Kde vznikla grappa či najstaršie javisko? Čarovné okolie Benátok

Benátky sú jedno z najkrajších miest na svete. Romantické a totálne unikátne mesto položené na vode má veľa vecí, ktoré vás zabavia. Veď iba obyčajné potulovanie sa labyrintom uličiek vedie k novým a novým objavom. Pre nepokojných cestovateľov, ako som napríklad ja, vám sem napriek tomu dávam zopár tipov, lebo na objavovanie je toho veľa aj za vodou. Bývalá Benátska republika sa rozkladala jednak v Benátskej lagúne, jednak v okolí a siaha až po úpätie Álp. Ide o jeden prekrásny región.

Benátske ostrovy Murano, Torcello a Burano si zaslúžia samostatný jednodňový výlet, aby ste mohli naplno oceniť a preskúmať to, čo ponúkajú. Fúkanie skla, výroba čipiek a vyšívanie sú len niektoré z atrakcií týchto malebných ostrovov, pričom každý z nich ponúka aj niečo svojské. Navštívte sklársku továreň v Murane a sledujte ukážku skvelého umenia sklárov, ktorí priamo pred vašimi očami vyrobia z roztaveného skla napríklad koňa. Je to neuveriteľné.

Navštívte Torcello, najstarší z obývaných ostrovov. Kedysi význačné trhovisko a ostrov, ktorý preslávil Ernest Hemingway. Výroba čipiek na farebnom Burane je svetoznáma a obrus je predsa len lacnejší ako sklenená misa z Murana. Obed či večeru na týchto ostrovoch dostanete za zlomkové ceny oproti reštauráciám v okolí San Marco. Viac sa dozviete v mojom blogu o Benátkach.

Benátske Lido si takisto vyžaduje samostatný jednodňový výlet. Ak bývate v hoteli Kempinski na súkromnom ostrove San Clemente, či v JW Marriot na Isola delle Rose, máte Lido za chrbtom. V Benátkach je zakázané šoférovať, no na Lido si viete priviesť svoje auto kompou. Odporúčam však využiť skôr prenajatý bicykel a nasať trošku slnečných lúčov - o tom Lido je.

Doobeda leňošte pri mori, čítajte si, opaľujte sa, zaplávajte si a popíjajte aperol spritz. Poobede si spestrite Lido výletom na bicykli. Prejdite sa pozdĺž lagúny, všimnite si nespočetné množstvo malých ostrovov v jej strede a nezabudnite sa pozrieť na mohutnú a impozantnú pevnosť Murazzi postavenú v 18. storočí.

Obed odporúčam v La Favorita. Predstavte si vidiecku trattoriu s bukolickou terasou na pokojnej uličke, kde kedysi jedával Hemingway. Jednoduché drevené stoly sú prestreté správnym obrusom, príbormi, všetko je prosto tak, ako má byť. Obsluhujú vás profesionálni čašníci zo starej školy. Dobré jedlo, miestne suroviny, ale pritom rafinované. Vínny lístok zostavený niekým, komu na víne záleží. La Favorita vás nesklame.

Padova sa nachádza trištvrte hodinky od Mestre. Univerzitné mesto (jedna z najstarších univerzít Európy), jedno z najstarších miest Talianska, ktoré podľa legendy založili Aeneovi Trójania po tom, ako opustili dobyté mesto - píšem o tom v blogu: Recenzia zájazdu Turecko.

Padova je známa krásnou architektúrou, rozľahlými otvorenými námestiami, umením a vynikajúcou kuchyňou. Budete prekvapení, ale práve v Padove nájdete najväčšiu stredovekú sálu Európy - v Palazzo della Ragione. V Padove sa tiež nachádza najstaršia botanická záhrada sveta. A to priamo v priestoroch univerzity, na ktorej získala univerzitný titul prvá žena.

Najväčším unikátom Padovy je však Cappella degli Scrovegni, čiže kaplnka rodiny Scrovegni s 37 freskami od Giotta di Bondone. Génius Giotto je na základe tohoto revolučného diela pokladaný za prvého moderného európskeho maliara.

