Vznik hnutia LGBT a najlepšie Pride sveta

Prvé známe organizácie bojujúce za práva LGBT vznikali už na prelome 19. a 20. storočia. Išlo o inštitúcie, ktoré sa snažili zrušiť „protihomosexuálne zákony“ či organizácie, ktoré zaujali k sexuálnym menšinám skôr sympatizujúci než nápravný prístup – prvou bola nemecká Uranian Union ešte v roku 1865.

Rovnako tak aj Wissenschaftlich-humanitäres Komitee (doslova Vedecko-humanitárny výbor) vznikol v Nemecku koncom roku 1897 a išlo o prvú advokátsku firmu, ktorá otvorene bojovala za práva ako LGBT príslušníkov, tak aj žien.

Do Spojených štátov prenikli boje za tieto práva až o niečo neskôr. Konkrétne v roku 1950 vznikla spoločnosť Mattachine Society zakladateľa Harryho Haya. Jej členovia začínali ako ľavičiari spriaznení s komunistami. Aj preto došlo postupne k akejsi spoločenskej panike zvanej Lavander Scare. Ľudia sa báli, že gayovia a lesby boli sympatizantmi komunistov. Mnohí inak orientovaní ľudia preto prišli o prácu.

Súčasnú LGBT komunitu začala reálne formovať a zjednocovať tragická protestná udalosť z New Yorku, ktorá vošla do dejín ako Stonewall riots (Stonewallské nepokoje). Písal sa 28. jún 1968, kedy sa v Stonewall Inn (v štvrti Greenwich Village na Dolnom Manhattane) museli príslušníci LGBT brániť voči fyzickým útokom príslušníkov polície zasahujúcich v gay bare. Od tohto momentu začalo hnutie naberať na sile a vlny aktivizmu sa zintenzívňovali.

Prvé podujatie Pride, známe ako Christopher Street Liberation Day, sa konalo v New Yorku presne rok po Stonewallských nepokojoch - 28. júna 1970. Pochod sa začal v Greenwich Village a vyvrcholil zhromaždením v Central Parku.

Odvtedy sa podujatia Pride stali každoročnou tradíciou v mestách po celom svete a zvyčajne sa konajú v júni – práve na pamiatku nepokojov v Stonewalle. Tieto udalosti okrem iného slúžia ako oslavy LGBT komunity bojujúcej za svoje práva.

Dnes už ale hovoríme aj o platformách pre pokračujúci aktivizmus a obhajobu sexuálnych a iných práv vo všeobecnosti. Význam prvého podujatia Pride v New Yorku prispel k celosvetovému uznaniu a dodržiavaniu Mesiaca hrdosti. Tým je práve jún, kedy si viaceré inštitúcie pridávajú k svojim logám dúhovú vlajku, aby hnutie LGBT podporili.

Dnes členovia LGBT bojujúci za svoje práva často využívajú ako svoj symbol dúhovú vlajku. Nebolo tomu tak vždy. Prvá vlajka bola červeno-zlato-zelená. Aktuálnu podobu dúhovej vlajky navrhol umelec a aktivista za práva homosexuálov – Američan Gilbert Baker. Oslovil ho v roku 1978 Harvey Milk, prvý otvorene volený predstaviteľ gayov v Kalifornii. Jeho cieľom bolo vytvoriť symbol použiteľný počas sprievodu Gay Freedom Day v San Franciscu, ktorý sa konal 25. júna zmieneného roku.

Baker ťažkú výzvu prijal a jeho cieľom bolo vytvoriť žiarivú a zmysluplnú vlajku. Pôvodný dizajn mal osem farieb a každá reprezentovala niečo iné. V prvom rade ale rozmanitosť komunity popri spektre ľudskej sexuality a pohlavia.

Z vlajky však pre nedostatok farbiva prakticky hneď vypadla ružová. Časom vypadli aj tyrkysová či indigo farba a nahradila ich tmavomodrá. Dopyt po vlajkách sa ešte zvýšil po smrti Milka, ktorého zavraždili.

Pokiaľ by vás táto tematika zaujímala viac, určite si pozrite film Milk s geniálnym Seanom Pennom v hlavnej úlohe. Za stvárnenie postavy Harveyho Milka získal Oscara a film samotný bol kritikmi nesmierne oceňovaný.

