Cuzco - peruánsky pupok sveta

Podľa legendy raz žili pri jazere Titicaca dvaja súrodenci - Manco Capac so sestrou Mama Ocllo, ktorí boli zároveň vo zväzku muž a žena. Ich otcom bol Stvoriteľ Slnka, veľký Con-Tici Viracocha - Boh stvoriteľ. Je to hlavný boh Inkov a obyvateľov ich ríše.

Podľa legendy prikázal Stvoriteľ Slnka svojim deťom, aby založili hlavné mesto impéria tam, kde sa im podarí zapichnúť zlatú tyč do zeme bez najmenšej námahy. Preto putovali, až došli na územie dnešného Cusca – tam mesto vystavali a odtiaľ spravovali ríšu boha Slnka. Stalo sa tak v roku 1200 a podľa legendy je Cuzco postavené v strede sveta a preklad jeho názvu doslova znamená "Pupok sveta".

Historici sa domnievajú, že úrodné údolie rieky Huatanay bolo osídlené peruánskymi Indiánmi dávno pred príchodom Inkov. Nech už je pôvod mesta akýkoľvek, isté je, že ohromilo každého, kto sem zavítal. Vrátane španielskych dobyvateľov.

Cuzco tvorilo stred najväčšej Inkskej ríše, v jazyku quechua známej ako „Tawantinsuyu“. Ríša Inkov bola rozdelená na štyri provincie a vychádzala práve z Cuzca. Siahala na východ od Cuzca smerom k Amazonskému dažďovému pralesu, na sever smerom k Machu Picchu a územiu dnešného Ekvádoru, na západ smerom k majestátnym Andám a pobrežiu Pacifiku a na juh smerom k územiu dnešného Chile či Argentíny.

Bola to najväčšia ríša v histórii amerického kontinentu. Ríša Inkov mala rozlohu milión štvorcových km. Jej dĺžka od severu k juhu presahovala 4 000 km. Aby som uviedla konkrétny príklad, predstavte si územie na úplnom severe Európy – tundra, sneh a ľad, siahajúce až dole, tiahnuce sa pod územie terajšieho Španielska, až na púštne oblasti  v západnej Sahare. Takáto veľká bola rozlohou ríša Inkov (dala by sa porovnať s Rímskou ríšou v Európe).

Hoci Cusco preslávili Inkovia, historici sa domnievajú, že mesto bolo obývané dávno pred ich príchodom. Až 30 malých kamenných domov tu údajne našli prví cestovatelia, ktorí sem dorazili. Strechy boli vyrobené z peruánskej hustej trávy stipa ichu (natívna rastlina, ktorá rastie vo výškach okolo 3 500 m.n.m. a vyrastie do výšky až 1 m).

Mesto Cusco v Peru je v súčasnosti známe ako kultúrne hlavné mesto krajiny, no jeho história siaha oveľa ďalej. Cuzco sa považuje za najstaršie obývané mesto v Amerike, keďže je nepretržite osídlené už viac ako 3 000 rokov. Od 13. do 16. storočia až do dobytia Španielmi v roku 1533 bolo historickým hlavným mestom ríše Inkov a dodnes je hlavnou turistickou destináciou – ročne navštívia mesto takmer 2 milióny návštevníkov.

My v BUBO vám ukážeme, akú rolu Cuzco v priebehu času zohrávalo a prejdeme sa po uliciach starobylého mesta a posvätných ruín, aby sme lokalitu lepšie pochopili.

Civilizácia Inkov v Cuzcu, ktorá sa datuje do roku 1200 n.l. príchodom prvých Inkov, Manko Capaq a Mama Ocllo, výrazne rozvinuli predchádzajúci život v Cuzcu a ovplyvnili to, čo dnes poznáme ako mesto Cuzco.

Mesto bolo rozdelené na dva sektory - urin a hanan, pričom každý bol usporiadaný tak, aby zahŕňal dve zo štyroch provincií (tiež známe ako suyos, predstavujúce severozápadnú, severovýchodnú, juhozápadnú a juhovýchodnú štvrť). Aj keď vieme, že Inkovia postavili mesto Cuzco, jednou z najväčších záhad súčasnosti je „ako“.

Nie je známe, ako sa veľké kamene zbierali a prepravovali na miesto alebo ako sa im ho podarilo postaviť pomocou stavebných techník, ktoré boli na svoju dobu také pokročilé. Najväčší rozmach dosiahlo Cuzco za vlády najvýznamnejšieho panovníka Pachacuteca, ktorý transformoval mesto z ospalého mestského štátu na centrum rozsiahlej ríše Tawantinsuyu. Z kamenného mesta nechal v polovici 15. storočia vybudovať kamenné mesto Pachacutec po tom, ako zrovnal so zemou pôvodné hlinené stavby.

Nové usporiadanie mesta bolo naplánované ako podobizeň v tvare pumy - posvätného zvieraťa v kultúre Inkov. Pevnosť Saksaywaman tvorila hlavu, námestie Huacaypata pupok a zbiehajúce sa rieky Huatanay a Tullumayo zase chvost. Archeológovia sa domnievajú, že tento plán mesta potom replikovali na rôznych iných miestach v celej ríši Inkov.

Zlomovým bodom v histórii mesta bola španielska invázia do Cuzca. Prví Španieli prišli do mesta 15. novembra 1533 a začala sa dlhá a krvavá vojna proti španielskym dobyvateľom, ktorá trvala až do roku 1572, kedy bol na hlavnom námestí mesta porazený, zajatý a popravený Tupaq Amaru I. - posledný cisár z dynastie Inkov.

Španieli následne zničili mnohé zostávajúce stavby v meste Cuzco, pričom z niektorých zostali len základy (ktoré potom použili na stavbu vlastných kostolov a budov).

Posledný pokus o partizánske povstanie vedené Tupacom Amaru II. sa začalo v roku 1780 a vytvorilo ďalší významný precedens proti španielskemu režimu. Nasledovali povstania v rokoch 1814 až 1815, no Cuzco a celé Peru po nekonečných bojoch proti Španielom získali svoju nezávislosť od Španielska až v roku 1821.

V roku 1933 bolo Cuzco vyhlásené za „archeologické hlavné mesto Južnej Ameriky“ a v roku 1978 ho vyhlásili za „kultúrne dedičstvo sveta“ . V roku 1983 udelilo UNESCO Cuzcu titul „kultúrne dedičstvo ľudstva“ a Peru ho vyhlásilo za „turistické hlavné mesto Peru“ a „kultúrne dedičstvo národa“.

Keď do mesta prišiel Francisco Pizarro so svojou hordou dobrodruhov, ktorá sa hnala za zlatom a striebrom, všetko, čo bolo zo zlata a striebra, roztavili, zdemolovali paláce a umelecky zdobené stavby a kameň z nich použili na výstavbu svojich kresťanských chrámov. Na pôvodne slávnostnom a kultovom námestí Inkov vzniklo Plaza de Armas (Námestie zbraní) nového španielskeho mesta a dodnes je stredobodom Cuzca.

Nejedného cestovateľa v Cuzcu potrápi výšková choroba. Vzduch je redší a ťažšie sa dýcha. Postihnúť vás môže pri pobyte v nadmorských výškach nad 2 500 metrov a je dôsledkom takzvanej hypoxie, teda nedostatku kyslíka. Vo výške od 2 500 m.n.m. sa prejaví u každého piateho človeka a náchylnejší sú údajne ľudia mladší a fyzicky zdatní, ktorí precenia svoje sily.

Zaujímavý je fakt, že tréning a výšková choroba spolu nesúvisia - príliš trénovaní turisti majú dokonca väčšiu šancu dostať výškovú chorobu. Majú totiž viac svalov a tie spotrebujú viac kyslíka, ktorého je vo vyšších nadmorských výškach, logicky, menej. Neplatí ani to, že čím starší človek, tým horšie príznaky. Paradoxne cítia najhoršie príznaky výškovej choroby muži do 30 rokov.

V súvislosti s vysokohorskou chorobou sa hovorí o takzvanej opitosti zmyslov – človek sa cíti ako po opici. Dýchavičnosť, malátnosť, bolesť hlavy, nespavosť, závraty, pocity na zvracanie – toto sú len niektoré z príznakov. Dych sa zrýchli a zvýši sa pulzová frekvencia. Keď budete šliapať do kopca, pôjde to oveľa väčšou námahou.

To, čo pomáha, sú lokálne vychytávky – pitie kokového čaju, ktorý štandardne podávajú miestne hotely, žutie koky v kombinácii s miestnym prírodným „aktivátorom“, hydratovanie sa dostatočným množstvom pitnej vody (pozor, v Peru sa kupuje balená voda) a vyvarovanie sa alkoholu.

Ak nič z tohto nepomáha, zaberú skvele miestne tabletky Sorojchi, ktoré pomáhajú chemicky transportovať kyslík do krvi a pľúc. Vo výške 3 500 m.n.m. ochorie na niektorú z foriem výškovej choroby 50 až 75 % turistov. Dobrá správa však je, že aklimatizácia trvá 1 až 3 dni.

Cuzco ponúka množstvo ubytovacích zariadení všetkých cenových kategórií. Hostely pre backpackerov, penzióny, guesthousy, hotely mnohých úrovní, teda dvoj- až päťhviezdičkové. Osvedčené BUBO hotely nájdete v sekcii Peru – ubytovanie. Bývanie vo farebných koloniálnych domoch váš pobyt v Peru umocní. Luxus a zážitok v jednom.

Hotel Royal Inka, základný BUBO hotel pri zájazdoch do Peru, sa nachádza v centre mesta, len kúsok od hlavného námestia. Postavený je v krásnom koloniálnom štýle. Ide o krásnu ukážku hotela s autentickou koloniálnou atmosférou. V strede sa nachádza vnútorné nádvorie, kde si vychutnáte chutné raňajky a pri check-ine si pochutnáte na kokovom čaji (k dispozícii je na recepcii po celý deň).