Nielen pútnici navštevujú obrovskú Baziliku sv. Antonína a nielen gurmáni navštevujú kvalitné reštaurácie. Keď si nájdete čas, navštívte prekvapujúce mesto Montagnana. O Padove - informáciách, kam ísť a čo vidieť - som napísal samostatný blog.

Nad mestečkom sa nachádza hora Monte Grappa. Podľa nej vraj dostalo pomenovanie mesto aj nápoj, ktorý ja osobne milujem čím ďalej, tým viac. Bassano del Grappa je však dobrým začiatočným bodom a je to prekvapivo krásne mestečko už v podhorí Álp. Cez rieku Brenta ide drevený most „Ponte Vecchio” zostrojený presláveným architektom Andreom Palladiom. Miestni mi tvrdili, že most by bolo ťažké postaviť aj s dnešnými technológiami.

Keď vchádzate na most z centra mesta, hneď vľavo je malý tradičný bar Nardini, ktorý patrí najstaršiemu talianskemu liehovaru z roku 1779, kde dostanete grappu v retro atmosfére pôvodného laboratória. Okrem grappy si objednajte aj „mezzo e mezzo“, čo je horká špecialita, alebo „acqua di Cedro“. O grappe sa hovorí, že má dve životné etapy: pred Nonino a po Nonino.

V druhej polovici 19. storočia totižto bratia z rodu Nonino zmenili grappu z treťotriednej pálenky na prvotriedny destilát. Dovtedy to bola drsná pálenka robotníckej triedy, no Noninovci trvali na kvalitnej surovine a prinútili svojich dodávateľov, aby im vyprešované hrozno dodávali nie pomiešané, ale rozdelené podľa jednotlivých sort vína a nie zoxidované - zhnité, ale, naopak ihneď po vyprešovaní = vysokej kvality. A tak sa stal zázrak a vznikol zázračný nápoj.

Len o pár krokov ďalej, smerom do centra, má konkurent Nardini - firma Poli - na pravej strane svoje múzeá Grappy, kde môžete ovoňať a otestovať prakticky neobmedzené množstvo druhov tohoto nápoja.

Centrum Bassano del Grappa prejdete peši za hodinku. Následne sa vydajte autom po okolí, napríklad k najlepšiemu vinárstvu v Bassane, ktorým je Villa Angarano. Zaslúži si návštevu, veď túto Palladiovskú vilu chráni aj UNESCO.

Pri prechádzkach Bassanom ma prekvapili krásne butiky, desiatky barov, kde sa popíja od poobedia a tiež najlepšie carbonara na svete. Reštaurácia Il Garibaldi na Via Lazzaro Bonamigo je kvalitou jedla preslávená, ale spaghetti ala carbonara sú absolútnym topom.

Keď si rezervujeme prehliadku vinohradu a hovoríme, že chceme vidieť vinicu, kde vyrábajú najlepšie prosecco, ohradia sa, že oni vyrábajú Valdobbiadene. Podobne, ako by sa v oblasti Champagne ohradili, keby ste chceli iba akési šumivé víno.

Prosecco je jeden z najznámejších vývozných artiklov Talianska a je fajn vedieť, o čo ide. Oblasť, kde sa vyrába najlepšie prosecco, je len hodinu jazdy od Benátok. Už samotná kopcovitá scenéria je úchvatná a odmenou pri príchode je, samozrejme, ochutnávka známych bubliniek.

Kopce údolia Prosecco sú skvelým miestom, kde sa môžete dozvedieť o celom procese výroby vína - od zberu dokonalého hrozna, cez jeho lisovanie, kvasenie, až po plnenie hotových produktov do fliaš. Určite si vyberiete perfektný nápoj k obedu. Prosecco je na podnebí veľmi ľahké a bublinky z neho robia ideálny a všestranný nápoj, ktorý môže byť kľúčovým prvkom osviežujúcich letných koktailov.

Najlepšie Prosecco sa nachádza vo Valdobbiadene a Asolo, kde má apeláciu DOCG. No existuje ešte lepšie Prosecco, o ktorom sa dnes u nás priveľmi nevie. Je to Prosecco DOCG Superiore di Cartizze. Cartizze je malá kopcovitá oblasť s rozlohou iba 108 hektárov, teda iba 1 kilometer štvorcový. Vďaka svojej exkluzivite je Cartizze uznávaný ako CRU. Kúpili sme si fľaštičku a je naozaj super! Obrázok fľašky nájdete vo fotografiach vyššie. Viac o talianských vínach sa dozviete v mojom špecializovanom blogu.

Zaujímavým tipom na výlet v okolí Valdobbiadene môže byť aj návšteva vinohradov. Zaparkujte medzi hriadkami hrozna, v malom domčeku si od deduška kúpte bio potraviny – čerstvé vajcia, prosciutto, chlieb... A potom si v automatoch (funguje kreditka) vyberte fľaštičku vínka či prosecca.

My sme si omylom vybrali fľašku Magnum, a tak aj šofér mal trošku vypité... Prosecco bolo perfektne chladené. Vo vinohrade položenom v strmom kopci sú maximálne jednoduché lavičky a stolíky, tak pre dvojice, ale aj pre rodinky a vy si takto urobíte vlastný piknik. Boli tu stovky ľudí (99 % Talianov), ale necítil som žiaden turistický pretlak. Lavičky sú „porozhadzované“ po veľkom kopcovitom vinohrade (viď moje fotografie), a tak ste dostatočne separovaní.

Prvý šachový zápas sa konal 12. septembra 1454 a už vtedy sa hralo so živými ľuďmi. Centrum Marostica je aj dnes jednou veľkou šachovnicou. Na jednej strane šachovnice je kostol. Na druhej je stredoveký hrad. Odporúčam vojsť do hradu a prejsť si ho - ihneď získate iný pocit. V hrade sú vystavené aj oblečenia jednotlivých šachových figúrok.

Keď vyjdete z hradu von, tak vpravo na námestí, vedľa tabaku, je obchod, kde dostanete ďalšiu špecialitu mestečka, a to čerešne. Z čerešní je v obchode úplne všetko. Od koláčov po pijatiku. Obchod je veľký a všade samé čerešne.

Dôvodom na šachovú hru bola láska ku krásnej a vznešenej Lionore. Zamilovali sa do nej hneď dvaja šľachtici a v tom čase bolo zvykom, aby zviedli duel. No pán mesta nechcel prísť ani o jedného z nich, a tak navrhol šachovú partiu. Kto prehrá, vezme si sestru Lionori.

Marostica je tak na hodinovú zastávku, ale tá zastávka sa oplatí. Diaľnica vedie vedľa, zachádzka je nulová a výjazd z diaľnice je dobre označený. Už ďalej to máte k mestečku Citadella, ktoré - ak si pozriete „letecký záber“ - je podobne úžasné ako napríklad Palmanova. Hrad v Castelfranco Ventto stojí za návštevu taktiež. Tieto mestečká sú krásne, ale šoférovať sem budete dlhšie.

Počuli ste už o Asolo? Nachádzate ho na kvalitných fľaškách prosecca (DOCG). V jednej z najkrajších dediniek Talianska (Borghi più Belli d’Italia) sa nachádzal dvor cyperskej kráľovnej, ktorá tu trávila život vo vyhnanstve. Tak, ako na Slovensku prevláda sedľač, a dobré spôsoby nájdete naozaj iba na zopár miestach, Asolo je ukážkou ako jedna veľká dáma - Catarina Cornaro (z rodiny, ktorá dosadila do čela Benátok štyroch dóžov) - zmení svoje milieu.

Asolo je ukážkou toho, aký dôležitý je príklad, a to keď máte niekoho, o koho sa dá oprieť. Catarina bolo vskutku dôležitou osobnosťou a jej portrét namaľovali Durer, Titian, Bellini aj Giorgione. Asola sa po jej pobyte tak skultivovalo, že sa stalo magnetom pre umelcov a intelektuálov.

Keď Benátska republika dobyla Cyprus, cyperská kráľovná sa sem v roku 1489 musela presťahovať. Priniesla so sebou humanizmus, kultúrnosť a lásku k umeniu. Mesto tak zmenila, že sa následne stalo Mekkou intelektuálov, spisovateľov, hudobných skladateľov, herečiek, maliarov a celkovo umelcov. Žili tu Igor Stravinský, Ernest Hemingway, Giosué Carducci či Robert Browning.

Mestečko tisícich horizontov, perla Trevisa Vás zaručene nesklame. Ak si viete požičať cestný bicykel, urobte tak a pripojíte sa k desiatkam iných cyklistov, ktorí si to s kopcami Asola každý deň rozdávajú.

Asolo je v kopcoch a klíma je tu príjemnejšia. Autom sa vyvezieme do kopcov a zaparkujeme v podzemnej garáži. Ako stúpame z garáže do mestečka, na chodníku sú zasadené pekné medené tabule, na ktorých je postupne popísaná história mesta. Na prvej sa spomína, že v Asolo žili ľudia pred 3 000 rokmi, ešte pred Rimanmi.

Navštívte vykopávky amfiteátra a akvaduktu, v katedrále na hlavnom námestí si vychutnajte obraz od Lorenza Lotto. Lotto je zodpovedný aj za krstiteľnicu, ktorú zrealizoval v roku 1506. Od katedrály, kde je hneď vedľa v Palazzo della Ragione múzeum a informačná kancelária, je to k hradu Rocca - postavenému v 12. a 13. storočí - peši 20 minút do kopca. V hrade nič poriadne nie je, ale výhľad smerom nadol je úchvatný.

Alebo si iba sadnite do krásnej kaviarne na námestí, kde sedával aj spisovateľ Ernest Hemingway. Dajte si koktail Tintoreto, čo je šťava z granátových jabĺk s proseccom a kávičku. Ceny sú oproti Benátkam tretinové. Zastávku v Asole veľmi odporúčam.

Vicenza je ďalším historickým mestom známym svojou architektúrou, kde hlavným ťahákom sú jeho budovy navrhnuté slávnym architektom zo 16. storočia. Andrea Palladio je neskororenesančným architektom, milovníkom ohromných stĺporadí a antiky celkovo. Teatro Olimpico je kľúčovou atrakciou mesta ako posledné Palladiovo dielo postavené medzi rokmi 1580 až 1585 a po vstupe tu nájdete najstaršie javisko na svete, ktoré sa dodnes používa.

Ak máte radi architektúru, navštívte aj Villa La Rotunda a Basilica Palladiana. Bazilika Palladiana je najdôležitejšou a najúžasnejšou pamiatkou Vicenzy. Pôvodne gotická budova, ktorá slúžila ako radnica, ktorej rekonštrukcia bola prvou veľkou zákazkou Andrea Palladia. Palladio „zabalil“ gotickú architektúru do nádhernej renesančnej škrupiny dokonalej symetrie a rovnováhy. Stavbu tiež nazval bazilikou, čím evokoval starorímsky význam tohto výrazu – veľká sieň, ktorú využíval ako súdny dvor a na verejné zhromaždenia.

Názov Bazilika môže pre náboženskú konotáciu spôsobiť zmätok, budovu však nikdy nepoužívali ako kostol. Baziliku Palladiana nájdete na Piazza dei Signori v absolútnom centre mesta. Každý utorok a štvrtok sú na námestí rozložené stánky a cítite sa ako v stredoveku. Cez víkendy sa na stredovekom námestí taktiež vždy čosi deje.

