Mccheta. Najposvätnejšie miesto Gruzínska

Doba, v ktorej už bola Mccheta hlavným mestom celej oblasti ešte nepoznala náš letopočet. Spoločne s malou kamennou osadou Uplitsikhe ležiacou vedľa známeho mesta Gori patria dokonca k najstarším mestám celého kaukazského Gruzínska. Staré mesto vyrástlo nad sútokom riek Mtkvari a Argavi a dodnes sa rozkladá na ich brehoch. Rieka Mtkvari, známa aj ako Kura pramení v horách severovýchodného Turecka, vlní sa Gruzínskom a následne v susednom Azerbajdžane vyteká do Kaspického mora. Do celej oblasti prinášala život a tak tomu bolo aj v prípade Mcchety. Vďaka obom riekam dostalo mesto do vienka naozaj príťažlivú polohu, ktorú si návštevník najlepšie dokáže vychutnať z kopca nad mestom. Svoj zlatý vek prežívala Mccheta na prelome letopočtov a najmä v 4.storočí, kedy sa začínajú stavať prvé kostoly. V 5.storočí sa panovník Vachtang I. Gorgasali rozhodol presunúť hlavné mesto do blízkeho Tbilisi, ale aj tak ho ľudia nevymazali zo svojho podvedomia ako najvýznamnejšie miesto krajiny.

Opustíme Tbilisi a hoci je našim cieľom krásne, horské mestečko Kazbegi (dnes sa už volá Stepantsminda) pod zasneženým pahorkom Kazbegu, nemôžeme na našej ceste Mcchetu obísť. Ak vyštartujeme z centrálneho Tbilisi, tak cesta sem trvá cca 35-40 minút, hoci je to len okolo 20 kilometrov. Uháňajú sem ranné maršrutky s pútnikmi, s domácimi či gruzínskymi turistami, no občas sa tu zastavia aj cudzinci. V BUBO navštevujeme Mcchetu od nášho prvého zájazdu, pretože milujeme historické a dôležité miesta, kde sa lámali a tvorili dejiny.

Gruzínsku Mcchetu si viete rozdeliť na dve miesta, kde si spravíte prehliadku. Prvým je pahorok nad mestom, nad sútokom riek s kláštorom Džvari a nádhernými panoramatickými výhľadmi a tým druhým je samotné centrum mesta s ďalšími kláštormi a najmä s dôležitým a okázalým kláštorom s krkolomným názvom Svetitcchoveli. My začneme na pahorku pri kláštore Džvari.

Kláštor Svätého Kríža stojí vysoko na kopci nad Mcchetou. Gruzínci mu nepovedia inak ako Džvari (slovíčko "džvari" predstavuje v gruzínčine kríž) a pre mnohých je práve on najposvätnejším zo všetkých gruzínskych kláštorov. Pred areálom stojí parkovisko a na ňom sa stretnete s prvými predavačmi suvenírov. Nájdete u nich staré odznaky s portrétom Lenina, gruzínske baranice, hrnčeky, drevené výrobky, ale aj magnetky či sviečky, ktoré môžete o pár minút zapáliť v priamo kláštore. Kláštor Džvari sa prepletá s príbehom svätej Nino, najvýraznejšej kresťanskej postavy starého Gruzínska.

Práve tu na samom vrchole kopca nechala svätá Nino po tom ako priniesla kresťanstvo do krajiny zasadiť svätý kríž. Pokrstila gruzínsku kráľovnú Nanu, čím sa znepáčila kráľovi Mirianovi, ale po nešťastnej poľovačke pri ktorej na chvíľu oslepol (zaujímava podobnosť so svätým Pavlom) sa k nej pomodlil a následne sa stal prvým kresťanským kráľom Gruzínska. Zdalo by sa, že Mccheta alebo celé Gruzínsko je plné rozličných príbehov. Ku kláštoru sa dá vyšliapať za necelú hodinku a pol priamo z mesta, alebo si jednoducho objednáte taxík či mikrobus a pohodlne sa vyveziete nahor. Na prvý pohľad sa kláštor Džvari líši od ostatných, pretože vyzerá byť pomerne nový. Zdanie klame a jeho korene siahajú do 6.storočia. Ako aj celá Mccheta, aj on je zapísaný do svetového dedičstva UNESCO. Pár schodov vedie na malé nádvorie, kde odpočívajú ťažké, kovové zvony. Kedysi spievali celým údolím, ale dnes stratili hlas a človek sa ich môže dotknúť. Vnútrom kláštora sa miesi posvätné ticho s prázdnotou a jemným dymom sviečok, ktoré sa o chvíľku rozplynú, skôr než sa stihnú dotknúť kamenného stropu. Za stolom sedí starý mních predávajúci sviečky, ale inak sa tu nedeje vôbec nič. Nie sú tu ani žiadni turisti, len naša BUBO skupinka.

Čo je na tomto mieste krásne je najdokonalejšia panorámu akú dokážete v Mcchete uloviť. Všimnete si ju hneď po ľavej strane od kláštora a keď sa vydáte cestičkou, za minútu ste na mieste. Chvíľku budete sledovať bez slov až potom si poviete, že je to nádhera. Mccheta je z výšky krásne miesto. Z východu priteká rieka Mtkvari, zo severu Argavi a spolu ruka v ruke utekajú na juh. Na ich sútoku stojí mestečko plné oranžových striech, ponad ktoré sa dvíhajú špičky stromov a strechy kostolov a kláštorov. Za mestom rastie krajina do výšky a prenikavo zelené lúky a lesy sa rozbiehajú všetkými smermi, aby sa zastavili pri prvých náznakoch kaukazských pahorkov. 

Dostať sa z pahorku Džvari dole do starého mestečka Mccheta netrvá dlho. Ak máte vlastnú dopravu, tak počítajte s tým, že za pätnásť, maximálne dvadsať minút ste dole a môžete sa pustiť do ulíc s cieľom objaviť najposvätnejšie mieto v podobe vzácnej katedrály. Ak sa rozhodnete ísť dovnútra do katedrály, dajte si pozor na svoje oblečenie. Ak máte kráte nohavice, budete si musieť dať na seba niečo, čo vám pri vstupe do kláštora dajú a rovnako na tom budú ženy v nohaviciach. Pre ženy je najlepším oblečením do gruzínskeho kláštora či katedrály dlhá sukňa. Ženám sa v pravoslávnom prostredí vždy hodí aj šatka, ktorú máte v kabelke či vo vrecku a pri vstupe do posvätných miest si ju dáte cez vlasy. Ak zaparkujete na veľkom parkovisku v centre Mcchety, tak ste pri katedrále za 5 minút. Cesta k nej je veľmi dobre vyznačená, no pripravte sa na to, že pôjdete ulicou pripomínajúcou bazár. Nezastavujte sa tam teraz, ale odolajte a pri spiatočnej ceste budete mať čas vychutnať si obchodíky či suveníry. 

Starým mestečkom kráčame k veľkolepej katedrále Svetitskhoveli. Vysoká veža katedrály je neprehliadnuteľným míľnikom. Námestie pred vstupom zaplnili stánky s obchodníkmi tak ako tomu bolo aj na ceste z parkoviska. Niektoré predávajú čínsky balast, iné dokonca pekné náboženské suveníry. Malé i veľké sviečky, obrázky svätých namaľované na dreve alebo na papieri, ikony, krížiky na krk a v neposlednom rade aj drobné makety stavby stojacej pred nami. Na nádvorie katedrály vedie mohutná drevená brána. Aj tu je záhrada plná kvetov, ale svoje miesto tu našli aj odpočívajúci ľudia. Steny katedrály obiehajú kamenné reliéfy, postavičky, kríže alebo len nápisy v ozdobnom, staručkom gruzínskom písme. Staré príbehy hovoria o tom ako Žid menom Elioz prišiel z Jeruzalema s kúskom rúcha Ježiša Krista. Vrátil sa s ním do Mcchety, ukázal ho svojej sestre Sidónii a tá v návale náboženskej vášne v tom momente umrela. Držala rúcho tak silno, že kúsok vzácnej relikvie pochovali s ňou priamo na mieste, kde stojí dnešná katedrála. Ľudia po čase zabudli, kde je kúsok vzácneho rúcha uložený. Kráľ Mirian sa rozhodol postaviť kostol a do jeho vnútra nechal osadiť drevený stĺp. Raz v noci sa pri tichej modlitbe zjavil svätej Nino muž ako prenáša stĺp obklopený ohňom. Vtedy stĺp zázračne ožil a zastavil sa až na mieste, kde kedysi pochovali Sidóniu. Odtiaľto pochádza aj názov katedrály. V gruzínštine označuje slovo „sveti“ stĺp a „tskhoveli“ znamená živý.

