Patagónia pre sólo ženy – praktická príručka časť 1

Patagónia – magický kút sveta na území Čile a Argentíny, kde sa stretáva surová krása ľadovcov, nekonečné stepi a nádherné hory. Pre sólo ženu je to destinácia, ktorá môže pôsobiť zastrašujúco, no zároveň ponúka slobodu, ticho a veľké zážitky.

Ja som bola sama v Patagónii niekoľkokrát – a stále sa tam rada vraciam. Nemôžem si pomôcť, tá príroda ma úplne fascinuje a nikdy jej nemám dosť. Je to pre mňa najkrajší kút sveta, kde sa človek cíti maličký, ale zároveň neuveriteľne živý. Patagóniu určite odporúčam každej skúsenej turistke, ktorá sa odhodlá vycestovať sama.

Ak si žena, ktorá rozmýšľa nad sólo trekmi v tejto divokej krajine, si na správnom mieste. V „triológii“ ti prinášam praktickú príručku pre sólo ženu v Patagónii – bez auta, sama… no nezblúdiš. Ukážem ti, ako na to. 

Po prečítaní pôjdeš do Patagónie sebavedomejšia – budeš presne vedieť, čo očakávať a nenecháš nič na náhodu. A ak si turistka, ktorá pozná každý kút napr. hrebeňa Malej či Veľkej Fatry a párkrát bez problémov vybehla na Chopok, tak ver mi – Patagónia je pre teba ako ušitá. Zvládneš ju!

Najčastejšie sa sem chodí, keď je na južnej pologuli leto – teda december, január a február - to je hlavná sezóna. Fungujú kempy, premáva viac autobusov, shuttle busov aj letov. Máš dlhé dni, takže sa dá stihnúť viac presunov aj túr. Počítať však treba s tým, že nebudeš sama – turistov je pomerne veľa, hlavne na frekventovaných trasách, a ubytovanie sa oplatí rezervovať dopredu. Ak chceš zájsť ďalej, na živé duše budeš natriafať iba občas.

Ak máš rada pokojnejšie chodníky, zváž november alebo marec a začiatok apríla. Vtedy je prechodné obdobie. Aj vtedy sa stále dá prejsť väčšina známych trás, ale dni sú kratšie a počasie náročnejšie (sneh). Ráno svitá až okolo ôsmej, slnko zapadá okolo šiestej. To znamená, že treba plánovať rozumne a neprepáliť kilometre. Výhoda je, že je menej ľudí a celé to má intímnejšiu atmosféru. Nevýhoda – niektoré trasy už môžu byť uzavreté a snehu je viac. Počasie je nevyspytateľné – v priebehu jediného dňa ťa môže prekvapiť dážď, sneh, vietor aj ostré slnko.

Od mája do septembra tu vládne zima. To je úplne iná Patagónia. Turistov je minimum, dni krátke a väčšina viacdňových trekov je uzavretá alebo dostupná iba s horským sprievodcom. Pozemné hranice medzi Čile a Argentínou budú zatvorené a cesty kvôli snehu neprechodné, alebo bývajú otvorené len pár hodín denne, takže ak chceš ísť tam a späť v rovnaký deň, často to nestihneš. Plánovanie musí byť precízne a s rezervou.

Napriek tomu má zima v Patagónii svoje čaro. Keď vyjde slnečný deň, celé hory sa ukážu v nádhernom bielom šate. A áno, niekedy je to aj čistá „apokalypsa“ – sneh, vietor a zavreté cesty. Ale stále tu žijú domáci, a aj to je zážitok – vnímať to rovnako ako oni. Viacdňové treky sú prakticky nemožné, no stále si užiješ vyhliadky, ľadovce a zimné športy (lyžovačka). Napríklad ľadovec Perito Moreno v Argentíne je otvorený pre návštevu celoročne.

Zaujímavosťou sú lyžiarske strediská – v Ushuaia aj v Bariloche. V Ushuaia sa kedysi preháňala aj Petra Vlhová. Najlepšie podmienky na lyžovačku sú v júni a júli. Posledné roky sa tu dokonca občas objavila aj polárna žiara!

Jediný problém zimy môžu byť letecké spojenia – napríklad z Buenos Aires do Patagónie (mestá El Calafate a Ushuaia) letia dva–tri razy denne. Ak sa ti let zruší, potrebuješ mať flexibilný plán a rezervu. Turizmus v mestách ako Ushuaia, El Calafate či Bariloche funguje aj v zime – v Ushuaii a Bariloche kvôli lyžiarom, v El Calafate kvôli ľadovcom. El Chaltén – trasa pod Fitz Roy môže byť zasnežená a nevychodená, ale vyhliadky na Fitz Roy v okolí El Chaltén sú otvorené a v zime sú zdarma. Ak však snívaš o dlhých trekoch, zima nie je obdobie, kedy ich chceš absolvovať.

Do Patagónie sa nechodí na víkendový výlet. Ak plánuješ, že sem prídeš raz za život a už sa sem nebudeš vracať pravidelne, pokojne si vyčleň celý mesiac. Vzdialenosti sú obrovské, presuny zaberú vždy viac, než čakáš, a bola by škoda prísť sem a niečo zásadné vynechať. Dôležité je neponáhľať sa. Rátaj s tým, že sa v určitej časti môže pobyt predĺžiť kvôli nepriaznivému počasiu. Mysli na časovú rezervu. Ak ideš sólo a nebookuješ si auto, stále vieš zažiť veľmi veľa. Auto v Patagónii je určite veľká výhoda, ale ak nie si šofér, nezúfaj, perfektnú dovolenku si vieš stále dobre naplánovať. 

Rezervácie sú absolútne kľúčové. Všetko rieši stránka Booking Patagonia (funguje v španielčine aj angličtine). Cez ňu si môžeš zabookovať všetko, čo na trek potrebuješ: hotely v Puerto Natales, vstupenky do národného parku Torres del Paine, spiatočný autobusový lístok z Puerto Natales a hlavne konkrétne kempy. Nielen miesto pre stan, ale aj formu stravy a rôznu výbavu, ak ju chceš obdržať na mieste.

Ak chceš, môžeš si rovno doplniť objednávku o výbavu – stan, spacák, karimatku – ktorá ťa bude čakať v každom kempe po príchode. Takisto si môžeš zabezpečiť večeru, obedový balík a raňajky (prípadne cenovo výhodnú plnú penziu). Rezervačný systém sa otvára v júni/júli na nadchádzajúcu sezónu a platí jednoduché pravidlo: kto prv príde, ten má lepšie možnosti a viac možností. Z pozorovania vidím, že rýchlo sa vybookujú miesta pre vlastný stan, karimatky a spacáky, potom sa rýchlo vybookujú aj zapožičané stany. Posledné ostávajú otvorené lôžka v zdielaných izbách, kde sa ceny pohybujú od 200 eur a vyššie. 

Stránka ti ponúkne približne 11 možných trás a smerov a rôzne možnosti kempov. Tvojou úlohou je nájsť dátum, kedy sú dostupné kempy počas celej preferovanej trasy. Najviac možností máš, ak začneš s bookingom hneď, ako sa rezervačný systém otvorí. Ak sa ti podarí nájsť vhodný dátum a služby, ktoré z kempu potrebuješ, neváhaj – bookni to.

Ak máš vlastnú výbavu – ľahký stan, spacák aspoň do –7 °C a karimatku – výrazne ušetríš! Vtedy klikáš iba na "miesto na rozloženie stanu", ktoré sa priradí do rezervácie. Takto ma W trek vyšiel približne na 400 USD (rok 2023), no cena sa môže zmeniť. Ak nechceš niesť výbavu so sebou a chceš si ju zapožičať, trek ťa pokojne vyjde aj na 1000 USD. Doobjednaj si obedový balíček, raňajky alebo večeru v deň, ktorý preferuješ, ak nechceš so sebou niesť veľa jedla. Ja som prvé dva dni mala vlastnú stravu, zvyšok som si doobjednala. Mala som vlastný stan, spacák aj karimatku.

Ak máš rezerváciu kempov hotovú, potom najdôležitejšie je už len držať sa svojho plánu treku – kempy reálne spravujú rôzne spoločnosti a zmena trasy a potreba zmeniť nocovanie ti môže spôsobiť veľké problémy. Pozri sa na tu webovú stránku, možnosti trás a mapu treku a rozhodni sa, na čo klikneš. 

Ako sa dostať do Torres del Paine:

Ak chceš ísť trekovať do Torres del Paine, najčastejšia trasa je táto: rezervuj si medzinárodný let do Santiago de Chile a odtiaľ lokálny prelet do Punta Arenas. Z Punta Arenas si rezervuj autobusový lístok (odporúčam webovú stránku Busbud) do Puerto Natales. Existujú priame lety zo Santiago de Chile aj do Puerto Natales, ale ja ich moc nemusím – málo spojov, vysoké riziko meškania alebo zrušenia. Do Punta Arenas lieta viac liniek a keď sa niečo pokazí, letecká spoločnosť vie ponúknuť adekvátnu náhradu teoreticky do 24 hodín.

V prípade rušenia spojov, problémy rieš osobne na letisku pri prepážke spoločnosti, s ktorou si mala letieť. Vysvetlí, že nemôžeš letieť neskôr, lebo máš rezervácie, ktoré sa nedajú zrušiť. Často to pochopia a uprednostnia ťa na palubu lietadla, ktoré ide skôr. Avizovala by som im stand-by pred hociktorým odletom a čakala či sa naboardujú všetci - často sa stane, že niekto nepríde na let. Ak ti zrušili let do Punta Arenas a nie je náhrada, rovno im povedz, že vieš letieť aj do Puerto Natales, nech pozerajú voľné miesta aj tam. Výhodou sólo cesty je, že potrebuješ iba 1 miesto, ktoré sa môže ľahko nájsť. Ak by ste boli v partii alebo veľkej skupine, môže byť zložité poslať do cieľa všetkých 1 novým letom. 

Do Puerto Natales sa vieš dostať aj po zemi z El Calafate (Argentína). Ak ti viac sedí táto druhá cesta, potrebuješ medzinárodnú letenku do Buenos Aires a potom lokálny prelet do El Calafate, odtiaľ idú autobusy priamo do Puerto Natales – opäť Busbud. Cesta síce dlhšia, ale v El Calafate si vieš pripraviť tiež pekný program skôr, než sa vyberieš pozemnou hranicou do Chile. 

Ja som mala rezervovanú spiatočnú letenku do Santiago de Chile. W trek začal odchodom z Puerto Natales presne 4 dni po prílete v Chile. Mala som teda veľkú rezervu na prípadné meškania spojov a nežiaduce komplikácie. Nakoniec išlo všetko hladko a v Punta Arenas som využila voľný čas na návštevu pevnosti Bulnes, Pamätník vetra a ak by si ty mala ešte viac času, určite choď na výlet na Isla Magdalena za kolóniou tučniakov (sú tam do marca).

Ak nechceš ísť do Rio Seranno nemusíš, drž sa svojej rezervácie z booking Patagonia. Ubytuj sa v Puerto Natales najneskôr jednu noc pred začiatkom treku. Získaš čas na aklimatizáciu, prípadné nákupy a preorganizovanie batožiny. Budeš to mať bez stresu. Nepotrebnú batožinu si necháš v hoteli v Puerto Natales. Každý lepší hotel určite má Luggage rooms. Alternatíva: môžeš ju nechať v hoteli aj v Punta Arenas, ak sa tadiaľ budeš vracať naspäť, kde sa po ňu neskôr vrátiš a budeš pokračovať vo svojej ceste ďalej. Kvôli tomu si ja vyberám lepší a väčší hotel, kde môžu túto službu uskladnenia batožiny ponúkať. 

Nespoliehaj sa na to, že keď sa na treku niečo stane, zamestnanci kempov v Torres del Paine ti ochotne pomôžu. Vôbec... Moja skúsenosť je opačná: ani sa s tebou nemienia baviť. Máš mať všetko rezervované, tvoj booking bol jasný, tak čo chceš meniť. Stretávala som turistov, ktorí sa veľmi ponáhľali, lebo ešte nevedeli, kde v tú noc budú spať, kto ich prijme atď. Stretávala som turistov, ktorí zamestnancov hodnotili ako nie moc welcoming. Ja som osobne nič nepotrebovala, lebo som sa pripravila, ale toto mám z počutia, small-talkov alebo z pozorovania, ktoré sa odohrávali na recepcii kempu predomnou.

Čo sa týka plnej penzie alebo polpenzie v kempe: ak si chceš na mieste dohlásiť raňajky, obedový balíček alebo večeru, dá sa to na recepcii, ale budeš na standby – overia, či ostane niečo aj pre teba. Raňajky problém nemusia byť, ale môžu mať problém s obedovými balíkmi a porciami k večeri (nejde o bufety), ktoré počítajú podľa počtu trekerov, ktorí si ich vybrali a zaplatili vopred. Mám pocit, že zvyknú mať pár kusov navyše, ale ak prídeš neskoro, rezervu môžu vypredať. Platba je potom na mieste v hotovosti. Platili ceny, také, aké mali počas vytvorenia rezervácie treku. V roku 2024 brali aj USD, aj CLP. Jedlo je veľmi chutné. Určite sa stôl pod váhou jedla neprehne, ale objem jedla je tak akurát. 

El Chaltén je právom nazývaný „hlavným mestom trekingu“ v Argentíne. Je vzdialený 3 hodiny cesty autobusom od El Calafate a priame spoje (aj z letiska) jazdia pravidelne počas dňa – harmonogram všetkých spoločností a lístky nájdeš online. Odporúčam stránku BusBud a určite odporúčam lístok na bus kúpiť dopredu.

Po prílete v El Calafate potrebuješ rezervu cca 1 hodinu, kým vyberieš batožinu a vyjdeš von na parkovisko. Je v tom aj časová rezerva. Letisko je malé. Menšie ako to v Bratislave. Ak by si priletela skôr a odchytíš na letisku linku tej istej spoločnosti, ktorá ide do El Chalten skôr, môžeš zastaviť šoféra a opýtať sa či je 1 miesto v tom autobuse ešte voľné a vysvetliť, že ideš s tou istou spoločnosťou, ale lístok máš na neskôr atď. Oni si to overia. V Argentíne mi prišli ľudia viac nápomocnejší než v Chile. Zadarmo (ale dala som mu prepitné) ma zobrali na skoršiu linku. Bolo tam posledné voľné miesto - opäť výhoda byť sólo. 

Ikonická túra v El Chaltén je výstup k Lagúne de los Tres pod masívom Fitz Roy – jedna z najkrajších scenérií na svete. Od roku 2025 sa však treky spoplatnili – vstupné začína od 50 USD na osobu na deň. Stále to stojí za to, ale priznám sa, že ma to zamrzelo. Bola som tam 2x, aj v čase, keď boli zadarmo a v porovnaní s Torres del Paine sa Fitz Roy zdá byť predražený. Fitz Roy je menší masív než Torres del Paine a vstupenka do Torres del Paine je aktuálne (2025) lacnejšia vzhľadom na to, že platí viac dní.

Odporúčam stráviť v hoteli v El Chaltén aspoň tri noci, aby si stihla aspoň dve plnohodnotné túry. Prípadne mala rezervný deň, ak sa pokazí počasie. To sa stalo aj mne. Vietor fúkal tak silno, že som prakticky nevedela celý deň prejsť bez problémov ani po ulici. Trekovala som až na ďalší deň. Kempovať je možné aj v meste na vyhradených miestach, napr. Camping El Relincho, La Torcida Camping...treba si to pozrieť na ich Facebooku alebo Google, čítaj referencie. Majú spoločenské miestnosti, kuchynku, toaletu, sprchy. 

Kempovanie pod Fitz Royom je možné tiež a je to určite úžasná skúsenosť – prebudiť sa pod horou a privítať východ slnka bez davov je niečo, čo ti ostane navždy.

Vstupenka na trek sa kupuje na stránke argentínskych národných parkov. Realita? Kontrola pri mojej druhej návšteve bola (v roku 2025) len pri malej búdke na začiatku chodníka. Platba kartou je možná na mieste, ale nefunguje dobre. Ja som mala problém – karta mi nešla ani pri pokuse kúpiť lístok online, ani pri pokuse zaplatiť na mieste. Po 10 minútach tvárenia sa, že neviem, čo sa deje a lámavej španielčine, ocenili rozsah mojich jazykových znalostí, zľutovali sa a pustili ma bez lístka. 

Ako sa dostať do El Chaltén

Ideálne je kúpiť medzinárodnú letenku do Buenos Aires. Priletíš na medzinárodné letisko Ezeiza (kód na letenke EZE). Z Buenos Aires potrebuješ letieť ešte do El Calafate. Z Buenos Aires tam lietajú spoje aj z medzinárodného letiska EZE ako aj lokálneho letiska Aeroparque (kód na letenke AEP). 

Ak sa potrebuješ presunúť v rámci týchto dvoch letísk v rámci 1 leteckej cesty, čas na prestup je minimálne 4 hodiny. Rátaj radšej 5 a viac. V minimálnom čase na prestup sa počíta čas, kým vystúpiš z lietadla na EZE, čakáš na migračnom, čakáš na batožinu, zoženieš taxi/Uber na druhé letisko a znova check-in, bezpečnostná kontrola, čakanie na odlet. Pri bráne na AEP by si mala byť aspoň 45 min. pred odletom. Dá sa to stihnúť, ale nakoľko sa môže let do Buenos Aires omeškať, zváž celkový čas, ktorý máš vyhradený na dovolenku v Argentíne. Niekedy nie je naškodu, prespať v Buenos Aires a letieť na druhý deň. Ja to robievam presne takto. Vyspím sa 1 noc v Buenos Aires, zmením si cash, načerpám atmosféru mesta a na druhý deň letím do Patagónie. 

Letecké linky z Európy do Buenos Aires patria medzi najdlhšie linky európskych spoločností. Pozri sa normálne do mapy - ideš fakt ďaleko...

Pri check-ine veľkej batožiny na let vo Viedni sa mojej známej stalo, že na batožinovom lístku mala finálnu destináciu FTE (El Calafate), ale reálne si musela batožinu v Buenos Aires vyberať a znovuregistrovať na miestny prelet z Ezeiza do FTE - El Calafate. Iným ľuďom sa stalo, že im batožinu začekovali iba po prestupové letisko v Madride, aj keď letecká cesta na letenke bola jasná: Viedeň - Madrid - Buenos Aires. Je to chyba, nedaj sa odbyť. Na letisku často robia neznalí ľudia, čiže sa 2x opýtaj kam posiela tvoju batožinu resp. kde sa k nej najbližšie dostaneš. Má ísť až do Buenos Aires a na prestupovom letisku (Madrid pri Latam/Iberia, Paríž pri Air France, Amsterdam pri KLM...) si ju nevyberáš. 

Vždy si sprav online check-in na let (možné 24 hodín pred odletom).

Ak ideš z hotela v Buenos Aires naspäť na letisko, taxikári sa zvyknú dvakrát pýtať či ideš na „Ezeizu“ alebo „Aeroparque“, aby ťa nezaviezli zle. Cesta medzi letiskami trvá cca 45 min. podľa dopravy. 

Ushuaia je najjužnejšie mesto sveta – dostalo prezývku koniec sveta. Obklopené je divokou krajinou Ohňovej zeme a ak hľadáš pokojnejšie trasy a menej turistov, tu si prídeš na svoje. V Ushuaii sa mi vždy neskutočne páči. Raz som sa tam vrátila na dovolenku, ktorá trvala až týždeň, so zámerom iba trekovať.  

Čo teda zažiť v Ushuaia?

Máš málo času? Sprav si iba poldňový výlet k lagúne Esmeralda – ľahký trek na 5–6 hodín a v prístave si v jednej z mnohých malých lokálnych cestoviek bookni výlet na lodi po Beagle Channel (k majáku alebo až k tučniakom). 

Máš viac času? Pridaj národný park Tierra del Fuego a trek na vrchol Guanaco. Shuttle busy tam chodia priamo z centra Ushuaie a večer sa vracajú naspäť. Výstupná a nástupná zastávka v národnom parku bude pre teba Alakush. Ak trekuješ rýchlo, vieš zbehnúť ešte do Bahia Lapataia, kde je konečná zastávka shuttle busu.

Kempovanie je možné v národnom parku Ohňová zem na vymedzených miestach. Kempy sú neorganizované. Oheň založiť môžeš iba ak to kontrola na vstupe v ten deň dovolí (niekedy kvôli počasiu je to zakázané), no problém je ten, že si drevo musíš doniesť so sebou, to zn. že musí byť nazbierane mimo parku. Čiže s ohňom nerátaj. Každopádne v okolí nájdeš informačné budovy, napr. Alakush, kde je toaleta a reštaurácia. Do parku sa teda vstupuje cez bránu, kde ti kontrolujú lístok, vysvetlia mapu, aj to kde vieš postaviť stan.

Priestor na objavovanie je aj nad mestom Ushuaia, kde vedú turistické trasy (vhodné ako jednodňové) s peknými výhľadmi na celý záliv. Najviac sa mi páčil trek k ľadovcu Vinciguerra, lagúna Tempanos a ľadovec Martial. Na začiatok turistickej trasy pôjdeš vždy taxíkom. Po návrate z hôr som často ešte nemala signál, ale našla som vždy nejakú kaviarničku, kde bola Wifi, dala si kávu, empanadu, privolala taxi a všetko fungovalo. Nad Ushuaiou nie sú oficiálne kempy. 

Taxi Ushuaia - po prílete, v príletovej hale nájdeš stánok oficiálnej taxi služby. Šoféri sú, podľa mojej skúsenosti, vždy milí. Ak máš rovnaký pocit, opýtaj sa na jeho What´s app (možno ti aj sám dá vizitku) a kedykoľvek sa s ním vieš dohodnúť keď potrebuješ zaviesť na trek alebo potrebuješ odvoz do hotela. Sú veľmi fajn. V opačnom prípade zbehni do centra do prístavu - aj tam uvidíš oficiálne taxi služby a What´s app na nich. Oplatí sa vedieť zopár španielských výrazov, ktoré využiješ pri doprave. 

Ako sa dostať do Ushuaia

Lietajú tu letecké linky z Buenos Aires, ale aj z El Calafate. Ako zvládnuť prestup z medzinárodného letu na miestny let, na letisku v Buenos Aires, nájdeš vyššie pri opise letu do El Calafate. Dôkladne si ho prečítaj, lebo v Buenos Aires musíš vyberať veľkú batožinu a dať si pozor, z ktorého letiska (EZE alebo AEP) kupuješ letenku do Ushuaia. 

Toto miesto celkom dobre opisuje web stránka Explora Isla Navarino, ktorá je aj v angličtine. Majú tam kontakt, kde sa môžeš čokoľvek opýtať ohľadom návštevy a odpovedajú do 24 hodín jasne k veci. 

Na tento trek sa ešte len odhodlávam – ak všetko vyjde, spravím o ňom samostatný blog. Ideálne obdobie na návštevu je december – február. V apríli sa už často pridáva sneh, ktorý trasu komplikuje. V marci a apríli je už pre teba neskoro tam ísť. Najskôr tam bude nasnežené, veľa ľadu. Veľká šanca, že trekom neprejdeš. Lepšie je ísť v sezóne, no snežiť môže hocikedy. Musíš mať GPS. Naštuduj si trasu online, aby si mala memorizované to prostredie.

Spíš 4 noci v horách na vyznačených miestach – kempoch bez akéhokoľvek vybavenia. Trek je preto neokukaný a je tu preto menej ľudí. Ak ideš sama, najskôr sa ti nič nestane. Nežijú tam žiadne divoké zvieratá ani nie sú známe nejaké incidenti medzi turistami. Po tejto stránke je to bezpečne. Všetko však skomplikuje ušmyknutie sa. Vyvrtnutý členok, nebodaj zlomenina alebo pád na ostrý kameň. V parku nie je signál. Je komplikované privolať si pomoc. Ak ideš sama, musíš byť extremne opatrná, aby si neprišla k úrazu. V prípade silného vetra, použi zdravý rozum a vráť sa späť do pôvodného kempu, z ktorého si vyrazila a v treku pokračuj na ďalší deň, ak sa počasie ustáli. 

Čo je problém: trasa stále nie je dobre značená. Značky sú len na kameňoch a v snehu zanikajú. Lepšie je značený úvod a záver (v závere farebnou stuhou na stromoch). Ide sa spočiatku po lese, potom aj po hrebeni, okolo jazer, po kameňoch...určite natrafiš na mokrú pôdu, blato. Potrebuješ nepremokavú obuv a zídu sa návleky. Na Isla Navarino zároveň veľmi silno fúka. Môže sa stať, že nebudeš jeden deň kvôli počasiu pokračovať, to zn. mysli na rezervnú noc a extra jedlo.

Ale ak miluješ extrémy a hľadáš niečo, čo robí minimum ľudí – toto je „to miesto“, ktoré ťa vyskúša, kde budeš sama odkázaná na seba. Čítala som, že oheň založiť nemôžeš, no videla som turistov na YouTube, ako to tam robili. Môžeš mať varič, ale vzhľadom na kg a miesto v batohu by som ja osobne zvolila dehydrované jedlo pre samoohrev, ale to už spravíš podľa seba. 

Kvôli bezpečnosti sa v Puerto Williams na policajnej stanici registruj na tento trek a uveď kedy sa plánuješ vrátiť. Po návrate sa tam zastav a nahlás, že si späť.  

V Puerto Williams sú len menšie hotely, resp. hostely. Ak prespíš 1 noc pred trekom, dovolia ti uskladniť nepotrebnú batožinu. Z hotelov vyniká Errante, ktorý je však mimo centrum. Ak by som išla z Ushuaia, tak by som pre veľkú batožinu využila oficiálne úschovne v Ushuaia (prípadne hotelovú úschovňu, ak by som tam noc predtým prespala). Ak by som išla z Punta Arenas, aj tam by som spravila to isté. Na lete z Punta Arenas do Puerto Williams však nemôžeš prenášať kartušu. V hosteloch v Puerto Williams ich však zoženieš- turisti tam zvyčajne nechajú takéto veci pred odletom, lebo ich nemôžu zobrať naspäť na palubu. 

Ako sa dostať na Isla Navarino

Ushuaia je tiež východiskovým bodom k legendárnemu treku Dientes de Navarino na ostrove Isla Navarino (Chile) – najjužnejšiemu treku sveta. Ide sa tam trajektom z Ushuaia (treba kúpiť lístok veľmi dlho dopredu) alebo lietadlom z Punta Arenas do Puerto Williams. 

Bariloche, argentínska časť Patagónie, je ako mix Álp a Patagónie. Čakajú ťa tyrkysové jazerá, borovicové lesy a kopce, ktoré vyzerajú ako z pohľadnice. Kratšie túry: jednodňové výlety priamo z Bariloche s MHD (Llao, Cerro Otto, Campanario) vieš spraviť za 1 deň a teda spíš v hoteli v Bariloche. Viacdňové túry: treky cez horské chaty Frey, Jakob, Italia, Lopez. Počítať treba aspoň so 4 nocami v horách. Potrebuješ stan, spacák, karimatku. Chaty však majú aj zdieľané izby za poplatok.

V Bariloche som bola iba 1x a strávila som tam tri noci. Vtedy som stihla iba treky Llao, Cerro Otto, Campanario a pohybovala som sa lokálnou MHD. Plánujem návrat a urobiť trek cez tie 4 horské chaty. Ak by to vyšlo, určite o tom prinesiem samostatný blog. 

Ako sa dostať do Bariloche

Lietajú tu letecké linky z Buenos Aires, ale aj z El Calafate. Ako zvládnuť prestup z medzinárodného letu na miestny let do Bariloche, na letisku v Buenos Aires, nájdeš vyššie pri opise letu do El Calafate. Dôkladne si ho prečítaj, lebo v Buenos Aires musíš vyberať veľkú batožinu a dať si pozor, z ktorého letiska (EZE alebo AEP) kupuješ letenku do Bariloche.

Dá sa zažiť veľmi veľa. Tak ako na to? Rozhodni sa podľa toho koľko máš času.

Najprv by som teda zvážila Argentínu:

Bariloche + Fitz Roy + ľadovec Perito Moreno. Kupuj teda medzinárodnú letenku do/z Buenos Aires. Medzi Buenos Aires (medzinárodné letisko EZE-Ezeiza a miestne letisko AEP - Aeroparque) a San Carlos de Bariloche (kód letiska BRC) premávajú priame letecké linky, napr. so spoločnosťou Aerolineas Argentinas. Z Buenos Aires lietajú linky aj do El Calafate (kód FTE). Existujú spojenia aj medzi Bariloche a El Calafate.

Spoločnosti FlyBondi a Jetsmart nemám rada kvôli tomu, že síce sú to všetky tri spoločnosti nízkonákladovky, ale Aerolineas majú viac spojov cez deň (lepší servis, ak sa spoj z ich strany musí zrušiť). FlyBondi a Jetsmart letia raz denne, no spravidla sú pasažieri nespokojní. Ak sa niečo zruší, náhradný spoj môže ísť o deň alebo dva dni. Mám rada Aerolineas Argentinas, ktorý má viac možností a zatiaľ ma nesklamal. 

Vieš si cestu ešte natiahnuť? V tom prípade pridaj mesto Ushuaia. Letia tam priame linky z Buenos Aires a aj z El Calafate. Tam určite sprav ľahký trek k lagúne Esmeralda - pol dňa. Na druhý deň pridaj plavbu po zálive Beagle k majáku, kde uvidíš tulene a trochu ďalej aj tučniaky. Skvelá je aj jazda jeepom spojená s obedom okolo jazera Fagnano! Robí sa v zdielanej skupine a všetky výlety v okolí si vieš rezervovať v lokálnych CK v prístave. 

Ešte niečo navyše? Ak máš rada víno, zapoj aspoň 1 noc v Mendoze. Premávajú tam letecké linky z Buenos Aires aj zo Santiago de Chile. Objednaj si online cez Viator alebo Get my guide poldenný výlet v anglickom jazyku do viníc. Zvyčajne robia 2-3 vinice a privezú ťa aj naspäť. Z Mendozy potom premávajú aj priame nočné autobusové spoje do/z Buenos Aires, do/zo Santiago de Chile. Trvanie je cca 8 hodín (do Santiago de Chile) a 15 hodín (do Buenos Aires). Lístky na bus stoja cca od 50 eur/osoba. Niekedy toľko stojí aj letenka. Rozhodni sa podľa toho. Čo však nemineš na noc v hoteli, lebo prespíš v autobuse, využiješ na niečom inom. 

Čo s Chile?

Nechaj si ho na niekedy inokedy a skombinuj napríklad W trek alebo celý O trek s Veľkonočným ostrovom alebo aj Atacamou. To je ideálna nová 2-3 týždňová dovolenka.

Ak máš veľa času a chceš kombinovať Chile aj Argentínu: sprav W trek, potom Fitz Roy a Perito Moreno. Poradie si vyskladaj podľa letov:

Napríklad odlet do Buenos Aires, potom prelet do El Calafate (spraviť Perito Moreno a Fitz Roy), po zemi autobusovou linkou do Chile, do mesta Puerto Natales a rezervovať si W trek prípadne celý O trek. Potom z Puerto Natales alebo z Punta Arenas prelet do Santiago de Chile a odtiaľ medzinárodný let domov. Alebo naopak.

Ak by si mala v Chile potom viac času, určite si pozri letenky zo Santiago de Chile do mesta Calama na sever a vymysli si výlet do San Pedro de Atacama, najsuchšia púšť sveta. Cez lokálne agentúry si môžeš rezervovať výlet v anglickom jazyku na duny v Atacame, ale ak ťa netrápia peniaze, pozri si lodge Explora alebo Tierra Patagónia, ktoré majú v balíku ubytovania aj all inclusive a teleskopy na pozorovanie hviezd - tým je Atacama známa. Krásne nebo plné hviezd.

Čo je však problém: najlepšie pre pozorovanie hviezd je (papierovo) marec-máj a september-november. To sú mesiace, kedy Torres del Paine zaviera O trek (marec) a do konca apríla funguje už iba W trek resp. otvára brány až v septembri. Dá sa to však naplánovať.

Medzi prechodné obdobie si vsuň Veľkonočný ostrov aspoň na 3 dni (najlepší čas apríl-jún, október-december) alebo si pozri možnosti kempu a treku v meste Pucon a Villarica. Takto sa tam dostaneš:

Zo Santiago de Chile si bookni letenky do mesta Temuco, priamy let. Z Temuco z letiska si bookni autobus do mesta Pucon cez stránku BudBus. Pozri si možné treky v okoli Puconu a Villarica (najlepší čas na návštevu december-marec). Mimo tohto obdobia sú tu dobré podmienky napr. pre lyžovačku. Pozri si trek napr. do národného parku Huerquehue - odporúčam. Je to 30 km od Puconu a premáva tam z mesta lokálny autobus (cesta trvá 45 min a má veľa zastávok, no dá sa to vydržať) a večer sa vracia späť.

Na autobusom nástupišti boli napísané odchody autobusu na stene, bola tam aj búdka s predávačom lístkov, ktorý mi odchody potvrdil (v roku 2024 išiel o 9:00) a zároveň mi potvrdil, o ktorej pôjde od vstupnej brány naspäť do Puconu. To potom prepotvrdil aj šofér - všetko teda fungovalo. Spravidla to bolo večer okolo 17:00. V parku Huerquehue sa dá prespať v privátnom kempe.

Pokúsila som sa osloviť v Huerquehue konkrétne kemp Camp Olga vid ich web. Odpísala mi pani s lámavou angličtinou, že ma eviduje a mám prísť, zabezpečila by raňajky aj večeru, potvrdila miesto na stan a platbu až na mieste. Nakoniec som tam nekempovala kvôli veľmi zlému počasiu a prespala som v meste (hotel Enjoy, ale sú tam aj iné dobré možnosti).

V parku na vstupnej bráne boli strážnici, ktorí všetkým dali briefing, že nemáme isť na výstup Sendero San Sebastian, lebo je tam kvôli dažďom zosuv a veľa blata, čo cestu zničilo. Mohli sme ísť iba na okruh okolo jazier (lagos). Bolo to fajn pekné. Trekovala som už samostatne. Na bráne sme však dostali podrobné informácie. Hneď ako sme tam prišli, hneď si nás odchytili.  

Plánovala som tam trekovať aj kempovať v privátnom Santuario El Cañi. Nájdeš ich na instagrame. Ozvali sa hneď, ale začali s informáciou, že ak nebudem komunikovať po španielsky, tak sa so mňou nebudú ďalej rozprávať. Čiže podobne dojmy ako z Torres del Paine. Nakoniec som tam kvôli počasiu už nešla, aj keď som na to bola pripravená. Na webe majú mapu parku, vyznačené miesta na možné rozloženie stanu. A z Puconu tam taktiež premávajú autobusové spoje. 

Ja to robím tak, že si pozriem cenu medzinárodnej letenky v preferovanom období – spravidla sa to stane vtedy, keď na facebookových stránkach alebo stránkach s akciovými letenkami nájdeš raz, dva razy za rok cenovo výhodnú ponuku do Buenos Aires alebo Santiago de Chile. Bacha na prestup cez USA, Veľkú Britániu alebo Kanadu – potrebuješ ich vízum, resp. cestovnú autorizáciu, čo zvyšuje náklady. Preferujem preto lety s Air France na prestup cez Paríž, KLM na prestup cez Amsterdam alebo Iberiu na prestup cez Madrid priamo do Santiago de Chile alebo Buenos Aires.

Aká je „normálna“ cena letenky? Kedysi to bolo bežne 600-700 eur. Teraz (rok 2025, časom sa to môže meniť) sú tie ceny priemerne okolo 1000 eur počas celého roka. Z dlhodobého pozorovania najlepšie ceny bývajú okolo 600 eur s Turkish do Buenos Aires alebo 800 eur s Air Canada do Santiago de Chile v triede Economy. Do Buenos Aires aj do Santiago de Chile by som brala čokoľvek okolo 800-900 eur s batožinou v economy. Ak kupuješ v časovom predstihu (napr. 3 mesiace a viac) lokálny prelet, môžeš ho dostať aj do 100 eur. Prekvapiť ťa môžu sviatky (Veľká noc a pod., kedy aj v časovom predstihu budú ceny lokálnych letov vysoké a spoje vybookované).

Keď ma oslovila nejaká ponuka na letenku a viem, že chcem ísť, pred kúpou si premyslím, kam chcem ísť, čo chcem vidieť a koľko času tam chcem stráviť. Následne si hľadám lokálne lety (stránky leteckých spoločností Aerolineas Argentinas, výnimočne Sky, JetSmart, Flybondi, prípadne všeobecnú stránku Skyscanner, ktorá sumarizuje všetko), zisťujem, či existujú autobusové spojenia medzi navštívenými miestami (stránka BudBus, ktorá zhrnie ponuku viacerých autobusových spoločností), premýšľam, aký trek idem spraviť, ako veľmi je náročný, kedy ho začnem a kedy skončím, či všetko stíham, alebo pridám extra deň, aby mi to dávalo celé zmysel. Podľa náročnosti treku myslím aj na rezervnú noc. Radšej pridať extra deň na danom mieste, než sa zbytočne ponáhľať a potom uviaznuť.

Čo sa týka Skyscanneru, vo výbere si iba pozriem, ktorá spoločnosť má výhodný let, a následne ho vyhľadám priamo cez stránku danej leteckej spoločnosti. Nepoužívam Kiwi ani nič podobné. Bookujem si to priamo na webovej stránke leteckej spoločnosti, aby som v prípade rušenia spojov či refundu nebola odkázaná na komunikáciu so sprostredkovateľskou stránkou, ktorá nie vždy dobre funguje, pokiaľ ide o support, alebo ani neukáže reálnu ponuku.

Keď mám hrubý plán, pustím sa do záväzných rezervácií, aby som už na ničom neuviazla. Najprv teda letenky, autobusové lístky a ako posledné hotely. Ak chcem ísť na trek, ktorý má povinnú rezerváciu (napr. W trek, O trek), najprv sa uistím, že sú rezervácie kempov skutočné dostupné. Keď som si bookovala W trek, najprv som si rezervovala trek a následne som kúpila vyhľadanú letenku - všetko v jeden deň. Ostatné rezervácie sa potom prispôsobili týmto dvom.

Cestovanie do Patagónie ako sólo žena, bez auta a sama na seba odkázaná, môže znieť trochu desivo, ale ver mi – je to úžasný zážitok, ktorý stojí za každú chvíľu plánovania. Keď vieš, kedy ísť, ktorý trek si vybrať, ako sa pohybovať medzi miestami a ako si naplánovať dni na treku, všetko ostatné sa dá zvládnuť s ľahkosťou. Patagónia ťa odmení neuveriteľnými výhľadmi, pocitom slobody a vlastnej sily. Takže ak nad tým váhaš – neboj sa ísť sama. Je to dobrodružstvo, ktoré ti otvorí nové obzory a určite sa k nemu budeš rada vracať v spomienkach.

V druhom diele sa viac rozpíšem o tom, kde sa ubytovať, čo si pozrieť okrem samotných trekov a ako si naplánovať jednotlivé dni. V treťom diele sa zameriam na praktické rady a batožinu.