Každopádne, dnes existujú vlajky podporujúce LGBT hnutie vo viacerých prevedeniach. Cez dúhovú vlajku má napríklad hnutie queer zobrazenú zaťatú päsť v čiernom kruhu. Na iné modernejšie vlajky zase hore pribudli hnedá a čierna farba (reprezentujúce zástupcov LGBT tmavej pleti).

Samozrejme, na našej planéte sú stále mnohé krajiny, ktoré považujú homosexualitu za absolútne tabu. Napríklad v Iráne, kde platí právo šaría, je homosexualita zakázaná zákonom a jeho porušenie môže znamenať aj trest smrti. To isté platí napríklad aj o Saudskej Arábii a Jemene, kde inak orientovaným ľuďom tiež hrozí trest smrti.

Jedny z najprísnejších zákonov namierené proti homosexuálom má z ázijských krajín aj Afganistan, spomedzi afrických sú to zase Sudán a Mauritánia.

V iných krajinách, hoci nie sú také prísne voči LGBT, sa homosexuálom žije ťažko. Napríklad Rusko či Turecko prakticky zakazujú usporiadanie Pride. To isté platí aj pre Spojené arabské emiráty, kde je homosexualita tiež zákonom zakázaná. Katar zase zakazuje zobrazovanie LGBT symbolov ako dúhová vlajka, čo mu bolo vyčítané najmä ako usporiadateľovi MS vo futbale 2022.

Snahy o potláčanie Pride sme však mohli vidieť aj v susednom Poľsku ešte počas nedávnej konzervatívnej vlády strany Právo a Spravodlivosť (PiS), ktorá je dnes v opozícii.

Samozrejme a našťastie, existuje aj úplný opak. Krajiny, kde nik nerieši, aká je vaša sexuálna orientácia. Štáty, kde politici nezneužívajú tému boja proti „homosexuálnemu nepriateľovi“ na zbieranie bodov šírením strachu voči neznámemu. Uvádzame zopár príkladov štátov, kde sa ľudia najlepšie tolerujú takí, akí sú.

Kanada

Homosexuálne manželstvá boli v Kanade legalizované ešte v roku 2005 a ročne sa tu koná okolo 25 Pride pochodov. Medzi najlepšie a najpreslávenejšie patria Toronto Pride, Fierte Montreal, Whistler Pride & Ski Festival.

Súčasný premiér Kanady Justin Trudeau sa dokonca postaral o virál, keď v roku 2016 na Pride v Montreale držal v ruke dúhovú zástavu a vítal účastníkov. Organizátori vtedy ocenili, že sa stal prvým premiérom, ktorý sa podujal k tomuto kroku.

„Budeme naďalej tvrdo pracovať a posúvať hranice toho, čo robia iné krajiny, pretože musíme šíriť posolstvo, že práva LGBT sú ľudské práva, ktoré treba rešpektovať,“ povedal vtedy Trudeau podľa CBC. Aj dnes máloktorá krajina víta LGBT turistov s tak otvorenou náručou ako Kanada.

Severoeurópske krajiny

V tomto prípade sme do jedného celku zahrnuli rovno viacero krajín. Škandinávia je zrejme najtolerantnejší kus našej planéty, kde sa príslušníci LGBT naozaj neboja vyjsť otvorene do ulíc a držať za ruku svoju polovičku. To, že ste homosexuál, v Dánsku, Nórsku, Švédsku či na Islande absolútne nikto nerieši.

• Dánsko bolo prvou krajinou na svete, ktorá v roku 1989 uzákonila registrované partnerstvá. Párom rovnakého pohlavia poskytol tento zákon takmer všetky práva a výhody vyplývajúce z manželstva. A svadby rovnakých pohlaví boli zlegalizované naplno v roku 2012 a požehnané (ex)kráľovnou Margarétou II.
• Švédsko je v tomto ešte o kúsok ďalej. Takéto svadby povolilo už v roku 2009 a práve táto krajina usporadúva viac festivalov Pride na obyvateľa ako ktorákoľvek iná na svete. Najväčším je Stockholm Pride v hlavnom meste Švédska, príslušníci LGBT komunity však môžu osláviť Pride prakticky v každom trochu väčšom švédskom meste.
• Nórsko bolo prvou severskou krajinou, ktorá zlegalizovala manželstvá párov rovnakého pohlavia v plnom rozsahu k 1. januáru 2019. No už v roku Nórsko umožňovalo uzatváranie registrovaných partnerstiev – po Dánsku bolo druhou krajinou na svete.

• Island je živým dôkazom, že v politike to ide. Keď v roku 2012 schválil sobáše gayov a lesieb a zákon prešiel parlamentom, ani jeden jediný poslanec nehlasoval proti jeho prijatiu. Dovolenka na Islande je nesmierne populárna u LGBT párov a práve táto krajina je jednou z top destinácií na uzatvorenie manželstva.

Aj dlhoročný BUBO sprievodca a dnes marketingový šéf Jozef Zelizňák, ktorý navštívil Island vyše 30-krát, tvrdí, že jedným z top dôvodov na návštevu Islandu je islandská spoločnosť samotná.

„Island patrí ku krajinám, kde rovnoprávnosť pohlaví dosiahla vrchol, kde sa nikto nepozastaví nad tým, že prezidentkou je lesba, predsedníčkou vlády rozvedená mama štyroch detí či starostom Reykjavíku človek liečený na detskej psychiatrii. Na jednej strane rešpekt k individualite, na druhej súdržnosť - to je čosi ohromne inšpiratívne a ja si na Island vždy chodím dotankovať ľudskosť,“ hovorí vyštudovaný škandinavista Jozef Zelizňák.

Austrália a Nový Zéland

Obe „susedné“ krajiny zlegalizovali manželstvá rovnakých pohlaví pomerne čerstvo – Nový Zéland v roku 2013 a Austrália o štyri roky neskôr. Tu patria Pride k vôbec najväčším na svete už dlhodobo.

Sydney Gay a Lesbian Mardi Gras je jedným z najznámejších a najelektrizujúcejších LGBT festivalov našej planéty. Koncom februára pritiahne tisíce ľudí z celého sveta s tí už videli v minulosti headlinerov ako Cher, Kylie Minogue, George Michael či Sam Smith.

Španielsko

Pre mnohých LGBT príslušníkov je Španielsko najobľúbenejšou dovolenkovou destináciou. Či už diskobary v Madride, Barcelone, na Malorke či Ibize... Všade sa vedia naplno odviazať a nik nerieši, ak sa dvaja zástupcovia rovnakého pohlavia bozkávajú na parkete či v davoch medzi ľuďmi. Mnohé Pride a k tomu aj legálne sobáše od roku 2005 dokazujú, že Španielsko je tu v rozmýšľaní skrátka ďalej.

Holandsko

Nemôžeme vynechať vôbec prvú krajinu sveta, ktorá zlegalizovala svadby gayov a lesieb – ešte v roku 2001. Amsterdam si v tomto berie lichotivý titul „najtolerantnejšieho mesta na svete“ či „centra tolerancie“ a jeho Pride je zrejme najunikátnejší na svete (viď rebríček nižšie).

Pride sú unikátom medzi podujatiami. Ide vlastne o najznámejší aktivizmus sveta a mnohokrát sa medzi davmi podporovateľov ocitnú aj heterosexuáli, ktorí chcú podporiť svojich LGBT kamarátov, aby mali rovnaké práva ako oni. Často následne tvrdia, že nikde nestretli tolerantnejších ľudí ako práve na Pride. Ktoré sú tie najlepšie na svete? Vybrali sme desať Pride s prívlastkom „NAJ“.

1. tip: New York – prvý Pride

Niekto musí byť prvý a kým BUBO si berie tento primát v rámci slovenského cestovateľstva, Veľké jablko odštartovalo všetko okolo LGBT. Pride vznikol práve tu a práve New York patrí spolu so San Franciscom a Philadelphiou medzi najliberálnejšie americké veľkomestá.

V New Yorku je jedna z najväčších koncentrácií LGBT ľudí na svete vo všeobecnosti a nájdete tu viacero podnikov obľúbených u gay komunity – najviac vo štvrtiach West Village, Greenwich Village, Chelsea a Hell’s Kitchen.

Pochod Pride patrí medzi vôbec najväčšie na svete a ulice Manhattanu sú plné dúhových aktivistov, pričom celkové čísla hovoria za posledné roky o vyše dvoch miliónoch účastníkoch. Nechýbajú tu ani najväčšie celebrity sveta.

Predstavte si, že sa na dovolenke v New Yorku ocitnete na Pride a k tomu vám zahrajú napríklad Madonna alebo Grace Jones. Za ostatné roky mali niektorí účastníci takéto šťastie.

2. tip: Sao Paulo – najväčší Pride sveta

Newyorský Pride je počtom účastníkov gigantický, no nie najväčší. Týmto titulom sa pýši Sao Paulo Gay Pride v Brazílii. Ako najväčší Pride na Zemi je dokonca zapísaný aj v Guinnessovej knihe rekordov. Bežne naň zavíta vyše tri milióny príslušníkov a podporovateľov LGBT komunity.

Oficiálne ide o päťdňové podujatie, no ľudia sa na ňom zhromažďujú už tri týždne pred jeho vypuknutím. Podmanivá hudba, neuveriteľné kostýmy a k tomu úžasné koncerty, predstavenia a veľtrhy. Latinskoamerický temperament sa tu ukáže naplno, keďže sa vám tu bude zdať, akoby sem zamierila rovno celá Južná Amerika.

Áno, slávny karneval v Rio de Janeiro, kam každoročne zavítajú desiatky BUBO klientov, je pre mnohých ten najlepší ulovený festivalový zážitok v živote, no atmosféra Pride v Sao Paulo sa mu môže výrazne priblížiť.

3. tip: Sydney – najfarebnejší Pride

Už sme niečo naznačili vyššie, no Sydney je skutočne výnimočným usporiadateľom Pride. Ten sa zvykne označovať aj za najfarebnejší na svete. Farebných explózií tu nájdete nespočet.

Práve Sydney sa ako prvé mesto sveta na južnej pologuli zhostilo usporiadania WorldPride, ktorý je prakticky „majstrovstvami sveta v Pride“. O jedinečnú atmosféru sa počas roku 2023 postarali Kylie Minogue, Charli XCX či Kelly Rowland a nechýbala veľká párty na pláži Bondi Beach.

Sydney a dovolenku v Austrálii celkovo si tak užijú nielen malé skupiny BUBO klientov, ale všetci tolerantní ľudia sveta.

Pozrite si video z Pride v Sydney z dielne BUBO:

4. tip: Tchaj-pej – najväčší ázijský Pride

Ostrov Taiwan je jedným z najliberálnejších kútov celej Ázie, a tak nečudo, že práve tu sa koná najväčší Pride na najrozsiahlejšom kontinente. Prebieha vždy počas poslednej soboty v októbri. Hlavné mesto Tchaj-pej či Taipei má až 20 gay barov v štvrti Red House a víkendy sú tu plné zábavných večierkov.

Práva LGBT komunity na Taiwane sú považované za najprogresívnejšie v celej gigantickej Ázii. Diskriminácia na základe sexuálnej orientácie, rodovej identity či rodových charakteristík vo vzdelávaní je zakázaná zákonom od roku 2004. Taiwan bol tiež prvou krajinou v Ázii, ktorá uznala manželstvá osôb rovnakého pohlavia na štátnej úrovni.

„Na Taiwan sa rád vraciam. Milujem oolong čaje, rôzne morské potvorky, ale na palube lietadla si rád vychutnám taiwanskú whisky Kavalan. Taiwancov sa veľakrát pýtam, aký majú názor na Čínu a verím, že Čína nechá Taiwancom tú slobodu, ktorú majú. Taiwanci uvažujú inak,“ opisuje tento unikátny ostrov nazývaný aj Formosa šéf BUBO Ľuboš Fellner v blogu o Taiwane.

5. tip: Amsterdam – najunikátnejší Pride sveta

Ako sme už uviedli vyššie, práva LGBT príslušníkov v Holandsku boli jedny z najprogresívnejších na svete. Sexuálna aktivita osôb rovnakého pohlavia bola legalizovaná už v roku 1811 a čo sa týka samotného Pride, Holandsko naozaj vie, ako osláviť inakosť.

Na Amsterdam Pride Canal Parade si viete vychutnať Pride na vode! Amsterdamské kanály, zapísané na zozname UNESCO, majú veľké sprievody s viac ako 100 loďami plnými účastníkov udalosti, ktoré sa plavia po meste.

Pride v Amsterdame trvá šesť dní a je sprevádzaný mnohými výstavami či kultúrnymi a športovými podujatiami. Konajú sa tu aj pouličné párty v miestach s najväčšou koncentráciou gay barov Reguliersdwarsstraat, Zeedijk, Warmoesstraat a Amstel.

6. tip: Toronto – najväčší americký Pride

To, že Justin Trideau ako prvý premiér vôbec podporil Pride v uliciach Toronta, je už známy fakt. Vedeli ste však, že bol tiež prvým premiérom, ktorý navštívil gay bar?

V Kanade to skrátka funguje. Farebné Toronto počas 10-dňového Pride ponúkne mnohé neuveriteľné sprievody ako Trans Pride, Dyke March či masívny Pride Parade. Centrom festivalu je mestská cirkev a dedina Wellesley, enkláva zameraná na LGBT komunitu, ktorá jej pomáha. Je to tiež historická komunita s viktoriánskymi domami a apartmánmi z prelomu 19. a 20. storočia.

Kalendár torontského Pride je nabitý pouličným veľtrhom, kde vystúpia rôzni queer umelci a konajú sa tu viaceré bazénové párty, ale aj podujatia Bi+ Pride a Black Pride.

7. tip: Kodaň – najväčší zimný Pride

V Kodani je počas februára naozaj zima, no ľuďom to nevadí a práve v tomto období sa rozbehne očakávaný Winter Pride, ktorý priláka mnohých účastníkov. Ide o najväčšiu a najrozmanitejšiu ľudskoprávnu manifestáciu v Dánsku.

Už viac ako 25 rokov prináša do ulíc Kodane boje za rovnosť a rozmanitosť. Je tradíciou od roku 2015. Samozrejmosťou je v rámci roka aj Pride počas leta, a to konkrétne v auguste – Copenhagen Pride (od 1999). Vtedy veľké Radničné námestie dokonca premenujú na Pride Square. LGBT komunita je však v Dánsku prijímaná a oslavovaná po celý rok.

8. tip: Madrid – najväčší európsky Pride

Španieli majú mnoho úžasných Pride, no ten najväčší v rámci celého európskeho kontinentu je v hlavnom meste Madrid. Počtom účastníkov je dokonca porovnateľný s New Yorkom – bežne sa na ňom v priebehu piatich dní objavia dva milióny ľudí.

Miestna vláda Madridu odhaduje LGBT populáciu vo svojom meste na približne 500 000. Ide o mesto, ktoré je voči gayom, lesbám a ostatným jedno z najpriateľskejších na svete a najmä štvrť Chueca je epicentrom LGBT života a domovom tých najrušnejších barov a klubov tohto druhu. Svoje čaro však majú aj štvrte Malasaña, La Latina či Lavapies.

Madrid Pride sa koná v júli, keď vrcholí španielske leto, a preto je tu poriadne horúco.

9. tip: Reykjavík – najpriateľskejší Pride

Pride v Reykjavíku je zároveň jeden z najsevernejších na svete. Každoročne sa tu konajú queer plavby, rodinné festivaly, koncerty, vernisáže, párty a obrovská tanečná párty. Na Islande ide o jedno z najpopulárnejších masových podujatí vôbec.

Reykjavík je jedno z najprogresívnejších, liberálnejších a ústretovejších miest na svete a má výborný nočný život. Dôkazom toho, že Islanďania si vedia užívať a predvádzať sa a nie sú chladní, ako by sprvu mohli pôsobiť, je aj tunajší Pride.

Zaujímavosťou je, že Islanďania v roku 2009 zvolili Jóhannu Sigurðardóttir za premiérku, čím sa stala prvou otvorene LGBT predsedníčkou vlády na svete.

10. tip: Nový Zéland – najvzdialenejší Pride

Ten najvzdialenejší unikátny Pride, na ktorý sa viete dopraviť, je Big Gay Out, ktorý sa každoročne koná v Coyle Parku v Aucklande. Je to deň queer hudby, trhov či „najgayovskej tanečnej párty“ všetkých čias. Aspoň tak to píše organizátor.

Mesiacom hrdosti na Novom Zélande je február, kedy sa spomenutý Pride na Novom Zélande koná a je tu teda tiež poriadne horúco. Tunajší pochod hrdosti ľuďom pripomína, že boj za rovnoprávnosť sa ešte neskončil. Tu cítiť, že sa vracia ku svojim aktivistickým koreňom a spája menšiny.

Cesta k tolerancii a vzájomnému porozumeniu je cestou k mieru celkovo. Naučme sa neodsudzovať sa ako ľudia navzájom na základe toho, že sme iní. Práve preto je svet rozmanitý a zaujímavý, čo by vám vedel potvrdiť každý sprievodca vyškolený v BUBO Cestovateľskej Akadémii. Ale aj klienti, ktorí s nami každoročne navštívia všetky krajiny sveta.

Na našich zájazdoch sa vzájomne učíme práve tejto tolerancii a ukazujeme si, aký je svet nádherný vo svojej pestrosti. Cestujte a presvedčte sa o tom tiež!