10 min. čítania
Obrovský pieskovcový monolit Uluru/ Ayers Rock leží v Severnom Teritóriu, uprostred púšte takmer v strede Austrálie. Aborigénske pomenovanie pochádza z jazyka kmeňa Anangu, ľudí Pitjantjatjara, ktorí odpradávna obývajú Centálnu austrálsku púšť. Slovo nemá žiadny význam, je to len meno. Nazývajú tak aj tradičných „majiteľov“ Uluru.
Legenda o stvorení Uluru hovorí: v čase snenia, kedy nebolo svetla, ľudí, ani zvierat, chodili širokou zemou mocní duchovia tvorcovia, duchovia snov a veľkých činov. Na tomto mieste snil svoj príbeh Dúhový had a plávajúci nebom upustil svoje obrie vajce. Osamelé, vydané na pospas vekov, skamenelo a stalo sa sídlom duchov púšte, búrok, bleskov a vetra. Dúhový had sa však sem často vracia a plače nad strateným vajcom.
Obrovský červený monolit vznikol pred 600 miliónmi rokov. Uprostred Austrálie sa postupne usádzali sedimenty, ktoré stvrdli a vytvorili pieskovcovú masu. Okolie zaplavilo plytké jazero alebo more. Skala sa potom veľkým tlakom z časti vynorila nad zemský povrch. Keď voda ustúpila, celá skala sa otočila o deväťdesiat stupňov.
Uluru je 348 m vysoké a jeho nadmorská výška je 863 m. Obvod celej skaly je 9,4 km a celková plocha 3,33 km². Predpokladá sa, že pod zemou sa nachádza ešte približne 5 km skaly.
Desaťtisíce rokov posvätná hora patrí Aborigénom. Magická skala je lemovaná jaskyňami, ktoré slúžili domorodcom na kmeňové ceremónie a ako pohrebné komory. Ľudia z miestnej komunity, ktorá má približne tristo členov, sa chodievali modliť k tajomným bytostiam, ktoré na Uluru podľa nich bývajú. Posvätné miesta sú rozdelené na ženské a mužské časti. K tým ženským je vstup úplne zakázaný. Po obvode celej skaly je až štyridsať takýchto posvätných miest. Veria, že vo vnútri hory je jazero, ktoré sa napĺňa z dažďa, keď voda vteká do monolitu.
História Uluru:
Prví Európania prišli do púšte okolo roku 1870. Vtedy mapovali územie pre telegrafnú linku. O tri roky neskôr navštívil túto časť Austrálie bádateľ William Gosse, ktorý objavil obrovskú skalu. Pomenoval ju Ayers Rock na počesť vtedajšieho hlavného tajomníka Južnej Austrálie Sira Henryho Ayersa. Jeho druhý dôstojník Edwin S. Berry bol pravdepodobne prvým bielym mužom, ktorý sa vyšplhal na vrchol. Bádateľ Ernest Giles bol Gossovi so svojou expedíciou v pätách a vraj videl Uluru prvý, ale Gosse ho v tvrdeniach porazil. Giles ale má svoje prvenstvo, objavil druhú formáciu obrovských skál, ktorá sa nachádza vedľa Ayers Rock a pomenoval ju Mount Olga (Kopec Olga/Olgy) na počesť Kráľovnej Olgy z Württemberg (Olga Nikolaevna ruská).
Osadníci, ktorí prišli po nich, sa tu pokúšali chovať ovce. Prichádzalo k veľa stretnutiam s domorodým obyvateľstvom a museli zasahovať policajti. Rozhodli sa napokon, že neútočných Aborigénov zavrú do rezervácie, kde nemali žiadny kontakt s bielymi ľuďmi. V roku 1920 vznikla rezervácia Petermann. Prví turisti prišli do tejto oblasti o šestnásť rokov neskôr. V roku 1958 vznikol Národný park Ayers Rock/Mount Olgas a rok neskôr postavili priamo pod posvätnou skalou prvý motel. A postupne pribúdali ďalšie. Dokonca postavili rolovaciu plochu pre lietadlá priamo vedľa Uluru. O dvadsať rokov neskôr sa začal nekontrolovane rozvíjať cestovný ruch. Musela zasiahnuť vláda. Rozhodli sa vybudovať nové letovisko mimo hraníc národného parku. Postupne všetko premiestnili a vtedajší guvernér vyhlásil nové mesto Yulara. V roku 1984 zmizlo všetko spod skaly a park rehabilitovali. O rok neskôr sa podarilo Aborigénom doviezť do šťastného konca aj vyjednávanie s federálnou vládou Austrálie o vrátení územia domorodcom, ktorí boli jeho vlastníkmi tisíce rokov. Národný park sa premenoval na Uluru/ Kata tjuta z jazyka ľudí kmeňa Anangu. V 90tych rokoch prešlo celé mesto Yulara pod správu vlády, pod jedného prevádzkovateľa vlastneného štátom. Keďže tri konkurenčné hotely medzi sebou bojovali o biznis a spôsobovalo to veľké problémy. V roku 2006 vznikol Ayers Rock Resort a všetky hotely a atrakcie sú medzi sebou prepojené.
