Spali sme na najchladnejšom mieste Zeme, v púšti zase našli Tramtáriu

Svet má množstvo tajných zákutí, bodov a množstvo čiar, kde musíte stáť a ktoré musíte prekročiť. Bohužiaľ, na väčšinu nepotrebujete kondíciu, ale iba peniaze. Je to nespravodlivé, ale aj Mount Everest je dnes o veľkých peniazoch. Nemám tu však iba drahé tipy, ponúkam aj tie dostupné. Niektoré unikátne body a čiary máme dokonca u nás doma.

Na desiatu priečku som umiestnil rovník, najdlhšiu čiaru našej Zeme, ktorá v dĺžke 40 075 km rozdeľuje Zem na dve pologule - severnú a južnú. Rovník dnes nie je až tak ďaleko a naši klienti ho za rok preletia 7 000-krát. Na tak malé Slovensko je to slušný výkon a chcem povedať, že mnohé body, ktoré popisujem, môžete dosiahnuť.

„Čo uvidíme na rovníku?“ Keď som prvýkrát počul túto otázku, musel som sa zasmiať. Rovník je čiara, ktorú, samozrejme, nevidíte, no keď prelietate zo severnej pologule na južnú, letíte nad Saharou a ide to úplne hladko. Ako sa blížite k pralesu a rovníku, začne to hádzať a zobudíte sa.

Preletieť rovník je jedna vec, už menej ľudí však priamo na rovníku zastane. Mne sa to podarilo po prvý raz v roku 1996 a bolo to na Sumatre. Každoročne odvtedy na rovníku na Sumatre stoja naši klienti a sú to za tie roky už tisíce ľudí. Deň na rovníku trvá 12 hodín a noc tiež - celoročne.

Ja som odvtedy stál na rovníku v Kongu, Gabone, Keni, Kolumbii... Naše malé skupinky klientov sa zastavujú najradšej na troch rovníkoch:

Mojím najvzácnejším rovníkom je rovník v najväčšej exkolónii Portugalska. Veľmi si vážim prekročenie rovníka pri meste São Gabriel da Cachoeira - v meste, kde žije najviac kmeňov celej Brazílie. Toto mesto je 750 km od už aj tak vzdialeného Manausu a má najviac kmeňov v celej Brazílii.

Rovník som v Tichomorí tiež preplával na prenajatom katamarane na Galapágoch a minulý rok som ho preplával aj v Atlantiku - kraulom. Prehovoril som kapitána, že chcem spraviť takúto "hovadinu", hoci mi hovoril, že vo vode je veľa žralokov.

Rovník je určite unikátnou horizontálnou čiarou Zeme. Na ďalšie miesto som umiestnil čiary vertikálne. Nultý poludník v Greenwichi, ktorého celková dĺžka od severu po juh je 20 000 km, navštívte aj s deťmi, z centra Londýna sem viete zájsť lodičkou po Temži... Greenwich je mestečko v juhovýchodnom Londýne a cez lokálnu hvezdáreň prechádza takzvaný nultý poludník.

Neviem, či viete, ale v Bratislave máme takýto poludník. A to už z roku 1733. V roku 1733 ustanovil Samuel Mikovíni takzvaný Bratislavský poludník (Meridianus Posoniensis), teda počiatočný poludník pre svoje mapy.

Východiskovým bodom bola severovýchodná veža Bratislavského hradu. Mikovíni tento poludník stanovil 121 rokov pred Greenwichom. Často sa prechádzam popri Dunaji a vždy je mojím cieľom tento poludník – prekročím ho na „druhú pologuľu“ a vraciam sa späť.

Unikátnym poludníkom je aj Medzinárodná dátumová hranica (IDL), teda 180. poludník. Poznám miesta, kde preletíte 30 minút, ale čas sa zmení o 24 hodín. Využívame to napríklad pri oslavách Nového roka, kedy oslavujeme v novozélandskom Aucklande a preletíme kúsok na Cookove ostrovy a opäť máme 31. decembra...

Prišli na to ľudia, ktorí prešli prvýkrát okolo sveta, posádka Ferdinanda Magellana. Písali si podrobný denník a keď prišli do cieľa, presne vedeli, koľkého je. Ale nesedelo im to – prišli o jeden deň.

