Teplo na pusti, piliere chramov z oazy Palmyrskeho kralovstva z prelomov letopoctov pred a po Kristovi. Vezovite hrobky bohatych vyberacov myta, kriziacka ruina na kopci a nehostinna pust. Ako tu niekto mohol zit (mimochodom uz pred desattisicimi rokmi)?
Dolezita zastavka na hodvabnej ceste je dolezitou zastavkou aj na nasom zajazde. Dodnes tu ziju beduini (aj ked uz maju obciansky preukaz) vo svojich rodovych zoskupeniach. Odviezli sme sa sice na tavach ale neplatili sme mestu ani za straz karavany a cennych obchodnych artiklov. Palmyra uz davno nie je bohata. O tom uz rozpravaju len jej ruiny a bohata je jej historia. Boli sme pozvani k beduinom na veceru do stanu. Taketo pozvanie sa neodmieta (ale plati, heh). Podla tradicie sa o Vas beduinska rodina ma starat tri dni, daju pocestnym najest, nechaju ich prespat a az potom sa Vas mozu vypytovat kto ste, co ste odkial ste (Na rozdiel od malych deti predavajucich v dnesnej dobe pohladnice. Tie stale zauima ako prve "Hello. You from?").
Mansaf je jednoduchy pokrm z ryze, moze byt aj s masom (vyzeralo to ako kuracie, bali sme sa ze tavie) a s mandlami a orieskami. V beduinskom stane na kobercoch sa strhlo obzerstvo. Zelenina, cicerova pasta houmus, jogurt a arabsky chlieb. Hladni nezostali ani ti, co sa povodne prisli iba pozriet. Neskutocny je nas kuchar. To nie je ako ked som svojho casu pocas dvojdnoveho tavieho safari v radzastanskej pusti Thar jedol dusenu zeleninu s vajickom, co sme si uvarili, kde mi v kazdom suste vrzgal piesok medzi zubami (pozdravujem Mareka). Toto je bozske. Vsetci spokojne odfukuju a tarbavo vychadzame na vzduch pred stan.
Prichadza original beduin. cervenobiela karovana satka okolo hlavy, dlha, cistobiela kosela az po zem a bose nohy. Fuzy a dlhe mihalnice ako tava. Na nic sa nehra. To nie je umelec, co predava turistom na ulici CDcka. Sada si a hra clivu melodiu slacikom po strunach. Pridava sa k nemu muzikant s pistalou. Tomu sa lica naduvaju a s cyklickym dychom hra bez prestavky. Bubenik urcuje novy rytmus a z tahavej melodie je tanecna. Stary beduin odklada svoj hudobny nastroj a ide tancovat. Vlni sa na svoj vek celkom zivo. Jemne a nenapadne gestom pravej ruky vola do tanca aj nase zeny. Tie sa zdrahaju, ale je to jedinecna sanca. Zrejme uz nikdy v zivote si nezatancuju duet so starym beduinom. Ano, je to suboj. Fuzaty syn puste stale meni choreografiu. Nase baby mu stihaju, pistala znie v kuse a tempo sa zrychluje. Ti, ktori si netrufaju konkurovat iba tlieskaju do rytmu. Z vodnej fajky stupa jablkovy dym, vsetci usrkavaju z caju. Je to paradny vecer! Beduin sa s nami luci (ach ano, z malej dokrkvanej ciernej igelitky vytahuje napalene CDcka s farebne vytlacenym papierikom so svojou podobiznou a mlcky nam ich ponuka. Je neodolatelny.) a my pokracujeme dalej. Pod chramom najvyssieho boha Baala je v malej oaze bazen s prirodnou vodou, mesiac je takmer v splne, musime to skusit. Takto sa zabuda na dennu palavu. Vidno hviezdy a ja premyslam ako sa vydari najvacsia slovenska expedicia za zatmenim slnka, ktora je s BUBOm v Cine. Pozdravujem Mata, Kami, Slovensku astronomicku spolocnost a aj Vas vsetkych doma.