Vianoce na severe: O svetle, ktoré si vytárajú ľudia sami

Cestovať v decembri cez Nórsko, Švédsko, Dánsko, Fínsko a Faerské ostrovy znamená ponoriť sa do atmosféry, kde je každý detail dôležitý. Svetlá v oknách symbolizujú túžbu po teple, a v minulosti vítali rybárov kráčajúcich domov. Vôňa klinčekov a škorice pripomína tradície staré stovky rokov a jedlá, ktoré sa varia celé dni, odhaľujú dušu každej krajiny. Sneh sa pod nohami mení na zvuk minulosti a pokojná zima vytvára kulisu pre sviatky, ktoré sú v každom kúte severu iné. Práve preto sa oplatí pozrieť na ne osobitne, ako na samostatné príbehy, ktoré spolu tvoria mozaiku severských Vianoc.

Nórsko počas Vianoc pôsobí ako krajina z rozprávky, kde sa medzi tichými fjordmi ozývajú len krátke kroky ľudí smerujúcich na trhy alebo k rodinám. Vianoce sa tu nazývajú Jul a toto slovo má korene v pohanskej minulosti, v časoch, keď sa v zime oslavoval návrat svetla a sila prírody.

Moderné Nórsko si túto symboliku uchovalo, a preto tu Vianoce nezačínajú len adventom, ale už prvým dňom, keď sa zdobia domy. Každé okno má svoju lampu alebo svietnik a mestá žiaria teplým zlatistým svetlom, ktoré pôsobí tak, akoby malo ľudí chrániť pred tmou. V Bergene, Trondheime či Osle hlavne na námestiach a hlavných uliciach sú trhy s drevenými stánkami, kde sa predávajú domáce džemy, drevené výrobky, či klobásky vyrobené tradičnými spôsobmi a korenený gløgg, ktorý rozvoniava všade naokolo.

Nórsky štedrý večer má silný rodinný charakter. Väčšina rodín sa stretáva už popoludní, aby sa všetci pripravili na večeru, ktorá býva podľa regiónu veľmi rozdielna. V západnom Nórsku dominujú jahňacie rebierka známe ako pinnekjøtt. Mäso sa niekoľko dní suší, potom údi a následne znova dusí na brezových paličkách, čo mu dodáva osobitnú dymovú arómu. Tento pokrm býva spojený s predstavou zimnej dediny, kde sa v tichu polárnej noci ozýva len praskanie ohňa a vôňa mäsa sa mieša so zimným vzduchom.

Východná časť krajiny preferuje bravčové rebierko, ribbe, ktoré má mať dokonale praskajúcu kožu. Príprava ribbe je rituál, nakoľko správne upečený povrch bravčového je pre Nórov taký dôležitý, že sa o ňom vedú celonárodné diskusie. Niektoré rodiny si doprajú aj lutefisk, tradičnú sušenú tresku s osobitou konzistenciou, ktorá môže byť pre návštevníkov zvláštna, ale Nóri ju považujú za neoddeliteľnú súčasť sviatkov.

Po večeri prichádza Julenissen, Otec Vianoc, nórsky Santa Claus, často sprevádzaný ďalšími  malými škriatkami. Deti mu nechávajú ovsenú kašu, pretože podľa tradície práve títo škriatkovia strážia hospodárstvo počas celého roka a ak sú zanedbaní, môžu priniesť smolu. Tento zvyk spája moderné Vianoce s dávnou vierou v domových duchov a robí z nórskych sviatkov krásne prepojenie minulosti a súčasnosti.

Nórsko a jeho neskutočne krásnu prírodu môžete navštíviť aj s najscestovanejšími Slovákmi na našom BUBO zájazde Nórsko - zlatý trojuholník. 

Vo Švédsku sú Vianoce ešte o čosi svetelnejšie. Krajina, ktorá má počas zimy dlhé noci, si vytvára vlastné slnko prostredníctvom tisícok lampášov v oknách. Žiadna domácnosť si nedokáže predstaviť advent bez Lucie. Trinásteho decembra sa v celej krajine koná sviatok svätej Lucie, sviatok svetla, počas ktorého dievčatá odeté v bielych šatách nosia na hlavách koruny zo sviec a spievajú piesne o svetle v tme. Vzduch počas tohto dňa vonia šafranom, pretože sa pečú lussekatter, švédske žlté sladké žemličky. Lucia je v Švédsku udalosť, ktorá určuje začiatok vianočného obdobia.

Počas decembra sa v celej krajine konajú Julbord, veľké predvianočné hostiny, ktoré sú švédskou verziou nekonečného bufetu. Stoly sú preplnené šunkou potretou horčicou, mäsovými guľkami, zapekanými zemiakmi s rybou, známe ako Janssons frestelse či množstvom marinovaných sleďov v sladkokyslých, horčicových alebo cibuľových nálevoch. Švédi jedlo vnímajú ako súčasť tradície, preto sa tu hostí pomaly a atmosféra je pokojná.

