TOP 10: Najmladšie štáty sveta

Vôbec najmladšie krajiny na Zemi, predstavené v tomto zozname, začali vznikať po roku 1992. Víťaz je z roku 2011 a mnohí stále netušia, že takáto krajina oficiálne existuje. Aj Slovensko patrí medzi junákov a svet si na nás zvyká. Veď koľkokrát sa vám stalo na cestách, že ste povedali Slovakia a ľudia sa zamysleli: Czechoslovakia?

Posledné vety predošlého odstavca hovoria o tom prečo. Keby si ich prečítal Peržan, Brit či Francúz, iba by sa pouškrnuli. No vy viete, že aj Slovensko ako jedna z najmladších krajín sveta vie byť čarovné a s dobrým sprievodcom (zrejme ste už niekoho zo zahraničia sprevádzali) je aj Slovensko veľmi zaujímavou krajinou.

Prekvapujúcou. A o toto ide. Najmladšie krajiny sveta môžu byť do značnej miery cestovateľským prekvapením a naozajstným klenotom medzi turistami zo všetkých kútov Zeme.

Všetky najnovšie krajiny sveta sa vyvíjajú značne rýchlo. To, čo platilo pred dvoma rokmi, je dnes inak. Najmladšie krajiny sveta patrili inde, patrili inému a odtrhli sa.

Čím mladšie, tým majú väčší problém s nabehnutím serióznych štátnych inštitúcií, ktoré riadili tí, od ktorých sa odtrhli. Mladé štáty sa to dnes učia, a to spôsobuje začiatočnícke zmätky.

Čím mladšie sú štáty, tým väčšia korupcia. Keďže Slovensko je druhou najstaršou krajinou v mojom blogu – tak je u nás zo všetkých týchto krajín korupcia najmenšia. Hmm. Áno, aj my potrebujeme ešte 50 rokov, aby sa veci utriasli a škoda tých rozkradnutých miliárd. No Východný Timor či Južný Sudán sú na tom ešte omnoho horšie. Hoci neviem, či je to útecha… 

Neexistencia funkčných inštitúcií spôsobuje značnú nestabilitu a cestovať do Južného Sudánu je dnes dosť nebezpečné. Čím mladšia krajina, tým viac sa kradne. Dokonca na Slovensku mal cudzinec pred dvadsiatimi rokmi veľkú šancu, že mu ukradnú auto. 

Tieto krajiny majú problém s turizmom. Tak ako svet vie o Československu či o Czech Republic, tak o nás nevie. Často si nás pletú so Slovinskom a vôbec nevedia, kde ležíme. Každým rokom sa to lepší, no mnohé mladé krajiny, o ktorých píšem, sú vo svete stále veľkou neznámou.

Ľudia navštevujú to, čo poznajú: Francúzsko, USA či Machu Picchu v Peru, Taj Mahal v Indii, Veľký čínsky múr... Prečo by ste mali navštíviť Východný Timor, veď tam nikdy žiaden váš známy nebol a nič o tej krajine neviete? No navštíviť krajinu, ktorú nikto nepozná, má veľkú výhodu.

Nebudete sa tu s nikým tlačiť. Ste tu desať rokov pred ostatnými. A to je v dnešnom cestovaní veľký luxus. Ide tak o naozaj unikátnu záležitosť. Posnažím sa presvedčiť vás o tom, že cesty do najmladších štátov sa oplatia.

Malý balkánsky štát s veľkosťou Slovenska, ktorý si pamätá mnohé. Nájazdy Turkov a začlenenie do Osmanskej ríše, následne aj do Rakúsko-Uhorska, kde mala špeciálne postavenie. A v marci roku 1992 vyhlásila nezávislosť od rozpadajúcej sa Juhoslávie po vzore Chorvátska a Slovinska po referende, v ktorom za osamostatnenie sa hlasovalo 99,7 % obyvateľov štátu.

Samozrejme, Srbom sa toto nepáčilo a armáda Juhoslávie reagovala útokom na Sarajevo, ktoré zabarikádovala. Nasledoval vojenský konflikt v rokoch 1992 - 1995, ktorý bol najbrutálnejší v Európe od vypuknutia 2. svetovej vojny. Krvavé príbehy Balkánu v mnohých dodnes rezonujú.

V súčasnej Bosne a Hercegovine sa vydávame po stopách histórie v hlavnom meste Sarajevo i v Mostare a je to čosi fascinujúce. Sprvu vám ulica nasiaknutá Orientom pripomenie Istanbul, zrazu vám ale nad hlavami „vyrastú“ domy ako prenesené z Budapešti či Viedne. Mix Orientu s architektúrou Rakúsko-Uhorska je tu neskutočný.

Dnešná podoba krajiny je do značnej miery bomba, pri ktorej prakticky neviete, kedy vybuchne. Samotná krajina je rozdelená. Ani nie tak na Bosnu a Hercegovinu, ako na Federáciu Bosna a Hercegovina a Republiku Srbskú – tá má vlastnú vlajku a de facto aj autonómiu, nahlas sa však o jej samostatnosti nehovorí. Obávam sa, že Daytonská mierová zmluva z roku 1995 nebude mať dlhodobo šancu fungovať.

Veľké rozdiely som videl a počul pri návštevách miest Sarajevo a Trebinje (najjužnejšie mesto krajiny). Kým v Sarajeve, ako na celom území hrali aj zahraničné hity v rádiu, v Trebinje hrala doslova iba srbská hudba. Chudobnejšie mesto, bez turistov, no hrdé a pekné. Napriek osmanskému centru je to jasne srbské mesto.

Mostar je zase značne moslimský. Po ceste Trebinje - Mostar pred vstupom do každej dedinky viali vlajky Republiky Srbskej a pre istotu boli namaľované aj na betónových tabuliach. Rozdelenie tak značne cítiť.

Prvého januára 1993 sa moje rodné Československo rozdelilo na dve nezávislé krajiny. Celý svet obdivoval náš zamatový rozchod. No nevysporiadanie sa s komunistickým dedičstvom sa prenáša do dnešných čias, kedy ľudia napojení na komunistov ovládli väčšinu biznisu a v skutočnosti nepodnikajú, ale kradnú zo štátneho. Najprofesionálnejší politici Slovenska vyštudovali v Moskve. Bývalí ŠTB-áci (tajná služba) sprivatizovali podniky a ich deti teraz „čestne” podnikajú. 

Mafiánske praktiky potomkov komunistov sú všade. Korupcia je medzi pospolitým ľudom tolerovaná. Viac to cítiť na Slovensku ako v Česku, ktoré je ekonomicky úspešnejšie a turisticky známejšie. Rovnako tak tolerantnejšie voči menšinám, no aj tu korupciu cítiť.

Inak je všetko v poriadku. Obe krajiny sú stabilne ukotvené v Európskej únii. Slovensko aj menovo, čo je pri danej korupcii pre krajinu obrovská spása. Situácia sa bude, trúfam si povedať, zlepšovať, krajiny sa aj kultúrne veľmi rýchlo prikláňajú k zmýšľaniu západnej Európy.

Obidve krajiny po rozpade vlastnili obrovský intelektuálny potenciál: vzdelaných, slušných, pracovitých ľudí. Stačilo to na to, aby sa stali dielňou západu s najlepšími výsledkami v automobilovom priemysle. Situácia sa lepší a aj keď ani jedna krajina nevyužila svoj potenciál naplno, sú zo všetkých nových krajín na tom najlepšie. Budúcnosť na najbližších 10 rokov je ružová.

Dňa 27. apríla 1993 si bývalá kolónia Talianska, Eritrea, vydobyla nezávislosť od veľkej a mocnej Etiópie. Rozpad nebol vôbec zamatový, ba naopak, krvavý. Prišiel po dlhých 30 rokoch občianskej vojny. Myslel som si, že medzi Etiópiou a Eritreou bude obrovský rozdiel, keď sa chceli odtrhnúť, no nenašiel som toho veľa.

Etiópia je prevažne kresťanská, Eritrea tiež. V Asmare nachádzam množstvo kostolov a liturgia a obrady sú tie isté. Je tu obdobný počet moslimov ako v Etiópii. Tieto krajiny majú veľa spoločného. Matka najsilnejšieho prezidenta Etiópie Melesa Zenawiho pochádzala z Eritrey a aj on bol z kmeňa Tigre, čo je jeden z najvplyvnejších kmeňov Eritrey.

Prvý a jediný prezident Eritrey je ortodoxný kresťan, žiaden moslim a jeho alma mater je univerzita v Addis Abebe. Obaja sú semiti, rozprávajú tým istým jazykom a dokonca sú vzdialení bratranci s Meles Zenawim. Základným jedlom v oboch krajinách je indžera, placka z obilniny teff. Keď sa vaše ústa dotknú indžery, je to ako prvý bozk, nikdy na to nezabudnete. Indžera vyzerá ako handra na utieranie dlážky a aj tak chutí. 

Podobne ako v Etiópii tu zažívam kávový ceremoniál. Aj oblečením, výzorom sú ľudia identickí.

V roku 1998 začala medzi Eritreou a Etiópiou opäť vojna, ktorá trvala dva roky. Etiópia stratila prístup k moru a značne ju odtrhnutie severu oslabilo. Eritrea je najmenej slobodnou krajinou Afriky. Isaias Afwerki je diktátor a vládne kontinuálne od mája 1993. Eritreu prirovnávajú k Severnej Kórei Afriky, niečo podobné ako Turkmenistan, ktorý sa nazýva Severnou Kóreou Strednej Ázie.

