Duna Big Daddy - výstup za hodinu, zostup za tri minúty

Namíbia je krajinou plnou úžasných prírodných pamiatok a každé miesto, na ktorom sa tu zastavíte, vám bude pripadať ako najfotogenickejšie na svete. Tým úplne naj z tejto kategórie môže byť však práve spojenie duny Big Daddy vysokej 325 metrov a údolia mŕtvych akácií Deadvlei, ktoré leží priamo pod ňou. Jeden úžasný a nedlhý výlet v tejto oblasti sa do vás zapíše ako jeden z top zážitkov v živote.

Big Daddy je už na pohľad fenoménom. Ide o dunu, ktorá sa nachádza v srdci púšte Namib v Národnom parku Namib-Naukluft a je jednou z najväčších piesočných dún na svete. Týmto statusom sa hrdo pýši, hoci nie je ani najväčšou namíbijskou dunou (tou je duna č. 7). Veľkého ocka však spoznáte rýchlo.

Jedinečný tvar zaobleného písmena S, ktorý ju formuje do akejsi pyramídy, a tiež veľkosť duny, z nej robí obľúbenú destináciu pre turistov a dobrodruhov z celého sveta. Výšľap na ňu je zážitkom, ktorý v rámci našich BUBO zájazdov do Namíbie nikdy nevynecháme a odporúčame to zažiť aj vám.

Odporúčame poriadne si privstať. Bránu, ktorá sa nachádza pri meste Sesriem, kde leží aj menší, no napriek tomu úžasný púštny kaňon rovnakého mena, otvárajú pre turistov už tesne pred 6.00 h. Autá sa tu nahŕňajú od rána a hoci sme si pri našom zájazde v Namíbii mysleli, že tu budeme jediní tak skoro ráno, pred nami už bolo 5 áut.

Za nami sa do oficiálneho otvorenia nazbieralo ďalších 10. To je stále dosť dobré číslo, veď ak by sa takáto duna nachádzala napríklad v USA, bolo by tu v rade od piatej ráno už minimálne 100 áut.

Kontrolór pri bráne si pozrie, koľkí ľudia sedia v aute a pridelí vám číslo, ktoré si musíte zapamätať. Budete ho totiž hovoriť pri návrate a vtedy sa tiež platí. Obísť to nemôžete, hoci to tak sprvu vyzerá. K dunám však vedie len jedna cesta (od novembra 2022 skutočne kvalitná asfaltová) a jedna cesta späť, inak by ste blúdili autom v piesku, a to nechcete. Od vstupu do parku je to k Big Daddymu 60 km a také je aj obmedzenie rýchlosti za hodinu. Skoro nikto ho tu však nedodržiava, a tak buďte na ceste obozretní.

Ak sem prídete ráno, odporúčame vám zastaviť sa v polke cesty na vyhliadke, na Google mapách značenej jednoducho ako Viewpoint. Zhruba o 6.30 h vychádza v Namíbii slnko a tieto východy patria k najkrajším na svete. Hlavne v parku Namib-Naukluft. Aby bolo jasné, pod pojmom Namib sa myslí púšť a hlavne jej duny, ktorá má vyše 2 000 km a ťahá sa od severu Južnej Afriky až po juh Angoly, pobrežný západ Namíbie teda obmýva celý.

Naukluft, to sú kamenné púštne hory s výškou pokojne aj 2 000 m pripomínajúce jordánsky Wadi Rum a spolu tak ukazuje park dokonalú púštnu symbiózu. Východy slnka sú nádherné, pretože vtedy vyzerajú duny úplne inak ako počas zvyšku dňa - sú tmavšie, vynikne šýtočerveno-čierny odtieň, ktorého príčinou je množstvo železa v piesočných dunách.

Predtým, než sa dostanete k Bid Daddymu, sa zastavte aj pri dunách č. 40 a 45. Obe sú nesmierne fotogenické a sú dôkazom toho, ako rozlične tu vietor formoval duny staré desiatky miliónov rokov. Kým prvá spomenutá je akési písmeno S kombinované s otáznikom a rovnicovou zátvorkou, druhá je zase kvázi uzavretým kotlom.

Obe duny majú u sprievodcov BUBO prívlastok "tie, ktoré milujú nemeckí turisti". Majú totiž menej ako 300 m a vyšliapať ich je skutočne jednoduché. My však máme na viac!

Pokiaľ prekročíte brány Sesriemu, bude to trvať cca ešte 20 minút, kým sa dostanete k hlavnému parkovisku. Odtiaľto už odporúčam chodiť iba viacmiestnym džípom s rangermi. Sú viacerí turisti, ktorí si trúfnu ísť túto cestu sami, no rýchlo to oľutujú. Vrstva piesku je tu obrovská, preto svojimi autami ľahko zapadnú, a potom musia čakať na to, kým ich niekto vytiahne a ich výlet sa tak predĺži a predraží.

V džípoch máte istotu, že rangeri tieto cesty poznajú, vyložia vás v bezprostrednej blízkosti Big Daddyho a navyše vám urobia malé safari - zastavia sa pri antilopách skákavých, priamorožcoch či šakaloch, teda zvieratách, ktorých sa tu vyskytuje pomerne veľa a uvidíte ich dosť už cestou k parkovisku.

Samotná cesta je zážitok. Poriadne vás nadhadzuje a keď prídete ráno, bude vám mierna zima, pretože džípy sú otvorené a poriadne fúka. Zatúžite po tenkej bunde a možno si ju aj oblečiete, ale len do momentu, kým vás vysadia. Potom je tu zase pekelne teplo a ten pocit zimy vám bude chýbať.

Ranger vás vysadí pri lavičkách ukrytých pod rozkvitnutými stromami a od tohto momentu je to na vás. Ak sa vám nechce vystúpiť až hore, môžete prejsť skratkou rovno k údoliu Deadvlei, no to by ste urobili chybu. Ide sa pokoriť veľký tatko!

Veľký moment nastal a ideme vystúpať hore. Predtým ešte vidíme na rozbitej vyschnutej zemi typickej pre púšť akési vyformované dlaždice a v nich stopy, ktoré mohol urobiť jedine obor (veď posúďte z obrázkov sami). A ešte malé upozornenie pre tých, ktorí máte arachnofóbiu či insektofóbiu - pohybuje sa tu viacero mravcov, pavúkov či chrobákov rôznych odtieňov. Neublížia vám a nie sú nebezpečné, len sa psychicky pripravte na to, že tam sú.

Najcennejšia rada, akú môžete dostať, je, aby ste začali výstup veľmi skoro ráno. V BUBO sme vo februári absolvovali výstup pred 8.30 h a už vtedy bolo pekelne teplo. Áno, v Namíbii oficiálne v tom čase vrcholí leto, no vysoké teploty sú tu po celý rok, a hlavne v púšti, kde naprší len cca 10 mm zrážok ročne. Čím skôr začnete, tým prijateľnejšie budú podmienky na pokorenie gigantickej duny.

Predtým, než sa dostanete k piesku a začnete stúpať, sa vyzujte. Piesok je ráno chladný, veľmi príjemne vám preniká pomedzi prsty a je to úžasný pocit. Asi ako behať pri mori na piesočnej pláži, ktorá vôbec nie je rozhorúčená. Ide sa oveľa ľahšie, piesok vám nepreniká do topánok a nedráždi nohy. Keď po ňom stúpate celou holou nohou, je veľmi príjemný a pôsobí ako rozsýpajúce sa schody.

Tiež, pokiaľ je to možné, oblečte si na seba mokré tričko. Nech je celé nasiaknuté studenou vodou ako špongia. Telu bude príjemnejšie a slnko vodu aj tak rýchlo z látky vysuší. Všetku vodu však nemiňte, budete ju potrebovať, ja som hore pri výstupe na Big Daddyho vypil 1,5 litra a všetko som vypotil zo seba.

Na psychiku to môže byť náročný a frustrujúci výstup. Čím vyššie stúpate a dvíhate hlavu, tým vám príde výstup nekonečnejší a strmší. Rovných úsekov Big Daddy priveľa nemá. Choďte pokojným tempom, dýchajte nosom a vydychujte ústami. Frustrovať vás aj tak najviac bude slnko, ktoré praží na hlavu a už po troch až piatich minútach po začatí výstupu sa poriadne spotíte. Budete sa cítiť ako v 70-stupňovej saune a na tento pocit si treba zvyknúť.

"Asi to nedám. Prečo som sa na toto nechal nahovoriť?" pýtam sa sám seba už v tretine cesty, a to zvyknem behávať a nemám úplne zlú športovú kondíciu. Ak ste v skupine, dôležité je motivovať sa navzájom. Tým najlepším motivátorom sú výhľady.

OK, ja som si urobil pri výstupe tak zo 7 prestávok so zdôvodnením, že sa odkrýva Deadvlei i ostatné okolité duny a veľkosť púšte Namib sa čoraz viac odkrýva. Telo si však potrebuje oddýchnuť a doplniť tekutiny. Pite vodu a ovlažte si ňou hlavu.

Ďalšou radou je, pozerajte sa len pod nohy pri výstupe. Ak je duna aspoň trochu vyšľapaná niekým pred vami, pôjde sa vám ľahšie, sú totiž určené kvázi schody, stopy ale rýchlo zaniknú v piesku, a tak ľahko skočíte mimo trasy či zapadnete. Opäť je dôležité nenechať frustráciu vyhrať.

Najťažšie sú posledné metre, vtedy máte chuť na prestávku po každých 10 krokoch, premôžte sa však a pokračujte ďalej. A napokon túto túru zvládnete! Ja som to dal za 45 minút, no do budúcna je čo robiť. BUBO rekord je 25 minút, ak ho prekonáte, napíšte mi a spomeniem v blogu vaše meno :)

Tie sú skutočne na nezaplatenie. Panoráma Namibu sa tu odkryje naplno, piesočné duny sa zmenia akoby na nekonečné veľké hory a kam sa pozriete, tam sú. Ak položíte hlavu dole, uvidíte vysušené soľné pláne a niekde aj stromy či kúsky zelene. Príroda si vždy nájde svoju cestu, aby prekvitala, a aj druhá najsuchšia púšť sveta je toho dôkazom. Zahltí vás eufória, ale aj vyčerpanie, no pocity sú to krásne.

"Vyfoť ma tak, aby bola v pozadí nejaká duna," hovorí mi po výstupe na Big Daddyho spokojná klientka. BUBO splní svojim klientom aj nesplniteľné požiadavky, no táto bola splniteľná až príliš, keďže nakope bola jedna duna za druhou. Aj toto je pekný a milý dôkaz toho, k akým myšlienkam vás dovedie euforický stav po úspešnom výstupe. A nebojte sa ho absolvovať, aj keď ste starší či máte horšiu kondíciu. Za 1 hodinu a 15 minút (najneskôr) to dokázal zatiaľ každý klient!

Namíbia je málo turistická, no tu sa zopár ľudí objavilo. "Odkiaľ ste? Váš jazyk mi je povedomý," pýta sa nás Nemec, ktorý ľahko odhalil slovenčinu či češtinu, veď sme susedia. Rovnako sa nám tam prihovorili Američania i Juhoafričania a navzájom sme si s úsmevom porobili fotky. Vynikajúci zážitok.

Z Namíbie som si odniesol množstvo neuveriteľných zážitkov, o ktorých rozprávam v eufórii každému, kto sa ma na návštevu krajiny opýta. Primát ale patrí zostupu z gigantickej duny. Ten prebieha úplne inak ako výstup a klienti sú v šoku, keď im povieme návod. Na cestu dole sa už treba obuť, pôjde sa totiž dole po tej strane duny, ktorá je rozhorúčená a už to príjemné na chodidlá nie je.

Čo je však najdôležitejšie, dole dokážete zbehnúť! Naozaj. Zakloňte sa mierne dozadu a nasaďte rýchly šprint. Nohy sa vám budú zabárať do zeme a piesok vás udrží. Pád nehrozí a vietor vám bude viať do tváre a chladiť vás. V takomto momente som sa cítil ako Usain Bolt. Pocitovo som nikdy v živote nebežal rýchlejšie.

Hore na Big Daddym boli tí najrýchlejší za 25 minút, priemerní (ako ja) za 45 minút, no zostup dole trval len štyri minúty! Dole ste teda okamžite a nechce sa vám veriť, že sa to podarilo. Keď už budete na pevnej zemi, vyprášte si topánky aj ponožky. Naši klienti žartovali, že spolu sme vysypali z topánok toľko piesku, až by z neho mohol vzniknúť "Bigger Daddy", teda ešte väčší ocko.

Big Daddy nie je jediná topka oblasti Sossusvlei. Po tom, ako zídete z Big Daddyho, šliapete asi 7 minút rovno a pred vami sa zrazu zjavia mŕtve akácie na tmavobielom podloží. V pozadí sa týčia obrovské duny, pričom tú najväčšiu ste práve vyšliapali.

Dosiaľ som na svete ešte nevidel fotogenickejšie miesto, hoci Namíbia ich má priam tisíce, no o titul tej top sa určite pobije so žulovými horami Spitzkoppe. O tomto úkaze som napísal ďalší samostatný blog Spitzkoppe - instagramový raj, teraz sa ale sústreďme na Deadvlei.

Stovky rokov mŕtve akácie, ktorým ani nechýba voda, tu "žijú mŕtve" ako zombíci medzi stromami. Čierny peň, koruna i z nej vytŕčajúce malé konáre, podložie i pozadie, to je dokonalé miesto na pohľadnicové fotky.

Na pohľad naozaj nehostinné miesto bez života, ktoré je ale dôkazom, že život môže mať rôzne podoby. Nik z nás si určite neželá scenár, v ktorom niekedy v budúcnosti nastane akási ekologická apokalypsa, kedy by extrémne teplá vysušili všetku vodu. Deadvlei je príkladom toho, ako by to vyzeralo, keby sa tento scenár naplnil.

Deadvlei v preklade znamená "mŕtve údolie" a názov je odkazom na suchú hlinenú panvu s čiernymi stromami. Akácie, ktoré tu ležia, sú dobre prispôsobené drsnému púštnemu prostrediu a neprekážajú im extrémne teploty regiónu. Ich vek sa odhaduje na 500 až 900, ide teda o jedny z najstarších živých organizmov v púšti Namib.

Kedysi prekypovali zeleňou a zavlažovala ich rieka Tsauchab, ktorá však zmenila trasu svojho toku, teda sa odklonila. Pri riekach v púštnych oblastiach sa stáva, že sa občas rozvodnia a voda sa potom rýchlo vyparí a zanechá za sebou stvrdnutú hlinenú plochu. Ako je teda možné, že na nej stromy prežili dodnes? Bez vlhkosti totiž drevo akácií nehnije, ale mení sa na tmavú hmotu podobnú drevenému uhliu. Takto sa prispôsobí, aby v istej forme prežilo.

Od Deadvlei je to asi ešte 15 minút chôdze k lavičkám, kde si sadajú vyčerpaní ľudia. Práve táto prechádzka k lavičkám je možno tá najťažšia, lebo v nohách už máte Big Daddyho a prechádzku po Deadvlei. Tu už čakajú pripravení rangeri s džípmi a čakajú, kým nasadneme. Robíme tak bez známok života ako tie vymreté akácie.

"Oni sa musia veľmi baviť. Ráno nakladajú do áut ľudí plných života a elánu, večer zase mŕtvoly s prázdnymi a unavenými výrazmi v tvári," poznamená trefne ďalšia z klientiek BUBO a presne tak to aj vyzerá. Ranger to však vníma inak a cestou k parkovisku sa snaží o safari a zastavuje pri každej antilope na "fotopauzu".

Jeho cieľ je jasný - ešte trochu ohúriť a dostať vyššie sprepitné. Keď však kolektívne pri treťom zvierati zahlásime, aby pokračoval, zmení svoju jazdu o rýchlosti 5 km/h na takú, za akú by sa nehanbil ani Schumacher v najlepších rokoch. Tu už pochopil, že sprepitné dostane len vtedy, ak unavených ľudí rýchlo dostane na parkovisko.

V blízkosti vstupnej brány sa tiež nachádza menší, no celkom zaujímavý kaňon Sesriem. Ide o úzku roklinu nachádzajúcu sa v púšti Namib, ktorú v priebehu miliónov rokov vytvorila rieka Tsauchab - práve sem sa odklonila a vďaka tomu vznikol Deadvlei. Kaňon je približne 30 metrov hlboký a 1 kilometer dlhý a na oboch stranách sa týčia oranžovo-červené skalné steny s rôznymi zaujímavými útvarmi. Neveľký kaňon je ďalšie z krásnych fotogenických miest v NP Namib-Naukluft.

Bolo 12.00 h. Prakticky len začiatok dňa, no v nohách sme už mali mnoho zážitkov a hore sme boli už takmer 8 hodín. Vyčerpávajúci deň, ktorý stál za to. Rovnako ako všetky prírodné pamiatky nádhernej a podceňovanej Namíbie. Postupne o nich napíšem ďalšie blogy. No Big Daddy si nás všetkých už navždy získal.