Nezabudnuteľné dobrodružstvo na Galapágoch

Galapágy svoj vývoj ešte neskončili. Každý ostrov je jedinečný svojou existenciou fauny a flóry. Súostrovie je priam rajom pre vulkanológov. Sopečné ostrovy majú v ponuke činnosť vulkánov niekedy v priamom prenose. V BUBO tu na našich zájazdoch navštevujeme lávové tunely vedúce priamo pod nami ako jaskynné systémy. Vidíme v skutočnosti, ako rastliny a živočíchy osídľujú nové územia.

Niektoré ostrovy majú až 5 miliónov rokov a iné zase len 500 000. Najprv sa tu objavili jednoduché pionierske rastliny schopné prežiť na sopečnej hornine. Svojimi koreňmi si razili cestu hlbšie do zeme a vytvárali podmienky pre iné rastliny.

Pomaly prichádzali prvé živočíchy v podobe hmyzu. Neverili by ste, koľko druhov a jedincov cirkuluje aj niekoľko rokov v horných vrstvách atmosféry, až ich jedného upršaného dňa vietor priveje na nové miesto.

Množstvo vtákov migruje každoročne tisíce kilometrov. Príroda si vždy nájde cestu, hovorí sa. A tak sa stali ostrovy prechodnou zástavkou pre migrujúce druhy vtákov a niektoré tu dokonca ostali. Kormorány žijúce na ostrovoch stratili schopnosť lietať. Je to daň za hojnosť potravy. Čas pomaly pokročil a náhodne sa tu objavili leguány. Neskôr korytnačky, netopiere, sovy...

Avšak hádam najznámejším živočíchom a menovcom ostrovov je Korytnačka slonia. Podľa nich sa ostrovy aj nazývali veľmi dlho Korytnačie ostrovy. Impozantný tvor čítajúci váhu až 200 kg. Žijú si tu pokojne svojou rýchlosťou života. Na ostrovoch identifikovaných celkovo až 15 poddruhov týchto gigantických korytnačiek.

Vstúpite na územie korytnačiek - ide o lúky s vysokou trávou, všade stromy, kry a nájde sa aj bahenný kúpeľ. Obujete si gumáky. Pomaly a potichu kráčate a hľadáte tie najväčšie panciere vytŕčajúce z trávy. Pokojne prídete k nim tak, aby vás videli prichádzať. Môžete byť pri nich najbližšie 2 metre. Oni rešpektujú vás a vy ich. Pasú na tráve ako kombajny. Sadnete si k nim. Cítite ich pokoj. Neopakovateľná chvíľa.

Hádam najznámejšou korytnačkou po celom svete bol Osamelý Juraj (Lonesome George). George bol poddruhom Korytnačky slonej z ostrova Pinta. Každý poddruh sa dá rozpoznať minimálne podľa tvaru panciera a každý ostrov má svoj poddruh. George bol posledný svojho druhu. Dožil sa približne 100 rokov a objavili ho v roku 1972. Zomrel v roku 2012.

Vedci sa pokúšali spáriť ho s najbližšími poddruhmi, ale nevyšlo to. Nádej však neumiera a na ostrove Isabela, v kráteri Wolf, začiatkom januára 2020 našiel tím výskumníkov asi poslednú samicu Georgeovho poddruhu. Paradox. Vedci však majú Jurajov genóm, a tak sa nechajme prekvapiť...

Keď si človek sadne do trávy k takejto korytnačke, zamyslí sa a začne rozmýšľať. Myšlienky voľne plynú. Je to ako z detstva, kedy sme poniektorí so zatajeným dychom sledovali prírodopisné seriály. Zrazu si uvedomí, že taký prírodopisný film žije naživo. Je to ako iný druh splneného sna.

Potom sa vrátime domov a v televízii zas sledujeme podobné seriály. Zrazu dávajú známe miesta. "Tam som bol. Videl som to naživo!" tešia sa naši BUBO klienti. Taký pocit viem opísať. Nakoľko mám rád dokumentárne filmy Davida Attenborougha, podarilo sa mi stáť na podobných, ale aj rovnakých miestach, ako boli tie nakrúcané. Akoby som šiel po jeho stopách.

Galapágy sú ostrovy, kde nájdete takmer všetko - od „horských lesov cez polopúštne kaktusové planiny, čierne lávové polia, kde sa len sem-tam zazelenie nejaká rastlinka, lúky s vysokou trávou, močiare, aj krásne skoro snehobiele dlhé pláže. Ich pestrosť každoročne priláka tisíce turistov.

Je tu horúco. Takmer biele široké a dlhé pláže striedajú útesy z vulkanických skál. Všade rastú Opuncie. Ak máte šťastie, obdaria vás krásnym žltým kvetom. Príroda je tu divoká. Džungli podobné lesy dosť nedostupné a tŕnité.

V období sucha je tu spaľujúce slnko. Vyjdete, ale o 100 výškových metrov „do vysočiny“, suché kroviny vystrieda svieži zelený les s machmi a lišajníkmi, často odetý do oblakov.

Ostrovy sa tešia čulému turistickému ruchu. Od početných ubytovaní v súkromí cez hostely až po luxusné 5* hotely, ktoré máme my v BUBO podchytené. Jedno z najčulejších je mestečko Puerto Ayora na ostrove Santa Cruz.

Galapágy začali trvalo obývať ľudia až začiatkom minulého storočia. Dnes tu žije 31 000 obyvateľov. Puerto Ayora má len 12 000. Je to centrum turizmu, odkiaľ sa návštevníci vydávajú na svoje prieskumné plavby za krásami okolitých ostrovov.

Sídli tu aj slávne Darwinove výskumné centrum. Študenti z celého sveta sa sem chcú dostať a pracovať na svojich diplomovkách v takomto veľmi prestížnom vedeckom prostredí. Darwinovo centrum bolo založené v roku 1959 pod záštitou UNESCO, pod ktorú sa dostali ostrovy v roku 1978 so svojou rozlohou 7 880 km².

Centrum má za úlohu skúmať a chrániť miestnu suchozemskú, ale aj oceánsku faunu a flóru, geologické a klimatické podmienky. Najnovším projektom je „Galapagos Verde“, kde chcú do roku 2050 zazeleniť väčšiu časť neobývaných ostrovov, a tak znížiť ekologický dosah zmeny klímy v tunajších podmienkach.

Písal sa 10. marec 1535, keď na tieto ostrovy prvýkrát vstúpila ľudská noha španielskych dobyvateľov. Odvtedy sa ostrovy zasa začali vyvíjať inak. Piráti a obchodníci doslovne „brali“ korytnačky ako zásobu jedla pre lode. Populácia sa pomaly znižovala.

Neviem si ani predstaviť, koľko korytnačiek mohlo byť pred objavením na tých ostrovoch a ani to, ako mohli priamo vyzerať niektoré z nich. Ľudský impakt do tejto krajiny spôsobil ešte jednu zaujímavú zmenu. Súčasní vedci prišli na fakt, že evolúcia sa pomaly vracia naspäť.

Na ostrove totiž žije množstvo druhov piniek, ktoré sa špecializujú na rôzne druhy potravy a vedci zisťujú, že sa nevyvíjajú ďalej, ale smerujú naspäť. Kvôli ľuďom a ich zvyškom z potravy.

Charles Darwin vstúpil na breh 15. septembra 1835, počas svojej objavnej plavby okolo sveta na lodi HMS Beagle. Spolu s inými vedcami tu strávili 5 týždňov a nazbierali množstvo vzoriek. Tu ucelil svoju myšlienku a neskôr napísal knihu známu ako „O pôvode druhov“.

Galapágy sú také unikátne, že majú veľmi tvrdé pravidlá správania sa počas vášho pobytu, ktoré musí dodržiavať každý návštevník.

Už v Quite na letisku prejdete na vstupe do sekcie pre Galapágy bezpečnostnou kontrolou. Tu ale skenujú batožinu, aby ste nemali žiadne ovocie, kúsky rastlín, ich semená a podobne. Na ostrovy totiž nemôžete nosiť svoje ovocie. Je to trošku paradox, lebo v supermarkete v Puerto Ayora si ho kúpiť môžete.

