Svetové zážitky na koľajniciach

Ide o jedno neuveriteľné ľudské dielo, niektorí ho popisujú skôr ako nadľudské. Prechod po Transsibírskej magistrále sa stal posledné desaťročie medzi slovenskými turistami veľmi populárnym. Priznám sa, ja som sa ešte neodhodlal, ale do tabuľky som ho vložiť musel.

Transsibírska magistrála prechádza ôsmimi časovými pásmami v subarktickej oblasti. Práve kvôli nehostinným podmienkam na Sibíri bola stavba extrémne náročná. V roku 2026 bude mať trasa stodesať rokov! Hovorí sa, že keď trasu otvárali, cisárska kasa zostala prázdna, čo bolo príčinou Boľševickej revolúcie v nasledujúcom roku (1917).

V tesnej blízkosti magistrály sa nachádza osemdesiatdeväť miest (napr. Moskva, Jekaterinburg, Omsk, Novosibirsk, Chabarovsk). Táto železničná trať prechádza cez šestnásť veľkých riek.

Vyráža sa z Moskvy a končí sa vo Vladivostoku. Keď chcete, v Irkutsku pri jazere Bajkal môžete odbočiť smerom na juh, do najchladnejšieho hlavného mesta sveta, do Ulanbátaru, a tým pádom dokončíte trasu v Pekingu. V BUBO sa pri Bajkale zastavujeme, veď ide o najstaršie a najhlbšie jazero sveta. Obsahuje až jednu pätinu sladkej vody našej planéty.

Ak by ste chceli vidieť Bajkal zo severnej časti, môžete prestúpiť v meste Tajšet na Bajkalsko-amurskú magistrálu a vystúpite v Sovietskej Gavani. V podstate ide o súbežnú trasu, avšak je o 150 – 700 kilometrov severnejšie. Táto trasa sa považuje za najdrahšiu železničnú stavbu v Rusku za posledných sto rokov.

Je postavená na permafroste (trvalo zamrznutej pôde), prekonáva sedem horských chrbtov, jedenásť veľtokov a na tejto trase sa nachádza aj najdlhší železničný tunel Ruska – Severomujský tunel (15 343 metrov). Dokonca sa tu nachádza aj najvyššie položené miesto ruských železníc Mururijskij priesmyk (1 317 m n. m.).

Hoci máme na našom webe zájazd Transsibírska magistrála, v súčasnosti BUBO neorganizuje zájazdy do Ruska.

USA má najväčšiu železničnú sieť koľajníc na svete, z hľadiska dĺžky prevádzkovaných koľají. Avšak Američania využívajú železničnú dopravu skôr na prepravu tovarov.

Prvá transkontinentálna železnica v USA bola dostavaná v roku 1869. Spájala mesto Council Bluffs (Iowa) s tichooceánskym mestom Oakland (Kalifornia). Skrátila čas cesty zo šiestich mesiacov na dva týždne. Nielenže sa vtedy ľudia rýchlejšie prepravovali, ale aj tovar bol distribuovaný oveľa promptnejšie, čím sa zvýšil dopyt a tým pádom aj ekonomika USA.

USA patrí aj ďalšie prvenstvo. Z hľadiska rozlohy je Grand Central v New Yorku najväčšou stanicou sveta. Jednou z najvyťaženejších trás na osobnú prepravu je práve New York – Washington.

Pre Kanadu je železnica extrémne dôležitá a na Canadian Pacific Railway (skrátene CPR), ktorý spája Toronto s Vancouverom, je vlastne postavený vývoj tejto rozľahlej krajiny.

Tým, že osídľovanie krajiny sa začalo na pobrežiach, bolo potrebné nejako prepojiť tieto dve oblasti. Najvhodnejším riešením bolo prepojiť východné pobrežie so západným železničnou traťou. Koľaje prechádzali panenským vnútrozemím, kde sa naozaj nič nenachádzalo. Vláda chcela, aby sa obyvateľstvo rovnomerne rozmiestilo po krajine, tak začala lákať ľudí na modelové farmy v prériach. Farmy na štýl holodomov, do ktorých sa dokážete okamžite nasťahovať. Ich súčasťou bol aj zavlažovací systém, ktorý im mal pomôcť pri farmárčení. Takto objavili veľké zásoby ropy a zemného plynu.