„Zákaz“ na Uluru #
Podľa legiend domorodých ľudí, na samom vrchu žijú duchovia, ktorí by nemali byť rušení. Výstup na Uluru však nikdy nebol striktne zakázaný, pretože Aborigéni nepoznajú slovíčko „nie“. Ale podľa nich sa neodporúča a nie len preto, že ide o ich posvätnú horu. Ale najmä preto, že na vrchole vraj začnú pôsobiť tajomné sily, keď sa tam niekto vydá. Aby ju neznesvätili, sami na ňu nechodili.
Uluru sa dokáže brániť aj samo. V jeho blízkosti sa údajne stratilo už veľa ľudí, aj zvierat. Domorodci si myslia, že ich pohltila práve posvätná hora a veria, že na jej vrchole sa nachádza jeden zo vstupov do podzemnej ríše. Brať spod skaly kamienky vraj tiež prináša nešťastie.
Na samom vrchu žijú duchovia, ktorí by nemali byť rušení.
Ako sa sem dostať:
Najjednoduchšia cesta je letecky. Z každého „veľkého“ mesta denne prilietajú domáce linky na letisko nachádzajúce sa asi 10 minút jazdy od rezortného mestečka Yulara.
Ak by ste chceli zažiť dobrodružstvo, dá sa ísť aj autom. Z najbližšieho mesta Alice Springs cesta trvá vyše 4,5 hodiny a je to 439 kilometrov. S prenajatým autom však môžete šoférovať len počas dňa. Najmä kvôli kengurám, ktoré sú aktívnejšie v noci, keď teploty na púšti trocha klesnú. Treba si však dávať pozor aj na ťavy, ktoré tu žijú vo voľnej prírode. Je to pozostatok bádateľov, ktorí sa na nich presúvali. Keď postavili cesty a doprava sa zmotorizovala, tak ich pustili do prírody. V austrálskych púšťach žije okolo 1,2 milióna kusov.
Autom môžete vyraziť aj z hlavného mesta Južnej Austrálie Adelaide. Je to takmer 1600 km a cesta bez zástaviek vám bude trvať vyše 16 hodín.
Yulara #
Yulara je mestečko, ktoré je vzdialené od brány do národného parku asi päť kilometrov. Je pomenované z miestneho jazyka domorodého kmeňa Anangu a v preklade znamená „miesto zavíjajúceho Dinga“, čo je divý pes žijúci v Austrálii. Rezortné mesto má vyše dvetisíc obyvateľov vrátane aborigénskej komunity Mutitjulu. Nachádza sa v nej päť hotelov s ubytovacími možnosťami s bazénmi od kempu až po 5* hotel, supermarket, kaviareň, informačná kancelária s požičovňou áut a stánkami s rôznymi aktivitami, čerpacia stanica, kino, malé múzeum, amfiteáter so show s plazmi a suvenírové obchody. V meste nájdete všetko potrebné pre váš nezabudnuteľný výlet do srdca Austrálie. Mesto je vybudované na oválnom pôdoryse a dá sa v ňom pohybovať pešo alebo bezplatnou kyvadlovou dopravou.
Po prílete na Ayers Rock airport si môžete na mieste požičať auto alebo využiť bezplatný transfer veľkými autobusmi do rezortného mesta. Tie sú zaparkované priamo pred príletovou halou a pred nimi sa nachádzajú tabule, do ktorého hotela autobus smeruje.
Rovnako sa dostanete aj po návšteve Uluru späť na letisko. Autobusy spred hotelov odchádzajú dve hodiny pred odletom lietadla. Rozpis odchodov väčšinou majú na recepcii, kde zistíte všetko potrebné vrátane zarezervovania si výletov a atrakcií.
Čo treba vidieť v 323 mestách sveta.