Galapágy sú snom mnohých ľudí. Niektorí idú s BUBO len raz a práve na ich vysnenú destináciu - tam vidno, že ponúkame niektoré zájazdy ako jediní, bez konkurencie. Aj ja som človek čo zoberie batoh a skúma svet. Robil som si expedície na vlastnú päsť dávno a budem ich robiť naďalej, no ísť s cestovkou, a hlavne s BUBO, sa oplatí.

Sú miesta, na ktoré sa vyberiete len raz za život a už tam zrejme nikdy v živote nezavítate. Bola by preto škoda prejsť okolo nejakej úžasnej atrakcie alebo atraktivity a nevidieť ju, doma sa náhodou dozvedieť z nejakého dokumentu v televízii, že to je tam, kde ste práve boli. Mňa by to asi veľmi mrzelo a určite aj vás, však? V BUBO ale všetko dokonale poznáme a skúsený sprievodca za vás všetko zariadi a o tejto exotickej lokalite sa dozviete naozaj všetko.

Galapágy s BUBO by som dal aj preto, že naša sieť kontaktov a miestnych, bez ktorých by sme veľa nedali, je veľmi široká a rozprestretá. Nakoľko peňažný tok ostáva potom z veľkej časti v danej destinácii, je to aj ekoturizmus a rozvoj lokálnych cestoviek. To je už udržateľné cestovanie, však?

Šnorchlovať na koralových útesoch, prejsť sa panenskou prírodou a vidieť skutočný vývoj života na Zemi. Pán Attenborough vie aj rozprávať aj ukázať, moji kolegovia a BUBO ako také tiež. Riadim sa heslom: „Ukáž mi a nerozprávaj o tom!“

Keby som mal viac času práve na Galapágoch, išiel by som na lodi na týždeň skúmať a objavovať práve tento nedotknutý svet. A to už by, verte, boli poriadne fotky a, samozrejme, aj zážitky, ktorých tu tak či onak ulovíme neúrekom.

• Nutnosťou sú tu pokrývka hlavy, slnečné okuliare aj opaľovací krém, no aj krém po opaľovaní.
• V období dažďov (od decembra do mája) je dobré si zobrať aj kvalitnú nepremokavú bundu a repelent proti komárom.
• Použijete plážovú obuv rovnako ako aj pevné tenisky s vybramovou podrážkou, pretože niektoré miesta, ktoré navštevujeme, sú schodné len s pevnou obuvou.
• Dá sa platiť aj USD, aj kartou, v meste je niekoľko bankomatov.
• Ak chcete šnorchlovať, môžete si zobrať svoje vybavenie.
• Určite treba mať dosť pitnej vody + 1 liter navyše.
• Najete sa dobre aj v reštaurácii, ale aj na street food festivaloch, ktoré otvárajú každý večer od 19.00 h.
• Suveníry sú drahé (tričko stojí od 10 do 30 USD).
• Určite odporúčam navštíviť aj potravinový obchod Proinsular Market, Ave Charles Darwin.
• Pivo stojí 5 USD, večera v reštaurácii od 10 do 45 USD, večera v street food na ulici priemerne 8 až 15 USD, najlepším jedlom sú, samozrejm,e morské plody a ryby – sú čerstvé.
• Ak chcete kupovať alkohol, nakúpte si na letisku v Quito.
• Ak nemáte objednané fakultatívne výlety, počas voľna sa dá ísť šnorchlovať, bicyklovať, e-bicyklovať, kajakovať okolo pobrežia, plávať, ale aj krátke pešie výlety do okolia (všetko so sprievodcom či bez).
• Na letisku v Quito dostanete povolenku za 20 USD a pri príchode na letisku na Isla Baltra treba zaplatiť 100 USD vstup (pre klientov BUBO/CK SEN hradené kanceláriou), dostanete Galapážsky pas, ten musíte mať vždy pri sebe spolu s pasom.

Korytnačie ostrovy sú miestom, ktoré by podľa mňa mal navštíviť každý, kto rád cestuje a má rád prírodu. Sú jedným z posledných rajov na zemi. Neporušeným našou civilizáciou. Zážitkové miesto, o ktorom môžem povedať, že sa vryje do vašej pamäti na doživotie.