Železničnú trať CPR dostavali o päť rokov skôr ako plánovali, v roku 1885. Prví pasažieri išli 28. júna 1886 z Montrealu do Vancouveru týždeň! Momentálne vychádza lacnejšie prelet, ako jazda vlakom, no v lietadle nemáte možnosť vidieť také nádherné scenérie. Ďalšou možnosťou by bolo ešte prenajať si auto a tak spoznávať čaro kanadskej prírody. V BUBO tak chodíme na zájazde Kanada - západ a sledujeme trasu unikátnej CPR železnice.

Pri trati sa nachádzajú najlepšie kanadské hotely. Boli postavené práve kvôli železnici. Hotely Fairmont sa považujú za destináciu samy, je ich 20 a napríklad ten v národnom parku Banff, kde spávajú naši klienti, postavili už v roku 1888. Majú prívlastok Le Chateau a naozaj ide o krásne zámočky vybočujúce z priemeru rovnostárskej Kanady.

CPR je pýchou krajiny. Navštívil som hlavnú stanicu v Montreale, prešiel som vlakom Rocky Mountains medzi nádhernými horami  krížom západom Kanady. Národný park Banff, Jasper popri Mount Robson. Jednoducho prekrásna cesta. Nedávno som sa zastavil v najmenšej provincii Kanady, ktorá sa rozprestiera na Ostrove princa Edwarda. Aj tu majú ukážku TCH a je jasné, čo to pre nich znamená.

Nezabudnuteľný zážitok. Ja som v indických vlakoch strávil týždne. Idú naozaj neuveriteľne pomaly. Na začiatku svojho cestovania Indiou som bol zo sprevádzania tak vyšťavený, že som si v Dillí ľahol na posteľ a spal tridsať hodín. Nezáležalo mi vtedy na pohodlí, stačila mi aj priča (lôžko z dosák). Zobudil ma až Ind v bielom plášti, ktorého zavolali do kupé moji spolucestujúci. Mysleli si, že som umrel. Ja som celý ten čas spal.

Vlaky jazdili ukrutne pomaly a aj tá najvyššia trieda vlakov bola úbohá nielen výbavou, ale aj úrovňou čistoty. O indických železniciach sa vtedy písalo ako o najväčšom zamestnávateľovi na svete. Dnes sú so svojimi 1,3 miliónmi zamestnancov ôsmy na svete.

Keď hovorím o vlakových špecialitách, musím spomenúť Thajsko. Určite musí ísť o instagramovú špecialitu. Priamo cez trhovisko Mae Klong prechádza vlak, ktorý tu ukončuje trasu z Mahacai. Trhovníci uvoľňujú svoje predajné pozície až naozaj úplne na poslednú chvíľu.

Vidieť, ako vlak ide a ako sa sklápajú dáždniky, je naozaj zážitkom. Preto sa tento trh volá „Trh sklápajúcich sa dáždnikov“. Akonáhle vlak prejde, tak dáždniky sa opäť rozovrú. Z hľadiska bezpečnosti sa nazýva aj ako „Život ohrozujúci trh“. Železničný trh Mae Klong je otvorený od 6:00 do 18:00. Kúpite tu čerstvé ovocie, zeleniny, morské plody...

Vlak prechádza trhom osemkrát denne. Do stanice Mae Klong prichádza o 8:30, 11:10, 14:30 a 17:40 a odchádza z nej o 6:20, 9:00, 11:30 a 15:30. Ak nechcete prísť o tento jedinečný zážitok, musíte si naplánovať tento výlet, presne ako my na našich zájazdoch do Thajska.

Južne od Bangkoku, v meste Hua Hin, kam chodí oddychovať bangkocká smotánka vrátane kráľovskej rodiny, sa nachádza jedna z najstarších a aj najkrajších vlakových staníc v Thajsku. Najväčšou dominantou stanice je čakáreň postavaná v ikonickom thajskom architektonickom štýle.

Hua Hin sa stalo v Thajsku cestovateľskou tradíciou. Cez deň idete na pláž a v neskorých hodinách na povestný nočný trh. Nestačí sa iba odfotiť pri ikonickej stanici, treba tu zažiť aj nočné trhovisko plné vôní a chutí. Počas prechádzky nočným trhom cítite, ako vás dráždi vôňa dokonale ochuteného grilovaného morského jedla.

Z Bangkoku väčšina ľudí vyrazí na juh na krásne pláže, čo je samozrejme nutnosť. No ja odporúčam pozrieť sa aj na sever.

Thajsko-barmská železnica, známa ako Železnica smrti, spája Ban Pong (Thajsko) a Thanbyuzayat (Barma, dnes Mjanmarsko). Postavili ju v roku 1942 na podporu japonských vojakov v Barme počas druhej svetovej vojny – pomocou nej mali byť dopravené zbrane i vojaci.

Názov Železnica smrti je podľa toho, že počas stavby zomrelo až približne stotisíc robotníkov. Hoci ich nalákali na dobré pracovné podmienky, v skutočnosti boli podvedení a vyhrážali sa im smrťou, aby nemohli opustiť stavbu. Často trpeli chorobami, nemali dostatočnú hygienu, zomierali na podvýživu, fyzické týranie, infekcie...

Železnicu dlhú štyristopätnásť kilometrov so šesťdesiatimi tromi stanicami postavili za šestnásť mesiacov. V súčasnosti sa thajská časť stále používa (je považovaná za jednu z top atrakcií), no barmská železnica nezostala zachovaná.

Najdôležitejším úsekom trate je „Most cez rieku Kwai“ (Most 277). Most preslávili v rovnomennom filme, ktorý získal v roku 1957 Oscara. Hoci tematika filmu sa orientuje na boje robotníkov pri výstavbe, film sa v skutočnosti natáčal na Srí Lanke.

Ak by ste sa chceli dozvedieť viac o histórii Železnice smrti, môžete navštíviť množstvo múzeí, pamätníkov či cintorínov, ktoré sa venujú tejto problematike.

Machu Picchu je ohromným cestovateľským hitom dneška. Na novodobý div sveta sa dostanete tak, že priletíte do hlavného mesta Peru. Z Limy preletíte do Cuzca, ktoré je akýmsi kultúrnym centrom – v indiánskom jazyku bolo Cuzco „pupkom sveta“. Tu nasadnete na historický vláčik a údolím rieky Urubamba mierite k skrytým inkským ruinám. Prvý raz som touto trasou išiel vo februári 1999 a vtedy Indiánky v červených šatách a klobúčikoch predávali vo vlaku kukuricu so slaným syrom. „Choclo con queso!“ kričali.

Teraz je vláčik luxusný a aj táto časť za „ulovením“ Machu Picchu je ohromným zážitkom. Odporúčam vláčik Hiram Bingham. My ním tiež ideme na našom zájazde Machu Picchu v štýle Orient Express. Budeme cestovať peruánskymi Andami vo vlaku podľa vzoru áut Pullman z 20. rokov 20. storočia. Vymeníme tak obyčajnú cestu autobusom, prípadne turistiku za exkluzívny magický vlak, v ktorom bude o nás veľmi dobre postarané.

Okrem elegantného jedálenského vozňa sa tam nachádza aj luxusný barový vozeň a observatórium s jedinečnými výhľadmi. V cene lístka máme aj vstup do citadely s lokálnym sprievodcom pre maximálne 14 osôb a aj privátny autobus s prístupom do VIP salónika stanice. Vlak odchádza každý deň okrem pondelka a piatka. 

Podľa definície metro je železničným mestským systémom a práve preto som ho v našej tabuľke nemohol vynechať. 

Chceme, aby mali klienti na našich zájazdoch aj autentické zážitky z krajín. Napríklad, keď sme v Šindžuku, v rannej špičke ich do vozňov natláčajú zriadenci v bielych rukavičkách. Naposledy, keď som tu bol s mojou skupinou, vlaková a metrová stanica v tokijskom Šindžuku bola jednou z veľkých atrakcií. Na perónoch majú vysoké zábradlia, ktoré sa automaticky otvárajú, aby zabránili samovraždám – no nie všetky stanice si to vedia dovoliť a potom majú modré LEDky, ktoré pôsobia na vystresovaného človeka ukľudňujúco.

Ako by sa dalo charakterizovať japonské metro? Čisté, krásne, lacné, dochvíľne a spoľahlivé. Krásnym metrom som sa viezol v Soule či Hongkongu. Najčistejšie metro nachádzajú naši klienti v Singapure, kam odlietame každý tretí deň v roku. Dokonca v každej singapurskej stanici metra je WiFi zdarma.

Kvôli tejto relácii som rátal, v koľkých mestách som použil metro a bolo to vo vyše sto, potom som už prestal rátať. Metro majú v Alžíri v Buenos Aires, Mexiko City, Minsku, či Medellíne. Metrá majú krajiny, ktoré my Európania (ja osobne neviem kvôli čomu) z hĺbky duše podceňujeme. Metrom môžete ísť v štyroch mestách Nemecka, v šiestich mestách Iránu, ôsmich mestách Brazílie, pätnástich mestách Indie, či štyridsiatich piatich mestách Číny. Nám na Slovensku ešte chýba.

