Fórum

588 príspevkov

29

23:12

máj

2020

Mamutí nález Viac o krajine

Mamutí nález

Mamutí nález Mamutí nález - a to doslova! Pri stavbe nového letiska severne od Mexiko City objavili kosti mamutov - celkovo viac ako 60 týchto prehistorických tvorov. Oblasť leží neďaleko miesta, kde sa podobný nález podaril aj minulý rok - vtedy to bolo viac ako 12 mamutov, ktorí uviazli v pasci a nedokázali sa vyslobodiť. Tieto dva nálezy potvrdili to, čo sa už dlhšie predpokladalo - na tomto mieste sa nachádzalo plytké jazero, kde sa lovci snažili mamuty nahnať a uloviť. Veľký nález ale môže spôsobiť aj veľký problém - zdržanie prác a doslova nadbytok obrovských kostí - priveľa aj na vykopanie a odvoz na dodatočný výskum. Prvé nálezy sa objavili už v októbri minulého roka a ako práce pokračovali, nachádzali stále ďalšie. Nakoniec sa urobil vtipný kompromis - pri odhalení maximálne 10 mamutov mesačne, práce môžu pokračovať v štandardnom časovom rozvrhu. A tak to vyzerá, že sa termín prestavby bývalej vojenskej základne na nový terminál do roku 2022 stihne. Výkopové práce prebiehajú na dne historického jazera Xaltocan, kde vďaka tráve a rôznemu vodnému rastlinstvu, mali mamuty doslova hody - odhaduje sa, že denne zjedli až 150 kg potravy! Podľa aktuálnych výskumov to vyzerá tak, že tieto mamuty zapadli v blate na dne jazera, prípadne ich sem dohnali iné zvery - v okolí sa nenašli žiadne predmety alebo zbrane vyrobené človekom, hoci bolo bežné, že ľudskí lovci hnali zvieratá na miesta, kde sa znížila ich rýchlosť a obratnosť. Navyše, iba 10 km odtiaľto sa minulý rok našli dve pasce - jamy vyhĺbené človekom pred približne 15 tisíc rokmi, kde mamuty uviazli a nedokázali vyliezť z hĺbky viac ako 2 metre. V údolí, kde ešte pred niekoľkými stovkami rokov vládli Aztékovia, sa našlo množstvo pozostatkov prehistorických zvierat - mnohé našli aj samotní Aztékovia, ktorí tieto obrovské kosti brali ako dôkaz, že ich legendy, kde sa spomínali aj obri z údolia, boli pravdivé. Foto: Lov mamuta, Museo Nacional de Antropología. Ľ.Kučera

11

21:36

máj

2020

Čo sa skrýva v cenotes? Viac o krajine

Čo sa skrýva v cenotes?

Čo sa skrýva v cenotes? Začiatkom mája 2020 prišli vedci v Mexiku na zaujímavý objav. Celý Yucatánsky polostrov je známy krásnymi plážami, Cancúnom, 7. novodobým divom sveta Chichen Itzá a tajomnými cenotes. Hovorí sa, že týchto cenotes je v celej oblasti niekoľko tisíc. Sú to také morské oká, do ktorých presakuje podzemná sladká voda. Cenotes môžu byť aj ako jaskynné útvary. Dá sa dovnútra do nich vplávať, dá sa v niektorých potápať a skúmať ich. V niektorých sa našli ľudské kostry, a tak sa verilo, že Mayovia v nich obetovali ľudí. Niektoré nevyzerajú veľmi vábne, no keď sa vyčistia, majú priezračnú azúrovo-modrú farbu. Cenotes sú dnes populárnou zastávkou na cestách po Mexiku, kde sa dá okúpať. Hovorí sa, že boli vytvorené pádom meteoritu. Najnovšie v nich vedci pri potápaní objavili ohniská, ktoré museli zakladať ľudia pred 10 000 rokmi. To boli časy, keď cenotes ešte neboli zaplavené vodou. Konkrétne v cenote Aktun Ha, ktoré sa nachádza iba 10 km od Tulumu, vedci skúmali 14 nájdených vzoriek uhlia a zistili, že pochádza z ohnísk, ktoré tu boli zakladané pred 10 250 až 10750 rokmi. Ohne museli dosahovať 600 stupňov. Zároveň vyvrátili mienku, že by voda naplavila toto uhlie z iného miesta. Predpokladá sa, že ľudia tu v tom čase mali prístrešok a zakladali oheň, aby sa zohriali. Mali tu čerstvú vodu aj dobre ventilovanie vzduchu. Ináč, cenote v Aktum Ha je známe u miestnych obyvateľov ako autoumyváreň. Totižto predtým, ako Aktun Ha vyhlásili za pamiatku, to tu mali taxikári iba na skok z diaľnice, kde si mohli rýchlo umyť svoje autá.

