Najfantastickejšie festivaly sveta

Svet je najkrajšie miesto, kde sme sa mohli narodiť a cestovanie je tá najlepšia činnosť, ktorú v tejto dobe môže homo sapiens realizovať. Spoznávať svet je skrátka úžasné! To mi bolo vždy jasné. No rokmi cestovania som - vždy akýmisi zázračnými náhodami a šťastnými okolnosťami - prichádzal na to, že aj na tom najzaujímavejšom svete sú špeciálne dni, kedy je naša planéta ešte úchvatnejšia.

Áno, navštíviť Rio de Janeiro je vždy veľkým zážitkom. No navštíviť ho počas karnevalu? To je úplne iná liga! A práve takéto (aj oveľa menej známe) špecialitky vám chcem vypichnúť v blogu.

O mne sa vie, že ma fascinujú svadby, pohreby, najrozličnejšie náboženské obrady. Nedeľné omše na Tobagu, v Benine, piatkové v Saudskej Arábii či sabat v Jeruzaleme – to všetko sú udalosti, ktoré urobili z mojich ciest niečo ešte oveľa viac.

Taká hinduistická púť Kumbh Mela v Indii či jeden z najväčších moslimských sviatkov Eid al Adha sú neopakovateľnými zážitkami na celý život.

No teraz sa nechcem venovať posvätným dňom a náboženským sviatkom, aj keď zažiť ich na vlastnej koži je naozaj úžasná čerešnička na torte vášho výletu (tu nájdete blog o často bláznivých náboženských sviatkoch).

V tomto blogu chcem poukázať na niekoľko zaujímavých sekulárnych dní, kedy je naša planéta ešte farebnejšia, voňavejšia, chrumkavejšia, plná hudby, tancov a smiechu. A plná obdivuhodných tradícií. O tradície ide aj na festivale na Markézskych ostrovoch (video vyššie), ktorý sa koná na hlavnom ostrove Nuku Hiva raz za dvanásť rokov.

Poďte s nami preskúmať, aké je to – zažiť na vlastnej koži niekoľko najlepších festivalov sveta. Lebo vedieť, kedy sa kde odohráva ten najlepší festival na planéte, a ešte ho aj ochutnať – to už je skutočná univerzita cestovania...

Svet sa globalizuje a nech robíme čo robíme, tento trend sa nedá zastaviť. Hamburgery vám dnes bežne ponúkajú v takých historických mestách plných prenádherného vznešeného umenia ako Dubrovník, Barcelona či Florencia.

Overturizmus zarovnáva svet do jedného šíku. Turistovi tak stále viac zostáva iba ten obal, budovy, krásne fasády... Ale vnútro, duša miesta, to sa postupne vytráca.

No práve počas festivalov sa my ľudia snažíme oprášiť a osláviť svoje tradície. Vtedy sa prinútime k úctyhodnému výkonu a s pomocou mám, otcov, starých mám a starých otcov si zaspomíname, ako sa asi obliekali, čím žili naši predkovia, odkiaľ vlastne pochádzame, čím sa v dnešnom globalizovanom svete líšime od iných? Kým sme?...

Toto chceme ukázať na festivaloch. Ide väčšinou iba o deň-dva z celého roka, no pre cestovateľa, ktorý chce našu planétu skutočne spoznať, je to ten najlepší čas, kedy krajinu navštíviť. Nehovoriac o náruživých fotografoch...

„Veď tam sa chodí iba súložiť,“ vyjadrujú sa s dešpektom o súčasnej divnej móde hudobných festivalov starší... No to je v poriadku, na každom veľkom festivale, čo svet svetom stál, išlo vlastne koniec-koncov vždy o to isté. O stretnutia neznámych mladých ľudí, o hudbu, tanec a zábavu, ktorá môže prerásť v lásku.

No v tomto texte mi nejde o hudobné festivaly v našom ponímaní. Chcem vám predstaviť festivaly, ktoré sú skutočné. Ľudia sa neprezlečú len tak na chvíľku - zo srandy, z riflí do kroja, ale dlhé týždne putujú údoliami, aby sa stretli s ďalšími ľuďmi svojho kmeňa. Celý rok sa na to tešia.

Staršinovia si na tomto stretnutí (festivale) zaspomínajú na zašlé časy, náčelníci opäť dohodnú medzikmeňové zmluvy, mladí muži si nájdu svoje vyvolené.

Kmene, ktoré považujem za to najlepšie na našej planéte, žijú po celý zvyšok roka prakticky v izolácii a nemajú tak šancu nájsť si partnera. Preto sa na festival, na túto každoročnú „diskotéku“, tak veľmi tešia. Preto podstupujú útrapy dlhej cesty, preto toľko dôkladných príprav.

Rodina bola vždy pri výbere partnera dôležitá. A tu sú oceňovaní tí, čo sa správajú na festivale najodvážnejšie, majú najkrajší kroj, najlepšie spievajú a tancujú. Predstavuje sa tu prastará tradícia, no primárne nie pre turistov (často som na takomto festivale sám, respektíve iba s malou hŕstkou cudzincov), ale kvôli tomu, aby ste ohromili opačné pohlavie.

Toto je odjakživa najsilnejšia ľudská motivácia. Aj u nás zaberá, keď vysvetlíte chlapcovi, že tí, čo sa najlepšie učia, budú mať v dospelosti tie najkrajšie baby. Pygmejky či Inuitky chcú ešte stále toho najlepšieho lovca. Naše dievčatá zas toho, kto sa o nich a ich potomstvo najlepšie finančne postará...

No na festivaloch a na diskotékach si vyberáme bez logiky, zapájame tie najnižšie pudy, fundamentálnu prirodzenosť. To sme prosto MY.

Pohoda je so svojimi 30 000 návštevníkmi vo svetovom ponímaní maličkým festivalom. Sziget či Glastonbury s pol miliónom hudobných fanúšikov patria tiež ešte stále medzi tie menšie. Na Mawazine, ktorý sa koná vždy v máji, resp. júni v marockom Rabate, prídu pravidelne viac ako dva milióny ľudí.

Presunulo sa sem mnoho kapiel z Festival au Désert v Mali, keďže Timbuktu je pre bežných ľudí dlho mimo limitu. Na Mawazine tak dnes prichádzajú skutočne top skupiny a interpreti z Afriky (Poly-Rythmo de Cotonou - Benin, Tiken Jah Fakoly - Pobrežie Slonoviny), aj Arábie (Majida El Roumi - Libanon). Môžete tu stretnúť napríklad aj mojich obľúbených Tuaregov Tinariwen.

Máj v Rabate je vskutku dobrý nápad. Mawazine dáva dokopy tú najlepšiu arabskú a africkú hudbu a mixuje ju so západnou. Je jednoducho úchvatný, pestrý, veľkolepý. Ale ešte stále nie je tým najväčším. Neviem, či ste to vedeli, no najväčší hudobný festival s viac ako tromi miliónmi návštevníkov máme tu, doslova za rohom – viedenský Donauinselfest sa koná každoročne v júni...

Poďme pekne po poriadku. Kde sa odohrávajú najlepšie festivaly a zábavy na prelome rokov? 

Ocitnúť sa v posledný a prvý deň roka v zasneženom New Yorku na Times Square, v horúcom Rio de Janeiro na Copacabane oblečený v bielom spolu s ďalšími dvomi miliónmi ľudí - to je jednoducho nezabudnuteľné! No my s BUBO chodíme zažívať Silvestra aj do Reykjavíku, do Nepálu, na Kubu...

Uchvátil ma silvestrovský ohňostroj na najvyššej budove sveta na Burdž Chalífa v Dubaji, no možno ešte viac ten na Waikiki na Havaji. Býval som tu v hoteli Trump a mal som ho ako na dlani. Ohňostroj začal o 23.55 h a bolo to veľkolepé!

Waikiki - to je veľa barov a tiež veľa možností na oslavy, vlastne je to také ideálne párty miesto.

Silvestrovať v teple vôbec nie je zlé. Raz som sa ocitol v posledný deň roku na pirátskom ostrove Jost Van Dyke, kde ho zvyknú tráviť aj Beyonce s Jay Z. Nohy v piesku, popíjate si drink painkiller, skrátka rozprávka! Na ostrov sa v podstate nedá dostať, musíte mať vlastnú jachtu a kotvy sú tu obsadené celé týždne dopredu.

Ak idete do baru, skočíte z jachty do vody a platíte za svoj painkiller mokrými dolármi. Tak sa volá aj tunajšia preslávená krčma – Soggy Dollar Bar. Ich drink zaručene pôsobí na všetky vaše bolesti, zrejme aj na tie psychické. A tých má zlatá mládež, čo sa tu schádza, zrejme veľa...

Rebríček TOP 10 najlepších Silvestrov sveta s dvoma tajnými tipmi nájdete v blogu: Najlepšie Silvestre a oslavy nového roka. V blogu zohladňujem aj obľúbenosť u našich klientov.

Čínsky nový rok

Čínsky nový rok koncom januára a začiatkom februára (môžete ho zažiť všade, kde žijú čínske komunity) som oslavoval od Singapuru cez Kuala Lumpur, od Bangkoku po San Francisco. V Šanghaji sa oslavuje celé dva týždne a oplatí sa vtedy prísť do úchvatnej záhrady Yu – zelenej oázy uprostred historického jadra mesta.

Na začiatku je väčšina obchodov zatvorená, čo je pre Šanghaj žijúci biznisom zvláštny stav, a preto značne exotický. V Bangkoku choďte na Yaowarat Road a zapojte sa do pestrého davu. Chvost typického zlato-červeného čínskeho draka má vyše tridsať metrov.

V San Franciscu, kde sa nachádza najväčšia čínska štvrť v Amerike, nemôžete tunajšie veľkolepé oslavy minúť. Spojili ich aj s vyhodnotením Miss Chinatown USA, basketbalovými turnajmi a inými poameričtenými zvykmi. Ak je vám priamo v uliciach pritesno, tak si aspoň zapnite televíziu - takto čínsky nový rok v San Franciscu sledujú tri milióny divákov.

Holi

Najznámejším Novým rokom v dobe instagramu je sviatok Holi – indický Nový rok, ktorého dátum je pohyblivý. Princíp je v podstate ten istý ako svätenie jari hocikde inde vo svete. Veď aj my Slovania sme pálili Morenu. V Indii pália staré hriechy v podobe bábiky Holika.

Ľudia sa veselia, natrú sa rôznymi farbami, aby prekryli (aspoň na jeden deň) farbu svoje kasty (varny). Ide o neuveriteľne bujaré oslavy, ktoré získali popularitu aj v západnom svete, napríklad v Berlíne. No najlepšie je to zažiť priamo v Indii. Ak teda viete, kam máte ísť, Holi určite odporúčam.

Novruz

Ďalší Nový rok nás čaká 20. a 21. marca – Novruz , ktorý oslavujú Peržania. Slávil som ho v Iráne, Kurdistane aj Kazachstane.  Aj tu sa 20. marca spália staré hriechy a začína sa jar. Všetko pôvabne kvitne, všetko sa rozmnožuje...

Aj nám, ľuďom akosi viac buble krv. Prirodzene, prichádza nový rok, nový život. Ja Novruz oslavujem každý rok, lebo práve na 20. marca vychádzajú moje narodeniny. Tradične som vtedy vždy zvykol šlohnúť mojim deťom nejakú bábiku, ktorú som spálil, a potom bol z toho doma chaos...

Novruz však zďaleka nie je len o pálení bábik. Je to úžasný sviatok, kedy sa konajú rôzne hry, ľudia sa veselia. Skvelú oslavu Novruzu som zažil v Kurdistane, v Iraku, kde ma pozvali domov.

Ženy pripravovali ako gurmánsku špecialitu vnútornosti, mňa obliekli do starého kurdského kostýmu, darovali mi košeľu (nechceli, aby som im ju vrátil, nechceli za ňu ani peniaze, no mohol som kúpiť alkohol, čo je v moslimskej krajine tabu, a tento dar prijali) a hostili ma.

Spievalo sa a veselilo. Sedel som za vrchstolom, najstarší brat ma ako prvého ponúkol, musel som si odhryznúť z hlavy kozy, z ktorej na mňa strašidelne čumeli dve kozie oči. Autentický Novruz asi naozaj nie je pre vegetariánov a jemnejšie povahy...

Kirgizi a Kazachovia strieľajú počas Novruzu z luku, jazdia na koňoch, prebiehajú rôzne zápasy, ľudia sa pekne vyobliekajú, stretávajú... Je to skrátka celé veľkolepé.

Songkran v Thajsku a srílanské nové roky

Doslova o niekoľko dní (už v apríli) zase máme Nový rok na Srí Lanke – tamilský Nový rok a barmský Thingyan. V celom tomto regióne je to dátum, ktorý sa líši často jedným dňom.

Skvelý je aj Songkran v Thajsku, kde vás na Nový rok oblejú kýblami vody, vodnými pištoľami a všetci sa smejú. Je to úžasný zážitok, polievanie tu má rovnaký zmysel ako u nás na Veľkú noc. Veď voda je dar, bez vody nebude dobrá úroda...

Zažil som tamilský nový rok s množstvom hier, ktoré hrajú deti, ale aj dospelí a veľmi sa mi to páčilo. Napríklad taká ´vankúšová vojna´, kedy sa snažíte protivníka zhodiť dolu z hrazdy. Alebo chodíte dokola okolo určitého počtu stoličiek, na tlesknutie si musíte sadnúť a ten, kto to nestihne, vypadáva.

Môj syn Dando sa v tejto skvelej disciplíne dostal až do finále. A podarilo sa mu tiež rozbiť krčah zavesený vysoko hore na tyči. Zaviažu vám oči, roztočia dokola, dajú do ruky palicu a triafajte! Je to sranda, keď vykročíte úplne iným smerom a zaháňate sa do luftu.

Takí Sinhálci zo Srí Lanky však berú oslavy Nového roka omnoho serióznejšie. Zapália doma (trebárs aj priamo v obývačke) ohník a nechajú skypieť kokosové mlieko. Potom ním natierajú celý dom, aby mali šťastný celý rok. Myslia na svojich predkov. Je to silné.

Deň piva

A na aké naj festivaly zamieriť na starom kontinente? V prvý marcový deň sa na Islande veselo slávi „Deň piva“. Všetky puby vtedy praskajú vo švíkoch, potomkovia Vikingov si nafarbia brady na zeleno, červeno, modro, či oranžovo a pijú až do rána. Oslavujú tak udalosť z roku 1989, kedy bol na Islande zrušený suchý zákon a pivo bolo opäť legalizované. Dodnes to domáci považujú za jeden zo svojich najväčších sviatkov.

Zároveň je to príležitosť k zaujímavej degustácii. V krajine po ´oslobodení´ zlatistého moku vzniklo veľa menších aj väčších pivovarov, ktoré sa práve v tento deň chcú pochváliť, že práve to ich pivo je naj... Je to naozaj veľká žúrka, a vždy, keď máme v BUBO možnosť, radi vtedy do Reykjavíku zavítame.

Oranžový deň

V Holandsku sa zas 27. apríla celá krajina oblieka do oranžového. Slávi tak narodeniny holandského kráľa Viliama Alexandra, keďže práve táto farba je symbolom panovníckeho dvora. V tento´Kráľov deň´ sa všade po krajine konajú veselice, blšie trhy, koncerty, mnohí domáci nosia na hlavách nafukovacie oranžové korunky.

Mestami chodia sprievody, na vodných kanáloch premávajú vyhliadkové člny. Večer pokračujú oslavy v krčmách, mnohí účastníci osláv sú patrične high...

Festivaly na juhu

Čo sa týka festivalov v Európe, určite vedú južania - Taliani a Španieli, ktorí najrôznejšími bizarnými podujatiami a oslavami len potvrdzujú, že sa naozaj baviť vedia. Najlepším príkladom je šialenstvo, ktoré sa každoročne od 6. do 14. júna deje v Pamplone – legendárne utekanie pred býkmi 850-metrovým úsekom ulicami mesta, ako toto šialené divadlo pozoroval a písal o ňom ešte Ernest Hemingway.

Oficiálne sa táto udalosť volá Oslavy sv. Fermína, na počesť patróna celej provincie Navarry, kde 250-tisícová Pamplona leží. Jej tradície siahajú až do 16. storočia, no masovou záležitosťou sa festival stal až v 20. storočí, kedy ho preslávil práve Hemingway svojím románom Slnko aj vychádza.

Beh odvážlivcov s červenými šatkami na krku však nie je žiadna maličkosť, často sa to končí zraneniami, niekedy aj smrteľnými... 

Veľmi rád mám aj oslavy La Batalla del vino v legendárnom vínnom kraji Rioja. Všetci  sú tu vtedy červení, od vynikajúceho vína, ktorým sa oblievajú. Údajne sa vtedy vyleje do vzduchu až 500 litrov famózneho červeného a deje sa to všetko každoročne 29. júna v srdci regiónu Rioja, na kraji mestečka Haro. Ohadzovanie sa jedlom a oblievanie vínom sprevádza hudba, tancovanie, spevy.

Asi najkrajším festivalom, aký som videl v Taliansku, sú vznešené oslavy Palio di Siena v tomto prenádhernom historickom srdci Toskánska. Netradičné konské dostihy sa tu konajú 2. júla a 16. augusta, no zďaleka nejde len o nejaké dostihy. Festival je výkladnou skriňou histórie, hrdosti a tradícií celého regiónu, siaha až do 6. storočia.

Mesto je dobovo oblečené, úžasne farebné, roztancované, natrieskané turistami z celého sveta, konajú sa rôzne sprievodné slávnosti, no vyvrcholením je samotný beh, v ktorom jednotlivé kontrády (štvrte mesta) súperia o to, ktorý kôň dobehne ako prvý do cieľa na nádhernom hlavnom námestí Piazza del Campo.

Mesto je zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Mal som to šťastie vidieť Palio dvakrát a musím povedať, že tento festival doslova milujem.

Poriadna divočina je aj La Tomatina - už tradičné a preslávené ohadzovanie sa rajčinami v mestečku Buñol pri Valencii, ktoré sa tu koná každú poslednú augustovú stredu. Tento zvláštny zvyk - len tak, z čistej psiny sa zašpiniť od rajčín, tu panuje už od roku 1945, kedy tu vypukla náhodná rajčinová bitka.

Miestnym sa tak zapáčila, že v nej odvtedy poctivo pokračujú. Odhaduje sa, že počas takejto bláznivej stredy je vrhnutých do povetria (a na blížnych svojich) viac ako 150-tisíc kilogramov rajčín.

Až sa vám taký zvyk zdá príliš barbarský? Na útechu nech slúži nariadenie z posledných rokov, podľa ktorého musí byť rajčina ešte pred vrhnutím rozpučená, aby nezranila... A tým zoznam mnohých festivalov v Španielsku zďaleka nekončí, vybral som len tie naj. 

Fringe

Celý august v Edinburghu patrí festivalu Fringe, ktorý má taký bohatý program, že vychádza vo forme 400-stranovej A4 knižky, popísanej drobným písmom. Považuje sa za najväčší umelecký festival sveta. V roku 2019 sa na ňom zúčastnili ľudia zo 63 krajín sveta, predaných bolo viac ako 850-tisíc vstupeniek.

Festival ponúka všetky druhy umenia, od divadla cez tanec, akrobaciu, cirkus, operu, muzikály, až po stand-upy, rôzne výstavy, inštalácie. Pôvabné škótske mesto zasvätilo takýto jedinečný festival umeniu po prvý raz už v roku 1947 a dodnes priťahuje hordy turistov z celého sveta.

Hľuzovkové šialenstvo

V Taliansku sa mi veľmi páči ešte Festival bielych hľuzoviek v Piemonte. Táto drahá pochutina sa niekedy prirovnáva k zlatu, veď cena tých najkvalitnejších sa vie vyšplhať až do päť tisíc eur za kilogram!

Hľuzovkové šialenstvo tu vypukne každoročne v októbri, kedy sa vyroja hľadači, lovci a ochutnávači tejto huby a rôznymi sprievodnými gastronomickými podujatiami, trhmi, degustáciami oslavujú tento vzácny dar prírody. Vedeli ste, že na vyhľadávanie hľuzoviek sú špeciálne vycvičení profíci – prasnice, alebo psy?...

Oktoberfest

No a nesmieme samozrejme zabudnúť na mega-populárny Oktoberfest v Mníchove na prelome septembra a októbra. Najväčší festival piva na svete, kde každoročne zablúdi až šesť miliónov milovníkov piva, ale aj lákavej bavorskej kuchyne.

Možno málokto vie, že pôvodne vznikol ako oslavy sobáša kráľa Ľudovíta I. a saskej princeznej Terézie na začiatku 19. storočia. Udalosť sa rozrástla do takých rozmerov, že dnes sa tu vypije priemerne okolo 8 miliónov litrov piva, zje asi 500 000 kurčiat, zamestnaných je tu 12 000 ľudí.

Na jednom Oktoberfeste som mal to šťastie sedieť pri stole predsedu Pivovarníckeho zväzu Nemecka – bol to pre mňa úžasný zážitok. Na videu v tomto blogu vidíte, že všetko sa dialo pod nami a my sme tento pivný sviatok sledovali z najlepšieho miesta z lóže.

Do obeda sa jedia slávne biele wursty so špeciálnou sladkou horčicou, ktorú vraj vymyslel v polovici 19. storočia istý Johann Conrad Develey a jej recept sa dodnes nemení! Nemôžete nevyskúšať.

S pribúdajúcimi hodinami to všade štrngoce orosenými litrovými kríglami s výborným pivom za neuveriteľne vysoké ceny. Všade nátresk, do stanu sa bez vstupenky nedostanete. Neuveriteľná tradícia, miesto, kde stretnete doslova celý svet.

Mardi Grass

Na americkom kontinente patrí medzi naj festivaly určite Mardi Grass. Centrom jeho osláv je šarmantné New Orleans. Deje sa celé dva týždne končiac Popolcovou stredou.

Každý deň sa koná v uliciach sprievod, mesto je plné bláznivých masiek a maškarád, organizujú sa bály. V prvý deň festivalu, tzv. Fat Tuesday (tučný utorok), ľudia hlavne veľa a dobre jedia, keďže ide o začiatok pôstu do vyvrcholenia Veľkej noci.

Rio de Janeiro - slávny karneval

Samozrejme, keď hovoríme o festivaloch amerického kontinentu, nemôžeme nespomenúť najväčší karneval planéty v Riu! Samba tanečnice a tanečníci, odhalené telá, vášeň, erotika... Do 13-miliónového horúceho mesta (ak rátame aj predmestia) sa vmiešajú ešte ďalšie dva milióny turistov, aby sa spolu vlnili v tomto obrovskom celosvetovom kotle radosti, zábavy a zmyselnosti.

Všade vrieska hudba, oslepujú vás flitre, bláznivé kostýmy,  pije sa pivo a caipirinha. To všetko štyridsať dní pred Veľkou nocou. Vyblázniť sa do maxima a prejsť do pôstu... No možno málokto vie, že skvelé, hoci nie až tak veľké, sú aj karnevaly v meste Olinda v brazílskom štáte Pernambuco, v bolívijskom Orure, na Trinidade, Haiti či po celej Kube...

Vegas Uncork’d

Veľkým a luxusným gurmánskym sviatkom je Vegas Uncork’d, kedy sa do hriešnej perly v púšti hrnú nielen milovníci dobrého jedla, ale aj prestížni šéfkuchári, ktorí v tých naj hoteloch predvádzajú svoje gurmánske umenie. Koná sa každoročne v máji a v tomto prípade naozaj nejde len tak o nejaké bohapusté prejedanie sa, ale to najvyššie svetové kulinárske umenie. Určite tu ochutnajte nejaké výberové vínko.

Albuquerque Balloon Fiesta

Vizuálne nádherné oslavy sa dejú v októbri v Novom Mexiku. Na Albuquerque Balloon Fiesta sa vznesie k nebesám naraz až päťsto balónov, čo je naozaj pohľad na nezaplatenie. Celý festival trvá deväť dní, a v posledných rokoch táto nádherná ´podívaná´ dokáže pritiahnuť do Albuquerque takmer milión divákov!

Tí môžu sledovať na fieste balóny v najbizarnejších tvaroch – napríklad Elvisa Presleyho a iné hviezdy, rôzne rozprávkové, historické a komiksové postavičky...

No úplne najradšej mám zo všetkých amerických osláv Deň mŕtvych – Día de los Muertos, ktorý slávia v Mexiku. Je to niečo podobné ako naši Všetci svätí, až nato, že tu sa veľa oslavuje, tancuje v krojoch, hoduje, živí dávajú pokrmy aj duchom. Keď sme sa ho s BUBO zúčastnili po prvý raz, nebolo nám všetko jedno, veď nás viedli v noci úplnou tmou uprostred divokej krajiny kamsi na cintorín!

Šli sme len za zvukmi hudby a vôňou jedla... To, čo sme zažili na mieste bolo neuveriteľné! Hroby ozdobené lupeňmi kvetov, sviečkami a farebným pieskom, babičky vo vyšívaných krojoch naberali na taniere jedlo vnúčatám a pravnúčatám.

Ľudia si vtedy rozprávajú vtipné príhody zo života tých, nad ktorých hrobmi sedia, hrá sa domino, popíja sa mezcal, mariachi nôtia najobľúbenejšie skladby nebožtíkov, tancuje sa a spomína...

Je to veľmi optimistický sviatok, kedy sa na mŕtvych spomína iba v tom najlepšom. Veď naši zosnulí by boli len radi, keby nás videli veselých...

Tasting Australia

Aj u protinožcov majú svoje typické oslavy a udalosti, na ktoré nedajú dopustiť. Na prelome marca a apríla ožíva mesto Adelaide dobrým jedlom. Festival, ktorý sa tu koná, sa volá Tasting Australia, a vy môžete vtedy ochutnať naozaj zo všetkého možného, čo tento kontinent ponúka.

Adelaide je typické svojim množstvom skvelých reštaurácií, barov, bistier – jednoducho tu majú gurmánstvo v krvi. Počas festivalu sa mení na jedno veselé trhovisko, kde môžete ochutnať dobroty od domácich pestovateľov a chovateľov, ale aj luxusné jedlá, nové druhy pív, dobré austrálske vína...

Môžete tiež navštíviť kurz výroby syru, zablúdiť v tunajšom Chinatowne, alebo obdivovať austrálsku gastronómiu na úžasnom historickom trhovisku Adelaide Central Market, fungujúcom od roku 1873.

Vivid Sydney a Melbourne Cup

Vivid Sydney je veľkolepý festival svetiel, ktorý sa tu koná každoročne na prelome mája a júna. Popri najrozličnejších svetelných inštaláciách a blikajúcich sochách po celom meste tu vtedy zažijete i veľa vystúpení domácich a zahraničných muzikantov, ale aj rôznych prednášok, debát a výmen názorov, keďže Vivid Sydney sa označuje tiež za festival nových nápadov.

Za centrum trojtýždňového festivalu sa považuje Opera House, ktorá je vtedy nádherne vysvietená, Harbour Bridge a okolie Sydney business district. Ide o pomerne mladú akciu, funguje „iba“ od roku 2009. Ale vizuálne sa vskutku oplatí.

Najslávnejšími konskými dostihmi u protinožcov je veľkolepá udalosť Melbourne Cup, ktorú môžete navštíviť v novembri. Moji rodičia v Melbourne žili a mama mi s nadšením rozprávala o dámach v klobúkoch a veľkých oslavách.

Je to týždeň veselých osláv, spojený s karnevalovým sprievodom, a pre svoju popularitu sa o festivale hovorí aj ako o „dostihoch, ktoré zastavia celý národ“.

No tie najlepšie festivaly podľa mňa aj tak nie sú v Austrálii, ale na iných ostrovoch. Možno na trochu odľahlých miestach, no patria medzi moje najobľúbenejšie...

A moja osobná desiatka naj festivalov sveta? Tu je, nech sa páči...

10. Africké festivaly úrody, ktoré však majú premenlivé termíny od krajiny ku krajine. Navštívil som ich - väčšinou v novembri - viacero. V Kamerune, Sudáne, Čade, Mali, Burkina Faso, v Nigérii v oblasti sahelu. Domorodci zozbierali sorgum a robilo sa z neho pivo. Tancovalo sa a tancovalo...

Mladé mamičky s novonarodenými deťmi na chrbte tancovali tiež, dieťatko takto od mala cíti pohyb matky. Keď zamrnčalo, mamička sa s ním podelila, dala novorodeniatku odchlipnúť z pivka a ono opäť sladko zaspalo, len v podvedomí vnímalo hudbu, rytmus a energiu svojho kmeňa.

Inak, to pivo vyzerá ako burčiak, no je ešte kalnejšie a dosť hnusné. S minimom alkoholu - ak chcete náladu, treba toho vypiť desať litrov. No oni toľko aj vypijú... A toto všetko sa dialo v prevažne moslimských krajinách. Zábava, pivko, spevy, tancovalo sa celú noc. 

9. Ťaví festival v Turecku. Mali sme tú možnosť navštíviť jednu takúto chuťovku na západe krajiny. Vidieť takú bitku tiav naživo, to je naozaj nezabudnuteľný zážitok.

8. Kirgizské jačie festivaly tu majú svoju bohatú tradíciu. Niekedy sa konajú v lete, niekedy na jeseň, no je to úžasný zážitok. Strieľa sa z luku, chlapi jazdia na jakoch a zápasia.

7. Ladakh festival – úžasná udalosť na severe Indie, kde sa hrá pólo, strieľa z luku, máte možnosť vidieť tance budhistických mníchov... V miestnej nemeckej pekárni pečú výborný apfelstrudel, čo je po týždňoch na kari vítaná zmena. Festival sa koná vždy na začiatku septembra, je úžasne fotogenický, farebný, roztancovaný a my v BUBO ho radi navštevujeme už tridsať rokov.

Kedysi sme bývali na festivale sami, teraz už je tu plno. Ladakh sa stal veľmi obľúbenou destináciou. Pri hre pólo sme mali to šťastie sedieť v lóži, šéfom bol totižto Yasin - malý chlapík, pôvodom Kašmírec, u ktorého sme zvykli bývať. Keď Usama bin Ládin zhodil v New Yorku dvojičky, boli sme práve u neho – bol september a festival a Yasinov hotel mal jediný televízor.

Všetci belosi boli vtedy u nás na recepcii. Yasin zomrel ako 50-ročný, na starobu. Až vtedy som pochopil, čo znamená v praxi údaj v štatistickej tabuľke, že máte rok dožívania 48 rokov. To číslo som vždy iba preletel a nevenoval som mu pozornosť. Yasin bol mladý, silný, veľmi úspešný chlap. No zomrel podľa štatistiky danej oblasti.

6. Kvitnutie sakúr v Japonsku – Zažil som tu desiatky festivalov, no najväčší festival, aký som v Japonsku videl, bol Gion Matsuri v Kjóto.  Ide o najväčší festival krajiny, fotografia z tohto festivalu sa dokonca dostala na obálku jedného z našich katalógov. No jeden festival je v Japonsku ešte veľkolepejší.

Určite je najlepšie vyraziť do Japonska koncom marca a začiatkom apríla, kedy tu môžete pozorovať kvitnutie sakúr. Je to asi najkrajší japonský festival, kedy sa celá krajina oblieka do ružového, má to nádherný, až rozprávkový ráz.

5. Sobí festival vo Vorkute - meste za polárnym kruhom, najvýchodnejšie mesto Európy, uložené pri polárnom kruhu, takže je to poriadne chladný festival. Ide o udalosť spojenú so závodmi sobích záprahov, ktoré sa tu preháňajú uprostred zasnežených 'sídlisk' - naozaj neopakovateľné. Sob je tu takým hrdinom, národným zvieraťom, pomocníkom, ktorému tu patrične preto venujú aj celý festival.

Ja som si to vo Vorkute užil naozaj 'se vším všudy' - spal som s domácimi samojedmi v ich čumoch, keď sme si potrebovali urobiť čaj, ženušky vstali a išli vysekať dieru do ľadu. Jedli sme mrazené surové ryby, mrazeného soba, všetko chutilo ako nanuk. Naozaj autentická záležitosť! Odklik na tento absolútne unikátny originál nájdete tu: Expedícia Sibír

4. Vanuatu – Nangol bungee jumping festival – ďalšia úžasná záležitosť, ktorá sa na súostroví v Tichomorí koná každoročne v soboty od apríla do júna. Chlapi sa tu vrhajú, pripevnení iba lianou, skokom do voľného priestoru z 20-30 metrových drevených veží na znak, že sa z nich stávajú muži.

Tieto hrdinské činy sú sprevádzané povzbudzujúcimi domorodými spevmi a tancami sporo odetých, no pomaľovaných a patrične vyzdobených žien. BUBO zájazdy na Vanuatu.

3. Festival lovcov ľudožrútov. Jedna z najspektakulárnejších udalostí na svete sa koná na ostrove Papua-Nová Guinea. Papua leží na najväčšom tropickom ostrove našej planéty a málokto vie, že sa tu deje niečo takéto geniálne. Papua - to je najviac kmeňov na našej planéte. Kmeňov, ktoré sa 50 000 rokov navzájom nestretávali, každý má iný jazyk, iné kroje.

Keď sa aj stretli, nasledoval boj a smrť jedného z nich, takže si informácie nepredávali. No existuje jeden víkend v roku, kedy odložia zbrane a sú ochotní bojovať mierovo - na festivale. Festivaly v Goroke, či Mt Hagen sú čímsi úžasným. Dlho som na to čakal. Môj partner z Austrálie mi ponúkal tento exkluzívny víkend za 50 000 austrálskych dolárov. No dnes sa tam už vieme dostať po svojej osi a ak raz fotograf má možnosť nafotiť toto, už ho nič iné nezaujíma.

Chlapi majú pomaľované celé telá aj tváre, hrajú na tradičných domorodých nástrojoch... Toto je najdobrodružnejší svet, aký som kedy videl a je úžasné, že sa takéto niečo ešte v dnešnej dobe zachovalo. Tu je link na všetky BUBO zájazdy do Papua Nová Guinea

2. Orlí lovci z Mongolska. Ak chcete zažiť naozaj exotiku, tak ju nájdete v západnom Mongolsku, kde už takmer nikto nechodí. Je to absolútne mimo turistických trás. Práve tu zabudnutá komunita Kazachov do dnešných dní zachováva veľmi zvláštny druh lovu – s dravými vtákmi.

Červenolíci muži v kožušinách a obrovských čapiciach tu žijú v symbióze s týmito vznešenými dravcami. Aj my sme si vyskúšali držať ťažkého orla na ruke. Nezabudnuteľné! Väčšinou ide o orlicu, ktorá je však ešte väčšia než samec. Išlo odjakživa o mužskú záležitosť. Až do čias, kedy súťaž vyhralo mladé dievča Aisholpan (Aišolpan), ktorú som mal to šťastie osobne stretnúť.

No nielen samotný festival, ale prejsť túto oblasť - mongolský, a potom ruský Altaj, je jeden ohromný zážitok. Spať v domoch orlích lovcov, v jurtách, trekovať po nedotknutej prírode... Čo sa týka kvality hotelov, budete sa musieť uskromniť, no dostanete za to niečo neuveriteľné, nezaplatiteľné, neopísateľné. Skutočný zážitok! Zájazd Orlí Lovci Mongolsko

1. Guervol – dámska volenka v Nigeri (pozor, nie v Nigérii), kde africkí krásavci s pierkami na hlavách a pomaľovanými tvárami spievajú tiahle africké motívy. Mladé devy si vyberajú spomedzi nich toho svojho. Chlapci gúľajú očami, aby ukázali, že nemajú žlté bielka (z hepatitídy), ale krásne, zdravé a biele.

Vystavujú tiež svoje biele zuby, opäť na znak zdravia. Dievča iba podíde, šťuchne prstíkom, a tým si chlapca vyberie. Potom sa dvojica nebadane odpojí od skupiny, aby si ho dievčina vyskúšala aj po inej stránke... Bez problémov v ten večer vyskúša ešte dvoch-troch iných, chce to najlepšie!

Na konci festivalu, ktorý trvá celý víkend, sa rozhodne, či si niektorého vezme. Dievčatá pritom často aj otehotnejú, no tu je jedno, kto dieťa splodil. Každopádne, pomiešané gény dávajú väčšiu šancu, že potomstvo bude zdravé. Vyše 60 zájazdov na čierny kontinent nájdete tu: Afrika - dovolenka

Vždy, keď som tu, chytá ma zvláštna bázeň, koľko sa toho v našej západnej nadutosti máme od týchto ľudí učiť. Koľko toho nevieme, na čo všetko sme v našom dokonalom rýchlom svete zabudli.

Napríklad aj na to, že my všetci – homo sapiens, pochádzame práve odtiaľto, z Afriky... Ja osobne sa tu vždy cítim ako doma.

O náboženských festivaloch a procesiach plných násilia som písal v mojom blogu: Najkrvavejšie sviatky sveta

Áno, svet je úžasne zaujímavé miesto! "Len" treba byť v správny čas na správnom mieste. Šťastné cesty prajem!