Na Slovensku ich máme pár unikátnych historických vláčikov. Napríklad lesný vláčik na Orave. Čiernohronskú úzkokoľajku z Čierneho Balogu. Lesná úvraťová železničná trať vo Vychylovke ostala jedinou svojho druhu v celej Európe. Ozubnicová železnica z Tisovca do Pohronskej Polhory v blízkosti Brezna. Banský vláčik v Cígeli je unikátom taktiež.

Vo svete sú takéto zubačky či električky úžasným zážitkom. Napríklad Istanbul od Zlatého rohu k Janovskej veži, prípadne sa previesť električkou po Istiklale.

V San Franciscu môžete pomáhať otočiť drevenú električku. Cable car (pozemná lanovka) tu začala premávať v roku 1878 a patrí medzi posledné manuálne ovládané električky na svete. Odporúčam postaviť sa na schodíky a takto si jazdu užiť ešte viac. Alebo vyjsť vláčikom v Rio de Janeiro ku Ježišovi Kristovi na Corcovado. Nikdy na tú cestu nezabudnete! Urobiť tak môžete napríklad na zájazde Rio de Janeiro - socha Krista nad mestom bohov.

Historickým vláčikom v Dardželingu chodia naši klienti na zájazde Bhután – Sikkim – Dardželing. Najvyššia železničná trasa v Indii je dnes pod patronátom UNESCO. Najpomalší vlak Indie premáva v Modrých horách – Nilgiri.

Japonsko je krajinou rýchlovlakov, ale tu by som vyzdvihol iný zážitok. Vlak rezortu Shirakami, ktorý sa plazí pozdĺž línie Gonō cez prefektúru Akita v regióne Tōhoku na severe ostrova Honšú.

Železnica z Colomba do Badully je taká očarujúco krásna, že sa pre mnohých návštevníkov stala dobrodružstvom. Srí Lanka cez nádhernú prírodu. Produkčný podcastu Uchom po mape, Martin Ferenčík, nafilmoval tento vlak veľmi pekne, položil kameru na koľajnice, vystúpil z vlaku a čakal na druhý.

V Kanade je unikátny Gold rush train (vlak Zlatej horúčky) zo Skagway do Dawsonu, kde žil spisovateľ Jack London. Tam naši klienti sa každoročne pokúšajú ryžovať zlato na rieke Klondike. Mne sa to napríklad podarilo.

V Európe je okrem Slovenska zopár železničných historických unikátov. Glacier Express zo St. Moritzu do Zermatu, alebo korzický vlak Trinichellu. Vyzdvihol by som Train d'Artouste, ktorý bol pôvodne postavený na prepravu pracovníkov, nie turistov. Na konci 19. storočia kňaz a vedec, ktorý študoval ľadovce, objavil Artouste, ľadovcové jazero, ktoré zostalo skryté hlboko v horách. Čoskoro na to sa zrodil ambiciózny nápad postaviť priehradu a využiť jazero na hydroelektrickú energiu. Uľahčenie prístupu k tomuto vzdialenému zdroju vody si však vyžadovalo vybudovanie železnice, ktorá by mohla prepravovať ľudí aj materiál na stavenisko. Historické vláčiky majú čosi do seba.

Už som spomínal vláčik k Machu Picchu a taktiež luxusný vlak Rocky Mountaineer v Kanade, ktorý má špeciálne vozne s oknami navyše, aby ste tú krásnu prírodu okolo mohli lepšie obdivovať. V tomto bode chcem však spomenúť absolútnu TOPku.

Vlak s názvom Ghan vyráža na trojdňovú cestu zo severoaustrálskeho Darwinu na juh, do Adelaide.  V luxuse si užívate nádherné pohľady na nekonečnú červenú krajinu, na klokany odskakujúce z cesty. Je to dobrý tip pre tých, ktorí chcú Austráliu spoznať lepšie. Vy ho môžete uvidieť na našom zájazde Austrália - letecký okruh. Avšak, Austrália sa môže popýšiť aj najstrmším vlakom na svete. Nachádza sa severne od Sydney v Modrých vrchoch.

Rovos Rail’s Pride of Africa ponúka starosvetskú eleganciu a luxus v takej miere, ako dnes už nerobí nikto. V čase deklarovanej rovnosti už na takýto luxusný produkt od investorov nedostanete financovanie. O to väčší zážitok pri cestách z Kapského Mesta do Prétorie budete mať vy.

