Najscestovanejší Brit: Že na východe nič nie je? Mne východné Slovensko vyrazilo dych

Brit Chris Pullan patrí medzi cestovateľov, ktorým sa podarilo pochodiť celý svet. Vyštudovaný geológ sa venoval práve tejto pracovnej činnosti po absolvovaní odboru na Imperial College v Londýne. Ako geológ sa venoval svojej práci po celom svete - najmä v Európe, Afrike a na Strednom východe.

Postupne však zablúdil všade a dnes má prejdených všetkých 193 krajín patriacich pod patronát OSN a tiež mnoho nezaradených území a špecifických regiónov. Právom mu patrí titul najscestovanejší Brit a podľa Nomadmanie je 33. najscestovanejší človek na celej Zemi.

Jeho cestovateľská vášeň má však hlbšie než len pracovné korene. Chrisov otec bol pilotom britského letectva, takže v detstve boli obaja stále niekde inde. Odvtedy má v sebe zakorenenú zvedavosť, avšak cestuje systematicky. Planétu Zem a svoju obľúbenú geológiu prirovnáva v rozhovore pre BUBO k torte.

S otcom sme, vďaka jeho profesii, žili na leteckých základniach po celom Spojenom kráľovstve a v zámorí. Myslím si, že práve tu som dostal do hlavy toho „cestovateľského chrobáka“. Milujem cestovanie a príležitosť, ktorú vám dáva – a teda spoznať svet a porozumieť mu. To uspokojuje moju zvedavosť a úžas.

Byť geológom mi umožňuje „hovoriť“ univerzálnym jazykom, no zároveň mi dáva trochu svojrázny prístup k cestovaniu.

Mojím cieľom je vidieť Zem vo všetkých jej vrstvách. Analogicky, geológia, krajina a klíma sú tortou, biosféra je marcipánová vrstva, zatiaľ čo kultúra a etnosféra sú tortovou polevou. Moja neukojiteľná zvedavosť poháňa túžbu preskúmať miesta sveta, vidieť ich hlboké prepojenie a porozumieť im.

Samozrejme, všetci majú svoje špecifické dôvody na cestovanie a, ako som už spomenul vyššie, nerobím to na štýl odškrtávania. Potrebujem mať dôvod na návštevu nejakého miesta a nie len ten, aby som sa dostal do konkrétnej geografickej polohy na zemeguli.

Moje cestovanie je často tematické, a preto si vyžaduje, aby som konkrétne miesta navštevoval znovu a znovu. Keď sa obzriem za svojimi skúsenosťami späť, moje záujmy často poháňala konkrétna téma alebo záujem. A, ako sa tieto vyvíjali, prešiel som k objavovaniu niečoho nového, čo vo mne vzbudilo zvedavosť.

Život je krátky a na svete je veľa vecí, ktoré treba vidieť, namiesto toho, aby ste si vyberali destináciu na základe akéhosi zberateľského listu a „odfajkávaní“ si položiek. Kultúrne miesta uvedené na stránke Nomadmania považujem za užitočný prvý krok pri hľadaní toho, čo je v danej oblasti k videniu.

Za ostatný rok som veľa cestoval. Až po dobu dlhých piatich mesiacov som brázdil Strednú a Južnú Ameriku. A potom som prišiel na loď Antlantic Odyssey, kde som sa stretol aj s Ľubošom Fellnerom.

Predtým som bol v stredomorských destináciách - na Korzike a Sardínii, ale pozrel som si aj Spojené štáty, konkrétne ich stredozápad a nádherné národné parky. Moje cesty ma však zaviedli aj do Rumunska po stopách Draculu, ale aj na Madagaskar.

Rovnako som putoval po Španielsku, kde som svoje trasy špecializoval tak, aby som preskúmal jaskynné umenie Pyrenejského polostrova. Na rovnako som zamieril aj na sever Európy – zdržal som sa vo Fínsku, Švédsku, ale aj exotických Faerských ostrovoch, kde sa dajú pozorovať alky a v rámci unikátnej prírody tu vidíte aj vodopád padajúci do rozbúreného Atlantického oceánu.

Nebudú to síce všetko krajiny, ale začnem Guatemalou. Hoci je to rozlohou malá krajina, no v rámci Ameriky je pre mňa absolútnou topkou. Koloniálne mestá, vulkány a zároveň úžasné miesta z pohľadu archeológa (nielen známy Tikal, ktorý je nekorunovaným ôsmym divom sveta).

Zamiloval som si aj Irán. Má mnoho úžasných miest, krásnych námestí plných vyzdobených mešít, ale aj vysoké zasnežené hory a púštne duny. A tamojší ľudia sú fantastickí. Každý vás pozýva k sebe domov a všetci sú neskutočne pohostinní.

