TOP 10: Krajiny, ktoré nemajú letisko

Bratislavské a košické letiská sú stále - v porovnaní s medzinárodnou konkurenciou - úbohé. Nie, neurážajte sa, ale letisko v „zapadákovoch“ ako Siem Reap v Kambodži, Bangalúre v Indii, Manohar v Goa (tiež India), Panama City či v katarskej Dohe sú oveľa lepšie.

Posledné spomenuté letisko dokonca získalo cenu pre najlepšie letisko sveta a po mnohých rokoch predbehlo Changi Airport v Singapure, ktoré je mojím obľúbeným. Klobúk dole však aj pred napredujúcou Dohou, cez ktorú som už viackrát letel aj počas tohto roka. Letisko je skutočne úžasné.

Existujú však aj krajiny, ktoré sú horšie než Slovensko a nemajú ani letiská ako my v Poprade, Piešťanoch, Žiline, Sliači či Dubovej. Ktoré to sú?

Ak dnes nemá krajina letisko, je navštevovaná rádovo menej, než susedia. Vo veľkej väčšine to tak je. Turisti sú dnes pohodlní a radšej do krajiny doletia. Preto je tento rebríček super inšpiráciou pre scestovanejších.

V turistickom biznise sa pohybujem vyše tridsať rokov a vidím, akými zmenami svet prechádza. V Zakázanom meste v srdci Pekingu som bol desaťkrát a vždy to išlo ľahko. Dnes tu čakáte minimálne tri hodiny, a to musíte mať vopred zakúpené lístky a tie je zohnať značne ťažko. Toto isté sa deje v dnešnom Škótsku, kam sme začali robiť outdoorové zájazdy v stanoch taktiež začiatkom deväťdesiatych rokoch. Na túrach a v páleniciach whisky sme boli sami. Dnes sa tlačíme...

Musíme vyvinúť veľké úsilie, aby mali naši klienti skutočný zážitok. Iba naše know-how, a potom investovanie do dobrých hotelov, privátnych prehliadok, nás oddelí od masového lowcostového backpackerského turizmu, ktorý presadzujú na Slovensku masové médiá. Logicky, veď väčšina ich čitateľov/divákov je z tejto kategórie. Na tomto webe sa pokúšam osloviť to promile Slovákov, ktorí chcú viac.

Druhý môj poznatok je, že amatér sa na webe nevie dnes dozvedieť prakticky nič. V sociálnych médiách je výber ešte zúžený. Všetci sa teda stretávajú na tých istých miestach a v „turistických pasciach“ a toto je dôvod overtourizmu. Dodať osobný a unikátny zážitok vedia zadovážiť iba profesionáli. Iba ak sa na miesta opakovane vraciate a vyslovene sa snažíte vybočiť z masového turizmu.

Ak však vyrazíte do miest bez letiska, pokojne viete ísť aj sami. Možno ste ešte na niektorých miestach uvedených v tomto blogu neboli.

Ako stredoveký rytier, aj dnes do malej krajinky musíte vstúpiť po zemi. Lichtenštajnsko, učupené medzi Švajčiarskom a Rakúskom, na rozdiel od svojich susedov nemá letisko. Ide pritom o jednu z jasne najbohatších krajín sveta s veľkou konkurenciou. Veď Rakúsko má šesť medzinárodných letísk a Švajčiarsko dokonca až sedem.

Lichtenštajnsku to ale nevadí a v žiadnom prípade jeho výstavbu ani neplánuje. Určite nie tu v horách. Verte mi, Lichtenštajnčania by mali najradšej letisko na svojich pozemkoch v Čechách a na Slovensku, ktoré Lichtenštajnsko do roku 2009 neuznalo.

Šiesta najmenšia krajina sveta je pre mnohých cestovateľov veľkým skalpom. Alpský trpaslík je napríklad pre Američanov či Číňanov poriadne vzdialený, hoci v našom prípade to neplatí. Ja som sa sem vybral viackrát, raz dokonca na päť dní, aby som krajinu poriadne spoznal. Tento čas na to úplne stačí. Keďže krajina nemá letisko, prišiel som sem hraničným prechodom z holandského Haagu.

Lichtenštajnsko uznávajú vo svete ako samostatné územie už od roku 1719. Má teda viac ako 300 rokov. V zahraničnej politike ho napriek tomu zastupuje Švajčiarsko, s ktorým tvorí colnú úniu. Železnice minikrajiny zase spravujú Rakúšania (hoci majú len 7,5 km).

Hlavné mesto Vaduz, ktoré má menej ako 6 000 obyvateľov a vyzerá ako hocijaká krajšia dedinka Švajčiarska, je pritom jednou z mála európskych metropol, ktorá nemá železničnú stanicu.

Ide o krajinu, ktorá má na obyvateľa viac ako dvojnásobné HDP oproti USA, nezamestnanosť je tu cca 1,7 % a hlavné príjmy tvoria okrem turizmu aj banky a finančníctvo.

Jasnou dominantou mesta je Hrad Vaduz, ktorý je učupený pod horami a vskutku prekrásny. No odporúčam vám pozrieť si aj neogotickú Katedrálu sv. Floriána a navštíviť niektoré z múzeí. Obrazová galéria tu uskladňuje diela veľkých umelcov ako Rembrandt, Rubens či Da Vinci. Nájdete tu i Múzeum lyžovania, Múzeum pôšt a známok, Múzeum moderného umenia či maličké múzeum Landes o histórii kniežatstva.

Kým Lichtenštajnsko má 160 km2, Andorra „až“ 486 km2. V tomto prípade hovoríme o trpaslíkovi učupenom v Pyrenejach.

BUBO sem prvý raz zavítalo v roku 1993 - v čase, keď bola naša cestovná kancelária startupom, v ktorého budúcnosť nikto neveril. Však aký tože Slováčisko by sa trepal do Andorry. No my sme sem vyrazili. Staručkou neklimatizovanou Karosou...

Túto expedíciu (v danej dobe to expedícia bola) som viedol ako mladý lekár. Vtedy sme platili v Andorre za alkohol bez dane francúzskymi frankami a španielskymi pesetami. Andorra zaviedla euromince v roku 2014.

Každopádne, Andorra nemá ani letisko. Pokiaľ sa k Andorre chcete priblížiť letecky, najbližšie k nej je regionálne (nie medzinárodné) letisko Andorra-La Seu Airport v Katalánsku. Leží menej ako 20 km južne od Andorry. Medzinárodné letiská sú už vzdialenejšie - Lleida (150 km), Carcassonne (176 km), Toulouse (195 km) či Barcelona (200 km). Zvyšok cesty musíte absolvovať autom, autobusom či vlakom.

Vaším cieľom bude zrejme hlavné mesto štátu Andorra - Andorra la Vella. To leží vo výške 1 023 metrov nad morom, a je tak najvyššie položeným hlavným mestom v Európe. Andorra je daňový raj, no priláka aj mnohých turistov (vyše osem miliónov ročne). Vďaka svojej polohe vo východných Pyrenejach sa Andorra skladá prevažne z drsných hôr, najvyšším bodom je Coma Pedrosa vo výške 2 942 metrov nad morom. Priemerná nadmorská výška celej krajiny je 1 996 metrov nad morom.

S BUBO ju viete navštíviť od roku 1993 až doteraz, a to na zájazde Provensálsko, Katalánsko a Andorra.

Držať tradície a vytvárať ich je to, čo v BUBO radi robíme, a to, čo naši klienti vedia oceniť. Cestujú s originálnou firmou, ktorá sa pre nich snaží vo svete uloviť lepšie zážitky. Vždy o desaťročia pred ostatnými.

Vatikán je zaujímavou enklávou. Najmenší štát sveta je celý obklopený talianskym Rímom. A hoci je hlavným mestom kresťanov, kde sídli ich hlava, ani samotný pápež nemá svoje letisko. Vrtuľníky sa nerátajú. Pokiaľ sa teda chcete dostať do Vatikánu, musíte využiť rímske letiská Ciampino a Fiumicino. Následne si prejsť Rím a v rámci neho absolvovať aj prehliadku Vatikánu.

Celková rozloha Vatikánu je len 44 hektárov. Logicky, takáto malá krajina nemá dostatok priestoru na to, aby sem umiestnila letisko. A, samozrejme, bola by škoda postaviť ho pri historických a veľkolepých stavbách, ako sú Bazilika svätého Petra, Apoštolský palác či Vatikánske múzeá.

Keďže je Vatikán náboženským a administratívnym centrom a nie obchodným či dopravným uzlom, letisko nepotrebuje. Infraštruktúra v Ríme je dobrá (nerátajúc typické talianske zápchy a chaos na cestách), Vatikán je však dobre dostupný.

Vatikán je hlavným sídlom pápežov od roku 1378. Ako štát vznikol v roku 1929 podpisom lateránskych zmlúv, predtým fungoval iba ako pápežský štát.