Vstupov do katedrály je hneď niekoľko. Prichádzame z bočnej strany a vzápätí sa pred nami otvorí obrovský priestor. Interiér skrášľujú staré ošúchané fresky. Niektoré vybledli pôsobením storočí, ale pár z nich má farby ešte tak živé, akoby mali len pár rokov. V strede katedrály odpočíva pôsobivý drevený ikonostas a centrálnou časťou neustále prúdia ľudia. To čo vidíme dnes okolo seba je výsledok architektov z 11.storočia. O tri sto rokov neskôr ho sčasti zničili vojská obávaného Timura, ale našťastie sa jej podarilo prežiť do dnešných dní. Odrazu sa odniekiaľ vynoril starší patriarcha s hustou bradou odetý od hlavy po päty v čiernom hábite. Každým pohybom sa mu od hrude odrazí veľký kríž prevesený cez krk. Všetci sa zoradia do zástupu vedľa koberca po ktorom kráča a čakajú na jeho požehnanie. Na čelo im spraví krížik a pomaly vyjde von, kde sa medzičasom nazbierala ďalšia skupinka ľudí. Na ich tvárach vidno úprimnú radosť z tohto stretnutia. Zo všetkých svätostánkov v Mcchete je katedrála Svetitskhoveli najzaujímavejšou. Jej význam podčiarkuje aj fakt, že vo vnútri korunovali gruzínskych kráľov a viacerí z nich tu našli svoj posledný odpočinok. Atmosféru tohto miesta, treba zažiť na vlastnej koži, aby človek pochopil aký význam má pre Gruzíncov. Prehliadka katedrály je veľmi jednoduchá, stačí kráčať od vstupu k ikonostásu a sledovať maľby okolo seba. Tie na ľavej strane sú krajšie, lepšie zachované a určite sa ne pozrite. 

Na prehliadku katedrály samotnej si vyčleňte pokojne 30-45 minút, pretože vás zaujme atmosféra celého miesta a hoci si pozriete fresky, detaily, architektonické nuansy, no napokon si budete chcieť posedieť na nádvorí a nechať na seba padať príbeh aj dejiny tohto miesta. Naháňať sa tu nemá žiaden zmysel. 

Na miernej vyvýšenine neďaleko rieky stojí kláštor Samtavro a snaží sa na seba upútať pozornosť. Za nízkym múrikom rastie niekoľko vysokých stromov a zašpicatená veža s krížom na vrchole. Pri bráne sedí hŕstka starších žien a keď sa k nim priblížime vystrie sa k nám zvráskavená prázdna dlaň. Pred múrmi kláštora polieva mníška záhon ruží a ďalšie sa rýchlym krokom presúvajú za roh. Dnes tu sídli ženská rehoľa. Medzi staršími ženami sa občas mihnú aj mladé dievčatá a s jednou z nich si vymieňame úsmevy. V 12.storočí slúžil kláštor panovníkom Mcchety a v jeho útrobách sníva svoj večný sen kráľ Mirian aj s manželkou Nanou. Vnútro je pomerne malé, steny ozdobené polorozpadnutými freskami a pár pútnikov zapaľuje tenučké voňavé sviečky. Pôvodnú stavbu kostolíka Tsimnda Nino zo 4.storočia pohltil jej dnešný nasledovník a podľa tradície stojí na mieste, kde sa svätá Nino zastavila a pomodlila. V záhrade stojí aj menšia kamenná zvonica a okolo nej pár kamenných náhrobkov zapustených do trávnika. V druhej polovici 20.storočia patril k najznámejším obyvateľom kláštora mních Gabriel. Denne k nemu prichádzali chorí pútnici zo všetkých kútov Gruzínska, aby ich svojim darom vyliečil. Mnohým pomohol a preto ho dnes považujú za svätca.