Vicenzanom, aj keď ide benátsky dialekt, sa vraj všetci Taliani smejú, ako divne rozprávajú. Vicenza je taktiež mestom šperkov a na hlavnom poschodí Baziliky Palladiana sa nachádza Vicenza’s Jewellery Museum – prvé svojho druhu.

Čo ešte? Oslávte Luigiho da Porto, ktorý vymyslel Rómea a Júliu ešte pred Shakespearom. Navštívte barokový palác Palazzo Leoni Montanari. Ako cestovatelia, lebo pre tých píšem, by ste mali vzdať hold rodákovi z Vicenzy - Antoniovi Pogafettovi. Ferdinand Magellan je známy po celom svete ako človek, ktorý ako prvý oboplával Zem. Stalo sa to v rokoch 1519 až 1522. Keby nebolo Antonia Pigafettu, šľachtica a dobrodruha z Vicenzy, tak je možné, že by sme sa o tom nikdy nedozvedeli.

Pre intrigy a nepriateľstvo medzi Španielskom a Portugalskom sa po návrate totižto snažili pozmeniť fakty. Iba Pigafettov denník, ktorý po návrate vydal, ukázal pravdu a veľkosť Magellana. Pigafettu spomínam v blogu, ktorý som napísal, a na ktorý vám dávam vyššie odklik.

Verona je dejiskom najpopulárnejšej Shakespearovej hry - Rómeo a Júlia, a vrcholom každej návštevy je pohľad na balkón, na ktorom stávala zamilovaná Júlia. Dom Kapuletovcov (Casa di Giulietta) a balkónik Júlie je magnetom a všade sú zamilované lístočky.

Vo Verone zamierte do historického centra mesta, ktoré je pod patronátom UNESCO. V meste založenom 89 rokov p.n.l. si pozrite malebné námestia a známe domy Mazzanti. Potom sa buď vyberte na prechádzku popri rieke, alebo sa zastavte pri bazilike či Veronskom dóme a obdivujte jej pôsobivú architektúru. Skontrolujte si, či v starom rímskom amfiteátri (Arena di Verona) nehrajú práve operu či koncert. Verona je totižto preslávená výnimočnou akustikou a pri kapacite 30 000 miest sa lístky dajú zohnať.

Námestie Piazza delle Erbe, kde predávajú zeleninu a ovocie, ale aj iné produkty, ba dokonca aj suveníry, je značne fotogenické. Námestie sa celkovo ťažko fotí, lebo vysoká veža Torre dei Lamberti, ktorá je najvyššou budovou mesta, sa ťažko zmestí do vášho záberu. Výstavba veže trvala takmer 3 storočia a po dokončení ju zasiahol blesk, takže prebehla ďalšia rekonštrukcia.

Na námestie Piazza dei Signori pred Palazzo del Podesta stojí socha ako pocta Dantemu Alighierimu, ktorý tu bol častým hosťom. Pozrite si gotickú hrobku rodiny Scaligerovcov a prejdite sa dvoma slávnymi mostami Ponte Pietra a Castelvecchio.

Treviso je mesto 26 km od Benátok, ktoré často označujú aj ako vstupnú bránu do tohto slávnych Benátok. Lacnejšie sa tu lieta aj býva. Je však škoda, že turisti prehliadajú túto destináciu a nezdržia sa v nej dlhšie. Toto mesto s niekoľkými historickými palácmi, stredovekými mestskými hradbami, spleťou pekných kanálov a úzkymi dláždenými uličkami je krásna destinácia sama o sebe. Treviso je akousi tichšou alternatívou Benátok so skvelým proseccom.

Treviso je starobylé mesto „obkľúčené" obrannými múrmi, bránami a strážnymi vežami z 15. a 16. storočia, keď bolo pod nadvládou Benátčanov. Ochranné múry sú aj dnes takmer úplne nedotknuté. Pri potulkách historickým centrom zase nevynechajte Katedrálu Treviso, ktorá je impozantná vďaka piatim veľkým zeleným kupolám, ktoré korunujú rímskokatolícku katedrálu. Pochádza ešte zo 6. storočia, ale prestavali ju pri niekoľkých rôznych príležitostiach, pričom súčasná neoklasicistická fasáda pozostávajúca zo šiestich bielych stĺpov pochádza až z roku 1836.

