Michaela Moskáľová

26 min. čítania

Honduras – Mayovia, banány a karibská divočina

Honduras – Mayovia, banány a karibská divočina

Autorom blogu je Michaela Moskáľová

Tento text načítala umelá inteligencia. Cestovateľské príbehy a rady na cesty v podaní živých ľudí nájdete v našom podcaste Uchom po mape.

Honduras patrí ku krajinám Strednej Ameriky, o ktorých sa u nás veľa nehovorí. Často zostáva v tieni známejších destinácií, ako sú Guatemala, Kostarika či Mexiko, no rozhodne má čo ponúknuť. Vedeli ste napríklad, že sa tu nachádza jedno z najvýznamnejších mayských miest alebo že jeho pobrežie obklopuje druhý najväčší koralový útesový systém na svete? Honduras je tiež úzko spätý so vznikom pojmu „banánová republika“ a jeho história je plná udalostí, ktoré ovplyvnili celú Strednú Ameriku. Čím všetkým si táto krajina prešla, aké prírodné krásy ukrýva a čo by ste o nej mali vedieť pred cestou?

Obsah

    Kde leží Honduras a čím je výnimočný?

    Honduras je po Nikarague druhou najväčšou krajinou Strednej Ameriky. Rozkladá sa na ploche približne 112 500 km², takže je viac než dvakrát väčší ako Slovensko. Na západe susedí s Guatemalou, na juhozápade so Salvádorom a na juhovýchode s Nikaraguou. Na severe ho obmýva Karibské more a na juhu má prístup k Tichému oceánu cez záliv Fonseca.

    Poloha medzi Karibským morom a Tichým oceánom, hornaté vnútrozemie a rozsiahle karibské pobrežie výrazne ovplyvnili vývoj krajiny. Honduras je známy vysokými horami, tropickými dažďovými pralesmi, mangrovovými porastmi, karibskými ostrovmi aj jedným z najväčších koralových útesových systémov na svete.

    Jeho dejiny však poznačili aj zahraničné zásahy, vojenské prevraty a hospodárske problémy. Práve Honduras sa stal jedným z najznámejších príkladov takzvanej banánovej republiky.

    V Hondurase tvoria deti a mladí ľudia významnú časť populácie. Približne tretina obyvateľov krajiny má menej ako 18 rokov.
    Foto: Katarína Lišková — BUBO

    Kto žil v Hondurase pred príchodom Španielov?

    Od pôvodných obyvateľov po príchod Španielov #

    Dávno pred príchodom Európanov žili na území dnešného Hondurasu viaceré pôvodné národy. Na západe krajiny sa usadili Mayovia, ktorí tu vybudovali jedno z najvýznamnejších miest svojej civilizácie – Copán. Okrem nich územie obývali Lenkovia, Pechovia, Tolupani a ďalšie etnické skupiny. Na východe žili aj predkovia dnešných Miskitov. Viaceré z týchto národov si dodnes zachovávajú vlastné tradície a niektoré aj svoje jazyky.

    V roku 1502 dorazil počas svojej štvrtej plavby do Ameriky k pobrežiu dnešného Hondurasu Krištof Kolumbus. Jeho výprava sa plavila pozdĺž karibského pobrežia a zastavila sa aj v oblasti neďaleko dnešného Trujilla. S názvom krajiny sa spája známa legenda. Podľa nej mal Kolumbus po prekonaní silnej búrky poďakovať Bohu, že sa dostali z hlbokých vôd. Španielske slovo honduras znamená „hlbiny“ a podľa jednej z teórií práve odtiaľ pochádza názov krajiny.

    Španielske dobývanie územia sa začalo v 20. rokoch 16. storočia, no neprebiehalo jednoducho. Pôvodné obyvateľstvo kládlo odpor a Španielom trvalo viac než desať rokov, kým si upevnili moc nad významnou časťou územia. Jedným z hlavných dôvodov ich záujmu bolo zlato. V prvej polovici 16. storočia tu objavili jeho bohaté ložiská a Honduras sa na určitý čas stal významnou banskou oblasťou španielskej Strednej Ameriky.

    V roku 1544 sa mesto Gracias stalo sídlom najvyššieho súdneho a správneho orgánu pre veľkú časť španielskej Strednej Ameriky. Najbohatšie a najľahšie dostupné ložiská zlata sa však postupne vyčerpávali a význam jeho ťažby v polovici 16. storočia klesal.

    Pozornosť sa neskôr presunula na striebro. V 70. rokoch 16. storočia objavili významné ložiská v horských oblastiach a práve baníctvo výrazne prispelo k rozvoju Tegucigalpy. Popri ťažbe drahých kovov sa rozvíjal aj chov dobytka, pestovanie tabaku a ďalšie poľnohospodárske činnosti.

    Španieli však nemali celé územie pod rovnako pevnou kontrolou. Ich záujem sa sústreďoval najmä na vnútrozemie s baňami, zatiaľ čo karibské pobrežie zostávalo slabo chránené. To využívali britskí piráti, korzári a obchodníci, ktorí v oblasti postupne posilňovali svoj vplyv.

    Významnými spojencami Britov sa stali Miskitovia žijúci na karibskom pobreží. V 18. storočí sa Španieli pokúšali svoju kontrolu nad touto oblasťou upevniť, britský vplyv tu však pretrvával aj naďalej.

    Kedy získal Honduras nezávislosť?

    Nezávislosť a sen o spoločnej Strednej Amerike #

    Začiatkom 19. storočia otriasli Španielskom napoleonské vojny. Keď Napoleon v roku 1808 dosadil na španielsky trón svojho brata Jozefa Bonaparta, španielska moc nad americkými kolóniami začala slabnúť a v Latinskej Amerike sa čoraz viac šírili myšlienky nezávislosti.

    Dňa 15. septembra 1821 vyhlásili stredoamerické provincie vrátane územia dnešného Hondurasu nezávislosť od Španielska. Honduras sa však nestal samostatným štátom okamžite. Najskôr sa pripojil ku krátko existujúcemu Mexickému cisárstvu a po jeho rozpade sa stal súčasťou federácie stredoamerických štátov spolu s Guatemalou, Salvádorom, Nikaraguou a Kostarikou.

    Jednou z najvýznamnejších osobností tohto obdobia bol honduraský politik a vojenský vodca Francisco Morazán, rodák z Tegucigalpy a veľký zástanca jednotnej Strednej Ameriky. Po vojenskom víťazstve v roku 1827 sa stal prezidentom Hondurasu a neskôr aj prezidentom celej federácie.

    Presadzoval liberálne reformy, modernizáciu, obmedzenie politického vplyvu cirkvi a zachovanie spoločného štátu. Jeho predstavy však narazili na odpor konzervatívcov aj zástancov väčšej samostatnosti jednotlivých štátov.

    Po rokoch vnútorných konfliktov sa federácia začala rozpadať a 5. novembra 1838 Honduras vyhlásil samostatnosť. Spomienku na spoločnú Strednú Ameriku však dodnes pripomína honduraská vlajka. Jej päť hviezd symbolizuje päť krajín bývalej federácie – Honduras, Guatemalu, Salvádor, Nikaraguu a Kostariku – a myšlienku ich jednoty.

    Doprava v Hondurase sa od roku 2006 postupne modernizuje, no staré autobusy a cesty v zlom stave sú v mnohých oblastiach problémom dodnes.
    Foto: Ľuboš Fellner — BUBO

    V roku 1841 sa prvým ústavným prezidentom samostatného Hondurasu stal Francisco Ferrera. Nezávislosť však krajine automaticky nepriniesla prosperitu. Honduras zostával chudobný, mal nedostatočne rozvinutú infraštruktúru a slabú štátnu správu. Tieto problémy neskôr prispeli k rastúcemu vplyvu zahraničných spoločností, ktoré výrazne zasiahli do hospodárskeho aj politického vývoja krajiny.

    Prečo sa Honduras nazýval banánovou republikou?

    Ako sa Honduras stal banánovou republikou #

    Výraznejšie pokusy o modernizáciu Hondurasu prišli v druhej polovici 19. storočia. Prezident Marco Aurelio Soto, ktorý nastúpil do úradu v roku 1876, podporoval rozvoj dopravy, poštových služieb a školstva a snažil sa prilákať zahraničný kapitál. V roku 1880 presunul hlavné mesto z Comayaguy do Tegucigalpy, ktorá je hlavným mestom Hondurasu dodnes.

    Koncom 19. storočia sa začala ďalšia významná kapitola honduraských dejín. Na karibskom pobreží sa rozširovalo pestovanie banánov určených na vývoz do Spojených štátov a postupne tu začali investovať americké spoločnosti.

