Americký top cestovateľ David: Z tejto krajiny ma vyhodili už po príchode na hotel

V Afrike bol svedkom viacerých štátnych prevratov, pri ktorých ho uväznili a na vysnenú plavbu Atlantikom čakal dlhé roky. Veľmi sa mu však páčilo aj v Burkine Faso či indickej Kerale. Napriek tomu, že má pochodený svet, nie sú mu úplne jasné rozdiely medzi Slovenskom a Českom. A keď je doma viac ako dva týždne vkuse, je to preňho už pridlho. To všetko prezradil v rozhovore pre BUBO.

Bol som vo všetkých krajinách sveta a rovnako tak aj v 319 z 330 území podľa TCC (Travelers' Century Club), aj keď štyri z nich boli len krátke návštevy. A preto mám pocit, že tieto miesta treba znova navštíviť, aby som ich úplne mohol spoznať a doceniť.

Keď som začal cestovať, snažil som sa prepojiť cestovateľské plány s mojou prácou. Napríklad, keď sa mi naskytla príležitosť niekoľko mesiacov pracovať v Austrálii, využil som čas na spoznanie všetkých kútov krajiny. A to sa mi aj podarilo.

Dva cestovateľské kluby, na ktoré som sa pozrel a inšpiroval sa nimi aj pri svojich cestách, sú Travelers‘ Century Club a organizácia Most Traveled People (v skutočnosti to nie je klub).

TCC rozdelila svet na 330 „krajín“ (lepšie povedané území/regiónov), ktoré treba navštíviť, a hoci nesúhlasím so 100 % miest, ktoré uvádzajú, pri sledovaní tohto zoznamu som našiel veľa inšpirácií - zaujímavých miest, na ktoré by mi inak nikdy nenapadlo ísť.

Skupina MTP uvádza viac ako tisíc miest, ale mnohé z nich sú neobývané miesta, ktoré sú náhodou potápačskými lokalitami. Tento zoznam aj preto v skutočnosti nesledujem.

Áno, mal som v pláne navštíviť Sibír a Kamčatku v roku 2022, ale tieto plány, samozrejme, stroskotali. Rusko má veľa fascinujúcich miest, ktoré som chcel navštíviť. Predpokladám však, že si budem musieť počkať na zmenu režimu v krajine. Skôr to asi nepôjde.

Snažil som sa dostať na plavbu, ktorá by ma zaviedla na ostrovy Tristan da Cunha a Ascension Island, moje veľké cestovateľské sny, už viac ako 5 rokov. Zvyčajne však bola vypredaná. Nakoniec bola k dispozícii na rok 2022, takže som neváhal a okamžite som sa prihlásil. Samozrejme, v tom roku to kvôli covidu bolo zrušené. Avšak rok 2023 mi konečne doprial vidieť tieto miesta.

Atlantic Odyssey bol napokon veľmi zábavným tripom. Od Ľuboša ste už o tom počuli asi všetko. Tam sme sa spoznali a je možné, že keď najbližšie prídem na Slovensko, zastavím sa aj u vás v BUBO.

Na plavbe boli dva druhy ľudí – tí posadnutí pozorovaním vtákov, ktorí si viedli zoznam druhov, ktoré každý deň videli. Každý večer mali stretnutie ohľadne toto, ktorý vták je aký (bežne zneli polemiky typu „ale má pás okolo chvosta, takže to musí byť iný!").

Druhým typom cestovateľov na lodi boli členovia klubu Travelers‘ Century Club, ktorí sa počas cesty snažia navštíviť ťažko dostupné ostrovy. Nejakým spôsobom tam bolo jedlo skutočne vynikajúce, aj keď loď cestovala päť týždňov bez toho, aby mala kde doplniť zásoby.

Podarilo sa mi navštíviť ostrov Sokotra a vidieť úžasné stromy dračej krvi, biele piesočné duny... Skrátka unikátny a neznámy kus zeme, ktorý je naozaj nádherný.

Takou klasickejšou poznávačkou z pohľadu vás Európanov boli výlety po ostrovoch v Egejskom mori. Chcel som aj túto oblasť spoznať čo najlepšie.

Mnohí vedia, že exotický Veľkonočný ostrov patrí Chile, no menej sa vie o neznámom Robinson Crusoe Island, ktorý je k pevnine oveľa bližšie. Sem som sa doplavil a videl som ostrov s bohatou faunou, koralovými útesmi a počtom obyvateľom v bezmála desiatkach ľudí.

Moje cesty ma zaviedli aj na Galapágy. Súostrovie, kde Charles Darwin po jeho návšteve vypracoval evolučnú teóriu. Takú rozmanitú a unikátnu faunu som asi ešte inde nevidel.

To však môže platiť aj o Madagaskare, teda africkom ostrove pri juhovýchode kontinentu. Plno lemurov a skutočne nádherná nedotknutá príroda a autentický život ako nikde inde.

Začnem cestou na Južný pól. Dostať sa na Antarktídu je samo o sebe náročné a dozaista nie lacné, avšak ísť na najjužnejší bod celej Zeme, to je niečo úplne iné. Na takéto cestovateľské dobrodružstvo človek nikdy nezabudne.

Rovnako tak nadviažem plavbou na Severný pól. Plavíte sa veľkým ľadoborcom, ktorý rozbíja kryhy a snaží sa nájsť podľa súradníc presnú polohu Severného pólu. A keď sa to podarí, eufória je neopísateľná.

Veľkým zážitkom je festival piesní Papuy-Novej Guiney. Žije tu mnoho pôvodných kmeňov vrátane ľudožrútov. Je tu toľko rozdielnych jazykov, že ľudia si mnohokrát navzájom nerozumejú. No pôvodné rituály, ktoré si zachovávajú, sú top.

Zážitok podobného druhu ponúka indonézska Tana Toraja (ostrov Sulawesi). Tunajší ľudia praktizujú zložitý pohrebný obrad známy ako Rambu Solo. Zosnulý vraj môže byť pochovaný len v určitom ročnom období. Konkrétne od júna do októbra, teda počas suchého obdobia.

Veľkým dobrodružstvom, ktoré vám odporúčam zažiť, je vybrať sa do čilskej Patagónie. Prírodne ide o jedno z najkrajších miest sveta s množstvom vysokohorských jazier a najkrajších národných parkov, aké si viete predstaviť. Iste, dominuje im Torres del Paine, avšak je ich oveľa viac.

Podobne nádhernú prírodu som videl aj na Aljaške – konkrétne v Národnom parku Katmai. Ide o miesto, kde sa začína Aljašský polostrov ako dlhý výbežok a nádherné hory či medvedie safari tu viete absolvovať bez akýchkoľvek turistov.

Ďalej spomeniem brazílsky Amazonský prales. Viem, že v BUBO ste sa dostali aj na jeho najvyšší vrch Pico da Neblina. Pľúca zeme a okolie najmohutnejšej rieky sveta, to je kus sveta, ktorý sa dá skutočne nazvať zeleným rajom Zeme.

Severný a stredný Madagaskar je tiež oblasťou, ktorá mi učarovala. Začať treba v hlavnom meste Antananarivo, no už v blízkom okolí nájdete nádherné národné parky plné lemurov a trochu ďalej aj skamenelý les. A na sever aj prekvapivo nádherné pláže, ktoré by mohli konkurovať Zanzibaru.

Dych mi vyrazil Tibet. Je to síce Čína, avšak úplne iná. Zasnežené osemtisícovky, mnísi a budhistická harmónia – to všetko a oveľa viac ponúkajú najvyššie hory sveta.

A prekvapuje ma, ako málo je vo svete známy Bagan v Mjanmarsku. Tisíce chrámov, ktoré sa tu nachádzajú na relatívne malej ploche, sú skutočným cestovateľským bonbónikom a nie nadarmo viacerí považujú Bagan za najkrajšiu pamiatku sveta.

Je naozaj ťažké vymenovať iba päť obľúbených krajín, keďže moje obľúbené miesto na návštevu je to, kde som ešte nikdy nebol. Ale skúsim to a ako prvé spomeniem Japonsko, a to kvôli jedlu. Každý japonský región má svoju špecialitu, ktorá sa nazýva „meibutsu“.

Čile pre geografickú rozmanitosť - od najsuchšej púšte na severe po subantarktické ľadovce na juhu.

Etiópia pre jej starobylé náboženské miesta a exotické kmene, s ktorými tu prídete do kontaktu.

Austrália pre jej priateľských ľudí a skutočne zvláštne zvieratá a endemity.

Nad piatym miestom by som váhal v rámci úžasných krajín, ktoré však sužujú rôzne problémy. Napríklad Turecko je kultúrne rôznorodé, ale rýchlo sa vzďaľuje opačným smerom od demokracie.

Na zoznam už by som nedal napríklad skvelú Indiu, ktorá disponuje obrovskou rozmanitosťou, ale snaží sa túto rozmanitosť znížiť. Čína je zase zatiaľ príliš totalitná, sleduje každý váš pohyb a Rusko je teraz nemožné navštíviť, ale je tu čo vidieť.

Raz som dostal otázku, akú kuchyňu by som si vybral, keby som mal jesť iba jednu jedinú do konca života. Ten, čo sa ma pýtal, čakal, že poviem francúzsku alebo taliansku, prípadne čínsku, ale povedal som mu práve japonskú. Kladie totiž dôraz na rozmanitosť čerstvých surovín, ako aj na krásu prezentácie jedál a nie je plná ťažkých omáčok alebo všeobecne jedál.

Je to celkom jedinečné, zatiaľ čo iné regióny majú veľmi podobné kuchyne v rôznych krajinách. Napríklad, zatiaľ čo medzi krajinami východnej Európy existujú rozdiely, medzi českou, slovenskou, rakúskou, maďarskou atď. sa nájdu mnohé podobnosti. Ďalším príkladom sú stredomorské kuchyne (grécka, libanonská, turecká atď.), ktoré sa navzájom veľmi podobajú a dopĺňajú.

Síce som sa vydal po celej Českej republike, no jediné miesto, kde som na Slovensku bol, je Bratislava, takže sem budem musieť zavítať znovu. Naprieč Českom som cestoval niekoľkokrát, ale na východné Slovensko, o ktorom som počul, že je krásne, som sa akosi nedostal.

Pamiatky, ktoré si však z návštevy Bratislavy pamätám najviac, sú hrad a katedrála (Dóm sv. Martina) pod ním. Určite sa sem však vrátim a dúfam, že sa niekedy dostanem aj na Moravu.

Stále neviem povedať a posúdiť, či je rozdiel medzi Českom a Slovenskom jazykový alebo politický. Po dlhých rokoch, kedy boli obe krajiny násilne zviazané so Sovietskym zväzom, je dobré, že ich máme teraz oboch ako pevných západných spojencov. Ale, ako som sa dočítal, asi to bude dosť závisieť aj od toho, ako dopadnú najbližšie slovenské parlamentné voľby.

USA majú veľa krásnych a zaujímavých miest hodných výletu, ale všetky sú dobre známe a výborne zdokumentované. Už som hovoril o viacerých navštívených miestach v rámci Aljašky a úprimne si myslím, že ide o jeden z najkrajších kútov sveta. Zájazd na Aljašku musíte aspoň raz za život absolvovať.

Hlavnými atrakciami pre návštevníkov môjho terajšieho domova v New Jersey sú pláže Atlantiku. Hoci nie sú také malebné ako tie v Brazílii alebo Austrálii, ide o pekné pláže, ktoré spríjemnia váš pobyt tu.

Čo sa týka nebezpečenstva, bol som viackrát uväznený pri niekoľkých štátnych prevratoch a musel som sa vykradnúť z krajiny. Z Burkiny Faso som odišiel tesne predtým, ako sa tam nedávno stal prevrat. A pokus o jeden z nich v Lesothe ma prinútil stráviť noc v Južnej Afrike hneď za hranicami krajiny.

Ako Američan som nikdy nebol terčom politického násilia, ale bál som sa, že ma doň zatiahnu. Pokiaľ ide o bežnú kriminalitu, snažím sa držať ďalej od nebezpečných oblastí veľkých miest, ako sú Manila a Johannesburg. Využívam pritom svoje inštinkty ako rodený Newyorčan, čo považujem za výhodu.

Väčšinu času som cestoval bez sprievodcu, okrem krajín, kde to nebolo možné (napr. Severná Kórea, Afganistan, Irán...). Rád sa však o krajine dozviem čo najviac a zisťujem, že mať dobrého sprievodcu je dôležité pre skutočné pochopenie krajiny, jej politickej situácie a mnohých ďalších aspektov.

Často sa to, čo sa dozviem, úplne líši od toho, čo som čítal v novinách alebo na internete. A mať zlého sprievodcu môže pokaziť zážitok.

Mal som jedného v Bhutáne, fascinujúcej krajine, ktorá si vyžaduje väčšie porozumenie, a jeho zlá angličtina bola veľkou prekážkou v pochopení konceptu „hrubého národného šťastia“, ktorý tvorí z Bhutánu cestovateľský unikát.

Čo sa týka nenavštevovaných regiónov, mám ešte veľa miest, kam chcem ísť. Okrem rozľahlých území Ruska (bol som len v Moskve, Petrohrade a Kaliningrade) sú tu tichomorské ostrovy (napr. Tokelau), európske regióny (napr. Morava, Extremadura v Španielsku, Apúlia v Taliansku...), ktoré sú stále na mojom zozname.

V Číne sú mnohé regióny, v ktorých som nebol, ale táto krajina sa mení na jeden veľký štát, kde ste pod neustálym dozorom, takže si nie som istý, ako pohodlne by som sa tam cítil.

Nebol som ani v severnom Mozambiku, aj keď momentálne nie je bezpečné ho navštíviť, ani v južnej Líbyi (to isté). Určite sa chcem niekedy dostať na sever Argentíny. Takže ešte zďaleka nemám navštívené všetky miesta, ktoré by som chcel vidieť.

Moja ďalšia cesta bude pravdepodobne smerovať do Líbye, ak zostane situácia stabilná. V tomto kontexte musím spomenúť svoju skúsenosť s Líbyou desaťročia dozadu.

Hneď po príchode do môjho hotela v Tripolise (písali sa 80. roky 20. storočia) ma okamžite odviezli späť na letisko, pretože všetkých Američanov (a väčšinu Európanov) zrazu vyhodili z krajiny pre Kaddáfího „kultúrnu revolúciu“. Potrebujem teda vidieť z krajiny viac ako len cestu na letisko a zase naspäť.

Päť rád, ktoré by som dal každému jednému cestovateľovi, znejú: