Fórum

59 príspevkov

18

17:23

sep

2020

Šťastný Nový Rok Viac o krajine

Šťastný Nový Rok

Šťastný Nový Rok Dnes slávime Roš Hašana, židovský Nový rok. Zatrúbime na šofar, ponoríme jabĺčko do medu, aby sme mali sladký rok a budeme sa pokať. Svet je stále veľmi rôznorodý a to je nádherné. Málokde nájdete toľko rôznorodých názorov na jednom malom mieste, ako v starom stiesnenom Jeruzaleme. To je úžasné a v ľuďoch sa vytvára kreativita. Ako obhájiť svoj názor? Ako obísť nariadenie vlády, inštitúcií či dokonca boha? Aby to bolo kóšer, ale aj výhodné pre mňa? Všetky zlé skutky budú zabudnuté. Oko za oko, zub za zub prestane platiť. Nastáva mier, ktorý je tak potrebný. Všetko dobré. Do roka a do dňa aj s turistami.

11

19:39

apr

2020

Ooo Jeruzalem... ty tiež???

Ooo Jeruzalem... ty tiež???

Ooo Jeruzalem... ty tiež??? Posledné roky som v tomto večernom čase a presne v tento deň chodil na prechádzku... nie hocijakú, ale ku Kristovmu hrobu na vrchole Golgota v Jeruzaleme. Rád by som vám to opísal, ale je to dosť ťažké. Proste to miesto má doslova energiu, dušu, históriu a niečo tam naozaj cítite, či ste podľa mňa veriaci alebo nie. Ak na mieste, ktoré zmenilo dejiny a pomohlo vzniknúť jednému z najväčších náboženstiev sveta a ktoré už tisícročia priťahuje ľudí, nič necítite... tak potom máte, myslím, vážny problém. Mňa to miesto skrátka napriek x, možno xy, návštevám stále priťahovalo a priťahuje. A to sa rozhodne nepovažujem za nejakého ukážkového veriaceho. Tí, čo ma poznajú, vedia najlepšie. Och, ako mi to miesto chýba... a nie len ono, ale aj iné veci v rámci Jeruzalema, trebárs ten úžasný falafel pod Damašskou bránou, dezert kunefe v palestínskej cukrárni, Múr nárekov či len také slepé chodenie týmito historickými uličkami, ktorými prechádzali rôzni ľudia, národy či armády tak bohatej histórie... akú si je naozaj ťažké čo i len predstaviť. Tiež máš rád históriu? Tak pozor na Jeruzalem, je veľmi silno návykový a naozaj jedno z veľmi malá miest, kde po každej návšteve sa chcem vrátiť ešte viac. Je to mesto, kde vždy bude čo objavovať! Posledné Veľké noci som teda strávil tam, priamo na miestach, kde sa to celé udialo. Tento rok však starými ulicami hore na Golgotu, do baziliky Božieho hrobu, nešla žiadna veľká krížová cesta. Nestoja tam pri hrobe veriaci z rôznych kútov celého sveta, ktorí akoby čakali na onen zázrak. Tohtoročná Veľká noc je úplne iná, nie len pre mňa, ale i celý Jeruzalem a zvyšok sveta. Ani najsvätejšie mesto sveta sa nevyhlo šíriacej nákaze. Pozerám teda fotky, spomínam, a akoby aspoň myšlienkami som trochu tam: je večer, pri bazilike, po dobrom falafely či inej orientálnej pochutine... a snažím sa aspoň takto vybaviť si tú neuveriteľnú atmosféru, akú môže mať len mesto, ktoré doslova zmenilo náš svet.

17

15:18

feb

2020

Kto má kľúče od Chrámu Božieho hrobu? Viac o krajine

Kto má kľúče od Chrámu Božieho hrobu?

Kto má kľúče od Chrámu Božieho hrobu? Počas našej prehliadky Via Dolorosa, alebo krížovej cesty, v starom meste Jeruzalema prichádzame na posledné stanice nachádzajúce sa vo vnútri Chrámu Božieho hrobu. Zastavíme sa na priestrannom námestí a chvíľu nasávame atmosféru pútnikov a duchovných, ktorí prechádzajú cez mohutnú vstupnú bránu. Okrem schodiska, na ktorom niektorí oddychujú, si môžeme všimnúť aj rebrík. Na prvý pohľad pôsobí, akoby ho tam niekto zabudol počas rekonštrukčných prác, ale príbeh, ktorý predstavuje, je omnoho zaujímavejší. Je totiž symbolom statusu quo, ktorý panuje v meste posvätnom pre tri veľké svetové náboženstvá vychádzajúce z rovnakých základov: judaizmus, kresťanstvo a islam. Status quo sa ale týka iba kresťanstva a vlastníctva jeho najdôležitejších chrámov. Práve jedným z nich je Chrám božieho hrobu, o ktorý sa delia Grécky ortodoxný patriarchát, františkáni v mene katolíckej cirkvi a Arménska apoštolská cirkev. Právo na využívanie chrámu majú aj koptská, sýrska a etiópska cirkev, ktoré majú svoje vlastné kaplnky v komplexe. Status quo bol zavedený už v druhej polovici 18. storočia a potvrdený osmanským sultánom v roku 1852, no táto dohoda bola niekoľkokrát obnovená a poupravená. Spomínaný rebrík z cédrového dreva symbolizuje želanie o spoluprácu kresťanských cirkví a je prezývaný aj nehybný rebrík: na to, aby bol posunutý, je potrebný súhlas všetkých cirkví. Iný dôležitý rebrík súvisí s odomykaním tohto chrámu. Ak by ste čakali, že kľúče od jedného z najposvätnejších miest kresťanského sveta vlastní niektorá z katolíckych alebo ortodoxných cirkví, vyvedieme vás z omylu. Veľký železný kľúč má vo svojej správe už viac ako päťsto rokov moslimská rodina a aktuálne ho má vo svojej opatere pán Adeeb Joudeh. Jedna vec je kľúč vlastniť, ale druhá vec je odomknúť a zamknúť samotný chrám. Túto úlohu má na starosti pán Wajeeh Nuseibeh, ktorý pochádza z jednej z najstarších moslimských rodín v Jeruzaleme. V tomto bode sa dostávame opäť k rebríku – pán Nuseibeh na ňom vyjde k hornej zámke a až potom odomkne aj spodnú zámku a otvorí dvere do chrámu. Túto povinnosť považujú obaja páni za poctu a chcú ju prenechať ďalším generáciám ako symbol rešpektu medzi jednotlivými náboženstvami v Jeruzaleme. Jediná výnimka v roku je počas Veľkonočných sviatkov, keď chrám striedavo otvárajú kresťanské cirkvi. V Zelený štvrtok sú to františkáni, Veľký piatok Grécka ortodoxná cirkev a Arménska ortodoxná cirkev v Bielu Sobotu.

07

13:15

nov

2019

Ryba Sv. Petra: pochúťka z Genezaretského jazera Viac o krajine

Ryba Sv. Petra: pochúťka z Genezaretského jazera

Genezaretské jazero, známe aj ako Galilejské more, je cieľom mnohých pútnikov. Aj my z BUBO trávime deň poznávaním tohto krásneho kraja v severnej časti Izraela, a naša prvá zastávka je na idylickom mieste Yardenit, jednom z krstných miest rieky Jordán. Menšie aj väčšie skupiny pútnikov sa po areáli pohybujú v bielych krstných rúchach, a my si vychutnávame príjemné počasie a prechádzku areálom, tí odvážnejší aspoň namočia nohy do Biblickej rieky. A práve v takomto príjemnom prostredí sa zastavujeme na obed. Naše menu nepriamo súvisí aj s ďalším miestom na brehu jazera, Tabghe, na ktorom mal Ježiš zázračne rozmnožiť chlieb a ryby, aby nasýtil davy. Ak hádate, že naša obedová špecialita je ryba, hádate správne. A ako väčšina vecí pri Genezaretskom jazere, aj táto pochúťka má biblické spojenie, a je známa ako ryba Sv. Petra. Ako prišla k tomuto príhodnému menu? Podľa Biblie sa pýtali vyberači daní z Chrámu sv. Petra, či Ježiš zaplatil daň. Keď sa Peter na to opýtal Krista, ten mu povedal, aby šiel k jazeru, hodil návnadu, a prvá ryba, ktorú vytiahne, bude mať v ústach mincu, ktorou zaplatí požadovanú daň. Nuž, v ústach rýb, ktoré nám servírovali, žiadne mince neboli, ale zato boli mimoriadne chutné. S viac ako dvetisíc ročnou tradíciou rybolovu je kulinárskym zážitkom ochutnať vyšperkovanú prípravu tohto druhu tilapie, ktorá sa v arabčine nazýva musht. Najčastejšie sa servíruje grilovaná alebo opečená v celku s ryžou alebo zemiakmi, a predjedlo tvorí bohatý výber čerstvých šalátov, hummusu a pity, ktoré zasýtia urgentný hlad a čakanie na hlavný chod. Výborný obed zavŕšime domácim dezertom, ktorý tvoria sladké ďatle a voňavá káva s kardamónom.  