    V roku 1899 vznikla United Fruit Company, ktorá sa neskôr stala jedným z najvýznamnejších hráčov v honduraskom banánovom priemysle. Pôsobili tu aj ďalšie veľké americké spoločnosti, napríklad Standard Fruit Company a Cuyamel Fruit Company.

    Tieto spoločnosti budovali železnice, prístavy aj celé mestá, no ich hlavným cieľom bol vývoz banánov do Spojených štátov. Počas niekoľkých desaťročí sa banány stali najdôležitejším vývozným produktom Hondurasu a americké spoločnosti získali značný hospodársky aj politický vplyv. Vlastnili rozsiahle pozemky, kontrolovali dôležitú dopravnú infraštruktúru a zasahovali aj do rozhodovania honduraských vlád.

    Práve s týmto obdobím sa spája pojem „banánová republika“, ktorým sa označuje politicky nestabilná krajina s hospodárstvom závislým od vývozu niekoľkých základných produktov a zahraničného kapitálu. Krajiny, ktorých dejiny tento pojem výrazne poznačil, môžete spoznať aj vy na našom zájazde Banánové republiky.

    Honduras sa stal jedným z najznámejších príkladov takéhoto štátu. Vplyv Spojených štátov bol natoľko silný, že americké ozbrojené sily opakovane zasahovali v krajine, okrem iného aj na ochranu amerických občanov a hospodárskych záujmov. Honduras zároveň prechádzal častými zmenami vlád, prevratmi a obdobiami politickej nestability.

    V roku 1933, počas veľkej hospodárskej krízy, sa prezidentom stal Tiburcio Carías Andino, ktorý zostal pri moci až do roku 1949. Udržiaval dobré vzťahy s americkými banánovými spoločnosťami, potláčal štrajky, obmedzoval činnosť politickej opozície aj slobodu tlače a prostredníctvom ústavných zmien si predlžoval svoje pôsobenie vo funkcii. Napriek autoritárskemu spôsobu vlády bolo toto obdobie politicky stabilnejšie než mnohé predchádzajúce desaťročia.

    Po druhej svetovej vojne sa hospodárstvo postupne menilo, pričom popri banánoch získavala na význame aj káva. Zároveň silnelo robotnícke hnutie. Významnou udalosťou sa stal generálny štrajk v roku 1954, keď desaťtisíce pracovníkov, najmä z banánových plantáží, protestovali za vyššie mzdy a lepšie pracovné podmienky.

    Štrajk, ktorý sa začal v spoločnosti United Fruit Company, trval približne 69 dní a viedol k ústupkom zamestnávateľov aj k posilneniu postavenia pracujúcich. Patril medzi najvýznamnejšie udalosti v dejinách honduraského robotníckeho hnutia.

    4 fotografie

    Aj Nikaragua patrí medzi banánové republiky

    Čo spôsobilo Futbalovú vojnu medzi Hondurasom a Salvádorom?

    Vojenské prevraty a Futbalová vojna #

    Od polovice 50. rokov 20. storočia začala v honduraskej politike zohrávať čoraz významnejšiu úlohu armáda. V roku 1956 došlo k vojenskému prevratu a ďalší nasledoval v roku 1963, keď armáda zvrhla vládu len desať dní pred plánovanými prezidentskými voľbami.

    O niekoľko rokov neskôr vypukol konflikt, ktorý vošiel do dejín ako Futbalová vojna. Honduras a Salvádor proti sebe bojovali v roku 1969, no hoci sa vojna dodnes spája s futbalom, jej príčiny boli oveľa hlbšie. Súviseli najmä s nedostatkom pôdy, pozemkovou reformou, populačným tlakom a postavením salvádorských prisťahovalcov v Hondurase.

    Ak vás zaujíma, aké miesto má futbal v živote miestnych obyvateľov, prečítajte si náš blog Futbal v Latinskej Amerike.

    V tom čase žilo v Hondurase približne 300-tisíc Salvádorčanov, z ktorých mnohí prišli za prácou a dostupnou poľnohospodárskou pôdou. Keď honduraská vláda začala presadzovať pozemkovú reformu, časť salvádorských prisťahovalcov čelila vysídľovaniu a vyhosťovaniu. Napätie medzi oboma krajinami postupne narastalo.

    Situáciu ešte viac vyostrili kvalifikačné zápasy na majstrovstvá sveta vo futbale v roku 1970. Stretnutia oboch reprezentácií sprevádzali násilnosti medzi fanúšikmi a rastúce nepriateľstvo. Dňa 14. júla 1969 salvádorská armáda zaútočila na Honduras a prekročila jeho hranice. Do bojov sa zapojili aj vzdušné sily oboch krajín.

    Vojna trvala približne štyri dni, no vyžiadala si okolo dvetisíc obetí, prevažne civilistov. Desaťtisíce Salvádorčanov museli opustiť Honduras a vzťahy medzi oboma krajinami zostali napäté aj po skončení bojov. Mierovú zmluvu podpísali až v roku 1980.

    Akú úlohu zohral Honduras počas studenej vojny?

    Honduras počas studenej vojny #

    Po Futbalovej vojne pokračovalo v Hondurase obdobie vojenských režimov, no koncom 70. rokov 20. storočia narastal tlak na návrat civilnej vlády. V roku 1980 bolo zvolené ústavodarné zhromaždenie a o rok neskôr sa uskutočnili prezidentské voľby, ktoré otvorili cestu k návratu civilnej vlády.

    Honduras sa však v 80. rokoch ocitol v centre ďalšieho napätia, tentoraz v súvislosti so studenou vojnou v Strednej Amerike. V susednej Nikarague v roku 1979 zvíťazila sandinistická revolúcia a v Salvádore prebiehala občianska vojna. Spojené štáty sa obávali ďalšieho šírenia ľavicových režimov a Honduras sa stal ich dôležitým vojenským spojencom v regióne.

    Spojené štáty poskytovali Hondurasu rozsiahlu vojenskú a finančnú pomoc a využívali jeho územie na vojenské operácie a výcvik. Odtiaľ podporovali aj povstalecké jednotky známe ako Contras, ktoré bojovali proti sandinistickej vláde v Nikarague. Americkí vojenskí poradcovia sa zároveň podieľali na výcviku salvádorských ozbrojených síl. Hoci Honduras nebol priamym účastníkom rozsiahlej vojny, stal sa dôležitým zázemím amerických operácií v Strednej Amerike.

    Toto obdobie sprevádzalo aj vážne porušovanie ľudských práv. Opoziční politici, študenti a aktivisti čelili únosom, zastrašovaniu a násilným zmiznutiam, za ktorými stáli aj príslušníci honduraských bezpečnostných zložiek. Proti rastúcemu vplyvu armády a prítomnosti zahraničných vojenských síl sa zároveň konali protesty.

    Koncom 80. rokov sa v susedných krajinách začali mierové procesy a strategický význam Hondurasu pre Spojené štáty postupne klesal. V roku 1989 sa uskutočnili prezidentské voľby, v ktorých zvíťazil Rafael Leonardo Callejas z Národnej strany. Do funkcie nastúpil v januári 1990, keď došlo k pokojnému odovzdaniu moci medzi dvoma politickými stranami. Išlo o dôležitý krok v demokratickom vývoji krajiny.

    Ako hurikán Mitch zasiahol Honduras?

    Hurikán, ktorý zmenil Honduras #

    Jednou z najväčších tragédií moderných dejín Hondurasu nebola vojna ani politický prevrat, ale prírodná katastrofa. Koncom októbra 1998 zasiahol krajinu hurikán Mitch, jeden z najsilnejších atlantických hurikánov v histórii meraní. Nad Strednou Amerikou sa pohyboval veľmi pomaly a priniesol mimoriadne intenzívne zrážky. Následné povodne a zosuvy pôdy ničili celé dediny, cesty, mosty aj poľnohospodársku pôdu.

    V Hondurase prišli o život tisíce ľudí, viac než milión obyvateľov prišlo o svoje domovy alebo muselo opustiť svoje obydlia a škody dosiahli miliardy dolárov. Zničená bola veľká časť infraštruktúry a poľnohospodárskych oblastí. Následky katastrofy krajina pociťovala ešte mnoho rokov a hurikán Mitch dodnes patrí medzi najničivejšie udalosti jej moderných dejín.

    3 fotografie

    Takúto spúšť po sebe zanechal hurikán Mitch

    Začiatkom 21. storočia pokračoval Honduras v hospodárskych reformách, no politické problémy pretrvávali. V roku 2006 sa prezidentom stal Manuel Zelaya, ktorý sa postupne dostal do konfliktu s parlamentom, armádou a najvyšším súdom. Presadzoval uskutočnenie nezáväzného hlasovania o zvolaní ústavodarného zhromaždenia, čo jeho odporcovia považovali za protiústavné.

