TOP 10: Najdlhšie mosty sveta

Pohľad na most je de facto niečím, čo môžeme brať ako každodennú záležitosť. Most je vlastne dopravná stavba, ktorá spája brehy riek, morí, údolí či tvorí mimoúrovňovú križovatku nad klasickou cestnou komunikáciou. Účelom mosta je zjednodušiť prechod ponad hocijaký typ prekážky a uľahčiť dopravu. Často sa ale z takýchto mostov stávajú priam architektonické skvosty, a teda aj obľúbená turistická atrakcia. Hľadanie najdlhšieho mosta sveta vás zavedie do poriadne vzdialených kútov sveta. 

Most môžete skutočne nájsť v každom (aj menšom) meste, ktoré disponuje riekou. Ľudia si ním uľahčujú a skracujú prechod z jednej strany na opačnú. Pri niektorých mostoch ale skutočne nerozumiete tomu, ako vôbec mohli vzniknúť. A pre mnohých cestovateľov sú práve famózne mosty dôvodom, prečo navštíviť svoju vysnívanú krajinu. 

V tomto blogu si predstavíme rebríček najdlhších mostov sveta, s ktorými prichádzame pravidelne do kontaktu aj na našich BUBO zájazdoch. Ako už možno tušíte, víťazom s najvyšším počtom takýchto cestných komunikácií bude juhovýchod, resp. úplný východ Ázie. Predtým sa teda poďme pozrieť na mosty, ktoré turisti vyhľadávajú často, no dĺžkou nemôžu víťazom ani zďaleka konkurovať.

Poznáme vo svete rôzne typy mostov. Nejde len o konštrukcie, ktoré vedú vyslovene cez rieky či údolia, často sú mosty vyvýšenými cestami postavenými na nosných pilieroch. Vo všeobecnosti sa však mosty rozlišujú na základe štyroch kategórií. A to:

• konzolový most – vystavaný zo štruktúr horizontálne vyčnievajúcich do priestoru (napr. Forth Bridge) 

• visutý most – na voľne visiacom lane (napr. Golden Gate Bridge) 

• oblúkový most – s opornými piliermi v tvare oblúka (napr. Karlov most) 

• zavesený most – laná sú pripojené k podporným pilónom (napr. Most SNP) 

Odlišujeme ich tiež podľa použitého materiálu, ktorým môže byť drevo, kameň, oceľ, betón, železobetón či predpätý betón. Spomedzi typov mostov rozlišujeme cestné (aj diaľničné), železničné, cyklistické mosty či mosty pre zver i chodcov. Najmodernejšie mosty sveta tiež disponujú technológiou akéhosi otvárania sa – zdvíhacie, zásuvné, sklápacie či otočné mosty. Často sú skutočne technologickými zázrakmi. 

Titul najdlhší most sveta už malo viacero takýchto konštrukcií v priebehu histórie. Prvým takýmto evidovaným dlhým mostom bol ten v španielskom malom meste Martorell neďaleko dnešnej Barcelony. Kamenný most postavili v roku 217 pred n. l. a v tom čase mu stačila dĺžka 37 m na to, aby niesol svetové prvenstvo. Viackrát bol sčasti či úplne zničený a znovu vybudovaný (najväčšie rekonštrukcie v rokoch 1283 aj 1965). Dnes je symbolom Katalánska Pont del Diable (teda Diablov most) – kamenný v gotickom štýle a dokonca s Víťazným oblúkom na jednej zo strán. Nie je však pre peších. 

Raz v histórii, dokonca, visel najdlhší most sveta nad Dunajom – v rumunskom Trajane, dnes nájdete jeho pozostatky v pomerne neznámom meste Drobeta-Turnu Severin, kde tvorí Dunaj hranicu Rumunska so Srbskom (mestom Kostol na druhej strane). Prvenstvo s dĺžkou 52 m niesol v roku 104 n. l. Dnes nájdeme na Dunaji nie najdlhšie, ale o to zaujímavejšie mosty, medzi ne môžeme pokojne zaradiť Most SNP v Bratislave či Reťazový most (Széchenyi) v krásnej Budapešti. 