Páčilo sa mi Grónsko a najmä stredozápad krajiny. Scenéria, ktorá tu na vás čaká, je niečo neskutočné. Tie najkrajším spôsobom vyformované ľadovce a fjordy, božský pokoj a skutočný raj na Zemi.

Ako štvrté nepoviem krajinu, ale oblasť. Som milovníkom púští a všetkého, čo v nich môžeme nájsť. A najviac sa mi páči Sahara a všetky krajiny, do ktorých siaha. Kamenné či piesočné formácie, ktoré najväčšia púšť sveta vytvára, sú pre mňa fascinujúce.

A tiež som si zamiloval Tichý oceán. Všetky ostrovy, ktoré sa nachádzajú v najväčšom oceáne sveta, sú nádherné. Takým nekorunovaným víťazom je však u mňa Papua Nová Guinea – najmä vďaka kmeňovému životu, s ktorým tu prídete do kontaktu.

Hocijaká plavba Tichým oceánom je pre mňa cestovateľský top. Ako som povedal, ide o jeden z mojich najobľúbenejších regiónov a keď sa sem vydáte, môžete prejsť tie najkrajšie miesta od Veľkonočného ostrova cez Oceániu, Japonsko a Havajské ostrovy.

Osobitne opäť spomeniem Papuu Novú Guineu. Počas dovolenky tu som okrem už spomenutého videl neuveriteľne nádhernú prírodu v okolí rieky Sepik, najväčšej rieky ostrova Nová Guinea.

Rovnako som bol úžase počas dobrodružstva v Indonézii. Nemyslím ale tie tradičné miesta. Vydal som sa na vzdialené ostrovy a do oblastí, kde bežne turisti nechodia a tu som mal ozajstný pocit dobrodružstva.

Tým však pre mňa bolo aj dostať sa do Bhutánu. Nikde som nevidel šťastnejších a usmievavejších ľudí, šťastím sa tu skutočne meria všetko a „nakazíte“ sa tu pozitívnou energiou.

Za netradičné dobrodružstvo považujem aj Pakistan, konkrétne sever krajiny. Miesto, kde sa týčia vysoké zasnežené Himaláje a taktiež oblasť, kde je náročné sa dostať z politického hľadiska. O mnohé tieto územia sa dodnes sporia India a Pakistan a nemáte stopercentnú istotu, že všetko pôjde bez komplikácií.

Medzi najlepšie plavby v živote musím zahrnúť aj tú po rieke Kongo. Nachádzate sa v džungli, uprostred ničoho a plavíte sa loďkou v srdci nedotknutej pralesnej prírody (viď najunikátnejšie rieky sveta).

Spomedzi tých klasickejších dobrodružstiev musím spomenúť aj cestu naprieč západom USA. Tunajšie národné parky, spomedzi ktorých je jeden krajší ako druhý, sú jednou z najkrajších prírodných scenérií našej planéty a musíte ich vidieť.

Nedá mi znovu sa nevrátiť na Saharu. Mnohí si ju predstavujú len ako nekonečný piesok, kde sa len občas vyskytne malinká oáza. Sahara ale ponúka oveľa viac a vybrať sa do hornatých častí púšte, to je poriadny zážitok a adrenalín. Spomedzi tých „klasickejších“ tipov spomeniem Tassili n’Ajjer v Alžírsku alebo Ennedi v Čade.

Aby som ale neostal len v púšti, nezabudnuteľným dobrodružstvom pre mňa boli aj peruánske Andy. Mnohí chodia na tradičné miesta ako Machu Picchu či jazero Titicaca, avšak tieto zasnežené horské oblasti sú skutočným klenotom.

A výborným dobrodružstvom sú pre mňa všetky arktické výpravy, hoci mi ešte v rámci zoznamu navštívených miest chýba cesta na Severný pól.

Určite chcem lepšie spoznať Rusko, keď to situácia dovolí, ale opäť stráviť čas aj na mojich najobľúbenejších miestach – na Sahare a v Pacifiku.

Určite chcem ísť na talianske ostrovy – predovšetkým Sicíliu a Aeolské ostrovy. Mojím cieľom je vidieť sopky ako Etna či Stromboli. Budem aj blízko slovenských hraníc, keďže plánujem výlet do Poľska. Potom sa vydám do väčšej exotiky a chcem lepšie spoznať Indiu a Indonéziu.

