Baracoa - tipy na východnú Kubu

Po tom, čo Krištof Kolumbus na svojej prvej ceste pristál na Bahamách a nedozvedel sa od miestnych Indiánov, kde majú zlato, pokračoval ďalej. Takto sa 27. novembra 1492 vylodil na najväčšom ostrove Veľkých Antíl. Dnes tento ostrov voláme Ostrov slobody a spolu s približne ďalšími 4000 ostrovmi a ostrovčekmi tvorí krajinu, ktorú poznáme pod názvom Kuba.

Legendy hovoria o tom, že keď sa tu prvýkrát Kolumbus vylodil v zátoke, kde dnes leží mesto Baracoa, uvidel hustú, bujnú a sviežo zelenú vegetáciu. V tom momente zvolal:

Východná časť ostrova bola v tom čase obývaná indiánmi kmeňa Taíno, ktorí boli pravdepodobne aj tí, ktorí ho svojimi pokrikmi v zátoke privítali. Traduje sa, že po ňom kričali: „Kuuuba! Kuuba!“ Dodnes je pôvod tohto slova nevyjasnený, ale odborníci hovoria, že by to mohlo znamenať niečo ako „bohatá úrodná zem“ alebo „naše krásne miesto“ alebo vo veľmi voľnom preklade „toto je naše“, „my sme tu doma“. V každom prípade si toto Krištof pekne zapísal do svojho lodného denníka a napriek tomu, že spočiatku ostrov nazval Juana, neskôr ho premenovali práve na Kuba.

Ešte najmenej jednej veci môžeme ďakovať indiánom kmeňa Taíno. Boli to pravdepodobne oni, ktorí na znak priateľstva ponúkli Kolumbovi fajku. Bola to hlinená fajka akoby v tvare malej hokejky. Tá sa prikladala priamo k nosu a inhaloval sa tabakový dym nie cez ústa, ale cez horné dýchacie cesty.

Fajčiť bola výsada panovníkov a urodzených mužov kmeňa. Keď mu fajku podávali, hovorili jediné slovo „tabaco“. Preto Krištof nazval zatiaľ pre neho neznámu rastlinu tabakom. Indiáni však slovom „tabaco“ označovali svoje fajky. A tak vznikol prvý omyl histórie na kubánskej pôde. Tabak Indiáni nazývali „cohiba“.

Dnes by ste nepovedali, že to bolo de facto prvé hlavné mesto ostrova. Založil ho Diego Velazquez v roku 1511 na druhej Kolumbovej ceste. Neskôr sa hlavným mesto stalo Santiago de Cuba a nakoniec štafetu prevzala Havana, ktorá je ním dodnes.

Baracoa dnes pôsobí ako malé, zabudnuté, trochu westernové a trochu ospalé mestečko, kde definitívne zastal čas. Jeho slávu možno trochu pripomína ošarpaná socha Krištofa Kolumba v zálive, kde sa pravdepodobne vylodil a starý drevený kríž v kostole. Traduje sa, že ním krstil prvých Indiánov. Vedci uhlíkovou metódou zistili, že spomínaný kríž má cca 500 rokov, čím podporujú tieto povery.

Dodnes sa verí, že ak by ste chceli na Kube vidieť pôvodné indiánske črty, choďte do Baracoa. Historici udávajú, že keď Španieli dorazili na ostrov, mohlo tu žiť tak približne 200 000 pôvodných obyvateľov rôznych indiánskych kmeňov. Najpočetnejším z nich boli práve Tainos, ktorí Kolumba tak vľúdne privítali na jeho prvej plavbe.

Neskôr, keď na druhej Kolumbovej plavbe Diego Velazquez zakladal prvú osadu na Kube a to práve Baracou, stretol sa so silným odporom domácich. Na čele Indiánov stál náčelník Hatuey, ktorý je dodnes považovaný za prvého revolucionára Kuby. Na hlavnom námestí v Baracoa má aj svoju bustu. Hatuey a jeho bojovníci mali však proti pušnému prachu Španielov krátke trvanie. Keď Hatueya chytili, postavili pred hranicu a spýtali sa ho: „Ak prestúpiš na kresťanstvo, ušetríš si život a pôjdeš do neba.“

Na čo Hatuey odpovedal:

Baracoa a jej okolie je však autentickým rajom, ktorý nenechá hlavne vaše oči chladnými. Všade samá zeleň a to počas celého roku. Kúsok odtiaľto sa nachádza obrovský Humboldtov národný park. Ak by ste mali veľké šťastie, môžete tam stretnúť lamantína karibského. Prezývajú ho aj morská krava a je to extrémne plaché zviera, ktoré je na pokraji vyhynutia.