Naozaj je to zlé. Vstup do krajiny je ťažký, na každý meter pohybu potrebujete špeciálny permit. Eritreu som prešiel dôkladne, krížom krážom. Nepatrím k tej skupine cestovateľov, ktorí prejdú krajinu za dva dni a ostanú iba v hlavnom meste. No na každý pohyb sme potrebovali špeciálne povolenie. Keď sme chceli navštíviť kláštor (nemali sme naň permit), tak nás po 200 metroch zastavili a bol z toho slušný problém. Neustále sme sa stretávali s tajnou službou, zažili sme zatknutie, výsluch. No ľudia mi paradoxne pripadali veľmi kultúrni, podobne ako napríklad na Svätom Tomášovi a Princovom ostrove.

Lepšie macchiato ako v Eritrei som nikde v živote nepil. Asmara bola ako malý Rím z čias sedemnásťročnej Sofie Loren. Budovy s Mussoliniho pečaťou zdobili celé mesto. Množstvo kín plných mramoru. Inde by už budovy zbúrali a na ich mieste by stáli nové, no tu ide o najkrajšie budovy štátu a všetko sa zachovalo ako v živom múzeu.

Povinná vojenská služba sa neustále predlžuje, každý muž má doma samopal, štát buduje domobranu. Je zakázané cestovať či opustiť štát. Presné podmienky som napísal vo svojich tipoch a informáciách z Eritrei z novembra 2012. Tu na to nie je miesto, no verím, že máte pocit, o čom Eritrea je.

Prvého októbra 1994 vznikol jeden z najmenších štátov sveta. Má iba 21 000 obyvateľov. Vstupujem do hlavného mesta Ngerulmud na najväčšom ostrove štátu Babelthuap. Je tu ľudoprázdno, myslím tým, že som naozaj nestretol ani jediného človeka.

Prichádzame k obrovskej budove pripomínajúcej Biely dom. Poklopkám po jeho stene a zaduní to. Obrovská prázdna budova je zo sadrokartónu. Táto budova do značnej miery vystihuje celú krajinu.

Palau je geograficky súčasťou Mikronézie, ktorú som prekrižoval. Ide o najzápadnejšie zoskupenie ostrovov v Karolínach. No je to tá kultivovanejšia časť Mikronézie. 

V najväčšom bare štátu sa stretávam s kráľom Kororu. Na ostrove Koror žijú dve tretiny všetkých obyvateľov štátu Palau. Aj (kedysi) najmocnejší muž štátu je stále najbohatším. A aj tento bar mu patrí. „Nevolaj ma kráľ. Už ma tu volajú šéf," vysvetľuje mi Ibedul Gibbons. V skutočnosti sú so svojou sestrou (nie so svojou ženou) kráľom a kráľovnou. Ibedul má tucet žien a vyše osemdesiat detí.

Bývame v hoteli, kde je súčasťou každého záchodu bidet - takéto niečo ste videli určite pri návšteve Japonska, inde to nie je zvykom. A áno, hotel vedú Japonci a väčšina turistov sú Japonci. Ide o najlepší hotel štátu. Mnohí potápači hodnotia Palau ako najkrajšie miesto na potápanie na svete.

Ja tiež vidím malé žraloky, šnorchlujem s korytnačkami. Najväčším zážitkom je plávanie v jazere s miliónmi medúz. Tieto medúzy nepŕhlia a vy sa v nich prehŕňate… BUBO je najväčším predajcom zájazdov na Palau a vieme z tejto krajiny získať viac. 

Palau je slobodná krajina s prekrásnym morom. Nebyť podpory USA, ich ekonomika by nedokázala prežiť. Za túto podporu Palau podporuje USA pri hlasovaniach v OSN. Špecialitou, ktorú som tu zažil, bola návšteva väzenia. Ako v takej malej krajine uživiť väznicu? Čo keby väzni vyrábali suveníry a takto si zarobili na život? A tak sa v Palau dá do väzenia dostať.

Suveníry sú drahé ako všetko v tejto krajine, ale nikdy nezabudnete, kde ste danú vec kúpili. Veľa tipov sme spísali v našom podrobnom blogu čo zažiť na Palau.

Dňa 20. mája 2002 sa dočkal Východný Timor samostatnosti. Podobne ako pri Eritrei, išlo o dlhoročný krvavý boj. Kresťanský Timor plný ropy sa s pomocou západu odtrhol od moslimského veľkého brata (Indonézie). Keď sa v roku 1975 pôvodní kolonizátori (Portugalci) stiahli, Indonézia vraj zabila 180 000 Timorčanov.