Dnešné Námestie sv. Petra patrí medzi najväčšie námestia na svete (320 metrov dlhé, 240 metrov široké). Zmestí sa sem viac ako 300 000 ľudí a najviac ich tu uvidíte v nedeľu o 12.00 h (omša), pokiaľ teda pápež nie je na medzinárodnej ceste. V centre námestia sa týči obelisk. Pochádza z Egypta a je jedným z 13 starovekých obeliskov v meste Rím.

Aj trpasličie San Marino som navštívil ešte na jar v roku 1990. Hranice sa otvorili o niečo skôr, mali sme ešte pasy z komunistického Československa a na hraniciach sme pôsobili značne nedôveryhodne. Colníci v San Marine nás zastavili a pozerali na ten čudný autobus, že čo to je a čo sme zač. O žiadnej Nežnej revolúcii nevedeli.

Likér z kiwi, ktorý som v San Marine kúpil v tomto roku, mám vo svojej kancelárii doteraz. Najprv som takú vzácnosť (kiwi za socializmu v Československu nebolo, potom to bolo luxusné ovocie) nechcel otvoriť, teraz sa už bojím. Veď to musí byť pokazené, no nie? Pokiaľ sa mýlim, napíšte mi a opravte ma.Dnes je to pre mňa spomienka na návštevu mojej prvej enklávy. 

O exklávach som napísal blog taktiež pre tých čo chcú trošíčka vybočiť z cesty podobne ako pri San Maríne.

Veľa sa od tých čias zmenilo, nie však to, že San Marino nemá medzinárodné letisko. Najbližšie je k nemu to v meste Rimini (17 km). Ďalej Florencia (101 km) a Bologna (113 km).

San Marino je, rovnako ako Vatikán, enklávou obkľúčenou Talianskom. S rozlohou 61,2 km² je piatou najmenšou krajinou sveta. V tomto prípade už hovoríme o rozlohe, na ktorej sa letisko nachádzať môže. San Marino má však iný problém ako Vatikán – je príliš kopcovité. Chýba mu dlhší plochý terén, na ktorom by mohlo vybudovať letisko. A, keďže spomenuté talianske mestá sú „na dohľad“, ani ho nepotrebuje.

Ide o ďalší cestovateľský skalp, veď hovoríme o najstaršej republike na svete. San Marino založil nášho roku 301 dalmatský kamenník a pustovník Marin utekajúci pred cisárom Diokleciánom. Sprevádzaný levom na hore Monte Titano založil malú obec kresťanov. V období vzniku mestských republík sa stala obcou s vlastnou vládou, v roku 1261 zase republikou. A aj po zániku mestských štátov si udržalo svoju pozíciu nezávislej republiky.

Vystúpte tu na pevnosť San Leo a užite si mnoho nádherných výhľadov. Alebo po mojom vzore ochutnajte miestne likéry, ktoré sa stále vyrábajú v mnohých chuťových variantoch.

Mesto, kde žijú najbohatší ľudia sveta, v priemere najviac milionárov na svete. A nemajú pre svoje private jety vlastné letisko.

Vo februári roku 2012 som doletel do Monte Carlo vrtuľníkom z Nice. Tak sa bežne lieta a ak ste rodina, je to aj výhodnejšie než taxík... Najluxusnejší a najunikátnejší spôsob, ako sa dostať do Monaka, je tak predsa len letecký, no na medzinárodné letisko tu niet miesta.

V spomenutom roku ma tu zapísali do podnikateľskej Siene slávy a som hrdý na to, ako som reprezentoval Slovenskú republiku. BUBO sa v danej dobe zo startupu etablovalo na serióznu firmu. V Monte Carlo si cenia takých, čo z nuly čosi dokážu vytvoriť. Takých ľudí vraj nie je veľa. V danom roku to bolo stretnutie podnikateľov z celého sveta. Každý mi vtedy odporúčal, aby som tento biznis rozšíril medzinárodne. Trvalo to vyše desaťročie, kým som sa k tomu odhodlal.

Najprv som mal cieľ ako prvý Slovák prejsť všetky krajiny sveta a obidva póly zároveň. To sa mi za ostatných desať rokov podarilo dokončiť a teraz postupne (konečne) rozbieham aj expanziu. Sledujte nás teda aj naďalej. Našim klientom sa snažíme dodať stále lepší a lepší servis a ja som si istý, že BUBO je dnes omnoho lepšou firmou, ako keď som preberal cenu v Monte Carlo. Nejde o to, že máme asi trojnásobný obrat, ale o to, že máme spokojnejších klientov (viď. napríklad referencie na Googli).

Aby som sa však vrátil k letisku, Monako o rozlohe 2,1 km2 výstavbu vlastného letiska nikdy neplánovalo. Hoci by ho, technicky vzaté, vedelo postaviť napríklad na vode. Veď peniaze na to má. Dobré spojenia s blízkym Nice (nielen helikoptérové, ale aj vlakové či cestné), však Monaku postačujú.

Jedna z najťažšie dostupných krajín sveta. Tokelau totižto nechce turistov a vy sem musíte ísť loďou zo Samoy. To, či vám vydajú povolenie, záleží od nálady úradníka. Loď vás sem dostane za 24 hodín a rátajte s cenou vyše 300 dolárov za spiatočnú cestu.

Sú to prekrásne uložené ostrovy v Tichom oceáne, o ktorých ostrovoch sme napísali pre vás komplexný blog Tichý oceán – Tichomorie.

Ide o vzdialenú skupinu troch atolov v Pacifiku - Atafu, Nukunonu a Fakaofo. Spoločne majú zhruba 10 km2. Atoly sú charakteristické svojimi nízko položenými úzkymi pásmi zeme obklopenými rozsiahlym oceánom, ktoré neponechávajú dostatočný priestor na výstavbu pristávacej dráhy. Nič sem preto nelieta a ide sa sem iba loďou Mataliki.

Kvôli návšteve Tokelau som sa ocitol v Apii – hlavnom meste Samoy, no vrátili ma kvôli osýpkam. Zdravotné previerky sú tu neskutočne prísne. Tokelau bolo taktiež poslednou krajinou sveta, kam zavítal covid-19. Aj z tohoto si nepriamo viete predstaviť o čom píšem. 

V každom prípade, v Tokelau sa o letisku hovorí už dlho. Stále je v pláne vybudovať pristávaciu dráhu pre zhruba 20-miestne lietadlo, ktoré by umiestnili na atol Nukunonu.

Odhaduje sa, že výstavba takéhoto letiska by zabrala dva roky a zhltla by vyše 20 miliónov dolárov. Kľúčové však bude nájsť miesto, ktoré má dostatočne dobrý terén na to, aby ho nezaplavilo – Tokelau je nesmierne plochým štátom, čo je pre stavebných inžinierov problém, hlavne ak berieme do úvahy globálne otepľovanie a zvyšovanie vodnej hladiny oceánov. Problém s výstavbou je stále aj ten, že Tokelaučania stále nevedia, či turistov chcú a iba turisti vedia dané investície do letiska splatiť.

Najsovietskejšia republika dnešného sveta. Neuznaná krajina patriaca oficiálne pod Moldavsko naposledy zaujala, keď požiadala Rusko, aby ho vzalo pod svoje krídla. A tak je Odesa, ukrajinské veľmi kultivované mesto, ktoré mi pripomína Bratislavu, v obkľúčení.

Letisko je v moldavskom Kišiňove od Podnesterska vzdialené cca 40-50 km. Problém je, že do Podnesterska musíte z letiska prejsť cez hranice. Na samotných hraniciach už vás následne čaká prísna kontrola a ocitnete sa v krajine, ktorá má dodnes ako jediná kosák a kladivko na svojej vlajke.

Ešte pred ruskou anexiou Krymu tu boli veľké plány postaviť futuristicky vyzerajúce letisko v meste Tiraspoľ, ktoré je hlavným mestom Podnesterska. To sa však nepodarilo zrealizovať.

Táto neexistujúca krajina má tvar akéhosi slíža a má veľmi limitovaný vzdušný priestor. Letisko tu teda bude vždy problémom. Podnestersko tak ostáva cestovateľskou inšpiráciou pre tých, čo si nepotrpia na luxus. Sedel som tu s mojimi deťmi v centre Tiraspolu na tanku, a jedli sme kaviár z miestnej fabriky a ja som ho zapíjal „koňakom" XO. Bolo to najlacnejšie X-óčko v mojom živote a pritom veľmi slušnej kvality. Cena nebola sto euro, ale menej než päť. Líder bolševickej revolúcie Vladimír Iljič Lenin by sa zrejme divil. Jeho socha je kúsok od nás a ide o jedno z mála miest na svete, kde socha Lenina ešte ostala na tom najlepšom mieste mesta.

Dnešné Podnestersko sa počas mojej návštevy prirovnávalo k Vatikánu: „Vieš, my sme taká enkláva ako Vatikán. Aký je problém?" Hmm, no, prirovnať mafiánsku krajinu predajcov jadrových hlavíc k Vatikánu je vskutku originálne. Faktom však ostáva, že od roku 1990 sa Podnestersko považuje za suverénnu krajinu, ktorú však uznali len Náhorný Karabach či Južné Osetsko. Má vlastnú hymnu, vládu, prezidenta, menu (podnesterský rubeľ), poštové známky, políciu aj armádu. No nemá letisko.

Palestína je len čiastočne uznaným národom (za suverénnu ju považuje 145 zo 193 krajín). Preto aj ja keď hovorím, že som prešiel všetky krajiny sveta rátam „iba" tých 193 a Palestínu, ale ani Vatikán a podobne sem nerátam. Rozprestiera sa ako na západnom brehu Jordánu, tak aj v úzkom pásme Gazy. Na rozlohe 6 020 km2 sa tlačí takmer 5,5 milióna ľudí. Pokiaľ sa chcú dostať mimo vlasť, alebo do nej chcete zavítať vy, letecky to nepôjde. Palestína je takto najľudnatejším štátom sveta, ktorý nemá vlastné letisko.

Nebolo tomu ale vždy tak. Kým na svojom hlavnom území disponovala letiskom v meste Jenin, v pásme Gazy to boli mestá Rafah a Khan Yunes. Všetky tri mali letisko, žiadne z nich však nie je dnes v prevádzke. Letisko v Jenine zaniklo tesne po druhej svetovej vojne, v pásme Gazy sa im stali osudové roky 2000 (Rafah) a 2004 (Khan Yunes).

Do Palestíny bolo vždy náročné sa dostať a dodnes sa to dá len po zemi. Pamätám si na svoju prvú expedíciu do Palestíny, ktorá bola jednou z prvých v histórii BUBO. Autobusom sme prešli cez Turecko a Sýriu do Jordánska, Izraelu a aj na územie Palestíny. Hoci sa vo svete cestovateľstva veľa zmenilo, Palestíny sa toto tvrdenie nie tak úplne týka. Platí však to, že od jari 1995 sme najväčším organizátorom zájazdov do Palestíny.

Naši miestni sprievodcovia pracujú pre nás doteraz. Máme tu priateľov a vieme o konflikte medzi Izraelom a Palestínou z prvej ruky viac než ktokoľvek iný na Slovensku. Sledujeme to nielen z médií, ale aj priamo. Preto sme o to viac apolitickí.

Pikoškou je, že v roku 2023 som požiadal o vstup do pásma Gazy a chystal som sa na odlet. Nie do Palestíny, lebo tá, ako teraz viete, nemá letisko... Týždeň pred ním však vypukol stále prebiehajúci veľký konflikt medzi Palestínou a Izraelom. Gaza na mňa teda musí počkať.

Mojím najobľúbenejším miestom v Palestíne je okrem Jericha aj Hebron. Fotografie z Hebronu a Jaskyne patriarchov nájdete v mojom blogu o prorokovi Abrahámovi.

Ďalší štátik, ktorý Rusko ukradlo (tentoraz Gruzínsku) a vo svete ako suverénny uznávaný nie je. Ide o exotický štátik, do ktorého sa veľmi ťažko dostať. Na vstup potrebujete dvojité ruské víza a extrémne ťažko dostupné víza Južného Osetska.

Zároveň sa sem neviete dostať letecky. „Hlavným mestom“ Južného Osetska je Cchinvali so zhruba 32 000 obyvateľmi. Sem nedoletíte, ale do blízkeho ruského Vladikavkazu (Severné Osetsko) áno. Ďalšie blízke letiská nájdete v gruzínskych mestách Kutaisi a Tbilisi, kde naše skupiny pravidelne pristávajú. O Gruzínsku, kde vzniklo víno, nájdete informácie a fotografie v mojom blogu Najlepšie víno sveta.  Z Gruzínska sa však do Južného Osetska nedostanete!

Južné Osetsko zrejme svoje vlastné letisko ani nebude mať – je príliš hornaté a postaviť tu pristávaciu dráhu pre veľké medzinárodné lety je priam nemožná úloha.

My sme sa rozhodli do Ruska neorganizovať zájazdy, aj keď mnohí cestovatelia sem jazdili aj po vypuknutí vojny. Radšej sme pomáhali a v Bratislave sme ako prví otvorili azylové domy pre ukrajinských utečencov. Slovenské médiá si to nevšimli – iba nemecké, ktoré Slovensko považovali za štát nadŕžajúci Rusku a ja som v rozhovore vyznel ako veľká výnimka. Aj keď som Slovákov nepotopil a aj keď sa nemecký redaktor opakovane pýtal, prečo sme proruskí, som odpovedal, že Slovensko určite proruské nie je. „Slovensko však nechce vojnu, mnohí Slováci chcú mier," to je náš postoj. Sme ukotvení na západe a sme za to vďační. 

Médiá  veci prekrúcajú a vyhrocujú. Vnášajú medzi ľudí nenávisť, ktorá vrcholí v atentátoch na politikov. Západ je chorý, no stále je lepší než Rusko. „My v BUBO si robíme svoje," vysvetľoval som nemeckým novinárom, „ľuďom v núdzi pomáhame dlhodobo, aj preto sme postavili nemocnicu v Kambodži, taktiež rozvíjame ekologické projekty – na trojhraničí Slovensko - Rakúsko - Maďarsko vysádzame napríklad Cestovateľský les. To je veľký projekt. Výsledok bude o sto rokov, keď les narastie..."

Naši klienti sú tými najšikovnejšími Slovákmi a vedia odfiltrovať prázdne reči od jasných činov. Aj Južné Osetsko by potrebovalo jasný čin - postavenie letiska, no, ako som spomínal, to sa v horách nedá. Preto, ak sem chcete odletieť, musíte pristáť v Rusku...

Najťažšie dostupné ostrovy. Najvzdialenejšie ostrovy nachádzajúce sa v blízkosti Point Nemo, najvzdialenejšieho bodu v oceáne. Pitcairny sú teda najvzdialenejšími ostrovmi od akéhokoľvek kontinentu.

Nedá sa sem dostať. Teda, ak chcete Pitcairny objaviť poriadne. Vtedy musíte doletieť na Gambierové ostrovy patriace pod Francúzsku Polynéziu (a Francúzsko celkovo) a musíte stihnúť zásobovaciu loď, ktorá na Pitcairny jazdí... Doletieť sa sem nedá, a to pritom ide o zámorské územie Veľkej Británie.

Pitcairnove ostrovy pritom mohli mať letisko. V rokoch 1981 a 2001 sa tu konali referendá týkajúce sa turizmu. V nich sa odhlasovalo, že postavia ako 30-posteľový hotel, tak aj letisko na atole Oeno, ktorý taktiež patrí pod Pitcairny. Rovnako mal vzniknúť menší hotel a malé letisko aj na hlavnom ostrove Pitcairn.

Ukázalo sa však, že hoci za hlasovalo 78,5 % obyvateľov (22 za, 6 proti), výstavba takýchto letísk by bola pridrahá. Plány tiež podráždili environmentálnych aktivistov, keďže najmú na Oeno žije mnoho ohrozených druhov živočíchov.

Pitcairny zrejme nikdy nebudú mať letisko, ide o vymierajúci ostrov, kde je priemerný vek nad 60 rokov a mladí chcú ísť do sveta. Videl som to tam na vlastné oči.

V najmenšej demokracii sveta nás najvyšší štátny predstaviteľ prijal priamo v parlamente, kde nám vystavil, opečiatkoval a podpísal diplom ako prvým Slovákom, ktorí na Pitcairn zavítali. BUBO bolo súčasťou unikátnej komunity potomkov zo vzbury na lodi Bounty. Ten príbeh je fascinujúci. Venoval som mu aj blogy na pokračovanie o najväčšej expedícii roka 2023 a jednej z najväčších v mojom živote.

Do krajín bez letiska sa nedá doletieť, a tak musíte ísť po zemi. Ako za starých čias, ako najväčší cestovatelia sveta. Ak sa na to pozriete z pozitívnej stránky, je to romantické. Možno aj preto väčšina Slovákov využíva viedenské a budapeštianske letiská a zažívame tu romantiku Rakúsko-Uhorska?

Každopádne, ide vcelku o unikátny rebríček v našich TOP 10, kde my v BUBO prinášame originálne informácie. Sme jediní, čo sme v daných miestach (z porovnaní s malým Slovenskom) boli.

Naše blogy nie sú zamerané na lokálnu politiku, ktorá je u nás najčítanejšou. No myslíme si, že viac sa váš život pohne vpred, ak budete čítať naše „svetové blogy“, kde vám, prinášame inšpirácie na vašu ďalšiu cestu.

Veríme Slovensku a tomu, že náš čas ešte len príde!