Ak máte radi totálny luxus, tak vám v BUBO odporúčame vybrať si hotel JW Marriott el Convento. Noc v tomto hoteli je zážitkom sama o sebe. Predstavte si, že spíte v rekonštruovanom kláštore zo 16. storočia. Koloniálna minulosť prepojená s mystériom Inkov spravili z tohto hotela jednu z najlepších adries v krajine. Budova zažila a videla už všeličo a je takmer isté, že na mieste kde spíte teraz vy, spal aj španielsky conquistador.

Nádherne zariadené izby, mramorové kúpeľne, nekonečný výber mäkučkých vankúšov. Zaujímavosťou je, že v niektorých izbách cirkuluje vzduch obohatený o kyslík, aby sa vám lepšie spalo a minimalizovali ste riziko výškovej choroby.

Po dni strávenom objavovaním historických pokladov Cuzca si môžete v hoteli dopriať exkluzívne spa procedúry inšpirované skúsenosťami Inkov a dať si večeru v najlepšej reštaurácii v Cuzcu - Qespi. Nechajte sa rozmaznávať. El Convento je fantastický historický hotel a pre vás to môže byť čerešnička na torte z celej vašej cesty.

Prehliadku Cuzca začíname v BUBO na námestí Plaza Regocijo – príjemnom zelenom námestí s fontánou v strede a budovou mestského zastupiteľstva, kde sídli starosta mesta a zároveň je táto koloniálna budova využívaná ako kongresové a kultúrne centrum.

Všimnite si farebnú vlajku hore na budove – nie je to LGBT+ vlajka, ale vlajka Cuzca. Okrem toho je toto námestie obľúbeným miestom stretnutí, keďže je o niečo pokojnejšie ako hlavné námestie Plaza de Armas a je tu príjemný chládok pod stromami.

Múzeum čokolády

Na námestí Plaza Regocijo ho nájdete hneď vedľa budovy mestského zastupiteľstva. Na tomto mieste sa dozviete všetko o histórii a výrobe kakaa a budete mať možnosť aj ochutnať nielen pravú peruánsku čokoládu, pražené kakaové bôby, čokoládový čaj (vyrobený zo škrupiniek čokoládových čerešní), čokoládové maslá či prášky, ale aj kakaové výrobky ako čokoládové likéry, čokoládové peelingy, krémy, pomády, šampóny, kondicionéry, telové mlieka, mydlá, čokonátierky.

Ochutnáte čokoládu s príchuťou chilli alebo marakuje? Za 25 dolárov sa viete zapísať na workshop výroby vlastnej čokolády alebo čokoládových praliniek (truffles), ktorý trvá cca dve hodiny. Dozviete sa všetko o pôvode a histórii kakaa a pripravíte si sami nápoj bohov ako za čias Mayov či conquistadorov. Naučíte sa celý proces výroby čokolády, odkedy je rastlinka kakaovník v džungli, až po výsledok toho, čo sa stane s kakaovým bôbom. Sami si vyrobíte vlastnú čokoládu (120 g) s mliečnou alebo tmavou čokoládou a viac ako 15 rôznymi príchuťami. Alternatívou je workshop.

Ak máte menej času, múzeum ponúka aj mini čokoládové workshopy v dĺžke trvania 45 minút za cenu 15 dolárov, kde si vytvoríte svoju vlastnú 100-gramovú čokoládu s mliečnou alebo tmavou čokoládou a viac ako 15 rôznymi príchuťami podľa vášho gusta.

Naopak, pokiaľ máte viac času, múzeum ponúka aj návštevu čokoládovej plantáže s absolútnym poznaním celého procesu čokolády a nocou na čokoládovej Fince (finca je plantáž v španielskom svete, pozn.). Múzeum nájdete aj v hlavnom meste Lima v štvrti Miraflore v historickom centre mesta a tiež v meste Ollantaytambo. Vstup je zdarma!

Plaza San Francisco

Pokračujeme hore, len zopár metrov na Námestie sv. Františka – Plaza San Francisco. Nachádza sa tu jeden z mnohých kostolov Cuzca s rovnomerným názvom Kostol sv. Františka - Iglesia de San Francisco, v ktorom sa zároveň nachádza aj múzeum, katakomby a kláštor.

Tento františkánsky kostol postavili v roku 1572, no pôvodná stavba bola zničená v roku 1645 za účelom modernizácie. Avšak po ničivom zemetrasení v roku 1650 si opäť prešiel rekonštrukciou a odniesla si to aj jedna zvonica. Má teda jedinú vežu so 7 zvonmi.

Štruktúra chrámu vyniká svojou jednoduchosťou v porovnaní s ostatnými kostolmi v Cuscu, medzi ktorými je druhý najväčší v celom meste. Vnútri vyniká vysoký chór vyrezaný do cédrového dreva, ktorý obsahuje obrazy 93 svätcov katolíckej cirkvi. V suteréne budovy sú katakomby, v ktorých uložili ľudské ostatky, pretože tento chrám slúžil aj ako cintorín.

Naľavo od františkánskeho kostola sa nachádza najstaršia verejná škola v Peru - Colegio nacional de Ciencias - založená slávnym osloboditeľom a národným hrdinom Simónom Bolívarom v roku 1825. Jeho bustu nájdete na tomto námestí pred školou, ktorú zriaďujú jezuiti.

Prejdeme historickou bránou Arco de Santa Clara. Táto víťazná brána považovaná za symbol Peruánsko-bolívijskej konfederácie bola dokončená v roku 1835 na oslavu spojenia Peru a Bolívie. Počas Inkských dôb to bola brána pre všetkých ľudí vstupujúcich do mesta, dnes ňou vchádzame do najstaršej časti mesta - Santa Ana.

Popri pouličných obchodníkoch prichádzame k najstaršej tržnici mesta Mercado Central de San Pedro, ktorú nechal postaviť sám Gustave Eiffel v roku 1950. V tržnici nájdete oddelenie mäsa, ovocia a džúsov, zeleniny, domáce jedlá obľúbené pre miestnych ako rýchly, chutný a lacný obed. Kúpite tu aj suveníry, kokové lístky, čokoládu (vrátane cibetkovej), kakao a peruánsku čokoládu, kokový čaj či obľúbený čaj z rastliny muña.

Nakúpime, čo potrebujeme, a to za ľudové ceny, následne prechádzame dole po ulici Calle de Santa Clara popri rovnomerne pomenovanom kostole a kláštore Iglesia y Convento de Santa Clara až na hlavné námestie Plaza Mayor.

Plaza Mayor - hlavné námestie v Cuzcu

Hlavné námestie Cuzca, nazývané aj Plaza de Armas (Námestie zbraní), je akási pokladnica historických budov. Ako som spomínala, Cuzco bolo vybudované do podoby posvätného zvieraťa – pumy, ktorej brucho tvorilo toto rozsiahle námestie. Dnes toto námestie obklopujú arkády postavené v koloniálnom štýle, slávna katedrála s čiernym Kristom či jezuitský chrám.

Budovy sú postavené na perfektných základoch inkských palácov, ktoré vybudovali bez použitia malty z obrovských kamenných kvádrov, ktoré boli opracované tak, že sa medzi ne nedala vložiť čepeľ noža. Už počas inkských dôb sa všetky sviatky konali na hlavnom námestí Cuzca. V inkských dobách sa námestie nazývalo Huakapata (v preklade Posvätná terasa).

Cesty tu spájali hlavné mesto so štyrmi provinciami štátu. V čase príchodu Španielov boli na námestí Huacapata tri paláce. Dva z nich sa zmenili na svätyne. Keď zomrel vládca Inkov, jeho telo bolo nabalzamované a múmiu ponechali v jeho paláci. Od tej doby sa palác stal svätyňou a nový vládca si postavil ďalší palác.

Hlavná katedrála - Na východnej strany námestia Plaza de Armas sa majestátne týči hlavná katedrála Cusca alebo Katedrálna bazilika Nanebovzatia Panny Márie. Vyznačuje sa úžasnými umeleckými dielami a bola postavená z kameňov Inkov ukradnutých zo svätých miest.

Katedrála je známa zobrazením Poslednej večere, kde Ježiš a jeho učeníci jedia tradičné peruánske jedlo vrátane morského prasiatka cuy. Vo vnútri katedrály, ktorú postavili v 16. storočí a po veľkom zemetrasení v 17. storočí prestavali na základoch paláca vládcu menom Viracocha. Dnes môžete obdivovať nádherne vyrezávaný chór, oltár a sakrálne maľby. Katedrálu môžete navštíviť každý deň medzi 10.00 a 18.00 h cez vchod na ľavej strane.

Kostol Spoločnosti Ježišovej - vo východnej časti námestia stojí kostol La Compañía de Jesús. Tento jezuitský kostol postavili v 16. storočí, no v roku 1650 ho vážne poškodilo zemetrasenie. Následne ho prestavaný a dokončený koncom 60. rokov 17. storočia. Kostol Spoločnosti Ježišovej bol pri jeho výstavbe zdrojom značnej kontroverzie, pretože hrozilo, že jeho majestátnosť prekoná hlavnú katedrálu, keďže pôsobivo zdobená baroková fasáda vysoko konkuruje katedrále.

Obzvlášť je krásna, keď je osvetlená v noci. Ale ani zdobená fasáda vás nepripraví na nádherný zlatý oltárny obraz posiaty polychrómovanými sochami. Kostol je postavený na základoch paláca Huayna Capaca, posledného vládcu zjednotenej ríše Inkov. Stavba je na toľko ohromná, že mnohí turisti na prvý pohľad odhadujú, že práve tento svätostánok je hlavná katedrála Cuzca.

Dva kostoly z koloniálnej éry sa cítia a správajú ako spoločníci – oba majú zdobené veže a sú postavené z červených tehál (z ktorých niektoré pochádzajú zo zvyškov inkských chrámov, ktoré tam predtým stáli).

Pri návšteve Cuzca s BUBO nevynecháme asi unikátne zachovalú inkskú uličku, kde sa nachádza Kameň 12 uhlov (Piedra de los 12 ángulos)  – ďalšia ukážka skvelej architektúry Inkov. Pre lepšiu stabilitu stavieb používali Inkovia mierne naklonené múry. Kamenné steny sú hrubšie dole a užšie hore. Dokonale do seba zapadajú a medzi jednotlivé kamene nevsuniete ani papier.

Pozrite si kameň, ktorý má 12 uhlov, ale pozorujte aj obrazce vyrobené z kameňov, ktoré znázorňujú posvätné zvieratá ako puma alebo had. Inkské stavebne pamiatky sú asi najzaujímavejšie archeologické pamiatky v Južnej Ameriky vôbec, priťahujú najväčšiu pozornosť a sú pozoruhodne.

Kameň sa nachádza v štvrti San Blas = bohémska časť s galériami, obchodíkmi a barmi. Jedna z najstarších štvrtí v meste. Úzke uličky s kamennou dlažbou majú svoj šarm cez deň aj v noci. Vyšliapte si to hore na Mirador de San Blas a zastavte sa na drink v LIMBUS RESTOBAR – ten výhľad stojí za to.

Nevynechajte aj Templo San Blas, tiež známy ako kostol San Blas, pôvodne postavený z nepáleného dreva v roku 1563 na vrchole posvätného priestoru Inkov, kde bol uctievaný Boh dažďa - Illapa. Prestavali ho na kamenný v roku 1650 po zemetrasení. Dnes ho považujú za jeden z klenotov koloniálnej architektúry.

Pre nadšencov histórie odporúčame zísť dole aj ku Chrámu Slnka - Qorikancha (Coricancha). Pôvodne tu stál najdôležitejší inkský chrám zasvätený bohu Slnka - Intimu a bol postavený panovníkom Manco Capacom v roku 1438. Sústredili sa tu najvyššie vrstvy spoločnosti – vládcovia, kniežatá, šľachtici tu chodili prosiť boha lntiho.

Qorikancha bolo náboženské a politické centrum celého imperiálneho mesta, len privilegovaní mohli vstúpiť do chrámu. Názov Qorikancha znamená z miestneho kečuánskeho jazyka v preklade Zlatý chrám alebo zlatý dvor, keďže steny chrámu boli pokryté až 700 plátmi zlata. Každé vážilo 2 kg, našli sa tam fresky pôvodne červeno-biele, zlatá podobizeň boha Intiho, dokonca bola zlatom vyskladaná aj záhrada.

O 100 rokov neskôr na tomto mieste Španieli rozobrali kamene použité pre základ Chrámu Slnka a na jeho ruinách postavili kostol a dominikánsky Kláštor sv. Dominika - Santo Domingo s nádhernými farebnými záhradami zo 17. storočia. Postavili ho po zemetrasení v roku 1650, ktoré zničilo prvý dominikánsky kláštor. Časti budovy využívali aj pre ďalšie kostoly a sídla. Výstavba trvala takmer storočie. Toto je jedno z mnohých miest, kde Španieli zakomponovali kamenárske práce Inkov do štruktúry koloniálnej budovy.

Veľké zemetrasenia vážne poškodili kostol, ale kamenné múry Inkov, postavené z obrovských, pevne do seba zapadajúcich blokov kameňa, stále stoja vďaka svojmu sofistikovanému kamennému murivu. Dnes je interiér venovaný múzeu, kde si môžete pozrieť zaujímavé exponáty inkskej a španielskej kultúry a je otvorené od pondelka do soboty od 8.30 do 17.30 h. Cena lístku je 15 soles a na návštevu vám stačí približne hodinka.

Netreba vynechať vonkajšie záhrady, z ktorých je k dispozícii krásny výhľad na mesto. Konajú sa tu aj rôzne festivaly a koncerty, a to vrátane najväčšieho festivalu Inti Raymi (Sviatok Slnka), ktorý sa na tomto mieste začína. V noci je celý exteriér krásne nasvietený, presvedčte sa sami počas nočnej prechádzky mestom.

Asi 5 km nad mestom sa nachádza ohromná stavba Inkov Sacsayhuaman (vtipne prezývaná aj sexy woman) s megalitickými a nepravidelnými blokmi, ktoré sú vytesane a opracované tak, že do seba dokonale zapadajú. Steny sú vysoké 6 až 8,5 metrov a najdlhšia z nich má 14 m. Hmotnosť najväčších andezitových blokov je 120 až 200 ton. Najväčší nájdený blok váži neuveriteľných 360 ton.

Vďaka svojej polohe v nadmorskej výške 3 710 m.n.m. a masívnym terasovým múrom je Sacsayhuamán často označovaný ako pevnosť postavená za účelom zastrašenia nepriateľov. Kamenné bloky vláčili do pevnosti desiatky tisíc pracovníkov a na hlavnom námestí sa konali najväčšie slávnosti celej ríše. Kamene použité pri stavbe týchto terás patria medzi najväčšie použité v akejkoľvek budove v predhispánskej Amerike.

Navyše, predvádzajú zvláštny druh presnosti, ktorý dodnes udivuje moderných inžinierov. Konštrukcia Sacsayhuamán je impozantná stavba, keď si uvedomíte, že Inkovia nepoužívali ani koleso, ani kovové nástroje. Bez ťažnej zveri a bez znalosti tavenia železa dopravovali obrovské kusy kameňov, ktoré do seba zapadali ako lego a dodnes sa týčia nad mestom.

Inti Raymi je starodávna oslava, ktorá vzdáva hold slnku a predstavuje začiatok nového andského roka. Počas Inti Raymi sa účastníci obliekajú do tradičných krojov, uskutočňujú posvätné rituály a divadelné predstavenia, ktoré pripomínajú staroveké inkské obrady, ktoré sa dedili z generácie na generáciu.

Inti Raymi, teda Sviatok Slnka, má veľký duchovný a kultúrny význam pre všetkých, ktorí poznajú jeho históriu. Slnko bolo pre Inkov najvýznamnejším božstvom, ktoré si zaslúžilo ich najväčší obdiv, pretože predstavovalo zdroj života. Zaujímavosťou je, že Inti Raymi sa koná počas zimného slnovratu, keďže sa nachádzame na južnej pologuli, a teda 24. júna - čo je presne vtedy, keď je slnko najďalej od Zeme a kedy sa začína nový poľnohospodársky cyklus.

Toto starobylé obradné miesto Inkov je pôsobivým prostredím pre kultúrne obrady a celé mesto je plné hudby, tancov, remeselných trhov a chutných tradičných jedál. Viac ako 3 500 ľudí navštevuje festival Inti Raymi každoročne. Ten zohral zásadnú úlohu pri zachovaní a podpore kultúrnej identity Cuzca a peruánskej oblasti Ánd a je oslavou historického, kultúrneho a duchovného významu v Cuzcu.

Prostredníctvom rituálov, ceremónií a divadelných predstavení táto slávnosť uctieva boha Slnka a obnovuje spojenie medzi ľudstvom a prírodou. Účasť na tejto slávnosti je jedinečnou príležitosťou ponoriť sa do mystickej podstaty peruánskych Ánd a spojiť sa s tisícročnou históriou.

Peruánska gastronómia patrí medzi najlepšie na svete. Vaša návšteva Peru vám to na 100 % potvrdí. Každý si nájde to svoje – mäsožravci či vegetariáni.

Súčasťou kuchyne sú tradičné lokálne suroviny ako kukurica, zemiaky, quinoa, lamie mäso, fazuľa, plantainy, limetky.

Quinoa je prastará peruánska superpotravina, ktorá sa v Peru konzumuje stáročia. Ochutnáte delikátne quinotto (peruánske rizoto), quinoa pivo či quinoa zmrzlinu?

Ak chcete ochutnať tradičné peruánske špeciality vyrobené z bio produktov farmy v Posvätnom údolí, odporúčame Yaku Restaurant situovanú len zopár metrov od Hotela Royal Inka II. Ako predjedlo odporúčame pečenú veľkozrnnú andskú kukuricu Choclo so žltým korením, maslom a smotanou, zapekanú v peci na dreve a doplnenú andským syrom (queso andino) a typickou huacatay omáčkou (bylinka huacatay má jasnú, bylinkovú chuť a opojnú anízovú vôňu). Chuť jedla sa zvyčajne popisuje ako kombinácia mäty (ktorá je menej mätová a viac sladká), citrusov a bazalky.

Alebo dáte prednosť Ceviche de Trucha? Ceviche je národný peruánsky pokrm a ide o zmes surovej ryby, limetkovej šťavy, cibule, čili a soli. Je dôležité, aby bola ryba čerstvá, keďže ceviche sa tepelne neupravuje. Na prípravu sa používa tuniak, halibut, Mahi mahi, platesa pri pobreží a pstruh (trucha) vo vnútrozemí. Ryba sa nakrája na malé kúsky a marinuje sa niekoľko hodín v citrónovej a limetkovej šťave. Následne sa zmieša s nakrájanou cibuľou, chilli papričkami, koriandrom a dalšími ingrediencemi.

Vyskúšajte výbornú reštauráciu Limo na hlavnom námestí a ochutnajte japonsko-peruánsku gastronomickú fúziu.

Existuje mnoho variant Ceviche, niekde sa okrem rýb používajú aj krevety alebo ustrice, pridáva sa paradajkový pretlak, zelené olivy alebo bylinky (koriander, mäta). Servíruje sa na šalátovom liste a ako príloha sa podávajú bataty, plantainy alebo kukurica.

Trucha – pstruh patriaci do rodiny lososovitých je v regióne Cuzco veľmi obľúbeným jedlom. Obýva sladkovodné rieky a jazerá, a tak ako pri iných druhoch oceánskych rýb, aj pre Truchu platí, že sa musí ryba na ceviche spracovať čo najskôr po vylovení. Ochutnajte ju v spojení so sladkými zemiakmi a typickými fazuľkami Lupina.

Ak sa ste prispôsobili pomalšiemu tempu, ktoré vládne v Južnej Amerike a večeriate neskoro po zotmení, kedy sú noci chladné ale čarovné, zohreje vás tradičná andská alebo kreolská polievka. Odporúčam hustú Andskú polievku s quinoou, jahňacím mäsom, zemiakmi, fava fazuľkami, zeleninou. Je tiež aromatizovaná andskými bylinkami.

Výbornú večeru môžete zapiť pivom Cusqueňa alebo nealkoholickým nápojom Chicha morada – obľúbený andský nápoj vyrábaný z fialovej kukurice.

Súčasťou Yaku restaurant je aj výborná kaviareň Orgánico, kde si dáte výberovú kávu priamo z kávovaru. Vychutnajte si cappuccino, espresso machiato či flat white.

Ďalšie typy sú reštaurácie Organico, Rucula, Kusy Kay, Yuraq či La Cusqueñita. Nádherný výhľad, organické suroviny a úžasnú prezentáciu jedla vám zaručí návšteva Yunkas peruvian organic food. Na záver dostanete ako pozornosť podniku čaj z Muňe – peruánskej mäty a mini dezert s kokovým práškom.

Zanietených kávičkárov láka región Južnej Ameriky aj vďaka vynikajúcej káve. Neraz však zostanú zaskočení, keď sa dozvedia, že dobrú kávu treba poriadne hľadať. Často tá najkvalitnejšia káva smeruje na export do Európy či Severnej Ameriky a v kávových mekkách ako Peru, Brazília či Kolumbia zostáva káva druhej triedy. Všeobecne miestni obyvatelia neholdujú kultu pitia kávy tak ako u nás a dobrá kaviareň na vás nečaká za každým rohom.

Na našom BUBO zájazde Peru, Chile, Bolívia nevynecháme návštevu Cusca a pre milovníkov kávy odporúčam kaviareň Florencia y Fortunata Café na Calle Suecia (švajčiarskej ulici). Zaujímavosťou je, že pôvodne sa táto ulica volala Sucia (špinavá), ale tento nelichotivý názov časom premenovali na Suecia (švajčiarska). Dodnes je však táto ulička známa svojimi diskotékami a barmi, ktoré pulzujú životom do skorého rána.

Táto kaviareň funguje ako sociálny podnik, ktorý sa snaží zviditeľniť prácu žien vo svete kávových špecialít. Hlavným cieľom je odstrániť rodové rozdiely v sektore kávy. V tejto kaviarni je celý kávový proces zabezpečovaný výlučne andskými ženami od zberu kávových čerešní, cez produkciu či obsluhu. Káva je 100 % peruánska a pochádza z rôznych častí Peru, hlavne z regiónu Cusca a Cajamarcy.

Mladučká zakladateľka Carolina Peralta Minaya chce vzdelávať o káve, ale, predovšetkým, rozprávať príbehy žien, ktoré sú súčasťou tohto procesu. V príjemnom interiéri si všimnite na stene motto, ktoré znie: 'Nech je vaša káva a sebaláska silná'.

K výbornej espresoidnej kávičke odporúčam tradičný argentínsky zákusok populárny v mnohých juhoamerických krajinách alfajores - lahodné maslové koláčiky plnené pistáciovo-kokovou náplňou. Buen Provecho!

1. Námestie Plaza Mayor (Plaza de Armas) – Námestie Zbraní v centre Cuzca je skutočne jedinečnou zmesou inkskej a koloniálnej architektúry. Námestie je lemované reštauráciami, barmi a kaviarňami, ktoré obklopujú krásne upravenú záhradu s fontánou.
2. Hlavná Katedrála s unikátnym obrazom poslednej večere – Katedrálna bazilika Panny Márie Nanebovzatia Panny Márie je hlavným chrámom mesta a miesto arcidiecézy Cuzca. Spolu s chrámom Triunfo tvorí katedrálny komplex na Plaza de Armas v Cuzcu.
3. Pevnosť Saqsayhuamán – alebo Sacsayhuaman sa týči nad Cuscom a je stále tak trochu záhadou. Toto staroveké náboženské miesto Inkov bolo kedysi obrovskou pevnosťou plnou chrámov a chodieb. Pevnosť bola tiež dejiskom bitky medzi inkskými silami a španielskymi dobyvateľmi a dnes z nej zostalo len veľmi málo.
4. 4 ruiny (Cuatro ruinas) – historické poznatky z čias Inkov si doplníte aj návštevou ďalších troch ruín zo štvorice archeologických pamiatok nazývaných Cuatro ruinas: Qenqo, Pukapukara, Tambo Machay a Sacsayhuaman. Vyslovenie ich názvov nám síce dá zabrať, ich návšteva však stojí za to.
5. Kameň dvanástich uhlov – „Piedra de los 12 ángulos“ je nádherná ukážka dokonalej inkskej architektúry. Kameň nájdete na ulici Calle Hatunrumiyoc, ktorú dnes lemujú desiatky predajcov suvenírov a tradičných výrobkov.
6. Qorikancha (Chrám Slnka) – kedysi hlavný palác Inkov je najlepší príklad miešania inkskej a španielskej architektúry. Pôvodne bol postavený ako hlavný palác a bol bohato obložený zlatým plechom. Ale vyplienili ho Španieli, ktorí na ňom postavili kostol Santo Domingo. Dnes sa môžete prejsť po inkskej aj španielskej časti chrámu.
7. Bohémska štvrť San Blas – remeselnícka štvrť posiata bohémskymi a umeleckými kaviarňami, galériami a suvenírovými obchodíkmi.
8. San Pedro Central Market - Tržnica sv. Petra je jedným z najväčších a najrušnejších trhov v Cuscu. V tejto krytej tržnici nájdete úplne všetko od ovocia, zeleniny, mäsa, jedla, nápojov, suvenírov, koky či tradičných výrobkov. Tržnica je rozdelená do niekoľkých sekcií – oddelenie mäsa, rýb, ovocných štiav, obedového menu, stánkov s tradičnými kokovými lístkami či čajom muña (peruánska mäta), peruánskej čokolády či cibetkovej kávy.
9. Múzeum čokolády – nájdete ho na námestí Plaza Regocijo, len kúsok od hlavného námestia. Dozviete sa všetko o histórii a výrobe kakaa a budete mať možnosť aj ochutnať kakaové výrobky. Vstup je zdarma!
10. Užite si pisco sour - národný nápoj z Limbus Restobar reštaurácie v bohémskej štvrti San Blas. Ten výhľad stojí za to!