Kapské Mesto navštevujeme my v BUBO celoročne a aj ja som tu bol opakovane. Mnohí moji sprievodcovia ho považujú za najkrajšie mesto na svete a je naozaj umiestnené v neskutočne krásnom prostredí. Okrem tučniakov a skvelých morských špecialít, ako sú morské slimáky (abalones), tu viete priamo vo vinárstvach ochutnať neuveriteľne dobré vína. Pinotage či víno, ktoré pil samotný Napoleon Bonaparte, ale aj pruský kráľ. Zastavujeme sa tu na každej našej ceste do Kapského Mesta – ide o najstaršie funkčné vinárstvo Afriky.

Rád  by som spomenul ďalší luxusný vlak a to na polostrove Zadná India. Eastern & Oriental Express (E&O). Luxusný vlak od roku 1993 spája Bangkok s Kuala Lumpur a Singapurom presne po stopách nášho zájazdu Thajsko – Malajzia – Singapur. Maximálny luxus a naozaj krásny zážitok aj pre tých, ktorí v tejto oblasti boli.

Shangri-La Express (predtým si ho pamätám ako Čínsky Orient Express) je najmodernejším vlakom – hotelom v Číne. Ten luxus a maximálna funkčnosť vás prekvapí. Vydajte sa po stopách Marca Pola do bájnej zasľúbenej krajiny Shangri-La, do pozemského raja.

Bez luxusných vlakov v Indii by tento zoznam nebol kompletný. Železnice vlastnia 5 super luxusných kráľovských vlakov, ako Royal Rajasthan on Wheels, The Golden Chariot, The Maharajas' Express, The Deccan Odyssey či Palace on Wheels. Musím povedať, že aj keď je India špinavšia než iné krajiny, tak práve tu som zažil ten najväčší luxus. Nikde inde, ani v trojhviezdičkovej michelinskej reštaurácii som nemal okolo stola viac čašníkov a komorníkov ako v Indii. India je, čo sa týka luxusu, svetovou topkou! A taktiež jej vlaky sú na svetovej úrovni, resp. na jej vrchole.

Mohol by som vymenovávať ešte asi tucet ďalších hyperluxusných vlakov, no skočím k tomu najlepšiemu, ktorý je mimochodom nám Slovákom najbližšie. Ide o benátsky Orient Express: Venice Simplon-Orient-Express (VSOE). Ide o najautentickejší luxusný vlak na svete. Vagóny v štýle art déco z 20. rokov 20. storočia, preslávila Agatha Christie v príbehu Vražda v Orient Exprese. Trblietajúce sa vagóny vo farbách námorníckej modrej, zlatej na stenách a snehobielom strope vám vyrážajú dych.

Cesta medzi Parížom a Istanbulom je legendárna – a ideálna na oslavy pri zvláštnych príležitostiach. V Istanbule kvôli tomuto Orient Expressu postavili prekrásnu železničnú stanicu, ktorú chodíme s našimi klientami obdivovať a taktiež hotel Pera Palace, kde naši klienti trávia v Istanbule svoje noci, napríklad na zájazde Turecko – všetko v cene. Keď sa nerozhodnete investovať do Orient Expressu, ktorý má dnes už inú trasu, tak odporúčam investovať aj do hotela Pera Palace, o ktorom bolo nakrútených najviac filmov. Ide o najsfilmovanejší hotel sveta. Ja som o ňom nakrútil aspoň krátke video, pozrite sa.

Čína je dnes krajinou, ktorá sa vyvíja najrýchlejšie, či sa nám to páči, či nie. V roku 2008 v čase olympiády v Pekingu bolo iba zopár kilometrov dráh okolo hlavného mesta. Dnes v Číne nájdete dve tretiny všetkých rýchlovlakov planéty. Pekinská južná stanica slúži výhradne rýchlovlakom. Stanica skôr vyzerá ako letisko a aj kontroly sú tu obdobné ako na letisku.

Na zájazde Čína – Tibet – Nepál – India naši klienti vyskúšajú indické vlaky dvakrát a čínske dokonca trikrát. Prvým vyrážame z Pekingu do Šanghaja a tisíctristo kilometrov prejdeme za necelých päť hodín a rýchlosť ukazuje bežne dvestopäťdesiat kilometrov za hodinu. Prechádzame cez dva najdlhšie železničné mosty sveta. Hádajte koľko kilometrov má ten najdlhší! Neuveriteľných stošesťdesiatpäť kilometrov! Ide o Danyang-Kunshan Grand Bridge medzi Nankingom a Šanghajom.

Kedysi som sa vlakom terigal zo Xi'Anu do Čchengdu vyše dvadsať hodín, potom sa čas skrátil na sedemnásť, ale dnes sú to rýchlovlakom naši klienti zvládajú za štyri hodiny.

V Číne nájdete najrýchlejší vlak sveta a naši klienti sa ním vozia od roku 2003. Od tohoto roku sme kontinuálne najväčším predajcom Číny na Slovensku. Maglev dokáže dosiahnuť rýchlosť vyše štyristopäťdesiat kilometrov za hodinu. Zveziete sa ním z letiska v Šanghaji do mesta a tridsaťkilometrovú trať prejdete naozaj veľmi rýchlo.

Vždy dávame súťaž o to, kto zachytí na fotografii predok protiidúceho Maglevu. Je to šok, tento magnetický vlak je neuveriteľne rýchly. Aj Maglev je už v cene nášho zájazdu. Teraz Číňania skúšajú nový vlak na podobnom magnetickom princípe a ten letí rýchlosťou vyše tisíc kilometrov za hodinu.

Napriek tomu, že Čína má najrozsiahlejšiu železničnú sieť a ide čo sa týka rozvoja vlakovej dopravy hore najrýchlejšie, existuje vo svete krajina, ktorá začala s rýchlovlakmi ako prvá a aj dnes prepraví vlakmi ale niekoľkonásobne viac pasažierov než Čína.

Na prvé miesto dávam Japonsko. Japonci s rýchlovlakmi začali a ich sieť šinkansenov je najdokonalejšou, a to ju stále vyvíjajú. Čína má najrýchlejší maglev, ale iba na kratučkom úseku. No Japonci svoje šinkanseny neustále zlepšujú.

Prvý šinkansen spustili v čase letnej olympiády v Tokiu v roku 1964. Ja som roky jazdil šinkansenom Nozomi, čo bol najrýchlejší šinkansen a s bežným turistickým JR pasom ste na neho nemohli nastúpiť. Toto som leto som išiel už vlakom Hayabusa, ktorý je ešte rýchlejší a taktiež sa nedá použiť, ak vlastníte JR pas.

BUBO je najväčším organizátorom zájazdov do Japonska (na Slovensku a v Čechách) a vidíte to podľa garantovaných odchodov. V Japonsku sú naši klienti 365 dní v roku (naozaj!) a vždy so slovenským sprievodcom.

A opäť, všetky zájazdy do Japonska garantujeme a na každom si najrýchlejší šinkansen vychutnáte. Japonsko a ich kultúra kaisen ma kedysi veľmi ovplyvnila a osobne ručím za to, že Japonsko s BUBO bude pre vás zážitkom o úroveň vyššie.

Tak „nudná“ téma ako cesty vlakom a aká bola zaujímavá. Buď lovíte zážitky a idete najsevernejším, najjužnejším, najpomalším alebo najrýchlejším vlakom sveta, alebo presne tak, ako 99 % ľudí, prejdete okolo týchto zážitkov tak, že si ich nevšimnete, lebo ani neviete, že tam daná vec existuje.

My vlakmi chodíme, aj keď je to niekedy drahšie než lietadlom. Práve kvôli zážitku a aj kvôli ekológii. My v BUBO vieme o týchto zážitkoch. Keďže jazdíme týmito vlakmi pravidelne, vieme presne našich klientov informovať, či je daná cesta pre nich tým, čo naozaj chcú zažiť. Tak ako v každom jednom odbore, musíte sa svojej vášni venovať naplno a iba tak sa viete pohnúť ďalej, zachytiť trendy či dokonca trendy tvoriť.

Cesty vlakom nie sú iba ekologickejšie. Stanice sú často lokalizované v centre miest. Cestovanie je veľmi pohodlné, bezpečné. Pri stále väčších rýchlostiach vlakov, ktoré bežne prekračujú dvestopäťdesiat kilometrov za hodinu už nejde ani tak o nostalgický presun, ale o top zážitok. Skúšobné vlaky už chodia rýchlosťami nad šesťsto kilometrov za hodinu a trend je zdá sa jasný.

Na našom webe si nájdite zážitky z cesty vlakom a nájdete zájazdy na šiestich kontinentoch, kde ako jeden unikátny zážitok ponúkame cesty vlakmi. Tak čo poviete vyskúšate na svojej budúcej ceste zážitok z vlaku. Radu vám pri výbere vašej najlepšej dovolenky poradíme. Prajem šťastné cesty.