Európa mala prvenstvo, čo sa týka mostov, viackrát počas histórie. V roku 1834 ležal najdlhší most sveta vo švajčiarskom Fribourgu (273 m). Tesne pred koncom 19. storočia (1890) sa zase svojou dĺžkou chválil most Firth of Forth neďaleko mesta Edinburgh v Škótsku. Pri jeho prechode cez rieku hovoríme o dĺžke 521 m. Dnes má celkovo 2 467 m a ide o krásne dielo – unikátny červený železničný most ponad rieku Forth v blízkosti miesta, kde sa vlieva do Severného mora. 

Ten posledný najdlhší, ktorým sa mohla Európa pochváliť, bol Humber Bridge v Anglicku vedúci cez rieku Humber pri meste Kingston. Aj vďaka dĺžke 1 410 m veľmi uľahčuje domácim prechod do Bartonu, je jediným mostom vedúcim cez rieku na tomto mieste a najdlhším visutým mostom sveta bol od roku 1981 až donedávna – 1998. Vo svojej kategórii je teraz 11. najdlhším. 

Dnes sa najdlhším mostom v Európe hrdí Lisabon s vyše 12-kilometrovým úsekom mosta Vasco Da Gama, pomenovanom po moreplavcovi, ktorý sa v 15. storočí dostal do Indie a naspäť, môžete si o ňom prečítať náš BUBO blog: Vasco da Gama – moreplavec, ktorý zmenil dejiny svetového obchodu. Treba však doplniť, že so všetkými ostatnými úsekmi na suchu má most vyše 17 km. 

Samotný zážitok je už pozorovať jeho dĺžku z lietadla, keď pristávate na letisku v Lisabone, nachádzajúcom sa v jeho bezprostrednej blízkosti. Most cez rieku Tajo dokončili v roku 1998, no z logistického hľadiska je pre Lisabon stále dôležitejším neďaleký most Ponte 25 de Abril z roku 1966 (2,2 km), ktorý nápadne pripomína sanfranciský Golden Gate Bridge. A to aj preto, že sa nachádza bližšie k centru mesta. 

Najdlhším mostom medzi dvomi krajinami je zase Öresund medzi Kodaňou a Malmö, ktorý si prejdeme s najscestovanejšími Slovákmi na zájazde Metropoly Škandinávie. Je to zážitok, nakoľko sa na istý čas akoby potopíte pod vodu a pri vyhliadke z brehu na vás bude fúkať typický studený škandinávsky vánok. Severské veľdielo má 7 845 m a nebyť mosta, z Dánska do Švédska by ste sa na štyroch kolesách nedostali. 

Európe dnes ani zďaleka nepatria prvenstvá, čo sa týka dĺžky mostov, nájdete tu však rôzne historické unikáty, drevené či kamenné mosty v prírode a centrách miest, ktoré stoja za pozretie. 

• Most SNP (Bratislava, SR) – svojou dĺžkou 430,8 m pretína Dunaj bez toho, aby mal v rieke čo len jediný pilier. Vyhliadka z UFO veže sa nachádza vo výške 85 m. 
• Reťazový most (Budapešť, Maďarsko) – vysníval si ho István Széchenyi ako rýchlu cestu z Budína do Pešti, hoci sa po ňom napokon vôbec neprešiel, keďže bol hospitalizovaný v ústave, kde neskôr zomrel. Dnes má most dĺžku 375 m.
• Karlov most (Praha, ČR) – 515 m dlhý most v Prahe začali stavať už v roku 1357 a po dokončení bol takmer 500 rokov jediným mostom vedúcim cez Vltavu. Má 16 oblúkov, tri veže a 30 sôch rozmiestnených po oboch jeho stranách.
• Kapellbrücke (Luzern, Švajčiarsko) – 205 m dlhý drevený most vo švajčiarskom Luzerne, ktorý je najstarší svojho druhu v Európe. Disponuje tiež maľbami zo 17. storočia a je skutočne romantický. 
• Pont Alexandre III. (Paríž, Francúzsko) – 160 m dlhý most v Paríži so svojimi zlatými sochami a pozadím plným parížskych pamiatok zlomí srdce každej ženy.
• Bastion (Bastei, Nemecko) – jeden z najkrajších „prírodných mostov“, aké kedy uvidíte. Je zasadený medzi skalami a ponúka nádherný výhľad na okolitú prírodu. Jeho dĺžka je 76,5 m.
• Viadukt Millau (Millau, Francúzsko) – 2 460 m dlhý most ikonickým spôsobom spája cestu z Millau do Montpellieru na juhu Francúzska. Ide o jeden z najunikátnejších a najrozoznateľnejších mostov sveta. 
• Tower Bridge (Londýn, Anglicko) – londýnsky dvojvežový most (240 m) so starou krásnou architektúrou, ktorý má navyše schopnosť dvíhať sa, aby púšťal lode prechádzajúce Temžou. 
• Most Rialto (Benátky, Taliansko) – pohľadnicovo biely most s dĺžkou 48 m je zastrešený a obklopený vynikajúcimi trhmi. 

V rámci amerických mostov vám určite prídu ako prvé na um dva, ktoré chcete určite aspoň raz v živote vidieť – Brooklynský most a priam luxusne krásny Golden Gate Bridge. Oba unikátne v niečom inom a na opačnej strane krajiny, dve veci však majú spoločné – úžasné veľkomesto, v ktorom sa nachádzajú, a tiež to, že svojho času držali prvenstvo. 

Brooklyn Bridge v New Yorku sa ako hybridný lanový a visutý most zapísal do histórie ako prvé spojenie cez rieku East River medzi štvrťami Manhattan a Brooklyn. Otvorili ho 24. mája 1883 a v tom čase bol najdlhším visutým mostom na svete (486,3 m). Pod chodníkmi pre peších sa dnes striedajú žlté taxíky s luxusnými kabrioletmi či školskými autobusmi a fotografia panorámy s americkou vlajkou nesmie chýbať pri žiadnom z našich zájazdov New York, Washington a Miami.

Pri Golden Gate Bridge dokonca experti tvrdili, že postaviť most v tejto časti zálivu je takmer nemožné pre silné prúdy, vietor a príliv. Na návrhoch a projektoch pracoval desať rokov Joseph Strauss. Pri výstavbe sa jeden z pilierov zrútil a zabil desať robotníkov. Úspešne ho ale napokon otvorili v roku 1937 a s dĺžkou 2,7 km bol najdlhším zaveseným mostom na svete až do 60. rokov a do roku 1998 aj najvyšším (227 m).

Pohromade ho drží 130 000 km káblov a 1,2 milióna nitov. Dnes je symbolom San Francisca, pri ktorom sa chcú všetci fotiť a sprievodca vyškolený v BUBO Cestovateľskej Akadémii na zájazde USA - západ pozná tie najlepšie miesta na panoramatické zábery. 

Dnes je najdlhším americkým mostom Pontchartrain, ktorý si bližšie spomenieme v rebríčku TOP 10. Za spomienku ale z rebríčka určite stojí technologický zázrak Chesapeake Bay Bridge-Tunnel z Virginie. Tretí najdlhší most v USA má 37 km a pri pri svojom prepojení sa v istej časti ponorí dole, čo vytvorí akoby dva ostrovčeky spojené cestou pod vodou.

Ako ste si všimli, Ázia v rebríčku chýba, tu sa už však dostávame k rebríčku TOP 10 najdlhších mostov sveta, ktorému bude prakticky úplne dominovať. 

Ide o jediný americký most v rebríčku (a zároveň jediný mimo Ázie), ktorý sa celý klenie cez vodu (čo sa týka tejto kategórie, je nadlhším mostom na svete). Nájdete ho neďaleko New Orleans a spolu spája mestá Mandeville a Metairie. Pokiaľ si ho nájdete na mape, vyzerá ako tenká a dlhá čiara, ktorá pretína jazero Pontchartrain.

V 40. a 50. rokoch 20. storočia zažilo New Orleans veľký nárast počtu obyvateľov. Bohužiaľ, prístup zo severu do mesta naďalej obmedzovalo jazero Pontchartrain, okolo ktorého bola jazda časovo náročná a namáhavá. Čo však obnovilo záujem poskytnúť priame spojenie cez stred jazera na severný breh. V dôsledku toho vytvorili Greater New Orleans Expressway Commission na vybudovanie mosta Lake Pontchartrain Causeway Bridge, ktorý otvorili 30. augusta 1956. 

O stavebný zázrak sa postaral Maxwell Upson. V predpätom betóne videl spôsob, ako prelomiť bariéry, ktoré kedysi obmedzovali spôsob inštalácie pilót. M. Upson videl potenciál na použitie hromád s rozmermi 36 až 54 palcov. Použitím menších pilótových segmentov a technológie predpínania spôsobil doslova revolúciu v spôsobe výroby pilót.

Veľký most v Pekingu sa svojou dĺžkou už blíži k hranici 50 km. Čína je vo všeobecnosti známa modernými technológiami, širokými a skvelo prepojenými komunikáciami. Najrýchlejšie vlaky sveta okrem Francúzska a Japonska hľadajte najmä v Číne. 

Vysokorýchlostná trať Peking – Šanghaj je to miesto, kde nájdete okrem iných komunikácií aj tento železničný viadukt. Nebude pritom jediný v tomto rebríčku na trati dvoch veľkomiest. Tento most dokončili v roku 2010 a slávnostne otvorili o rok neskôr. Čína ním len potvrdila svoju technologickú vyspelosť, ktorá z nej robí jednu z najžiadanejších cestovateľských destinácii BUBO klientov BUBO.

Aj Thajsko má jeden z najdlhších mostov sveta. Konkrétne ide o most Bang Na Expressway, ktorý sa začína v Bangkoku vo štvrti Bang Na a končí v Bang Pakong. Má presne 54 kilometrov. Okrem prechodu cez rieku sa železničný viadukt týči cez kilometre a kilometre suchej zeme. Most navrhol v roku 1994 Louis Berger a dokončili ho v roku 2000. 

Do roku 2004 niesol Bang Na titul najdlhšieho mosta na svete, no dnes sa pýši iným prvenstvom. Je totižto najdlhším cestným mostom na svete a na jeho výstavbu spotrebovali až 1 800 000 m³ betónu.

Ako už z názvu vyplýva, most spája dva mestské štáty na juhu Číny – krásny Hongkong s najkrajšou panorámou mrakodrapov na svete a kasínové Macao – bývalú portugalskú kolóniu, v ktorej bohatí Číňania utrácajú denne miliardy jüanov. Most pozostáva zo série troch lanových mostov, podmorského tunela a štyroch umelých ostrovov.

Most je okrem 7. miesta v rebríčku celkovo najdlhších mostov aj najdlhším mostom vedúcim cez more a zároveň najdlhším pevným mostom na otvorenom mori na svete. Nesie však ešte jeden zaujímavý titul – je najdrahším mostom, aký kedy bol postavený. Hodnota výstavby totiž dosiahla až 20 miliárd dolárov.

Most je súčasťou vysokorýchlostnej železnice Zhengzhou – Xi'an, ktorá spája tieto dve čínske veľkomestá. Most dlhý takmer 80 km dvakrát prekračuje rieku Wei, ako aj mnoho ďalších riek, ako napríklad rieku Ling, Luofu, Xi, Shi Di a mnohé ďalšie. Rovnako tak spája viaceré diaľnice a železnice. 

Most dokončili v roku 2008, no samotná železničná trať bola otvorená až 6. februára 2010. Počas výstavby Veľkého mosta Weinan Weihe pracovalo na tejto konštrukcii najmenej 10 000 robotníkov. Tvorí ho až 2 300 000 m³ betónu a 45 000 ton ocele.

Piaty najdlhší most sveta tvorí celkovo 3 092 pilierov, ktoré ho podopierajú. Tento most meria 105,8 kilometra a je súčasťou vysokorýchlostnej železnice Peking – Šanghaj. Most dokončili v roku 2010 a slúži ako hlavná forma dopravy z Pekingu. Navrhli ho tak, aby ustál aj zemetrasenia. 

Len zopár kilometrov od mrakodrapov mesta Tianjin (Tchien-Ťin), budov v európskom štýle a luxusnej obytnej štvrte Wudadao sa nad mestom týči nesmierne dlhý viadukt. Slovo Tianjin znamená v čínštine „nebeský riečny brod“. Mesto je medzinárodne známe tým, že organizuje letné zasadnutie Svetového fóra v Davose. 

Je tiež domovom neuveriteľnej infraštruktúry. Veľký most Tianjin je jedným z najdlhších mostov na svete a pozdĺž jeho masívneho rozpätia vedie vysokorýchlostná železničná trať medzi Pekingom a Šanghajom, jedna z najrušnejších a najziskovejších trás trvalo udržateľnej mobility v krajine. Túto trať prejdeme na mnohých zájazdoch v Číne s malými skupinami nadšencov.

Tretí najdlhší most na svete sa nachádza na trase Kita – Yaita Viaduct na Tōhoku Shinkansen. Ide o vysokorýchlostnú železničnú trať dlhu približne 674,9 km, ktorá spája Tokio s Aomori v rovnomennej prefektúre. Tōhoku Shinkansen je súčasťou siete šinkansenov, ktoré dosahujú rýchlosť až 320 km/h.

Vďaka rozsiahlym mostným konštrukciám patrí táto trať medzi technicky najnáročnejšie železničné projekty na svete. Kita – Yaita Viaduct bol otvorený v júni 1982 a počas svojej trasy prechádza cez 23 staníc, kde zabezpečuje nástup a výstup cestujúcich. Prevádzku trate spravuje spoločnosť East Japan Railway Company.

Druhý najdlhší most na svete sa nenachádza v Číne, ale na blízkom Taiwane a je asi len o sedem kilometrov kratší ako víťaz rebríčka. Changhua – Kaohsiung je kľúčovou súčasťou taiwanskej vysokorýchlostnej železnice. Dostavali ho v roku 2007 a vzhľadom na konkrétnu geografickú oblasť medzi Baguazhangom a Zuoyingom ho postavili podľa extrémne prísnych kritérií (kvôli zemetraseniam). 

Tento viadukt a inžiniersky zázrak v jednom spája dva body v rovnakej výške, aby cez ne mohli prechádzať koľajové vozidlá ako vlaky. Je to typ mosta, ktorý sa tiahne cez údolie, rieku alebo cestu a skladá sa z oblúkov, stĺpov alebo mól, ktoré sú postavené na podporu veľmi dlhej zvýšenej železnice (dôležité je najmä vlakové spojenie medzi Banguashanom do Kaohsiungom). Dá sa teda označiť za „všehomost“. 

Veľký most Danyang – Kunshan je zázrakom moderného mostného inžinierstva a svedčí o tom jeho dĺžka takmer 165 km. Doslova posunul stavbu mostov na úplne novú, dosiaľ nepoznanú úroveň. Danyang – Kunshan, ktorý je súčasťou dlhočiznej trate medzi Pekingom a Šanghajom v Číne, je najdlhším mostom vedúcim cez vodu na svete. 

Ide o lanový most, ktorý pozostáva z dvoch hlavných častí: časť Danyang, ktorá je dlhá 52,4 kilometra a časť Kunshan, ktorá má dĺžku až vyše dvojnásobok, teda 112,4 kilometra. Most navrhli tak, aby pod ním mohli prechádzať lode. Postavili ho s cieľom zlepšiť dopravu v regióne delty rieky Jang-c'-ťiang, ktorá je hlavným ekonomickým uzlom v Číne. Je súčasťou rýchlostnej cesty, ktorá spája mestá Chang-čou a Nanking. Most skrátil čas cesty medzi oboma mestami z približne štyroch hodín na niečo vyše jednej hodiny. 

Stavba veľkého mosta Danyang – Kunshan bola významným inžinierskym počinom a vyžadovala si použitie najpokročilejších a najmodernejších technológií. Navrhli ho tak, aby vydržal zemetrasenia, tajfúny a iné prírodné katastrofy. Očakáva sa, že bude mať životnosť viac ako 100 rokov. 

Niektoré mosty sú skutočne priam inžinierskymi zázrakmi, bez ktorých by sa doprava z bodu A do bodu B natiahla o niekoľko hodín, ba až dní. Iné nám imponujú už iba preto, ako vyzerajú – či už majú historickú hodnotu alebo sa stali svetovými ikonami. Oplatí sa kvôli nim vycestovať? Veríme, že náš blog priniesol odpoveď na túto otázku.