Xanana Gusmão je miestnym Che Guevarom a Timor je lusofónnou krajinou. Partizán Xanana sa stal prvým prezidentom krajiny a zaslúžil si to. Turizmus je v plienkach a teraz ide hlavne o ropu a to, kto si z nej čo uchmatne.

Žije tu množstvo dobrodruhov, ľudí z neziskoviek, často nájdete Austrálčanov, ktorí pomáhajú krajine, pri ktorej majú pocit, že ju ich vláda kedysi zradila. Timor Leste je drsná krajina pre skúsenejších cestovateľov.

Prvého júna 2006 sa Čierna Hora po referende (z 21. mája) oddelila od Srbska. Vznikli teda dve krajiny podobne ako v prípade Slovenska a Českej republiky. Krajina sa snaží hľadať rovnováhu medzi západom a stálym spojencom - Ruskom, v posledných rokoch sa však jasne prikláňa západným smerom.

Severné pobrežie krajiny je kultivované s históriou Benátskej republiky (Kotor, Budva) a juh sa omnoho viac ponáša na Albánsko. Vnútrozemie krajiny je tvorené nádhernou prírodou a Čierna Hora si rozumne razí cestu najekologickejšieho štátu Európy. Zatiaľ skôr imidžom, lebo Škandinávia je ďaleko popredu, no je to dobrá cesta.

Srbsko týmto rozdelením prišlo o more, no stále má čo ponúknuť. Vyprodukovalo môjho najobľúbenejšieho tenistu Novaka Djokoviča. Rodák z Belehradu získal grandslamový titul najviac ráz v histórii a rodné mesto ležiace na Dunaji je patrične hrdé.

So Srbmi máme my, Slováci, výborné vzťahy, veď v Novom Sade žije obrovská komunita Slovákov a našich turistov láka Srbsko ako futbalovým derby Partizan vs. Crvena Zvezda, tak aj výbornými cenami za ubytovanie a výborné jedlo. Nízke ceny však platia aj pre Čiernu Horu, ktorá má spomínanú morskú výhodu.

Dňa 17. februára 2008 Kosovo vyhlásilo samostatnosť a v roku 2023 tu oslavovali pekné 15. výročie. Neuznali ho však ešte všetky krajiny (napríklad Slovensko Kosovo dodnes neuznáva).

Krajina má veľké problémy, nezamestnanosť prekračuje 45 %. Exprezident Thaci je obvinený zo kšeftov s ľudskými orgánmi. Keď toto človek číta, je rád, že býva na civilizovanom Slovensku. Dnes to však, zdá sa, ide lepším smerom a Kosovo má aktuálne prezidentku - Vjosu Osmani.

Prekvapili ma tu vysokí modrookí ľudia hrdí na svoju vlasť. Chválili sa, že Priština má najlepšie macchiato sveta a opakovali to stokrát, no ja som toto prvenstvo už prisúdil Asmare v Eritrei a Priština je až druhá pred tretím Neapolom.

Pamätám si, ako sa 9. júla 2011 Juba odtrhla s výdatnou pomocou západu od Chartúmu. Predchádzali tomu tri desaťročia bojov. Podobne ako pri Východnom Timore sa odtrhla kresťanská krajina od veľkého moslimského brata a zhodou okolností má tiež ropu. Západ sa tešil.

V deň úspešného referenda za odtrhnutie (9. januára 2011) všetci (do jedného vrátane BBC a CNN!) písali o úžasnej budúcnosti ľudí v Južnom Sudáne a o mieri, ktorého sa konečne dočkali. Ja som vtedy napísal, ako to dopadne. No a ono to aj tak dopadlo.

Do Južného Sudánu som sa vrátil o sedem rokov neskôr. Išlo o charitatívnu cestu, veď v dnešnej dobe sa nič iné ani nedá podniknúť. Pomáhať Afrike treba, o tom som presvedčený!

Všetkým novým krajinám vrátane Slovenska držím palce. Práve tieto krajiny napriek ohromným problémom majú veľkú šancu rapídne narásť, zlepšiť sa. Po odtrhnutí sa sú totiž dole a z dna sa stúpa na vrchol ľahko.

A aj ich obyvatelia majú veľkú motiváciu niečo urobiť. Tu sa najlepším cyklistom, lyžiarom, tenistom krajiny stanete ľahšie.

Podobný úspech viete získať aj v cestovaní. Ak ste Francúz či Brit, patríte medzi stovky ľudí, čo krajinu, či exotický ostrov navštívili. Ak ste však občanom jednej z týchto mladých krajín, vcelku ľahko viete byť prvým či sa aspoň stať výnimočným. A to sa oplatí. Hor sa cestovať, priatelia!