TOP 10: Najlepšie cesty za jedlom. Gastronomické tipy zo sveta

Slovensko bolo v minulosti dôležitou dopravnou križovatkou, naše pokrmy boli ovplyvňované jednotlivými európskymi kuchyňami, takže sa nie je čomu čudovať, že práve európska gastronómia je nám chuťovo najbližšie. Jedlo od mamy či starej mamy chutí vždy najlepšie. Bryndzové halušky, viedenský rezeň, tafelspitz, koložvárska kapusta... Ak by ste sa lepšie pozreli na pôvod vášho obľúbeného jedla, zistili by ste, že asi zo Slovenska nepochádza. 

V BUBO sme mali problém vybrať na prvé miesto iba jednu kuchyňu. Naši klienti si pochvaľujú jedlo v Grécku a nedajú dopustiť na suvlaki, musaku a na uhorkový šalát tzaziki. No napriek tomu my považujeme za najlepšie európske kuchyne taliansku a francúzsku. 

Taliansko má jedno z najlepších jedál na svete vôbec. Jednoduché a zároveň dokonalé tradičné recepty. Každý región má svoje jedlá. Ja mám najradšej oblasť Langhe na severozápade, potom Apúliu, kde som bol nadšený z cucina povera - čiže jedla chudoby. Dlho to bolo v chudobnom regióne z núdze cnosť a dnes je to absolútny hit.

Pozor, nie je to jedno konkrétne jedlo, v podstate tento pojem zahŕňa všetky jedlá, ktoré sa pripravili z toho, čo v chladničke zostalo. Napríklad ide o pasta ca´ muddica - špagety s opraženou strúhankou, sardelami a cesnakom, prípadne o pasta alla puttanesca - špagety s čiernymi olivami, kapary a rajčinami, alebo panzanella - zeleninový šalát s natrhaným chlebom. 

Úžasné sofistikovanejšie jedlo než to talianske je vo Francúzsku. Žabacie stehienka, ustrice, delikátne syry... My máme zájazd Tour de France - pre gurmánov, kde začíname v oblasti Champagne, pokračujeme cez Normandiu a Bretónsko, kde sa kalvados a cider zajedá klobásami. Presúvame sa k Arcachonskému zálivu s najlepšími ustricami do mestečka Cognac a končíme v Bordeaux. 

Jednoznačne sme sa zhodli, že je to Ázia, a to pouličná strava v krajinách ako: Vietnam, Malajzia, India, Turecko, Taiwan. No najprv musím spomenúť ešte jerk chicken z Jamajky, ktoré grilujú v rozrezanom hrdzavom sude. Keď budete v Karibiku, vyskúšajte, a aj keď je ambiente hrozné, ide o najlepšie kura na svete.

V Kolumbii si dajte arepas, čo je typická comida rápida (fast food). Sú to kukuričné placky naplnené syrom či mäsom. Kanadský poutine ochutnávajú stovky našich klientov ročne na našom zájazde Kanada - veľký okruh, kde ideme z Quebecu cez Montreal do Toronta a ďalej k Niagarským vodopádom. Pod poutine si predstavte hrubé hranolčeky poliate syrovou omáčkou. V roku 2007 jeden online kanadský výskum zaradil toto pouličné jedlo do top 10 kanadských vynálezov. V susednom USA sa poutine označuje ako neskoré jedlo, late night snack.

Afrika, to je marocký brochette (mäso na špajdli so zeleninou), pastilla (okrúhly koláč plnený kuracím mäsom a posypaný cukrom a škoricou) a dokonalé klobásky merguez a Egypt má zase svoj foul z bôbu či placky plnené mäsom. 

Svetový TOP street food je skutočne v Ázii. Keď sa prechádzate ulicami, neviete, čo si máte vybrať, všetko vás láka. Preto je celkom ťažké vybrať iba niekoľko jedál. 

Už vietnamské raňajky v Hanoji sú gastronomickým nebom. Bun Cha – vývar, ku ktorému dostanete grilované mleté mäso, rezance, bylinky, nakladaný kaleráb a všetko si to spolu zmiešate. Medzi domácimi sú veľmi obľúbené rezancové polievky Pho, prípadne silný hovädzí vývar Pho Bo a vynikajúce ryžové palacinky Banh Xeo alebo Banh Cuon na trhovisku.