Štedrý večer vo Švédsku je osobitý aj tým, že o tretej popoludní celá krajina sleduje program s názvom Kalle Anka. Ide o zbierku starých animovaných rozprávok, ktoré sa vysielajú už desaťročia a sú tak hlboko zakorenené, že ich sledujú celé rodiny bez výnimky. Až po tomto rituáli sa začína večera. Na stole dominujú rovnaké pokrmy ako počas Julbordu, no sú pripravené precíznejšie a s rodinným citom. Po večeri prichádza Jultomten, Strážca Vianoc a rozdáva darčeky, pričom často sedí pri stromčeku a osobne číta mená na balíčkoch.

Škandináviu môžete navštíviť aj na našom zájazde Metropoly Škandinávie. Vedeli ste, že BUBO si za 30 rokov vybudovalo na Slovensku meno najväčšieho odborníka na Škandináviu? Chodievame tu už dlhé roky a cítime sa tu ako doma.

Keď človek prekročí hranice Dánska, ocitne sa v krajine, kde sa Vianoce nesú v duchu hygge. Hygge znamená pohodlie, teplo, pohodu a blízkosť a práve počas sviatkov sa tieto hodnoty prejavujú najviac. Dánske domy sú zaplnené sviečkami, vôňou čerstvo upečených koláčikov, teplých nápojov a rodinnou atmosférou. V Kodani sa každoročne mení Tivoli na rozprávkový park, kde sa svetlá odrážajú od jazera a ľudia si užívajú sviatočnú atmosféru.

Dánsky štedrý večer je bohatý na tradičné jedlá. Dominantou stola býva pečená bravčová panenka alebo kačka plnená jablkami a slivkami. Zemiaky sa podávajú karamelizované, červená kapusta sa pripravuje na sladko kyslý spôsob a na záver nesmie chýbať risalamande, studený ryžový dezert s mandľou. Dánske rodiny milujú tradíciu, kde sa okolo stromčeka držia za ruky a pomaly tancujú, pričom spievajú koledy. Stromček je zdobený striedmo, väčšinou prírodnými ozdobami a ručne pletenými papierovými srdiečkami.

Keď cesta pokračuje ďalej na severovýchod, prichádza Fínsko, krajina polárnej noci a domov samotného Santa Clausa. Fínske Vianoce majú najpokojnejší charakter zo všetkých krajín. Sviatky tu začínajú tichom, ktoré je až posvätné. Mnohé rodiny si ešte pred štedrou večerou doprajú saunu, pretože Fíni veria, že sauna človeka očistí a pripraví na sviatky. Tento zvyk má duchovný podtón a vytvára pocit, že Vianoce sú nielen rodinnou udalosťou, ale aj akousi vnútornou cestou.

Na fínskom stole nesmie chýbať joulukinkku, veľká vianočná šunka, ktorá sa pečie pomaly a podáva sa s horčicovou glazúrou. Fíni milujú rôzne druhy nákypov, najmä zemiakový, mrkvový. Podáva sa aj cviklový šalát s jablkami a smotanou a množstvo rybích špecialít, najmä losos. Joulupukki, fínsky Santa Claus, prichádza osobne do väčšiny domácností a deti mu spievajú piesne, aby ho privítali. Vo Fínsku panuje počas Vianoc neuveriteľný pokoj a aj rodinná atmosféra pôsobí akoby bola súčasťou tundry a zasnežených lesov.

Faerské ostrovy, kde vládne drsná krása severného Atlantiku, sú počas zimy obklopené temnými moriami a silnými vetrami, no Vianoce sú tu prekvapivo pokojné. Faerčania si vážia jednoduchosť a spoločenstvo. Ich sviatky sú kombináciou kresťanských rituálov a starých rybárskych tradícií. Vianočné jedlá tu bývajú skromnejšie, ale veľmi osobité.

Faerčania milujú sušené a fermentované mäso, najmä jahňacie, ktoré dozrieva v tradičných sušiacich domoch nazývaných hjallur. Ryby sú samozrejmosťou, či už ide o tresku alebo platesu. Vianočné koláče sú jednoduché, často ochutené kardamónom a maslom. Vianoce na Faerských ostrovoch sú spojené so spevom kolied, rodinnými stretnutiami a tradíciami, ktoré vychádzajú z potreby ľudí spoliehať sa jeden na druhého v prírode.

Vianoce na Islande pôsobia ako zvláštny sen, v ktorom sa mieša drsná severská tundra s mäkkým teplom domovov, kde vo svetle lámp a sviečok praská pokojne suché drevo a za oknami prebieha nočný tanec polárnej žiary.

December na ostrove nikdy nepôsobí obyčajne. Krátke dni a dlhé noci vytvárajú osobitnú atmosféru, akoby ste sa ocitli v priestore mimo času, kde sa staré tradície prepletajú s moderným životom Reykjavíku a kde sa príroda so svojimi nezmernými silami stáva súčasťou sviatočného príbehu.

Islandské Vianoce neprichádzajú náhle. Rozbiehajú sa pomaly, začínajú sa počas adventu a nesú v sebe zvláštny rytmus, ktorý je pre ostrovanov veľmi dôležitý. Island totiž neoslavuje sviatky len s jedným darčekovým večerom, ale so sústavou malých sviatočných vstupov, ktoré určujú takzvaní Jólasveinar, teda legendárni vianoční trolí synovia.

Každý z trinástich Jólasveinar zostupuje z hôr postupne jeden po druhom, vždy jeden deň pred Vianocami a každý prináša určitý rituál, zvyčajne drobný darček pre deti, ak si pred spaním nechajú pri okne vyčistenú topánku. Tieto postavy nie sú tradičnými roztomilými škriatkami, ale ani strašidlami. Sú to komické, trochu šibalské bytosti s menami ako Klopajúci na dvere, Oknolízač, Panvičkár či Zlodej klobás, čo v islandských domoch vyvoláva úsmev a pripomína, že čas Vianoc bol kedysi aj časom humoru, ľudovej fantázie a rozprávok, ktoré pomáhali ľuďom prežiť dlhé zimy.

Islandská kuchyňa vytvára počas Vianoc výrazné kontrasty vôní a chutí. Kým v mestách sa stoly prehýbajú pod modernejšími jedlami, na vidieku pretrvávajú hlboko zakorenené tradície.

Jedným z typických sviatočných pokrmov je hangikjöt, údené jahňacie mäso s nezameniteľnou vôňou dymu a machu, ktorý sa kedysi používal pri údení. Mäso sa podáva s horčicovou omáčkou, varenými zemiakmi a jemne krémovou hráškovou kašou.

Chuť je zemitá a prenikavá, akoby ste jedli samotnú esenciu islandských hôr. Iným sviatočným pokrmom je skata, fermentovaný druh raje, ktorý sa na Štedrý deň podáva najmä na juhozápade krajiny. Vôňa je taká intenzívna, že ju niektoré reštaurácie pripravujú len v špeciálnych priestoroch, no pre Islanďanov ide o rituál, ktorý pripomína staré časy, keď bolo potrebné konzervovať všetko, čo more ponúklo.

Súčasťou sviatkov sú aj sladkosti, najmä tenké a chrumkavé kleinur, ktoré pripomínajú skrútené šišky, a piparkökur, perníčky zdobené cukrom. Mnohé rodiny si dávajú záležať na tom, aby počas Vianoc upiekli aspoň trinásť druhov koláčikov, symbolicky pre každého z trinástich Jólasveinar.

Samotný Štedrý večer začína na Islande vo veľmi pokojnom duchu. Zvony začínajú znieť presne o šiestej večer, čo označuje začiatok sviatkov. Ľudia sa oblečú do slávnostného oblečenia, doma zapália sviečky a sadnú k stolom, na ktorých sa strieda žiara zlatých ozdôb a jednoduchá elegancia bielych obrusov. Dary sa rozdávajú po večeri a medzi najobľúbenejšie patrí kniha. Island má totiž tradíciu nazývanú jólabókaflóð, teda vianočnú povodeň kníh. Knižné vydavateľstvá sú v decembri najaktívnejšie a takmer každý Islanďan dostáva knihu, ktorú si potom ešte v ten večer so šálkou kakaa alebo glöggu, sladkého koreneného nápoja, začína čítať. Je to jeden z najpokojnejších a najpríjemnejších vianočných rituálov v Európe.

Keď sa presunieme z Islandu ďalej na severozápad, prechádzame do ešte divokejšieho sveta, ktorým je Grónsko. Aj keď je politicky súčasťou Dánskeho kráľovstva, jeho vianočné tradície sú svojské a mimoriadne hlboko prepojené s inuitskou kultúrou, chladom polárnych nocí a rytmom prírody, ktorá učí ľudí trpezlivosti.

Vianoce v Grónsku sa odohrávajú uprostred obdobia, keď je slnko skryté pod obzorom a svet prichádza najmä z polárnej žiary a z malých lampášov umiestnených na parapetoch domov. Práve tieto lampáše sú ikonickým symbolom grónskych Vianoc. V tmavom zimnom svete pôsobia ako malé teplé body ilustrujúce spojenie ľudí naprieč krajinou, kde dediny medzi sebou často delia desiatky kilometrov ľadu a fjordov.

Domy v grónskych mestách sa zdobia jednoduchšie než v pevninskej Európe, no o to srdečnejšie. Typickým motívom sú červené hviezdy a ozdoby vyrobené z tulenej kože alebo z krútených vlákien, ktoré sa kedysi pripravovali ručne počas zimných večerov.

Vianočné oslavy sú v Grónsku zároveň odrazom kresťanských tradícií, ktoré prišli s misionármi a dodnes sú bohoslužby jedným z najdôležitejších bodov Štedrého dňa. Kostoly bývajú preplnené a ľudia prichádzajú v tradičných krojoch, ktoré sú samy o sebe umeleckým dielom. Farebné korálkové náhrdelníky, kožené kabáty lemované kožušinou a starostlivo vyšívané rukávy vytvárajú farebný kontrast k zimnej krajine vonku.

Keď sa začne Štedrá večera, na stoloch sa objavia jedlá, ktoré nesú hlbokú symboliku pre arktický život. Medzi najvýznamnejšie patrí mattak, teda tenké plátky narvala alebo tulenej kože s vrstvou tuku. Textúra je tvrdá a žuvacia, chuť pripomína kombináciu oceánu a jemného orecha. Pre Inuitov však ide o pokrm, ktorý stelesňuje životnú filozofiu úcty k zvieraťu a k moru.

Ďalším tradičným jedlom je kiviak, fermentované mäso morských vtákov, uložených do tuleňa a zakopaných v zemi na niekoľko mesiacov. Tento pokrm sa už podáva len výnimočne, pretože jeho príprava je náročná a súvisí s tradičným loveckým spôsobom života. Oveľa dostupnejší je však grónsky spôsob prípravy rýb, najmä surových, ľahko údených alebo zamrznutých tresiek či arktického sivoňa, ktoré sa krájajú na tenké plátky a jedia takmer ako sashimi, akoby sa oceán priamo preniesol na tanier.

Kým v mestách ako Nuuk alebo Ilulissat si ľudia doprajú aj dánske vianočné jedlá, napríklad pečenú kačku alebo bravčové, na vidieku zostávajú pri tradičnej inuitskej strave, ktorá má svoje neopakovateľné čaro. Po večeri sa rodiny často vydajú na krátky prechod po dedine. V úplnej tme polárnej noci počuť len škrípanie snehu pod topánkami a občasný štekot psov, ktoré čakajú vedľa saní. Svetlá domov vytvárajú pocit tepla a spolupatričnosti, akoby každý jeden dom chránil malý, ale mocný plameň proti nekonečnej zime.

Vianoce v Grónsku nemajú veľkú tradíciu obdarovávania. Darčeky sú skôr symbolické, malé a praktické, často ručne vyrobené. Môžu to byť teplé rukavice, drevená hračka alebo vyrezávaný amulet zo sobieho parohu. Deti dostávajú malé sladkosti, ktoré boli kedysi veľmi vzácne, a dodnes si ich mimoriadne cenia. Večer pokračuje spevom a hudbou, pretože Grónčania sú známi svojou láskou k piesňam. Tradičné inuitské bubny dopĺňajú dánske koledy a vytvárajú zvláštnu hudobnú harmóniu, ktorá krásne ilustruje prelínanie kultúr.

Vianočné obdobie v Grónsku končí až začiatkom januára, keď sa dni začínajú predlžovať a v ľadovom svete sa objavia prvé náznaky nového slnečného cyklu. Ľudia veria, že sviatky prinášajú novú nádej, pokoj a silu prekonať náročné mesiace, ktoré budú ešte len prichádzať.

Celá severná Európa vytvára počas sviatkov obraz jedinečných zvykov, ktoré sú síce rozdielne, ale spája ich túžba po svetle, pokoji a rodinnej blízkosti. Nórsko zvádza človeka vôňou dymu a jahňacieho mäsa, Švédsko žiari šafranom a svetlom sviečok, Dánsko pohladí dušu teplom a tradíciou hygge, Fínsko otvorí dvere do sveta ticha a snehovej spirituality, Faerské ostrovy pripomenú, ako veľmi môže byť sviatok prepojený s prírodou a komunitou, Island prečíta všetky knihy a pozoruje polárnu žiaru v divočine tundry a Grónsko mieša inuitské zvyky s dánskymi a preplieta kuchyňu v neskutočných sférach.

Vianoce na severe nie sú o prebytku. Sú o návrate k podstate. O jedlách, ktoré sa pripravujú s láskou a trpezlivosťou, o rituáloch, ktoré pretrvali storočia, o svetle, ktoré si ľudia vytvárajú sami. Sú o spomalení, o rodine, o priateľstve a o vedomí, že aj v najhlbšej tme existuje teplo a nádej. A práve preto sú škandinávske Vianoce také nezabudnuteľné.