28

15:35

apr

2020

Rúško z palmy Viac o krajine

Rúško z palmy

Rúško z palmy Koronavírus úraduje vo svete (verme, že už nie dlho). Po svojom sa s tým vyrovnávajú aj remeselníci a domorodí predavači suvenírov v mexickej Oaxace, ktorú navštevujeme na našom veľkom okruhu Mexikom. Predaj vlastnoručne vyrobených klobúkov, upletených sombrér či košíkov teraz vôbec neletí, tak prečo z tých palmových listov nevyrobiť napr. rúška? Nájsť bežné rúško v obchodoch je veľmi ťažké, a ak aj nejaké nájdete, tak sú drahé. Títo domorodci predávajú rúška z palmových listov od 0,25 USD do cca 4 USD. Privyrábajú si tak na svoje živobytie. Rúška sú však kvalitné, zdá sa, že sedia dobre, dajú sa umyť, vydezinfikovať a znova používať. Na Slovensku veľa ľudí rúška ušilo a podarovalo, no v Mexiku na cestovnom ruchu závisí obrovské množstvo chudobných remeselníkov, ktorých turizmus živí celé roky. Predaj vlastnoručne vyrobených predmetov z palmových listov je v mnohých prípadoch jediný príjem jednej celej rodiny. Nájsť tie správne listy, nechať ich vysušiť, zrezať ich do požadovaných tvarov a upliesť z nich predmety sú hodiny a hodiny driny. Snáď sa im podarí toto obdobie ustáť, a nejeden turista si už v blízkej budúcnosti z Mexika donesie domov aj takýto už len "suvenír", ako spomienku na zložité časy. @mexiconewsdaily

23

08:29

apr

2020

Nie je Corona ako Corona - ako sa darí Mexičanom? Viac o krajine

Nie je Corona ako Corona - ako sa darí Mexičanom?

Nie je Corona ako Corona - ako sa darí Mexičanom? Nemocnice v okolí Mexico city obdržali zvláštnu donášku: 100 000 fliaš Corony, no neboli tentokrát naplnené známym pivom. Je obdivuhodné, ako sa obrovskí výrobcovia v krajine zomkli a pomáhajú nemocniciam, ako sa len dá. Aj tento známy výrobca chcel pomôcť lekárom pracujúcim v prvej línii, a prvých 100 000 fliaš vyrobených na svetoznáme pivo naplnili ČISTOU VODOU(!) a dodali do nemocníc. V Mexiku totižto z kohútikov netečie pitná voda, ako nám na Slovensku. Ak ste boli niekedy v Mexiku a pochutnávali ste si na chlebíku mexickej značky BIMBO, tak aj tento dodávateľ vo veľkom zásobuje zdravotníctvo so svojimi produktami. Tieto pekárne fungujú v Mexiku od roku 1945 a so všetkými pobočkami po Spojených štátoch, Kanade, v krajinách Južnej Ameriky či dokonca Španielsku má ísť o najväčšie pekárne na svete. Automobilky sa majú venovať výrobe ochranných masiek pre zdravotníkov, firmy zamerané na gastronómiu vo veľkom zásobujú obedovými balíkmi. Výrobca pív Corona zásobuje každý týždeň s 200 000 l vody okolie Mexico city. Mexiko k 22.4.2020 potvrdilo 9501 prípadov nákazy vírusom a z toho sa 2627 ľudí vyliečilo. V Mexiku v súčasnosti žije cca 135 mil. obyvateľov.

28

17:05

nov

2019

Vybrali by ste sa po ceste mŕtvych? Viac o krajine

Vybrali by ste sa po ceste mŕtvych?

Vybrali by ste sa po ceste mŕtvych? Odpoveď je jasná – ÁNO, vybrali! Po príchode do areálu Teotihuacán, ktorý navštevujeme hneď prvý deň našej prehliadky na zájazde Mexiko veľký okruh a Mexiko all inclusive, sa vyberáme dôkladne prebádať areál archeologického náleziska, ktorý sa nachádza iba 40 km od hlavného mesta Mexico City. K bráne 1, cez ktorú vstupujeme do areálu, sa dostávame naším luxusným klimatizovaným autobusom. Pri vstupe nás už čaká Aldo, náš miestny sprievodca, ktorý nás po ceste mŕtvych prevedie. Čo to Cesta Mŕtvych vlastne je? Cesta mŕtvych, alebo Calzada de los Muertos, je 40 metrov široká cesta, ktorá sa tiahla v dĺžke približne 3 km a spájala 2 hlavné body areálu Teotihuacán: z námestia Mesiaca na severe smeruje k Citadele a trhovisku na juhu. Tvorí severojužnú os mesta rovnobežne s prednou stranou pyramídy Slnka a smeruje k posvätnej hore Cerro Gordo, ktorý sa týči za pyramídou Mesiaca. Jej výchylka osi umožňuje sledovať presnú dráhu súhvezdí Plejád počas letného slnovratu. Cesta mŕtvych zahŕňala asi sto náboženských budov. Podľa francúzskeho archeológa René Milloniona sa kedysi tiahla ešte ďalej, až k horám. Cesta rozdeľovala mesto na dve časti a po oboch stranách bola symetricky lemovaná chrámami, palácmi a obytnými budovami. Ponúka sa myšlienka, že Cesta mŕtvych mohla byť presne naplánovaná už od najskoršej fázy výstavby, ktorú archeológovia datujú do roku 600 p.n.l. Jej hlavný priestor sa nachádzal medzi pyramídou Mesiaca a kanálom Rio San Juan, ktorý pretínal Cestu Mŕtvych približne v jej polovici. Po stranách sa nachádzali plošiny, ktoré okrem toho, že k nej umožňovali prístup, fungovali ako účinný odvodňovací systém, ktorý odvodňoval budovy po oboch stranách. Architektonický vzhľad Cesty Smrti svedčí o neuveriteľnej zememeračskej technike budovateľov. Od severu k juhu má cesta tridsaťmetrový sklon, ktorý architekti prekonali rovnomerne rozloženými schodmi. Po každých päťdesiatich metroch je to sedem stupňov, na ktorých úpätí sa nachádza plošina. Táto technika navodzuje návštevníkom optický klam. Zdola nahor, resp. od juhu k severu, je ešte dnes vidieť nekonečné schodisko, ktoré na konci cesty plynule prechádza k pyramíde Mesiaca. Avšak pri pohľade opačným smerom všetky schody a plošiny nepoznateľne zmiznú. Smerom dole pri pohľade z Pyramídy mesiaca je zrejmá len svetlohnedá, kilometre dlhá Cesta Mŕtvych. Foto: Pohľad z pyramídy Slnka na Pyramídu Mesiaca a cestu mŕtvych, Laura Lackovičová

28

15:53

nov

2019

Plávajúce hlavné mesto / alebo, čo bol bájny Tenochtitlán? Viac o krajine

Plávajúce hlavné mesto / alebo, čo bol bájny Tenochtitlán?

