Kaňon Colca - svet kondorov

Na dĺžke vyše 70 kilometrov sa vystrieda viac dych berúcich scenérií, než v niektorých krajinách sveta dohromady. Cestu sem postavili až po roku 1940, a tak sa kaňon Colca začal pomaly dostávať do svetového povedomia. V BUBO sme ho prešli a prinášame vám naše tipy, dojmy a odporúčania. Snáď vás presvedčíme o tom, že toto miesto sa oplatí navštíviť.

Prvenstvom medzi kaňonmi sa vo svete preslávil Yarlung Tsangpo Grand Canyon v Tibete so svojou impozantnou hĺbkou 6 009 metrov. Meraní je viacero a každé prináša trochu odlišné výsledky, no všeobecná zhoda je na tom, že Colca je naozaj tretí najhlbší kaňon na Zemi.

Leží približne 160 kilometrov od jedného z najkrajších peruánskych miest – Arequipy, ktorú prezývajú aj Biele mesto. Ku kaňonu sa viete dostať autom alebo autobusom asi tak za tri až 3,5 hodiny cesty. Závisí to, samozrejme, od premávky. Poradíme vám dohodnúť si výlet ku kaňonu na recepcii vášho hotela. Každé lepšie ubytovacie zariadenie vám ho rado vybaví.

Už cestou ku kaňonu sa naskytnú prekrásne scenérie a výhľady z vyhliadky vo výške 5 672 metrov nad morom na sopku Sabancaya (5 976 metrov nad morom), ktorá je v súčasnej dobe aktívna, alebo Ampato (6 288 metrov nad morom), kde našli pomerne nedávno „Ľadovú Pannu, Juanitu“ uloženú v múzeu v Arequipe. Spomíname to aj v blogu Arequipa – tipy a čo vidieť.

Ide o dlhú cestu, pri ktorej nejednému cestovateľovi vyhladne. Pokiaľ sa tak stane, v ponuke sú menej početné, no kulinársky vychytené reštaurácie a odpočívadlá, kde sa za 20 dolárov viete najesť z bufetových stolov práve z miestnych jedál.

Ubytovanie je najlepšie riešiť v dedine Chivay a jej okolí, kde nájdete najviac hotelov s bungalovmi, po ceste sem patria medzi tie najkvalitnejšie. Nezabudnite si však teplé oblečenie, keďže sa nachádzate vo vysokej nadmorskej výške a teplo vám v týchto končinách nebude ani počas leta.

Chivay je malé provinčné mestečko, kde sa začína prehliadka kaňonu Colca. Je vo výške 3 600 metrov a má približne 5 000 obyvateľov, väčšinou roztrúsených po svojich farmárskych usadlostiach.

Neďaleko sa nachádzajú obsidiánové bane a turistami známe termálne pramene. Samozrejme, tam vám odporúčame sa zastaviť a vykúpať sa. Najmä v podvečerných hodinách je tam menej ľudí a pri západe slnka má miesto ešte väčšie čaro.

Pokiaľ si chcete dopriať skutočný luxus, ubytujte sa v štvorhviezdičkovom hoteli Colca Lodge Spa & Hot Springs v susednej dedine Yanque. Disponuje termálnymi prameňmi, ktoré môžete využiť v rámci ubytovania, a skvelými výhľadmi na Rio Colca. Aj jeho izoláciu od rušného okolia môžeme nazvať luxusom.

Nech už sa ubytujete kdekoľvek, najlepšie je vyraziť skoro ráno smerom na Cruz del Condor (okolo 6.30 h), aby ste stihli pozorovanie kondorov v akcii. Hniezdia práve na strmých rímsach a okolo 11.00 h až 12.00 h je už vzduch dostatočne teplý a začínajú pomaly krúžiť hore do výšky.

Osídlenie okolia kaňonu sa môže podľa archeologických nálezov datovať už 5 000 až 6 000 rokov dozadu, práve lovcom - zberačom, ktorý pozvoľne prešiel do poľnohospodárskeho spôsobu života. To sa stalo približne 200 až 500 už nášho letopočtu.

Na krajine sa to odzrkadľuje už na prvý pohľad viacerými terasovitými políčkami ako neoddeliteľnou súčasťou čŕt krajiny. Prvými kmeňmi v tomto území boli Kóllawas, Ccawanas a Ccaccatapay.

Medzi rokmi 600 až 900 patrilo územie kultúre Wari, čo sa datuje paralelne s kultúrou Tiwanaku. V tom období sa vyformovali ďalšie dve civilizácie - Collaguas a Cabana, ktoré podľa nálezov tiež deťom deformovali hlavy. Tento fenomén nájdeme aj pri kultúre Paracas približne v rovnakom období. Po roku 1450 patrilo toto územie pod nadvládu Inkov za vlády Túpac Inca Yupanquiho.

Španieli vstúpili do tejto oblasti v roku 1535 pod vedením Gonzala Pizarra, brata Franzisca Pizarra, dobyvateľa Inkskej ríše. Územie rozdelili do troch častí. V tom čase vznikli takmer všetky dediny a osady v okolí. Medzi nimi napríklad Chivay, Callalli, Yanque, Ichupampa, Pinchollo a Cabanaconde. Pokresťančovanie domorodého obyvateľstva prebiehalo, tak ako na mnohých iných miestach františkánskymi mníchmi.

Významným míľnikom bolo objavenie striebra v okolí kaňonu ako aj v jeho širšom okolí. Striebro z Cayllomy, Potosí a okolia Arequipy sa prepravovalo cez prístav Camaná do Limy a potom z Portobela do Európy.

V roku 1631 dalo Vicekráľovstvo Peru postaviť v meste Callayma zlievarne, ktoré vydržali až do roku 1781, kedy sa presunuli do Arequipy. Nakoľko sa Caylloma stala významným mestom pomerne rýchlo rástla. Čoskoro mala dve veľké časti, Cucho a Lari. To sa ale neobišlo bez kriminality a pouličných nepokojov.

Caylloma je položená vysoko v horách a má veľmi chladnú klímu, ale dediny v okolí kaňonu Colca sú položené nižšie, to dávalo baniam a zlievarňam výhody zdroja pracovnej sily. Baníctvo zmenilo Cayllomu na jedno z prvých „španielskych miest“ v Južnej Amerike.

Pokresťančovanie domorodého obyvateľstva sa nezaobišlo bez stavby kostola v dedine. Dokazujú to aj početné kostoly v údolí Colca, ktoré Španieli postavili. Sú jedinečné hlavne tým, že sú pôvodné. Architektúra sa spája s históriou európskych kostolov, lokálneho materiálu a ozdobných prvkov domorodého obyvateľstva. Táto zmes faktorov dala vzniknúť jedinečným pôvodným typom umenia, ktoré sa nazvalo mestické baroko.

Kostoly sú postavené zväčša zo sopečného materiálu opracovaného do kvádrov, ako je sillar v bielom meste Arequipa. Nesú základy európskych kostolov, ale miestni obyvatelia im dodali svoje kultúrne dedičstvo.

Údolie Colca je veľmi úrodné a aj preto sa tu už dávno usídlili ľudia. Toto medziandské údolie sa vyformovalo až na konci formovania Ánd ako takých. Súvisí so zlomovými procesmi, ktoré vyformovali tieto hory a formujú ich až dodnes.

Hornatá krajina sa rozlieva od 3 000 metrov nad morom do 5 000 metrov nad morom. Zatiaľ čo jedna časť kaňonu je strmšia a vhodnejšia na pastviny, iná je miernejšia a predurčená na pestovanie kukurice. Vodná erózia spôsobila vznik hlbokých a strmých údolí a svahov, kde sa najúrodnejšia pôda nachádza najmä dolu v nižšie položených miestach, blízko rieky. To robí toto miesto priam ideálne pre chov lám, alpák a oviec.

Charakteristikou údolia je aj početnosť termálnych prameňov. Teplota a chemické zloženie sa prameň od prameňa líšia. Máva však približne do 85 stupňov Celzia a chemické zloženie je zväčša vápenaté, železité, zinkové a uhličité.

V okolí mestečka Pinchollo sa nachádzajú aj početné gejzíry. Tieto pramene tiež napomohli k osídľovaniu údolia a sú lákadlom pre turistov v podobe malých kúpeľov alebo kúpalísk.

Rieka Colca pramení pod vrcholom Crucero Condoroma, má 388 kilometrov. Po prechode do kaňonu má veľmi pokojný charakter, ktorému dominujú tiché časti rieky a nad nimi terasovité polia. Tu sa začínajú aj všetky trekingové chodníky v kaňone.

Najhlbším miestom je Cruz del Kondor - 3 200 metrov nad morom, kde rieka prejde do perejí. V tejto časti sa dá kajakovať a požičať si raft alebo absolvovať raftový splav. Nakoniec po veľkom klesaní smerom k Tichému oceánu dostane meno Camaná a vlieva sa do oceánu práve v meste s rovnakým názvom.

V okolí kaňonu, ale aj pozdĺž celej rieky, je bežné nájsť množstvo ľadovcových jazier, vodopádov, ale aj priehrad. Lagúna Pampa Blanca, Lagúna Indio, Španielska priehrada, priehrada Pillones, vodopády na rieke Sumbay, vodopád Chullca, jazero Lekempe, jazero troch farieb, jazero Lorocca, vodopád Fure, vodopád Huaruro, prameň Octocha, Parigua... Je ich mnoho a sú asi tie najkrajšie v jej okolí.

Altiplano a kaňon Colca predstavuje rozsiahlu náhornú plošinu, ktorá sa rozprestiera v nadmorských výškach medzi 3 800 a 4 500 metrov nad morom. Ide o mierne zvlnený povrch, na ktorom sa vynímajú kopce a sopky presahujúce 5 000 metrov nad morom.

Práve na týchto končinách vynikajú sopky ako Ampato, Firura, Sabancaya, Hualca Hualca, Huarancante, Quehuisha, Mismi atď. A práve na nich možno pozorovať oblasti pretrvávajúceho snehu s výskytom ľadovcov, ľadovcových lagún a pozostatkov morén, čo svedčí o tom, že tieto oblasti boli v niektorých obdobiach vystavené erozívnej činnosti ľadovcov.

V súčasnosti, v dôsledku aktívnej sopečnej činnosti sopky Sabancaya, oblasť prechádza náhlymi zmenami v topografii v dôsledku topenia Nevado Hualca-Hualca, ktoré produkciou bahna a kamenných lavín menia topografiu oblasti, dokonca ovplyvňujú oblasti údolia.

História geologických a geografických meraní kaňonu sa začala v roku 1981, kedy poľská expedícia strávila v kaňone 33 dní a s nízkou presnosťou namerala hĺbku 3 250 metrov nad morom. Pri poslednej expedícii do kaňonu Colca v roku 2005, ktorú viedol poľský matematik a expedičný pracovník Andrew Pietowski, vyšlo najavo, že v oblasti neďaleko mesta Quillo Orco dosiahla hĺbka kaňonu Colca až 4 160 metrov nad morom na severnej strane a 3 600 metrov nad morom na južnej strane.

Tieto čísla z neho robia druhý najhlbší kaňon na svete po spomínanom kaňone Yarlung Tsangpo v Číne. Poľský výskumník vysvetlil, že merania sa v priebehu rokov líšia v dôsledku viacerých faktorov, vrátane poklesu koryta rieky a používania čoraz presnejších technológií.

Napriek extrémnym podmienkam tu nájdeme pestrú flóru zastúpenú takmer 300 druhmi, ktoré domorodci využívajú ako liečivé byliny, palivo, na farbenie vlny, ale aj ako krmoviny pre miestny dobytok a divé zvieratá.

Poľnohospodárske oblasti sú tradične spojené najmä s vodnými tokmi, ako v prípade povodia rieky Colca. V údolí Colca sa táto krajina skladá z plošín, ktoré sú svahmi premenenými na terasy a zachytávajú pôdu a vodu pre uchovávanie vlhkosti. Tiež uľahčujú roľníkom pohyb a chôdzu po terasách.

Nachádzajú sa vo výškach od 3 000 do 4 000 metrov nad morom. Sú to terasy, ktoré už niekoľko storočí obhospodarujú andskí osadníci na pestovanie pôvodných hospodárskych rastlín, ako sú zemiaky, kukurica, quinoa. A neskôr aj introdukovaných druhov ako pšenica, jačmeň, lucerna, ovocné a poľnohospodárske druhy.

Okolité lesy predstavujú pre farmárov zdroj energie a veľkú hodnotu. Miestni obyvatelia sú síce kresťania, no na svoju Matku prírodu „Pachamamu“ nezabudli. Stromy sa ale kvôli nadmernej ťažbe a výrobe uhlia vyťažili do takej miery, že dnes predstavujú len lesné relikvie.

Fauna provincie Caylloma má napriek tomu, že sa nachádza v drsnom prostredí, úžasnú biodiverzitu. V súčasnosti bolo zaznamenaných 231 druhov stavovcov špeciálne adaptovaných na život v miestnych podmienkach.

Biotopom týchto druhov sú hlavne hory, mokrade a zvyšky lesov. Z tejto rozmanitej fauny vynikajú hlavne kondor andský, lama, huanako, alpaka, vikuňa, taruka, vizcacha a iné.

Taruca

Taruca (Hippocamelus antisensis) je druh jeleňa, ktorý žije vo výškach nad 3 500 metrov nad morom. Jeho kopytá sú dokonale prispôsobené na chôdzu po skalnatom teréne. Osjollo alebo andská mačka (Leopardus jacobita) je mačka, ktorá je rozšírená po celej Južnej Amerike.

Obýva rôzne biotopy od vysokých andských vrchov až po pobrežné oblasti, hoci do amazonských oblastí nevstupuje. Je pomerne vzácna. Guanako (Lama guanicoe) alebo aj Lama guanaco, je najväčší bylinožravý divoký cicavec v Andách. Plameniak krátkozobý (Phoenicoparrus jamesi) žije v centrálnych Andách, hlavne v okolí jazier s vysokou salinitou (slanosťou).

Kondor andský

Kaňon Colca je ale najznámejší jedným miestom, jedným výhľadom do údolia a jedným z najohrozenejších a najvzácnejších druhov zvierat, konkrétne vtákom v Južnej Amerike - kondorom andským.

Je to najväčší a najťažší lietajúci vták na planéte. Dospelí jedinci môžu merať až 142 centimetrov na výšku a 270 až 330 centimetrov v rozpätí krídel a vážiť 11 až 15 kilogramov u samcov a 8 až 11 kilogramov u samíc. Je to jeden z vtákov, ktorý lieta v najvyšších nadmorských výškach a využíva vertikálne, termálne a vzostupné prúdy teplého vzduchu, aby mohol relatívne ľahko vystúpiť do výšky niekedy aj 7 000 metrov nad morom. Potom môže preletieť stovky kilometrov. Tak preskúmava veľké územia a hľadá potravu takmer bez pohybu krídel.

Živí sa často zdochlinami, ale tiež ich nezožerie okamžite, pretože keď nájde zdochlinu, kondory nezostúpia, aby sa hneď nažrali, ale  nad nimi nejaký čas prelietavajú. Dokonca môže trvať aj dva dni, kým sa priblížia k zdochline a kým sa začnú kŕmiť. Príčiny poklesu ich populácie nie sú známe, hoci sa predpokladá antropogénny tlak a fragmentácia ich biotopov.

Vikuňa

Vicugna vicugna – po našom vikuňa – je druh lamy s váhou 40 až 50 kilogramov a dĺžkou 80 centimetrov. Farba vikúň je béžová na chrbte a biela na bruchu a nohách. Sú to veľmi teritoriálne a ich sociálny život je založený na rodinných skupinách – málokedy stretnete samotného jedinca. Priemerný počet zvierat na rodinnú skupinu je jeden samec, tri až štyri samice a dve mláďatá.

Vikuňa je divoký nedomestifikovaný druh a práve týmto sa odlišuje od lám a alpák. Výnimočné sú aj ich rezáky, ktoré im celý život dorastajú - podobne ako u hlodavcov. Celkovo sú prispôsobené najmä na prežúvanie stepovitej potravy.

Sokol sťahovavý

Sokol sťahovavý (Falco peregrinus) je jeden z najkrajších sokolov, ktorý hniezdi v údolí Colca, hoci v malom počte. Často ho vidieť lietať a trepotať krídlami stojaceho nad skalami a strmými údoliami.

Ide o nezameniteľný druh sokola, keďže je preňho typické tmavosivé sfarbenie vrchnej časti tela a má výrazný fúz. Brucho má svetlé s kvapkovitými škvrnami na prsiach a priečnym pruhovaním na bruchu.

Zaujímavé v jeho prípade je, že samica je väčšia ako samec. Rozpätie krídel majú obe pohlavia až do 110 cm. Taktiež je to ten vôbec najrýchlejšie lietajúci vták na svete.

Kaňon Colca je jedno z najkrajších miest v Peru. Radí sa k najhlbším kaňonom a svojou impozantnosťou a výhľadmi si získal v rámcu turizmu v Peru vysokú popularitu. Ak sa tam raz vyberiete, nezabudnite si aj teplé oblečenie a pevnú obuv. Určite si to užijete a ulovíte zážitky na celý život.