Národný park Uluru Kata Tjuta #
Národný park sa rozprestiera na ploche 1326 km² na chránenom území od roku 1958. Pre svoje púštne prírodné krásy a kultúrnu hodnotu je zapísaný aj do registra UNESCO. Park spravuje vláda Austrálie, ktorá má túto oblasť od majiteľov, ľudí kmeňa Anangu, prenajatú na 99 rokov. Súčasťou parku sú posvätné skaly domorodcov Uluru a Kata Tjuta, ktorá je vzdialená od monolitu približne 40 kilometrov. Je to tridsaťšesť skál od obrovských po menšie, ktoré sú rovnakého zloženia ako Ayers Rock. Okolo Uluru vedie vyše desať kilometrový turistický chodník, avšak celá severná strana je posvätná pre Aborigénov a nesmie sa fotografovať. Pri Kata Tjute sa kedysi nachádzala desiatka turistických chodníkov, ktoré neskôr zrušili, aby mohli domorodci nerušene využívať jej okolie. V súčasnosti sa pomedzi červené „hlavy Olgy“ môžete prejsť po dvoch trasách.
Vydáme sa na prehliadku tohoto magického miesta. Potom, ako prejdeme bránu národného parku, sa zastavíme na prvé fotografie na parkovisku označenom Sunset Viewpoint. Je to miesto, na ktoré sa ešte vrátime, pretože práve tu si vychutnáme nezabudnuteľný západ slnka. Odtiaľ smerujeme do Aborigénskeho kultúrneho centra, kde sa dozvieme nielen viac o magickej skale, o živočíchoch, ktoré v púšti žijú, ale aj o živote domorodcov. V maličkom kine premietajú dokumenty aj o ich "boji" o vrátenie posvätnej zeme. Aborigéni tu majú aj svoju galériu s umeleckými dielami a dielnu, kde chodia najmä ženy maľovať typické bodkované obrazy so symbolmi, ktoré označujú nielen ľudí, zvieratá, ale aj vodu, ktorá je na takomto vyprahnutom mieste vzácna. Takéto obrazce nájdeme aj na skalných previsoch okolo Uluru.
BUBO tip:
Od Aborigénskeho kultúrneho centra sa môžete vydať na prvú prechádzku ku skale. Turistický chodník je označený Liru Walk. Jeho dĺžka pod skalu je 2 km a prejdete ho pešo približne za 45 minút. Je tu možnosť prenajať si aj bicykel.
Z Aborigénskeho kultúrneho centra pokračujeme priamo ku skale. Na kruhovom objazde za východom z parkoviska odbočíme doľava. Po ceste budeme míňať odbočku Sunrise Viewpoint, kde sú vybudované terasy a chodník k nim na pozorovanie východu slnka.
BUBO tip:
Ak nemáte auto a chceli by ste ísť na pozorovanie východu slnka, máte viacero možností. Na recepcii hotela si môžete objednať výlet u spoločnosti, ktorá vás tam zoberie. Alebo môžete využiť za poplatok Hop on, Hop off kyvadlovú dopravu, ktorá vás zoberie na jednotlivé zástavky okolo Uluru.
Kúsok za odbočkou na krajnici môžete zastať so svojim autom a urobiť si krásne fotografie Uluru. Ak ideme so spoločnosťou, ktorá organizuje výlety k monolitu s lokálnym sprievodcom, zoberie nás na miesto, kde sa začína turistický chodník Kuniya Walk. Na parkovisku vystúpime a prejdeme sa priamo pod skalu.
Turistickým chodníkom sa vydáme rovno. Prídeme k Mutitjulu Waterhole alebo k vodnej nádrži. Keď na Uluru prší, voda steká zo skaly a udržiava sa v priehlbine. Tu Aborigéni, žijúci v púšti, vedeli nájsť vodu. Vždy, aj keď bolo sucho. Práve pri jazierku žijú žaby, ktoré sa dokonale adaptovali na toto prostredie. Keď prší, vyliezajú von a nasajú vodu. Keď príde sucho, zahrabú sa pod zem. Dokážu bez pitia prežiť aj 5 rokov. Domorodci aj vďaka nim vedeli prežiť, aj keď dlhšie nepršalo. Vyhrabali žaby a doslova vodu z nich vyžmýkali. Pri návrate naspäť odbočíme doprava pod skalný previs. Nájdeme na ňom krásne a vzácne domorodé maľby, ktorých vek odhadli na niekoľko tisíc rokov.