    Dňa 28. júna 2009 armáda Zelayu zadržala a násilne odviezla do Kostariky. Parlament následne rozhodol o jeho odvolaní a do prezidentskej funkcie nastúpil Roberto Micheletti. Udalosti vyvolali medzinárodné odsúdenie a boli označené za štátny prevrat. Honduras sa následne ocitol v medzinárodnej izolácii.

    V nasledujúcich rokoch sa v krajine naďalej konali voľby, no Honduras zápasil s korupciou, kriminalitou, organizovaným zločinom, emigráciou a výraznými sociálnymi rozdielmi.

    Rytmy Latinskej Ameriky

    Rytmy Latinskej Ameriky

    Od pyramíd v Mexiku cez kolumbijskú Cartagenu až po Kristovu sochu v…

    Zobraziť

    Aké prírodné krásy ukrýva Honduras?

    Krajina hôr medzi dvoma oceánmi #

    Približne 80 % územia Hondurasu tvorí hornatý terén. Najvyšším vrchom krajiny je Cerro Las Minas, známy aj ako Pico Celaque, s nadmorskou výškou približne 2 870 metrov. Hory výrazne ovplyvňujú dopravu, hospodárstvo aj rozmiestnenie obyvateľstva.

    Mnohé mestá a obce ležia vo vnútrozemských údoliach, kde je miernejšie podnebie a vhodnejšie podmienky na poľnohospodárstvo. Hlavné mesto Tegucigalpa sa nachádza v nadmorskej výške približne 1 000 metrov, a preto tu bývajú teploty nižšie než na pobreží. Pôvodne sa rozvíjalo ako banícke centrum vďaka ložiskám striebra, dnes je politickým a administratívnym centrom krajiny.

    Na severozápade Hondurasu leží San Pedro Sula, jedno z najvýznamnejších hospodárskych a priemyselných centier krajiny. Neďaleko sa nachádza Puerto Cortés, najväčší honduraský prístav a jeden z dôležitých prístavov Strednej Ameriky. Cez karibské prístavy sa vyváža káva, banány, palmový olej aj textilné výrobky.

    Odlišný charakter má východná časť Hondurasu, kde sa rozprestiera La Mosquitia, jedna z najredšie osídlených oblastí krajiny. Tvoria ju tropické dažďové pralesy, močiare, savany, mangrovové porasty a lagúny. Niektoré miesta sú dostupné iba loďou alebo malým lietadlom a dodnes tu žijú komunity Miskitov, Pechov či Tawahkov.

    V tejto oblasti sa nachádza aj biosférická rezervácia Río Plátano, zapísaná na Zozname svetového dedičstva UNESCO. Chráni jednu z najrozsiahlejších zachovaných oblastí tropického dažďového pralesa v Strednej Amerike. Žijú tu jaguáre, tapíry, opice, krokodíly aj stovky druhov vtákov.

    Honduras navštevujeme s najscestovanejšími Slovákmi už celé desaťročia a spoznať ho môžete aj vy na našom zájazde Stredná Amerika Grand Tour. Ponúkame ho aj v malej skupine, v ktorej máte viac času na jednotlivé miesta, priestor na otázky a osobnejší kontakt so skúseným BUBO sprievodcom.

    Horské pásma v Hondurase oddeľujú jednotlivé údolia, a preto môže byť cestovanie medzi pomerne blízkymi mestami zdĺhavé. Cesty sa totiž často vinú cez horské priesmyky.
    Foto: Ľuboš Fellner — BUBO

    Čím sú výnimočné honduraské ostrovy v Karibiku?

    Karibské ostrovy a koralový útes #

    Odlišnú tvár Hondurasu predstavujú Bay Islands, známe aj ako Bahijské ostrovy, v Karibskom mori. Najznámejšie z nich sú Roatán, Utila a Guanaja. Ich pobrežie lemuje Mezoamerický bariérový útes, ktorý sa tiahne od Mexika cez Belize a Guatemalu až po Honduras.

    Ide o druhý najväčší bariérový koralový útesový systém na svete. Práve vďaka nemu patria ostrovy medzi vyhľadávané miesta na potápanie a šnorchlovanie. V okolitých vodách žijú morské korytnačky, raje, delfíny, žraloky veľrybie aj stovky druhov tropických rýb.

    Pobrežie Hondurasu pri Tichom oceáne je podstatne kratšie a tvorí ho najmä nížinatá oblasť pri zálive Fonseca. Nachádzajú sa tu rozsiahle mangrovové porasty, ktoré chránia pobrežie pred eróziou a zároveň poskytujú útočisko rybám, kôrovcom a vtákom.

    Honduras má tropické podnebie, ktoré sa výrazne mení s nadmorskou výškou. Na pobreží sa denné teploty často pohybujú okolo 30 °C, zatiaľ čo vo vyššie položených oblastiach bývajú nižšie, približne 18 až 24 °C. Vo veľkej časti krajiny trvá obdobie dažďov približne od mája do novembra a suchšie obdobie od decembra do apríla. Na karibskom pobreží je však rozloženie zrážok počas roka odlišné a dažde sú tu časté aj mimo hlavnej dažďovej sezóny.

    Karibská časť patrí medzi najdaždivejšie oblasti Hondurasu. V niektorých častiach La Mosquitie spadne viac než 2 500 milimetrov zrážok ročne, čo prispieva k zachovaniu rozsiahlych dažďových pralesov. Južné oblasti pri Tichom oceáne sú naopak podstatne suchšie.

    Príroda Hondurasu je veľmi rozmanitá. Rastú tu borovicové lesy, hmlové lesy aj tropické dažďové pralesy s tisíckami druhov rastlín vrátane stoviek druhov orchideí. Zo živočíchov tu žijú jaguáre, pumy, oceloty, tapíry, mravčiare, leňochody, opice, tukany, kolibríky aj ary. Jedným z najvýraznejších vtákov je pestrofarebná ara arakanga (Ara macao), ktorá je národným vtákom Hondurasu.

    Viac zaujímavostí sa počas zájazdu dozviete od skúseného sprievodcu vyškoleného v BUBO Cestovateľskej Akadémii, ktorému môžete kedykoľvek položiť aj vlastné otázky.

    8 fotografií

    Ach, ten Karibik...

    Kto sú obyvatelia Hondurasu a aké tradície si zachovávajú?

    Obyvatelia Hondurasu #

    V Hondurase žije približne 11 miliónov obyvateľov a väčšinu tvoria mestici, teda ľudia zmiešaného európskeho a pôvodného amerického pôvodu. Krajina si však zachovala aj rozmanité kultúry pôvodných obyvateľov.

    Najpočetnejším pôvodným etnikom sú Lenkovia, ktorí žijú najmä v západnej a juhozápadnej časti krajiny. Známi sú tradičnou keramikou, tkaním a ďalšími remeslami. Mnohé rodiny v horských dedinách sa dodnes venujú poľnohospodárstvu. V okolí Copánu žijú Chortíovia, potomkovia Mayov, ktorí si zachovávajú niektoré tradičné remeslá a poľnohospodárske postupy. Na severovýchode krajiny žijú Miskitovia, ktorých spôsob života je úzko spätý s riekami, pralesmi a Karibským morom.

    Osobitné miesto v kultúre Hondurasu majú Garifunovia, ktorí žijú najmä pozdĺž karibského pobrežia. Ich kultúra vznikla spojením afrických a karibských tradícií. V roku 1797 ich Briti deportovali z ostrova Svätý Vincent na ostrov Roatán, odkiaľ sa postupne usádzali na pobreží dnešného Hondurasu a rozšírili sa aj do Belize, Guatemaly a Nikaraguy.

    Garifunská kultúra je známa hudbou, spevom a tancom punta, pri ktorom zohrávajú dôležitú úlohu bubny a rytmické pohyby. Garifunovia si zachovali aj vlastný jazyk s arawackými a karibskými základmi a vplyvmi ďalších jazykov. Ich jazyk, tanec a hudba sú zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

    Úradným jazykom Hondurasu je španielčina, no používajú sa aj jazyky pôvodných obyvateľov. Na Bahijských ostrovoch sa možno bežne stretnúť aj s angličtinou a miestnymi kreolskými podobami angličtiny, čo pripomína historický britský vplyv v tejto oblasti.

    V náboženskom živote prevláda kresťanstvo, predovšetkým katolicizmus a protestantizmus. Dôležitú úlohu v spoločnosti zohráva rodina a bežné sú aj viacgeneračné domácnosti. K miestnej kultúre patrí hudba. Okrem garifunskej punty sú obľúbené aj cumbia, salsa, merengue či súčasná latinskoamerická hudba, o ktorej napísal viac Jozef Hromník v blogu: Hudba, ktorou žije Latinská Amerika

    7 fotografií

    Obyvatelia Hondurasu a ich každodenný život

    Čo ochutnať v Hondurase?

    Čo ochutnať v Hondurase? #

    Honduraská kuchyňa spája domorodé, španielske, africké a karibské vplyvy. Medzi jej základné suroviny patria kukurica, fazuľa, ryža, banány, maniok a čerstvé ovocie.

    Jedným z najznámejších honduraských jedál sú baleadas. Ide o veľkú pšeničnú tortillu preloženú na polovicu, ktorej základnú náplň tvorí roztlačená fazuľa, strúhaný syr a smotana. Podľa chuti sa pridávajú vajcia, avokádo, kuracie či hovädzie mäso alebo chorizo. Baleadas kúpite v pouličných stánkoch aj miestnych reštauráciách a pre Honduras sú podobne typické ako tacos pre Mexiko.

    Viac o chutiach Hondurasu sa dozviete v našom blogu od BUBO sprievodkyne Daniely Mihaldovej s názvom Všetky chute Hondurasu.

    Obľúbené sú aj tamales, grilované mäso, morské plody, ryža s kokosovým mliekom či rybie polievky. Na karibskom pobreží sa výrazne prejavuje garifunský vplyv. Medzi tradičné jedlá patrí machuca, pripravovaná z roztlačených varených plantajnov, ktorá sa zvyčajne podáva s rybou v kokosovej omáčke alebo polievke.

    Významné miesto má v Hondurase aj káva. Kávovníky sa pestujú najmä vo vyššie položených oblastiach, kde im vyhovujú miernejšie teploty a dostatok zrážok. Honduras patrí medzi najväčších producentov kávy v Strednej Amerike a káva je jedným z jeho najdôležitejších vývozných produktov.

    3 fotografie

    Takto chutí Honduras

    Ako vyzerá honduraské hospodárstvo?

    Z čoho Honduras žije? #

    Hospodárstvo Hondurasu bolo tradične založené na poľnohospodárstve, no postupne sa rozšírilo o priemysel, služby a cestovný ruch. Historicky patrili medzi jeho najvýznamnejšie vývozné produkty banány, ktoré zohrali takú dôležitú úlohu, že ovplyvnili nielen hospodárstvo, ale aj politické dejiny krajiny.

    Dnes patrí medzi kľúčové vývozné produkty aj káva. Okrem nej sa pestujú cukrová trstina, kakao, citrusy, palma olejná, ananás, kukurica, fazuľa a ryža. Význam má aj rybolov a chov morských živočíchov, najmä kreviet a homárov.

    Karibské ostrovy

    Karibské ostrovy

    Karibik očami odborníkov na cestovanie: najkrajšie pláže a najlepší…

    Zobraziť

    Výrazne sa rozvinul aj textilný priemysel. Predovšetkým v okolí San Pedra Sulu vzniklo množstvo tovární, ktoré vyrábajú oblečenie pre zahraničné, najmä americké značky. Dôležitou súčasťou honduraského hospodárstva sú aj peniaze, ktoré domov posielajú Honduračania pracujúci v zahraničí, predovšetkým v Spojených štátoch. Pre mnohé rodiny predstavujú tieto finančné prevody významnú časť príjmov.

    Honduras zároveň rozvíja obnoviteľné zdroje energie. Elektrinu vyrábajú vodné, solárne aj veterné elektrárne. Potenciál na ďalší rozvoj má aj cestovný ruch, predovšetkým vďaka Bahijským ostrovom, koralovým útesom, dažďovým pralesom a mayským pamiatkam, ktoré objavujeme aj my s BUBO lovcami zážitkov počas našich ciest po Strednej Amerike.

    Prečo je mayské mesto Copán také významné?

    Copán – mayský poklad Hondurasu #

    Najvýznamnejšou archeologickou lokalitou Hondurasu je Copán, zapísaný na Zozname svetového dedičstva UNESCO. Nachádza sa na západe krajiny neďaleko hraníc s Guatemalou a počas klasického obdobia patril medzi významné centrá mayskej civilizácie.

