Čo vidieť, kým to nezmizne?

V minulosti sme mnohé vecí už stratili. Atlantídu či bájne mesto plné zlata – El Dorado. Už za moju krátku 30-ročnú cestovateľskú kariéru vidím, ako sa svet mení – veď aj bývalé Československo je na nepoznanie. 

Chránime našu planétu, snažíme sa veci zachovať, vstupné do vychytených pamiatok ide stále hore ako rakety SpaceX, ale nezabránime všetkému. 

Sahara odkusuje z dedín a miest na severe Afriky, ľadovce sa topia, ostrovy sa potápajú. Teraz máte šancu vidieť posledné zvieracie druhy či posledné kmene a takto ich aspoň vo svojej pamäti či na fotografiách zachovať pre ďalšie generácie.

Vysychá Aralské jazero, ktoré navštevujeme na našom zájazde v Uzbekistane. 

Grécku staroveku Olympiu, miesto vôbec prvých olympijských hier v roku 776 p.n.l., posledné požiare skoro zničili.

V ohrození sú aj Benátky - „Plávajúce mesto“, ktoré sa potápa.

Veľká koralová bariéra v Austrálii a druhá najväčšia v Belize sa zmenšili za ostatných tridsať rokov každá o polovicu.

Napísal som aj blog o unikátnych kmeňoch a odporúčam ich navštíviť taktiež čo najskôr. Ja práve v týchto "primitívnych" ľuďoch hľadám to prapôvodno človeka a, čuduj sa svete, ho aj nachádzam. Nie v našich parlamentoch, ale tu. Kým ste prišli na svet, všetko to tu výborne fungovalo a bude aj keď odídete. Život v kmeňoch ma naučil nadhľadu. Odporúčam ich návštevu. Teraz!

Aj mnohé zvieratá sú ohrozené. Populácia goríl v Rwande za posledných 30 rokov, kedy ich navštevujeme, vzrástla však na dvojnásobok. Na tomto príklade (za návštevu goríl sa platí vysoký poplatok) vidieť, že keď skutočne zamedzíte overtourizmus a z návštevy goríl spravíte elitnú záležitosť, funguje to. Toto je smer, či sa to komunistom, progresívcom, ľavičiarom a rovnostárom akéhokoľvek druhu páči či nie. Gorily horské v Rwande sú ukážkou veľkého úspechu a jednoznačného výsledku. Vidieť, „že to ide.“

Menej šťastia majú najväčšie opice sveta - mandrily, za ktorými chodíme do Gabonu. Ich počet je vraj stabilný. Len neviem, čo to znamená. Musím povedať, že ich návšteva na našom zájazde Posledný raj vo mne zanechala veľmi silný dojem.

Psy hyenovité som videl iba raz. Vyskočil som vtedy z džípu a bežal k svorke, bol som totálne vo vytržení. Ani sa nepohli, mali po love a spokojne si ležali v tieni stromu.

Polárne medvede sú dnes chudáci – ich lovištia sa roztápajú. My ich stále ešte vieme na niektorých našich zájazdoch nájsť, ale o chvíľu si fotografiu na Severnom póle – takú, akú som si urobil ja, neurobíte – ľad tu nebude a na Severnom póle sa budete člnkovať. Toto nie je žart, sem to speje.

Ešte raz, nechcem byť patetický, a preto vás upozorňujem aj na dve gurmánske záležitosti. Definitívne zatvoria reštauráciu Noma v Kodani. Teraz je posledná šanca.

Bordeaux, ktoré má najlepšie víno sveta, stratí za najbližších 40 rokov približne dve tretiny svojej produkcie. Lepšie vínko sa bude pestovať na svahoch Karpát, ktoré sú stále teplejšie, a možno aj vo Švédsku.

Na desiate miesto, medzi najohrozenejšie, som dal Amazonskú džungľu. Amazónia je rozľahlý prales prezývaný „Pľúca Zeme“, ktorý je starý milióny rokov a je domovom pre viac ako tretinu rastlinných a živočíšnych druhov planéty Zem – plus pre niektoré z posledných indiánskych kmeňov na svete.

Amazónia je naozaj vážne ohrozená odlesňovaním. Ochranári tvrdia, že sa za posledné štyri desaťročia zničilo asi 40 % pralesa, predovšetkým kvôli ťažbe nerastných surovín, priemyselnému poľnohospodárstvu a nelegálnej ťažbe dreva. Mal som tú možnosť a Amazonskú džungľu som navštívil vo všetkých 9 krajinách Južnej Ameriky, kam lesy zasahujú. Keď som niekedy prelietal nad džungľou - napríklad v Guyane, jasne bolo vidieť vysekané plochy a ťažkú techniku ťažobných spoločností.

V Brazílii som letel nad džungľou mnoho ráz aj za prezidentovania Jaira Bolsonara a pozeral som sa, no vypaľovanie ani žiadnu devastáciu džungle som nevidel. Podľa mňa si FUNAI robí svoju prácu dobre. O histórii, ale aj o dnešku tejto štátnej brazílskej organizácie, píšem (aj kriticky) v blogu Ekológia a udržateľnosť Amazonského pralesa.

Každopádne, Amazonský prales sa zmenšuje, zvierat je menej a kmene sa civilizujú úžasnou rýchlosťou. Keď teda chcete vidieť Amazonskú džungľu ešte v akom-takom stave pôvodnosti, zdá sa, že teraz je posledná možnosť. Najlepšiu Amazóniu môžete navštíviť na našom desaťdňovom zájazde Francúzska Guyana, Surinam, Guyana. Odporúčam tu letieť k vodopádu Kaieteur, ktorý je jedným z najkrajších vodopádov sveta. Najväčší „singledrop“ vodopád sveta hučí v hustej džungli a celý výlet je jedným krásnym amazonským zážitkom.

Najviac našich klientov obdivuje mohutnosť Amazónie v Peru v Puerto Maldonado, následne v Kolumbii v meste Leticia a ja odporúčam aj Brazíliu a mesto Manaus, kde okrem ťažkých expedícií ponúkame aj luxusné lodže, ktoré zvládne aj dobrodruh - nazval by som to - stredného kalibru...

Na našich zájazdoch do Amazónie platíme poplatky za udržateľnosť – na poslednej ceste sme takto pomohli cez organizácie AYRCA a Kumirayoma 850 indiánskym rodinám kmeňa Janomani. Toto je smer, ktorému verím: inteligentný a profesionálny turizmus, ktorý bojuje proti lacnému „overtourizmu“ devastujúcemu našu prírodu a kultúru. Svojimi cestami s BUBO každopádne prírode vždy pomôžete! Zamestnávame skúseného manažéra, ktorý sa u nás venuje presne tejto problematike - ekológii a udržateľnosti.

Súostrovie Galapágy patrí pod Ekvádor a práve tu Charles Darwin sformuloval svoju evolučnú teóriu o pôvode druhov. Dvadsaťjeden ostrovov Galapág ponúka ohromnú rozmanitosť flóry a fauny - od obrovských korytnačiek, 60 druhov vtákov, jašterov, ktoré plávajú v mori. Prejsť na Galapágoch z južnej na severnú pologuľu bol jedným z mojich cestovateľských snov.

Galapágy sú totižto spolu s Kiribati jediným súostrovím, ktoré pretína rovník. Nemôžem to pre vás odporučiť, bolo to kymácanie sa po mori a išlo skôr o cestovateľskú záležitosť než o spoznávanie Galapág. Odvtedy sme však „naše Galapágy“ vylepšili a posledných päť rokov sme jednoznačne najväčším organizátorom ciest na súostrovie Charlesa Darwina.

Galapágy sú prírodným rajom, turizmus sem sa bude ešte viac obmedzovať a ja verím, že zakážu plavbu veľkým turistickým lodiam, ktoré devastujú zakonzervované unikátne prostredie. Denne tu priemerne zakotví jedna loď s 2 000 pasažiermi…

Každou cestou s BUBO podporíte ekologické aktivity na Galapágoch. Platíme kartu Ingala a ešte aj ekologický poplatok priamo na mieste. Vopred máme jasne definovanú trasu aj naše aktivity, aby sme nenabúravali vzácny ekosystém ouvertourizmom.

Neviem, či som na inom letisku zažil tak tvrdú ekologickú kontrolu, ako práve tu na Galapágoch. O ochranu Galapag sa zaujíma aj britský kráľ Karol III., ktorý ich navštívil tesne pred mojou cestou.

O Galapágoch sa dočítate v mojom blogy kde porovnávam Galapágy so Seychelami.

Každopádne, treba sem vyraziť čím skôr. Je totižto možné, že vstup na ostrovy úplne zakážu.

Toto je ukážka toho, ako vyzerá návšteva niektorých pamiatok v praxi a ako sa veci menia. Taj Mahal som za posledných 30 rokov navštívil 22-krát. Najprv bol vstup iba niekoľko centov, menej než jedno euro.

Následne zakázali okolo neho chodiť motorovým vozidlám. Rapídne zvýšili vstupné a pridali elektrické „vláčiky“, ale všetko išlo skôr o marketing ako o naozajstnú ochranu. Dnes sa zdá, že aj jednému z novodobých divov sveta – slávnemu Tadž Mahalu – hrozí zatvorenie.

Tadž Mahal je jedna z najikonickejších indických pamiatok pod patronátom UNESCO, najkrajší chrám postavený z lásky. O jeho zatvorení pre turistov sa stále viac a viac hovorí. Jednak ide o znečistenie, ktoré je v Indii naozaj otrasné. Indovia sa obávajú, že sa biely mramor rokmi zmení na čierny. No druhým dôvodom je lobizmus indických moslimov (je ich vyše 180 miliónov), ktorí tvrdia, že Taj Mahal je pietne miesto a svojou návštevou ho turisti znesväcujú.

Každopádne, radím vám, vyrazte k Taj Mahalu čo najskôr!

Tá symetrická stavba je prekrásna z 5 kilometrov aj z 5 cm. Do bieleho mramoru sú metodou Pietra dura vsadené polodrahokamy a drahokamy. Ja sa tu určite zastavím aj tento rok. Taj Mahal je prekrásnym umeleckým dielom... A vstupné oproti iným pamiatkam je stále nízke.

Soľnú púšť Salar de Uyuni v Bolívii navštevujeme spoločne s Machu Picchu, o ktorého zatvorení sa hovorí taktiež.

Keď som tu bol po prvý raz v roku 1999, nebolo žiadne obmedzenie, ale je pravda, že sme tu boli vtedy úplne sami. Vyliezli sme na Huayana Picchu, bola to paráda. Neboli tu žiadne zábrany a nikto nás neusmerňoval. Posledný raz som tu osobne bol v decembri 2019, tesne pred vypuknutím pandémie covidu. No naši klienti boli na Machu Picchu aj tento týždeň. Mám teda vskutku dobrý prehľad o vývoji.

Za tie roky vidím, ako sa vláda snaží zredukovať počet turistov. Na Machu Picchu sa už bežne nedostanete a my objednávame lístky pre našich klientov dlho dopredu. Trend je taký, že sa musíte vyznať, inak sa do pamiatok nedostanete a cestovný ruch sa z toho masového overtourizmu vracia do rúk profesionálov.

Na Machu Picchu napríklad musíte vopred zadať číslo vášho pasu a neexistuje zmeniť meno. Ak by ste si dovtedy vymenili pas, musíte doniesť jeho kópiu. Inak vás dovnútra nepustia. Dnes sa musíte doslova vyznať, aby ste niečo videli a dostali sa na miesta, odkiaľ si Machu Pichu dobre (a bez ostatných turistov) nafotíte.

Bolívijský Salar de Uyuni je bielym magnetom pre influencerov na Instagrame. Ide o najväčšie a najpôsobivejšie soľné pláne na planéte. Problémom je, že sedia na polovici svetových zásob lítia, ktoré ťaží bolívijská vláda. S rastúcim dopytom po lítiových batériách sa tak nedotknuté soľné pláne môžu čoskoro stať legendou.

Ide o odchádzajúci "kultúrny fenomén."  Možno je jeho zaradenie do tejto tabuľky trošku provokatívne a poviete si, nech už TO skončí. No ono TO naozaj skončí. Už sú to posledné roky, čo viete zažiť Kubu ako „pravú Kubu“. Už to nie je Fidelova Kuba, ktorú som mal možnosť zažiť ja, ale stále ide o unikátny ostrov a Kubu sa jednoducho oplatí vidieť.

Bol som vo všetkých štátoch Karibiku, ale Kuba je pre mňa naj – najviac hudby, rumu a cigár a nádherných priemyslom (a priemysleným turizmom amerického typu) neznečistených pláží. Sme najväčším predajcom USA, ale aj Kuby, prvý diplom sme dostali už v roku 2000 a veľvyslanectvo nám ho ako najväčšiemu realizátorovi zájazdov udeľuje odvtedy každoročne. Radi vám budeme slúžiť aj pri vašej najbližšej dovolenke a posnažíme sa, aby tá dovolenka bola tou najlepšou.

Ešte jedna poznámka. Poznám cestovateľov, ktorí išli na Kubu sami a nepáčilo sa im. My nie sme komunisti, no s BUBO sa vám páčiť bude. Ísť a neísť s BUBO je o dobrej či zlej dovolenke. O to, aby sme dodali našim klientom lepšiu dovolenku, sa aspoň urputne (je to už vyše 30 rokov) snažím - viď Môj najhorší rok v biznise.

Táto sopka na rovníku nezmizne, no roztápa sa jej ľadová pokrývka. Zasnežený vrchol najvyššej hory Afriky je pre nás zvečnený v príbehu Ernesta Hemingwaya z roku 1936 The Snows of Kilimanjaro. Kilimandžáro je takto jeden z najživších príkladov globálneho otepľovania v praxi. Vedci totižto zistili, že 85 percent ľadu, ktorý pokrýval horu v čase Ernesta Hemigwaya, sa teraz roztopilo.

Niektorí predpovedajú, že legendárne tanzánijské ľadovce by mohli úplne zmiznúť do dvoch desaťročí.

Aj turizmus na Kilimandžáro je príklad toho, že návštevou hory jej pomôžete. Za každý deň na Kilimandžáre sa totižto platí poplatok, ktorý ide na ochranu prírody.

Prekvapivú krásu a rôznorodosť Kilimandžára vidieť už ak si prečítate môj blog: Kilimadžáro je prekrásne. Čím viac dní strávite na Kilimandžáre, tým viac platíte a tým viac peňazí ide späť do ochrany hory.

Som hrdý na to, že BUBO je jedinou cestovnou kanceláriou Slovenska, ktorá je členom KPAP - organizácie, ktorá zabezpečuje, aby každý, aj ten posledný nosič, ktorý nosí naše záchody, dostal adekvátne ohodnotenie a adekvátny výstroj. Na „Kili“ nás Slovákov majú radi a je radosť vidieť žiaru v očiach našich nosičov, keď tancujú. Je to však win-win situácia. Oni sú radi a my máme väčšiu šancu dobyť vrchol.

Zo 150 kolosálnych ľadovcov za posledných 100 rokov ostalo 25. Patagónske ľadovce sa stenšujú priemernou rýchlosťou 2 metre za rok. Preto ich odporúčam pridať do svojich cestovateľských plánov. Patagónske ľadovce tvoria najväčšie množstvo ľadu na južnej pologuli mimo Antarktídy. Len tri z ľadovcov – vrátane Perito Moreno – sa v posledných rokoch rozširujú, ale zvyšných 90 % sa zmenšuje. Zdá sa, že je posledný čas vidieť ľadovcové polia južnej Ameriky predtým, než sa stratia v mori.

Vieme, kam ísť, aby sme videli, ako sa kusy ľadu veľkosti nášho paneláku zrútia do vody. Aj toto sú naše zábery.

Priznám sa, ja som bol z Patagónie doslova nadšený a keď Nori tvrdia, že majú najkrajšiu prírodu na svete, je to iba preto, že neboli v Patagónii.

Na tretie miesto som dal Maldivy, prekrásne ostrovy, ktoré sa potápajú. Nie sú však jediné. Tento, zdá sa, nezvratný osud, čaká mnohé ostrovy - hlavne Tichého oceánu. Paniku som zažil na Šalamúnových ostrovoch, Kiribati, v Mikronézii, na Marshalových ostrovoch aj v najmenej navštevovanej krajine sveta - Tuvalu. Hovorí sa aj o Palau. O týchto krajinách sme napísali pekné blogy, kde nájdete naše zábery z dronov.

Už v roku 2009 mal prezident Maldív stretnutie vlády pod vodou, aby upozornil na to, čo sa deje a kam jeho krajina smeruje. Tým, že vyrazíte na Maldivy, nebudete mať len prekrásnu dovolenku, ale svojimi peniazmi podporíte ekonomiku Maldív, a tak táto krajinka v Indickom oceáne môže pre svoju záchranu viac urobiť. Nie je to o tom nenavštevovať Maldivy, naopak!

Maldivy sú krajinou s najnižšou polohou na celom svete. Environmentálny program OSN predpovedá, že Maldivy budú prvou krajinou, ktorá sa celá stratí v oceáne. Keď sú Maldivy vaším snom, neváhajte!