To čo však takmer s istotou máte šancu zažiť je stolová hora, ktorá sa týči nad horizontom takmer ako Kilimandžáro nad africkými pláňami. Aj samotný Hemingway písal o oboch týchto krajinách: Snehy Kilimandžára. A za knihu Starec a more neskôr dostal aj Nobelovu cenu za literatúru.

Ale vráťme sa k výstupu na stolovú horu. Jej názov El Yunque znamená kováčska nákova alebo kovadlina. To preto, lebo po strede je široká, ale na jej okrajoch je extrémne úzka. Keď vyleziete hore, máte pocit, že sa ledva zmestíte.

Napriek tomu, že meria necelých 600 metrov nad morov, výstup na ňu býva relatívne náročný. Samozrejme, závisí od ročného obdobia, kedy sa na ňu vyberiete.

Prvým krokom je úspešné prebrodenie rieky Duaba. V období dažďov môže mať zradné meandre, ktoré vám značne dokážu skomplikovať život. Domáci sviežu rieku využívajú napríklad aj ako verejnú práčovňu. Hlavne v soboty je možné vidieť ženy, ktoré sa snažia dreveným lopárikom vybiť špinu z oblečenia. 

Výstup na stolovú horu je spoplatnený a povinnosťou je aj horský vodca. Môže sa to zdať ako banalita. Veď v celom okolí hory bývajú domáci, ale už sa párkrát stalo, že turisti chceli vybehnúť sami a v hustom poraste cestičiek sa stratili. Ak k tomu pripočítame takmer 100 percentnú vlhkosť a teplo klímy, ste dehydratovaný skôr než si myslíte. A to aj napriek tomu, že Kubánci prezývajú Baracoa ako splachovací záchod Kuby, lebo všade je nejaká riečka. 

Toto je zároveň jedinou oblasťou Kuby, kde sa pestuje kakao a jediná továreň na výrobu čokolády sa nachádza tiež tu. V roku 1963 ju otváral samotný Che Guevara. Dnes prechádza veľkou rekonštrukciou, ale domáci podrobne poznajú postupy výroby, a tak si od nich priamo viete zakúpiť lahodné tabličky čierneho zlata. Vedeli ste napríklad, že niekedy sa kakaové bôby používali ako platidlo?

V Baracoa žijú ľudia v absolútnej harmónii s prírodou a nie je to len prázdna fráza. Obchody často zívajú prázdnotou a tak, čo si nedopestujete, alebo neulovíte, tak nemáte.

Rybárov často nájdete v pobrežných vodách loviť tzv. limo. Je to miesta pochúťka. Drobné rybičky, ktoré sa „pasú“ na dlhých zelených riasach sa lovia do jemných sietí, alebo špeciálne upravených košov. Ich manželky ich potom vedia pripraviť ako takú kompaktnú hmotu, ktorá pripomína tenké sklené rezance. Správne dochutené, na štipke oleja vysmažené majú neodolateľnú chuť.

Turisti vyhľadávajú aj cca 20 kilometrov vzdialenú pláž Maguana. Nielen jej biely piesok a tyrkysové more sú lákadlom. Tešte sa na predstavenie, čo ste ešte nevideli. Prasiatka pobehujúce po pláži. Niektoré sa dokonca aj kúpu v mori alebo sú schopné vám ukradnúť váš čerstvý kokosový orech a vypiť ho aj s rumom v ňom. Občas cez pláž prebehne aj kôň a pravidelnou súčasťou sú aj domáce sliepky. Proste dokonalá súhra človeka s prírodou. Kto má rád morské plody, tiež si príde na svoje. Čerstvo ulovené langusty a kubánska príloha: fritované banány, ktoré chutia ako zemiakové čipsy. K tomu všadeprítomný rum..

...a raj menom Baracoa dáva za pravdu vyše 500 ročnému tvrdeniu Krištofa Kolumba:

Baracoa je pitoreskné mesto pod legendárnou stolovou horou, obklopené najkrajšou prírodou na Kube. Turisti, ktorí Baracoa navštívia, svorne tvrdia, že tá dlhá cesta za to rozhodne stojí. Poďte sa presvedčiť aj vy!