    Copán preslávili predovšetkým bohato zdobené kamenné stély, reliéfy a Hieroglyfické schodisko s viac než 2 000 glyfmi. Mesto vynikalo kamenárskym a sochárskym umením a jeho nápisy dnes pomáhajú historikom rekonštruovať dejiny mayských panovníkov.

    Copán navštevujeme aj počas BUBO zájazdu Ríša Mayov. Jeho história, kráľovská dynastia, slávny panovník 18 Králik, Hieroglyfické schodisko aj archeologické objavy si však zaslúžia viac priestoru, než im môžeme venovať v tomto článku. Ak vás Copán zaujal, viac sa o ňom dozviete v našom samostatnom blogu.

    4 fotografie

    Copán očami BUBO

    Ak Honduras navštívite, určite neoľutujete #

    Honduras možno nie je prvou krajinou, ktorá vám napadne pri plánovaní cesty do Strednej Ameriky. Ak vás však láka spoznávať aj menej navštevované miesta, Honduras má rozhodne čo ponúknuť. Tu zistíte, že tie najzaujímavejšie zážitky na cestách nie vždy čakajú v krajinách plných turistov.

    Michaela Moskáľová

    Michaela Moskáľová

    Michaela Moskáľová

    Keď bola tínedžerka jej rodičia jej dali  radu do života, ktorú si bude navždy pamatať : “cestovanie je to najlepšie čo môžeš v živote urobiť.” Vtedy ešte netušili, čo tým spôsobili. Miška sa za nejaký čas zbalila, na par mesiacov odišla pracovat do USA a jej rodičom došlo, že to nebude jej posledná cesta. Počas vysokej školy kde vyštudovala psychológiu svoju každú voľnú chvíľu venovala cestovnému ruchu. Za tie roky jej duša, ktorá dovtedy patrila len tancu videla zažila a ochutnala svet. Zistila že miluje Španielsku paellu a tureckú baklavu a že západy slnka pri mori a východy na púšti sú jej nové obľúbené aktivity. Miška srší pozitívnou náladou, ktorá ja na zájazdoch s ňou priam nákazlivá. Sprevádzať pre BUBO bolo jej snom a teraz si ho sníva na každom zájazde spolu s našimi klientmi! 

    Obľúbený zájazd
    Sri Lanka - Rajská záhrada

    Zo zájazdu:

    Michaela Moskáľová

    Posledná úprava článku | Prečítané: 11

    Mohlo by Vás zaujímať

    Honduras – Mayovia, banány a karibská divočina
    Blog

    Blog Honduras – Mayovia, banány a karibská divočina

    Honduras patrí ku krajinám Strednej Ameriky, o ktorých sa u nás veľa nehovorí. Často zostáva v tieni známejších destinácií, ako sú Guatemala,…

    Michaela Moskáľová 26 min. čítania
    Literatúra Latinskej Ameriky: Príbehy držiteľov Nobelovej ceny
    Blog

    Blog Literatúra Latinskej Ameriky: Príbehy držiteľov Nobelovej ceny

    Latinská Amerika. Pri jej mene sa mnohým vybaví rum, tango či futbaloví bohovia ako Pelé a Maradona. Iní si predstavia nádherné pláže, živú hudbu a…

    Jozef Hromník 26 min. čítania
    Desať najkrajších pamiatok Mezoameriky
    Blog

    Blog Desať najkrajších pamiatok Mezoameriky

    Všetci poznajú Machu Picchu, Taj Mahal alebo Sochu slobody v New Yorku. Všetko sú to ikonické pamätihodnosti, ktoré chodia obdivovať milióny…

    Jozef Hromník 15 min. čítania
    Všetky chute Hondurasu
    Blog

    Blog Všetky chute Hondurasu

    Divoký a tropický raj Honduras nás v BUBO udivuje vždy, keď doň vstupujeme. Zhlboka sa nadýchneme a pozorujeme ten život, ktorý tu akoby zastal.…

    Daniela Mihaldová 7 min. čítania
    Blogov

    Odporúčame tieto zájazdy

    K

    Amerika  

    Honduras, Salvador, Mexiko, Guatemala, Belize


    náročnosť

    15 dní

    Trvanie

    5755€
    K

    Amerika  

    Panama, Kostarika, Nikaragua, Honduras, Salvador, Mexiko, Guatemala, Belize


    náročnosť

    22 dní

    Trvanie

    7890€

    Získajte prístup
    k exkluzívnym ponukám
    a informáciám.