Zaujmavy, rozdeleny a rozdielny  Zacali sme v Hanoi, v najvietnamskejsom meste zo vsetkych vietnamskych. Mesto, ktore minuly rok oslavovalo svoju tisicrocnicu a historicky reprezentuje cely Vietnam, pretoze odtialto DaiVietu vladli najskor Cinania (cele prve tisicrocie), potom ked ich Vietnamci konecne vyhnali, tak si odtialto vladli sami. A to az do zaciatku 19 strorocia, kedy sa hlavne mesto prestahovalo. V Hanoii sa zastavili aj Francuzi pri svojom konkveste v Indocine. Nechali tu tradiciu pitia kavy a bagetky. Hanoi je ale okrem ineho Azia, prava. Vsetko sa odohrava na ulici, tu v Hanoi boli este aj specializovane, kazda mala svoje remeslo. Dodnes to tu zije. Hanoi je aj mesto, odkial sa do krajiny sirila komunisticka myslienka strycka Ho, aj teraz sme ho boli pozriet. Bol doma, takze stastie, pretoze raz rocne ma trojmesacnu dovolenku v Rusku. Do skoly sa tu chodilo uz v 11 storoci, kedy tu bola zalozena prva univerzita a podobne ako v Cine aj tu ju navstevovali mandarini. Jazero Navrateneho meca, ktore tvori centrum Hanoia je uzasne aj na vecernu prechadzku aj na ranne pozorovanie Vietnamcov ako cvicia taici, alebo moderne aerobicke cviky.Pokracujeme v HaLongu, v Meste klesajuceho draka (Hanoi bol kedysi stupajucim drakom).Ten klesajuci tu nahadzal do mora perly a ine drahokami z ktorych vyrastli svetozname Dracie zuby, ktore mali zabranit cinskej invazii na vietnamske uzemie. My sme tu mali mrholive pocasie, ktore miestu dodavalo zvlastnu atmosferu. Chybalo uz iba, aby sa zpoza niektoreho zubu vynorila piratska lod. Po nasom prvom noncom presume lehatkovym autobusom sme sa rano odcitli v dalsom hlavnom meste Vietnamu, v Hue. Hue v preklade znamena Harmonia a tak aj bolo. V meste, kde ked pridete desat krat, tak osem z toho prsi nam svietilo slnko. Nakoniec hadam aj skoda, pretoze nas dazd potom sprevadzal niekolko dni (aj tak bola sranda) Starucka Citadela a jej Purpurove zakazane mesto, Purpurova rieka, Tien Mu Pagoda a vecera na cisarsky sposob, mnamka! Pokracujeme do najkrajsieho mesta celeho Vietnamu. Hoi An. Historicky pristav, ktory poznal kazdy namornik, plaviaci sa okolo juhovychodnej Azie. Prichadzali sem Vietnamci, Cinania, Japonci, Europania a kazdy tu kusok toho, co ich reprezentuje nechal. Nam sa tu pacilo vynimocne, aj ked sme tu zazili neskutocny lejak. Ked nam chlapik ukazoval, ze pred tromi tyzdnami tu bola voda potialto (ukazoval si rukou do vysky hrudnika) tak sme si povedali to iste! Ked zacalo liat a do pol hodinky uz sme sa brodili ulicami, tak sme uverili. Zachranila to vynikajuca cokoladova pena, ktoru sme kedysi davno v Hoi Ane objavili a doteraz je skvela. V Nha Trangu, vietnamskom Rio de Janeiro sme sa zastavili na dva dni. Dazd nas prenasledoval aj sem, ale nebolo to take zle. Ked na vas prsi a vy ste v bazene s horucou mineralnou vodou, vadi? Pobehali sme okolie, Velkeho bieleho Buddhu, Champske veze, miestne podniky, masaze, ale aj ostrovy na nasej lodi. TP HCM, HCMC, alebo po starom Saigon. Vietnamska dama, alebo ze by to bol pan? Sirokanske bulvare, krasne kolonialne stavby, v noci efektne nasvietene. Zaciname v Muzeu vojnovych obeti. Snazime sa pochopit nezmyselnost tejto vojny. Kiez by si to vtedy Sever mohol s Juhom vydiskutovat bez intervencie svetovych mocnosti. Alebo keby president Juzneho Vietnamu neodvolal volby, mohlo byt o par milionov obeti menej, ale to iba polemizujem.Potom uz len vesele veci v Saigone, palace, Notre Dame, budova centralnej Posty od Eiffela a konecne vecer a vymetanie krcmo-barov. Najprv ceska restika, tam uz nas hadam poznaju aj po mene, vodime tam kazdeho Bubaka, ceske pifko, bramboraky a smazaky. Potom snobsky Saigon Saigon bar na streche jedneho z najznamejsich hotelov stareho centra Caravelle. Odtial do lacnejsich koktejlovni a spat. Alebo vybavovat na vietnamsku policiu “strateny”pas. Boli sme tam do stvrtej do rana a vydupkali sme si nejake papiere s cervenymi gulatymi peciatkami, ale nevydychli si. Pas bol nenavratne prec a my sme sa museli pozriet pravde do oci. Nasa ambasada je v Hanoi, to jest 1700 km odtialto, Honorarny konzul nam nepomoze (aj ked boli zlati)a za tri hodiny sa presuvame do Kambodze. Problem cislo dva, ktory boli najviac je ten, ze aj keby tu nasa ambasada bola a my dostaneme nahradny cestovny doklad, tak ten sluzi iba na cestu domov, nie na cestovanie si kade tade. Dlha story v skratke! Dakujeme Nemeckemu velvyslanectvu a vsetkym zucastnenym na tejto akcii. Skupina je cela pokope a so stipkou drzosti by sme mozno presli viet – kambodzsku hranicu aj na obciansky ( teraz sa nam to hovori :o) Pozdravujeme domov a posielame trochu kambodzskeho horuca!

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Vietnam

Ďalšie dovolenky do krajiny:

Viac informácií o krajine:

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu