Ako prežiť Čínu ako turista?

Čínu som navštívil ako sprievodca najmenej 20-krát. Milujem ju. Odsprevádzal som tu stovky nadšených klientov. Precestoval som takmer polovicu čínskych provincií, veľa z nich aj súkromne. Mal som možnosť vidieť pozlátko najväčších miest, no aj chudobu odľahlých dedín v rurálnych častiach krajiny. Dnes mám v Číne paradoxne viac priateľov ako na Slovensku. Vďaka nim som mal možnosť veľakrát nahliadnuť do súvislostí, ktoré možno bežný turista hneď neuvidí. V tomto blogu nájdete moje rady a odporúčania, ktoré uľahčili cestovanie po Číne mne a mojim známym.

Čína je veľmi špecifickou krajinou a človek by sa mal na jej návštevu pripraviť. Keď odletíte z Viedne do Rimini a strávite tu týždeň na pláži, na takúto dovolenku sa špeciálne pripraviť nepotrebujete. Dá sa tu dohovoriť po anglicky, platí sa eurom, veci jednoducho „fungujú“. Pripravíte sa iba po stránke pobalenia tých správnych vecí (v žiadnom prípade takúto dovolenku neodsudzujem, dokonca som sám pár dní v lete 2025 v Rimini absolvoval).

Čína dnes nie je Afganistan, ani Tuvalu, a preto sa cesta sem nedá nazvať expedíciou. No kultúrne a systematické rozdiely môžu spôsobiť, že vaša nepripravenosť sa preukáže veľmi rýchlo a už vtedy môže byť neskoro.

Pre exponenciálne zvýšenie pohodlnosti cestovania po Číne odporúčam do krajiny cestovať s cestovnou kanceláriou. Nevravím to len preto, že som vyškoleným sprievodcom v najlepšej cestovnej kancelárii na Slovensku a propagujem niekoľko rôznych druhov zájazdov, ktoré v Číne máme. Sú to jednoducho objektívne fakty. Pri cestovaní s dobrou cestovnou kanceláriou, ktorá má skúsenosti viac ako 30 rokov, sa zbavíte mnohých nepríjemných „povinností“. Či už však do Číny cestujete sólo, alebo s cestovkou, mali by ste sa na niektoré veci pripraviť dopredu.

Krajina má zavedený takzvaný systém „The great firewall“. Je to menší odkaz na najznámejšiu pamiatku Číny a jeden z divov sveta, Veľký čínsky múr (The great wall). Jeho technologický „brat“ však slúži na ochranu lokálneho obyvateľstva pred používaním západných aplikácií. Čína má totižto na každú našu aplikáciu svoju alternatívu. Má svoje vyhľadávače, preto tu nepoužijete Google.

Neexistuje WhatsApp alebo Messenger, existuje WeChat. Facebookom a Twitterom je Weibo. Instagram a Tiktok je nahradený Xiaohongshu, alebo Douyinom. Namiesto Youtube tu je Bilibili. Neexistuje Uber, ale Didi. V skratke povedané, žiadna z „našich“ aplikácií vám v Číne nebude fungovať.

Je jedno, kde ste. Funguje to takto v hociktorom meste, na akejkoľvek wifi. Západné aplikácie jednoducho nefungujú a môže sa stať, že sa ani nebudete mať ako ozvať domov (okrem telefonátu). Preto sa na to treba pripraviť dopredu. Pokiaľ si zakúpite dáta do Číny cez slovenského operátora, na 99 % by mali fungovať cez VPN, to znamená cez systém, ktorý obmedzenia obíde. Tento fakt si však treba vždy s operátorom overiť. Mojim odporúčaním je zaobstarať si elektronickú SIM kartu, známu aj ako eSIM.

Dnes nájdete desiatky aplikácií, ktoré eSIM poskytujú. Najprv si však musíte overiť, či váš mobilný telefón podporuje systém eSIM. Ak áno, môžete si vybrať jednu z aplikácií. Ja odporúčam Airalo. Mnohí vravia, že ide síce o jednu z drahších alternatív, no za mňa najspoľahlivejších. Má najlepšie pokrytie. Stál som 2 kilometre od základného tábora Mount Everest v Tibete a mal som plný signál a pripojenie 4G. Ak potrebujete spoľahlivosť, nebudete mať problém si priplatiť. Inštalácia eSIM a kúpa dát je veľmi jednoduchý a intuitívny proces a zvládne ho aj menej technická povaha.