Jedným z najväčších prekvapení môjho nedávneho cestovateľského života bola návšteva východného Slovenska v septembri 2020. Nikto mi nikdy nepovedal, aké je to skvelé miesto na návštevu. Letel som do Košíc a potom som sa odviezol na sever do krásneho stredovekého mesta Bardejov s nádherným námestím, kostolom s gotickými oltármi, ako aj úžasnými budovami, hradbami a radnicou.

V okolitej prírode sa ukrývajú fantastické a zaujímavé drevené kostoly v dych berúcom prostredí. Ďalej na východ som navštívil miesto veľkých bojov v rámci druhej svetovej vojny pri obci Kapišová (okres Svidník). Po návšteve mimoriadne ochotných ľudí v CK v Poprade som prešiel tiesňavou Suchá Belá, čo bolo skvelým, no miestami náročným zážitkom.

Cestou na juh som potom navštívil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, pre geológov bezkonkurenčnú pamiatku. Tatry ma lákali nádherným počasím a ja som mal naozaj nezabudnuteľný deň strávený prechádzkami požehnaný neskutočnými výhľadmi z Lomnického sedla.

Potom som navštívil mnoho kostolov, hrad a staré mestá ako Kežmarok, Levoča a Spišské Podhradie), čo bolo ďalším veľmi obohacujúcim zážitkom. Návšteva obce Vlkolínec a Múzea slovenskej dediny mi odhalila skutočný pohľad na originalitu architektúry a spôsobu života na vidieku v dobách minulých.

Z pohľadu geológa boli pre mňa mimoriadne prínosné múzeá v krásnom meste Banská Bystrica. Cestu som zakončil návštevou Ochtinskej aragonitovej jaskyne.

Jedným z problémov toho byť veľkým cestovateľom bolo to, že je ťažké nájsť veci, ktoré vyvolávajú pocit úžasu a túžbu povedať „wow“. Urobilo to za mňa východné Slovensko so zaujímavou históriou, krásnymi mestami a kostolmi a úžasnými scenériou. Priam nezabudnuteľný výlet.

Stretli sme sa na výbornej plavbe Atlantikom a myslím si, že toho viem dosť, keďže mi Ľuboš povedal o svojej firme skutočne veľa. Naše konverzácie na lodi som si veľmi užíval. Zároveň mi ukázal aj váš zájazdový katalóg a vyzeral naozaj skvelo.

Priznám sa, nie som veľmi experimentálny, čo sa týka jedla, avšak priam zbožňujem talianske a indické jedlá. Skutočné lahôdky, nech už vám príde na tanier čokoľvek.

Považujem to za takmer nemožnú úlohu, pretože porovnávať umeleckú zbierku s archeologickou zbierkou je ako porovnávať chuť kriedy a syra.

Tradičné veľké múzeá sveta majú nepochybne obrovské zbierky, ale existuje veľa múzeí, ktoré lepšie pokrývajú históriu, majú konkrétne zameranie a sú skvelé na návštevu a odhalenie tajomstiev oblasti. Zároveň vám poskytnú skutočne hlboký a detailný pohľad do danej oblasti. Dobrým príkladom je aj vaše Múzeum slovenskej dediny v Martine.

Vec, ktorú ako milovník múzeí nenávidím, je návšteva múzea s množstvom monitorov namiesto artefaktov. Vtedy sa pýtam sám seba, prečo som tam, keďže aj doma sa viem pozerať do displeja na počítači.

Na základe mojich skúseností môžem dať len jednu radu - nezatuchnite, lebo vás hneď prestanú stimulovať navštívené miesta. Vyhnite sa rôznym trikom a možným podvodom a sústreďte sa iba na cieľ.

Sú mnohé dôvody, pre ktoré by sa ľudia nemali báť využiť služby sprievodcov. Jedným z nich je určite navigácia. Pokiaľ putujete napríklad rozľahlou vyprahnutou púšťou a skúšate nájsť konkrétne skalné formácie či maľby, jedine miestni tam vedia cestu. A dôležité je tiež povedať, že len oni tam majú povolený prístup.

Jedným z dôvodov je aj bezpečnosť. Budem naďalej hovoriť o púštnych oblastiach, kde sa často môžu vyskytnúť ozbrojení tínedžeri. Miestni však vedia, ako sa voči nim brániť. V mojom prípade však nikdy nenastala situácia, v rámci ktorej by som sa bál o život.

Rovnako tak v týchto oblastiach potrebujete viac než len jedno auto, pretože nikdy neviete, čo sa pokazí. A tiež logistickú podporu, aby naozaj všetko prebehlo ok.

Povedal by som, že predovšetkým Afrika je náročným kontinentom a dovolenku v Afrike je ťažké zariadiť si bez sprievodcu. Dobrého guida však nepotrebujete len do púšte, ale napríklad aj v Pacifiku a arktických oblastiach.