Plávajúce hlavné mesto / alebo, čo bol bájny Tenochtitlán? Náš zájazd začíname v hlavnom meste Mexika, ktorým je Mexico City. Okrem toho, že je to dnes najväčšie hlavné mesto celej latinskej Ameriky, s počtom obyvateľov približne 25 miliónov, viaže sa k tomuto miestu a jeho vzniku legenda. Vedeli ste, že Mexico City bolo vystavané pôvodne na jazere? Legenda vraví, že Aztékovia v 14. storočí na príkaz svojho boha Huitzilopochtli putovali zo svojho pôvodného bájneho mesta Aztlánu, ktorého poloha dodnes nie je známa, na miesto vytýčené proroctvom. Majú sa usadiť tam, kde uvidia orla sedieť na opuncii (veľký kaktus) a zápasiť s hadom. Môžu sa usadiť, a až keď nájdu toto miesto, bude z nich obrovský a prosperujúci národ. Aztékovia putovali a putovali. Práve toto prorocké miesto našli na ostrove, ktorý sa rozprestieral na jazere Texcoco, v centrálnom Mexiku, kde pod vedením mýtického vodcu Tenocha (podľa ktorého je miesto pomenované) začali stavať svoje mesto. Symbol orla zápasiaceho s hadom na opuncii dodnes tvorí súčasť mexickej vlajky. V období svojho najväčšieho rozmachu ležal Tenochtitlán, vtedy hlavné mesto Aztékov, na niekoľkých ostrovoch v západnej časti jazera, ktoré boli prepojené s pevninou hrádzami z kameňa a hliny. Jazero bolo situované v údolí v nadmorskej výške 2240 m.n.m, kde ho zo severu, východu a juhu obklopuje horský hrebeň, a v tej dobe to bolo najväčšie mesto na celom Americkom kontinente. Centrum mesta tvoril Templo Mayor - alebo hlavný palác, ktorého pozostatky sú dodnes z časti zachované na hlavnom námestí Zocalo. Okolo templo Mayor sa nachádzali väčšie aj menšie chrámové útvary, ktoré boli zasvätené rôznym božstvám. Predstavte si to, celá ríša vo svojom najväčšom rozmachu, bohatstve a prosperite panovníkov. Toto bol Tenochtitlán, ktorý našiel Hernán Cortéz so španielskou posádkou conquistadorov, teda dobyvateľov. Vďaka vládcovi Moctezumovi II., ktorý vládol v Tenochtitláne, boli Španieli do mesta privítaní, čo im poskytlo úžasnú príležitosť Tenochtitlán dobyť. Na mieste Templo Mayor si z ruín dobytého mesta Španieli stavajú metropolitnú katedrálu, a zo zbytkov paláca Moctezumy II. si stavajú palác vicekráľov. S ustanovením nového štátneho útvaru vicekráľovstva Nueva Espaňa, ako sa v tej dobe volali španielske kolónie na americkom kontinente, sa Tenochtitlán stáva hlavným mestom vicekráľovstva. Jazero je postupne zasypávané a je premenované na Ciudad de Mexico (Mexico City). Foto: Katedrála na námestí Zocalo v centre Mexico City, Laura Lackovičová

03

14:22

nov

2019

Oltár Oltárov – najoslavovanejší deň v Mexiku Viac o krajine

Oltár Oltárov – najoslavovanejší deň v Mexiku

Oltár Oltárov – najoslavovanejší deň v Mexiku Na návštevu Mexika ste si nemohli vybrať lepší termín. Prečo? Dnes sa totiž oslavuje Dia de los Muertos, a my bubáci sme pri tom. Dia de los Muertos je najoslavovanejší deň v Mexickom kalendári. Deň mŕtvych, alebo po našom sviatok všetkých svätých je v mexickom ponímaní oslavovaný s veľkou gráciou a dlhoročnou tradíciou. Rodiny stavajú svojim zosnulým oltáre, na ktoré okrem ich fotografie umiestňujú kvety, a dary, ktoré mali zosnulí počas života radi. Veria totiž, že práve v tento deň, za pomoci ,alebrijes’, teda mýtických nadprirodzených stvorení, sa vedia zosnulí vrátiť k nám a osláviť tento deň s nami. Oltáre sa nestavajú iba v domácnostiach, ale všade po krajine. My, ako správni lovci zážitkov, si pôjdeme pozrieť ,Oltár oltárov’, ktorý sa nachádza v samotnom srdci hlavného mesta, na námestí Zócalo v Mexiko City. Každoročne Ofrenda Monumental – alebo hlavný oltár ‒ prekvapuje svojich návštevníkov inou témou. V roku 2019 sa konalo hlasovanie o hlavnú tému, a z 20 miliónov 896 hlasov vyhral umelec Vladimír Maisin Topete. ,, Cieľom výstavy je poukázať na rozmanitosť osláv v Spojených štátoch Mexických bez toho, aby sme opustili jedno miesto – Zócalo. Sú tu rozmiestnené 4 hlavné body reprezentujúce svetové strany, v ktorých si pozrieme 4 krásne, no zato rozličné oltáre z rôznych regiónov Mexika” povedal autor. Tento rok nám hlavný oltár v Mexiko City priblíži rôzne typy oltárov a osláv, ktoré sa vzhľadom na rozlohu krajiny a rozmanitosť domorodého obyvateľstva v regiónoch odlišujú. Každý z oltárov reprezentuje regionálne remeselné prvky a zdobenie, konfety, ručne maľované detaily, ako aj zvukové a svetelné prvky, ktoré divákovi spríjemnia celý zážitok. Vďaka týmto oltárom, ktoré sú vystavené, naši predkovia a ich duše budú môcť poputovať do ríše mŕtvych, a vďaka špeciálnej svetelnej šou si pripomenieme všetkých milovaných, ktorí nás na Dia de los Muertos prídu znovu navštíviť.

29

20:14

okt

2019

Tlayuda - chrumkavý poklad Oaxacy Viac o krajine

Tlayuda - chrumkavý poklad Oaxacy

Tlayuda - chrumkavý poklad Oaxacy V Mexiku nájdete kukuričné placky naozaj vo všetkých veľkostiach a hrúbkach. Tlayuda, tiež známa ako clayuda, je kukuričná tortilla typická pre štát Oaxaca v Mexiku. Spravidla má priemer 30 centimetrov alebo viac, a na rošte je opečená do chrumkava. Vďaka svojej hrúbke a opečeniu má dlhú dobu spotreby, pokiaľ je umiestnená na suchom mieste. Slovo tlayuda pochádza z jazyka Nahuatl, a “tlao-li” znamená vylúpaná kukurica. Aké prekvapivé. Aj keď je tlayuda jedným z typov kukuričných tortíl, ktoré sú v Mexiku podávané takmer ku všetkým jedlám, jej chuť je úplne odlišná. Je pripravovaná v bežnej hlinenej miske, v ktorej sa necháva čiastočne pražená, následne sa uloží do tenate (misa vyrobená z palmových listov). Získava charakteristickú konzistenciu: od pružnej po polo krehkú, mierne vlhkú, čerstvú, ťažko žuvateľnú pre tých, ktorí nie sú zvyknutí. Tiež je známa ľahkou arómou spálenej tortilly, ktorá je však naozaj jemná a dodáva jej špecifickú chuť. Klasická tlayuda je zvyčajne potretá nerafinovanou bravčovou masťou, pomazánkou z pomixovaných fazúľ, kapustou a avokádom. Často sa pridá syr - známy tiež ako oaxacký syr -, pražená repa alebo hovädzie mäso a pikantná omáčka molcajete. Samotné náplne závisia od reštaurácie či pouličného predajcu, alebo od toho, na čo máte zrovna chuť vy. Placka sa servíruje buď otvorená, alebo prepolená. Dobrú chuť!

29

18:58

okt

2019

Prastarý strom El Tule Viac o krajine

Prastarý strom El Tule

Prastarý strom El Tule Asi 10 km od Oaxacy sa nachádza ospalá dedinka El Tule, ktorá neunikne našej pozornosti. Nachádza sa tu totiž jeden z najväčších stromov na svete. Slávu a majestátnosť tohto stromu umocňuje jeho úctyhodný vek. Mohutný “ahuehuete” tu vraj rastie zhruba 2000 rokov (niektoré odhady sú ešte ďaleko odvážnejšie, a siahajú až k trom tisícom rokov), a práve preto je tým najvernejším svedkom dejín Mexika. Zažil napríklad stavbu Monte Albánu, narodenie a vládu aztéckeho vládcu Montezumu, aj príchod Španielov. Keby tak mohol porozprávať a odkryť viac z doteraz nezodpovedaných otázok okolo mexickej histórie ... El Arbol del Tule - ako sa španielsky prastarý Tulský strom nazýva -, sa nachádza na pozemkoch miestneho kostola v centre mestečka. Ide o tisovec, ktorý však dosahuje nevšedných rozmerov čo do výšky, tak aj do šírky. Pýši sa obrovským priemerom kmeňa, ktorý dosahuje 14 metrov. Na Zemi sa s ním môže merať iba Baobab v Glencoe v Južnej Afrike, ktorý sa ale postupne rozpadá. Úctyhodných rozmerov, celých 42 metrov dosahuje obvod jeho mohutného kmeňa, a jeho výška je 35 metrov. Miestni v jeho pokrútenej kôre nachádzajú podobizne Ježiša, moriaka alebo, napríklad, pozadia obľúbených celebrít, ktoré nám s laserovým svetielkom ukážu počas prehliadky. Kreativite a predstavivosti, čo všetko sa v kôre stromu nachádza, sa medze nekladú...

29

14:44

okt

2019

Temazcal – Zapotécky rituál znovuzrodenia Viac o krajine

Temazcal – Zapotécky rituál znovuzrodenia

Temazcal – Zapotécky rituál znovuzrodenia Zapotékovia boli civilizácia, ktorá v predkolumbovskej Amerike okupovala údolia dnešnej Oaxacy. Okrem ohromujúcich pamiatok ako Monte Albán, zapotékovia po sebe zanechali oveľa viac. My chceme predkolumbovské kultúry spoznať dokonale, a práve v tej oblasti máme možnosť uloviť unikátny zážitok. Navštíviť šamanskú rodinu, ktorá sa dodnes venuje zapotéckym saunovým rituálnym kúpeľom. Tieto kúpele boli a sú využívané najmä na liečebné účely, a to detoxikáciu potením pri využívaní rôznych bylinných zmesí. Vstupujeme do malého domčeku, ktorý je využívaný ako sauna, kde už má pre nás šaman všetko pripravené. Malé stoličky, bylinné zmesi, fľašku s vodou, a rozpálené horúce kamene. Máme na sebe len saunové plachty, a pri žiari jednej sviečky zatvárame oči. Pri vôni omamného mezcalu, ktorý šaman vyleje na rozpálené kamene na otvorenie celého rituálu sa usadíme a zavrieme oči. Miestnosť je vyhriata na približne 50˚C, a my musíme dýchať ústami, aby sme si na teplo a vôňu mezcalu zvykli. Šaman otvára rituál zapotéckym pozdravom. Tento rituál v minulosti mohli absolvovať iba králi a kráľovné, a slúžil na to, aby sa vedeli spojiť so svojimi božstvami. V prvej časti rituálu sa prehrieva naše fyzické telo, aby sa pórmi vyplavili z tela všetky škodliviny. V druhej časti rituálu, kde si aplikujeme na celé telo bylinné zmesi a prípravky, ktoré pripravil sám šaman, sa spájame s naším emocionálnym ja. Práve bylinné zmesi z uhoriek, pomaranča, mäty, a spolu so stúpajúcou teplotou, majú pomôcť uvoľniť negatívne emócie nahromadené v našom tele. Posledná časť rituálu je najintenzívnejšia. Ani nie kvôli teplote, na ktorú sme už zvyknutí, ale na energiu, ktorú šaman rozprúdi. Začne hrať na bubne a odriekavať zapotécke indiánske modlitby. Atmosféra sa dá krájať. Práve táto posledná časť rituálu je zameraná na naše duševné ja, ktoré by sa malo očistiť a nabrať energiu. Niektorí začnú prirodzene tancovať, kričať, spievať, tlieskať, niektorí len uvoľnene sedia a načerpávajú rozprúdenú energiu. Rituál je zakončený poslednou bylinnou zmesou, pomalým otvorením očí . . . A znovuzrodení môžeme pokračovať ďalej na našej ceste po Mexiku.

15

23:11

okt

2019

Bol kráľ Pakal starovekým kozmonautom? Viac o krajine

Bol kráľ Pakal starovekým kozmonautom?

