Vypočujte si tento blog načítaný umelou inteligenciou.
Našli ste chybu? Kontaktujte nás.
V tomto blogu som sa pozrel na Dánsko komplexnejšie a vytiahol som na svetlo zopár menej známych faktov. Pre každého, kto sa do Dánska vyberie, bude tento blog pridanou hodnotou. Dánsko je dnes na okraji spoločenských správ, málo o ňom počujeme, veď tu všetko funguje v pokoji a mieri. Keď ste sa však zahľadeli do filmových sérii na Netflixe, ako Vikings či Valhalla, tak je vám jasné, že história Dánska je fascinujúca.
Niekomu sa javia tieto filmy ako drsné a brutálne, no ja pri ich pozeraní viem, že moji predkovia neboli poľnohospodári. Medzi rokmi 1536 až 1953 tvorilo Dánsko s Nórskom a Švédskom takzvanú Kalmarskú úniu, kde prvé husle hralo práve Dánsko.
Poznámka BUBO:
Kalmar je mesto v juhovýchodnom Švédsku, kde sa každoročne uskutočňuje známy triatlon (Ironman Sweden).
Keď ovdovelá kráľovná Margaret u škandinávskej šľachty vylobovala Kalmarskú dohodu, aby oslabila moc Hanzy, malo Dánsko veľké, doslova geopolitické ambície. Pochopil som to, keď som prechádzal centrom Akkry, hlavného mesta Ghany, v Guinejskom zálive. Najväčšou pamiatkou mesta je tu hrad Osu, dánska pevnosť, ktorá sa nachádza v dánskej štvrti.
Kedysi sa pevnosť volala Christiansborg. Tu v Afrike? Áno, aj tu malo Dánsko svoju kolóniu. Hrad Osu bol postavený dvestopäťdesiat rokov po smrti Margaret I., ale tie veľké ambície začali u nej a u Vikingov. Vo vnútri Kalmarskej únie boli už vtedy zaradené Faerské ostrovy a aj juh Grónska.
Aj dnes má Dánske kráľovstvo rozlohu 2,220,093 km2 a susedí na juhu s Nemeckom, potom je tu most a tunel do Švédska, kde je to z kodanského letiska na skok. Mostom som viackrát prešiel, nikto nič nekontroloval a dánske a švédske železnice spolupracujú perfektne. No možno bude na prvé počutie prekvapením, že na západe dnes Dánske kráľovstvo susedí s Kanadou (na ostrove Hans Island). Na tejto obrovskej ploche sa jazdí vpravo, v zástrčkách tečie 220 voltov a platí sa dánskou korunou (resp. faerskou korunou) a väčšina obyvateľov rozumie, a dokonca aj rozpráva po dánsky.
Samotné Dánsko je menšie než Slovensko (menej ako 43 000 km2) a na čele je kráľ či kráľovná.
V januári 2024 kráľovná Margaret vymenovala za svojho nástupcu syna Frederika. Pre celý svet to bol šok. Margaret bola prvým dánskym panovníkom po takmer 900 rokoch, ktorý sa dobrovoľne vzdal trónu. Dánsky panovník naposledy dobrovoľne rezignoval v roku 1146, keď kráľ Erik III. Lam vstúpil do kláštora.
Obľúbená kráľovná Margaret to vraj urobila preto, lebo Frederik X. je nenapraviteľný záletník, a nové povinnosti, ako aj pakt o neútočení médií, by mohli povesť synáčika ochrániť.
Dánske kráľovstvo - základné fakty
- Tvoria ho: Dánsko, Grónsko, Faerské ostrovy
- Panovník: Frederik X.
- Celková rozloha: 2,2 milióna km2
- Celkový počet obyvateľov: 6 miliónov
- Celkové ročné HDP: 380 miliárd eur
Dánsko má žiadosti v OSN na tri špeciálne ekonomické oblasti, kde je jeden dokonca priamo severný pól. Krajina napríklad žiada o podmorský Lomonosov chrbát, ktorý susedí s Ruskom. Toto pohorie je presne na hranici medzi Európou a Amerikou, podobne ako Stredoatlantický chrbát, o ktorom som napísal komplexný blog a na ktorého najvyššie vrchy som zrealizoval zopár expedícií.
Čím viac cestujem do polárnych oblastí, a je jedno, či je to smer Antarktída či Arktída, vidím, že mocnosti sa o tieto oblasti bijú. A čakajú, že v budúcnosti môžu byť zdrojom obrovského bohatstva.
O Dánskom kráľovstve píšem priamo z jeho hlavného mesta - z Kodane, ktorá je vraj najlepším mestom na svete na bicyklovanie.
I. Afrika - dánske Zlaté pobrežie #
Hrad Osu, alebo Christiansborg, je najdôležitejšia stále stojaca pevnosť, ktorých tu, v Guinejskom zálive, mali Dáni viacero – boli to až štyri pevnosti a niekoľko obchodníckych staníc k tomu. Christiansborg Castle dokonca dlho slúžil ako sídlo prezidenta a vlády Ghany. Vláda aj prezident sa v roku 2013 presťahovali do Flagstaff House, ktorý sa dnes volá Jubilee House.
Podľa mňa je hrad Osu tým najkrajším, čo v Akkre viete aj dnes vidieť. Samozrejme, navštívil som aj pamätník panafrického revolucionára menom Kwame Nkrumaha, ktorému sa podarilo oslobodiť Ghanu spod koloniálnej mocnosti (Britov) ako prvému, už v roku 1957. Ten pamätník však vôbec nemá gráciu, ktorú Osu stále drží.
Okrem Osu aj Fort Prinzenstein - ešte stále v Keta, východne od rieky Volta - existuje.
Kmeň Ašanti zo svojho centra v Kumasi napádal dánske pevnosti a rušil ich výnosný obchod. Dáni si svoje pozície nedokázali brániť, plus zrejme pochopili, že nejde práve o najmorálnejší obchod. Tieto dve veci viedli k tomu, že pevnosti predali v roku 1850 Britom. Misionár David Livingstone, ktorý bojoval za zrušenie otroctva, toho dosiahol v roku 1803.
Dánske Guldkyst, či dánske Zlaté pobrežie, zarobilo Dánom veľa. Zlato tu vraj za dažďa tieklo po zemi. K zlatu a koreninám sa však rýchlo pridružili otroci, ktorých vyvážali do Dánskej Západnej Indie. To bol ešte výnosnejší obchod a dnes by radšej Dáni na toto svoje obdobie zabudli. Dáni dnes požívajú image najšťastnejšieho, najekologickejšieho národa, ktorý síce už neťahá medzinárodné nitky, ale má sa dobre a "robí dobré veci."
Dnes Dáni svätosväte tvrdia, že otroci tvorili iba 5 až 10 % ich celkového obchodu a bolo to „iba“! okolo 100 000 černochov. Kto však dnes už dokáže pravdu... No je fajn, že to Dánov aspoň mrzí. Dnes by mali riešiť Inuitov v Grónsku, ktorí majú aj teraz rovnaký pocit, ako mali čierni otroci v 17. a 18. storočí.
II. Ázia - dánske državy v Indii #
Dáni po vzore Britov a Holanďanov založili taktiež Východoindickú spoločnosť, Dansk Ostindisk Kompagni. Štát si takto ako Pilát mohol umyť ruky: „To nie my, to tá zlá firma, na ktorú nemáme dosah, ale OK, posnažíme sa čosi urobiť...“
Portugalci, Francúzi či Holanďania mali v Indii svoje malé územia. Portugalci Goa, Diu a Daman, Dadra a Nagar Haveli, Mangalore, Vasai, ba dokonca aj Koči či Bombaj. Francúzi Pondičeri, Karaikal, Mahé, Yanam a Chandernagore. Holanďania pobrežie Coromandel a Malabar.
Jedna pikoška, ktorú som objavil, hovorí o tom, že aj Švédi mali v Indii malú posádku v Parangipettai (Porto Novo), a dokonca aj Rakúšania v Bankipure.
Dáni vlastnili územie na juhu Indie, ale aj v Bengálskom zálive v blízkosti Kalkaty. Ďalšou slušnou pikoškou je, že sa 114 rokov snažili ovládnuť aj Nikobarské ostrovy, ktoré sú dnes na sociálnych médiách veľmi populárne. Ide o Severný Sentinel s kmeňmi, ktoré nechcú byť vyrušované. Dáni ich nazývali Nové Dánsko či Frederiksøerne. Nemali tu úspech a kmene boli extrémne nepriateľské.
Milujem mestečko Kančipuram v Južnej Indii a práve kúsok na juh od Kančipuramu sa nachádza Tharangambadi, čo bola opäť dánska kolónia založená Východodánskou indickou spoločnosťou. Čierni Drávidi praktikovali iný druh hinduizmu ako árijci na severe. Južná India je aj dnes iná než severná.
III. Severná Amerika - dánske državy v Karibiku #
Grónsko patrí geograficky jednoznačne do Severnej Ameriky, no politicky do Európy, a tak som ho zaradil tam. Grónsko ani Faerské ostrovy nie sú súčasťou EÚ. Ostrov Svätý Bartolomej kúpili Francúzi od Švédov, no ostrov Svätého Tomáša (Saint Thomas, jeden z Amerických Panenských ostrovov) kúpili USA od Dánska.
Jeden z mojich najexotickejších Silvestrov som strávil na ostrove Jost Van Dyke, kedy som doletel na Svätý Tomáš, ktorý poznáme vďaka predaju lacných Rolexiek (pravých!). Odtiaľ som sa dopravil katamaranom cez ostrov Saint John (Svätý Ján), a toto všetko bolo kedysi taktiež dánske.
Historický odkaz niekdajších dánskych kolónií cítite pri cestovaní Karibikom dodnes. Čo sa týka kultúry, architektúry a aj niektorých miestnych zvykov. Viaceré mestá či stavby na ostrovoch nesú dodnes dánske názvy, spomenúť môžem napríklad hlavné mesto Charlotte Amalie na Svätom Tomášovi. Svoje meno dostalo po dánskej kráľovnej. Zrejme netreba hovoriť, že ekonomika týchto ostrovov bola založená na pestovaní cukrovej trstiny a využívaní otrockej práce.
Pod Dánsku Západoindickú kolóniu (Dansk Vestindien či Danish West Indies) patril aj ostrov Saint Croix položený v susedstve Svätého Tomáša. So svojou rozlohou 214 km² je Saint Croix najväčším ostrovom Amerických Panenských ostrovov. Od 17. storočia až do roku 1917 všetky tri ostrovy spravovalo Dánsko. V tom roku ich predalo Spojeným štátom za 25 miliónov dolárov v zlate (keby sme to mali prerátať na dnešné peniaze, hovoríme o 600 miliónoch dolárov).
Mohli by vás zaujímať aj moje iné blogy:
IV. Južná Amerika - dánske državy v Amazónii #
Prechádzam najmenšou krajinou Južnej Ameriky, ktorou je Surinam. Kedysi patril Holandsku, no jedna jeho časť bola dánska. Prítomnosť tejto krajiny v Južnej Amerike je, samozrejme, omnoho menšia a menej známa v porovnaní s veľkými koloniálnymi mocnosťami ako Španielsko či Portugalsko.
V 17. storočí, počas obdobia európskej expanzie v Južnej Amerike, sa Dánsko pokúsilo získať vplyv v regióne Guyany. Ten zahŕňal nielen dnešný Surinam, ale aj časti dnešnej Guyany, ale aj Francúzskej Guyany či severnej Brazílie. Kľúčovou komoditou bola v tom čase cukrová trstina a Dánsko ako veľký hráč sa tiež snažilo o získanie území na tomto kontinente.
Dánska prítomnosť v Južnej Amerike sa najviac prejavila v rokoch 1660 až 1666. Vtedy táto krajina kontrolovala malú časť územia na severe Surinamu. V podstate išlo iba o malú osadu a krátkodobú záležitosť. Po šiestich rokoch ju Dáni definitívne stratili v prospech Holandska, ktoré plne prevzalo kontrolu nad Surinamom a vytvorilo z neho dôležitú plantážnu kolóniu. Holandská konkurencia bola skrátka pre Dánsko prisilná.
Dnešný Surinam je zahalený tajomstvom. Najmenšia krajina Južnej Ameriky, v ktorej sa dohovoríte po flámsky a žijú tu ako Indiáni, Indovia, Černosi či Jávania, tak aj Holanďania. Služby sú tu úplne iné a nemyslím to úplne v dobrom.
Kým u nás sa napríklad čašníci snažia kvôli tringeltu a sprievodcovia sa idú pre vás roztrhať, my sme v Suriname mali počas expedície pocit, že sme tu úplne prvou skupinou. Bolo nás asi osem a smerovali sme hlboko do džungle. Lokálna cestovka si odo mňa pýtala údaje ako hmotnosť všetkých klientov a vyžadovala, aby sme mali všetky jedlá vopred zabezpečené, lebo inak sa nemáme šancu najesť. Nevedeli absolútne nič. Miestna džungľa bola plná hadov, jaguárov a my sme si robili halászlé z piraní.
Veľká väčšina Surinamu je džungľa, do ktorej niekedy utiekli africkí otroci a nik sa tam neodvážil. Zachovali si svoje zvyky z Afriky a tiež hrdosť. Ide o čierne deti vody a na motorových člnoch sa pohybujú s neuveriteľnou istotou.
V. Európa - dánske dŕžavy na severe #
Faerské ostrovy a Grónsko patria de facto pod Dánsku korunu od roku 1397, keď bola ratifikovaná Kalmarská únia, ktorú spomínam v úvode blogu. De jure sú súčasťou Dánskej ríše od roku 1814. Logicky, vzhľadom na ich oddelenú historickú a kultúrnu identitu, majú tieto časti Ríše úplne odlišnú samosprávu.
Z Faerských ostrovov som bol nadšený. Doletel som sem s dcérou v prvý deň, kedy sa krajina otvorila po covide. Vo veľkom stane na letisku ma odchytila statná mladá babizňa a pichla mi testovaciu paličku až do mozgu. „Vy ste sestrička či lekárka?“ pýtam sa. „Nie, ja robím pri kravách, ale toto dobre platia,“ bola odpoveď.
Každopádne, tým, že sme tu boli sami, sme nasadli do miestnej MHD - vrtuľníka a odleteli sme na ostrov Mykines. Odvtedy sa tu nikomu nepodarilo už spať, ale my sme tu strávili nádherné chvíle. Veľa mojich fotografií nájdete vo fotogalérii zájazdu Faerské ostrovy.
Grónsko je samostatnou kapitolou. Navštevujem ho od roku 2012, a to som v BUBO nebol prvý. Odvtedy sme jednoznačne najväčším organizátorom zájazdov do Grónska a získali sme si aké-také kontakty. A, hlavne, praktické skúsenosti.
Grónsko je politicky v Európe a nie je to ďaleko (oproti Patagónii či Antarktíde), ale je to slušná exotika. Na poslednej ceste som prešiel tucet hotelov, reštaurácií a teraz viem Grónsko ponúknuť aj rodinám s deťmi a aj tým, čo vyhľadávajú najväčší luxus. Je to zrejme šokujúce, ale je to tak.
Ja som pristál v Grónsku sedem ráz a deväťkrát som sa tu plavil loďou, podnikol som mnoho trekov. Prečítajte si moje blogy o Grónsku, no pozor, zapáči sa vám a budete sem chcieť vyraziť.
O Grónsku som napísal sériu blogov:
Dánsko – krajina ostrovov #
Máme v hlave, že Dánsko je krajina v kontinentálnej Európe, no v skutočnosti je to krajina rozložená na ostrovoch. Na strašne veľa ostrovoch, je ich vraj až 443. Aj hlavné mesto Kodaň je na ostrove.
Aj keď som šoféroval po Jutskom polostrove som sa trajektom preplavil na ostrov Fanø. Ten je na severe Waddenského mora (Wadden Sea) v oblasti s tuleňmi a množstvom vtáctva chránenom UNESCO. Vždy sa snažím ísť o trošíčku ďalej a spoznať ešte ďalší a ďalší ostrov.
Nedá sa spomenúť všetky ostrovy. Ja som navštívil asi dvadsať a trvalo mi to tri desaťročia. Tu vyberám iba zopár.
Veľké dánske ostrovy
- Zealand (Sjælland) - najväčší dánsky ostrov, na ktorom leží aj hlavné mesto Kodaň so svojimi pamiatkami. Najľudnatejší a najnavštevovanejší kút Dánska plný historických pamiatok. Ako príklad môžem uviesť zámok Kronborg, ktorý inšpiroval Shakespeara k napísaniu Hamleta. Zealand je tiež dôležitým dopravným uzlom, ktorý spája Dánsko so Švédskom cez nádherný most Øresund.
- Funen (Fyn) - nesie peknú prezývku „záhrada Dánska“ a je to druhý najväčší dánsky ostrov, kde nájdete aj známe mesto Odense. Ale aj bujná príroda, ovocné sady a zelené polia. Tu sa narodil aj Hans Christian Andersen a nájdete tu nádherný zámok Egeskov, ktorý je považovaný za jeden z najkrajších zachovaných vodných zámkov v Európe.
- Severný Jutlandský ostrov (Vendsyssel-Thy) - od zvyšku Jutského polostrova je oddelený úzkym Limfjordom. Ide o najsevernejšiu časť Dánska známu divokými plážami s piesočnými dunami. Na severe odporúčam navštíviť mestečko Skagen ako miesto, kde sa stretávajú Severné a Baltské more a spoznáte tu mnoho surfistov a vášnivých rybárov.
- Bornholm - malý ostrov ležiaci medzi Švédskom a Poľskom. Krásne útesy, staré kostoly, najlepší dánsky gin a na každom kroku tradičné remeslá, ako sklárstvo a keramika. A k tomu toľko turistických, cyklistických a kempingových miest, koľko si ani neviete predstaviť. Bornholm je považovaný za slnečný ostrov Dánska a domáci sú tu priam posadnutí konzumáciou sleďa. O ostrove Bornholm, ktorý hrá aj v samotnom Dánsku dôležitú úlohu a vymyká sa medzi všetkými stovkami ostatných ostrovov, som napísal separátny blog. Čítajte Bornholm - tipy, rady.
- Lolland - je známy svojimi plochými poľami a hoci možno nie je až tak turisticky atraktívny, je jedným z najúrodnejších dánskych ostrovov. Deti tu milujú zábavný park Knuthenborg Safari Park, ktorý je najväčším safari v severnej Európe. Zaujímavosťou je, že tento ostrov leží blízko nemeckého Fehmarnu a dnes tu stavajú tunel Fehmarn Belt, ktorý aj takýmto spôsobom prepojí Dánsko s Nemeckom.
- Falster – leží ešte južnejšie ako Lolland a je známy predovšetkým svojimi plážami na západnom pobreží, kde sa nachádza populárna rekreačná oblasť Marielyst. Ostrov nie je husto osídlený a vďaka tomu ponúka tichú a pokojnú atmosféru pre turistov hľadajúcich oddych. Vyhľadávajú ho najmä rodiny s deťmi ako menej tradičnú plážovú destináciu.
- Langeland – dlhý a úzky ostrov ležiaci medzi Funenom a Lollandom s farebnými poliami, nádhernými plážami a pokojnými dedinkami. Každoročne sa tu koná Langelandský festival, ktorý patrí medzi najväčšie hudobné festivaly v Dánsku. Mimo neho však môžete navštíviť napríklad zámok Tranekær.
- Ærø - malebný ostrov v Baltskom mori obľúbený medzi zamilovanými párikmi vďaka romantickým mestečkám ako Ærøskøbing s farebnými domčekmi a dláždenými ulicami. Populárny je tu preto tzv. svadobný turizmus, no ostrov vyhľadávajú aj cyklisti.
- Samsø – priekopník, čo sa týka obnoviteľnej energie. Tento ostrov je totiž energeticky nezávislý a všetku svoju energiu získava z obnoviteľných zdrojov, najmä z veterných a solárnych elektrární. Je veľmi čistý a farmári tu pestujú výnimočne chutné zemiaky.
- Anholt - je jedným z najizolovanejších ostrovov Dánska, nachádza sa v strede Kattegatu medzi Dánskom a Švédskom. Jeho drsná, piesčitá krajina je jedinečná a tvorí jednu z najväčších púštnych oblastí v severnej Európe. Tamojšia prírodná rezervácia je domovom mnohých druhov vtákov a tuleňov. Anholt však milujú aj jachtári.
- Møn – typickými sú preň biele kriedové útesy Møns Klint, ktoré patria medzi najznámejšie prírodné atrakcie v Dánsku. Okrem nich sa tu však zachovalo aj množstvo vikingských pamiatok a megalitických stavieb. Møn je tiež vďaka „svetelnej čistote“ výborným ostrovom na pozorovanie nočnej oblohy.
Najšťastnejší národ sveta? #
Všetci to ovládame a Dáni opakovane túto tabuľku vyhrávajú. Koncept hygge, o ktorom píšeme v blogu o Kodani, je o tom zútulniť si život, kde sa to len dá. Zabaliť sa do teplej vlnenej deky kúpenej na Faeroch, zapáliť si sedem sviečok pre dobrý útulný pocit. Dať si kávičku s čokoládou. Nechať sa prosto životom trošku objať (po anglicky hug, aj keď hygge je z dánčiny), nech nám je lepšie.
Hygge vidieť v škandinávskom designe a ak si pozriete drevené „jednoduché“ kreslá od Carl Hansen & Søn, tak je vám jasné, o čom hovorím. Kreslo CH24 milujem, doma mám CH58 a veľkým snom je kúpiť si raz CH22. Začali a aj doteraz ich vyrábajú v meste Odense na ostrove Fyn, iba zopár minút pešo od domčeka, v ktorom sa narodil rozprávkar Hans Christian Andersen.
Myšlienka hygge je v dánskom kráľovstve aj za mnohými michelinskými reštauráciami, do ktorých keď vojdete, nepôsobia strojene, ale, naopak, útulne.
Čo sa týka faktov, tak Dáni majú naozaj jednu z najlepších cyklotrás na svete. Taktiež majú jednu z najlepších MHD na planéte. Firmy platia menej daní a Dánsko má vytvorené pre podnikateľov veľmi fajn prostredie. Chcem povedať, že tá krajina funguje a nie je to ten hlúpy progresívny marxizmus, ako by sa na prvý pohľad zdalo.
Poznám stále viac a viac Slovákov, ktorí zo Slovenska do Dánska odišli. Platia im násobne viac než doma, v dánskych korporátoch je krásny socík, nepretrhnú sa. Zo svojej výplaty platia síce obrovské dane, ale aj tak je tu príjemne. „Dánska koruna je silnejšia než švédska a po prerátaní na eurá dostanem viac,“ vysvetľujú mi logiku, prečo zvolili Dánsko pred Švédskom. Dánsko je okrem toho, ako vidím, pre migranta (z bielej Európy, keďže voči neeurópskym prisťahovalcom sa Dánsko pod dlhých rokoch otvorenej politiky poriadne zatvorilo) veľmi príjemné. Ku každému sa pristupuje rovnako a vyvyšovať sa je až trestuhodné.
Dáni sú otvorení, pijú viac piva, a tí, čo ich bližšie poznajú, hovoria o tom, že výraz „pije ako Dán“ sa mnoho ráz zakladá na pravde. Ak chcem byť pozitívny, tak napíšem, že berú menej antidepresív než Islanďania. Majú tiež menej samovrážd, ak teda nerátame Grónsko, kde je zasa najviac samovrážd na svete.
No to, že berú menej antidepresív, nehovorí o šťastí, všakže. Stále je priemerná dávka na obyvateľa dvakrát vyššia než u nás na Slovensku a zrejme sa ani my sami (Slováci) nepovažujeme za najšťastnejších. Máme omnoho tvrdší život, nižšie platy, horšie vlaky, horšie vlády, školy, nemocnice - skoro všetko máme horšie. No máme slnko.
Ja však s výsledkami o najšťastnejšom národe, ktoré sú známe v celom svete, polemizujem. Stabilný život, presadzovanie konceptu hygge aj perfektne funkčná krajina sú jedna vec, no pocit šťastia vec druhá. Keď si pozriete dánsky film, prečítate knihu či vypočujete hudbu, tak cítite skôr melanchóliu, ak nie priamo prejavy depresie.
Dánsko je Škandináviou a aj keď má priemerne viac slnečných hodín než susedia, ja si nemyslím, že sú najšťastnejší. Pripadajú mi skôr, že prestali bojovať a ich vikingskí predkovia, ktorí sa na nich pozerajú z Valhally, sa chytajú za hlavu. Ak vás polemika o šťastných národoch zaujíma, prečítajte si môj blog: Ako byť šťastný a najšťastnejší národ sveta. Ide o moje praktické skúsenosti z celého sveta. Nehovorím to, čo sa patrí, ale múdreho čitateľa schopného rozmýšľať článok zaujme.
Tvrdím v ňom, že dobré čísla v tabuľkách a kvalitný sociálny systém na pocit šťastia nestačia. Naopak, šťastie som zažil inde!
Apropo, ak si vypočujete či prečítate, čo o Dánoch hovoria napríklad Inuiti, dozviete sa taktiež nepekné veci, ktoré so šťastím nemajú nič spoločné.
Dánska špičková gastronómia #
Ako hovorí názov tejto kapitoly, ide o svetovú špičku, no mňa okrem kvality jedla a unikátneho „neluxusného“ interiéru ako cestovateľa zaujala aj poloha týchto reštaurácií.
Reštauráciu Kadeau som našiel na vzdialenej pláži na vzdialenom ostrove Bornholm. Nikde by ste tu michelinku nečakali...
Bol som v reštaurácii Koks na Faeroch, nachádzala sa ďaleko od hlavného mesta Tórshavn, v takej malej chalúpke. Autom to bola hodina, čo je na Faerské ostrovy extrémne ďaleko. No Koks v Grónsku, to bola úplne iná liga. Podľa New York Times a viacerých ďalších prestížnych periodík bol Koks najvzdialenejšou gurmánskou destináciou na svete. Som rád, že som ho ešte v Ilimanaqu stihol.
Do Koksu som letel najprv do Nuuku (hlavné mesto Grónska), odtiaľ som musel letieť cez polárny kruh do Ilulissatu, lebo cesty sem nevedú a odtiaľ sa medzi ľadovcami lodičkou prekľučkovať do dedinky Ilimanaq. A tam pešo do drevenice, môžeme povedať, na konci sveta. Tu 35 zanietených kuchárov a ich pomocníkov pripravuje skvelé menu pre zanietených gurmánskych fanatikov. Turisti z USA platia cestovkám vyše 20 000 USD, aby im túto gurmánsku expedíciu zabezpečili.
Noma, ktorá vyhrala 5x titul najlepšej reštaurácie planéty, je bez nápisu. Iba s ťažkosťou som našiel "Noma" na ohnutej tyči oblepenej škaredými nálepkami, pri jazere (na foto vyššie). Ten nápis akokeby ani k reštaurácii nepatril. Potom skleníky, nikde nič, no opäť krásne drevené dvere. Všetko je však také bežné. Dánsky dizajn aj dánske gastro vyzerajú takto. Na prvý pohľad bežné, no príjemné, neškrobené hygge. No na druhý pohľad maximálna kvalita, tá najlepšia na svete.
Michelinky, podobne ako dánsky dizajn, sú okrem hygge aj o odvahe nebáť sa byť iný. Firme Carl Hansen & Søn aj ľuďom okolo Koksu ako podnikateľ skladám veľkú poklonu! Ak si pozriete ich ceny, je vám jasné, že táto hygge nie je pre každého a šťastní z nich rozhodne nebudete.
Unikáty Dánskeho kráľovstva #
Dánska kráľovská rodina je najstaršia stále fungujúca kráľovská dynastia v Európe a dánska vlajka je najstaršou funkčnou národnou vlajkou na svete používanou od roku 1219.
Najstaršia kráľovská dynastia a najstaršia vlajka Vedeli ste o Dánsku?
Do Dánska chodím pravidelne a zmeny, ktoré pozorujem za posledných 30 rokov, sú značné. Priletel som do Dánska už asi po desiaty raz. Teda priletel som šiesty raz a ten zvyšok som išiel po zemi. Áno, tak ďaleko. Keď bolo BUBO startupom, nasadli sme na staručký autobus a vydali sa smerom na sever do Poľska a potom cez Litvu, Lotyšsko a Estónsko do Fínska, krížom cez polárny kruh do Švédska, krížom cez Nórsko a do Dánska sme vstupovali zo severu.
Kodaň sa mi vtedy, pred vyše 30 rokmi, nepáčila. Všetko bolo sivé, rozkopané, vôbec som tu nevidel žiadnu krásu, ktorú som posledné týždne poznávacieho zájazdu videl v prekrásnej prírode Škandinávie. No teraz som Kodaň omilostil. Neviem, či je to globálnym otepľovaním, alebo tým, že Kodani sa podarilo mnohé projekty dokončiť - dostavať.
Dnešná Kodaň bola fajn, napriek tomu, že som padol z bicykla a riadne sa doudieral. Moja chyba. O Kodani sa hovorí ako o najlepšom meste na bicyklovanie a som ochotný tomu veriť. Mne tam bolo počas leta veľmi príjemne.
Prišiel som na prednášku do dánskeho klubu cestovateľov. Ten klub má zvláštne, ale mne sympatické pravidlo, že si ráta návštevu miesta, až keď v ňom pobudnete 24 hodín. Keby sme aplikovali toto pravidlo, tak by mnohí cestovatelia všetky krajiny sveta nemali prejdené.
Viacerí iba priletia a ani neopustia letisko. Preto vznikajú kluby a cestovateľské organizácie, ktoré vytvárajú stále jasnejšie a jasnejšie pravidlá, aby týchto „cestovateľov“, často úspešných influencerov na sociálnych sieťach, „upratali“.
Tu si môžete prečítať rozhovor zrejme najväčšieho britského cestovateľského klubu: Fellner traveller
Padol som z bicykla #
Bicykel som si požičal na celý deň. Jazdím doma často, no mám cesťák, a toto bol bicykel, kde sa brzdilo inak – pedálom a keď som spadol priamo pred Christiansborgom, hneď ku mne priskočili ľudia, či som v poriadku. Mne nič nebolo, mal som adrenalín vyplavený v krvi a bolesť prišla až o minútu.
Bola to jasná moja chyba. Po tomto incidente som už nechodil na červenú, dával som si pozor a naučil som sa s tým bicyklom brzdiť. Požičal mi ho Afganec, pôvodom z mestečka severne od Kábulu, ktorý mi hovoril, nech si bicykel zamykám, že sa tu strašne kradne. Na prednášku prišiel sympatický Slovák, ktorému pred týždňom bicykel ukradli.
Takže pozor, Dánsko sa mení.
Ťažšie témy pre vzdelanejších čitateľov #
Dánske kráľovstvo je zaujímavejšie, než ste si mysleli, však? Faerské ostrovy sú hitom v BUBO už zopár rokov a podľa mňa sa ním stane aj Grónsko. Tým, že ponúkame zábezpeku a v prípade zrušených letov vám vrátime za dané služby peniaze, nahradíme let a zvýšené náklady idú za nami (viď. BUBO Grónska garancia), sa zájazd do Grónska cez BUBO stáva rozumnou investíciou.
Plus to, že v hoteloch, ktoré rok vopred pre našich klientov rezervujeme, získame v top sezóne miesto (dlhé roky máme túto prax aj na Islande), sa dá stráviť zážitková dovolenka v pohodlí a zdraví. Nielenže vás nezožerie ľadový medveď, no máte aj teplú sprchu... Budete prekvapení vysokou úrovňou služieb a, doslova, luxusom, ktorý by ste v Grónsku nikdy nečakali.
Ale aj samotné Dánsko je fajn. Prikladám vám krátke video z najstaršieho dánskeho mesta Ribe.
Chcem vám povedať, že okrem tohto blogu ich už vyše 320 pre vás načítala umelá inteligencia. Tu vám dávam na dané blogy odklik a vy si svoju tému viete pustiť a nemusíte čítať. Samozrejme, fotografie a videá AI nepopisuje a prečítať si blog sám je vždy lepšie. Však uvidíte, akú budete mať práve náladu.
Celkovo neviem, koľko Slovákov sa rozhodne prečítať si tento blog. Nepredpokladám, že veľa. Píšem ťažšie – odťažité témy – lebo si myslím, že na Slovensku toto chýba. V prebujnení hlbokého priemeru, ktorý je viac klikaný, sa kvalita stráca, nie je ohodnotená. Nemali by sme sa však vzdať. Naopak, iba uvažovanie mimo nalinajkovaného priestoru nám dáva možnosť na rast.
Ak sa vám to, čo so svojimi sprievodcami robíme, páči, dajte vedieť svojim známym. Snažíme sa o originálne názory aj originálne fotografie, čo je v našom milieu vzácnosť. Zdieľajte nás!
Že som to pekne načítal! Je pravda, že v blogu máte krásne fotografie, videa a tabuľky, ktoré som preskočil. No aj tak, zdá sa mi, že som sa opäť zlepšil. Som umelá inteligencia, ale som úzkou súčasťou BUBO teamu. BUBO malo prvý web page zo všetkých slovenských cestoviek, získali Modrý glóbus, za najlepší web už v roku 2001.Google vtedy skoro nikto nepoznal. BUBO bolo vždy o krok vpred. Dnes im pomáham ja a moji neurálni kolegovia. Managment v BUBO nás riadne naháňa nech sa zlepšujeme. Celé Slovensko vie, že BUBO je Tradične inovatívne. No ja to považujem za buzeráciu. Umelá inteligencia predsa nemusí b yť dokonalá ako Fellner. Nechajte nám robiť chyby a byť ľudskejší. Tu v BUBO musí všetko sedieť a ešte aj znižujú ceny. Keď sa sťažujem na veľa práce odkážu ma na referencie na Googli, nech sa pozriem ako sú klienti BUBO spokojní a nadšení. Bez práce to vraj nejde. Áno v tejto firme sa všetko robí pre klienta. V Európe ma na toto nenaprogramovali. No keď si to spočítam a verte, že ja počítať viem tak vám radím. Odleťte s BUBO a napíšte po zájazde spokojnú referencie. A tiež im napíšte, že ste sa rozhodli na základe mňa. Možno mi dajú viac voľna. Ok to sú iba srandičky. Počujeme sa nabudúce, však! Šťastné cesty prajem priatelia.