Thajsko vás prekvapí svojou chuťou papájového šalátu Som Tam s čili papričkami. Skúste ich tri alebo štyri tak, ako Thajci a vyšľahnú vám z úst plamene. Rezancový pokrm Pad Thai je niečo, čo treba vyskúšať a zamilujete si aj zelené karí. Alebo by ste si radšej dali Pad Kra Pao, ktoré ide dopredu v rebríčku obľúbenosti? 

Indická Masala Dosa na juhu je famózna, malé guľôčky plnené zmesou zeleniny a korenistej omáčky Pani Puri je pre odvážnejších, avšak najpopulárnejšia streetfoodová pochúťka v Indii je pre každého. Ide o jedlo zvané Samosa - trojuholníky plnené zemiakmi s tamarindovým čatní. 

Kto by nepoznal turecký kebab, však? Skúste však aj „tureckú pizzu“ – lahmacun alebo pide. Viete, aký je medzi nimi rozdiel? Lahmacun je tenší a má okrúhly tvar, tak sa výzorovo podobá na pizzu, na akú sem my zvyknutí. Pide má úzky a podlhovastý tvar a cesto je hrubšie, skôr sa podobá ne nejaký sendvič. No skutočný zážitok je aj turecký chlieb s kúskom grilovanej makrely (balik ekmek) pri Galatskom moste! 

Taiwan a jeho Xiao Long Bao je fantastické jedlo. Ručne vyrobené plnené „parené buchtičky“ z tenučkého, jemného a neuveriteľne chutného cesta, ktoré sú plnené hocijakým mäsom. Pre mňa sú absolútnym topom plnka z bravčového mäsa a hľuzovky. Sú úplne identické, aj keď sú vyrábané ručne. Každá náplň má presne stanovených 21 gramov, odchýlka je iba 0,4 gramu.

Ochutnáte v Patagónii exotický steak z alpaky či lamy? Je to bežné aj v Bolívii. Steak z klokana v Austrálii som mal na mnohých miestach, dokonca aj v centre Sydney.

Do roku 2007 bolo možné v reštauráciách v Keni ponúkať divinu, a tak bol steak z kudu či zebry bežnou záležitosťou. Od roku 2007 je to zakázané a aj v Carnivore, jednej z najlepších reštaurácií v krajine, sa dá ochutnať z diviny len pštros a krokodíl, občas ťavie mäso. Mojím odporúčaním je nairobský butikový pivovar s reštauráciou Sierra Brasserie. Práve tu môžete vyskúšať 28-dňový steak s modrým syrom.

Ak chcete exotický steak, navštívte Madagaskar, kde dostanete steak zo zebu. V Juhoafrickej republike i Namíbii bežne v reštauráciách ponúkajú mäso z antilop. Naposledy som mal tú najväčšiu (antilopu losiu) v Botswane, ktorá je pritom krajinou chrániacou prírodu naozaj poctivo. Ak by ste si chceli k steaku dať typickú africkú prílohu, objednajte si pap (kukuričnú kašu). Keď máte radšej zeleninu, tak potom odporúčam pikantnú prílohu z dusenej zeleniny Chakalaka.

V Johannesburgu sa nachádza jeden z najlepších steak housov v krajine. V roku 1994 bola otvorená reštaurácia The Butcher Shop & Grill rodinou, ktorá bola v mäsiarskom priemysle tri generácie. Táto reštaurácia sa stala veľmi rýchlo uznávanou a získala mnoho ocenení. Steaky sú tu naozaj jedinečné. 

Mnohí naši klienti letia do Argentíny nie kvôli tomu, aby si zatancovali tango, ale skôr aby si pozreli futbal a dali steak, ktorý zapijú úžasným Malbecom. Sme najväčším predajcom zájazdov do Argentíny na Slovensku a zájazd Argentína, Brazília je veľmi populárny vyše dvoch desaťročí – geniálny steak vám tu viem garantovať.

Najlepší steak v USA som mal v reštaurácii, kde ho jedáva aj investor Waren Bufet. V Smith and Wollensky oslavuje tento miliardár narodeniny a raz ročne tu usporiada aj známy charitatívny obed. Obsluhoval ma ten istý čašník.