1. Dúhová hora Vinicunca - fantastický výstup na farebnú horu v pohorí Vinicunca do nadmorskej výšky 5 200 m.n.m. stojí za túto jednodennú návštevu!
2. Zapíšte sa do Školy varenia a naučte sa všetko o peruánsko-andskej kuchyni. Pre milovníkov dobrého piva, zájdite do najvyššie položeného Irish pubu na svete - Paddys Irish Pub. Okrem piva Guinness si môžete dať aj lokálne Pisco Sour alebo Cuscqueña.
3. Návšteva posvätného údolia - nechajte sa unášať krásou najkrajšieho údolia Južnej Ameriky popri posvätnej rieke Urubamba a preskúmajte staré inkské osídlenia.
4. Objavte čaro tradičnej dedinky Chinchero, v ktorej sa dodnes ručne tká vlna z alpaky, lamy alebo ovce a následne ju prírodne farbia rastlinkami, lístkami, lupienkami, orechmi či chrobáčikmi.
5. Spravte si výlet ku krásnemu jazeru Humantay - jeden zo skrytých klenotov peruánskej vysočiny. Smaragdová voda a impozantný ľadovec sa spájajú v bezchybnej harmónii a ponúkajú neuveriteľný výhľad na andskú prírodu.
6. Výhľad na mesto zo sochy Ježiša Krista - Cristo Blanco - socha Ježiša Krista, ktorá dosahuje výšku 8 metrov a dvíha ruky na vrchole mesta na znak ochrany. Nachádza sa vedľa pevnosti Sacsayhuaman. Vstup do tejto pamiatky je bezplatný. Väčšina ľudí tam uprednostňuje cestu známou trasou „mirabus“.
7. Navštívte umelecké múzeum a kaviareň Xapiri Ground - kde nájdete ukážku amazonského domorodého umenia a kultúry. V kaviarni si môžete vychutnať kakao, organickú kávu, čaje, špeciálne koktaily a remeselné občerstvenie.
8. Museo Inka - Inkské múzeum, ktoré sa nachádza len zopár minút od Plaza de Armas hore do kopca, takže cestou sa trochu zadýchate, určite nevynechajte. Nájdete tu až 24 izieb plných exponátov predkolumbovských civilizácií vrátane najväčšej - inkskej až po obdobie španielskej conquisty. Vstupné stojí len 20 soles a múzeum je otvorené pondelok – piatok od 9.15 do 16.00 h.
9. Podporte miestne komunity kúpou vlnených rukavíc, svetrov, čapíc z alpaky. Bejby alpaka je tá najkvalitnejšia! Ak máte extra pol dňa, odporúčam navštíviť komunitné centrum Awana Kancha, kde vám ukážku tradičného andského remesla sprostredkuje jedna z jedenástich miestnych komunít. Tu nájdete zblízka všetky štyri druhy lám z čeľade ťavovitých: alpaky, lamy, guanako a vikune.
10. Morada De Los Dioses - Apukunaq Tianan je nové turistické miesto v Cuzcu, kde môžete vidieť božstvá starovekej andskej kultúry vytesané do kameňa. La Pacha Mama, El Puma, Viracocha a ďalšie božstvá Andskej kozmovízie sú niektoré z rezbárskych diel, ktoré vás milo prekvapia. Miesto sa nachádza 20 minút od centra Cusca, je ľahko dostupné a za primeranú cenu. Je to poldenná návšteva, ktorú sa oplatí urobiť a garantujem vám, že si odtiaľ odnesiete nádherné fotografie a spomienky.