Priznám sa, vždy som s tým mal problém. Zaplatíte hotel v jednej destinácii (napríklad) 10.6., preletíte smerom na východ a znovu platíte za izbu 10.6. Alebo máte letenky, pri ktorých prilietate skôr ako odlietate.

Blízku dátumovú hranicu som zažil medzi ostrovmi Samoa a Americká Samoa - ostrovy sú vzdialené asi 15 minút letom, no zmení sa deň. Ešte väčšiu blízkosť cítite medzi Diomédovými ostrovmi v Beringovom prielive. Ostrovy sa vtipne nazývajú Tomorrow Island (Big Diomede, ktorý patrí Rusku) a Yesterday Island (Little Diomede, ktorý patrí USA). Dve veľké mocnosti sú tak len na skok od seba, no na každom je iný deň.

Aj na IDL organizujeme zájazdy a, samozrejme, ako jediná cestovka v SR aj ČR. Už veľa rokov! Deň sa začína na východnom Kiribati s neuveriteľným časom +14 hodín. Pre vášnivých cestovateľov som napísal o Kiribati cestopis. Cestoval som sem s mojimi staršími deťmi.

Dátumová hranica nekopíruje poludník úplne presne, no aj kvôli tomuto zážitku odporúčam vyskúšať raz Cestu okolo sveta.

Mali sme rovník aj najdôležitejšie poludníky. Ktoré sú však ostatné najdôležitejšie čiary Zeme?

Ide o štyri čiary - dve prechádzajú severne od rovníka a dve južne. Na 66 a 1/2 stupni sa nachádza polárny kruh. V prípade toho severného hovoríme najmä o severných častiach Kanady, Aljaške, Grónsku, Rusku, ale aj Škandinávii a známych miestach ako fínske Rovaniemi, nórske Tromsö či Kirkenes alebo celé ostrovné Špicbergy. Napríklad taký Island sa nachádza už tesne pod polárnym kruhom.

V týchto častiach na ďalekom severe počas letnej rovnodennosti slnko nezapadne 24 hodín. My sem realizujeme zájazdy od roku 1994, kedy som tu stál po prvý raz.

Naši rodičia nás vtedy vyzbrojili všetkými teplými vecami, čo našli doma. No a my sme sa na severnom polárnom kruhu nakoniec kúpali v jazerách. V zime tu naši klienti pozorujú Auroru Borealis, polárnu žiaru. Za severný polárny kruh sme na našich zájazdoch do Škandinávie previezli tisíce našich klientov – za južný polárny kruh, za ktorým sa nachádza iba Antarktída, som sa dostal iba dva razy. Aj z tohoto nepomeru vidíte, že dostať sa za južný polárny kruh je omnoho ťažšie. Väčšina lodí plaviacich sa na Antarktídu z mesta Ushuaia túto magickú hranicu neoprekročí.

Keď som sa plavil na Antarktídu po prvý raz, prosili sme kapitána, chceli sme ho dokonca uplatiť, no on aj tak otočil našu loď jeden stupeň pred dosiahnutím tejto magickej „čiary juhu.“ Boli sme tak blízko... a pritom tak ďaleko. Trvalo mi potom ešte veľa rokov kým sa mi južný polárny kruh podarilo zdolať.

Okrem dvoch čiar polárneho kruhu sú tu ešte dve ďalšie, ktoré chcem spomenúť, a to obratníky. Na severnej pologuli obratník Raka, na južnej obratník Kozorožca.

Pod pojmom obratník rozumieme rovnobežku, kde v čase letného, resp. zimného slnovratu je Slnko v zenite, a teda jeho lúče dopadajú na zem úplne kolmo. Tým pádom na obed pod sebou nevidíte tieň.

Obratník Raka prechádzame na všetkých našich zájazdoch do Egypta  -prechádzame ním, keď navštevujeme najkrajší chrám Egypta v Abu Simbel. Taktiež ho prechádzame mnoho razy ročne na cestách do svätého mesta a datlovníkovej oázy Medina v Saudskej Arábii. Tu je pochovaný prorok Mohamed.

