Najkrajšie túry sveta - 2. diel

Pri putovaní po Patagónii si uvedomíte, že existuje niekoľko druhov vetra. Raz fúka príjemný vánok, inokedy duje silný vetrisko. Vietor, ktorý nárazovo bičuje všetko, čo mu stojí v ceste alebo mrazivý vietor, pri ktorom krehnú všetky kosti v ľudskom tele. Tu na juhu Latinskej Ameriky najviac prevláda typický úporný vietor, ktorý nikdy neustáva a môže bez varovania kedykoľvek zrýchliť. Národný park Torres del Paine leží približne 100 km od Puerto Natales. Najvhodnejšie obdobie na návštevu je od septembra do apríla.

V tomto nádhernom prostredí zaručene nájdete uspokojenie. V divočine okolo ľadovcov a jazier pod horskými vrcholmi očakávajte neočakávané. Päťdňová túra vás zavedie na nefalšovane drsné a divoké miesta. Uvidíte, ako sa rozpúšťa ľadovec Gray v jazere Lago Grey. Zažijete ohlušujúci rachot dopadajúcich ľadových krýh na chladnú hladinu?

Trek, ktorý je oceňovaný aj Lonely Planet ako jeden z najkrajších v Amerike, má dĺžku vyše 70 km. V turistickej komunite je známy aj pod prezývkou W. Tento názov pochopíte pri pohľade na mapu, pretože prejdená trasa pripomína 23. písmeno latinskej abecedy. Za najkrajšiu časť sa považuje prostredná časť trasy v tvare W. Ako by povedali naši českí bratia: „Krása střída nádheru“. Vrcholky hôr Cerro Fortaleza, Cerro Trono Blanco či La Espada vám vyrazia dych.

Pravdou je, že ak vám počasie v tejto pasáži nepraje, tento úsek sa mení na, doslova, cestu utrpenia. Nespoliehajte sa na predpovede počasia, ako hovoria miestni: “Toto je Patagónia, nevieme, ako bude“. Pri nepriaznivom počasí a silnom vetre vám nejedenkrát preblesne mysľou myšlienka, že by ste najradšej boli hocikde inde. Nebojte sa, všetko je presne také, aké má byť. Celá túra sa dá absolvovať v dvoch smeroch. Je len na vás, či si necháte legendárne skalné veže Torres del Paine na záver za odmenu po štvordňovom úsilí alebo hneď na úvod púte. Môj názor je taký, že výhľady sa musia zaslúžiť, a preto treba ísť zo západu na východ. Argumentom navyše môže byť východ slnka nad veźami v závere celej cesty.

Na našom zájazde naprieč Patagóniou a Ohňovou zemou máme tiež turistiku ale podstatne nenáročnejšiu, komfortnejšiu a kratšiu. Ak vás tento región zaujal a hľadáte ďalšie podobné túry, skúste sa pozrieť aj na okruh Huemul alebo Laguna de los Tres v národnom parku Los Glaciares.

Možno ste už počuli o luxusnej lyžovačke s nádychom adrenalínu s názvom heliskiing. Zjednodušene povedané, je to lyžovačka, kde sa presúvate, namiesto v lanovkách a lyžiarskych vlekoch, v helikoptére. Logicky je teda heli-trekking turistika v nie práve najprístupnejšom teréne. Čiže namiesto hľadania si ideálnej bielej stopy v nedoknutom snehu sa snažíte nájsť odľahlé pešie trasy, ku ktorým je náročné alebo priam až nemožné sa dostať inak ako letecky.

Medzi krajiny, kde sú helikoptéry a lietadielka viac-menej bežne využívané aj civilným obyvateľstvom, patrí Kanada. Poďme si spoločne priblížiť, ako heli-trekking prebieha práve v tejto rozľahlej krajine. Pohorie Bugaboo sa nachádza na hraniciach provincií Alberta a Britská Kolumbia, západne od Kanadských hôr. Na úvod si musíte prejsť základným bezpečnostným školením, ako sa správať, keď k vám letí helikoptéra, čo znamenajú základné gestá a podobne.

Ako ďalšie nasleduje povinná kontrola vášho výstroja. Názorne si pod odborným dohľadom vyskúšate topánky, nepremokavé bundy či batohy v nasimulovaných rôznych terénoch. Prípadne si viete dopožičiať veci, ktoré vám chýbajú alebo o ktorých majú skúsení sprievodcovia pochybnosti. Na záver nasleduje pre niektorých najmenej obľubená činnosť – váženie. To je dležité kvôli vyvaženiu helikoptéry.

Nepredstavujte si túto heli-trekking tak, že vás odvezú iba 2x tam a nazad. Vačšinou je to riešené balíčkom aktivít, ktoré sú samostatnými výjazdmi. Jeden ďen ferrata, druhý deň nedotknuté cestičky, výšľap k ľadovcu alebo panoramatická turistika. Samozrejme, vždy je tu aj riziko nepriaznivého počasia, kedy helikoptéra nevzlietne, prípadne vás v plánovaný čas nevyzdvihne.

Aké sú výhody tohto druhu nie najlacnejšíeho druhu turistiky? Jednoznačne najvačším plusom je nízky počet návštevníkov takto odľahlých končín. Medzi obľúbené destinácie, kde už heli-hiking tiež bežne funguje, je napríklad Chile. Necelých 70 km od hlavného mesta Santiago sa nachádza chata Lodge Andino el Ingenio, ktorá svojim návštevníkom ponuka jednodenný helihike. Rovnakú ativitu ponúka aj ubytovanie Noi Puma Lodge asi 150 km od hlavného mesta.

Maličká krajina na križovatke kultúr má svetu čo ponúknuť. Na malej rozlohe nájdete celoročne všetky štyri ročné obdobia. Nájdete tu rôzne druhy ekosystémov od púští cez prímorské subtropické pásmo až po vysokohorské prostredie. A gastronomicky si Gruzínsko taktiež určite zamilujete.

Poďme si priblížiť, čo je najvačším lákadlom tejto krajinky, o ktorej koluje legenda, že si ju Boh stvoril pôvodne pre seba, ale nakoniec ju venoval Gruzíncom.

Medzi najvyhľadávanejšie trasy patrí výstup na Kazbeg. Tretia najvyššia hora Gruzínska je prezývaná aj ako Nevesta hôr, pretože je skoro neustále zakrytá závojom z oblakov a hmly. Podľa legendy ide o miesto, kde bol pripútaný legendárny Prometeus ako trest za to, že ukradol bohom oheň.

Cesta z hlavného mesta do dedinky Stepantsminda trvá asi 2,5 h mikrobusom. Veľmi často tu chodia spoje zo stanice Didube. Zaujímavosťou je, že autobusy neodchádzajú podľa grafikonu, ale až keď sa tie spoje zaplnia. Pokojne sa vám teda môže stať, že autobusík buď pôjde okamžite, alebo si počkáte hodinku-dve. Ak sa chcete čakaniu vyhnúť, tak súkromné taxíky sú v Gruzínsku schopné a ochotné Vás odviezť aj cez pol krajiny.

Obec Stepantsminda je považovaná za centrum turizmu severného Gruzínska a basecamp všetkých nadšencov turistiky. Už z tejto dedinky vidíte kostol sv. Trojice, ako sa čnie vo výške 2 200 m nad dedinou. To je zároveň prvým základným táborom. Pre mnohých je už aj samotný spánok v stane v nadmorskej výške porovnateľnej s Chopkom zážitkom. Je to perfektné miesto na pozorovanie hviezd a nočnej oblohy. Spoločnosť vám budú robiť pasúce sa kravy a zatúlaný psík, ktorý si vás adoptoval už po príjazde na autobusovú stanicu po privoňaní k vašej batožine.

K tomuto kostolíku sa dá aj vyviesť automobilom. Cenu treba dojednať vopred. Vyššie sa dá už iba po vlastných a smerujú sem tí, ktorí chcú zhliadnuť ľadovec alebo prespať v ďalšom basecampe v budove bývalej meteostanice. Meteostanica sa nachádza v nadmorskej výške presne o 1 km vyššie, než je najvyšší vrch Slovenska - Gerlachovský štít. Tieto výhľady sú skutočne nezabudnuteľné. 

Jediným negatívom je pohľad na ubúdajúci ľadovec, ktorý mizne v dôsledku klimatickej zmeny. Jeho úbytok za posledných 10 rokov (keď sa k nemu vraciam pravidelne) je priam strašidelný.