Lávové polia Islandu – krajiny zrodenej z ohňa

Vznik Islandu pripisujeme geologickému procesu, ktorý trvá už milióny rokov. Ako už iste viete, ostrov sa nachádza na jedinečnom mieste – presne na Stredoatlantickom chrbte, kde sa stretávajú dve tektonické dosky: eurázijská a severoamerická. Tento hrebeň je súčasťou najdlhšieho pohoria na Zemi, ktoré sa tiahne po dne Atlantického oceánu.

Predstavte si Island ako továreň na horniny. Stredoatlantický chrbát ho rozťahuje na dve strany, pričom horúci hotspot zdola dodáva nový materiál. Island je prakticky jediné miesto na Zemi, kde môžeme pozorovať, ako sa na povrchu rodí oceánska kôra. Tieto procesy sa zvyčajne odohrávajú hlboko pod vodnou hladinou, ale Island nám poskytuje čosi jedinečné – okno do nich.

Vznik Islandu je výsledkom niekoľkých geologických procesov, a to:

• Rozpínanie oceánskeho dna: Stredoatlantický chrbát sa neustále rozširuje približne o 2 centimetre ročne. Keď sa tektonické dosky od seba vzďaľujú, horúca magma z plášťa Zeme vystupuje na povrch a tým vytvára novú kôru.
• Hotspot aktivita: Island sa nachádza nad tzv. hotspotom – miestom, kde stĺp horúcej magmy z hlbín Zeme vystupuje smerom k povrchu. Islandský hotspot je jedným z najaktívnejších na svete.
• Vulkanická aktivita: Kombinácia dvoch vyššie spomínaných procesov vytvára intenzívnu vulkanickú aktivitu. Za posledných 10 000 rokov sa na Islande odohralo viac ako 200 vulkanických erupcií. Vulkanická aktivita sa vyskytuje zhruba raz za štyri až päť rokov a vďaka nej sa neustále tvoria nové lávové polia.

Island je známy rozmanitosťou svojich lávových typov, z ktorých každý vytvára charakteristické formácie. Láva sa klasifikuje podľa chemického zloženia, konkrétne podľa obsahu oxidu kremičitého (SiO₂). Ten rozhoduje o jej fyzikálnych vlastnostiach, správaní počas erupcie a výsledných formáciách.

Bazaltová láva

Bazaltová láva je najčastejší typ lávy na Islande. Tvorí približne 90 % všetkých islandských vulkanických hornín a je základom islandskej geológie. Táto tmavá, hustá hornina vzniká z magmy s nízkym obsahom oxidu kremičitého. Bazaltová láva má relatívne nízku viskozitu, čo znamená, že tečie pomerne ľahko a vytvára rozsiahle lávové polia. Teplota bazaltovej erupcie sa pohybuje medzi 1 000 – 1 200 °C.

Medzi najčastejšie typy bazaltových erupcií, s ktorými sa na Islande môžeme stretnúť, patria:

• havajský typ – láva pokojne vylieva z trhliny v zemi,
• strombolský typ – mierna explózia lávy s lávovými fontánami,
• islandský typ – trhlinová erupcia s rozsiahlymi lávovými poľami.

Najcharakteristickejšie formácie bazaltovej lávy na Islande sú rozsiahle lávové polia, ako napríklad Eldhraun, stĺpcové bazalty, ktoré môžete vidieť aj za vodopádom Svartifoss, ale aj podmorské formácie lávy, nazývané pillow láva vďaka ktorým vznikla aj hora Valahnúkur na polostrove Reykjanes počas podmorskej erupcie.

Andezitová láva

Andezitová láva je menej častý, ale významný typ lávy na Islande. Má vyšší obsah oxidu kremičitého (52 – 63 %) ako bazalt, vďaka čomu má svetlejšiu farbu a vyššiu viskozitu, a teda tečie pomalšie ako bazaltová.

Tento druh lávy predstavuje akýsi stred medzi bazaltovou a ryolitovou lávou. Na jej vznik potrebujeme teplotu medzi 950 až 1 100 °C. Môžeme ju nájsť v okolí stratovulkána Hekla, ktorý je prezývaný aj ako brána do pekla, vďaka čomu sa s ním v islandskej mytológii spája množstvo príbehov a ság.