Obratník Raka prechádzame či prelietavame taktiež na našich zájazdoch v Indii, na Taiwane, v Alžírsku, na juhu Číny a severe Mexika.

Na obratníku Kozorožca sa fotíme na našich zájazdoch juhom Afriky - tu slnko dopadá kolmo v deň zimného slnovratu, teda 21. decembra, kedy tu na juhu Afriky (JAR, Namíbia, Botswana) vrcholí leto. Najmä pri ceste z juhu Namíbie na jej sever viete zastať pri tabuli s veľkým nápisom Tropic of Capricorn, ktorá je celá onálepkovaná a ak sa na chvíľu zadívate, nájdete aj BUBO nálepku.

V každom prípade, spomenuté krajiny juhu Afriky sú veľmi rozvinuté a disponujú luxusnými hotelmi, výbornými reštauráciami, vinárstvami a geniálnym safari. Zastaviť sa na obratníkoch je vždy uloveným zážitkom navyše.

Obratník Kozorožca okrem spomenutých krajín prechádza aj cez Chile, Argentínu, Brazíliu, Madagaskar či Austráliu. Je dlhý 36 788 km a táto dĺžka je, samozrejme, identická s obratníkom Raka.

Vo svete existujú zvláštne medzištátne hranice, ktoré môžeme do nášho rebríčka taktiež vložiť. Na začiatku som sľúbil, že navrhnem aj lacné tipy, a toto je jeden z nich.

Unikátne hranice sú medzi Talianskom a San Marínom či Vatikánom. Prechádzate sa Rímom a zrazu ste v inom štáte. Ja hovorievam, že som prešiel 193 krajín, lebo Vatikán „je navyše", nejde o regulérnu krajinu ktorú uznalo OSN - neráta sa. Každoročne stovky našich klientov navštevujú horské Lesotho, ktoré je zomknuté vo vnútri Juhoafrickej republiky. Tu sa nachádza napríklad aj najvyššie položený bar v Afrike a je jednou z minima afrických krajín, kde môžete vidieť sneh.

Zrejme najzaujímavejšie hranice sveta má Francúzsko, ktoré je roztrúsené po celom svete (vďaka zámorským územiam ako Réunion či Francúzska Polynézia) a má viac časových pásiem ako USA či Rusko. Bol som na hranici, kde susedí Francúzsko s Kanadou (St. Pierre at Miquelon), Francúzsko s Brazíliou (vďaka Francúzskej Guyane má Francúzsko najdlhšie hranice práve s Brazíliou – sú dlhšie ako so Španielskom či Nemeckom) či Francúzsko s Holandskom (na karibskom ostrove Sv. Martin). O tom by sa dal napísať separátny blog.

Hyperexotická hranica je medzi USA a Ruskom - už na spomínaných Diomédových ostrovoch Yesterday Island (Malý Diomedes, USA) a Tomorrow Island (Veľký Diomedes, Rusko). Vzdialenosť medzi ostrovmi je 3,8 km, no na Tomorrow Island je o 21 hodín viac ako na menšom susedovi.

Bizarná hranica je medzi Južnou a Severnou Kóreou – tzv. DMZ (Demilitarizovaná zóna). Mal som možnosť stáť na nej z južnej, ale aj zo severnej strany. Bolo to však na dvoch rôznych cestách, táto hranica sa prekročiť nedá. Počul som o príhode, pri ktorej niekto zo Západu išiel ďalej za výstražnú tabuľu (kde bolo napísané „ďalej už neísť“) o 20 metrov a dostal guľku do hlavy. Určite to teda neodporúčam.

Inak, unikátna cestovateľská hranica je aj tu v Bratislave na hranici Slovensko – Rakúsko – Maďarsko. Ide o bod vyhľadávaný najscestovanejšími ľuďmi sveta. BUBO tu vysadilo tri stromy a ide o Bod nula nášho cestovateľského náučného chodníka. V rámci našich ekologických a charitatívnych aktivít tusadíme celý Cestovateľský les.

Unikátnymi bodmi Zeme sú aj jej najvyššie body. Blog o najvyšších vrchoch, ktoré v pohode zdoláte, som napísal. Mt. Everest na hraniciach Číny a Nepálu je najvyššou horou, ale ja som odporúčal napríklad Mauna Kea na Havaji, ktorá začína päť kilometrov pod hladinou Tichého oceánu a so svojou výškou 4 207 m n. m. je teda celkovo vyššia než Everest.

Podobne realizujeme zájazdy do Ekvádoru s výstupom na Chimborazo, ktorého vrchol je od zemského jadra ďalej než vrchol Everestu (keďže je bližšie k rovníku). Odporúčal som aj výstup na bájny Ararat, kde čím ste vyššie, tým hlbšie sa ponárate do dejín – áno, myslím na Noeho archu.

Stál som na najvyššom vrchu Európy, ktorým je ruský Elbrus či Austrálie – Mount Kosciusko. A zdolal som aj najvyšší vrch Afriky – Kilimandžáro. Tieto výstupy sú veľkým zážitkom. Čím ďalej tým viac športovcov si Kilimandžáro u nás kupuje a ak chcete najkvalitnejší servis, tak sme tu pre vás.

Lepší servis nie je samoúčelný, ale pomôže vám horu zdolať. Na vrchol si to vyšliapeme po  BUBO route, ktorá je pozmenenou Lemosho route. Každý má svojho vlastného nosiča a na vrcholový deň vlastného vodcu. Každého z nich kráľovsky zaplatíme - BUBO je ako jediná cestovka Slovenska dlhé roky hrdým členom KPAP.

Koncom roka 2024 idem na Aconcaguu - najvyšší vrch Ameriky.

Doteraz najťažší kopec, čo som zdolal, bol Pico Neblina, ktorý je najvyšším vrchom Amazónie i Brazílie – tu sme si všetci členovia expedície siahli na dno svojich síl. Čiže ak túžite po čomsi skutočne ultimátnom, tak Pico Neblina je dobrým tipom.

Ak najvyššie body Zeme nie sú pre každého, tak najnižšie zvládne skutočne každý jeden turista. Tým absolútne najnižšie položeným bodom na zemi je Mŕtve more na hraniciach Jordánska a Izraela. Jeho „výška“ je 430,5 metrov pod morom.

Po prvý raz sme sa v BUBO kúpali v Mŕtvom mori, na Veľkú noc v roku 1995. Ležali sme na chrbte a čítali novovzniknuté médium, denník SME. Vtedy to boli ešte pravicové noviny. Okolo Mŕtveho mora časom vznikli luxusné päťhviezdičkové hotely a ročne ich s nami využíva na zájazdoch v Jordánsku vyše 1 000 klientov. Je to absolútne bezpečná lokalita, tunajšie bahno je liečivé a je už v cene hotela. Poradím vám, že zo strany Jordánska sú hotely lepšie.

Najnižším miestom Afriky je jazero Lac Assal v Džibutsku (-155 m p.m.), fascinujúca destinácia. V USA zase navštevujeme Údolie smrti - Death Valley (-86 m p.m.).

Ak sme pri najnižších bodoch Zeme, musím spomenúť ešte jeden. Malé skupinky našich klientov odlietavajú z našich zájazdov po Japonsku na Guam – ide o nezaradený štát USA so slušnými hotelmi a tropickým morom.

Ale Guam spomínam preto, lebo práve tu sa nachádza Mariánska priekopa, najhlbšia morská prepadlina sveta s hĺbkou vyše 11 kilometrov (presnejšie -10 994). Ide o najhlbšie miesto na svete, a teda jeden z najunikátnejších bodov planéty. Unikátnym zážitkom je na Guame stáť na vrchu s krásnym názvom Lamlam. Má len 406 metrov, no práve pod ním leží Mariánska priekopa. Keď si naň vyšliapete, stojíte na vrchu "Antieverestu".

My na Slovensku sa hrdíme geografickým stredom Európy v Kremnických Baniach, ktorý som, samozrejme, navštívil. Keď som si z toho robil mierne žarty, skoro som dostal v miestnej krčme do držky. Ako marketing je to skvelé a ja to podporujem.

V neznámom meste Stewiacke v kanadskej provincii Nova Scotia majú taktiež podobný prím – mesto sa nachádza v prostriedku medzi rovníkom a severným pólom. Bol to jediný dôvod prečo som sa tu zastavil.

My keď hovoríme o Tramtárii, tak myslíme imaginárne extrémne vzdialené miesto. Oxfordský slovník takto prekladá Timbuktu – pomyselné mesto, ktoré je najďalej od všetkého. Mnohí Angličania ani nevedia, že Timbuktu naozaj existuje, no ja som v tejto Tramtárii bol.

Timbuktu sa nachádza na juhu Sahary v Mali a ide o jedno z najteplejších miest sveta. Je to úžasné mesto s množstvom starých moslimských univerzít, ktoré založil Mansa Musa, historicky najbohatší muž sveta. Všade okolo je Sahara a nič iné. Saharu navštevujeme každoročne na našich zájazdoch v Maroku, Egypte či Alžírsku a je to čosi prekrásne. O najteplejšie miesto sveta (celoročne) však bojuje iracká Basra s Kuvajtom a údolie Death Valley. Video z bohatého mesta Basra nájdete v mojom blogu Naj miesta Iraku na 12. mieste.

Najchladnejšie miesto sveta sme začali navštevovať taktiež ako prvá cestovná kancelária – pól chladu sa nachádza v ruskom Ojmiakone a rekordne nízkou tu bola teplota -71,2 °C. Nie je to síce najnižšia nameraná teplota v histórii (k tomu sa ešte dostanem), ale je to najstudenšie osídlené miesto sveta. V ruskej dedine žije niečo okolo 400 ľudí.

V Rusku som mal problém so zimou aj napriek tomu, že som nosil kvalitné veci výborných značiek. Avšak mali zopár desiatok rokov a keď som zo Sibíri letel na južný pól, dokúpil som si nové. Zo skúseností už však viem poradiť, že sa vám najviac osvedčí kúpiť si kožušinové veci od domácich. Je to oveľa účinnejšie ako tie naše umeliny.

Ktoré unikátne body ma ťahajú na expedície dnes? Ide o ťažko dostupné ostrovy, a tak som ostatný rok trávil na lodiach a postupne križujem všetky oceány.

Bermudy nie sú v Karibiku, ale severnejšie. Exotickejším ostrovom je St. Pierre at Miquellon, ktorý je jediným územím Francúzska v Severnej Amerike a spomínal som, že Francúzsko tu susedí s Kanadou.

Vážim si, že sa mi podarilo dosiahnuť japonské ostrovy Ogasawara v Tichom oceáne, kedysi sa nazývali Bonin. Pre tajfún mi zrušili loď a trvalo mi dlho, kým som sa sem dostal. Nedá sa sem doletieť a to je súborný znak všetkých týchto unikátnych ostrovov.

O ostrove Tristan da Cunha sa hovorí, že je nejizolovanejším ostrovom sveta, kde žije vyše 200 ľudí. Nie je tu žiadne letisko, musíte sa sem iba doplaviť a nielen turistické, ale aj potravinové lode sa tu pre veľké vlny napokon často nevylodia. Pod Tristan patria aj Gough Island či Inaccessible Island, ktorý má nedostupnosť už v názve. Myslím si, že aj tu som bol ako prvý (a zatiaľ jediný) Slovák.

Ťažšie dostupný je však Ascension na rovníku. Neviem si predstaviť, že sa sem po mne ešte niekto dostane. Ide o vojenskú základňu Britov a USA. Ostrov síce vidíte z lode, no nevpustia vás sem, skrátka nedostanete povolenie. Pre podrobnejší popis týchto spomenutých dobrodružstiev čítajte moje (exkluzívne) blogy:

Posledným mojím cestovateľským skalpom je Pitcairn Island, ktorý založili vzbúrenci z lode Bounty – ide o extrémne izolovaný ostrov, kde sme žili s domorodcami a pre Slovensko je to veľký cestovateľský skalp.

Na izolovaných ostrovoch je všetko izolované - takto som hral golf na najizolovanejšom golfovom ihrisku sveta na Sv. Helene, kde zomrel Napoleon Bonaparte. Na týchto ostrovoch je najizolovanejšia pizzeria, najizolovanejšia pošta a na Pitcairne sme hrali tenis na najizolovanejšom tenisovom ihrisku... To je súčasť celej tej srandy.

Na druhom mieste sú ešte nedostupnejšie miesta, a to póly nedostupnosti. Ide o miesta, ktoré sú vzdialené od civilizácie najďalej. Každý kontinent má svoj pól nedostupnosti, no ten najvzdialenejší kontinentálny pol nedostupnosti - vzdialený najďalej od akejkoľvek civilizácie, sa nachádza na Antarktíde.

Tento pól nedostupnosti leží 463 km od južného pólu vo výške 3 700 m n. m. Práve tu namerali najnižšiu teplotu na Zemi, -92 stupňov Celzia. To je chladnejšie než v Ojmiakone, ale tu ľudia nežijú, ba dokonca ani tučniaky.

Na Póle nedostupnosti sme spali v stane. Zobudil som s tým, že ako teplučko mi bolo. Naozaj sa spalo super. Tú zimu som pochopil, až keď som si chcel umyť zuby a pasta bola tuhá ako kameň.

Toto bol geniálny bod. No tento blog som si trúfol napísať až po návšteve pólu nedostupnosti, o ktorom vám chcem povedať teraz. Ide o Point Nemo - oceánsky pól nedostupnosti - najvzdialenejšie miesto od akéhokoľvek kontinentu.

Bod Nemo sa nachádza v najväčšom Tichom oceáne. Je najďalej od všetkého a svoje meno dostal podľa kapitána Nema od Jula Verna. Nachádza sa najbližšie k Pitcairnovým ostrovom, „len“ o ňom musíte vedieť. Ide o pohrebisko vesmírnych korábov, dokonca tu niekde je aj ruská stanica Mir.

Kvôli tomu, že som si chystal tento blog roky, som o Bode Nemo vedel. Póly nedostupnosti sú ultimátnymi expedíciami.

Prvé miesto je jasné. Začali sme rovníkom a toto sú najvzdialenejšie miesta od rovníka. Body, ktoré sú najďalej od všetkého a body, ktoré vás po tom, čo prejdete všetky krajiny sveta, posunú na inú úroveň v cestovateľských rebríčkoch. Na prvom mieste medzi najunikátnejšími bodmi Zeme je severný a južný pól.

Nebudem sa tajiť tým, že bolo mojím snom dostať sa sem. Severný pol som zdolal na ľadoborci v lete roku 2013 a presne na severnom póle som skočil hlavičku - lebo pod severným polom nie je zem, ale 4 km mora. Okolo pása mi priviazali lano. Dôvod je, že keby som odpadol, stiahlo by ma až na dno. Ja som neodpadol, práve naopak – bolo mi dobre. Teplota vody -2 stupne Celzia je taká bomba do tela, že nič necítite. Začal som niečo cítiť až keď som vyšiel von, rozdrkotal som sa ako osika.

Južný pól je ešte náročnejšou záležitosťou. Nachádza sa na pevnine - na Antarktíde. No dnes ide o miesta, o ktorých nemusíte iba snívať.

Som hrdý na to, že prvá slovenská žena stála na severnom póle s BUBO a aj to, že prvá Slovenka stála s BUBO aj na póle južnom. Toto už nemôže byť náhoda. Za tie roky máme slušné skúsenosti a ponúkame najkvalitnejší servis na svete – doslova ultimátny luxus.

Hovorí sa, že ak neviete, kde je sever, vyberte sa na južný pól a kamkoľvek odtiaľ vykročíte, je to na sever. Taktiež na póloch beháme dokola a za minútu obehneme zemeguľu - všetky poludníky aj 10x. Takto mám už vyše 100 ciest okolo sveta =)

Tak čo, našli ste si cestovateľskú inšpiráciu? Stále je čo objavovať a naša planéta je taká krásna. V BUBO sme sa stretli partia ľudí, ktorá miluje cestovanie a o svoju vášeň sa delíme s našimi klientmi.

Spoločne udávame trendy a sme na našich cestách od pólu k pólu dva kroky popredu. Srdečne aj vás ostatných pozývam vyskúšať naše služby a zažiť ten rozdiel, to pravé cestovanie!