Goa – portugalská India

V nasledujúcom odseku uvediem niekoľko faktov. Je najmenším a najmenej ľudnatým štátom. Má druhé najväčšie HDP na obyvateľa zo všetkých indických štátov a je štvrtým najmladším štátom celej Indie. Všetky tieto tvrdenia sa vzťahujú práve na Goa. Rozloha 3702 kilometrov štvorcových predstavuje približne 7,5 % rozlohy Slovenskej republiky, no obyvateľstvo 1,6 milióna je takmer tretina populácie našej krajiny.  

Goa sa stala 25. indickým štátom a 30. mája 1987. Predtým bola teritóriom indickej Únie od roku 1961. Do tohto roku bola Goa portugalským územím po dlhých 451 rokov od roku 1510. Do historických súvislostí sa však pozrieme za chvíľu. Obľúbenosť Goa pramení aj vo fúzii európskej a indickej kultúry a najmä vďaka polohe, ktorá z tohto štátu robí obľúbenú dovolenkovú destináciu.  

Ak chcete zažiť plážovú dovolenku v Indii, do Goa sa najjednoduchšie dostanete cez hlavné mesto. Do Naí Dillí dnes lietajú tie najlepšie svetové letecké spoločnosti, ktoré v BUBO už tri desaťročia pravidelne využívame. Na letisku v hlavnom meste prestúpite na vnútroštátny let a spoločnosťou IndiGo alebo Air India sa prepravíte na jedno z dvoch letísk, ktoré sa v štáte Goa nachádzajú. Na severe štátu nájdeme letisko Manohar (GOX), ktoré je tesne od hranice so štátom Maháráštra. V centrálnej časti Goa to je letisko Dabolim (GOI), ktoré je všeobecne bližšie ku všetkým populárnym častiam tohto štátu.  

Ktoré letisko použiť je viac menej jedno, no záleží aj od toho, do ktorej časti Goa cestujete. Štát možno pomyselne rozdeliť na tri časti, ktoré väčšinou turisti navštevujú. Je to centrum, kde nájdeme Velha Goa a hlavné mesto štátu Panaji. Cesta z oboch letísk sem je približne rovnaká, no trochu kratšie sem budete cestovať z letiska Dabolim. Ak cestujete do prímorského mestečka Candolim, z oboch letísk zaberie cesta približne hodinu. Okolie mestečka Candolim by som nazval ako severnú prímorskú časť. Južná prímorská časť je väčšia a celkovo sa tu nachádza približne 20 kilometrov pláží. Sem odporúčam cestovať jednoznačne z letiska Dabolim, pretože cesta z Manohar by sem zabrala aj 2 hodiny. 

Najviac preslávená historická perióda vývinu tohto štátu je jednoznačne takmer 500 rokov vlády Portugalska. No Goa pochopiteľne nezačala zázračne existovať s prvým príchodom Európanov, ale mala relatívne bohatú históriu aj predtým, ako sem prišli prvé lode s vejúcimi vlajkami európskych mocností. Pokiaľ sa bavíme o krajinách s bohatou históriou a chceli by sme vytvoriť pomyselný rebríček tých „najbohatších“, India by sa pravdepodobne jednoducho dostala do TOP 3 celosvetovo. Ak sa chcete o všeobecnej histórii dozvedieť viac, odporúčam si prečítať blog Dejiny Indie od kolegu Jara, rovnako vyškoleného v BUBO Cestovateľskej Akadémii.  

Ja v tomto blogu len načrtnem niektoré historické epizódy, ktoré priamo ovplyvnili vývin Goa. V 3. storočí p. n. l. bolo územie Goa súčasťou Maurijovskej Indie. Dynastia bola preslávená najmä kráľom Ašokom, ktorý počas života konvertoval na budhizmus a pomohol k jeho expanzii. Vplyv dynastie Maurijov vystriedala menšia lokálna dynastia Bodžov, ktorá s menšími prestávkami vládla približne 800 rokov. Za toto obdobie sa vystriedal vplyv viacerých menších dynastií, no známejšie meno prišlo až v roku 765, kedy sa toto územie stalo súčasťou dynastie Čalukyov. Táto dynastia ovládala južnú časť Indie po dobu viac ako 600 rokov. V Goa spôsobila rast džainizmu, ktorý sa stal jedným z dominantných náboženstiev.  

Najsilnejšie stopy po Dílskom sultanáte dnes nájdete, pochopiteľne, v Dillí, a to v častiach ako Qutub Minar, ktorý nikdy nevynecháme na našej prehliadke mesta. Moc sultanátu sa však rozšírila po viacerých častiach Indie a dostala sa aj do Goa v roku 1312. Ani vplyv sultanátu tu však nevydržal dlho a už v roku 1370 dobyl Goa kráľ Harihara I. z dynastie Vidžaynagárov. Toto územie sa však neskôr plynulo dostalo pod správu Bahmanského sultanátu, ktorý tu vládol až do príchodu Portugalcov. 

15. storočie bolo zlomovým v objavovaní sveta a mohli by sme ho označiť ako storočie moreplavcov. Portugalsko nutne potrebovalo nájsť nové obchodné cesty, ktoré by obchádzali čerstvo dobytý Konštantínopol po roku 1453 a ktoré by obchádzali Benátky, ktoré si z dovozu komodít z Indie spravili monopol (práve som komplexnú historickú tému hodnú samotného blogu opísal v dvoch vetách, preto sa ospravedlňujem za zjednodušenie a vynechanie niektorých detailov). V roku 1488 sa podarilo Bartolomeovi Diazovi oboplávať Mys dobrej nádeje a dokázať, že cesta do Indického oceánu je možná.  

V roku 1497 sa na príkaz kráľa Manuela I. vydal na cestu do Indie moreplavec Vasco de Gama. Podarilo sa mu pristáť v meste Kalikat v máji roku 1498. Moreplavca tu však nečakalo žiadne vrúcne privítanie a vzťahy s lokálnym hinduistickým vládcom Zamorinom boli spočiatku napäté. Výprava sa však vrátila naspäť do Portugalska s koreninami, ktorých hodnota údajne prekročila cenu tejto výpravy až 60-násobne.  

Portugalci sa vrátili ďalší z moreplavcov, Pedro Álvares Cabral zvolil na kontrolu obchodných ciest trochu priamejší prístup. Viackrát sa dostal do konfliktu s lokálnymi obyvateľmi a panovníkmi a počas nasledujúcich rokov sa začalo stavať na pobreží viacero pevností, ktoré mali zabezpečiť portugalský monopol v oblasti. Architektom tejto stratégie bol aj Afonso de Albuquerque, ktorý v roku 1510 napadol oblasť Goa, ktorá tak pripadla pod portugalskú kontrolu a stala sa vôbec prvým územím európskej krajiny v Indii.  

Goa bola od tohto momentu hlavným mestom portugalského územia v Indii a zároveň sa stala administratívnym a náboženským centrom v krajine. Po Portugalcoch sem prišli Holanďania, Dáni, Francúzi, Švédi, Rakúšania a samozrejme Briti, ktorí najviac ovplyvnili historický vývoj Indie. Počas nasledujúcich rokov zažila Goa rastúci vplyv Portugalska a najmä šírenie kresťanstva, ktoré sa veľakrát šírilo akýmikoľvek spôsobmi. Proti takémuto šíreniu bola v Goa vedená revolúcia v roku 1787, ktorá sa však skončila popravením revolucionárov.  

V roku 1843 sa hlavné mesto presunulo z Velha Goa do dnešného hlavného mesta Panaji. Pri zisku nezávislosti Indie v roku 1947 novovzniknutá krajina požiadala Portugalsko o vrátenie svojich území. Portugalsko však odmietlo, a tak v roku 1961 došlo k anektovaniu Goa a ostrovov Daman a Diu indickou armádou. V roku 1967 sa konalo v Goa referendum (jediné referendum, ktoré sa dodnes konalo v Indii od jej vzniku), kde si domáci obyvatelia mohli vybrať, či sa z nich stane teritórium Únie, alebo sa pripoja k štátu Maháráštra. Vybrali si prvú možnosť a v roku 1987 sa z Goa stal 25. štát Indie.  

Pokiaľ vám v Goa nejde len o relax na pláži, tak na prehliadku historických miest odporúčam navštíviť dve miesta – Velha Goa a Panaji. Prehliadka v Velha Goa sa orientuje najmä na katolícke pozostatky po misionároch z Portugalska. Prvým miestom, ktoré by ste preto mali navštíviť, je jeden z najstarších kostolov v celom štáte. Ide o Kostol sv. Augustína, ktorý je dnes však už len zrúcaninou. Kostol by sa v časoch svojej najväčšej slávy mohol veľkostne rovnať tým najdôležitejším kostolom vo vtedajšom Portugalsku alebo Španielsku. 

Prvé, čo upúta vaše oči, je 46 metrov vysoká kostolná vež, no pôvodne tu stáli také štyri. Vo veži boli kedysi uložené zvony a keď bol v roku 1835 z Goa vyhnaný rád Augustiánov portugalskou vládou, strecha kostola sa zrútila. Na súčasnej podobe veže je možné spozorovať podpísaný zub času, najmä z 30. rokov 20. storočia. Až po predaní štátu Goa do rúk Indie začala India s prácami pre zachovanie tohto chrámu, ktorý sa neskôr zaradil do svteového zoznamu UNESCO, ako súčasť kresťanských chrámov v Goa.  

Neďaleko sa nachádzajú aj dva menej významné kostoly, ktoré sa zachovali dodnes. Kostol sv. Jána, v ktorom dnes nájdeme menšiu výstavu umeleckých diel a Kostol sv. Panny Márie, ku ktorému prechádzka trvá asi 5 minút. Ten je situovaný na kopci s výhľadom na rieku Mandovi, odkiaľ prichádzali prvé portugalské lode do Velha Goa. Kostol bol postavený v roku 1547 na posmrtné želanie Afonsa de Albuquerque.  

Ak však chcete navštíviť najdôležitejší chrám vo Velha Goa, nemali by ste vynechať Baziliku Dobrého Ježiša. Jej výstavba sa začala v roku 1594 a bola vysvätená v roku 1605. Ide o jednu z najskorších a najkrajších ukážok barokovej architektúry v Indii. V roku 1946 získala táto katedrála status baziliky minor. Fasáda je vybudovaná z čierneho lateritu a je zmesou dórskych, iónskych a korintských stĺpov. Vnútri nájdeme bohato vyzdobený oltár, no čo zvykne prilákať turistov, sú relikvie. Ide o pozostatky sv. Františka Xaverského. 

Miesto, kde je František Xaverský pochovaný, je dnes najväčšou atrakciou pre všetkých pútnikov, ktorí do Goa prídu. Samotný oltár je uložený nad úrovňou zeme a vidno len jeho časť a je zakázané ho fotiť. Každých 10 rokov sa jeho telo v striebornej truhle vystaví pre pútnikov navštevujúcich toto miesto. Naposledy sa tak udialo v roku 2024, to znamená, že najbližšie bude táto udalosť k videniu v roku 2034.  

Najkrajšou časťou Panaji je jednoznačne časť Altinho. Ide o niekoľko desiatok ulíc kolmých na seba, kde nájdeme farebné domy. Tých sú tu stovky a sú pozostatkom z čias, kedy na tomto území bývali portugalskí prisťahovalci.  

Pokiaľ radi obdivujete architektúru a iba tak sa prechádzate po estetických častiach miest, Altinho bude pre vás ako stvorené. Ako pozostatok po Portugalcoch aj tu nájdeme niekoľko kostolov a menších kaplniek, no táto časť mesta je skôr o nasatí atmosféry, ktorá je zmesou orientálnej Indie a Portugalska.  

Pre milovníkov histórie a chrámov určite odporúčam navštíviť v meste hinduistický chrám Maruti, pravdepodobne najkrajší hinduistický chrám v celom Goa. Okrem toho tu nájdeme aj historické administratívne budovy alebo mnoho galérií a múzeí. Ja však odporúčam zastaviť sa na hlavnom trhu v Panaji. Lokálne trhy sú miestami, kde to vždy najviac žije a najlepšie sa tu nadýchate lokálnej atmosféry. Trh v Panaji má dve poschodia, na vrchnom sa predáva poväčšine oblečenie a na spodnom poschodí ovocie, zelenina a koreniny. Ak si chcete dať čerstvý melón, kokos alebo banány, tento trh je tým pravým miestom.  

V tejto časti sa dostávame k tomu, prečo väčšina turistov podniká svoju cestu do Goa. Tento štát dokopy ponúka viac ako 30 kilometrov pláží a prakticky celé jeho pobrežie je nimi tvorené. Ako som už spomínal v úvode, plážové časti vieme rozdeliť na dve hlavné časti – severnú a južnú. Severná je menšia, no dovolím si tvrdiť, že o trochu populárnejšia ako južná.  

V severnej časti je hlavným centrom mestečko Candolim a Calangute. V rámci týchto dvoch miest nájdeme najviac ubytovaní, reštaurácií a podnikov vytvorených pre turistov. Pláže v týchto oblastiach sú piesočnaté a všeobecne platí, že podmienky sú tu vhodné na kúpanie. V závislosti od počasia môžu byť väčšie vlny, no ide o jedny z najvyhľadávanejších pláží v celom štáte. A na absolútnom juhu sa nachádza pevnosť, ktorá zdobí toto pobrežie.  

Ide o pevnosť Fort Aguada. Kým doterajšia prehliadka bola najmä o historických miestach spojených so šírením náboženstva, pevnosť Aguada rozpráva o vojenskej histórii tohto miesta. Bola postavená v roku 1612 a leží na juhu dnešných pláži, no historicky chránila vstup do zálivu, ktorým by sme sa vedeli dostať do vtedajšieho hlavného mesta, Velha Goa. Pevnosť bola vybudovaná najmä ako obrana voči možnému napadnutiu Holanďanmi, s ktorými Portugalci zvádzali mocenský boj v Indii.  

Názov pevnosti Fort Aguada je zložený z Fort = pevnosť a Aguada = portugalského názvu pre vodu. Odvodený od faktu, že pevnosť mala úctyhodný rezervoár pitnej vody, niektoré údaje hovoria, že až 8 miliónov litrov. Stala sa preto veľkým centrom pre všetky lode, ktoré putovali ďalej na východ a rozhodli sa tu doplniť svoje zásoby. Pevnosť bola postavená z dvoch častí. Vrchná sa nachádzala na kopci, kde dodnes stojí jeden z najstarších majákov v Indii, postavený v roku 1864. V spodnej časti nájdete opevnenie, delá a aj väzenie pre zajatcov. Pevnosť sa dnes dá navštíviť ako historická pamiatka. 

Neďaleko od pevnosti existuje niekoľko možností, kde sa dá požičať skúter. Ja som pri svojej návšteve Goa túto možnosť využil a za pomoci medzinárodného vodičského preukazu som si požičal skúter na 2 dni za približne 10 eur bez nákladov na pohonné hmoty. Bola to moja prvá skúsenosť so šoférovaním v Indii a naozaj by som to neodporúčal každému. Musíte si byť na 100 % istý svojimi vodičskými schopnosťami a napriek tomu to nemusí stačiť. No požičanie skútra mi zabezpečilo pohodlnú, rýchlu a cenovo prijateľnú prepravu po Goa. 

Goa je vďaka svojmu prieniku kultúr ideálnym miestom na lovenie gastrozážitkov. Keďže sa nachádzame pri mori, odporúčam tu každému chutnať najmä ryby a morské plody, ktoré sú čerstvé a chuťovo sú na najvyššej úrovni. Z rýb sa tu najviac zvyknú podávať makrely obyčajné, ale aj chňapáče červené, potom krevety a kraby. Najtradičnejším jedlom Goa je však Vindaloo. Ide o najtradičné bravčové mäso v omáčke z vína a cesnaku. K jedlu sa zvykne podávať ryža. Pôvodne nebolo vindaloo pikantné, no s neskorším príchodom čili papričiek z Ameriky sa začala pripravovať jeho pikantná verzia a dnes ochutnáte tradične práve tú. 

Ďalším typickým jedlom pre Goa je xacuti. Ide o kari pokrm, na ktorého výrobu sa používa zmes korení, netradične aj biely mak alebo pražený kokos. Samozrejmosťou je čili a základom tohto pokrmu býva kuracie alebo jahňacie mäso, no môže byť aj krab. Sorpotel je ďalším, veľmi podobným jedlom ako predošlé spomenuté, no na jeho prípravu sa zvyknú používať vnútornosti. Ak máte chuť na sladké, odporúčam bebincu, ktorá vznikla zmiešaním portugalskej a indickej kuchyne. Ide o koláč, kde sa mieša karamel s kokosovým mliekom a skladá sa zo 7 či až 16 vrstiev.  

Najmenší štát Indie sa na gastro scéne preslávil aj svojím vlastným alkoholom. Nazýva sa feni a ide o alkohol vyrábaný z plodov ovocia a kešu jabĺk. Druhý variant sa môže pripraviť aj zo šťavy z kokosových paliem. Obsah alkoholu vo feni je približne 40 % a vyrába sa iba v Goa, kde sa väčšinou destiluje v malých, medených hrncoch.  

Napriek svojej malej rozlohe patrí Goa medzi populárne indické štáty medzi lokálnymi obyvateľmi, ktorí už dávnejšie prišli na jej prírodné čaro. Či už sem ide lovec zážitkov s cieľom relaxovať na desiatkách kilometroch pláží, ktoré by nejeden najscestovanejší Slovák z BUBO označil za najlepšie v Indii, alebo sem ide za bohatou históriou prepojenou s európskym dobývaním sveta, každý si tu nájde svoje.