Colonia del Sacramento - portugalské mesto so španielskou históriou

Uruguaj je pokračovaním argentínskej pampy s mnohými vodnými tokmi, La Plata a Uruguaj sú jedny z najväčších riek, ktoré tiež dosť ovplyvňujú celú krajinu. Poľnohospodársky veľmi úrodná pôda predurčila Uruguaj pre pestovanie kultúrnych plodín. Ryža, obilie, sója, hovädzie mäso, kukurica a pomaranče sú hlavnými poľnohospodárskymi plodinami. V krajine s priemernou nadmorskou výškou 100 – 150 m n. m. sú zaujímavosťou oblé chrbty vrchoviny zvané aj „lyžice“.

Úrodné planiny tejto pahorkatiny boli prvýkrát osídlené približne 7 000 až 9 000 rokov pred Kristom, skupinami lovcov a zberačov. Neskôr sa vyvinuli národy orientujúce sa na pestovanie, rybolov a keramiku. Okolo roku 1516 zem prvýkrát v novodobej histórii objavili Španieli a v tom čase sem priplávali aj Portugalci.

Celé 16. storočie sa Španieli pokúšali zem kolonizovať, no dlho narážali na odpor domorodých obyvateľov. V roku 1726 bolo založené hlavné mesto Montevideo a odvtedy sa o túto krajinu medzi Brazíliou a Argentínou viedli mnohé spory. V roku 1776 začlenili Španieli toto územie do Miestokráľovstva Rio de la Plata. V 19. storočí zachvátila Južnú Ameriku vojna o nezávislosť a Španieli boli pomaly vytláčaní.

Suverenita krajiny bola podpísaná medzi Brazíliou a Argentínou za prítomnosti Britov v roku 1828. Vznikla tak nezávislá Uruguajská republika. Suverenitu ale musela častokrát brániť. Rozpory medzi liberálmi a konzervatívcami koncom 19. storočia vyústili v občiansku vojnu.

Keď sa moc vrátila znovu do rúk civilistov, krajinu ovplyvnila kríza dvadsiatych rokov minulého storočia. Bola nastolená diktatúra, ktorá takpovediac zachránila krajinu pred druhou svetovou vojnou, kde si udržala neutralitu. Sedemdesiate roky sa niesli pod vplyvom partizánskych geríl. V roku 1984 nastala znovu demokratizácia, ktorá ale zasa vyústila do hospodárskej krízy. V roku 2020 bol zvolený ako 42. prezident Uruguaja Louis Alberto Lacalle Pou.

Keď už raz navštívite Buenos Aires, určite si pobyt naplánujte o jeden deň navyše. Pretože len dve hodiny plavby loďou z Prístavu našej panej sv. Márie dobrých vetrov sa nachádza jedno z najkrajších koloniálnych miest v Južnej Amerike. Colonia del Sacramento. Dostanete sa tam z Buenos Aires Terminal Buquebus Porto Madero. Premávajú tam trajekty troch spoločností: Buquebus, Seacat Colonia a Colonia Express.

Vstávame skoro, aj keď náš hotel je v centre Buenos Aires a dostaneme sa na terminál trajektov asi za 15 minút pešo. Treba tam byť hodinu a pol pred odchodom. Musíme totiž absolvovať proces takmer rovnaký ako na letisku. Terminál je pomerne veľký a organizovaný, ale pred check-inom môže byť trochu chaos. Sú tam samozrejme rôzne priehradky. Orientovať sa tu viete celkom dobre, na tabuliach sú oznamovatele časov, odchodov a mená spoločností, ktorá loď, kam pláva.

Odporúčam mať so sebou nielen digitálnu verziu lístkov, ale aj vytlačenú verziu. V hoteli na recepcii vám ich ochotne vytlačia zadarmo. Samozrejme lístky sú obojsmerné, čiže papiere netreba vyhadzovať. So sebou treba vždy pas. Po check-ine idete na security, kde si treba dať pozor na ostré predmety. Je tam skener. Ak niekto má vreckový nožík stále so sebou, nemusíte sa obávať, security vám ho zoberie, zaregistruje a pošle s vami loďou pod určitým číslom s visačkou. Vy dostanete papier a vyzdvihnete si ho na informáciách v Colonii.

Nasleduje pasová kontrola, tiež rozdelená na argentínske a uruguajské pasy a pasy cudzincov. Tam treba tiež predložiť pas a lístok na loď. Potom sa treba už len orientovať šípkami a ísť na loď.

Trajekt je celkom jednoduchý, rozdelený na business class a economy. Vždy si máte kam sadnúť, ale vyjsť na palubu sa nebude dať. Nachádza sa tam jedáleň s občerstvením, no väčšinou sú tam iba sendviče. Pokiaľ si kúpite lístok s jedlom, môžete si ísť pre sendvič a pitie, potom si už len užívate cestu.

Po vylodení zasa idete na security a hneď zasa na lovenie pečiatok do pasu. Ako vychádzate von, na pravej strane sú informácie a turistické okienka, kam sa nahrnú všetci turisti. Tí si totiž, podobne ako my, objednajú miestneho sprievodcu aj s výkladom a autobusom. Vitajte v Colonia del Sacramento a vitajte v Uruguaji!

Portugalský moreplavec Manuel Lobo založil prvé sídlo Colonia del Sacramento na malom, neďalekom ostrove San Gabriel 20. januára 1680. O sedem mesiacov toho istého roku sa Colonia dostala do španielskych rúk. Odvtedy čelila Colonia striedavej nadvláde Portugalcov aj Španielov.

10. januára 1809, pred vyhlásením nezávislosti Uruguaja, dostala mestské práva. Odvtedy rástla pomaly aj na sever aj na východ. Nakoľko za druhej svetovej vojny bol Uruguaj neutrálny štát, Colonia si zachovala neporušené celé historické jadro, ktoré ideme práve objavovať.

Po príchode do mesta nás čaká miestna sprievodkyňa Marta, ktorá nás bude dve hodiny oboznamovať s týmto koloniálnym mestečkom. Naša prehliadka je zložená z pešej časti, kde si pozrieme historické jadro koloniálnej časti mesta, a potom z býčej arény, ku ktorej sa presunieme autobusom (vzdialená je asi štyri kilometre).

Cestou sa odfotíme pri nápise Colonia a vrátime sa späť do historického centra na obed. Máme čas aj na prechádzanie sa uličkami, obdivujeme nádherné koloniálne budovy a sem-tam si zakúpime nejaký suvenír.

Od terminálu prechádzame doľava malým chodníkom popri Centro Cultural de AFE (Administración de Ferrocarriles del Estado – administratívna budova štátnych železníc), kde sa konajú rôzne kultúrne akcie mesta. Dlhá, prašná ulica Eduarda Victora Haeda nás vedie k starej železničnej stanici po pravej strane.

31. decembra 1948 dostal Uruguaj 17 miliónov libier od Veľkej Británie na stavbu železníc. Realizácia sa začala kvôli vojne až 1952. Momentálne je v Uruguaji cez 2 900 kilometrov železničných tratí.

Pokračujeme ďalej a po ľavej strane vidíme krásny park s vysokými palmami, na ktorých veselo džavocú papagáje a iné tropické vtáctvo. Fúka teplý západný vetrík a cítime sa naozaj ako v koloniálnej ére. Prechádzame popri Mercado Artesanal de Colonia, kde miestni umelci a výtvarníci sústreďujú svoje diela s nádejou, že sa turistom zapáčia a kúpia si niečo. Malieb a obrazov tu je naozaj na výber. Nečudujem sa, toto miesto pôsobí veľmi fotogenicky a na každom rohu nájdete námet na krásny obraz.

Prechádzame na ulicu Manuela de Lobo, kde na jej konci vidíme starú bránu, ako vchod do koloniálneho mesta. Na ľavej strane je informačné centrum. Dnes tu sedia traja pracovníci celkom znudene. Hneď vedľa sú toľko žiadané toalety.

Hneď za bránou je križovatka doľava a rovno. Doľava sa dostanete popri hradbách na postrannú uličku ktorá vedie, lemovaná mnohými reštauráciami až k vlajkovému stožiaru republiky, Bastión de San Pedro. No a keď pôjdete rovno, dostanete sa na prekrásne koloniálne námestie s parkom a starými budovami.

Na pravej strane je hneď jedna z BUBO najodporúčanejších reštaurácií a kaviarní v Colonia de Sacramento – Restaurant Don Pedro. Tam nájdete tiché posedenie pri káve alebo chutné uruguajské špeciality.

Na pravej strane oproti reštaurácii je krásny park menom Plaza Mayor. Po jeho stranách sú umiestnené mnohé staré budovy. Uličku lemujú nespočetné stánky miestnych umelcov so suvenírmi, kde nechýbajú ani magnetky a iné „čačky“ z Uruguaja a z Colonie. Je tu Portugalské múzeum, na konci sa týči spomínaný maják či vinotéka s uruguajskými vínami.

Celé múzeum nie je len jedna budova. Portugalské múzeum, aj okolité budovy končiace španielskym múzeom tvoria komplex skanzenom podobným Open air múzeám, kde si v hlavnej budove kúpite vstupenku a s tou prechádzate všetkými budovami. Pozor, do majáku a múzea sa dostanete len s miestnou menou, neberú karty ani doláre.

Na protiľahlom konci Plaza Mayor je vinotéka, tou istou ulicou sa posúvame ďalej a ulicou De la Playa prejdeme na druhé veľmi zaujímavé námestie, Plaza de Arma. Hneď v strede nás zaujmú ruiny starého guvernérovho domu a vedľa neho je zasa staručko ošúpaná, ale krásne zachovaná Basílica del Santísimo Sacramento.

Táto farnosť bola založená 2. februára 1680, ako prvá farnosť na Uruguajskom území vôbec. Prvý kostol bol postavený skromne z nepálenej tehly. Oproti ležiaci guvernérov dom založil spolu s mestom Manuel Lobo, portugalský kapitán a vtedajší guvernér Ria de Janeira. Postavený bol z kamenných kvádrov z miestneho kameňa, ktorý Portugalci používali na stavbu domov. Na rozdiel od Španielov, ktorí používali tehly. Takto jednoducho rozoznáme španielske domy od portugalských v starom meste. Španieli guvernérov dom zrútili celý v roku 1777.

Presúvame sa uličkou Vasconsellos na hlavnú ulicu, Avenida General Flores, lemovanú košatými platanmi. Presúvame sa k autobusu. Prechádzame okolo mnohých malých suvenírových obchodov a všadeprítomných reštaurácií. Vzduchom sa nesie vôňa kávy, chutného jedla a platanov.

Prvou upútavkou cestou autobusom smerom na býčiu arénu je po ľavej strane ležiaci štadión Campus Minucipal Profesor Alberto Suppici. Štadión pojme 6500 divákov a hrá sa tu okrem mnohých iných športov aj futbal. Nazvaný je po trénerovi prof. Albertovi Sippicim, ktorý trénoval Uruguajský národný futbalový tím počas Majstrovstiev sveta vo futbale v roku 1930.

Cesta vedie popri brehoch rieky Plata na ľavej strane a už novom, modernejšom meste Colonia del Sacramento. Prechádzame popri promenáde s cyklocestou a chodníkom, mnohých vyhliadkach, ako napríklad Mirador Rambla Cristobal Colón, miestna pláž Playa Urbana el Alamo a aj popri nápise COLONIA, kde sa na spiatočnej ceste zastavujeme a fotíme.

Kruhový objazd, na ktorom je Plaza del Toros Real de San Carlos je lúčovité námestie so siedmymi ulicami. Treba si dať pozor na prechody pre chodcov, hlavne v skupinke.

V ruke držím vstupenku do býčej arény, kde pri vstupe je niekoľko sekuriťákov a dvaja kontrolóri vstupov. Vchádzame do presklenej a veľmi modernej budovy. Je to kombinácia moderného štýlu, s koloniálnym. Všetko je presklené, lebo aréna je zreštaurovaná kompletne a časti, ktoré sa nedali zreštaurovať, boli statikom nahradené modernými prvkami, aby uniesli stabilne celú budovu. Niečo také sa nedá spraviť len tak, citlivo musel vyberať ako materiály skombinujú. Je to jednoducho moderný koloniálny skvost.

Dve pochodia a výťah zaistia zážitkový pobyt v budove. Pár obchodíkov a kaviareň doladí atmosféru a celý dojem je veľmi zaujímavá stavba.

Aréna bola prvýkrát otvorená 9. januára 1910 dvomi slávnymi toreádormi, Ricardom Torresom zvaným aj „Bombita Grande“ a Manuelom „Bombita Chico“ zo Španielska. Svojho času pojala 10 000 divákov. Celkovo v nej bolo odohratých 8 zápasov, kým uruguajská vláda v roku 1912 býčie zápasy úplne zakázala.

Po prehliadke býčej arény nastupujeme zasa do autobusu a presúvame sa popri pobreží naspäť do starého mesta. Cestou sa zastavujeme na 15-minútovú pauzu pri nápise COLONIA, aby sme si spravili pár fotiek a autobus nás nechá rovnakom mieste, ako sme nastupovali. Je 12 hodín, teda čas na obed, dávame si rozchod do pol štvrtej aby sme sa stihli najesť, dať si dobrú kávičku a nadýchať sa koloniálnej atmosféry. Na konci sa stretneme na námestí Plaza Major, kde je aj maják, na ktorý chcem vystúpiť aby sme videli celú koloniálnu štvrť z výšky. Spodná časť formulára