V čom sa ešte Treviso podobá na Benátky? Minimálne pohľadom na križovatku starovekých kanálov. Sieť očarujúcich umelo vytvorených kanálov prechádza historickým centrom Trevisa a spája rieky Sile a Botteniga. Treviso je tiež skvelým miestom, kde si môžete naplánovať návštevu benátskej dedinky Prosecco a ochutnať tak pravý šumivý nápoj, ktorý si ľudia stále mýlia so šampanským. Rozdiely popisujem v blogu o Benátkach.

Len 33 km severozápadne od Verony sa nachádza Gardské jazero. Keď hovoríme o Benátkach, tak ide opäť o vodnú atrakciu. Lago di Garda je najznámejším a zároveň najväčším jazerom Talianska. Má ľadovcový pôvod a dlhý vek - vzniklo až 10 000 rokov dozadu. Iné je na severe, iné na juhu. V severnej časti je voda jazera chladnejšia, no vďaka kamenistému dnu aj čistejšia. Na juhu hľadajte skôr piesok a prímorský pocit.

Mohol by vás zaujímať môj blog o najluxusnejšej destinácii Európy: Lago di Como

Jazero Garda - obklopené citrónovníkmi, magnóliami, cyprusmi a olivovníkmi - vyžaruje stredomorskú atmosféru a je rajom cyklistov. Vychutnajte si plavbu loďou po jazere alebo prechádzku pozdĺž pobrežia predtým, ako preskúmate mesto Sirmione pri jazere alebo stredoveký klenot Lazise. Ak máte čas, navštívte okolitých výrobcov olivového oleja a spoznajte ich tradičné spôsoby výroby.

Tu je tiež ideálne miesto pre adrenalínové zážitky. Na Lago di Garda sa pravidelne praktizuje windsurfing či vodné lyžovanie, ale aj rogalo a potápanie. Radi sem však chodia aj cyklisti a nemožno sa im čudovať. Cesty pri jazere vedú popri vinosadoch či viacerých úžasných hradoch. Rovnako tak sú tu stovky horolezeckých trás pre všetky kategórie lezcov od amatérov po dlhoročných profíkov.

Nudiť sa tu nebudú ani vaše deti. Nachádza sa tu zábavný park Gardeland, označovaný niekedy aj za ten vôbec najlepší na svete.

Údolie Valpolicella, ktoré sa nachádza medzi jazerom Garda a Veronou, produkuje vynikajúce vína vrátane Amarone a Recioto. Jazda po úzkych kľukatých cestách k dosiahnutiu tohto cieľa je skutočným zážitkom, prechádzajúc scenériou plnou víl, olivových hájov a, samozrejme, vinárstiev. Nechajte si poradiť od skúseného someliéra, aké syry spárovať s akými vínami a dajte si večeru v jedálni z 15. storočia, čo je zážitok sám o sebe.

Čím je samotné víno také výnimočné? Je vyrobené z 80 % hrozna odrôd Corvina Veronese a Corvinone, ale tiež z 20 % z hrozna odrody Rondinella. Na výrobu tohto červeného vína zbierajú iba tie najkvalitnejšie a najlepšie strapce. Po zbere sa najprv tri či štyri mesiace sušia v malých košoch. Následne nastane čas na ich dlhé kvasenie v tankoch z nerezovej ocele, ktoré trvá 30 až 40 dní. Víno potom zrie v dubových sudoch ďalších 24 mesiacov. A to nie je všetko. Nasledujúceho pol roka dozrieva priamo vo fľaši, až potom si ho môžete kúpiť a vychutnať. Námaha, ktorá stojí za to (hoci nie je najlacnejšie).

Očarujúca Ravenna bola za svoje úžasné mozaiky vyznamenaná svetovým dedičstvom UNESCO. Ravenna mala veľký význam v období, v ktorom sa miešala Byzantská a Rímska ríša. Na ceste do alebo z Ravenny sa môžete tiež rozhodnúť navštíviť impozantné opátstvo Pomposa postavené okolo 10. storočia členmi benediktínskej komunity.

Pamätník Danteho Alighieriho sa síce nachádza vo Florencii, hrobku autora Božskej komédie však nájdete práve v Ravenne. Možno vás sprvu úplne nenadchne. Je to jednoduchá mramorová stavba, ktorá v sebe ukrýva Danteho pozostatky. Toto miesto je dôležitým pohrebiskom a jednou zo vzácnych častí Ravenny.

Oplatí sa tu tiež vidieť Baptistérium Neon - mimoriadne dôležité náboženské miesto vytvorené na mieste komplexu rímskych kúpeľov. Zároveň je to najstaršia budova v Ravenne. Neďaleko nej sa nachádza tiež krásna Basilica di San Vitale, mauzóleum Galla Placidia či zvonica Sant’Apollinare Nuovo, ktorá vám môže sčasti pripomenúť slávnu Šikmú vežu v Pise. V jej blízkosti tiež sídli Katedrála Ravenna, alebo ak chcete, Duomo di Ravenna.

Môj švagor miluje toto mesto s rakúsko-uhorskou históriou. Terst ponúka niečo trochu iné ako ostatné výlety z Benátok. Jeho zložitá história a geografická poloha mu prepožičali obrovské množstvo rôznych vplyvov a do vlastníctva Talianska ho vrátili až v roku 1954. Prejdite Terst od hradov po námestia, od pobrežia až po nespočetné množstvo kostolov. Ihneď ucítite úplne inú atmosféru.

Terst navštevuje dnes menej turistov, lebo je trošku od ruky, no ak sa rozhodnete pre výlet sem, nebudete banovať. Ja som sa raz cestou zastavil aj v mestečku Grado. Objednali sme si tu motorovú loďku, aj keď nikto z nás nemal lodný preukaz, a povozili sme sa po lagúne. O unikátnom meste Palmanova, ktoré je taktiež kúsok, píšem v blogu o unikátnych talianskych mestách.

Samotný Terst je výnimočným preto, že sa nachádza v bezprostrednej blízkosti hraníc so Slovinskom - pri tom malom prímorskom páse, ktorým krajina disponuje. Neďleko je slávna slovinská jaskyňa Postojna, ktorá je skôr cieľom turistov ako samotný Terst, čo je trochu škoda. Keďže spomínam zložitejšiu históriu, nájdete tu viacero odlišných stavieb na jednom mieste. Terstský hrad či Rímske divadlo sú typické pre Taliansko, srbský ortodoxný chrám pri Canal Grande však o niečo menej. Najfotogranickejším miestom v Terste je Námestie jednoty Talianska so slávnou Fontánou štyroch kontinentov či nádhernou Radnicou Terstu.

Zastavte sa aj v prístave a smerom na sever spozorujete nádherný zámoček Miramare, ktorý tiež odporúčam vidieť aj zblízka.

Tak toto je zopár výletov z Benátok. Na jeden raz zrejme neurobíte všetky, ale určite si vyberiete, niečo čo sa hodí pre vás. Jednotlivé mestá som iba nadškrtol, ale malo by to stačiť na to, aby ste si vytvorili obraz, či do toho ísť. Tým, že Benátky boli také silné a výnimočné, je špeciálnym aj celé Benátsko (Veneto), ktoré je iné ako zvyšok Talianska a oplatí sa ho preskúmať.

Ak sa vám práca, ktorú robím s mojimi sprievodcami, páči, liknite nás a dajte vedieť aj svojim známym cestovateľom. Pozývam vás pozrieť si ďalšie prehliadky miest, ktoré pre vás postupne pripravujeme.