Rano sme vyrazili z Damasku pustnou dialnicou smer Palmyra. Zhruba v dvoch tretinach cesty sme sa zastavili v Cafe Bagdad 66 (v kaviarni v strede puste), chybali nam uz len kolty a citil sme sa ako vtedy na zapade. Niektori z nas pili kavu ini fotografovali okolie ale jednemu clenovi sa pri prechadzke po okoli podarilo stretnut s hyenou, ktoru spociatku povazoval za tulajuceho sa psa. Po vypiti silnej kavy a zaziti atmosfery v „zemi nikoho“ sme nastupili a vydali sa dalej smer Palmyra. Po zhruba 30km nas autobus zastavil pri ceste aby sme si mohli odfotografovat cestne tabule s oznacenim „Irak 150km“. Pri tomto foteni iny clen z nasej vypravy dufajuc v lepsi zamer presiel do stredu cesty, kde ho skoro zrazil autobus, ktory sa tu vyskytuje raz za hodinu. Aj po zazitku s hyenou a stretom s autobusom (stale kompletna) nasa vyprava dorazila do ciela v Palmyre.
Samotna Palmyra je uzasna a az tu si clovek moze spravit predstavu o tom, ako vyzerali mesta z rimskeho obdobia (na Forum Romanum zabudnite). Po prehliadke sme sa povozili na tavach, niektori skoro vyhodne nakupili mlade tavy za jeden dolar, ine dostali od miestnych mladikov ponuku na povozenie sa na tave v skorych rannych hodinach pri vychode slnka...(a ktovie co este vsetko). Vecer nás náš 24hodin pracujuci a zanieteny sprievodca zaviedol na beduinsku veceru v stane, kde sme mali moznost vyskusat typicke beduinske jedlo – mansaf. Po veceri si niektori clenovia nasej vypravy zatrsali s beduinskymi hudobnikmi. Okrem tanca sa pilo syrske pivo (Barada), fajcila vodna fajka a kupalo v syrnom bazene. Dalsi neopakovatelny zazitok za nami a zajtra nas cakaju kriziaci.