Mui Ne: piesočné duny Vietnamu

Keď sa povie Vietnam, tak väčšine ľudí napadnú slamené klobúky, krivé uličky s obchodíkmi, bujná vegetácia, džungľa a more. Vedeli ste ale, že Vietnam má aj obrovské množstvo piesku a dokonca vlastnú miniatúrnu púšť? V strednom a južnom Vietname sa popri pobreží tiahnu rozsiahle piesčité duny. Väčšina z nich je vďaka vlhkému podnebiu zarastených kríkmi a trávou, ale pri populárnom letovisku Mui Ne sa nachádza časť, ktorá je holá a pripomína pár kilometrov štvorcových púšte. A práve túto malú Vietnamskú kuriozitu sme sa rozhodli navštíviť. Vyrážame ráno. Duny sú asi 40 kilometrov od mesta a miestni ich volajú Doi Cat. Na túto cestu nevolíme konvenčný autobus, ale exotickejšie dopravné prostriedky – staré džípy. Sú to veteráni, napospol pozostatky vietnamskej vojny, niektoré americké a niektoré sovietske. Pri hoteli zisťujem, že veliteľom výpravy je mladý Dung. Máva na mňa už cez ulicu a uisťuje ma, že všetko je pripravené. Jazdieva s nami pravidelne keď sme v Mui Ne a za chrbtom ho volám vietnamský Fittipaldi. Aspoň je hneď viem, že pomaly nepôjdeme... Nasadáme do maskáčom alebo replikami zbraní zdobených kovových tátošov a užívame si príjemný vánok ako sa vezieme slnečným pobrežím Vietnamu. Cesta trvá asi hodinku. Cestou pozorujeme úchvatné pobrežie a ľudia sa divia ako môže byť v týchto tropických podmienkach nejaká mini-púšť. Po hodinke prichádzame na miesto. Presadáme z vojenských áut do civilných, špeciálne určených na piesok a ideme sa voziť na najväčšom pieskovisku vo Vietname. Nejedná sa o žiadne kopčeky – najvyššie duny majú okolo 50 metrov. Vodič nám jasne dáva najavo že nepôjdeme priamočiaro a ani rovnomerne a vyráža do piesku na plný plyn. Môj bojový pokrik “držte si kloboučky, jedem z kopce” zaniká v reve motorov. Džíp trieli dunami, vybieha na ich hrebene a prudko zbieha dole. Nie je to úplne pre slabé žalúdky, ale takto brázdiť more piesku je úžasný pocit. Po krátkej ale intenzívnej ceste parkujeme na vrcholku najvyššej duny a rozhliadame sa okolo seba. Je to sureálny pohľad; okolo nás všade duny, ale za nimi vidíme na jednej strane more, na strane druhej lesy a hneď vedľa nádherné modré jazero. Takúto scenériu príroda vystavala len na pár miestach na zemi a Vietnam je práve jedným z nich. Všetci sú nadšení, líhame si na piesok, beháme bosí, fotíme sa, tak trochu ako deti na pieskovisku. Nikto takto scenériu v tejto tropickej krajine nečakal, a aj ja, hoc som ju videl neraz, si ju vždy vychutnám. Po polhodinke sa ideme odviezť ešte bližšie k jazierku. Vodič nás trochu nastraší a začne z dún cúvať, potom nám ale ešte predvedie pár rýchlych prechodov cez ich hrebene a už parkujeme na mieste kde sa piesok stráca vo vode. Je to pozoruhodný pohľad. Keď sme vietnamskou mini-púšťou nasýtení vraciame sa do oázy na jej okraji – je to len pár minút, ale hneď nás čakajú vychladené kokosové orechy a miestne pivko Saigon. Pomaly je čas na návrat do plážového mestečka, človeku sa po horúčave na piesku žiada trochu sa ovlažiť v mori. Nasadáme do našich verných amerických veteránov a vyrážame. Cestou vytriasam piesok od všadiaľ – nikdy nepochopím ako sa dostane do každého zákutia oblečenia. Výlet na duny je ale skvelým zážitkom a unikátnou možnosťou ako si spestriť leňošenie v jednom z najznámejších rezortov Vietnamu.