Bol kráľ Pakal starovekým kozmonautom? Prvé, čo nás po príchode do Palenque, ktoré sa nachádza v mexickom štáte Chiapas, prekvapí, je vlhká klíma prostredia a potom majestátnosť okolia, ktorá učarovala nielen nám, ale už v 50.tych rokoch objaviteľovi Albertovi Ruzovi. Kto kráľ Pakal vlastne bol? Vďaka výskumu práve spomínaného Alberta Ruza sme sa dozvedeli niekoľko zaujímavostí. Kráľ Pakal bol nielen najvyšším panovníkom predkolumbovskej Ameriky, bol aj najdlhšie vládnucim panovníkom Mayov, dožil sa takmer 80 rokov. Práve táto jediná pyramída v Mexiku, ktorá bola postavená špeciálne ako hrobka, nám odkryla jednu kontroverznú teóriu. Bol kráľ Pakal skutočne starovekým kozmonautom? Po prekreslení rytín sa na jednej doske jeho hrobky zobrazuje zaujímavý úkaz. Niektorí tvrdia, že to bolo zobrazenie, kde vidíte Pakala s kyslíkovou maskou usadeného a zapásaného bezpečnostným pásom, nohami opretého do pedálov vo vesmírnej lodi, ktorá má vzadu výfuky a vpredu reflektory a svetlá. Ako hovorí známy švajčiarsky spisovateľ Erich von Daniken, je to absolútny dôkaz pre archeoastronautickú teóriu. Čo si myslíte vy?

V

Valéria Michalcová, Laura Lackovičová, Ivana Ďurčová/ BUBO

13

03:10

okt

2019

Te gusta chocolate? Viac o krajine

Te gusta chocolate?

Te gusta chocolate? Viete odkiaľ pochádza čokoláda? Predpokladám, že si každý rád pochutná na výbornej čokoláde vyrobenej z kvalitného kakaa. Vedeli ste, že síce kakao pochádza z Amazónie, no boli to práve Mexičania, ktorí túto rastlinu začali pestovať ako prví? Kakao dôverne poznali už prastaré predkolumbovské civilizácie. Olmékovia pestovali kakaovník ako prví viac ako 3000 rokov pred naším letopočtom. Májovia v 4. storočí podávali nápoj z kakaa svojim vládcom a Aztékovia používali kakaové bôby dokonca ako platidlo. Výraz chocolātl pochádza práve z aztéckeho jazyka náhuatl. Kakaovník bol posvätným stromom. V Mexiku se ale čokoláda hlavne pije a štandardne patrí k veľmi obľúbeným horúcim ale aj ľadovým nápojom. Horúcu čokoládu poznajú Mexičania vo verzii s mliekom alebo vodou. Základnou surovinou sú teda kakaové bôby, ktoré získame z kakaových strukov. Následne ich necháme odležať v košoch na niekoľko dní, kde prebieha fermentácia. Potom sušíme bôby na slniečku. Nasleduje praženie, aby bôby získali tú správnu farbu a arómu a mohli sa ďalej spracovať na hmotu. Praženie prebieha tak, že bôby sú zahrievané na teplotu 130–150 °C. Pri tomto procese sa taktiež zbavíme prebytočnej vody. Ďalej bôby rozomelieme na jemnú kašu. Zvyčajne sa používa elektrický mlynček (viď obrázok). Do tejto zmesi sa potom pridáva cukor, vanilka, škorica, chilli alebo iné pochutiny. Chuť to má úplne inú ako na tú, čo sme zvyknutí u nás! Veľmi obľúbenú čokoládovú omáčku dokonca dostanete ku kuraciemu mäsku. Tento pokrm sa volá mole poblano a je to sladko-slaná, jemne pikantná miestna pochúťka. Existuje viac ako 7 druhov tejto čokoládovej pochutiny a čokolatérii MayorDomo si môžete už predpripravenú omáčku priamo kúpiť a vyskúšať ju doma. Buen Provecho!

I

Ivana Ďurčová, Valéria Michalcová, Laura Lackovičová