Viktóriine vodopády - nezabudnuteľné divadlo prírody

Victoria Falls, nachádzajúce sa na štvrtej najväčšej africkej rieke Zambezi, útočia svojou veľkoleposťou, krásou a mohutnosťou na všetky zmysly. A to doslova. Počas sezóny dažďov nimi každú minútu pretečie 500 miliónov litrov vody, ktorej burácanie počuť už z diaľky.

Stúpajúci opar okolo vodopádov možno pozorovať počas jari a leta až zo vzdialenosti dvadsať kilometrov. Nie nadarmo sa v domácom jazyku nazývajú tieto vodopády Mosi-oa-Tunya – v preklade doslova Dym, ktorý hrmí.

Priamo k mestu Victoria Falls v Zimbabwe sa viete dostať letecky z viacerých európskych letísk. Letisko Victoria Falls (VFA) je od mesta vzdialené zhruba 20 km. Rátajte s prestupom v Johannesburgu, odkiaľ lieta najviac priamych letov k mestečku pri Viktóriiných vodopádoch.

Dobrodružnejší variant je doletieť do Johannesburgu či Kapského Mesta, požičať si auto a prejsť cez JAR a Botswanu, resp. JAR a Namíbiu do botswanského mesta Kasane. Odtiaľ ponúka každý lepší hotel jednodňový fakultatívny výlet do Zimbabwe či Zambie k Viktóriiným vodopádom. Inšpirovať sa môžete našou dobrodružnou BUBO trasou zájazdu JAR, Namíbia, Botswana a Zimbabwe.

Celoročne. Tak znie jednoduchá a jednoslovná správna odpoveď. Top sezónu na Viktóriiných vodopádoch je ťažké určiť, závisí to od vašich preferencií a toho, čo chcete zažiť v rámci aktivít na Vic Falls.

Vzhľad Viktóriiných vodopádov závisí od toho, v ktorom ročnom období ich navštívite. Vďaka kolísavému prúdu rieky sa dokáže zmeniť doslova zo dňa na deň. Rieka Zambezi dosahuje najvyššiu hladinu počas jari a leta, kedy sezóna dažďov zdvihne hladinu jej prítokov. Objem vody, ktorá v apríli alebo máji pretečie vodopádom za tri a pol dňa, sa vyrovná ročnej spotrebe vody celého New Yorku.

Prísť sa pozrieť na vodopády počas ich ročného maxima sa však nemusí vyplatiť. Hmla dokáže zacloniť výhľad až tak, že zo spektakulárneho divadla padajúcej vody veľa neuvidíte, vtedy je totiž najintenzívnejšia vodná hmla pôsobiaca ako záves.

Minimálne hodnoty zasa dosahuje hladina vody počas novembra. Niektoré časti 1 708 metrov dlhého vodopádu dokonca vysychajú a vodopády, hoci stále pôsobia monumentálne a dych vyrážajúco, sú vysušené a viac vidno kaňon s akoby malými vodopádikmi roztrúsenými po celej jeho šírke.

Pre tých naozaj odvážnych však ponúkajú suchšie mesiace na konci roka inú atrakciu - kúpanie sa na hrane vodopádu. Vďaka slabšiemu prúdu sa odhalí vyvýšené miesto útesu na zambijskej strane, známe ako Devil’s Pool, o ktorom píšeme nižšie. Dokonca sa tu na niektorých miestach môžete prejsť po dne kaňonu alebo absolvovať veľmi populárny rafting na Zambezi.

Dostávame sa k vstupnej bráne na zimbabwskej strane. Zaplatíme vstupné pre zahraničných turistov, teda 50 dolárov na osobu a vyberieme sa na betónový náučný chodník. Po celej svojej dĺžke má postupne 16 fotozastávok a každá je úplne iná.

Ešte predtým, než sa naň vydáme, musíme sa pripraviť aj na to, že hmla a striekajúca voda na turistickom chodníku nás poriadne zmáča a rovnako tak aj našu elektroniku. Odporúčame vám preto vziať si nepremokavé ochranné obaly na mobily. Nádhernú dúhu nad vodopádmi a pri troche šťastia aj divoké zvieratá potulujúce sa po okolí si totiž určite budete chcieť odfotiť.

Obuv odporúčame pohodlnú, najideálnejšie sú šľapky, keďže určite zmoknete a terén je nenáročný. Pršiplášť je samozrejmosťou, no ak sa rozhodnete ísť bez neho a nevadí vám „trochu zmoknúť“, je to zážitok navyše nechať sa umyť silným prúdom z Viktóriiných vodopádov.

Na prechádzku pri vodopádoch si vyčleňte zhruba 2 hodiny času, na šestnástich vyhliadkach sa budete mať na čo pozerať a hlavne fotiť. Po chodníku sa najprv, logicky, dostanete k vyhliadke číslo 1, kde sa nachádza socha škótskeho misionára, cestovateľa a objaviteľa (pre svetový turizmus) vodopádov - doktora Davida Livingstona.

Hoci okolie Viktóriiných vodopádov bolo osídlené domorodými kmeňmi už v dobe kamennej a africký názov vodopádov Mosi-oa-Tunya sa našiel zaznačený aj na niektorých mapách z roku 1850, vodopády svetu predstavil a spopularizoval práve Livingstone v roku 1855.

Cesta peši naprieč Afrikou a (znovu)objavenie vodopádov, ktoré ako správny patriot pomenoval podľa kráľovnej Viktórie (narážajúc na jej krásu), mu odštartovala kariéru jedného z najvplyvnejších objaviteľov 19. storočia.

Od sochy Livingstonea sa vydáme k časti vodopádov s názvom Devil’s Cataract, ktorou počas celého roka preteká najväčšie množstvo vody. Ak by ste náhodou zabudli, že ste v Afrike, pomerne nízky počet turistov a veľmi nízke, alebo aj žiadne zábradlie, ktoré vás má deliť od hučiacej vody, vám to rýchlo pripomenie.

Devil’s Cataract je akoby osamotenou časťou vodopádov žijúcou si vlastným životom. Aj v najintenzívnejšej dažďovej sezóne vidíte hore ustálenú hladinu vody, ktorá sa zrazu premení na padajúci masív a vám spadne sánka. Rovnako sa tak stane keď prvý raz uvidíte vodopády z boku. Nielen „diabolský začiatok“, ale aj ich hlavnú časť, kde je prietok vody najintenzívnejšie viditeľný. Práve tu si vyhotovíte skvelé zábery, pri ktorých vás voda až tak neošpliecha, ochráni vás od nej bujná vegetácia naokolo dotvárajúca pohľadnicový výhľad.

Pokračujte po 56 schodoch s názvom Chain Walk, ktoré vás zavedú tak blízko k vode, že ju budete cítiť na vlastnej koži. Vychádzková trasa vám ponúka hneď niekoľko zastávok s úchvatným výhľadom, aby ste si mohli vodopády zvečniť z najlepšieho možného uhla.

Orientácia je naozaj jednoduchá - cestou späť od prvej vyhliadky smerom k hlavnému vstupu odbočíte vľavo a už je pred vami len jeden chodník, z ktorého sa odbáča vždy doľava k jednotlivým vyhliadkam. Ako spomíname, každá je iná a treba rátať s tým, že hoci sa pri pohľade z diaľky nevyhnete presvedčeniu „práve tu si urobím najlepšie foto“, môže to byť inak a kým z jednej vyhliadky uvidíte len hmlu a poriadne vás osprchuje, o 100 - 200 metrov ďalej už máte výhľad bez hocijakej vodnej prekážky. Aj v tom sú Viktóriine vodopády výnimočné – doslova každý meter iné.

Postupne sa dostanete k Main Falls - impozantnému hlavnému prúdu vody, ktorý meria osemsto metrov na šírku. Práve tento prúd vytvára to hlučné burácanie, ktoré ste počuli už z diaľky. Ohromná sila vody a prírody celkovo. Neuveriteľné divadlo, na ktoré sa nebudete chcieť prestať pozerať, hoci vám postupne premoknú všetky vrstvy oblečenia (aj keď nosíte pršiplášť).

Tu pochopíte silu a výnimočnosť Vic Falls ako celku. Veľkosť vodopádu sa dá zmerať podľa jeho výšky, dĺžky a objemu vody, ktorý cezeň počas jednej sekundy pretečie. Ak by sme sa pozreli len na tieto technické parametre, Viktóriine vodopády nemajú prvenstvo ani v jednej z týchto kategórií. So svojou výškou stosedem metrov sa dokonca nedostanú ani do top 800 najvyšších vodopádov na svete.

Sú síce dvakrát také vysoké ako Niagarské vodopády, avšak pretečie nimi v priemere o polovicu menej vody. Vodopády Iguazu v Južnej Amerike (Argentína, Brazília) sú zase o kilometer dlhšie a ide o vôbec najmohutnejšie vodopády sveta. V prípade „trojuholníku“ Iguazu-Viktóriine-Niagarské vodopády hovoríme o akoby svätej trojici a troch vodopádoch, ktoré cestovatelia musia v živote vidieť.

Prečo sú však práve Vic Falls mnohými turistami považované za najmajestátnejšie na svete? Je to práve vďaka úchvatným Main Falls, ktoré sú síce iba jednou časťou celku, avšak najmohutnejšou, a tak zo subjektívneho hľadiska Viktóriine vodopády vyhrávajú ako tie najmonumentálnejšie. Samozrejme, absolútne nekomerčné a zachované prírodné okolie dodáva vodopádom šmrnc navyše.

O zopár stoviek metrov ďalej sa nachádza Livingstone Island - pevný kus zeme, odkiaľ objaviteľ Livingstone hľadel na vodopády a premýšľal, kam to nesmierne množstvo vody mizne. O tomto pozorovaní sa neskôr vyjadril:

„Celá tá scéna bola nesmierne krásna. Brehy a ostrovy rozmiestnené nad riekou, zdobené vegetáciou veľkého množstva farieb a tvarov... Nikto si nedokáže predstaviť krásu tohto výhľadu, aké sa v Anglicku nedajú zočiť. Európske oči to nikdy predtým nevideli, také krásne scény museli byť aj pri pohľade na let anjelov.”

Skutočne, množstvo vody v ovzduší vytvára na čadičových skalách okolo vodopádu vlastnú mikroklímu podobnú tej, ktorá je v pralesoch. Na rozdiel od safari, tu to hrá všetkými možnými odtieňmi zelenej.

Pokračujeme smerom na východ a dostávame sa k trom ďalším vyhliadkovým bodom, ktoré si zaslúžili vlastné osobitné pomenovanie. Sú to Horseshoe Falls (vodopády Konská podkova), Rainbow Falls (Dúhové vodopády) a Danger point (Nebezpečný bod) - ostrý a nechránený okraj útesu.

Okrem bežnej dúhy, ktorú tu môžete vidieť takmer nepretržite, ponúkajú Victoria Falls ďalšiu unikátnosť. Takzvaná mesačná dúha sa zjavuje počas splnu a len za jasnej noci. Park, resp. oblasť v okolí vodopádov sa zatvára o šiestej hodine večer, počas splnu sa však môže stať, že bude otvorený dlhšie.

Mesačná dúha je bledšia ako denná dúha a ak by ste sa ju vybrali pozorovať, treba sa vybaviť vlastnou baterkou. Verejné osvetlenie v tejto časti Afriky totiž neexistuje.

Našu prechádzku okolo vodopádov skončíme pri východnom konci, tzv. Eastern Cataract. Tu môžete vidieť ešte aj prvý výdobytok modernej doby, ktorý tu kedy stál. Je ním železničný most s „originálnym” názvom Victoria Falls Bridge.

Bol postavený za štrnásť mesiacov a zaujímavosťou je, že ho v roku 1905 slávnostne otvoril syn slávneho antropológa Charlesa Darwina - George H. Darwin.

Výstavba tohto mosta bola snom Cecila Johna Rhodesa, obchodníka s diamantmi, ktorý sníval o tom, že postaví most cez Zambezi. Vlaky, ktoré tadiaľto budú prechádzať, zachytia spŕšku vodopádov - tvrdil. Zároveň mal tento most byť súčasťou ultradlhej železničnej trate, ktorá by spojila Káhiru s Kapským Mestom, a teda Afriku z juhu na sever.

Rhodesovi sa tento sen nesplnil a on samotný pred jeho výstavbou zomrel. Most však dokončili, otvorili a s výškou 128 metrov bol vtedy najvyšším mostom nad hladinou vody na svete. Celkovo ho tvorí 1 868 ton ocele z Veľkej Británie.

Dnes už sa nebojí nikto. Práve naopak. Okrem iného sa tento most využíva aj na bungee jumping a zipline – na oboje vás tu budú pri jeho prechádzaní lákať domáci „podnikatelia“. Určite ide o jeden z najexotickejších a najzaujímavejších bungee jumpingov na svete a pokiaľ si ho tu vyskúšate, ulovíte zážitok navyše. Spád, dotknutie sa Zambezi a opäť vystrelenie hore. Idete do toho?

Zostáva nám už len vrátiť sa späť k bráne do areálu, takže sa vydáme späť po chodníku a odbočíme doľava na cestičku lesným porastom. Tá nás dovedie k reštaurácii pri hlavnom vchode, kde môžete ochutnať miestne pivo Zambezi či kúpiť si suvenír v obchode, ktorý sa nachádza hneď vedľa.

Pred hlavným vstupom sa nachádzajú trhy, kde si môžete okrem tradičných výrobkov z kameňa a dreva kúpiť od domácich aj takú raritu, akou sú dnes už neplatné bankovky v hodnote 1 milión - 100 triliónov zimbabwianskych dolárov z čias neslávne známej rekordnej inflácie. Radíme vám zjednávať - dá sa kúpiť jedna bankovka (akejkoľvek hodnoty) za 1 USD.

To už bude úplná bodka za návštevou jedného z najkrajších miest na zemi, jedným zo svetových prírodných dedičstiev UNESCO. A verte, že ak ste túto nádheru videli už toľkokrát predtým na fotografii či vo filme, naživo to bude ešte niečo celkom iné. Skrátka veľkolepé...

Rafting na Zambezi

Okolie vodopádov ponúka okrem bungee jumpingu aj inú adrenalínovú atrakciu, ktorú sme už spomínali. Ak ste aspoň priemerne fyzicky zdatní, nebojíte sa namočiť a nemáte panický strach z malých krokodílov, ktoré prežili pád z Vic Falls (čo by ste nemali mať, pretože na takú veľkú korisť si netrúfajú), určite vyskúšajte rafting na rieke Zambezi.

Nech si prečítate akýkoľvek rebríček komerčných raftingov, garantujeme vám, že ten na Zambezi bude uvedený na prvých priečkach. Na viacerých perejách dosahuje rafting stupeň náročnosti 5, čo je najvyšší možný stupeň, ktorý sa ešte komerčne splavuje.

Najlepší čas na rafting je, ako sme spomínali, v suchom období medzi septembrom a januárom. Počítajte však s tým, že hladina vody sa môže zmeniť zo dňa na deň v ktoromkoľvek období a rafting vám zrušia. Ak sa tak nestane, pôjde o jeden z najadrenalínovejších (no zvládnuteľných pre každého) zážitkov v živote.

Ako to prebieha? Ráno dostanete krátke poučenie o bezpečnosti a o tom, čo robiť keď vypadnete z člnu, prípadne sa ten prevráti. Zrejme vám stuhne krv v žilách a vtedy tomu začnete rozumieť.

Dostanete prilby, neoprénovú vestu, pádlo a záchrannú vestu. Najprv 30 minút zdolávate zimbabwskú „feratu“ a ocitnete sa pred Viktóriinými vodopádmi. Pred vami je 19 prúdov obťažnosti a pádlista kričí pokyny – doľava, doprava, skryte sa...! Ak sa „stratí“ člen posádky, začína sa záchranná akcia. Každého sa však zachrániť podarí. Nie je však nič výnimočné, že vo vode zbadáte krokodíla a levely adrenalínu sa vyšplhajú na maximálnu možnú úroveň. Jeden silný a výnimočný zážitok.

Paradoxom je, že najnáročnejším na celom raftingu je podľa väčšiny našich klientov záverečný výstup - cca 220 výškových metrov z dna kaňonu späť k autobusu.

Devil’s Pool či Diablov bazén

Naturálna kamenná bariéra vytvára na Livingstone Island plytké miesto so slabým prúdom. Domáci sprievodca vás tam za poplatok cca 150 € rád zoberie a ukáže vám, z ktorej skaly môžete skočiť, aby vás voda odniesla na hranu útesu bez toho, že vás prúd vody stiahne so sebou do rokliny.

Toto je trochu extrémny zážitok, ale na jednom nádhernom mieste sa počas suchších mesiacov viete okúpať. Absolútne bezpečne a s nádhernými výhľadmi. Všetko majú pod kontrolou milí domáci sprievodcovia, ktorých služby v BUBO využívame a tento zážitok odporúčame. Devil’s Pool je výnimočná atrakcia, ktorej sme venovali samostatný blog – kúpanie sa v Diablovom bazéne.

Pozrieť sa na „Dym, ktorý hrmí“ z vtáčej perspektívy je úplne iný zážitok. Lety vrtuľníkom tu realizujú dve spoločnosti, jedna zo zambijskej a jedna zo zimbabwskej strany. Počas našich zájazdov k Viktóriiným vodopádom sa drvivá väčšina klientov odhodlá na tento let a následne z toho vznikne top zážitok celého výletu.

Samotný let trvá cca 12 minút, počas ktorých pilot spraví dve osmičky. Všetci vo vrtuľníku tak majú rovnaký výhľad. Pohľad na 1,7 km dlhú trhlinu, kde mizne rieka Zambezi v 110-metrovej priepasti, je dych berúci a priam neopísateľný, toto musíte zažiť.

Odlety sú každých 30 minút, takže sa netreba báť, že by ste sa počas dňa do helikoptéry nedostali. Ide o jeden z najkrajších letov vrtuľníkov na svete a cena menej ako 150 eur na osobu je v tomto prípade priam šokujúca. Len pre porovnanie, úžasný vyhliadkový let nad Manhattanom stojí vyše 200 dolárov na osobu a každým rokom je drahší.

Pamusha Lodge – V BUBO využívame toto ubytovanie v meste Victoria Falls už od roku 1999. Preklad jej názvu znamená „domov“ a tunajšie izby majú všetok komfort, ktorý potrebujete vrátane 24-hodinovej obsluhy a tamojšej skvelej reštaurácii, kde vám pripravia pečenú rybu vylovenú zo Zambezi.

Nechýba bazén, kde si môžete výborne oddýchnuť. Lodge si oficiálne dáva 4*, ale dôkladne ju poznáme a jednoznačne spĺňa skôr 3* BUBO štandard.

The Victoria Falls Hotel – Luxusný tip od BUBO, ktorý splní štandardy aj tých najnáročnejších klientov. Koloniálny luxus na záver zájazdu padne každému vhod. Nádherný historický hotel postavený už v roku 1904 má opulentný exteriér a luxusný interiér. Pýši sa priamym výhľadom na Victoria Falls a urobia vám tu výborný steak.

Lola’s Tapas & Bar & Carnivore restaurant – reštaurácia v centre Victoria Falls, ktorá je jednoduchšia, no varia tu výborne. Na výber vám dajú z viacerých možností diviny, často podľa aktuálnej čerstvosti. Špecialitami sú tu guľáš zo žirafy alebo zebrí stroganoff. Samozrejmosťou sú krokodílie steaky.

MaKuwa-Kuwa – nachádza sa v areáli Victoria Falls Safari Lodge. Pochutnať si tu môžete na miestnej rybe „tiger fish“ alebo niektorého zo steakov. Lákadlom reštaurácie je skvelý výhľad na napájadlo, kde sa zvyknú občerstviť hlavne slony.

The Lookout Café – nenechajte sa zmiasť názvom. Okrem kaviarne je to aj reštaurácia a keď si sadnete k jej plotu, naskytne sa vám neuveriteľný výhľad na Victoria Falls Bridge, tunajší kaňon a v diaľke aj na vodopády samotné. Už toto je obrovský luxus a hoci Zimbabwe nie je vyslovene gurmánskou destináciou (ako JAR či Namíbia), tu vám urobia skutočne fantastické steaky z rôznych zvierat.

Victoria Falls sa vám dostanú pod kožu ako žiadne iné vodopády a nikdy na ne nezabudnete. Možno je to tým, koľko toho ponúkajú už len pri prechádzke po náučnom chodníku. Ako sú iné nielen v jednotlivých ročných obdobiach, ale doslova z každého metra a úplne rozdielne zhora. Z autentického pôvodného života v ich okolí, ale aj zachovalej prírody a bujnej vegetácie.

Napriek tomu, že sú unikátom, ktorý poznajú všetci, navštevuje ich stále zlomok turistov oproti slávnejším konkurentom. Výnimočnosť preto nepostrádajú, práve naopak. Ich vzhľad a hrmot si zapamätáte už do konca života a už samotná návšteva Viktóriiných vodopádov bude jedným z top cestovateľských zážitkov vôbec.