Ryolitová láva

Ryolitová láva sa objavuje na Islande najmenej, ale zato ju môžeme označiť ako najvzácnejšiu lávu. Je svetlá, má vysoký obsah oxidu kremičitého (63 – 77 %) a vysokú viskozitu. Teplota erupcie sa pohybuje v rozmedzí od 700 do 900 °C a spomedzi všetkých druhov láv tečie najpomalšie.

Lávové polia na Islande môžeme rozdeliť podľa ich vzhľadu a textúry do rovno niekoľkých typov. Sú nimi:

• Pahoehoe láva – tento názov pochádza z havajčiny a číta sa ako „pah-hoy-hoy”. Doslovne by sme jej názov preložili ako hladká, mäkká alebo vlnitá. Takáto láva tečie pomaly a rovnomerne, a tým vytvára zvinuté alebo kožovité štruktúry, ktoré niekedy pripomínajú stuhnutú čokoládu alebo zvinuté laná. Po tejto láve sa pohybuje pomerne ľahko.
• Aa láva – aj tento názov pochádza z havajčiny a vyslovuje sa ako „ah-ah“. Jej viskozita je vyššia ako pri láve Pahoehoe, a preto sa pohybuje pomalšie. Vzniká rýchlym ochladením, vďaka čomu je drsná, rozbitá a len ťažko priechodná. Je typická práve pre staršie lávové polia.  Jej názov napodobňuje zvuk bolesti, akési „au-au“, ktoré by ste vyslovili, keby ste po nej chodili naboso. Vyznačuje sa veľmi ostrým povrchom. Častokrát vzniká práve vtedy, keď sa Pahoehoe láva ochladzuje a zvyšuje sa jej viskozita – napríklad ak tečie po strmšom svahu alebo sa prevalí a zmieša so vzduchom a inými fragmentmi.

Eldhraun

Eldhraun je nielen najväčšie lávové pole na Islande, ale aj jedno z najväčších lávových polí na svete (565 km²). Vzniklo počas katastrofickej erupcie vulkánu Laki v rokoch 1783 – 1784, ktorá trvala 8 mesiacov a mala dopad na celú Európu. Počas výbuchu sa otvorila 25 kilometrov dlhá trhlina so 130 krátermi, ktorá sa rozprestierala cez vulkanický systém Grímsvötn-Laki.

Počas ôsmich mesiacov erupcie vyvrelo približne 15 kubických kilometrov bazaltovej lávy, čo predstavuje asi 42 miliárd ton. Island mal vtedy okolo 50 000 obyvateľov a táto erupcia znížila populáciu ostrova o približne 25 %.

Do atmosféry sa uvoľnilo obrovské množstvo oxidu siričitého a oxidu uhličitého, zatiaľ čo fluorovodík a chlorovodík nasiakol do rastlín a trávy. Pre konzumáciu kontaminovanej trávy zomrelo množstvo zvierat. Hmla z erupcie sa dostala z Islandu až po Sýriu. 

V roku 1783 suchá hmla zahalila kontinentálnu Európu. Mnohí hlásili sírny zápach, problémy s dýchaním a bolesti očí. Vzdušné znečistenie a kyslý dážď neničili úrodu len na Islande, ale mali aj negatívny dopad na klímu v celej Európe a možno aj na svete.

Berserkjahraun

Toto lávové pole sa nachádza na polostrove Snæfellsnes. Je staré približne 4 000 rokov a známe svojimi dramatickými lávovými formáciami. Má bohatú históriu a je o ňom množstvo legiend, vďaka čomu je obľúbeným miestom pre turistov.

Lávové pole Berserkjahraun vzniklo zo štyroch kráterov a pozostáva z machom pokrytých skál a špicatých útvarov stvrdnutej lávy. Najzaujímavejšou súčasťou Berserkjahraun je legenda, vďaka ktorej získalo svoje meno. Názov totižto pochádza z jednej z islandských ság – Eyrgyggja. Podľa tejto ságy priviedol farmár na polostrov Snæfellsnes dvoch berserkerov zo Švédska – Halliho a Leiknira.

Neskôr dal berserkerov svojmu bratovi Vígovi-Styrovi – žijúcemu na druhej strane lávového poľa. Jeden z berserkerov sa zamiloval do dcéry Víga-Styra – Fjarrett a požiadal ju o ruku. Víga-Styr sa dohodol s berserkerom, že mu dá ruku svojej dcéry, ak urobia cestu cez lávové pole, ktoré by spájalo farmu Víga-Styr s farmou svojho brata.

Hoci to bolo považované za nemožné, berserkeri dokončili cestu pomerne rýchlo. Namiesto dodržania sľubu ich dal Víga-Styr zabiť a pochovať blízko cesty. Tri pamiatky zo ságy môžete dnes navštíviť v Berserkjahraun. Sú to Berserkjagata – samotná cesta, Berserkjadys – miesto, kde sú podľa legendy pochovaní dvaja berserkovia, Landamerkjagarður – hraničný plot medzi farmami bratov.

Þingvellir

Þingvellir je historicky významné miesto nielen vďaka tomu, že sa tam nachádza najstarší parlament na svete, ale je aj geologicky fascinujúce. Táto oblasť sa nachádza priamo na Stredoatlantickom chrbte a je domovom mnohých lávových formácií.

Patrí medzi jedno z mála miest na svete, kde môžete nielen skutočne vidieť a prejsť sa medzi dvoma kontinentálnymi doskami. Tektonické dosky sa tu od seba vzďaľujú približne dva až tri centimetre ročne. Najznámejšou je práve tektonická trhlina Almannagjá, ktorá sa tiahne cez celé územie Þingvellir.

Dimmuborgir

Názov Dimmuborgir v doslovnom preklade znamená „temné hrady“. Dimmuborgir je unikátna lávová formácia pri jazere Mývatn. Vznikla približne pred 2 300 rokmi pri výbuchu sopky Þrengslaborgir.

Láva z erupcie vytvorila rozsiahle lávové jazero, ktoré sa utvorilo v prirodzených priehlbinách terénu. Kým horná vrstva lávy začala tuhnúť, vo vnútri jazera ostávala stále horúca tekutá láva. Práve táto vnútorná láva si našla cestu von cez trhliny či slabé miesta v už stuhnutej kôre. Výsledkom tohto procesu je labyrint dutých lávových pilierov, oblokov, jaskýň a tunelov.

Niektoré štruktúry dosahujú výšku až 20 metrov. Aj s týmto miestom sa spája množstvo legiend, ktoré ešte o čosi viac umocňujú jeho mystický vzhľad. Medzi najznámejšiu legendu patrí práve tá, ktorá označuje Dimmuborgir za bránu do pekla. Podľa nej tu Satan dopadol na zem, keď bol vyhnaný z neba a jeho pád vytvoril túto bizarnú krajinu.

Miestni obyvatelia verili, že cez skalné útvary možno vstúpiť priamo do podsvetia. Iná verzia tejto legendy rozpráva o tom, že Dimmuborgir je miesto, kde diabol postavil most do pekla. Keď sa pokúšal most dokončiť, zakikiríkal kohút a oznámil tak úsvit. Diabol musel nedokončenú prácu opustiť, a tak zostali len ruiny jeho stavby.

Moderná tradícia spája toto miesto s trinástimi islandskými vianočnými trollmi. Podľa legendy tu žijú spolu so svojou matkou Grýlou, ktorá požiera neposlušné deti. Viac o islandských vianočných tradíciách sa dozviete v mojom ďalšom blogu s názvom Vianoce na Islande.

Reynisfjara

Hoci nie je klasickým lávovým poľom, čierna pláž Reynisfjara je vynikajúcim príkladom toho, ako lávová aktivita formuje islandské pobrežie. Geologicky vznikla Reynisfjara činnosťou sopky Katla, ktorá sa nachádza pod ľadovcom Mýrdalsjökull.

Katla je jednou z najaktívnejších sopiek na Islande a jej erupcie vytvorili rozsiahle lávové polia, ktoré sa rozprestierali až k oceánu. Charakteristická čierna farba pláže pochádza z bazaltového materiálu – hlavne z vulkanického skla (obsidiánu) a čierneho bazaltového piesku.

Keď sa horúca láva dostala do kontaktu s morskou vodou, došlo k jej prudkému chladeniu a roztriešteniu na malé úlomky. Dlhé pôsobenie morských vĺn tento materiál ďalej rozmieľalo na jemný čierny piesok.

Najvýraznejším geologickým prvkom sú Reynisdragar – tri vysoké bazaltové stĺpy, ktorá sa týčia z mora. Tieto „morské stĺpy“ sú pozostatkom pôvodného pobrežia, ktoré odolalo erózii. Vznikali ako súčasť lávového prúdu, ktorý stekal do mora. Tvrdší bazalt v týchto miestach odolával vlnám lepšie ako okolité mäkšie horniny.

Ďalšou geologickou zaujímavosťou tejto oblasti sú Gardar – bazaltové stĺpy, ktoré majú pravidelné šesťuholníkové tvary a vznikali pri pomalšom rovnomernom chladnutí lávy.

Napriek zdanlivej neúrodnosti lávových polí sa tu postupne rozvíja život. Najprv sa usadzujú lišajníky a machové porasty, ktoré postupne rozkladajú horninu a vytvárajú pôdu. Tento proces môže trvať stovky až tisíce rokov.

Najznámejším príkladom je práve Eldhraun, kde sa za viac ako 200 rokov vytvoril hustý machový porast, ktorý dnes pokrýva celé lávové pole, čím vytvára jedinečnú, takmer mimozemskú krajinu.

Najrozšírenejším druhom machu je islandský mach (Racomitrum lanuginosum), ktorý pokrýva rozsiahle plochy lávových polí. Tento druh má jedinečnú sivkasto-zelenú farbu a dokáže vytvárať husté koberce vysoké 10 až 15 centimetrov. Práve schopnosť prežiť v extrémnych podmienkach ho robí priekopníckym druhom pri kolonizácii čerstvých lávových povrchov.

Machy majú výnimočnú schopnosť rásť priamo na holej láve bez potreby pôdy. Dokážu získavať živiny priamo zo vzduchu a z minimálneho množstva organického materiálu, ktorý sa zachytáva v ich štruktúre.

Machové porasty sú ale mimoriadne citlivé na poškodenie, a keď sa raz porušia, ich obnovenie môže trvať aj niekoľko desaťročí. Preto je na Islande veľmi dôležité nechodiť mimo turistických chodníkov a nevstupovať na machové koberce.

Nechcete predsa dopadnúť ako slávny spevák Justin Bieber, ktorého Islanďania nenávidia práve preto, lebo vo svojom klipe ku pesničke I'll Show You behal a tancoval po machových kobercoch.

Navyše, tieto machy tiež zohrávajú dôležitú úlohu pri zachytávaní uhlíka a regulácii vodného režimu v krajine. Ich prítomnosť zmierňuje erózne procesy a pomáha stabilizovať vulkanické pôdy.

Island je stále geologicky aktívny ostrov. Ako ukázala nedávna erupcia na polostrove Reykjanes, nové lávové polia sa môžu vytvoriť prakticky kedykoľvek. Táto neustála aktivita robí z Islandu živé geologické laboratórium a fascinujúce miesto pre štúdium vulkanických procesov.

Lávové polia Islandu nie sú len geologickými pamiatkami – sú živým svedectvom neustálej premenlivosti našej planéty. Predstavujú jedinečnú kombináciu ničivej sily a kreatívnej energie Zeme, ktorá dokáže vytvoriť krajiny neobyčajnej krásy a vedeckého významu.

Tieto krajiny, zrodené z ohňa a času, sú nielen krásne, ale aj vedecky cenné. Poskytujú nám jedinečné okno do geologických procesov, ktoré formovali a stále formujú našu planétu.