Čadské jazero lov rýb, hrochy, krokodíl a kolíska kmeňa Bantu

Považujem ho za jedno z najunikátnejších jazier, aké som kedy videl. Zároveň za jazero, ktoré je pre cestovateľov ťažko dostupné. Z Kamerunu ho videlo viac ľudí, ale z Čadu ani neviem, či existuje nejaký iný Slovák, ktorý ho kedy navštívil (okrem tých v BUBO expedíciách). Nech sa páči, poďme sa tam spolu pozrieť. Čadské jazero je veľké, plytké jazero v strednej Afrike, ktoré sa v priebehu storočí menilo svojou veľkosťou. Od roku 1963 do roku 1998 sa zmenšilo (plocha jazera) až o 95%. Najnižšia plocha bola v roku 1986 – iba 279 km². My sa plavíme po Čadskom jazere v roku 2010, kedy sa prejavili podporné opatrenia, ale putujeme medzi rákosím a od ostrovčeka k ostrovčeku absolútne plytkým jazerom. No úžasným! Keď si uvedomíme, že v čase, keď tu na Sahare žili ľudia (o jaskynných maľbách píšem v inom cestopise o Čade tu na cestovateľskom Fóre), malo jazero 1 000 000 km² (milión km²), je to obrovský rozdiel. Ešte raz:  279 ku 1 milión.  Čadské jazero je ekonomicky dôležité a poskytuje vodu viac ako 30 miliónom ľudí žijúcich v štyroch okolitých krajinách (Čad, Kamerun, Niger a Nigéria). Je to dopravná tepna a my na loď v prístave nasadáme spoločne s obchodníkmi z Nigeru. Je to najväčšie jazero v Čadskej kotline. Jazero, odkiaľ pochádzajú černosi Bantu, a vedci tvrdia, že  ide o pradomovinu. Rieka Šari (Chari) (Ubangi-Šari sa volala francúzska kolónia v centrálnej Afrike založená v roku 1894) napájaná z jej prítoku Logone poskytuje viac ako 90% vody jazera. Napriek vysokej miere odparovania je jazero sladké a ja vidím malé deti a ženy chodiť neustále naberať si vodu na pitie a varenie. Vojdú dovnútra jazera až po pás a naberajú vodu, sú to krásne romantické fotografie. Viac ako polovicu oblasti jazera zaberá mnoho malých ostrovov (vrátane súostrovia Bogomerom) a už spomínané trstinové porasty a bahenné brehy. Severnú a južnú polovicu rozdeľuje pás močiarov. Pobrežie je taktiež prevažne tvorené močiarmi, a tak sme museli džípmi týmto územím prechádzať. Malária je tu značne rozšírená a je veľkým problémom celej tejto oblasti, hlavne pre starých ľudí, malé deti a oslabených a chorých jedincov.   Pretože Čadské jazero je veľmi plytké - iba 10 metrov v najväčšej hĺbke – aj najmenší výkyv hladiny vidíme hneď na satelitných snímkach či z lietadla (ak letíte do hlavného mesta Čadu Air France často letíte nad jazerom) a plocha sa výrazne mení. Podnebie je väčšinu roka suché, s miernymi zrážkami od júna do septembra, kedy je tu neuveriteľne teplo. Zažívam lov obrovskej ryby Capitaine (Ostriež Nílsky) – vodný slon – ktorý vie dorásť až do 200 kg. Potom nás naháňala teritoriálna hrošica. Pokazil sa nám náš čln. Na jednom ostrove nás víta náčelník, ktorému dom stráži namiesto psa krokodíl priviazaný reťazou.   Foto: plavíme sa na jazere Čad. Náš kuchár sa bál, že ho hodím do vody. Videli sme dosť krokodílov a veľkú hrošicu, takže sa je čoho báť:)