Pokročilejšou možnosťou je zaobstarať si čínske číslo cez jedného z registrovaných mobilných operátorov v krajine. Vlastnenie čísla vám umožní neskôr používať niektoré pokročilejšie funkcie v niektorých aplikáciách, ktoré si predstavíme neskôr v tomto blogu. Ak však budete vlastniť čínske číslo, vaše aplikácie budú opäť blokované. Milióny obyvateľov Číny dnes používa VPN a funguje aj na našich, „západných“ aplikáciách. Veľa z nich to využíva najmä kvôli pozeraniu napríklad filmov na Netflixe, streamovaní rôznych videohier, pozeranie športov alebo na výskum do školy.

Ďalším z najdôležitejších bodov, o ktorom si treba pred návštevou povedať, sú peniaze. Čína dnes využíva menu Yuan (označenie CNY, niekedy aj RMB od slova renminbi). Túto menu dostanete na Slovensku veľmi ťažko, keďže je oficiálne zakázané ju vyvážať z krajiny. Peniaze si môžete zameniť hneď po prílete na letisku, kde však zvykne byť niekedy proces výmeny zbytočne komplikovaný a kurzy môžu byť rôzne. Je to však jedna z veľmi mála ciest, ako sa človek vie dostať k hotovosti.

V Číne sa však dnes využívajú najmä bezhotovostné platby. Nemyslím tým naše platobné karty ako Visa alebo Mastercard. Tými naopak nezaplatíte takmer nikde. Obyvatelia krajiny využívajú špeciálne aplikácie na platenie.

Pre turistov je to najmä aplikácia AliPay, kde si nahráte vašu platobnú kartu. Máte dve možnosti platby – buď vy naskenujete niekoho QR kód, napíšete sumu a zaplatíte. Alebo napríklad v obchode pri platbe niekto naskenuje váš QR kód a peniaze vám strhne. Alipay je super v tom, že vám vie v každom meste vygenerovať aj QR kód, ktorý môžete využiť na mestskú hromadnú dopravu. Alipay je defacto platba kartou, no sprostredkovateľom je aplikácia samotná (pri väčších platbách môže byť strhnutý menší poplatok, no takáto platba sa dá väčšinou rozdeliť na niekoľko menších).

Domáci obyvatelia využívajú najmä aplikáciu WeChat a jej platobnú funkciu. Pre turistov sa táto aplikácia použiť nedá, keďže pri registrácii treba použiť čínsku platobnú kartu. Mne sa raz funkciu platenia v tejto aplikácii podarilo nevedomky nainštalovať a odvtedy mi funguje. Neviem si peniaze dobiť z mojej karty, no peniaze mi vie niekto poslať a ja ich viem prijať alebo opačne. Väčšinou si toto konto „nabíjam“ spôsobom, že mojim priateľom z Číny dám hotovosť a oni mi to pošlú priamo na WeChat.

Kým konto na Alipay má v Číne odhadom 95 % obchodníkov, konto na WeChate má 100 % ľudí. Hotovosťou sa však dá platiť vždy a všade, no môže sa stať, že daný obchodník nebude mať peniaze na výdavok. Cash sa dá vybrať z bankomatu, no iba z niektorých, ako napríklad Bank of China.

Hongkong, Taiwan a Macao majú svoje meny. Tie sa dajú väčšinou pohodlne zameniť buď na letisku alebo v mestách. Hongkongské doláre platia aj v Hongkongu a aj v Macau, no macauská pataca platí iba v Macau. Žiadna z týchto mien neplatí v „mainland China“. Taiwan má svoj druh dolárov, ktoré platia iba na ostrove.

Sprepitné v Číne je stále vo veľa jej častiach nepoznané a nezaužívané. Na veľa miestach však ocenia, pokiaľ odmeníte tvrdú prácu ľudí a malé sprepitné vo výške 10 – 15 % sumy radi prijmú. Môže sa vám však stať, že ho chcieť nebudú a vrátia vám ho, v tomto prípade ho akceptujte naspäť a nesnažte sa ho nanútiť. Pokiaľ máte v Číne lokálneho sprievodcu, je zvykom odmeniť sa mu vo forme prepitného.

V Číne sa hovorí oficiálnym jazykom – mandarínskou čínštinou. Čína je však rozlohou krajina veľká ako takmer celá Európa. Vďaka tomu sa dá očakávať, že jazyk nebude rovnaký všade. Ekvivalent tohto by bol, ako keby sme očakávali, že rovnaký jazyk budú používať obyvatelia Laponska a zároveň Baleárskych ostrovov.

Existujú rôzne dialekty a veľakrát si obyvatelia medzi sebou navzájom nerozumejú. Okrem toho žije v Číne 55 etnických menšín, ktoré majú veľakrát vlastné jazyky. Na juhu krajiny sa naopak využíva kantónčina, ktorá patrí vďaka veľkým mestám na juhu k jedným z najhovorenejších jazykov na svete.

Písmo je však všade rovnaké a tomu budú ľudia rozumieť všade. Preto odporúčam stiahnuť si dopredu prekladač. Moje odporúčanie je obyčajný Google Translate, kde si viete stiahnuť aj offline verziu. Ja však odporúčam mať pripojenie, pretože potom môžete využiť obrazovú funkciu tohto prekladača, ktorá vám pomôže pri preložení rôznych nápisov.

Výnimkou je znovu Hong Kong, Taiwan a Macau. V týchto regiónoch sa namiesto písma „zjednodušená čínština“ využíva písmo „tradičná čínština“. Na prvý pohľad veľmi podobné, no neskôr si všimnete rozdiel v komplikovanosti.

Znalosť angličtiny je v mainland China bohužiaľ stále veľmi nízka. Mladšia generácia vďaka povinnej angličtine ťahá tieto štatistiky nahor a možno budete prekvapení, keď vás 6 – 7 ročné deti pozdravia plynulou angličtinou. U starších obyvateľov je znalosť veľakrát nulová, a tým myslím doslova nulová. Možno si poviete, že každý vie po anglicky aspoň niečo, ako „yes“ alebo „no“, poprípade „one, two, three“.

Číňania to nevedia a netreba im to mať za zlé. Veľa z nich nikdy v živote neopustilo krajinu, kde každý rozpráva rovnakým jazykom. Tento jazyk je okrem toho veľmi odlišný od jazyka, akým je angličtina. Región TW/HK/MC je na tom so znalosťou angličtiny lepšie, no tiež to nie je veľakrát samozrejmosť.

Cesta po čínskej gastronómii je obrovským zážitkom pre chuťové bunky. Rozloha krajiny nevplýva len na rozdielnosť jazykov, ale aj kuchýň. Každý región má svoje špecifiká a špeciality a v žiadnom regióne nedostanete úplne rovnaké jedlo.

Čínska kuchyňa je však veľmi rozdielna od toho, akú čínsku kuchyňu dostanete na Slovensku. Naše „čínske“ reštaurácie sú väčšinou ťažko prispôsobené pre chuťové preferencie západného sveta, a preto možno ostanete v Číne prekvapení.

Typickým pre jedlo v Číne je stolovanie pri veľkom okrúhlom stole. Takýto stôl má otáčavý stred, kde sa naukladajú viaceré jedlá a stravníci si z týchto jedál naberajú po menších sústach. Takýmto spôsobom máte možnosť ochutnať viacero jedál, ako keby ste si objednali len jedno jedlo. My preferujeme tento spôsob aj na našich BUBO zájazdoch v Číne.

Pokiaľ sa rozhodnete jesť na autentických čínskych miestach, počítajte s tým, že jedlo tu je veľakrát podávané inak. Mäso sa podáva narezané s kosťami, ryba sa podáva celá a hlava býva väčšinou sústo, o ktoré sa Číňania pobijú ako prvé.

Výnimkou nie sú ani časti zvierat, ktoré my v Európe nejedávame. Raz som dostal od mojej lokálnej sprievodkyne v Šanghaji a mojej dobrej priateľky maličkosť na ochutnanie. Nepovedala mi čo to je, povedala, že to mám zjesť a že mi to bude chutiť. Dal som tomu šancu a bolo to naozaj dobré. Bola to v obale zabalená kačacia pečeň. Tá sa dnes predáva ako lahôdka – malé sústo zabalené v obale. Zjedol by som kačaciu pečeň, keby som vedel dopredu, čo to je? Asi nie. Preto odporúčam turistom experimentovať.

Experimentujte však na osvedčených miestach. Som veľkým fanúšikom streetfoodu všeobecne a ten čínsky naozaj stojí za to. Treba však jesť na miestach, kde je jedlo čerstvo pripravované. Taktiež by som si napríklad nedal sépiu alebo chobotnicu, pokiaľ sa nachádzam 1 500 kilometrov vo vnútrozemí. Pri výbere jedla treba len zapojiť takzvaný „sedliacky rozum“ a vyhnete sa všetkým zažívacím ťažkostiam.

Po mesiacoch cestovania po Číne si musím zaklepať, že som tu zatiaľ problémy so zažívaním nemal. No nemal som ich ani v Indii a naopak v Japonsku som ich už mal 2-krát. Náhoda? Veľmi pravdepodobne áno, no takéto náhody sa snažím eliminovať rozumnou voľbou miest, kde budem jesť.

Čína je veľká krajina a pokiaľ z nej chcete vidieť viac, budete musieť po nej cestovať. Našťastie je dopravná infraštruktúra v Číne dokonalá a nebudete mať problém dostať sa takmer nikde aj bez súkromnej dopravy.

Pokiaľ v Číne prekonávate veľké vzdialenosti (viac ako 1 000 kilometrov), odporúčam využiť vnútroštátne letecké spojenia. Tie spájajú naozaj takmer každé väčšie mesto s každým a za sumu do 200 eur viete preletieť takmer celú krajinu.

Medzi najväčších dopravcov v Číne patria spoločnosti ako China Eastern, China Southern, Air China, Hainan Airlines a mnoho ďalších. Všetky letecké spoločnosti patria medzi kvalitné letecké spoločnosti a vnútroštátne lety veľakrát premávajú medzi veľkými mestami niekoľkokrát denne.

Ak však cestujete stredne dlhé vzdialenosti (niekoľko stoviek kilometrov), odporúčam využiť sieť čínskych rýchlovlakov. Čína chcela mať do konca roka 2024 približne 25 000 kilometrov železničnej trate pre rýchlovlaky. Splnila tento cieľ? Mala ich 47 000 kilometrov. Rýchlovlaky prepravujú takmer všade, do každej jednej provincie. Existuje viacero typov – G, D, Z, T a K. Kým Z, T, K sú väčšinou pomalšie vlaky, častokrát nočné, „déčka a géčka“ sú skutočné rýchlovlaky.

Vlaky typu G dokonca dosahujú na niektorých úsekoch rýchlosť 350 kilometrov za hodinu (!!!). Keď som takýmto vlakom išiel na trase Peking – Tianjin, položil som si na okno vo vlaku plný pohár s kávou. Vlak išiel 350 kilometrov a hladina mojej kávy sa ani nepohla. Niečo naozaj neskutočné.

O japonských šinkanzenoch existuje precedens, že ročne meškajú v priemere iba niekoľko sekúnd. Je to omnoho starší železničný systém, ako ten v Číne, no ja som už niekoľkokrát zažil meškanie japonských vlakov. Meškanie vlakov v Číne? Zažil som ho doteraz raz. Vlakom som išiel možno 50-krát.

Vo vlaku máte sedenie rozdelené na 3 miesta, uličku a 2 miesta. Takmer každý diaľkový vlak má aj jedálenský vozeň, kde si viete kúpiť niečo pod zub. V každom vozni nájdete aj toaletu, ktorá je pravidelne upratovaná počas cesty vlaku. Existuje tu aj „bizniska“, ktorá je o niečo drahšia, pohodlnejšia a sedí sa systémom dve miesta, ulička a dve miesta. Okrem toho niektoré vlaky majú aj sekciu „prvej triedy“, kde sú väčšinou 4 miesta. Ide o naozaj pohodlné kapsule, kde si môže cestujúci dokonca až ľahnúť.

Na pozretie si vlakových spojení existuje jedna aplikácia, ktorá je naozaj spoľahlivá. Nazýva sa 12306, je v angličtine a sú v nej všetky spojenia vlakov. Čínski obyvatelia si cez ňu dokonca vedia aj kúpiť lístky na vlak – proces pre turistov znovu náročnejší. Ja som si však vždy kupoval lístky cez aplikáciu Trip.com. Táto aplikácia priamo spolupracuje s čínskou aplikáciou a lístok na vlak sa vám automaticky nahrá na pas, žiadny fyzický lístok nepotrebujete.

Pri príchode na železničnú stanicu musíte pri vstupe absolvovať bezpečnostnú kontrolu. Po nej musíte nájsť svoj „gate“, miesto, odkiaľ bude odchádzať váš vlak. Niektoré stanice v Číne sú veľké ako malé letiská, tak si dajte dostatok času pred odchodom vlaku, minimálne hodinu. Na každej vlakovej stanici sa nachádza obchod, niekedy aj reštaurácie a kaviarne.

Gate sa väčšinou otvára 10 – 20 minút pred odchodom vlaku, preto tu treba čakať nastúpený. Pri vstupe do gate-u oskenujú váš pas. Na skenovanie pasov existuje špeciálny turniket, ktorým musíte prejsť a väčšinou sa nachádza na kraji. Takýmto istým procesom prejdete aj pri vystupovaní z vlaku, aby sa náhodou nestalo, že si kúpite lístok na prejdenie 3 staníc a v skutočnosti ich prejdete 10.

Pokiaľ cestujete nočným vlakom, dajte pozor na to, akú triedu si kúpite. Existujú tri. Prvou je hard seat, kde len dostanete miesto a celú noc presedíte – neodporúčam. Druhá je hard sleeper – vozeň, kde sa nachádza niekoľko otvorených 6-miestnych kupé. V takomto vozni sa vypína svetlo o 10 večer a všeobecne tu platí, že tam vie byť relatívny kľud.

Neodporúčam pre pohodlnejšie povahy. Najlepšou možnosťou je soft sleeper, kde prespíte v uzavretom kupé pre 4 osoby. Tu je viac priestoru na posteli a dostanete aj pohodlné periny a vankúš, ktoré sú čisté. Tento spôsob odporúčam naozaj pre všetkých, je veľmi pohodlný a nie omnoho drahší. Niekto možno bude tvrdiť, že nie je autentický, no už som zažil pár autentických nocí v takomto kupé, kde ich lokálny obyvateľ so mnou doslova prechrápal.

Čo sa týka dopravy v mestách, jednoznačnou odpoveďou je metro. Metro je dnes postavené vo viac ako 40 čínskych mestách. Niektoré mestá majú len 2 linky a pokrývajú len časť mesta, potom sú tu mestá ako Šanghaj, kde má metro takmer 20 rôznych liniek a denne prepraví 10 miliónov ľudí.

Cena za lístok je extrémne nízka – pokiaľ sa rozhodnete prejsť v Šanghaji z jedného konca linky na druhý, čo je veľakrát viac ako 20 zastávok a desiatky kilometrov, zaplatíte okolo 8 yuanov (približne 1 euro). Pre porovnanie, za sumu 1,30 eura máte v bratislavskej MHD 30-minútový lístok do zóny 100 a 101.

Lístok na metro si viete aktivovať pomocou QR kódu v aplikácii Alipay alebo si ho viete fyzicky kúpiť na každej stanici. Tam nájdete automat, kde si zvolíte odkiaľ kam idete a zaplatíte buď cez Alipay, alebo Wechat. Keď si však kupujete lístok týmto spôsobom, musíte si ho kúpiť vždy z konkrétnej na konkrétnu stanicu. Automat vám vydá kartičku, ktorú si pri vchode do metra pípnete a pri vystupovaní ju vrátite do turniketu, ktorý ju „zhltne“. Metro je veľmi pohodlné, rýchle, čisté a bezpečné.

Po väčších mestách alebo po menších mestách kadiaľ nevedú linky metra, sa dá prevážať aj autobusmi. Je to však jeden z najkomplikovanejších spôsobov verejnej dopravy pre turistu, ktorý neovláda čínsky jazyk. V autobuse sa väčšinou viete „pípnuť“ dopravnou kartičkou, no tá sa pre turistu zaobstará veľmi ťažko. Viete použiť kód na dopravu z Alipay. Autobusových liniek však existuje veľké množstvo a hlavne v menších mestách niektoré zastávky nie sú značené aj v angličtine, preto s tým môže byť problém.

Pokiaľ sa bavíme o cestnej premávke, najspoľahlivejšou formou je Didi. Je to čínska obdoba aplikácie Uber alebo Bolt. Funguje cez osobitnú aplikáciu alebo cez odkaz v aplikácii Alipay. Má aj anglické rozhranie a viete si tu veľmi jednoducho objednať odvoz z miesta A na miesto B. Viete si aj vybrať niekoľko možností, od ekonomickej až po luxusnejšie vozy. Didi je extrémne lacná forma prepravy v rámci Číny.

Len pre predstavu, za Didi z letiska alebo na letisko, zaplatíte v priemere okolo 10 – 15 eur, ak sa to letisko nachádza približne 40 minút jazdy od mesta. Držím palce objednať si v západnom svete Uber z letiska za takú cenu.

V Číne existujú samozrejme aj bežné taxíky. Tie majú väčšinou v každom meste osobité farebné označenie, no väčšinou sa tieto farby pohybujú okolo žltej a jej odtieňov. Taxík si zavoláte klasickým zakývaním na neho. Aj taxíky sú na slovenské pomery veľmi lacné, no v priemere stoja o niečo viac ako Didi. V taxíku však väčšinou platíte len cez Wechat, nie všetci taxikári majú Alipay alebo prijímajú cash.

Cez WeChat si viete aktivovať aj miniprogram, ktorý vám umožní si požičiavať bicykle. Tie sa nachádzajú vo väčších mestách takmer všade a prevádzkovateľov týchto bicyklov je niekoľko. Každý bicykel má QR kód, ktorý naskenujete, bicykel sa odomkne a je použiteľný. Takisto bicykel zamknete a zaplatíte za jeho používanie. Ceny sú naozaj smiešne a za niekoľko desiatok minút používania zaplatíte spravidla pár yuanov. Tieto bicykle však odporúčam používať iba na vlastné riziko. Doprava v Číne, najmä vo väčších mestách vie byť divoká. Stovky bicyklov, elektrických skútrov a áut spôsobia, že človek zvyknutý na pokojnú európsku dopravu môže ostať v šoku.

Keď niekomu poviem, že Čína je jednou z najbezpečnejších krajín sveta, ľudia ostanú veľakrát prekvapení. Na meranie bezpečnosti existujú kvantitatívne meradlá, no ja rád hodnotím bezpečnosť podľa mojich vlastných skúseností.

Niekedy dávnejšie sa hovorilo o Japonsku, že pokiaľ si necháte niekde položený mobil alebo doklady a z toho miesta odídete a vrátite sa tam o 2 hodiny, nájdete ich nedotknuté. V Japonsku sa mi stalo niečo podobné a stalo sa mi to aj v Číne. V obidvoch krajinách to naozaj fungovalo.

Vonku je tma, 9 hodín večer a ja sa prechádzam mestom a vraciam sa na svoj hotel. Na Slovensku čas, kedy už málokoho stretnete na ulici (s výnimkou veľkých miest). O takejto hodine spravidla nenosím slúchadlá v ušiach.

Tu v Číne však zabočím do bočnej malej uličky na jednom sídlisku a vidím na nej asi desať 7 – 8 ročných detí, ktoré hrajú futbal. Bez rodičov, bez dozoru, prejdem okolo nich, ani ma nezaregistrujú. Toto sú pre mňa tie pravé ukážky bezpečnosti v krajine.

V Číne existuje rozsiahly systém kamier, ktoré nájdete doslova na každom rohu. Každá minca má dve strany a je na mieste argument, ktorý hovorí o strate súkromia vďaka týmto kamerám. Na druhej strane sa vás však opýtam. Nie je takáto „strata“ súkromia adekvátnou cenou za takmer 100-percentnú bezpečnosť? (zdôrazňujem úvodzovky pri slove strata).

Kamery existujú aj v Európe a v dnešnej dobe technológií ako TouchID a FaceID a platbách cez mobil, sú vaše biometrické údaje takmer všade. Pokiaľ by ich niekto chcel naozaj zneužiť, podarilo by sa mu tak pri väčšine populácie.

Samozrejme tvrdiť, že v Číne neexistujú priestupky a trestné činy je hlúposť. Existujú a málo ich nie je. V krajine však žije takmer šestina celosvetovej populácie a pomer takýchto priestupkov a trestných činov na celkový počet obyvateľstva je extrémne nízky.

Tvrdiť, že sa vám nemôže nič stať, je tiež nešťastné. No ak sa ma však opýtate, či je väčšia šanca, že vás „vreckári“ okradnú v metre v Šanghaji alebo v Bratislavskej MHD, tak odpoviem, že v Bratislave. Ak sa ma opýtate, či sa dostanete do potýčky skôr v Nitre alebo v Pekingu, tak poviem, že v Nitre.

Práve čínska kultúra je pre mňa tou najodlišnejšou, ktorú môže turista zažiť. Niekto bude tvrdiť, že to je Japonsko. Krajina vychádzajúceho slnka sa u mňa nachádza na tesnom druhom mieste v odlišnosti kultúr, no Čína stále vyhráva. Krajina viedla politiku izolácie po väčšiu časť svojej existencie, čo sa odrazilo na obrovských kultúrnych rozdieloch v dnešnom svete.

Ľudí tu žije veľa. A tým myslím naozaj veľa a pocítite to. Sú obdobia, keď Čína cestuje a miesta sú plné turistov. Potom sú obdobia, kedy Čína necestuje a miesta sú stále plné turistov. Nechcem tým pred cestou nikoho odradiť, no ak očakávate, že v Zakázanom meste v Pekingu budete sami, nebudete, taká je realita. Na tých najslávnejších pamiatkach sú už dnes regulované počty turistov, aby sa obmedzilo preplneniu. Stále sa však môže stať, že budete čakať v rade. V takomto prípade sa pripravte na to, že Číňania nepoznajú osobný priestor, respektíve ich predstava o osobnom priestore je veľmi odlišná, od tej našej.

Taktiež počítajte s tým, že čínski obyvatelia sú veľakrát hluční. Naoko to vyzerá, ako by po sebe kričali a oni sa pri tom len bežne rozprávajú. Podobné hlučné prejavy zažijete aj pri jedle. Tu neexistuje stravovacia etiketa ako v západnom svete, preto budete veľakrát počuť ľudí sŕkať polievky, mľaskať a podobne.

Nebuďte prekvapení, keď si niekto pred vami grgne alebo prdne. Pre Čínu sú to bežne fyziologické prejavy, ktoré netreba potláčať. Nestáva sa to často, no občas na takúto skúsenosť narazíte. Je to niečo nevhodné? Tu v Číne nie. O tom presne je cestovanie, o spoznávaní iných kultúr a ich akceptovaní.

Počítajte s tým, že v mnohých regiónoch Číny budete ako „západný“ turista atrakciou samou o sebe. Ak navštívite veľké mestá ako Peking alebo Šanghaj, tu sú domáci obyvatelia dobre zvyknutí na turistov a neprekvapíte ich. No do týchto miest chodia aj lokálni turisti na zájazdy a výlety, tak, ako sa u nás chodí z menších miest na výlety do Bratislavy alebo Košíc.

Čína bola po pandémii COVID-19 dlho uzavretá a niektoré deti v živote nevideli cudzinca. Niektorí starší ľudia z odľahlejších provincií tiež možno videli cudzinca iba niekoľkokrát v živote. Reakcie takýchto ľudí sú tie najčistejšie a najúprimnejšie, aké som v živote zažil.

Takíto ľudia sa vám budú prihovárať napriek ich nulovej znalosti angličtiny a vašej nulovej znalosti čínštiny. Sú zvedaví a budú sa pýtať a obzerať si vás. Môže sa stať, že sa s vami budú chcieť odfotiť. Možno pošlú svoje deti, aby sa s vami odfotili. Alebo si odfotia len vás samých ako nejakú celebritu.

Pravidelne sa mi stávajú všetky tri varianty, lebo som vysoký. Atypickosť láka Číňanov. Biela pokožka, výška, blond vlasy, ryšavé vlasy, kučeravé vlasy – to sú všetko vlastnosti, čo bežný Číňan nemá. 20-ročné dievča zo Šanghaja už takých ľudí videlo a neprekvapia ju. No 60-ročný dôchodca z provincie Gansu možno ešte nie.

K tomuto mi napadá jedna príhoda zo Záchranného centra pre pandy v Chengdu, ktoré navštevujeme na zájazde Čína-Tibet-Nepál-India. Ja a moja malá skupinka sme stáli pri jednom výbehu, kde sa hrali 4 mladé pandy. Obraz, na ktorý by ste sa dokázali pozerať celý deň. Ja som sa neskôr presunul ďalej od výbehu, nech sa bližšie dostanú aj ostatní a čakal som pri východe.

V tom čase prichádzal k výbehu školský výlet o veľkosti približne 100 študentov vo veku 10 – 15 rokov. Keď ma zbadali, doslova každý jeden sa chcel so mnou odfotiť. Neďaleko sa hrali 4 mladé pandy, niečo, čo tak často neuvidíte. V tom čase to však pre nich bolo druhoradé.

Na záver tohto blogu plného rád a odporúčaní nebudem pridávať žiadne komplikované vety. Poviem iba jedno: dajte Číne šancu a užite si ju!