Vrátime sa späť do auta a na križovatke odbočíme doľava. Na východnom konci monolitu sa nachádza práve lokalita, ktorá je pre domorodcov posvätná a nesmie sa fotografovať. Cestou míňame aj odbočku do ich komunity Mutitjulu. Uluru obchádzame zo severnej strany, kde sa nachádzajú dôležité obradné miesta. Práve tu sa pred zopár desiatkami rokov ešte nachádzala pristávacia plocha pre lietadlá. Tesne vedľa skaly. Pozostatky dráhy sú vidieť dodnes a bude trvať dlhé roky, než úplne zmiznú v prírode.
Naša ďalšia zástavka je turistický chodník s označením Mala Walk. Ak sa pozrieme od parkoviska priamo pred seba na skalu, sú na nej vidieť vyšúchané pozostatky cesty nahor. Trvalo dlhých 34 rokov od vrátenia zeme domorodcom, aby ju úplne uzatvorili. Poslední ľudia sa hore vyšplhali koncom septembra v roku 2019. Potom nainštalované reťaze odstránili.
Vydáme sa po chodníku doľava. Prejdeme sa okolo skalných previsov, ktoré pre domorodcom slúžili na rôzne účely. Pod jedným bola kuchyňa, kde ženy pripravovali pokrmy. Na kameňoch je vidieť miesta, kde drtili na múčku semená, ktoré nazbierali, či diery na odkladanie jedla. Pod ďalším previsom so skalnými maľbami sa zdržiavali starší muži. Strop je čierny od dymu z ohňa. Na konci trasy prídeme k ďalšej vodnej nádrži. Nad ňou sa na skale nachádza čierny pás od vody. Pri prietrži mračien tam dokonca vzniká vodopád, ktorý nádrž napustí vodou. Odtiaľ už smerujeme naspäť do auta.
BUBO tip:
Z turistického chodníka Mala môžete odbočiť aj popod skalu doprava. Prechádzkou po Lungata Walk sa tak dostane po dvoch kilometroch (približne 45 minút) na chodník Kuniya Walk k Mutitjulu Waterhole. Tadiaľ môžete pokračovať pešo okolo celej skaly. Dĺžka je 10,6 km a približne 3,5 hodiny kráčania. Nezabudnite sa vyzbrojiť zásobami vody. Na viacerých miestach sa nachádzajú toalety a aj nádrže, kde si vodu môžete doplniť. Prejdete tak dehydratácii. V horúcom počasí počas leta niektoré turistické trasy uzatvárajú. Všetky informácie dostanete aj v Aborigénskom kultúrnom centre. Najlepšie je k Uluru vyraziť skoro ráno po východe slnka alebo podvečer.
Našou poslednou a najkrajšou zástavkou je Sunset Viewpoint, ktorý sme už navštívili. Tu si vychutnáme magický západ slnka. Lokálny sprievodca nám pripraví malé občerstvenie. S pohárikom šampanského si môžeme nerušene užiť dychberúce pohľady na meniace sa farby posvätnej magickej skaly ULURU.
Čo vidieť navyše:
- Pri dlhšom pobyte odporúčame ísť sa pozrieť aj na druhú skalnú formáciu Kata Tjuta. Asi v polovici cesty je parkovisko s krásnou vyhliadkou Dune Viewing. Pri „Olgách“ sú dva turistické chodníky: Walpa George Walk (2,6 km s návratom, cca 1 hodina) a Valley of the Winds Walk, kde je viacero možností dĺžok prechádzok (celý okruh je 7,4 km, cca 4 hodiny). Nachádza sa tu aj miesto na sledovanie západu slnka.
- Let helikoptérou alebo lietadlom ponad Uluru, či Katatjutu vám určite vyrazí dych. Zarezervovať si ho môžete priamo na recepcii hotela alebo v informačnom centre v Yulare. Ponúkajú rôzne dĺžky letov a možnosti.
- Krásnou aktivitou je aj večerný výlet na svetelnú umeleckú inštaláciu Field of Light od britského umelca Bruca Munro. Táto atrakcia tu mala byť dočasne, ale pre veľký úspech ju môžeme obdivovať aj v súčasnosti. Zarezervovať si ju môžete priamo na recepcii hotela, kde vám ponúknu viacero tipov od prechádzky alebo môžete tento zážitok umocniť luxusnou večerou pri západe slnka s výhľadom na krásnu inštaláciu a Uluru.
- Jednou z aktivít, ktoré Ayers Rock Resort ponúka, je aj výlet na neďalekú ťaviu farmu Camel Farm, kde sa môžete vcítiť do kože prvých európskych bádateľov, ktorí púšť objavovali práve na týchto zvieratách.
- Ak ste vášnivým motorkárom a chceli by ste sa na dvoch kolesách povoziť a pofotiť okolo skaly, zarezervujte si na recepcii hotela alebo v informačnom centre Uluru Motorcycle Tour.
- Ak sa zdržíte zopár dní a chcete sa previezť autom púšťou, môžete sa vydať aj smer Alice Springs. Navštíviť tam môžete ďalšiu prírodnú atrakciu Národný park Kings Canyon (približne 300 km od Yulary, vyše 3 hodiny jazdy).
TOP 10 Uluru:
- Magická skala Uluru, posvätné miesto Aborigénov, ľudí z kmeňa Anangu, ležiace v srdci Austrálie a krásne turistické chodníky okolo nej.
- Sunset Viewpoint, miesto kde si vychutnáte dychberúce pohľady na Ayers Rock pri západe slnka.
- Vedľajšia formácia Kata Tjuta/ Mount Olgas s príjemnými turistickámi trasami, ktorá má tiež svoju magickú energiu.
- Nočná prechádzka medzi svetielkami Field of Lights, krásna svetelná inštalácia od britského umelca Bruca Munro.
- Let helikoptérou alebo lietadlom ponad Uluru a Kata Tjuta a nádherné pohľady na červené skaly z vtáčej perpektívy.
- Určite stojí za návštevu aj Aborigénske kultúrne centrum s krásnou predajnou galériou ich umeleckých diel a múzeom.
- Aj východ slnka nad skalou na Sunrise Viewpoint a krásne meniace sa farby Uluru skoro ráno majú svoje čaro.
- Krásnym zážitkom je aj pozorovanie hviezd spred vášho hotela na úžasnej nočnej oblohe Južnej pologule so súhvezdím Južný kríž bez akéhokoľvek svetelného smogu.
- Jeden z najkrajších turistických chodníkov pri Uluru Kunyia Walk, ktorý vás zoberie k vodnej nádrži a skalnému previsu s tisícročnými aborigénskymi nástennými maľbami.
- Aj na Mala Walk, krátkej prechádzke popod monolit, uvidíte zaujímavé miesta, ktoré dýchajú dávnymi časmi života miestnych domorodcov a načerpáte energiu, ktorú Uluru vyžaruje.
Luxusný tip na Uluru:
- V rezortnom mestečku Yulara sa môžete ubytovať v luxusnom 5* hoteli Sails in Desert, ktorý sa nachádza len päť minút chôdze od centra. Nájdete v ňom suvenírový obchod, spa s masážami, Walpa Looby Bar, Pira Pool Bar pri bazéne aj výbornú reštauráciu Ilkari.
najobľúbenejšie Blogy
Veronika Hulíková
Vyštudovaná novinárka vždy perfektne pripravená odsprevádzať poznávací zájazd do západných parkov USA, Kanady, na Aljašku i východné pobrežie USA. Venuje sa Novému Zélandu, a Austrálii. Kedže novinárčina je o hľadaní informácií, perfektne využíva svoju 12 ročnú prax pri sprevádzaní. Klienti na nej oceňujú jej neuveriteľnú ochotu, vždy je neustále nápomocná a je výbornou šoférkou. Veronika rada robí na zájazdoch klientom prekvapenia. Cestovanie jej dáva neuveriteľný pokoj, rozhľad a pokoru. Miluje hamburgery a ochutnáva ich všade po svete. Jej postava však tomu nezodpovedá.
Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Aljaška, Yukon - volanie divočiny
Zo zájazdu:
Veronika Hulíková
Vyštudovaná novinárka vždy perfektne pripravená odsprevádzať poznávací zájazd do západných parkov USA, Kanady, na Aljašku i východné pobrežie USA. Venuje sa Novému Zélandu, a Austrálii. Kedže novinárčina je o hľadaní informácií, perfektne využíva svoju 12 ročnú prax pri sprevádzaní. Klienti na nej oceňujú jej neuveriteľnú ochotu, vždy je neustále nápomocná a je výbornou šoférkou. Veronika rada robí na zájazdoch klientom prekvapenia. Cestovanie jej dáva neuveriteľný pokoj, rozhľad a pokoru. Miluje hamburgery a ochutnáva ich všade po svete. Jej postava však tomu nezodpovedá.
Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Aljaška, Yukon - volanie divočiny
