Najkrajšie metrá sveta

Myšlienka postaviť podzemný transportný systém vznikla prvýkrát v 30. rokoch 19. storočia. Londýnska železničná spoločnosť dostala povolenie postaviť takýto systém v roku 1854. Prvá linka bola otvorená 10. januára 1863 a v úvodný deň zaznamenala úspech, keď previezla 38 000 cestujúcich. Postupne sa otvárali ďalšie linky až do roku 1890, kedy sa otvorila prvá hĺbková linka.

S otvorením prvých hĺbkových liniek sa v Londýne vyskytli aj zdravotné problémy. Nebolo výnimkou, že cestujúci odpadávali buď z tepla, alebo zo znečisteného ovzdušia. Po prelome storočí sa však technológie vylepšili, čo umožnilo budovať ďalšie a ďalšie linky. Metro v britskom hlavnom meste zohralo dôležitú úlohu aj počas druhej svetovej vojny.

Viaceré tunely a staničné priestory slúžili ako bunkre pre lokálnych obyvateľov počas bombardovania od Luftwaffe. Takáto ochrana bola len provizórna, ako sa raz ukázalo 11. januára 1941, kedy bomba prenikla až k tunelu samotnému a zabila 111 ľudí.

Dnes London Underground, známe aj ako The Tube, pozostáva z 11 liniek a viac ako 270 rôznych staníc. Denný počet pasažierov bežne prekračuje 3,5 milióna. Metro je spojené aj s hlavným londýnskym letiskom Heathrow, čo umožňuje pohodlnú cestu z letiska do mesta, alebo naopak. Londýnske metro predstavuje veľmi efektívny spôsob prepravy po anglickom hlavnom meste, ktorý aj naši BUBO sprievodcovia vyškolení v BUBO Cestovateľskej Akadémií veľmi radi využívajú na našich zájazdoch vo Veľkej Británii.

Čína je držiteľom viacerých prvenstiev v rôznych rebríčkoch, a preto vás neprekvapí, že počtu systémov metra kraľuje tiež. V krajine dnes nájdeme až 46 (niektoré zdroje uvádzajú aj 55) miest, ktoré majú systém metra. Keď som sprevádzal v Číne a navštívil som niekoľkokrát mesto Luoyang, môj sprievodca Frank mi povedal, aké sú podmienky na otvorenie systému metra v čínskom meste. Stavba metra sa môže začať, ak má mesto aspoň 3 milióny obyvateľov.

V Luoyangu, v provincii Henan, sa tiež nachádza metro, ktoré má síce iba 2 linky, no je údajne najhlbším metrom v celej Číne. Stalo sa tak práve pre historickú dôležitosť Luoyangu, ktorý bol kedysi hlavným mestom a dodnes sa v pôde nachádzajú tisícky artefaktov, ktoré sa nesmú poškodiť. A tak sa metro v Luoyangu muselo postaviť hlbšie, ako v iných mestách. V Luoyangu sídli aj spoločnosť, ktorá kope tunely pre metrá v celej Číne.

Luoyang síce dominuje v hĺbke, no vo veľkosti takmer dominuje Šanghaj, a to nie len v Číne, ale celkovo vo svete. Metro má 19 liniek, na ktorých je postavených 508 rôznych staníc. Dĺžka všetkých liniek presahuje 800 kilometrov a rekordný počet pasažierov, ktorý sa prepravil za jeden deň, je 13,3 milióna. Spolu so šanghajským metrom titul najväčšieho metra sveta drží pekinské metro. To má až 29 liniek merajúcich viac ako 870 kilometrov a denne prepraví približne 9 miliónov ľudí.

V čínskych mestách sa dá za metro platiť cez aplikáciu AliPay. Na porovnanie so všetkými systémami metra, ktoré som už zažil, patrí to čínske k najlacnejším. Najmenej zaplatíte za lístok 2 yuany a pokiaľ prejdete celú linku, ktorá sa veľakrát skladá z 20-30 zastávok, zaplatíte do 10 yuanov (necelé 1,5 eura).

Stanice a linky metra sú veľakrát vnímané ako ideálny priestor, kde umelci môžu dať priestor svojej kreativite a fantázii. Vo svete nájdeme veľa staníc, ktoré sa vyznačujú nádhernou architektúrou či výzdobou. Dobrým príkladom je napríklad linka číslo 1 v neapolskom metre, alebo niektoré linky a stanice v lisabonskom metre. Ktoré mestá sú však preslávené všeobecnou krásou ich systémov metra?

Vo viacerých rebríčkoch sa ako najkrajšie metro sveta označuje moskovské. Väčšina staníc bola budovaná počas sovietskych čias a boli myslené ako podzemné paláce a nie obyčajné metro stanice. Medzi najkrajšie stanice patria Mayakovskaya, Novoslobodskaya, Komsomolskaya alebo Kiyevskaya.

K najkrajším metrám sveta sa radí aj metro hlavného mesta Švédska. Štokholmské metro dostalo prezývku „najdlhšia galéria na svete“. Viac ako 90 staníc bolo transformovaných do veľkých umeleckých diel.

Keď už sme spomenuli metro vo Švédsku, nemali by sme vynechať ani ďalšie metro z Ruska, a to konkrétne z Petrohradu. Väčšina staníc z tohto systému bola postavená v 50. a 60. rokoch 20. storočia. Obrovské lustre, vysoké mramorové stĺpy a maľby z ruskej histórie podčiarkujú silnú ruskú identitu.

Ak by ste si chceli vyskúšať, aký je to pocit previezť sa metrom, na Slovensku to, bohužiaľ, nezažijete. Každá z našich susedných krajín však má aspoň jeden systém metra. Ten najbližší sa nachádza v rakúskom hlavnom meste. Viedenský U-Bahn bol otvorený v roku 1978 a dnes operuje na piatich linkách, pričom šiesta je vo výstavbe.

Metro má takmer 100 staníc. Ročne tento systém metra prepraví približne 400 miliónov cestujúcich. Viedenské metro predstavuje veľmi pohodlný a logisticky výborne zvládnutý systém, ktorý vás dopraví k tým najvýznamnejším miestam vo Viedni, ako napríklad Stephansdom na zastávke Stephansplatz.

Ďalším známym metrom je aj pražské metro. Česká metropola využíva metro už od roku 1974, pričom operuje na troch linkách – zelená, žltá a červená. Tieto tri linky sa navzájom pretínajú na troch staniciach v centre mesta – Muzeum, Můstek a Florenc. Pražské metro ročne prepraví vyše 550 miliónov cestujúcich a rovnako ako jeho rakúsky náprotivok je jediným systémom metra v danej krajine.

U našich južných susedov nájdeme rovnako len jeden systém podzemnej prepravy. Nachádza sa v Budapešti a nie je špecifický ani svojou dĺžkou, ani počtom staníc, ktorých nie je ani 50 na 4 linkách. Jeho výnimočnosť je v jeho veku. Budapeštianske metro začalo prvýkrát operovať 2. mája 1896, čo z neho robí druhý najstarší systém metra na svete. Linka M1, ktorá sa v tomto roku otvorila, bola priekopníkom podzemnej dopravy vo svete a najmä v Európe. V roku 2002 sa táto linka zaradila do svetového dedičstva UNESCO.

Poľsko a Ukrajina sú počtom obyvateľov veľmi podobné krajiny, obidve dosahujú takmer 40 miliónov. U našich severných susedov nie sú systémy podzemnej prepravy veľmi rozšírené, keďže tu nájdeme iba jeden, a to vo Varšave. Má „iba“ dve linky, ktoré majú dokopy približne 40 zastávok. Zato Ukrajina prevádzkuje na svojom území až štyri systémy metra, ten najväčší, pochopiteľne, v hlavnom meste. Kyjevské metro v údajoch spred začiatku ruskej okupácie prepravilo ročne približne 280 miliónov pasažierov.

Afrike často prischýna nelichotivý prívlastok najmenej rozvinutého kontinentu. Viaceré krajiny ako Egypt, Rwanda alebo Juhoafrická republika mnohokrát dokazujú opak. Očakáva sa, že do roku 2035 bude v Afrike šesť metropol nad 10 miliónov obyvateľov (Káhira, Lagos, Kinshasa a Johannesburg majú 10 miliónov už teraz, pridajú sa k nim Luanda a Dar es Salaam). Takéto veľké mestá potrebujú pre uľahčenie prepravy systémy verejnej dopravy.

Ak však chceme brať metro ako systémy, ktoré jazdia z väčšej časti pod zemou, do tohto kritéria potom spadá menej miest, ako sa pri Afrike uvádza. Väčšina moderných transportných systémov totiž funguje na princípe nadzemného vlaku. Najstarší a prvý metro systém dnes nájdeme v Káhire. Jediné dva ďalšie, ktoré sú z väčšej časti pod zemou, sú v Alžíri a v Johannesburgu.

Aké charakteristiky má „najzážitkovejšie“ metro sveta? Neexistuje na to žiadny kvantitatívny a pravdepodobne ani kvalitatívny merač. Je to skôr o subjektívnom pocite, no v jednej americkej metropole tento pocit zdieľajú viacerí. Hovorím o metre v New Yorku. Týmto metrom sa prepravujú na BUBO zájazdoch v New Yorku naši najscestovanejší klienti už od roku 1999.

Metro v New Yorku je veľmi jednoduché na používanie. V automate si zakúpite lístok podľa toho, koľkokrát plánujete ísť metrom. Jednorazový lístok stojí 2,90 dolárov a predstavuje tak jednu z najvyšších cien za jednorazový lístok metra. Ak viete, že metro budete využívať pravidelne, oplatí sa vám zakúpiť si 7-dňový neobmedzený lístok za 34 dolárov alebo 30-dňový za 132 dolárov. Výhodou je aj to, že na mnohých zastávkach metra sa zaviedli nové turnikety, ktoré umožňujú bezkontaktnú platbu kartou.

Metro v tomto meste je logisticky dokonalé a efektne prepája všetkých 5 newyorských štvrtí. Samotným zážitkom však býva to, čo môžete v metre zažiť. Okrem toho, že tu stretnete ľudí rôznych rás, etník a vierovyznaní, veľakrát stretnete aj pouličných umelcov, spevákov či ľudí prevážajúcich podivné veci.

V japonskom hlavnom meste a najväčšom meste sveta nájdeme dnes jeden z najfascinujúcejších systémov podzemnej dopravy na svete. Na prvý pohľad sa môže zdať ako veľmi komplikovaný, ale po chvíli sa na neho dá veľmi ľahko zvyknúť a efektne ho využívať. Vždy ma bavilo vidieť výrazy na tvárach klientov, ktorí prvýkrát vošli do metra v Tokiu.

Najprv bolo na nich zdesenie a šok, ale po pár minútach vysvetlenia, ako tokijské metro funguje, som zrazu na ich tvárach videl sebavedomie a odhodlanie preskúmať tokijské metro na vlastnú päsť.

Japonské metro operuje dokopy na 13 linkách, pričom 9 z nich vlastní spoločnosť Tokyo Metro a 4 vlastní spoločnosť Toei Subway. Tieto dve spoločnosti úzko kooperujú a lístky na metro v drvivej väčšine prípadov platia pre obe spoločnosti. Chaos v tokijskom metre však vzniká najmä preto, lebo pomedzi linky metra premávajú aj linky JR (Japan Railways), na ktoré sa kupujú špecifické lístky.

Orientácia v metre nie je náročná, treba len rozlíšiť, akú linku využívate. Príkladom linky metra je napríklad Ginza line (označená písmenom G a oranžovou farbou), ktorá premáva už od roku 1927, vďaka čomu je najstaršou operujúcou linkou metra v Ázii.

Tokijské metro je zároveň jedným z najčistejších, keďže podľa japonskej etikety je zakázané vo verejnej doprave konzumovať alebo piť. Nenájdeme tu ani žiadne odpadkové koše, čo je dôsledok po teroristických útokoch z roku 1995. Každá stanica má okrem toho bezplatné toalety.

Metro sa vyznačuje aj svojou presnosťou. Vlaky väčšinou nemeškajú viac ako 30 sekúnd a chodia v pravidelných intervaloch niekoľkých minút. Zradná situácia v metre môže nastať práve vtedy, keď sa vlak na konečnej stanici metra automaticky zmení na prímestskú vlakovú linku, ktorá pokračuje ďalej mimo mesta, namiesto toho, aby sa otočil a išiel naspäť po rovnakej trase.

O titul najmodernejšieho metra sveta by sa mohlo pobiť viacero miest z rôznych krajín. Jedno z najmodernejších má Južná Kórea. Napriek tomu, že kórejské mestá majú metrá už niekoľko desaťročí, v posledných rokoch boli renovované a dnes sú jednými z najmodernejších.

Metro v Soule pochádza z roku 1974, ale je vybavené systémom, ktorý zabraňuje vstupu na trať. Nie sú to len bežné zábrany, ale je to celá presklená stena, ktorá sa otvára až po príchode vlaku. Každá stanica je okrem toho vybavená bezplatným pripojením na internet.

Mnoho vlakov a liniek dnes operuje bez šoférov. Každá linka v Soule má špecifickú zvučku, ktorá oznamuje príchod vlaku. Veľmi podobné, čisté a moderné metrá majú aj ostatné kórejské mestá, ako napríklad Busan, Daegu, Gwangju alebo Daejeon. 

Ak sa bavíme o modernosti, nemôžeme z takejto debaty vyradiť ani Dubaj. Metro v Dubaji je prvým v arabskom svete, ktoré operuje kompletne bez vodičov. Má síce iba 2 linky, no napriek tomu je dlhé takmer 100 kilometrov. Posledná expanzia nastala v roku 2020 pri príležitosti výstavy Expo.

Všetky vlaky a aj stanice sú klimatizované, čo pri teplotách na Arabskom polostrove vpadne vhod. Okrem toho má každá súprava špeciálne vozne iba pre „Gold Class", kde si prídu na svoje aj náročnejší cestujúci. Niektoré vozne sú výhradne pre ženy s deťmi. 

Najľudnatejšia krajina sveta by mohla tvrdiť, že jej metro je najmodernejšie. India iba relatívne nedávno začala vo veľkom investovať do výstavby pokročilých podzemných transportných systémov.

Tie dnes nájdeme v tých najväčších mestách Indie ako Dillí, Džajpur, Agra, Bengaluru, Čenaj, Bombaj a Kalkata. Indické metrá majú moderné vlaky a novo vystavané stanice, no predaj lístkov býva veľakrát stále tradičný. Okrem automatov sú tu prepážky s personálom, kde si viete kúpiť lístok v hotovosti na danú stanicu.

Dátumovo najmodernejšie metro nájdeme pravdepodobne v hlavnom meste Saudskej Arábie, Rijáde. Mal som to šťastie sprevádzať zájazd v Saudskej Arábii práve v čase, kedy sa toto metro otvorilo. Saudovia sú dnes najväčším vývozcom ropy na svete a vo veľkom sa spoliehajú najmä na automobilovú dopravu. Keď sa však otvorilo metro v Rijáde, prilákalo prekvapivo veľa návštevníkov, ktorí si prišli vyskúšať tento nový, pre nich netradičný, spôsob dopravy.

Rijád je dnes 8-miliónovou metropolou a očakáva sa, že metro bude expandovať nielen v hlavnom meste, ale prenikne aj do ostatných miest krajiny.

Severná Kórea a jej hlavné mesto patria k cestovateľským lahôdkam. Do krajiny, kde diktátorským spôsobom vládne dynastia Kimovcov, bolo vždy veľmi náročné dostať sa. Turisti majú na prehliadkach vyhradenú trasu, ktorá je umelo upravená pre vytvorenie čo najlepšieho, mnohokrát nie autentického, dojmu z krajiny. Súčasťou tejto prehliadky býva občas aj pchjongjanské metro.

To bolo otvorené pred viac ako 50 rokmi, konkrétne v roku 1973. Funguje na 2 linkách, ktoré majú dokopy viac ako 20 kilometrov. Zaujímavosťou je, že metro v Pjongjangu je podľa niektorých údajov najhlbšie položeným metrom na svete, a to až v hĺbke 110 metrov pod zemou. Systém tunelov mal zároveň slúžiť ako ochrana počas jadrového konfliktu. Metro je veľmi podobne zdobené ako viaceré metrá v Rusku – bohaté zdobenia, maľby, kde nájdeme výjavy z minulosti krajiny a samozrejme, portréty Kimovcov.

Kazašské najväčšie mesto Almaty je jedným z celosvetovo najmenších miest, kde je metro uložené výhradne pod zemou. Metro bolo otvorené relatívne nedávno, a to len v roku 2011. Je postavané vo veľmi podobnom štýle, ako vo všetkých postsovietskych krajinách. Zatiaľ funguje iba na jednej linke, dlhej približne 11 kilometrov, ale očakáva sa jeho expanzia.

Uzbecké hlavné mesto skrýva metro, ktoré moja kolegyňa Ivana vo svojom blogu Najkrajšie metro Ázie nazýva ako podzemnú umeleckú galériu. Prvá linka bola otvorená v roku 1977, pričom jej výstavba trvala 9 rokov. Metro v Taškente má dnes 4 linky a na 70 kilometroch trás sa nachádza viac ako 50 staníc. Stanice metra právom bývajú označované za jedny z najkrajších na svete.

Málokto by čakal, že v Iráne, ktorý je na Slovensku často neprávom démonizovaný, nájdeme dnes systém metra až v piatich mestách. Tie najnovšie sú v Tabrize, Širáze, Esfaháne. Metro v Mašáde je tiež relatívne mladé, keďže pochádza z roku 2011. Najstarším metrom v krajine je metro v hlavnom meste, Teheráne. Je jedným z najväčších v Strednej Ázii.

Operuje na 7 linkách a 150 zastávkach, ktoré sa ťahajú na viac ako 260 kilometroch. Toto metro používa ročne viac ako 800 miliónov cestujúcich aj preto, lebo je jedným z najlacnejších na svete, jazda stojí iba niekoľko centov.

V Latinskej Amerike, pochopiteľne, nájdeme metrá vo väčších mestách, ako Sao Paulo, Santiago alebo Buenos Aires, kde existuje už od roku 1913 a bolo vôbec prvé na kontinente. V regióne sú však aj menšie mestá, kde sa dnes vieme prepraviť pod zemou. Caracas, hlavné mesto Venezuely, stále udržuje systém podzemnej dopravy napriek ekonomickým ťažkostiam, v ktorých sa krajina nachádza.

Hlavné mesto Panamy, Panama City, má dnes metro, ktoré má 2 linky a funguje už od roku 2014. Najnovším metrom v regióne je práve to v Quite, ktoré stále dýcha novotou, pretože bolo spojazdnené len v roku 2023. Je obzvlášť zaujímavé, keďže priemerná nadmorská výška v Quite je 2 850 metrov nad morom, čo len zobrazuje náročnosť stavby metra v takýchto podmienkach.

Dnes nie je náročné previezť sa metrom. Unikátny systém dopravy, ktorý zľahčuje a urýchľuje ľuďom život, poznáme už viac ako 150 rokov, hoci niekedy bolo niečo také, ako metro, nepredstaviteľné. Mnoho krajín na svete, napriek veľkej populácii, toto privilégium ešte nemá, a preto je podľa mňa vždy správne uloviť aj takúto formu zážitku a vidieť bežný život domácich.

Využívajte tento ekologický spôsob verejnej dopravy na zájazdoch s BUBO, kde vás najcestovanejší Slováci (teda sprievodcovia vyškolení v BUBO Cestovateľskej Akadémii) radi zoberú na jazdu tamojším metrom či rýchlovlakom. Domov sa tak v každom prípade vrátite s ďalším výnimočným uloveným zážitkom.