No najlepší steak sveta viete ochutnať v Japonsku. Ale nie hocikde, odporúčam vyraziť do mesta Kobe. Podobne ako pri cognacu, iba mäso z kráv z Kobe sa môže volať Kobe. Tieto kravy masírujú, púšťajú im Beethovena a Mozarta a dávajú im piť pivo. Ten mramorový steak je skutočne zázrak! Ak máte radi steaky, vyrazte s BUBO do Buenos Aires, do New Yorku či na zájazd do Japonska.

Mexické tacos, enchilady, nachos, tostadas vedia byť poľahky vegetariánske. Mexická kuchyňa je veľmi zdravá. Guacamole – avokádovú pastu – pripravovali už starí Aztékovia v predkolumbovských časoch. Až Kolumbus doniesol z Ameriky: zemiaky, kukuricu, paradajky, čili či čokoládu. Na zájazdoch v Mexiku naši klienti ochutnávajú jedlá s mole – čo je vlastne čokoláda naslano – ochutnávame to v meste Oaxaca v reštaurácii, kde mole skúšal britský kráľ Karol či japonský cisár.

V Turecku je imam bayildi skvelé osmanské jedlo z baklažánov, ktoré sa naplnia zmesou cibuľky, cesnaku, rajčín a olivového oleja. 

Za fenomén islamského sveta sa považuje falafel. Najlepší robia v Jeruzaleme, ale perfektný je aj v jordánskom Ammáne v podniku Hashem’s. V Egypte namiesto cíceru používajú fazuľu fava a falafel tu volajú ta’amiya. Podávajú ju v pita chlebe, s čalamádou, šalátom a tahini.

Irán je krajina kebabu, ale aj tak človek nájde skvelé zeleninové jedlá, najmä z baklažánu ako Mirza Ghasemi, plnené baklažány alebo plnené papriky. Za zmienku určite stojí Ash-e Reshte - hustá polievka s fazuľou a rezancami, prípadne Adas Polo - ryža so šošovicou, ktorá je podfarbená škoricou, hrozienkami, datľami, orieškami. Najobľúbenejší šalát v Iráne je Salad Shirazi, ktorý pozostáva z najemno nakrájaných uhoriek, rajčín a cibule. Naším BUBO tipom na jednu z najlepších vegetariánskych reštaurácií v Teheráne je Ananda Vegetarian Restaurant.

Vegetariáni budú nadšení z indického karí, šošovicového dhálu. Čím viac cestujete južnejšie, tým viac zeleniny sa v jedlách nachádza. Štát Kérala v južnej Indii  je rajom pre vegetariánov či vegánov. Banánový list plnený karí omáčkami a všetko jete pravou rukou a k tomu čerstvú parathu a čaj s mliekom. V reštaurácii Surguru (Pondicherry) vyskúšajte placku z fermentovanej ryžovej múky s čatní - Uttapam. Prípadne, ak by ste sa chceli najesť na mieste s nádherným výhľadom, v BUBO odporúčame Surya Veg Restaurant (Madurai), ktorá okrem vegetariánskych špecialít ponúka panoramatický výhľad na celý Madurai.

Svetovou jednotkou pre vegetariánov je však Srí Lanka. Medzi ich špeciality patria hoopers - ryžové rezance, kottu roti - špeciálne posekaná placka s rôznymi ingredienciami. Ryža s typicky srílanskou karí omáčkou, ktorá sa varí z kokosového mlieka, chilly a rôzneho korenia. Typickým vegetariánskym pokrmom je dosa. Ide o chrumkavú ryžovú placku, ktorá sa robí na množstvo spôsobov - s rozpusteným maslom ghí, cibuľou, prípadne ako masala dosa (zo zemiakov na kari). No na tomto rajskom ostrove môžete ochutnať aj gado gado - šalát zo zeleniny, vajíčok a arašidovej omáčky.

Na dovolenku na Srí Lanku odlietame každý týždeň – nie nekvalitným chartrom, ale päťhviedičkovou aerolinkou. Každý aktívny program je vždy s profesionálnym slovenským sprievodcom, ktorý absolvoval BUBO cestovateľskú akadémiu.

Čím ďalej, tým viac si naši klienti rezervujú na našich zájazdoch michelinské reštaurácie. Tie najlacnejšie som spomínal v mojom blogu Najväčšie zážitky Ázie. Spomínal som tam, kde zaplatíte za michelinku šesť či dokonca iba dve eurá. Naši klienti ich pravidelne navštevujú v Singapure, Hongkongu či v Taiwane – zájazdy sem realizujeme 365 dní v roku a vždy s profesionálnym slovenským sprievodcom.

Možno to bude pre vás prekvapenie, ale najviac michelinských reštaurácii na svete má Tokio a na treťom a štvrtom mieste sú ďalšie japonské mestá. Kvalita je pre Japonsko príznačná a úžasné jedlo vychádza z tradície kaiseki – ak ste gurmán mali by ste sa do Japonska vybrať a neoľutujete! Napríklad v reštaurácii Nakajima si môžete objednať Yanagawa Nabe (vyprážané sardinky s vajíčkom, ryžou) a k tomu polievku miso. Za takéto jedlo v tejto michelinskej reštaurácii zaplatíte iba 10 eur. Avšak ak sem chcete prísť, musíte si počkať v rade asi 30 minút. Vopred si neviete rezervovať stôl. Presvedčiť sa o tom môžete s nami na zájazde do Japonska.

V Európe je najviac micheliniek v Paríži. Osobne mám veľmi rád Bordeaux, ale menej známym gastronomickým top tipom je v Baskicku San Sebastian a Bilbao, ktoré v BUBO navštevujeme na zájazde Zelené Španielsko.  

Najďalej som putoval za michelinkou v Uruguaji, do mesta Garzon, čo bolo po prašnej ceste mnoho hodín jazdy z Montevidea.

Najexotickejšie michelinské reštaurácie som navštívil v Grónsku a na Faerských ostrovoch – ide o reštauráciu Koks s dvomi hviezdičkami. Tradičnosť tu interaguje s modernitou. Je to miesto, na ktorom sa zdokonaľuje tradičná príprava jedla – sušenie, fermentovanie, solenie či údenie. Ponuka je obmedzená, máte tu iba degustačné menu za 250 eur. Do tejto reštaurácie je pomerne ťažké sa dostať, lebo sa sem zmestí iba 8 ľudí! Takže ak sem chcete ísť, musíte si spraviť rezerváciu dlho vopred. Realizujeme sem najviac zájazdov na Slovensku aj v Čechách, tak máme celkom slušné skúsenosti a vieme vám odporučiť tie najlepšie miesta.

Ak sú dnes michelinské reštaurácie nad váš budget alebo jednoducho nechcete toľko míňať, mám tu tipy nielen na lacné jedlo, ale na jedlo zadarmo. Je to možno neuveriteľné, ale vo svete sú miesta, kde dostane pútnik (teda aj cestovateľ) najesť zadarmo. 

Na severozápade Indie prosperuje zvláštne náboženstvo – sihkov. Ja ich svätostánky navštevujem tridsať rokov v Dilí alebo priamo v ich najsvätejšom meste Amritsare v Zlatom chráme. Každopádne každý ich gurudwara (sikhský chrám) má langar (jedáleň), kde denne dostanú najesť desaťtisíce ľudí. A zadarmo. Môžete tu aj zadarmo prespať – možno je to dobrý tip pre mladých cestovateľov. My tu s klientami nespíme, ale vždy ideme do kuchyne a pomáhame tu piecť placky a pripravovať čerstvý dahl.

Neuveriteľnú pohostinnosť som zažil v moslimských krajinách a to počas ramadánu, kedy sa po západe slnka koná iftar – napijete sa ťavieho mlieka, zjete datľu a potom nastávajú neuveriteľné hody. Taktiež na najväčšom festivale sveta na Arbain a Ašure v Iraku je všetko, ale totálne všetko zdarma.

Nie úplne zdarma, ale jedlo dostanete aj v leteckých spoločnostiach – my lietame tými najlepšími a to je priepastný rozdiel oproti low-costom a jedlo na palube mne akosi chutí viac. A k tomu ešte úžasný výber vín priamo na palube. Napríklad v Air France vinnú kartu zostavuje významný švajčiarsky someliér Paolo Basso. Nehovoriac o tom, že keď letíte triedou biznis, tak je to zážitok o level vyššie. Letisková gastronómia sa uberá míľovými krokmi k tomu, že onedlho budeme na letiská chodiť za michelinskými kuchármi. Dokonca Gordon Ramsay už na jednom z najlepších letísk na svete pôsobí. Kde? V Dohe.

Teraz na trh vstúpil luxusný brand Louis Vuitton s reštauráciou, ktorej šéfuje trojhviezdičkový michelinský kuchár Yannick Alléno. Všetko v kvalite známeho monogramu. Nájdete ju v Louis Vuitton Loungei Qatar Airways, kde si môžete spríjemniť čas pred odletom.

Lietam veľa, nedávno som letel na Papeete cez pol zemegule a na jedlo na palube som sa naozaj veľmi tešil. Niekedy je treba naozaj zvážiť či je lepšie letieť lacnejšie, alebo si priplatiť a mať lepší komfort a služby.

Slepačia, rajčinová, minestrone či studené gaspačo? Svoje zastúpenie medzi najlepšími polievkami sveta má aj slávne španielske gaspačo. Oproti ostatným polievkam v našom rebríčku sa podáva za studena a má v sebe príjemnú, osviežujúcu chuť, ktorá vás skvele nakopne v španielskej horúčave. Gaspačo v sebe ukrýva viacero druhov zeleniny od rajčín, uhoriek, cibule, papriky či cesnaku až po olivový olej, vínny ocot, koreniny či bylinky.

Minestrone patrí medzi talianske zázraky a perfektne vystihuje príslovie „v jednoduchosti je krása“. Ide totiž o zeleninovú polievku, ktorá svojou čerstvosťou a chuťou zmetie zo stola všetko ostatné. Jej názov poznáme od 18. storočia, ale ľudia si ju v obmenách vychutnávajú viac než 2000 rokov a poznali ju aj starovekí Rimania. Kedysi do nej ľudia dávali to, čo našli doma a aj preto by ste dnes našli tisíce receptov líšiacich sa od rodiny k rodine a od regiónu k regiónu.

V Európe musím spomenúť ešte dve rybacie polievky – maďarské halászlé a francúzsku bujabézu, ktorú odporúčam jedávať v reštauráciách, ktoré vlastnia takzvanú bujabézovú chartu (presne dohodnutý recept). Takéto reštaurácie nájdete v Marseille či v Cassis, kde to mám veľmi rád. Tam bujabéza chutí ako má a je podávaná tak, ako sa podávať má.

Harira je ramadánová polievka v Maroku a ešte keď si ju dáte niekde v Marakéši na námestí Jamma el Fna, tak je to dokonalý gurmánsky zážitok.

Tom Yum. Prestížny rebríček CNN ju zaraďuje medzi 50 jedál, ktoré musíte za život ochutnať. A tam jej patria popredné priečky. Dokonalosť Tom Yumu tkvie v jeho exotických surovinách. Len si vezmite, že sa do polievky dáva galangal, limetkové lístky, citrónová tráva, čili papričky a napokon do nej vhodíte kúsky kuracieho mäsa, rýb alebo kreviet.

Clam chowder na Fishermen Piere v San Franciscu je hustá mušľová polievka v žemli a je nezabudnuteľná. Juhovýchodoazijská laksa a turecký merdžimek čorba z červenej šošovice. Mnohí poznáte vietnamské Pho Bo. Každá polievka, ktorú som spomenul je unikátom.

Áno, komunitné jedlá sú o tvorení komunity. U nás to nie je zvykom, považujeme deliť si stravu za neslušné či nehygienické, no v skutočnosti práve toto vytvára silnejšie priateľstvá a celkov vzťahy.

Čínsky Hot Pot v Chengdu, brutálne pikantný a množstvo čili papričiek, celá skupina sa naje a je to skvelý zážitok. Hot pot je v strede a okolo neho je množstvo tanierov so zeleninou, mäsom a vy si ich pripravujete podľa svojho gusta. V Sečuáne máte často dve možnosti, kam si ingrediencie ponoriť – pikantnú a brutálne pikantnú.

Samarkand a jeho plov. Jedlo zážitkom, obrovská misa a desať ľudí sa z plovu naje. Ide o jedlo z baranieho mäsa alebo hovädziny. No treba ísť na obed ešte pred dvanástou, pretože o jednej už často niet ani zrnko ryže. Plov som mal na mnohých miestach aj v Tadžikistane alebo Kirgizsku, kde plov volajú Oš.

Arabské krajiny milujú komunitné jedlá a teda Saudská Arábia, Jemen alebo Bahrajn či Katar, myslím napríklad Mandi, kde sa na bronzovú tácku dá obrovská kopa ryže, ťavie mäso a všetci jedia pravou rukou.

O ceviche sa bijú Chile a Peru. Ide o čerstvú rybu marinovanú v limetkovej šťave – je to také latinskoamerické sašimi a naozaj ide o TOP špecialitu, ktorá je doslova národným jedlom Peru. Peru opakovane vyhráva ako kulinárska destinácia kontinentu. Ceviche zapije národným drinkom pisco sour a potom vám už nič nebráni vyraziť na Machu Picchu a k jazeru Titicaca.

Krabie mäso obsahuje piatu chuť – umami a preto nám vraj tak chutí. Najlepšie kraby sveta som jedol na Kamčatke, potom v najjužnejšom meste sveta (Ushuaia) a v meste Kirkenes, na úplnom severe Nórska, kde chodia naši klienti týchto obrovských krabov loviť. 

Spaghetti ai ricci di mare. Len si predstavte, že sto gramov čerstvých morských ježkov z Nórska alebo Japonska môže stáť až dvestopäťdesiat eur za gram.

Na záver nesmieme zabudnúť naj dezerty. Dajte si Sacherku v centre Viedne, krémeš na Slovinskom jazere Bled a zmrzlinu v San Gimignano, kde tvrdia, že je tá najlepšia na svete alebo Grom v Miláne.

Krémeš naozaj vznikol v Slovinsku a príbeh začal v cukrárni ikonického Hotela Park. Práve tu mal v roku 1953 cukrár Ištvan Lukačevič začať s tradíciou, ktorá pokračuje dodnes. Od tohto momentu sa ich tu vyrobilo a predalo už viac než pätnásť miliónov, a tak si môžete byť istí, že presne vedia, ako ho vypilovať do dokonalosti. Ja osobne milujem talianske cannoli siciliani a Pastéis de Nata v Beleme v Lisabone.  

Palacinky jeme každoročne nielen v Bretónsku, ale aj vo Francúzskej Guyane či na Réunione. 

Baklava v Gaziantepe je najlepšie čo môžete ochutnať. Len v Gaziantepe je cca 500 pekárničiek, kde robia najlepšiu baklavu na svete. Svet dobyla v 15. - 19. storočí vďaka Osmanom a ak chcete to najlepšie, tak potom treba ísť do cukrárničky Imám Cagdas.

Na Novom Zélande si vychutnávame - tortu Pavlova, pomenovanej po slávnej primabaleríne, ktorá bývala v hoteli vo Wellingtone. Šéfkuchár sa inšpiroval baletnou sukňou Anny Pavlovovej zo svetlozeleného hodvábu. Krém z našľahaných bielkov a šľahačky predstavoval sukňu. Aby bola torta podobnej farby ako sukňa, ozdobil ju kivi. Vyskúšajte ochutnať tento národný dezert s nami na zájazde na Nový Zéland. Prechádzame Severný aj Južný ostrov a spájame si ho aj s Austráliou.

Ako dezert si každý deň naši klienti vychutnávajú exotické ovocie a aj bežný ananás chutí vonku inak. V Amazónii som videl ovocie, ktoré som nikde inde na svete ešte nevidel a chutilo vynikajúco.

Lovenie gastrozážitkov neoľutujete

Cestovanie značne človeka rozvíja a ten, kto sedí doma, oveľa prichádza. Jedlo „tam vonku“ je skutočným veľkým zážitkom. Tak ako chutí pizza inak priamo v Neapole, chutí inak ananás na Havaji či suši v Japonsku.

Svetový trend je slow cooking a lokálne čerstvé suroviny, tak skutočne chutí to jedlo vo svete inak.