22

09:38

okt

2019

Sviatok Stánkov v Jeruzaleme Viac o krajine

Sviatok Stánkov v Jeruzaleme

Sviatok Stánkov v Jeruzaleme Izrael je známy tým, že v piatok a sobotu je väčšina obchodov a služieb zatvorená a nedostupná. Je to kvôli šatatu, ktorý židovská časť obyvateľstva svedomito dodržiava. My sme ale dorazili do Jeruzalema v nedeľu večer, a predsa sme prechádzali vyľudneným mestom. Na uliciach boli pripravené vyzdobené prístrešky sukkoh pripravené na stolovanie, a ľudia sa ponáhľali ulicami s vetvičkami zabalenými v plastových obaloch. Mesto bolo naladené na prebiehajúci sviatok sukkot, známy aj ako Sviatok Stánkov. Aj pred naším hotelom bol postavený veľký stan so sviatočnou výzdobou, v ktorom sme mali na druhý deň bohaté raňajky, a tak sme sa aspoň čiastočne mohli priblížiť k oslavujúcim židom. Na hoteli nás míňali ženy v sviatočných šatách so zahalenými vlasmi a muži v tallitoch, ktorí využívali špeciálnu miestnosť na modlitby. Deti sa na nás zvedavo pozerali, a my sme si povedali viac o tomto sviatku. Pôvodne sa mala v tomto dni konať púť k Jeruzalemskému chrámu, a preto aj dnes kroky veriach viedli do tohto posvätného mesta. Slávnostné jedlo je súčasťou pôvodnej náplne sviatku ako vďaky za úrodu, a aj názov sviatku sa odvádza od provizórnych obydlí, v ktorých farmári žili počas žatvy. Podľa iného vysvetlenia majú stany pripomínať obydlia, v ktorých Izraeliti žili počas cesty z Egypta do Zasľúbenej Zeme. Samotný sviatok trvá niekoľko dní, ale nie každý sa oslavuje rovnakým spôsobom. V meste si všímame množstvo mužov s plastovými obalmi na vetvičky, ktoré nás zaujali. Je to neoddeliteľná súčasť festivalu, s ktorým sa spájajú štyri rastliny. Prvá je ratolesť z datlovej palmy, druhá je citrónový plod, tretia vetvičky myrthy a štvrtá vŕbový prút. Všetkými štyrmi rastlinami sa máva na každú svetovú stranu, a zároveň symbolizujú túžbu a vyjadrenie ideálu človeka a jeho vzťahu nielen k zemi, ale aj Bohu. Počas večernej prechádzky starým mestom míňame slávnostne oblečené rodiny a stánky plné ľudí a dobrého vína, ktoré utužujú rodinné a komunitné vzťahy. Sme radi, že máme možnosť byť súčasťou tohto dôležitého sviatku, a už na druhý deň večer vychádzame do novej časti mesta, ktoré ožilo oslavami a tancami. Domáci aj návštevníci sa bavia pri chutnom jedle, tancujú pri pouličnej hudbe alebo si vychutnávajú chladené pivko v jednom z moderných podnikov. Sviatok si v Jeruzaleme užije skutočne každý a my si odnášame hlbšie dojmy z tohto posvätného, no zároveň aj moderného mesta.

27

20:49

okt

2018

Sme v Sýrii. Viacmenej

Sme v Sýrii. Viacmenej

Sme v Sýrii. Viacmenej Na rovinu. Udržanie existencie židovského štátu Izraela je pre mňa, napriek známej pomoci zo Západu atď., do istej miery zázrakom. Pozrite sa na mapu Blízkeho východu. Židovský štát ešte dnes pripomína kvapku v arabskom/moslimskom mori, a to tá kvapka bola pred desaťročiami ešte menšia než je dnes. Izrael od svojho vzniku 1948 riešil nejeden ozbrojený konflikt s Arabmi, arabskými krajinami, ktoré sa pokúšali nový, malý štát zahnať do mora. No na prekvapenie, Izrael sa v obkľúčení väčších, arabských krajín nie len dokázal ubrániť, ale dokonca svoje územie rozširovať. V roku 1967 získal/dobyl od Sýrie, v takzvanej Šesťdňovej vojne, aj Golanské výšiny. Sýrčania sa pokúsili toto dôležité územie získať naspäť. Tak v roku 1973 napadli svojho nenávideného suseda, a to počas najväčšieho židovského sviatku – Jom Kipur - (preto sa táto vojna zapísala do histórie ako Jom Kipurská vojna). Sýrčania počítali s tým, že Izraelci budú svätiť sviatok a nebudú tak pripravení. Na Golany sa tak zo Sýrie vyrútilo okolo 1400 tankov. Proti ním stalo len necelých 200 izraelských. Išlo o druhú najväčšiu tankovú bitku v dejinách ľudstva (väčšia bola už len počas 2. svetovej pri Kursku). A výsledok? Izrael to opäť vyhral. Golany sú stále veľmi kontroverznou, diskutovanou témou. Podľa medzinárodného spoločenstva, a dá sa povedať celého sveta, ide o sýrske územie, ktoré je momentálne okupované Izraelom. Samozrejme, Izrael má na to svoj názor. Aj podľa našich GPS aplikácii sme už prekročili hranice a sme v Sýrii. Stopy, že ide/išlo o vojnovú oblasť, hoci sa tu teraz nebojuje, vidíme všade. Izraelská armáda, kasárne, tanky, varovania pred mínami, zákopy, bunkre i vojaci OSN. Možnosť prejsť sa bezpečne dobovými bunkrami a zákopmi tu máme i my. Pod nami krásne vidíme rozprášené bývalé sýrske mesto Kunejtra (Quneitra). Samotné Golany vyzerajú ako mierne kopce, ktorú sú posypané množstvom kamenia. Prečo sa tu o tieto kamene, na prvý pohľad nehostinnú a neúrodnú krajinu, teda tak bojuje? Sme na vyvýšenom mieste s dobrým výhľadom na pohraničí štyroch krajín – Svätá zem (Izrael, Palestína), Sýria, Libanon i Jordánsko. Takže vynikajúca strategická poloha je hneď tým prvým dôvodom, prečo je dobré mať Golany vo svojich rukách. Okrem toho sa tu nachádza i poklad, ktorý je vo svete veľmi vzácny, ba čoraz vzácnejší, hoci to my Slováci až tak nepociťujeme (buďme radi). Je ním voda. Golany majú vodu. Kto má Golany, má tu aj vodu a v podstate kontrolu nad horným tokom pre región kľúčovej rieky Jordán. To už sú dostatočné dôvody, prečo Golany nepustiť. Nedávno som sa o Golanoch rozprával aj so Sýrčanmi. „Čoskoro nám ich vrátia. Už je to v podstate dohodnutá vec. Putin to išiel vybaviť,“ hovorí mi s úplným presvedčením Ihsan z Damašku. Osobne však nemám pocit, že by sa Izraelčania odtiaľto niekam chystali.. 

F

František Kekely, BUBO

21

16:14

okt

2018

Masada stále žije. Lanovkou za veľkým príbehom a k nádherným výhľadom Viac o krajine

Masada stále žije. Lanovkou za veľkým príbehom a k nádherným výhľadom

Masada stále žije. Lanovkou za veľkým príbehom a k nádherným výhľadom Na našej ceste po krajine, ktorá sa pýši najstaršími dejinami, ktorá je kolískou troch svetových náboženstiev a vie rovnako zaujať aj svojou súčasnosťou, sa zastavujeme na starovekej a priam legendárnej pevnosti Masada. Osamotený vyše 400 m vysoký skalný útes budí dojem majestátnej a najmä nedobytnej hory, na ktorej sa táto pevnosť nachádza. Vyjsť hore pešo v takýchto horúčavách, ktoré sú pri Mŕtvom mori bežné, by nám dalo poriadne zabrať. Stúpanie si tak za nás odpracuje moderná lanovka. Behom niekoľkých minút sme na vrchole, odkiaľ sa nám naskytne fantastický výhľad na okolité hory (aké si na Blízkom východe predstavujeme), a celé Mŕtve more máme ako na dlani. No prečo je Masada tak legendárna a v očiach Židov dôležitá? Vďaka veľkému a silnému príbehu, ktorý sa tu pred 2000 rokmi odohral. Rimania sa v 1. storočí museli vysporiadať s revoltou Židov. Práve v tomto období Rimania zničili Židom aj to najvzácnejšie, čo mali – ich veľký Chrám na Chrámovej hore. Preto dnes z neho môžete vidieť akurát tak Západný múr, známy aj ako Múr nárekov, najposvätnejšie miesto judaizmu. Pevnosť Masada sa následne stala útočiskom stoviek židovských povstalcov. Tu mali odolať nenávideným Rimanom, ktorí Masadu obkľúčili s niekoľkonásobnou presilou dobre vycvičených, rímskych vojakov. Aj dnes krásne vidíme z Masady obrysy rímskych vojenských táborov, ktoré boli v okolí pevnosti rozmiestnené (na fotografii). Rimania pochopili, že obliehať horu by bol beh na veľmi dlhú trať, keďže Židia mali na vrchu dostatok zásob i vody. Dokonca, tej vody mali vraj toľko, že úmyselne si ňou napúšťali bazény, špliechali sa a vypúšťali ju dole na miestnymi teplotami vypriahnutých Rimanov. Tí tak vymysleli plán, ako sa do pevnosti dostať – vybudovaním rampy až k samotnej bráne. Nosením miestnej zeme akoby spravili ďalší kopec, hrebeň, ktorý sa mal stať ich cestou k víťazstvu. Aj túto rampu môžete ešte dnes krásne vidieť. Obkľúčení Židia vedeli, že Rimania sa čoskoro dostanú dnu a tak sa aj stalo. No miesto odporu ich v Masade čakali len stovky zavraždených ľudí. Čo sa tam hore stalo? Muži pozabíjali svoje vlastné deti a ženy. Následne medzi sebou vylosovali desiatich, ktorí zabili tých ostatných... a takto sa losovalo až kým neostal len jeden, ktorý spáchal samovraždu. Len ťažko si tu skúšame predstaviť, čo museli zažívať tí ľudia, rodiny, ktoré tu boli. Vidieť všade okolo seba nepriateľa, ktorý sa pomaly, ale isto približuje. Čo sa muselo odohrávať v hlave otcov, ktorí išli zabiť svoje vlastné deti a ženy. Blízky východ je plný veľkých príbehov, a to rozhodne nie len tých biblických. Masada je jedným z mnohých. Stala sa, predovšetkým v očiach Židov, obrovským odkazom toho, že je lepšie zvoliť smrť, než žiť v neslobode či otroctve. Stala sa národným symbolom dnešného Izraela. 

F

František Kekely a Ivana Ďurčová, BUBO

10

09:36

apr

2018

Najsvätejšie mesto sveta počas najväčších sviatkov Viac o krajine

Najsvätejšie mesto sveta počas najväčších sviatkov

Najsvätejšie mesto sveta počas najväčších sviatkov Neexistuje na svete mesto, ktoré je z hľadiska náboženstiev tak zaujímavé ako Jeruzalem. Nájdete tu najposvätnejšie miesta kresťanstva, najposvätnejšie miesto judaizmu i jedno z najposvätnejších miest islamu. V ktorom meste nájdete niečo také? Dovolím si povedať, že aj neveriaci človek tu musí cítiť naozaj silnú atmosféru tohto starého mesta, ktoré ľudí priťahuje, posilňuje, no občas i dovádza do šialenstva. Táto prenikavá atmosféra hradby starého Jeruzalema nikdy neopúšťa, no sú počas roka dni, kedy je ešte silnejšia a výraznejšia. Pred pár dňami presne také obdobie bolo a my z BUBO sme nemohli počas neho v najsvätenejšom meste nášho sveta chýbať. Ľudia z celého sveta prišli svätiť Veľkonočné sviatky do Jeruzalema, priamo na miesta, kde sa odohrávali udalosti, ktoré si kresťania počas Veľkonočných sviatkov pripomínajú. Na vrchu Sion sme si ukázali miesta, kde sa konala posledná večera, ktorú si kresťania pripomínajú na Zelený štvrtok. Navštívili sme Getsemanské záhrady, kde si po Ježiša prišli vojaci s Judášom. A prešli sme celú krížovú cestu, od miesta, kde Ježiša súdili, bičovali, až na Golgotu, kde zomrel na kríži – Veľkonočný piatok. Taktiež sme navštívili Kristov hrob (fotografia), v ktorom po troch dňoch zvíťazil nad smrťou a vstal z mŕtvych – Veľkonočná nedeľa, najposvätnejší sviatok kresťanstva. Jeruzalem je počas týchto sviatkov pochopiteľne iný, než v bežné dni. Za účasti tisícov ľudí sa tu konajú rôzne náboženské ceremónie, vrátane veľkej krížovej cesty na Veľký piatok či, napríklad, palmových pochodov jednotlivých cirkví na Veľkonočnú nedeľu (samozrejme, to je len zlomok toho, čo sa tu deje). Jeden z pochodov, v podaní arménskej cirkvi, nám skrížil cestu. Hoci sme museli čakať a následne sa niekoľko minút predierať davom, za ten nezvyčajný pohľad a fotografie sprievodu, ktoré je možné urobiť raz za rok, to stálo. „Do Jeruzalema chodím vyše 20 rokov a vždy tu uvidím niečo nové,“ pošepkal mi s úsmevom miestny sprievodca, ktorý si veľkonočný Jeruzalem vychutnával, akoby tu bol po prvýkrát. Počas sviatkov sa tu stretnete nielen s rôznymi ceremóniami a sprievodmi, ale aj so zaujímavými skupinami ľudí. Na mieste, kde sv. Helena našla Kristov kríž, nás „čakali“ desiatky, ak nie stovky etiópskych kresťanov v bielych rúchach a s palmovým listom okolo hlavy, a hneď vedľa, mala do svojho kostola namierené skupina koptských kresťanov z Egypta. Ľudia boli prijemní a fotografovanie im nerobilo problém. V bežné dni sme na tomto mieste väčšinou sami. No nie len kresťania pred pár dňami slávili svoje sviatky. Dôvod svätiť a viac sa koncentrovať na svojich posvätných miestach, myslím tým hlavne Múr nárekov, mali aj Židia, ktorí oslavovali pesach – pripomenutie úteku Židov z egyptského otroctva pod vedením najväčšieho proroka judaizmu, Mojžiša. A keďže sme už v Jeruzaleme, nemôžeme vynechať ani tretie monoteistické (jedného Boha uznávajúce) náboženstvo – islam. Jeho najposvätenejšie miesto v rámci Jeruzalema nájdeme na Chrámovej hore, kde kedysi stál veľký židovský chrám (kým ho Rimania v 1. storočí nezničili a neostal stáť len Západný múr, známy i ako Múr nárekov). Práve z Chrámovej hory mal prorok Mohamed stúpiť do neba a preto dnes na tomto mieste nájdeme dve mešity – pre islam dôležitú Al-aksu a nádherný, zlatý Skalný dóm, ikonu Jeruzalema. Toto je Jeruzalem. Mix etník, kultúr a troch svetových náboženstiev, ktoré tu majú svoje najposvätnejšie miesta len kúsok od seba. Jeruzalem so svojimi príbehmi, ktoré tu ľudia storočia až tisícročia uctievajú, ovplyvnil chod a zmýšľanie tohto sveta snáď toľko, ako žiadne iné miesto na svete. A my sme mohli po stopách týchto príbehov kráčať, počas dní, keď si ich svet pripomínal. 

F

František "Fefe" Kekely z BUBO

19

16:39

apr

2017

Hebron a 2 najsvätejšie miesta Židov Viac o krajine

Hebron a 2 najsvätejšie miesta Židov

Hebron a 2 najsvätejšie miesta Židov Prichádzame k Múru nárekov. Som tu opäť po tak dlhej dobe. Posledne som tu bol na Pesah pred vyše 20 rokmi. Teraz je Pesah opäť a je tu bombovo. Keď sem chcete prísť, prejdete tvrdou kontrolou a zoberú vám nože. Teraz sú útoky nožmi v Jeruzaleme in. Mladý Palestínčan či dokonca Palestínčanka pichnú do krku izraelského vojaka. Ihneď ich ďalší zastrelia, ale majú dobrý pocit, že urobili aspoň trošku zle. No nám nože nakoniec nechávajú. Rozdeľujeme sa, ženy idú vpravo, my muži vľavo, slnko zapadá a pri múre nárekov je svetový rekord, totálne plno. Mám kraťasy a to tu nikto nerieši, ale na hlavu si dávam kipu (jarmulku), ktorú tu požičiavajú. Predtým sa rituálne opláchneme špeciálnym džbánom s dvoma uchami. Pretlačíme sa medzi veriacimi úplne k múru, dotýkame sa ho, vkladáme na papieriku napísané svoje priania. Pred 22 rokmi sa mi prianie, ktoré som vložil splnilo, Funguje to! Atmosféra je ohromne silná. No teraz mám jedno prianie, ktorú som si tu v Izraeli ešte nesplnil. Hebron! Vtedy som si na to netrúfol. V Hebrone vybuchovalo trhovisko plné ľudí, pred rokom lekár z Brooklynu, Baruch Goldstein vystrieľal v mešite 29 moslimov. Toto mesto malo už pred 22 rokmi to najhoršie renomé. A aj dnes je tých 30 km od Jeruzalema ako cesta na inú planétu. No ja chcem vidieť “Jaskyňu Patriarchov” neuveriteľné miesto s ohromnou históriou. Hebron, to je hrozno, figy, nádherná krajina, najväčšie mesto “Západného brehu”, mesto najväčšej Palestínskej revolty, ak nerátame pásmo Gazy. 5000 izraelských vojakov chráni 500 ortodoxných židov, ktorí sa usadili v centre mesta. Prenajali si hotel a odmietli odísť a postupne sa rozrástli. Prechádzam absolútnym centrom mesta so zachovanou Mameluckou architektúrou. Otvorený je každý tretí, štvrtý obchodík a aj tie sú malilinké a predávajú iba zopár vecí, vidieť, že ledva prežívajú. Turistov niet. Betlehem je kúsok a to mesto žije, Hebron je mestom v agónii, v kóma vigile. Aj vzduch ako keby zastal, je ticho. Zrazu počujem muezína a vyberiem sa po zvuku smerom k najväčšej budove centra. Tá je rozdelená na polovicu. Polovica tej istej budovy je synagóga a polovica mešita. Aby som Vám vyrobil ešte väčší chaos, tak vedzte, že kedysi bolo toto miesto zopár razy kostolom. Vo vnútri sa nachádzajú hrobky predkov. “Kúp si niečo od mňa prosím. Nie sú turisti, biznis stojí” prosí ma slušne Waseem, ktorý bude mať 22. apríla 19 rokov. Vyzerá starší, táto situácia ho prinútila rýchlejšie vyspieť. “Od Osla je naše mesto rozdelené na polovicu, ukážem ti to” Podľa tradície popísanej v Tóre, Biblii a Koráne praotec Abrahám kúpil jaskyňu a okolité pozemky práve tu. Pohreb Sári je prvým zaznamenaným pohrebom histórie a kúpa jaskyne Machpelah je prvou ekonomickou transakciou. Abrahám bol bohatý človek, narodil sa v bájnom Ure a tu v Hebrone žil za vlády Chetitov niekedy pred 4000 rokmi a v jaskyni Machpela je pochovaný v blízkosti svojej ženy Sáry. Potom neskôr za kráľa Dávida bol Hebron hlavným mestom Izraela, ešte pred dobitím Jeruzalema. Pre židov je toto miesto druhým najsvätejším, hneď po Múre nárekov. Podľa moslimov si tu počas nočnej cesty z Mekky do Jeruzalema zabudol Mohamed topánku. 700 rokov bolo toto miesto pre Kresťanov zatvorené, no teraz máme šancu! Prechádzam železnými turniketmi. Je to 10x tvrdšie než keď ideme k Múru nárekov. Vchádza vždy iba jedna osoba a sledujú nás oči izraelských vojakov v plnej zbroji. Potom prechádzam ešte ďalším “turniketom”, takže kontrola je dvojitá. Modlitba končí a púšťajú nás dnu. Skoro nikto po modlitbe nevyjde von. Vchádzame, no v mešite nie je skoro nikto, možno tak 5, 6 osôb, mešita je bez akejkoľvek šťavy, nulová atmosféra. Evidentne, keď chcete ako moslim vstúpiť, máte toľko problémov, že radšej idete inam… No po toľkých kontrolách a s tým, že tu nie je žiaden potenciálny terorista, mám pocit bezpečia. Vyzúvam si topánky a vchádzam dovnútra k hrobkám. Je neuveriteľné kto všetko tu je pochovaný. Okrem hrobky (cenotaf) Abraháma a druhej hrobky v inej osemuholníkovej miestnosti - jeho ženy Sáry (na fotografii za mojím chrbtom a chrbtom dvoch ďalších pútnikov), potom hrobka Izáka a Rebeky a Jákoba a jeho prvej ženy Leah. Jakobova druhá žena Rachel (mladšia sestra Leah) je vraj pochovaná v Betleheme. Toto je sila, v prázdnej Ibrahimovej mešite chodím od hrobky k hrobke a snažím sa spomenúť si na zopár starozákonných príbehov. Labanov synovec Jakob pre neho pracoval 20 rokov a on ho prinútil zobrať si najprv staršiu dcéru Leah. Laban sa spomína práve teraz na Pessah a to v otázkach z Haggadah pri sederovej večeri. Vraciam sa k hrobke otca Abraháma, ktorá je v prostriedku medzi mešitou a synagógou. Vedeli ste, že Abrahám mal syna Ismaela s egyptskou slúžkou Hagar a so Sárou mal Izáka? Izák je praotcom Židov a Ismael Arabov. Židia a Araby majú teda rovnakého praotca.Tieto hrobky sú predsa jasný dôkaz, všetci obyvatelia Hebronu vedia, že Židia a Arabi sú vlastne rodina - a o to viac sa nenávidia. No príbehy pokračujú … Niektorí veria, že v Hebrone žil Adam po vyhnaní z raja a je tu pochovaný spoločne s Evou. Iní hovoria, že práve tu Kain zabil Ábela. Možno. Hebron aj dnes vyzerá skôr ako peklo.  

Ľuboš Fellner, BUBO

19

13:07

apr

2017

Veľký piatok na Golgote Viac o krajine

Veľký piatok na Golgote

Veľký piatok na Golgote Vo štvrtok volal celý Jeruzalem Hosana a Ježiš kráčal na horu Sion. My kráčame po tých istých stopách. Prichádzame do budovy, kde je dole pomyselná hrobka kráľa Dávida (toho, čo zabil Filištínca Goliáša) a o poschodie vyššie je miestnosť, ktorá zodpovedá miestu, kde Ježiš jedol poslednú večeru. Bol som v refektáriu Santa Maria delle Grazie v Miláne a videl nádhernú 8.8m širokú fresku Leonarda da Vinci a naozaj to tu takto vyzerá proporčne rovnako. Tu jedol Ježiš so svojimi priateľmi večeru, ktorá sa je iba raz v roku a to na začiatku Pessahu, bola to sederova večera so všetkými atribútmi – my vieme akými. Potom prechádzame Getsemanskou záhradou na úpätí Olivovej hory, kde sa ešte vo štvrtok Ježiš potil krvou a pozeráme sa na obrovský obraz v kostole Utrpenia, ktorý to ukazuje a dotýkame sa skaly, na ktorej sedel. Prastaré olivovníky sú vraj z doby Ježišovej. Nie je to Pravda, hovorí Peter Rea, ktorý je najlepším sprievodcom na Blízky Východ akého si viem predstaviť. S Peťom sme tu na Olivovej hore boli v roku 1995 a odvtedy sem Peter chodí každoročne niekoľkokrát – ďalšia skupina nám ide v máji. Tu pod olivovníkmi Judáš Ježiša pobozkal a takto na neho upozornil rímskych vojakov. Potom prechádzame po stopách, kadiaľ Ježiša viedli… cez hlboké údolie Cedronu (Josafat) cez Leviu bránu, krížom cez starý Jeruzalem.. Všetko je nám a našim deťom teraz jasnejšie. Je Veľký piatok a my sa dostávame do katolíckej procesie a prechádzame si jednotlivé zastavenia krížovej cesty na Via Dolorosa, medzi hradbami starého Jeruzalema. Je to úžasné, som v čele tej procesie a mám super fotografie. Potom s touto procesiou vchádzame do chrámu Božieho hrobu, zatiaľ čo všetci ostatní čakajú za zátarasami. Je Veľký piatok a ja stojím priamo na Golgote, dostávam sa ako jediný človek, okolo mňa sú pri katolíckej procesii zátarasy a som v mieste, kde stál kríž s Ježišom, skláňam sa a bozkávam to miesto. Predo mnou išla koptská procesia a pred ňou etiópska a tak toto je asi desaťtisíci bozk, také očkovanie živou vakcínou.. No je to nádherný pocit, ten chrám je nádherný, všade horia sviečky, v chráme sú tisíce veriacich, prichádzajú Gruzínci, potom Arméni, Rusy, je to zmeska ľudí z celého sveta, ktorí merali dlhočiznú cestu sem do svätej zeme. Potom z Golgoty prechádzame kúsok k hrobu Ježiša, ktorý teraz v marci otvorili po dlhej rekonštrukcii. Pochovali ho hneď v piatok ešte kým nezačal šabat = šábes. No o tom v ďalšom príspevku… Ortodoxní veriaci plačú a večer na tomto mieste tancujú, oni tento chrám volajú chrám Vzkriesenia. Ten pocit byť priamo na Veľký piatok na Kalvárii, dotýkať sa svätého miesta a okolo Vás tisíce veriacich s plameňmi v očiach, lícami červenými od plameňov sviečok, hladní, lebo dnes držia celý deň pôst, prichádzajúci zďaleka vo svojich krojoch, so šatkami na hlavách, s pútnickými palicami, s piesňami, gospelmi, úsmevom a nádejou, túžbou po očiste a vykúpení, zmazaní hriechov, omdlievajúc pod tou ťarchou ohromnej mystiky. Toto miesto je vždy veľmi silné, ale dnes je to neuveriteľné. Fotografia je spred vynoveného Božieho hrobu na Veľký piatok 14. apríla 2017. Boh s vami, priatelia! 

Ľuboš Fellner, BUBO

18

23:41

apr

2017

Veľkonočné sviatky v Izraeli Viac o krajine

Veľkonočné sviatky v Izraeli

Veľkonočné sviatky v Izraeli Píšem vám z výšky 200 podmorských metrov, aj keď by som mal povedať, že je to -200 m nadmorskej výšky. Sme pri Tiberiadskom jazere, ktoré sa volá aj Gallilejské more či Genezaretské jazero. Je sladkovodnou zásobárňou celého štátu. Teda bolo, veď dnes už vie Izrael odsoľovať vodu. A takto je to tu so všetkým. Kto je najväčším nepriateľom Izraela? Sýria, Izrael, celý arabský svet? Nie, sú to židia sami. Ortodoxní izraelskí židia, ktorí nie že nepomáhajú tejto krajine, ale je to omnoho horšie.Tvrdia: “Izrael môže založiť mesiáš a teda tento akože štát založil diabol” a tak proti dnešnému Izraelu bojujú a spoločne s Iránom ho chcú vymazať z mapy zeme. “Vďaka bohu za palestínsky problém” hovoria aškenázi, “iba takto dokážeme držať spolu”. Počúvať sefardskú hudbu s aškenázskym priateľom? Neexistuje. Prijať do firmy dievča so sefardským menom? Nikdy! Mizrachim sú na chvoste spoločnosti, Felaši z Etiópie tu robia iba pomocné práce a upratujú záchody. Teraz sme na severe Izraela, no chceme vystúpať od jazera smerom do hôr. Golanské výšiny boli dlho mojím snom. Pred 22 rokmi sme tam nemohli, potom Kamila chodila až do malého mestečka v Sýrii a teraz stojíme nad týmto mestečkom. Rozprávam sa s dvoma príslušníkmi UN. Jeden je z Fínska, druhý pozorovateľ z Kathmándu, z Nepálu. Denne vidia tu 4 km dole pohyb ozbrojených síl, aj dnes. Sú to zrejme príslušníci IS či “rebelov” (takto ich označuje svet aj média a myslia tým bojovníkov proti Sýrskej vláde vedenej Asadom) a majú ľahké, ale aj ťažké zbrane. Prečo sú tu, tak blízko? Veď nás hocikto môže aj s našimi deťmi z tohoto miesta Coffee Annan, odpáliť. No oni sa tu pred Assadom schovávajú. Podľa dohody v týchto miestach nemôže byť prítomná armáda Sýrie a pod lampou je najväčšia tma… Potom ideme na ochutnávku kóšer vínka. 18 detí ide vyrábať umelecké predmety z čokolády. Takže dospelí majú konečne pokoj, a toto je tá kibucnícka dovolenka, kedy sa o deti stará kmeň akosi sám, ide všetko samospádom… Večer sa ideme prejsť k jazeru, je pol druhej ráno a tu je to ako v Bratislave o 20.00. Pessah je v plnom prúde. V pizzeriách padol obrat na štvrtinu a väčšina je maces. Dokonca v McDonald’s dostanete jedlo nie v žemli ale v nekvasenom macese. A aj internet je teraz cez sviatky akýsi kóšer, je to tak zabezpečené, že to nefunguje. Tak som rád, že som tento príspevok konečne odoslal. 

Ľuboš Fellner, BUBO

17

19:58

feb

2017

Kde to všetko začalo Viac o krajine

Kde to všetko začalo

Kde to všetko začalo Hovorili mu Yeshua. Prišiel zo severu k miestu, kde Ján Krstiteľ vodou zmýval hriechy, tým, ktorí za ním prišli. To sa stalo roku pána 30. My stojíme na tomto mieste o 1987 rokov neskôr. Vyzerá to tu inak. Rieka ustúpila a tok bol zmenený priehradou na Izraelskej strane. Miesto však ostalo. Tu bol pokrstený Ježíš, tu k nemu zostúpil Duch svätý v podobe bielej holubice a tu začalo kresťanstvo. Stáť na tak dôležitom mieste je neuveriteľný pocit. Prechádzame touto časťou Svätej zeme a nasávame atmosféru. Prichádzame k rieke, kadiaľ tečie teraz, a pozeráme na Izraelskú stranu, kde je ďaleko viac návštevníkov. Niektorí sa v rieke kúpu, iní sa modlia. Vonku je 10 stupňov, voda má asi 15. Na Izraelskej strane je okolo 70 ľudí, na Jordánskej, kde je aj pôvodné miesto Ježíšovho krstu, je nás 10. Cítime sa výnimočne. Z Betánie Zajordánskej, ako toto miesto volajú kvôli odlíšeniu od Betánie z ktorej pochádzal Lazar, odchádzame na horu Nebo. Sem prišiel Mojžíš po 40 ročnom putovaní a hľadaní Zasľúbenej Zeme. Na tejto hore nakoniec aj zomrel, ale predtým ešte odovzdal Joshuovi vedenie ľudí ďalej do Zasľúbenej zeme. Podľa niektorých zdrojov je na tejto hore aj jeho hrob a dokonca aj Archa zmluvy. Pozrieme sa z vyhliadky na krajinu, do ktorej on svoj ľud priviedol. Opäť miesto, ktoré je pre viac ako polovicu populácie sveta (spolu 4 miliardy) tak dôležité. Mojžíš je dôležitý pre judaizmus, kresťanstvo aj islam. V roku 2000 tu viedol omšu a zasadil olivovník pápež Ján Pavol II. V roku 2009 tu mal reč aj jeho následovník Benedikt XVI. Z Nebo prechádzame popri hlavnom meste Jordánska, Ammáne. Vidno tu modernizáciu, ale aj tak si zachováva príjemnú a tradičnú architektonickú atmosféru. Sme na ceste k ďalšej pamiatke UNESCO – Jerash. V meste sa nachádzajú ruiny grécko-rímsko-byzantského mesta. Jedna z najzachovalejších pamiatok tohto typu. Nádherné a rozsiahle mesto s množstvom „vychytávok“, nad ktorými nám rozum zastavuje. Obdivujeme stavebné umenie vtedajších majstrov. Kto by si v dnešnej dobe trúfol na niečo také? Diov chrám, krásne divadlá, chrám bohyne Artemis a krásne zachované mozaiky kostolov zo 4 storočia. Vodovody, kanalizácie, hipodrom, stĺporadia, Cardo a Decumanus, lis na olivový olej a mnoho ďalších vecí nás tu drží skoro dve hodiny. Odchádzame nadšení. Celý zážitok umocňuje malý počet návštevníkov. Je nízka sezóna a my si vychutnávame tieto miesta, aj keď pri nižších teplotách, viac ako plnými dúškami. Jordánsko je naše a naša malá skupinka (2+sprievodca) si to užíva. Po návrate do hotela ešte vyskúšame, ako sa pláve v Mŕtvom mori. Ďalšie ráno odchádzame do Izraela, kde nás čakajú nové zážitky.

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu