Parížske katakomby – chodby z lebiek a kostí

Katakomby v Paríži. Dôkaz, že aj zrejme najromantickejšie mesto sveta dokáže byť miestami strašidelné. A poriadne chladné. Zážitok, ktorý vyvolá zimomriavky na tele a klaustrofóbov prinúti prekonať strach. Zvedavosť je totiž väčšia a silnejšia. Premôže stovky ľudí čajakúcich na vstup desiatky metrov pod zemou. Dole sa naraz dostane len zhruba 200 naraz.

Najprv niečo k histórii katakomb. Už v staroveku dolovali kamene pod mestom Paríž Rimania. Až v roku 1786 sa z nich začal postupne stávať priestor pre ukladanie mŕtvych. V Paríži totiž vznikali nové budovy, rušili sa cintoríny a mŕtvych bolo pre mor zrazu tak veľa, až ich nemali kam pokladať. Kosti, lebky a celkovo telá pozostalých tak začali ukladať dole. Za 30 rokov tam uložili ostatky šiestich miliónov mŕtvych.

A nebolo ich málo. Dnes sa hovorí o tom, že pozostatky tvoria 200 km podzemných chodieb. Pre turistov sú sprístupnené len dve. Aj v rámci kratšej zhruba 40-minútovej prehliadky ale uvidia nespočítateľné množstvo kostí a lebiek. Mráz na tele spôsobia pohľady lebiek akoby priamo do vašej duše, zhrozenie a vystrašenie bude síce skúšať aj sprievodca, vtipným spôsobom však viackrát odľahčí situáciu pre tých najbojazlivejších. Niekedy vás však aj pobavia tým, do akých tvarov ich usporiadali - vrátane srdca. Známymi miestami v katakombách sú tiež "kostný sud" či kríže uprostred lebiek a miesto pripomínajúce Svätý grál.

Hovorí sa, že v katakombách uvidíte ostatky šesť miliónov mŕtvych. Nie je to pravda, na dvoch upravených, niekedy zdanlivo až naaranžovaných, kilometroch zbadáte možno tak percento. Stojí však za to zažiť parížske katakomby, ktoré opisoval aj Victor Hugo v diele Bedári.

Ako sa k nim dostať? Vstup nájdete na Rué Remy-Dumontel. Dajte si pozor na obuv, pretože desiatky schodov dole sú poriadne šmykľavé. A aj v lete si oblečte mikinu či aspoň tenšiu bundu, dole je totiž konštantne teplota zhruba 10 stupňov Celzia. Zájazdy do Paríža.