Školský systém vo Vietname Vietnamské školstvo

Viete si predstaviť, že čo konkrétne budete študovať, že to rozhodnú starší členovia rodiny? U nás sa deti bránia pokiaľ rodičia vyžadujú, aby dieťa išlo na právo (iba preto, že právnik je aj mamina aj tatino). Vo Vietname je to česť ak vôbec sa študent do školy dostane. Práve náklady na štúdium (najmä vyššie vzdelanie) je nákladné pre bežného Vietnamca a tým pádom ťažko dostupné pre každú rodinu, hoci škôl je dosť. Ak je rodina chudobná a môže si dovoliť študovať len jeden z potomstva, syn je automaticky uprednostňovaný. Ja si takúto krivdu predstaviť neviem, pretože žijem v 21. storočí na Slovensku. Nahliadnuť do zákulisia vzdelávacieho systému však aj pre mňa ako zvedavého cestovateľa bola zaujímavá skúsenosť. Svoju púť za vzdelaním začína Vietnamec v materskej škôlke od 2 rokov, potom na základnú školu chodia deti od 6 rokov. Keď nastúpia na základnú školu,očakáva sa že vedia trochu čítať a písať a počítať (teda rovnako ako u nás). Spôsob výučby je väčšinou založený na memorovaní a učení sa teórie (nanešťastie - rovnako ako u nás). Na druhej strane ich ovplyvňuje konfucionizmus v morálnej výchove, náuka alebo zbor zásad správania sa a morálnych zásad (na rozdiel od nás). Prvý stupeň je 1 - 5. trieda, druhý stupeň 6 - 9. trieda a tretí 10 až 12 (Tretí stupeň je už čosi ako stredná škola na Slovensku). V tretej triede žiaci skladajú sľub a od tej doby nosia okolo krku červené šatky (alebo stužky). Povinná školská dochádzka je iba prvý stupeň základnej školy a títo žiaci po skončení povinnej školskej dochádzky majú 11 rokov, čo je žiaľ dosť na to aby chudobnejšie rodiny ďalšie vzdelávanie zvážili a vyhodnotili tak, že pár šikovných rúk mladého človeka pomôže na rodinnom hospodárstve viac ako investovanie do kníh a štúdia. Podľa štatistík až 20% detí základnú školu nedokončí. Náš hanojský miestny sprievodca pán Tenk hovorí "Som šťastný, že moji rodičia pochopili dôležitosť vzdelania a dokázali predvídať rozvoj ekonomiky našej krajiny. Hoci je škola od druhého stupňa nepovinná, naša rodina verila že vzdelanie je vznešená možnosť ako dosiahnuť úspešný život a blahobyt. Ja ako najstarší syn som rodinu v tomto nemohol sklamať, moji mladší bratia sa do ďalšieho štúdia nedostali. Od blahobytu máme ďaleko, ale nežijeme si zle." Namiesto tretieho stupňa môžu ísť žiaci na oodbornú špecializovanú školu. Aby sa tam dostali musia zložiť skúšku - ako u nás prijímačky. Ak chcú len z druhého stupňa pokračovať na tretí, nemusia robiť prijímacie skúšky. Maturitná skúška sa skladá až na záver 3. stupňa, ktorá je veľmi náročná (rovnako ako niekedy u nás? ) a na študentov je vyvíjaný veľký tlak. Niekedy to žiaľ konci veľmi smutné - tragicky, samovraždou. Po absolvovaní strednej školy, môžu študenti pokračovať ďalej aj vysokoškolským štúdiom. Vietnamské vysoké školy sú trojakého typu: univerzitné, vysoké školy a vyššie odborné školy. Bakalárske štúdium trvá 4 roky a inžinierske 5 rokov, prípadne na lekárskej fakulte 6 rokov. Študenti majú väčšinou len jeden pokus na skúšku (našťastie nie rovnako ako u nás). Školy sú zadarmo, ale aj tak je vzdelanie spoplatnené - štát vyberá poplatky za knihy, pomôcky a niekedy nezmyselné náklady ako úprava záhrady, alebo napr. poplatok za kanalizáciu. Oblečenie sú školské uniformy, košeľa, nohavice a sukne. Študentky strednej a vysokej školy nosia tradične vietnamské šaty AO DAI v bielej farbe. Časová záhada slovenského školstva, kde hodina trvá 45 minút je prítomná aj vo Vietname. Medzi vyučovacou hodinou majú 10 minútovú prestávku. A 25 min. denne venujú zábavným aktivitám (U nás zábavné aktivity stíhame väčšinou v rámci tých 45 minút, nie?). V triede je bežne 35-50 žiakov. Vyučovanie sa začína zhromaždením na dvore a spievaním národných piesní. Začína sa o siedmej, výučba trvá do obeda a potom je prestávka na jedlo či spánok. Vo vyučovaní sa pokračuje od 14tej a školský deň trvá do 16tej. Poobede sa preberajú väčšinou oddychové predmety (výtvarka, hudobná výchova - nič čo by sa dalo pokaziť nedostatočným sústredením). Na druhom stupni majú žiaci 7 vyučovacích hodín, ale chodia na tzv. doučovania čo nie je u nich žiadna hanba ale normálna vec kedy môže byť v takejto tiede aj 100 žiakov. Pri vyučovaní sa kladie vysoký dôraz na prírodné vedy, kedy napr. matematické učivo, ktoré preberajú naši žiaci v siedmej triede bežne vedia žiaci vo Vietname už v tretej triede (V tejto časti rozhovoru s pánom Tenkom som sa trochu hanbil). A ešte čosi. Pamätáte si ten nepríjemný zvuk zvonenia, ktorý sa rozlieha po chodbách našich škôl? Napriek tomu, že častokrát (na konci hodiny) je to spásonosný zvuk, tak vo Vietname namiesto zvonenia znie gong. Taký ten ázijský, meditačný zvon. Asi kvôli gongu by som rád absolvoval jeden deň v živote vietnamského študenta. Tiež by sa mi páčilo, že školské prázdniny sa riadia (ako aj mnoho iných vecí vo Vietname) podľa lunárneho kalendára, každý rok to je inak a trvajú tri mesiace. My sme vo Vietname navštívili základnú školu, kde sme za BUBO odovzdali rozsiahlu charitu v podobe školských potrieb a hračiek. Preto lebo Bubo Bubo je výr skalný a sova je symbolom poznania a filozofie. Charitu realizujeme od svojho vzniku. Foto: v škole pri odovzdávaní charity. Deti už majú oblečené BUBO tričká, foto archív BUBO