Fórum

473 príspevkov

05

12:38

dec

2019

Luxusná pomsta Viac o krajine

Luxusná pomsta

Luxusná pomsta Jednou z najznámejších stavieb mesta Bombaj je luxusný hotel Taj Mahal Palace. O jeho vzniku koluje zaujímavá legenda. Prenesme sa na koniec devätnásteho storočia. Vtedy žil v Bombaji starší pánko Jamsetji Tata, ktorý bol zakladateľom Tata Group, jednej z najväčších indických firiem, o ktorej sa vraví, že vyrába všetko od detského sunaru až po vesmírne motory. Jamsetji už v tej dobe patril medzi najbohatších Indov, a túto pozíciu si jeho potomkovia držia dodnes. So svojimi peniazmi si mohol dovoliť ubytovať sa v najluxusnejších hoteloch, ktoré v tej dobe stavali v Indii výlučne Briti. Raz takto prišiel do hotela Watson, z ktorého je dnes už len ruina. Britský recepčný s ním odmietol hovoriť a len mu ukázal na tabuľku pri vchode, na ktorej bolo napísané “Psom a Indom vstup zakázaný”. Pán Tata sa, samozrejme, urazil a recepčnému povedal, že on si teda postaví vlastný hotel, ešte luxusnejší ako Watson, ale pre indickú klientelu. A aj to spravil. Taj Mahal Palace bol dokončený v roku 1903 a indickú smotánku tam obsluhovali britský služobníci. Celkom luxusná pomsta. Taj hotel je skutočne jeden z najkrajších hotelov Indie, a keď budete v Bombaji, určite stojí za to si tam skočiť aspoň na kávu. Hotel má 9 reštaurácií a 285 izieb v hlavnej budove, ďalšie izby sú v novom krídle Taj Mahal Tower, ktoré bolo dokončené v roku 1973. Keď prechádzate chodbami hotela, cítite sa ako skutočný maharadža. Treba ale mať aj maharadžovu peňaženku, ak sa tu chcete ubytovať. Ceny izieb sa pohybujú medzi 350 až 1700 eur za noc. Taj hotel sa nechválne preslávil počas teroristických útokov na Bombaj v roku 2008. Útočníci sa vtedy zabarikádovali v hoteli aj s rukojemníkmi a držali ich tam celé tri dni. Od tej doby ale prešiel rekonštrukciou, a aj ochranné opatrenia sa sprísnili. Buďte teda pripravení, že keď budete chcieť ísť dnu, ochranka vás skontroluje až príliš dôkladne.

Luxusná pomsta

Katarína Líšková ml.

04

17:27

dec

2019

Baby Taj Viac o krajine

Baby Taj

Baby Taj Indovia milujú Taj Mahal a všetko, čo sa naň čo i len trochu podobá nazývajú druhým Taj Mahalom. Túto prezývku si získala napríklad hrobka Bibika Maqbara v meste Aurangabad, alebo múzeum Victoria Memorial v Kalkate. Ale je tu jeden Taj Mahal, ktorý tu bol skôr ako ten skutočný a ktorý mu vraj dokonca slúžil ako predloha. Nachádza sa tiež v meste Agra, tak ako aj slávna hrobka, a prezývajú ho Baby Taj. Skutočný názov tejto pamiatky je Itimad ud Daulah, čo v preklade znamená „Pilier štátu“, podľa titulu, ktorý nosil muž, čo je pochovaný vo vnútri. Na to, aby sme pochopili, kto leží v tejto hrobke, si musíme trochu objasniť rodinné vzťahy Mugalských vládcov. V skutočnom Taj Mahale leží Mumtaz, manželka Mugalského panovníka Shah Jahana, ktorý jej aj hrobku nechal postaviť. Ten muž, ktorý leží v Baby Taj je dedko od Mumtaz. Tiež to bol veliteľ armády panovníka Jahangira (Shah Jahanovho otca) a zároveň jeho svokor. Keď Itimad ud Daulah zomrel, Jahangir otvoril svojej manželke pokladnicu a povedal, nech si zoberie koľko peňazí chce a postaví pre svojho otca krásnu hrobku. Manželka prišla s novou inšpiráciou a zmenila zaužívanú tradíciu stavania hrobiek z červeného pieskovca, ktorý nahradila bielym mramorom. Hrobku vyzdobila intarziou - drahými kameňmi vkladanými do mramoru. Tých tu nájdeme oveľa viac ako na samotnom Taj Mahale, a aj vďaka tejto detailnej výzdobe má Baby Taj prezývku Šperkovnica. Keď pár rokov potom, čo bol dostavaný Baby Taj, zomrela Mumtaz, obrátil sa jej manžel pre inšpiráciu práve sem a nakoniec postavil ten skutočný Taj Mahal.

Baby Taj

Katarína Líšková ml.

