Predpár dňami sme sa vrátili z expedície: Peru,Bolívia a Chile. Mala som všetky možné očakávania a aj strach, ale musím povedať, že všetko to čo som prežila, zažila a videla vysoko preskočilo moje očakávania. V prvom rade, sme si ako skupina výborne sadli :-). Po prílete do Limy a prehliadke mesta sme poslušne sedeli na recepcii a čakali na nášho sprievodcu. Boli sme tak unavení, že sme ani nerozprávali, len tichúčko sedeli a tešili sa na posteľ. A potom dorazil Peter, vysmiaty mladík, plný elánu a pozitívnej energie. Nechápavo sme hľadeli, odkiaľ sa v ňom berie toľko energie a úsmevov, keď mi už ledva sedíme. Kým sa nám všetkým predstavil, nakazil nás jeho optimizmom a energiou a vyrazili sme všetci spoločne na pisco..... A takto to bolo každý deň, vždy keď už sme nevládali (počas expedície sme videli veľmi veľa, často sme sa dlho presúvali a tak nás únava sem tam zdolávala) nám jeho prístup a úsmev dodal chuť ísť ďalej. Prežili sme úsmevné, smutné, aj drsné podmienky, nafotili tisícky fotiek, vypili všetok domáci aj nedomáci alkohol čo bol po ruke, prejedli sa avokáda a chilských steakov :-) a jediné ako sa to celé úžasné dobrodružstvo dá zhrnúť je veta: KEĎ NA DOVOLENKU, LEN S BUBOM A KEĎ SPRIEVODCA, TAK LEN PEŤO H.