Je to krutá irónia, ale Mŕtve more dnes umiera. Zmes ľudských a geologických faktorov, to, že ľudia využívajú rieku Jordán stále viac a viac - to všetko prispieva k zániku tohto starovekého mora, kde hladina vody klesá rýchlosťou asi meter za rok.

Hovorí sa, že o 30 rokov tu Mŕtve more nebude. No už o zopár rokov môže hladina klesnúť tak, že more začne zapáchať a stratí svoje liečebné účinky.

Na izraelskej strane sú rezorty vybudované úboho, ale na jordánskej strane nájdete luxusné hotely a liečivé bahno je zdarma. Opäť tým, že sem prídete Mŕtvemu moru, oddialeniu jeho zániku, iba pomôžete. Ide o najnižšie miesto na Zemi a Jordánske kráľovstvo je krásnou a bezpečnou krajinou, ktorá je aj cenovo dostupná.

Vyrazte k Mŕtvemu moru a zastavte sa na biblických miestach – pri hrobe Mojžiša, jeho brata Árona, na mieste, kde krstili Ježiša Krista či pri najstaršom kostole sveta – všetko nájdete v Jordánsku.

Ak chcete vidieť afrického nosorožca či geparda vo voľnej prírode, tak teraz je posledná šanca. Nosorožce aj gepardy totižto vymierajú. Nosorožcov je na svete päť druhov, ale iba dva žijú v Afrike. Predkovia týchto nosorožcov pochádzajú z doby pred 50 miliónmi rokov, takže ide o prehistorického tvora.

Môj kolega Martin Karniš ešte hladkal posledného žijúceho samca poddruhu nosorožca tuponosého-severného. Vy už túto možnosť mať nebudete, tento poddruh s týmto samcom v podstate vymrel.

Gepard, to je sen každého milovníka prírody a návštevníka safari. Sú to najrýchlejšie suchozemské živočíchy, pričom na krátkej vzdialenosti (500 m) dosahujú rýchlosť 110 až 120 km/h. Z nuly na 100 km/h sú schopní zrýchliť za tri sekundy, to je ako Porsche. V Iráne žije posledných 12 kusov gepardov.

Ide o najrýchlejšie vymierajúcu mačkovitú šelmu. Za posledných 100 rokov sme prišli o 90 % populácie. Dnes žije väčšina v južnej Afrike (Namíbia a Botswana), kde paradoxne žije väčšia populácia mimo chránených území. Práve v národných parkoch majú viac nepriateľov, ako sú levy, leopardy a hyeny.

Len 5 mláďat zo 100 sa dožije dospelosti. Najčastejšie ich vidíme na našich zájazdoch v Maasai Mara v Keni alebo Serengeti v Tanzánii. Ja som však úžasnú rodinku gepardov videl aj v Juhoafrickej republike.

Sú denní lovci a majú radi miesta s výhľadom, odkiaľ majú prehľad o potencionálnej koristi. Mláďatá často predávajú pytliaci do arabských krajín ako maznáčikov a poľovné zvieratá.

Sme najväčší organizátori safari a vieme, kde gepardy nájsť – v Keni poznáme miesto, kde žije 5 „gepardích“ bratov a máme naozaj ohromné percento úspechu. Môj brat zažil to, že mu gepard počas safari vyskočil na strechu jeho džípu.

Afriky sa nemusíte báť, my sem chodíme od roku 1989 a máme preverené krásne lodže a hotely. Afrika s profesionálmi je bezpečná.

Poslaním BUBO je okrem rozvíjania cestovateľstva podporovať udržateľnosť v cestovnom ruchu. To, čomu verím, je ekoturizmus! Podľa WWF (World Wildlife Fund) – Svetový fond na ochranu prírody - ekoturizmus vie ako najsilnejší impulz zastaviť odlesňovanie. Verím, že udržateľný turizmus vie najlepšie zachovať aj pôvodné kmene.

Kmeňové spoločenstvá nemusia svoje územia predať ťažobným spoločnostiam, ale „prenajímajú“ ho zodpovedným turistom, ktorí chcú, aby územie aj kmene vyzerali čo najpôvodnejšie.

Preto si myslím, že profesionáli v turizme dokážu bojovať proti overtourizmu (iba profesionál, ktorý dané územie pozná, vie odbočiť mimo instagramových spotov) a za udržateľnosť svojím zanietením a hlavne know how.

Každopádne, odporúčam - vyrazte do sveta, kým to ešte ide. Nečakajte na nič, cestujte. Svet je stále taký krásny...