04

13:52

dec

2019

Sochy bohov Viac o krajine

Sochy bohov

Sochy bohov Hinduizmus má vraj až 330 miliónov bohov. Niektorí hovoria, že „iba“ 33 miliónov, ale ono je to vlastne jedno, je ich proste veľa. Indovia si svojich bohov uctievajú v podobe sôch, ktoré majú postavené doma na oltári alebo v chráme, a zasvecujú im rôzne festivaly. Kto ale všetky tieto sochy bohov vyrába? Pozreli sme sa na to v Kalkate, v štvrti mesta, ktorá je venovaná práve výrobe sôch hinduistických bohov. Všetci, čo tu pracujú, tu aj žijú a svoje remeslo zdedili od predchádzajúcich generácií. Na prvý pohľad sochy vyzerajú ako majstrovské diela a je ťažké uveriť, čo sa pod nimi skrýva. Sú totiž vyrobené zo slamy a hliny. Majster sochár najskôr vytvorí základnú kostru z bambusu. Tú potom obalí slamou, aby boh získal svoj tvar. Na slamu sa nanesie hlina, ktorou umelec vytvaruje všetky detaily. Keď hlina na slnku vyschne, potiahne sa bavlnenou látkou, tá pomáha predísť prasklinám. Už teraz socha vyzerá pekne, ale keď ju namaľujú prírodnými farbami, dostane naozaj božskú podobu. Na záver dostanú bohovia ešte oblečenie a rôzne doplnky. Socha je hotová a je úplne prírodná. Súčasťou mnohých festivalov je totiž hádzanie sôch bohov do posvätnej rieky. Keď tam hodíte takúto sochu, ostane z nej len blato, slama a pár bambusových tyčí.

Sochy bohov

Katarína Líšková ml.

02

10:01

dec

2019

Rangoli Viac o krajine

Rangoli

Rangoli India má mnohé formy umenia, ale jedno z najkrajších je práve Rangoli. Môžete ho vidieť najmä v čase sviatku svetiel – Diwali - ale aj napríklad na svadbách alebo iných významných rodinných udalostiach a festivaloch. Indovia veria, že Rangoli prináša do domu šťastie a požehnanie a chráni ho pred zlými vplyvmi. Ak by ste chceli Rangoli robiť naozaj tradične, tak musíte najskôr podlahu, kde budete maľovať, poriadne vyumývať a vytrieť kravským trusom. Väčšinou sa umiestňuje pri vchode do domu, ale môže byť aj v iných častiach, napríklad pri oltári. Vzor sa najskôr predkreslí kriedou, dokonca v modernej dobe môžete vzory kúpiť ako nálepky v obchode. Materiál zvolený na maľovanie záleží na umelcovi. Tradične sa používali prášky z rôznych bylín, farbená múka, ryža alebo lupene kvetov. Dnes je Rangoli najčastejšie maľované pomocou farebných chemických práškov, farebného piesku, vodovými farbami alebo kvetmi. Dizajn býva väčšinou kruhový a vyobrazujú sa tvary kvetov, hlavne lotosu, ale tiež podobenstvá bohov a geometrické tvary. Niektoré rodiny dokonca považujú dizajn Rangoli za rodinné dedičstvo a odovzdávajú si ho po dlhé generácie. Je to veľmi jemná a sústredená práca. Stačí jeden zlý pohyb a farebné prášky sa vám pomiešajú a zničia celý obraz. Je to vlastne taká umelecká meditácia. Keď je vzor hotový, ako posledný diel sa pridajú malé hlinené svetielka Deepa a Rangoli je hotové. Teraz už len treba okolo neho chodiť veľmi opatrne, aby sme ho jediným zlým pohybom nezničili.

Rangoli

Katarína Líšková ml.

25

15:06

nov

2019

Riaditeľ budhistickej školy Viac o krajine

Riaditeľ budhistickej školy

Riaditeľ budhistickej školy Budhistické kláštory, či už v Indii, Tibete alebo Bhutáne, bývajú obrovské. Sú to také malé dedinky. A preto najlepší spôsob ako ich spoznať, je stratiť sa v nich. Nakuknúť do každých dverí, preskúmať všetky zákutia. Takýmto spôsobom sme spoznávali aj kláštor Rumtek v indickom štáte Sikkim, neďaleko mesta Gangtok. Vyliezli sme až na strechu a odtiaľ sledovali malých mníchov, ako si nahí vychutnávajú slniečko v zákutiach kláštora, kde si mysleli, že ich nikto neuvidí. “Hello, come here.” Ozvalo sa, nevedno odkiaľ. Chceli sme ujsť, tu asi nemáme čo hľadať, a niekto nám chce určite vynadať. “Hello, where are you from?”. V okne sa zrazu zjavil mních s neodolateľným úsmevom. Uľavilo sa nám. Zavolal nás k sebe do izby a naservíroval nám čaj. Podľa štýlu jeho ubytovania sme pochopili, že toto asi nebude len taký obyčajný mních. Ani nebol. Bol to sám riaditeľ kláštornej univerzity. Bol na nás veľmi zvedavý. Vypytoval sa, čo sme zač, odkiaľ sme a čo u neho v kláštore robíme. Zas až toľko cudzincov do týchto končín nezavíta, takže jeho zvedavosť bola na mieste. Keď vyspovedal on nás, začali sme klásť otázky my. Veď koľko krát za život má človek možnosť pokecať si s riaditeľom budhistickej školy. Moja prvá otázka bola, či je pán riaditeľ osvietený. Odpovedal úprimne a s úsmevom: “Nie, ešte som osvietenie nedosiahol.” Pýtali sme sa na budhistickú filozofiu, a mních nám dal malú prednášku o nesebeckosti. V podstate nám vysvetlil, ako veľa problémov moderného sveta vychádza práve z toho, že myslíme len na seba. A ak chceme byť skutočne šťastní, mali by sme sa sústrediť v prvom rade na ľudí okolo seba. Podľa nášho riaditeľa je teda tou pravou cestou ku šťastiu práve súcit, nesebeckosť a láska k blížnemu. Keď už bol čas odísť, mních nás poprosil, či sa s nami môže odfotiť. Vytiahol moderný smart phone a spravili sme si selfie. Aj budhizmus ide s dobou. Vymenili sme si čísla. Pár dní po našom rozhovore mi každý deň od tohto budhistického riaditeľa prichádzali hlasové správy. Spieval mi v nich. Boli to náboženské piesne. Buď sa v tom kláštore naozaj nudí, alebo je práve toto jeho cesta nesebeckosti, a snaží sa ma svojimi piesňami potešiť. Aj mu to celkom vyšlo, vždy keď som si jeho piesne pustila, mala som úsmev na tvári.

Riaditeľ budhistickej školy

Katarína Líšková ml.

14

17:44

nov

2019

Najdrahší dom na svete Viac o krajine

Najdrahší dom na svete

Najdrahší dom na svete Možno by ste to nečakali, no najdrahší dom na svete nájdete v krajine, ktorá sa často spomína v súvislosti s extrémnou chudobou. My v BUBO však vieme, že hoci tu nájdete obrovský kontrast medzi bohatstvom a luxusom a nepredstaviteľnou chudobou, ulovíte tu aj množstvo nezabudnuteľných zážitkov. Ak tipujete Indiu, tipujete správne. Za najdrahšie sídlo na svete sa považuje Buckinghamský palác, ale keďže ide o majetok kráľovskej rodiny, prvenstvo v rebríčku najdrahších domov v súkromnom vlastníctve si drží dom indického podnikateľa Mukesha Ambaniho, najbohatšieho muža v Ázii. Volá sa Antilia a stojí v Indickom meste Mumbai. Z Ambaniho podnikateľských aktivít stačí spomenúť vlastníctvo jedného z mobilných operátorov v Indii, kriketového tímu (kriket je v Indii najpopulárnejším športom), alebo najväčšej ropnej rafinérie na svete (výrobná kapacita 1 240 000 barelov denne). Hodnota jeho rezidencie sa odhaduje na 1 000 000 000 (slovom jednu miliardu), no niektoré zdroje uvádzajú až dve miliardy amerických dolárov. Hoci počet jej poschodí je 27, viaceré poschodia majú dvojnásobnú výšku, preto Antilia dosahuje výšku 40 poschodovej budovy. Ako by ste si predstavovali 27 poschodí vo vašom dome? Poďme sa pozrieť na najzaujímavejšie časti Antilie, rodinného sídla Ambaniovcov. Na jednom poschodí sa napríklad nachádza kinosála s kapacitou 50 ľudí, takže Ambaniho deti (dvaja synovia a dcéra) nemusia nikam chodiť, môžu priateľov pozvať do kina do ich vlastného príbytku. Ak by si chceli na chvíľu oddýchnuť od miestnych horúčav, môžu navštíviť špeciálnu miestnosť, v ktorej stále sneží. Áno, čítate dobre, takáto miestnosť je tiež súčasťou Antilie, a systém umelého zasnežovania je aktívny aj v čase, keď sa práve rodina Ambaniovcov v dome nenachádza. Na svojej ploche vyše 37000 metrov štvorcových však táto 173 metrov vysoká budova skrýva aj ďalšie prekvapenia. Napríklad šesťposchodovú garáž pre 168 áut. Spomedzi všetkých super luxusných modelov najprestížnejších značiek sa asi najviac oplatí spomenúť na zákazku vyrobené BMW 760Li, ktoré okrem 65mm hrubých nepriestrelných skiel, kevlarových plátov vo dverách a karosérii odolá aj výbuchu o sile 17kg TNT. Jeho cena je oproti bežným zhruba 260000 usd práve preto niekoľkonásobne vyššia - bezmála 1,2 milióna usd. Terasové záhrady, súkromné spa, bazény, tenisové kurty, fitnescentrum či vlastný chrám už pôsobia ako samozrejmosť. Na streche tejto pevnosti sú hneď tri heliporty, avšak ministerstvo obrany a takisto ministerstvo životného prostredia na ich prevádzku nevydali potrebné povolenia. Ide jednak o bezpečnostné opatrenia a tiež o zvýšenú hlučnosť v meste. Mukesh Ambani preto musí so svojím vrtuľníkom pristávať asi 2km od svojho príbytku a domov sa prepravovať autom. O tento kolos sa, samozrejme, musí starať aj dostatočný počet zamestnancov. Ide o približne 600 ľudí, ktorí pracujú na tri smeny, to znamená, že v dome sa v každom momente nachádza 200 zamestnancov. Medzi nich samozrejme patria okrem upratovačiek a kuchárov aj súkromní lekári, servisní pracovníci, tréneri, maséri.. Hovorí sa však, že Ambani si vyberá najlepších z najlepších a údajne ich aj štedro vypláca. Čo poviete, myslíte si, že by ste v takomto dome dokázali žiť? My si ho na našich BUBO zájazdoch v Indii nemôžeme nevšimnúť, keďže patrí medzi dominantné budovy v Mumbai a vidno ho z rôznych častí mesta. Zdroj foto: internet

29

15:07

okt

2019

Indické šampanské Viac o krajine

Indické šampanské

Indické šampanské Západné Bengálsko je jeden z najdôležitejších štátov Indie. Nájdeme tu slávnu Kalkatu, legendárne Bengálske tigre, ale aj jeden z najkvalitnejších čajových regiónov sveta Darjeeling. Práve o tomto unikátnom čaji sa v Indii hovorí ako o šampanskom medzi čajmi, alebo indickom šampanskom. Do regiónu Darjeelingu sa chodili rekreovať britskí vojaci, ktorým sa pokojná atmosféra zdala balzamom na dušu a výborným únikom od horúčav bengálskych nížin. A práve týmto vojakom sa zazdalo, že región himalájskych predhorí by bol pre čaj ako stvorený. A mali pravdu, musíme konštatovať, ako stúpame serpentínami od letiska Bagdogra do sýtozelených kopcov. Okolo nás sa rozprestierajú prvé čajové záhrady, a v priebehu len 90 kilometrov sa klíma mení z rozpáleného skleníkového dusna bengálska na príjemný horský chlad. Darjeeling je situovaný na svahoch predhorí Himalájí a okolo 130 tisícového mesta sa rozprestiera vyše 20 čajových plantáží. Je to krásny pohľad. My smerujeme k jednej z plantáží, aby sme si pozreli rastliny camelia sinesis, z ktorých čaj vyrábame, a zároveň si objasnili výrobné procesy. Aj keď je čajový priemysel miliardovým biznisom, tak tu, v miestach, kde sa dorába najlepší čierny čaj sveta, vyzerá všetko ako pred 50 rokmi. Vyhýbame sa preturistikovaným záhradám v meste a radšej sa odvezieme kúsok ďalej k jednej z najstarších záhrad Pattanbong Tukvar Tea Estate. Tu si prezeráme továreň, vidíme ako sa sušia čajové lístky, rozprávame si o praní a rolovaní lístkov a prenikáme do tajov tohto pozoruhodného remesla. Prehliadku ukončujeme ochutnávkou čaju priamo v kancelárii predáka továrne, ktorý nám zarába čaj z lístkov rovno z výrobného pásu. Čerstvejší čaj len tak nedostanete! A ani lepší, musíme konštatovať. Či už kvalitný prvý zber čierneho čaju, jemný biely čaj, alebo luxusný mesačný čaj oberaný výlučne za splnu letného mesiaca, všetky sú skvelé. Darjeeling ozaj ostáva verný svojej povesti, a jeho čaj pokojne obháji svoju prezývku indického šampanského.

23

17:39

okt

2019

From Sunrise To Sunset Viac o krajine

From Sunrise To Sunset

From Sunrise To Sunset Briti zanechali v Indii veľa rôznych stôp. Jednou z nich je aj britská záľuba v byrokracii a administratíve. Tak napríklad, keď si idete kúpiť lístok na vlak, vyplňujete relatívne dlhý formulár, kde okrem iného uvádzate váš vek, pohlavie a adresu. Indické železnice sú jedným z najväčších zamestnávateľov na svete a na svojej výplatnej páske majú takmer milión aj pol zamestnancov. Dokonca sú tak dôležití, že v krajine plnej byrokracie majú aj svoje vlastné ministerstvo: Ministerstvo železničnej prepravy. Vo viacerých krajinách sveta Vám sim kartu núkajú takmer do ruky hneď, čo vystúpite z lietadla. V Indii na to potrebujete vypísanie formulára a dokonca aj fotografiu pasového formátu. O to viac prekvapí, že otváracie hodiny jednotlivých pamiatok fungujú “from sunrise to sunset”. Čiže otvára sa s východom slnka a zatvára so západom (resp., posledný vstup býva hodinu alebo 45min pred západom slnka). Aká jednoduché a zároveň občas mätúce. Kedy je presne západ slnka, a kto určuje danú hodinu? Vaša aplikácia v telefóne alebo indický úradník za okienkom?

23

17:11

okt

2019

Blikaj a trúb Viac o krajine

Blikaj a trúb

Blikaj a trúb Svetová banka vypočítala, že 21. storočie bude patriť turizmu a naň naviazaným službám. Viaceré krajiny sa do tohto boja pustili s vervou rôznych sloganov, ktoré si máte s krajinou spojiť. Tak napríklad Thajsko je krajinou úsmevov, Slovensko bolo „malá veľká krajina“ s motýlikom v kampani. India je INCREDIBLE. Áno, takýto slogan zvolila vláda na presadzovanie svojej krajiny vo svete. India nie je len krajinou, najväčšou demokraciou na svete, nie je to len subkontinent, India je celý vesmír. A to priťahuje cestovateľov z celej našej planéty. Indická metropola je druhou najväčšou aglomeráciou na svete po Tokiu a indická doprava je pre našinca úplne ako z iného vesmíru. Dám ruku do ohňa, že Ind by v našej usporiadanej premávke nedokázal riadiť. Pruhy tu majú len informatívny charakter a tam, kde by sa oficiálne mali zmestiť tri rady áut, stoja najmenej štyri až päť, plus spleť rikší tlačiacich sa dopredu do naozaj každej možnej medzierky. Plus motorkári s celou rodinou a nákupom naloženým na sedačke tak, že zaručene nemôžu nič vidieť v spätnom zrkadle (ak nejaké vôbec majú). Občas nejaká posvätná krava či už len tak odovzdane stojaca v miestnej doprave, alebo letargicky sa pohybujúca svojím vlastným algoritmom. Pridajme ešte zopár nosičov všemožného tovaru, ktorý im doslova preteká cez ich predpotopné drevené vozíky. A keďže sa rozprávame o neustále rastúcej ekonomike, nesmú chýbať kamióny a nákladiaky brázdiace indické cesty nepretržite 24hodín denne. Práve tie ma zaujali najviac. U nás človek používa zvukovú signalizáciu auta skôr sporadicky. V Indii vás k tomu všetky nákladiaky vyzývajú: BLOW & HORN!! Blikaj a trúb!! Ide o systém signalizácie: POZOR IDEM!! A podľa toho, ako sa k vám zvuk trúby (prípadne v noci svetla) približuje, viete asi ako je vozidlo od vás ďaleko, prípadne z ktorej strany, aké prichádza a koľko centimetrov máte ešte na manévrovanie. Jedná sa o čisto praktickú vec a nikto sa nad tým nepohoršuje. Blikaj a trúb je takmer ako britské heslo „rozdeľuj a panuj“, ktoré Indii vládlo od Britskej Východoindickej spoločnosti až po koloniálne časy. „Blikaj a trúb!!“ mantra všetkých účastníkov dopravy.

23

16:11

okt

2019

Zelená a červená Viac o krajine

Zelená a červená

Zelená a červená Netreba asi dvakrát pripomínať, že India je krajinou s najväčším percentuálnym zastúpením vegetariánov na svete. Ich báječný syr paneer je preslávený po celej planéte. Mňam‒mňam. Ako však jednoducho rozoznať, ktoré potraviny sú 100 percent „pure veg“? Aby ste nemali žiadne pochybnosti a aj negramotný Ind vedel, tak podľa platných zákonov, všetko čo dávate do úst musí byť označené. Červená a zelená bodka sprevádzajú etikety v celom Indickom subkontinente. Červená bodka pre veci, ktoré sú nie vegetariánske alebo nejakým spôsobom prišli do kontaktu so „živočíšnom“. A zelená bodka pre čisto vegetariánske potraviny. Zemiaky fritované na rastlinnom alebo živočíšnom oleji? To všetko podľa bodky na obale viete. Náš BUBO dlhoročný kamarát je Brahman z najvyššej kasty. Keď bol v Európe vo „vegetariánskej“ reštaurácii, hneď spoznal, že niečo nie je v poriadku, keď pred neho položili jedlo. „Moja rodina po celé generácie nevložila do úst nič živočíšneho pôvodu. Mám to zabudované v génoch. Zemiačky na bravčovej masti? To veru nie. V Indii by sa nemusel ani pýtať, stačí si pozrieť obal a hneď viete, na čom ste. Aj taký gigant, akou je spoločnosť vyrábajúca nealko nápoje, musí veru svoje výrobky značiť. Zákon platí pre všetkých rovnako: „všetko, čo ide do úst, musí mať červenú alebo zelenú bodku.“

07

13:59

aug

2019

Kašmír –čo sa tu deje? Viac o krajine

Kašmír –čo sa tu deje?

Novinári sa ma pýtajú, ako je dnes v Kašmíri. Tu sú odpovede: Charakteristika regiónu: Ak je niekde na zemi raj, tak je to tu, tak je to tu – písal pred mnohými stáročiami perzský básnik. Možno ľudia poznajú pojem kašmírový šál či kašmírový sveter, ktorý môže stáť niekoľko tisíc euro. Kašmír, to je najluxusnejšia časť Indie. V Tibete nájdete vyprahnutú krajinu, Kašmírske Himaláje sú zelené, plné vody, voňavé, nádherné. Moghulskí panovníci, tí, ktorí postavili v Indii tie najkrajšie stavby, ako napríklad Taj Mahal, chodievali do Kašmíru na svoju dovolenku – ak chceli uniknúť z horúcej, špinavej Indie. Mierili sem na sever. Kašmír patril vždy Indii – miestny maharadža bol prakticky vazalom Indie. Kašmír som ja osobne od roku 1996 navštívil 7 krát, mám tu dlhoročných priateľov, mám ten región rád. Kašmír nevyzerá ako India, ale ako oblasť na Hodvábnej ceste, domorodci majú ostré veľké nosy, nie malé Indické, sú to moslimovia – nie hinduisti. Ženy nechodia oblečené v sárí, alkohol je tu zakázaný, domorodci predávajú nádherné kašmírske koberce. Kašmír je úplne iný než zvyšok Indie. V Kašmíre sa bojuje desaťročia, ako spor vznikol? Problémy nastali, keď Briti v roku 1947 opustili svoju kolóniu. Tá sa vtedy rozdelila na Indiu a Pakistan. Maharadža sa nakoniec pridal k Indii, aj keď všetci jeho poddaní boli moslimami. Oblasť kniežactva Kašmír sa rozdelila medzi Pakistan a Indiu. Obidve strany som prešiel a vyzerajú podobne, aj keď indická strana je omnoho viac rozvinutejšia. Na pakistanskej strane ide o takzvaný Azad Kašmír – slobodný Kašmír, ktorý tvorí 2/3 územia (časť tohoto územia Pakistan daroval Číne, ktorá Pakistan ekonomicky podporuje) a 1/3 územia ostala na indickej strane. Indická strana je neporovnateľne viac rozvinutá – je krajšia. Pre mňa je zaujímavé, že kým na začiatku som spor vnímal ako politický, on sa postupom času zideologizoval. Najprv to boli len reči určitých politikov, ktorí chceli pôsobiť pre svojich voličov sexi. No teraz cítim, že aj medzi mojimi kamarátmi ide o džihád a v diskusných témach, kde som si predtým robil srandu, je mi odpoveďou ticho a stiahnuté pery. Zmenu vidieť aj v tom, že počet buriek (oblečenie, ktoré zahaľuje celé telo žien) za posledných 20 rokov rapídne pribudlo. Písal som o tom už tu. Ako vieme rozdeliť Kašmír? Ja by som Kašmír na indickej strane rozdelil na 3 časti. Oblasť zimného hlavného mesta Jammu – je hinduistickou časťou. Z Jammu prechádzate do pravého Kašmíru, do mesta Shrinagar cez predhorie Himalájí – Siwalik – plný opíc. Ozaj nádhera, a po prechode tunela Jawahar sa ocitnete na plató, v raji na zemi. Tretia časť je malý Tibet- Ladakh, ktorý teraz do dnešného indického štátu Jammu a Kašmír patrí, ale kultúrne aj čo sa týka ľudí je to vlastne Tibet. Šikmookí Ladačania praktizujú lamaistický budhizmus. Tí sa do tohoto konfliktu nezapájajú a všetky problémy na ceste zo Shrinagaru do Lehu končia v meste Kargil – kde sú aj najvypuklejšie. Veď Kargil leží na hranici na tzv. Line of Control. Priznám sa, poznám tu obidve strany konfliktu. Dobre poznám aj separatistov. Začal som sem chodiť dlho dlho pred ostatnými turistami, a tak tu mám kamarátov. Dokonca mi hovoria „ty si neni môj kamarát, ty si môj brat“ S Alim a Gumalom máme už 24 rokov takýto vzťah – je to dlhodobé kamarátstvo. Manzur a Yasin – obaja Kašmírci, bohužiaľ, zomreli, no prirodzenou smrťou, na starobu, mali 50 rokov. Život je tu vo vysokých horách ťažký, ako pred stovkami rokov. Čím sa prejavuje islamizácia? Ja som za tých 23 rokov zažil mnoho revolt. Musím povedať, že situácia sa skôr vyhrocovala. Čím ďalej, tým viac žien nosilo burky a moji kamaráti začali navštevovať mešity častejšie. Je tu jedno miesto, kde sa hovorí, že je tu pochovaný Ježiš Kristus – nechcem diskutovať, či je to pravda. No ja som sa tam ešte dovnútra dostal. Dotkol som sa Ježišovej stupaje, videl som Ježišov hrob, kde spočinul ako starec potom, čo prežil zvesenie z kríža... Za posledných 20 rokov sa to však už inému Slovákovi nepodarilo. Domorodci nechcú v Kašmíri ani hinduizmus, ale ani kresťanstvo – Kašmír má byť striktne moslimský. Ľudia chcú pokoj, ale ešte viac prerážajú ortodoxné islamské prúdy. Tým pádom mi príde, že pokoj nechcú. Indický film o Kašmíre Keď som bol naposledy v Indii, videl som v Jaipure film o Kašmíre. Bol tam veľmi dobrý strih a ja som bol prekvapený, ako sa indický film za posledných 10 rokov zlepšil v kvalite. Išlo o dievča, ktoré otec poslal vydať sa za syna pakistanského generála. Otec bol Kašmírec, ale bojovník za zotrvanie v Indii a celé to bolo o tom, že všetky nepokoje v Kašmíre nerobia Kašmírci, ale Pakistanci. Zápletka filmu bola v tom, že dievča sa do svojho manžela zaľúbilo. Manžel bol síce nenávidený Pakistanec, ale v skutočnosti to bol fešák s veľmi dobrým správaním. Pozrite si drámu Raazi s hercami Alia Bhatt a Vicky Kaushal. Ide o nový a značne populárny film. Toto si Indovia myslia o Kašmíre. Čo na to hovoria dnes vaši známi? Neviem sa im dovolať, India vypla telefóny. No na FB sú ich statusy, ktoré bojujú proti tomu, čo sa deje. Mne zatiaľ tvrdia nech prídeme... ale na rozhodnutie si nechám týždeň. Vieme sem prísť cez Daramsalu, cez sídlo Dalajlámu, a to môže byť zaujímavejšia zastávka. My z BUBO sme tu boli dlho dlho pred ostatnými a zanechali sme tu stopy. Jednu ekumenickú svätyňu tu v Sonanmargu otváral major indickej armády, a keď som sa s ním zoznámil, tak do svätyne dorobil aj Ježiša, na ktorého pôvodne zabudol. Raz v Delhi zatvorili ženu a dcéru právnika Ernesta Valka a nútili ich pod nátlakom kúpiť si koberec. Zľakli sa, no dovolali sa mi. Dali mi únoscov k telefónu. Povedal som im 3 mená, ktoré poznám zo Shrinagaru, oni sa spýtali ako sa volajú ich synovia či, naopak, otcovia, a ihneď ich pustili. V Kašmíre je jasné kto je pán a s kým sa nehodno naťahovať. Čo je dôležité ešte povedať? Ak si prečítate čo píšu média, tak vždy tam nájdete a) nacionalistu Modiho b) chudák Kašmír. Opäť nechcem riešiť prečo to tak je, ale je fajn ukázať aj iný pohľad. O indickom premiérovi Narendrovi Módim sa hovorí ako o nacionalistovi. A je to pravda. Ale veď nacionalista je aj slovenský premiér, aspoň dúfam. Macron je určite francúzskym nacionalistom a Donald Trump to otvorene hovorí v svojom hlavnom slogane. Narendra Modi vyhral voľby nad Rahulom Gandhím, ktorého otec, dedo a pradedo boli indickými premiérmi. Vyhral ich demokraticky a, áno, s takou prevahou, ktorá mu dovoľuje robiť kroky, na ktoré si predchodcovia netrúfali. Situácia v Kašmíre sa skôr zhoršuje, z boja separatistov sa stal džihád. Modi teda postupuje Trumpovským či Putinovským spôsobom. Rázne, bez ohliadania sa na korektne pomalú politiku. Vie, že to narobí problém, a verím predstaviteľom Kašmíru, že ich územie teraz rozparceluje, nasťahuje sem milióny hinduistov a ďalšie voľby bude “Slobodný Kašmír” voliť už hinduistov. Ale veď takto to bolo s Indiou vždy, a preto aj moslimskí vládcovia nakoniec v Indii prehrali. Tej obrovskej mase ľudí sa nedá vzdorovať, Indov je jednoducho viac. Kašmír mám rád, Kašmírci sú moji bratia, no Narendra Modi robí pre svoju krajinu dobrú politiku. Bude to zlé pre Kašmírcov? Nemyslím si. India bude iba rásť , a tým porastie aj táto časť. Samostatný Kašmír, či Kašmír pod Pakistanom by sa mal ekonomicky horšie. India bude utláčať moslimov? Opäť si to nemyslím, v prapodstate hinduizmu je nenásilie a tolerancia. O 10 rokov, naozaj, môže byť v Kašmíre konečne pokoj.  

29

19:30

júl

2019

Mumbaiský Dhobi Ghat - špina versus čistota Viac o krajine

Mumbaiský Dhobi Ghat - špina versus čistota

Mumbaiský Dhobi Ghat - špina versus čistota Keby som sa vás v nejakom našom väčšom meste spýtal, či si chcete pozrieť miestnu práčovňu, asi by ste sa prekvapene opýtali, čo by vás na nej malo zaujímať. No práčovňa Dhobi Ghat v Mumbai rozhodne zaujímavá je. Keď okolo nej prechádzate, ani vám nenapadne, čo sa skrýva za skromnými príbytkami a lokálnymi obchodíkmi lemujúcimi cestu. Ak ale poznáte správnu cestičku pomedzi ne, ocitnete sa na mieste, aké ste pravdepodobne ešte nevideli. V centre tejto - dalo by sa povedať práčovňovej štvrti - dominujú betónové nádrže štvorcového či obdĺžnikového tvaru, ktoré sa kedysi používali na ručné pranie. Dnes je v mnohých už len neporiadok a odpadky, no stále sa nájdu aj nádrže s vodou, v ktorých ešte niekto perie, alebo vykonáva osobnú hygienu, aj keď pri pohľade na vodu v nádrži, to je zrejme silné slovo. Zvláštne, poviete si. Človek by si slovo “práčovňa” spájal s čistotou a vôňou, no pohľad na tieto nádrže evokuje skôr opak. Spoločné toalety kúsok od nádrží a ich stav tento dojem ešte umocňujú. Netreba sa však nechať oklamať. Hoci prostredie nepôsobí čisto, keď nazriete do okolitých budov a prístreškov, zistíte, že ste naozaj v práčovni. Vchádzam do labyrintu úzkych tmavých uličiek, všade naokolo nespočetné množstvo chaoticky rozmiestnených práčok, malých či obrovských, žmýkačiek, sušičiek.. Z nízkych stropov visia rovnako chaoticky všemožné káble, privádzajúce elektrinu k práčkam a sušičkám, ale aj do domácností. Áno, hádate správne, mnohí ľudia, ktorých tu vidíte sa pohybovať či pracovať, takzvaní “dhobiovia”, tu aj žijú. Väčšinou ide o rodinný biznis, každý úsek tohto pracieho bludiska vlastní iná rodina, ktorá tu zároveň aj býva. Ich skromné príbytky môžete sem-tam vidieť za pootvorenými dverami. Neviem síce či slovo “skromné” dostatočne vystihuje ich jednoduchosť, no rozhodne ste v tej chvíli vďační za vaše bývanie. Za inými dverami zase prebieha žehlenie. Keď vidíte tú haldu prádla pripraveného na žehlenie, poviete si, že aj keď žehlenie neznášate, tá vaša kopa doma je až smiešne malá. Ale najzaujímavejšia fáza procesu je ešte len pred nami. Ak sa pýtate, kde sa všetko to prádlo suší, za chvíľu uvidíte. Početné schody a rebríky v tejto spleti uličiek naznačujú, že aj hore nad nami je čo vidieť. Prekonám tri poschodia a ocitám sa na streche jednej z práčovní. Pre niekoho skvelé miesto pre terasu, okolité strechy sú však posiate šnúrami na prádlo a, samozrejme, rozvešaným prádlom. Farebná mozaika všade, kam sa pozriete. Zóny bielych plachiet, uterákov, tmavých nohavíc či farebného oblečenia. Pre koho sa tu toho toľko perie? Hlavne pre hotely a nemocnice, v Indii majú totiž vlastné práčovne iba štvor- a viachviezdičkové hotely, ostatné si nechávajú prať prádlo v práčovniach ako je táto. Ale tak isto aj pre rodiny, ktoré si nemôžu dovoliť mať vlastnú práčku, ale nie sú odkázané ani na ručné pranie v rieke. Na sušení je zaujímavý aj spôsob uchytenia zaveseného prádla. Pri množstve, ktoré sa tu denne operie a usuší, by ste potrebovali tisíce štipcov. Miestni to však majú vymyslené. Každá šnúra na prádlo je vlastne pletený povraz, niečo ako lano, kde medzi jednotlivé špagáty, z ktorých je povraz upletený, zastrčíte kúsok prádla. Váhou prádla potom vzniká v povraze pnutie, ktoré vám prádlo uchytí aj bez štipca. Aké jednoduché. Priemerný denný zárobok jednej rodinnej práčovne je údajne okolo 1000 indických rupií, čo by sa po prepočte na eurá (asi 13€) mohlo na miestne pomery zdať vcelku slušné. No treba si ešte uvedomiť, že rodina musí platiť aj za vodu, elektrinu a pracie prostriedky. Voda je sem dodávaná z mestských zásob zachytenej dažďovej vody a mesto si za ňu prirodzene účtuje poplatky. Aj keď nie je príliš drahá, spolu s elektrinou a pracími prostriedkami predstavuje nemalé náklady. No aj po ich odrátaní sa podľa Mumbaičanov miestne rodiny v kontexte pomerov v Indii nemajú zle. Dhobi Ghat samozrejme nie je jediná takáto práčovňa v Indii, toto pomenovanie sa tu zaužívalo ako všeobecný názov pre miesto, kde sa perie vo veľkom. Ak budete mať príležitosť, určite odporúčam podobné miesto navštíviť.  

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test