Fórum

242 príspevkov

04

13:51

feb

2020

Raz za život cisárom Viac o krajine

Raz za život cisárom

Mesto Hue sa snáď každým svojím kúskom spája s vietnamskou históriou. Paláce, pagody, zakázané mesto podobné tomu pekingskému, impozantné hrobky niektorých vládcov Vietnamu; aj vďaka nespočetnému množstvu pamiatok je Hue zapísané na zozname UNESCO . Naša cesta do Hue je samotným zážitkom, cestujeme sem vlakom z Hanoja a spomíname na staré cestovateľské časy. Keď sa povie mesto „Hue“, istotne sa mnohým z nás vybaví život, úspechy a neúspechy dynastie Nguyen, ktorá krajine niekedy viac a inokedy menej úspešne vládla od začiatku 19. storočia do konca druhej svetovej vojny. My sme navštívili Tu Ducove hrobky, je to jedno z najpôsobivejších mauzóleí, táto hrobka bola postavená v rokoch 1864 až 1867 v čase, keď ešte panovník žil a využíval ju ako svoje sídlo. Cisár Tu Duc bol najdlhšie vládnucim panovníkom z vietnamskej dynastie Nguyen. Jeho "hrobka" je rozľahlý areál s krásnym parkom, veľkým jazerom a mnohými okázalými sakrálnymi aj obytnými stavbami. Cisár bol so svojou hrobkou taký spokojný, že v nej odpočíval ešte počas svojho života, zvykol tam vraj recitovať a písať básne v spoločnosti svojich konkubín, tých mal nespočetné množstvo. Paradoxne však cisár nikdy nebol v tejto hrobke pochovaný, miesto jeho odpočinku dodnes nie je známe, aby bolo tajomstvo umiestnenia jeho hrobky zachované a uchránené pred vykrádačmi hrobov, bolo celé cisárovo služobníctvo popravené. My sme sa na záver prezliekli a vyskúšali si, aké je to byť cisárom na jeden deň; aj takéto môžu byť naše zážitky.

Raz za život cisárom

Eva Andrejcová

23

11:19

jan

2020

Vietnamský Nový rok sa blíži Viac o krajine

Vietnamský Nový rok sa blíži

Opäť sme vo Vietname, no tento krát je to výnimočnejšie, pretože celá krajina žije prípravami na vietnamský Nový rok, sviatok Tết Nguyên Đán, skrátene Tết. Sviatky začínajú v prvý deň prvého mesiaca lunárneho kalendára, čo býva v gregoriánskom kalendári v januári alebo februári. Podľa vietnamského kalendára oslavuje Tết príchod jari. Jeho názov môžeme do slovenčiny preložiť ako „Sviatok prvého rána prvého dňa“. Mnohí Vietnamci sa na sviatok pripravujú varením a pečením tradičných jedál a upratovaním domu, podobne ako my na Vianoce. Pre nich je však Nový rok úplne novým začiatkom. Rok 2020 bude rok potkana a začne sa 25. januára. Rok potkana nám vraj prinesie tvorivú energiu, ktorá sa môže prejaviť splnením množstva vecí, ktoré si vo svojom živote prajeme. Budeme mať istotu, že všetko je zrazu možné, že sme tvorcom svojho vlastného šťastia a že máme moc byť tým, kým chceme byť.  Podľa tradícií by sme v tomto roku mali do jedálnička zaradiť práve potraviny, ktoré toto zviera konzumuje a obľubuje. Patria medzi ne napríklad orechy aj všetky druhy syra. Omnoho viac šťastia praje rok 2020 aj láske, rok potkana sľubuje harmonickejšie a mierumilovnejšie obdobie. V Ho Či Minovom meste oslavujeme začiatok Nového roka, a hlavnú ulicu Nguyen Hue zaplnila pri príležitosti osláv lunárneho Nového roka unikátna kvetinová výzdoba. Tohtoročná výzdoba sa nechala inšpirovať slávnym ľudovým obrazom maliara Dong Ho s názvom Potkania svadba. Rodina potkanov, ktorí spievajú a tancujú pri príležitosti uvítania jari, privíta návštevníkov pri vchode do kvetinovej ulice. Na ulici dlhej 720 metrov sa už každoročne rozprestiera kvetinová výzdoba, domáci oslavujú, spievajú a lúčia sa so starým rokom a my v BUBO oslavujeme s nimi.

Vietnamský Nový rok sa blíži

Eva Andrejcová

07

01:10

jan

2020

Kmene čiernych Hmongov Viac o krajine

Kmene čiernych Hmongov

Po príchode do Sa Py, sme sa ocitli v malom útulnom mestečku, plnom tradícií, ktoré sa nachádza v severnej časti Vietnamu. Pred jedným z hotelov sme sa zišli s ľuďmi z kmeňa čiernych Hmongov, konkrétne so ženami, ktoré si hovoria Tao. Ženy z kmeňa čiernych Hmongov nosia tradičné oblečenie čiernej farby vyrábané z bavlny. Pôvodne svoje šaty údajne šili z konope, majú kabátiky a nohavice či sukne vo farbe indiga s pruhovanými okrajmi, ktoré bohato zdobia striebornými šperkami a starými mincami. Rastlina obsahujúca prírodné farbivo indigo tu rastie všade na okolí ako burina. Pri farbení látky nepoužívajú ustaľovač, čo spôsobuje, že nemajú čierne len šaty, ale aj pokožku. Tieto kmene sa nachádzajú na území južnej Číny už viac ako osem tisíc rokov. Momentálne ich nájdeme v severnej časti Vietnamu, v častiach Laosu a Thajsku, skladajú sa z mnohých rôznych podskupín. Ženy Tao sa od ostatných odlišujú napríklad tým, že namiesto klobúkov nosia vo svojich vlasoch zapichnutý krásny veľký hrebeň. Spolu s miestnymi ženami sme sa zoznámili aj so slečnou Van, ktorá nám robila sprievodkyňu, vedela dobre po anglicky a bola samozrejme tiež súčasťou kmeňa čiernych Hmongov. Život Hmongov pripomína stredovek i dnes, niekoľko generácií býva často aj s domácimi zvieratami v drevených chatrčiach bez elektriny. Dievčatá z kmeňov prejdú denne niekoľko desiatok kilometrov, nosia svoje ručne vyrábané, tkané oblečenie, koberčeky a suveníry na trh do najbližšieho mesta Sa Pa. Cestou naspäť neobídu naprázdno, nakúpia potreby pre rodinu a popritom sprevádzajú turistov; prechádzať sa s nimi terasovými ryžovými políčkami je zážitok.

Kmene čiernych Hmongov

Eva Andrejcová

06

19:04

dec

2019

Na Ba Ho je blaho! Viac o krajine

Na Ba Ho je blaho!

Predstavte si prírodné vodopády, vysoké 12 metrov, miestami hlboké 10 metrov, ktorých voda je natoľko číra, že občas vidieť až na dno. Kaskádovité vodopády Ba Ho vytvárajúce prírodné jazerá, v ktorých je voda natoľko teplá, že sa v nich smelo kúpeme iba v plavkách, sa nachádzajú 20 kilometrov a 45 minút jazdy autom od Nha Trangu, našej oddychovej destinácie vo Vietname. Cesta samotná vedie popri horách oblasti Ninh Hoa, džungľových horách centrálneho Vietnamu. Prechádzku k prvému vodopádu zvládne každý, ale je treba mať pevnú obuv. Následne vás čaká druhý vodopád, ku ktorému sa dá dostať už len skalným lezením, kdežto k tretiemu vedú iba ferratové kovové schodíky priamo kolmo nahor! Vystúpili sme na tretí vodopád, navzájom si pomáhame a tlačíme sa zospodu čiste ako psychická opora pri lezení bez istenia, a ten pohľad, ktorý sa nám po náročnejšom stúpaní naskytne, je neopísateľný! Nikto okrem nás; šumenie, ktoré vytvára mohutný prúd vody bijúci o skaly, a priezračnosť tyrkysovej vody nám vytvára úsmev a chuť, s ktorou sa okamžite prezliekame do plaviek a proti prúdu vodopádu sa vyberáme osviežiť priamo do jazera. Tí odvážnejší si posledný krát skočia zo skaly do vody, a zberáme sa domov. Zvuky cikád nás sprevádzajú celou cestou nadol po džungľovej časti komplexu Ba Ho, a po necelej hodinke cesty sa dostávame, tak akurát vyhladnutí, na obed do centra živelného Nha Trangu. Aj takto môže vyzerať aktívny oddych s BUBO!

Na Ba Ho je blaho!

Diana Vozárová

06

03:28

dec

2019

Jaskyňa Mua - v úpätí Dračích hôr Viac o krajine

Jaskyňa Mua - v úpätí Dračích hôr

Patrí medzi najkrajšie miesta Vietnamu. Ide o ďalšiu vápencovo-krasovú oblasť v krajine. Trang An je komplex 48 jaskýň s rozmanitým ekosystémom. Okrem iného tu nájdeme aj historické budhistické pagody a ryžové polia. Najviac navštevovanými kultúrnymi pamiatkami sú mesto Hoa Lu s pagodou Bich Dong, budhistický komplex Bai Dinh, jaskyňa Hong Mua a okolie dediny a zátoky Tam Coc, kde nájdeme najviac historických pamiatok. Aj tu sú veľmi obľúbené turistické plavby historickou krajinou.  Jaskyňa Hang Mua sa nachádza v dedine Khe Dau Ha, v obci Ninh Xuan, v okrese Hoa Lu, v provincii Ninh Binh, 90 km od Hanoja.  Viete, že názov jaskyne Mua pochádza z dávneho príbehu, keď kráľ Tran prišiel do mesta Hoa Lu, často sa zastavil v jaskyni Mua, bývali tam tanečné vystúpenia cisárskych slúžok, a odvtedy ľudia nazývajú jaskyňu „Mua“ [Tanec]. Cesta do jaskyne Mua je napodobeninou veľkého čínskeho múru, prekonáme 486 obrích schodov, aby sme videli nádherné panoramatické scenérie. Ninh Binh je známa aj ako vnútrozemská "dračia zátoka" (Halong Bay). Zvlnené hory, nazývané tiež "dračie hory" obklopujú deltu rieky a ako hradba chránia krajinu vo vnútri; aj takýto krásny môže byť Vietnam.

Jaskyňa Mua - v úpätí Dračích hôr

Eva Andrejcová

06

02:34

dec

2019

Na najvyššom vrchu Indočíny Viac o krajine

Na najvyššom vrchu Indočíny

Rozhodli sme sa vybrať naprieč Vietnamom, navštíviť jeho severnú časť a najvyšší vrch Fansipan. Nazývaný aj strechou Indočíny, Fansipan leží v pohorí Hoang Lien Son, týči sa do výšky 3 143 metrov a vedie naň 6 282‒metrová, najdlhšia lanová dráha s trojlanovým systémom na svete (lanovkou zo Sapy sa sem dostanete za cca 700 000 VND, v prepočte necelých 28 EUR). Počasie nám veľmi neprialo, celý vrchol bol v oblakoch, a váhali sme, či sa vydáme na cestu do nebies. Pani pri okienku nás však neodradila, a tak sme sa s nádejou vydali na cestu modernou lanovkou, skoro ako na Lomničáku. Cestou sme sa kochali výhľadom na ryžové políčka, to však ani zďaleka nebolo všetko. Na vrchole sa pred nami týčil rozsiahly chrámový komplex s majestátnou sochou Budhu, po prekonaní viac než 600 schodov sa oblaky rozostúpili, a nám sa naskytli pohľady na nezaplatenie.  Oblasť Sapy a vrch Fansipan môžete zažiť na zájazde Južná Čína a Severný Vietnam. Okrem iného tu na nás čakajú menšinové etniká, kvetinové hory, ale aj roklina skákajúceho tigra. Alpy možno nakoniec vymeníme za vietnamské hory :)

Na najvyššom vrchu Indočíny

Eva Andrejcová

01

11:36

dec

2019

Cisárom na jednu noc Viac o krajine

Cisárom na jednu noc

Po historickej prehliadke cisárskeho mesta Hue, hlavného mesta Vietnamu v rokoch 1802 až 1945, v ktorom sa za celú túto dobu vystriedalo 13 cisárov rodu Nguyen, sme sa spoločne vybrali navečerať. Ale ako! Na záver prehliadky mesta sa Parfémovou riekou na tradičnej dračej lodi preplavíme smerom k hotelu, obdivujeme brehy rieky, ktoré boli kedysi posiate množstvom kvetov s voňavými lupeňmi. Vylodíme sa na brehu centra mesta a presúvame sa BUBO busom do 4 hviezdičkového hotela Park View na rýchlu sprchu, aby sme sa opäť o chvíľu mohli spoločne stretnúť na recepcii. Všetci s nadšením očakávame zážitkový gurmánsky večer, nastupujeme do taxíkov, nestíhame sa ani spamätať a sedíme pri masívnom stole v pompéznych kráľovských habitoch! Cisár a cisárovná s korunami na hlavách a kráľovskí “úradníci” sa necítia ani o detail menej pompéznejšie. Presúvame sa v čase. Ako aperitív podávame tradičné cisárske domáce víno Hoang Trieu Ngu Tuu vyrobené z červenej ryže priamo v dedinke Chuon vzdialenej len 10 kilometrov od Hue, ktoré ordinoval sám cisár Minh Mang počas jeho vlády medzi rokmi 1820 až 1841, a v červenej lodi Emperors Dragon, mieste 8 krát ocenenom prestížnou cenou The Guide Award za kvalitu služieb a zážitkové zameranie večeriame niekoľko chodov. Pre Hue je typická tradičná sladká, kukuričná polievka Che, jarné rolky, vyprážané so zeleninou, ktoré si namáčame do octovej omáčky s chilli, domáce, kvalitné hovädzie mäso s duseným špenátom a cesnakom, a nesmie chýbať ani dezert v podobe lokálneho čerstvého ovocia. Umenie na tanieri, keď sa vám prelína ružové dračie ovocie, melón, papája a mango! Dopíjame posledné drinky v podobe digestívu ryžového vína alebo lokálneho piva Huda, lúčime sa s extrémne milou, ale profesionálnou obsluhou, ďakujeme za špičkový servis, ako je tomu na lodi Emperors Dragon zvykom, a vyberáme sa objavovať tajné miesta nočného Hue. Stať sa cisárom aspoň na jednu noc opäť stálo za to!

Cisárom na jednu noc

Diana Vozárová

03

13:50

nov

2019

Máme sa radi, ale nedržme sa pri tom za ruky.. Viac o krajine

Máme sa radi, ale nedržme sa pri tom za ruky..

Počas našej návštevy históriou opradeného mesta Hue, ktoré bolo hlavným mestom Vietnamu v rokoch 1802 až 1945, navštevuje BUBO aj nádhernú pagodu Thien Mu. Jej názov v preklade znamená “chrám dámy vychádzajúcej z neba”. Traduje sa, že Lord Nguyen Hoang na jeho ceste z Hanoja do južnejších teritórií stretol staršiu pani, ktorá mu poradila, aby sa so zapálenou vonnou tyčinkou prešiel po brehu rieky, a na mieste, kde prestane horieť, postavil mesto. Na mieste, kde vonná tyčinka prestala horieť, postavil cisár Nguyen chrám na počesť tejto dámy, chrám Thien Mu. Okrem jedinečného výhľadu na Parfémovú rieku a vidiecke, nahusto zalesnené časti mesta nazeráme aj do útrobia ďalšej z legiend, ktorými je toto magické miesto posiate. Prečo by ste sa pri vstupe do najstaršej pagody Hue z r. 1601 nemali držať ako muž a žena v páre za ruky? Povieme si. Legenda hovorí, že kedysi sa na tomto mieste stretával mladý pár. Dievča bolo z bohatej cisárskej rodiny, avšak chlapec pochádzal zo sociálne slabšej vrstvy. Ich láska bola neprekonateľná, až do momentu, kedy rodičia dievčiny rozhodli, že mladý, nezabezpečený pán jednoducho nie je pre ňu. Mladý pár sa musel v krátkej dobe rozísť. Dievčina sa vydala za vopred dohodnutého, solventného partnera, ktorého však nemilovala. Mladý, zranený muž mal dušu v troskách, utopil sa priamo v Parfémovej rieke, miesto preklial a odvtedy na miestach Pagody Thien Mu koluje povera, že ktorýkoľvek pár navštívi chrám držiac sa za ruky, sa po návrate domov nešťastne rozíde. Našťastie sa nikomu z BUBA povera doposiaľ nenaplnila (aj preto, že na to pri vstupe samozrejme upozorníme!:), ale aj toto miesto je dôkazom vietnamských legiend, ktorými sa miestni obyvatelia, vrátane nášho BUBO lokálneho sprievodcu Tuana, rodeného Huečana, riadia. Prečo sa v záhradách tohto chrámového komplexu nachádza vystavený modrý Austin z r. 1963 si povieme v ďalšom príspevku o Vietname.

Máme sa radi, ale nedržme sa pri tom za ruky..

Diana Vozárová

27

06:17

júl

2019

Deň vietnamských vojnových invalidov a martýrov Viac o krajine

Deň vietnamských vojnových invalidov a martýrov

Dnes je 27. júla 2019. Pre Vietnam znamená tento dátum oslavu 72. výročia od doby, kedy vo Vietname vypukla Prvá vojna francúzskej Indočíny. Francúzske kolónie v rámci dnešného Vietnamu, Kambodže a Laosu s podporou amerických a britských vojakov spustošili krajiny a zanechali 1,2 milióna obyvateľstva s doživotnými následkami. Mnoho z nich sa zapája do každodenných činností s podporou socialistického štátu. Vojenskí veteráni, ktorí prežili, oslavujú dnes svoje 80/90te ročnice a sú dodnes odkázaní na pomoc najbližšej rodiny. Koncept vietnamskej rodiny je záležitosť, ktorá sa v rámci Európy nevidí často - pre Vietnamcov je totiž rodina, ako taká, jednou z najdôležitejších hodnôt, spolu so vzdelaním. Čokoľvek sa deje v rámci rodiny (rozumej niekedy stovky členov jednej bežnej vietnamskej rodiny) sa dá s pomocou najbližších vyriešiť. Žena a muž sú gendrovo vnímaní rovnocenne, rozdiel prichádza až v momente, kedy sa treba postarať o deti a obaja rodičia študujú. Vtedy sa žena dobrovoľne rozhodne prestať s plným úväzkom v škole, kedy sa na univerzite študuje 3-7 rokov, 8-10 hodín denne a s plnou podporou svojho muža sa venuje deťom. V dnešnej dobe pozná, dovolím si tvrdiť, každý z Vietnamcov aspoň jedného známeho alebo príslušníka rodiny, ktorý sa rôznych bojov v rámci dnešného Vietnamu zúčastnil. Samotný BUBO lokálny sprievodca Tuan má v rodine dvoch dedkov - obaja bojovali v Druhej Vietnamskej vojne, kde sever Vietnamu bojoval proti juhu, tzv. Vietkongu, a každý z nich bojoval za inú stranu. Až zistili, že sú jedna rodina, napriek ťažkým časom a vietnamským bojovníckym génom, žiadne napätie nevzniklo. Je nutné si uvedomiť, že posledná, Americká vojna vo Vietname skončila len nedávno - v roku 1975. Preto aj my v BUBO dnes vzdajme pokoru, zamyslime sa a oslávme spolu s 94 miliónmi obyvateľov Vietnamu ich neobvykle rýchlu schopnosť postaviť sa na nohy a budovať krajinu pre ďalšie generácie bez ich akýchkoľvek negatívnych vnemov. Foto z oblasti Cu Chi tunelov, o tých Vám porozprávam neskôr.  

Deň vietnamských vojnových invalidov a martýrov

Diana Vozárová

27

02:13

júl

2019

Hoi An po vidiecky - s ryžou a vodnými byvolmi Viac o krajine

Hoi An po vidiecky - s ryžou a vodnými byvolmi

Po včerajšej pešej prehliadke malebného, romantického, lampiónového a v neposlednom rade historicky obchodného mesta Hoi An, kde sa vietnamská architektúra spája s čínskou a japonskou, odlietame do mesta Nha Trang - našej plážovej zastávky v rámci nabitej poznávacej jazdy Vietnamom. Do odletu však stále máme ešte pár hodín a preto našim BUBO klientom ponúkame mimo základného programu extra možnosť, ako aktívne využiť doobedňajší čas. S naším lokálnym BUBO sprievodcom Tuanom vybavujeme bicykle pre 9 člennú posádku a hneď po raňajkách vyrážame na Hoi Anský vidiek! Zapojiť stehenné svaly a prevetrať hlavy sa po šiestich dňoch intenzívneho spoznávania a kontinuálneho presúvania v rámci Vietnamu vypláca. Prechádzame cez ekologickú, zeleninovo - bylinkovú dedinu Trà Quế, kde miestni pokorne a s úsmevom prezentujú svoje rozsiahle zeleninové záhrady, dokonalý zavlažovací systém pre pestovanie ryže a ľahkosť, s ktorou svoj prácou naplnený život vnímajú. Samotnú vôňu ryže cítiť vo vzduchu všade navôkol - Vietnam je predsa 2. najväčším producentom a 7. najväčším exportérom ryže na celom svete! Dávame si pravidelné fotoprestávky, kedy stretávame nádherne šedo sfarbených vodných byvolov, kúpajúcich sa v mokraďových jazerách alebo oddychujúcich na brehu spolu s malými psími kamarátmi ležiacimi na nich. Miestny Vietnamec ihneď chytá naše foťáky do rúk a ochotne každému zvečňuje tieto špeciálne momenty. Vedeli ste, že vodný byvol je zviera, ktoré je jedným zo symbolov Vietnamu? Vietnamci ich chovajú, byvolie mäso však nejedia a majú na to prostý dôvod - náročne sa prežúva, a nechutí im. Byvol je vo farmárskych rodinách vnímaný ako člen rodiny: “Muž ťahá pluh, žena seje, byvol ťahá hrable a deti navôkol sa hrajú.” Silné pohľady na skromné slamené domčeky, a ani počasie nemohlo byť lepšie! Tak ako svieti slnko, tak aj vietor fúka práve tak akurát, a my sa po prázdnych, neturistických cestičkách presúvame bicyklami späť na hotel, aby pred odletom ostal čas na sprchu aj obed. Dvojhodinová skupinová jazda pomedzi ryžové políčka necháva každému z nás úsmev na perách a zážitok, na ktorý sa nezabúda. Na hoteli sa rozchádzame, aby sme sa o hodinu opäť stretli - hor sa na plážovo-gurmánsky oddych do Nha Trangu! Nie však nadlho, čoskoro nás čaká mesto strýčka Ho Chi Minha a kontrastmi hýriaca Kambodža. Tešíte sa?  

Hoi An po vidiecky - s ryžou a vodnými byvolmi

Diana Vozárová

15

12:18

júl

2019

Partizánsky jedálniček Viac o krajine

Partizánsky jedálniček

Byť partizánom alebo partizánkou vo Vietname nebolo jednoduché. Neustále ohrozovanie zo strany nepriateľa síce dokázal zmierniť pobyt v podzemných “mestečkách”, resp., tuneloch, ale naskytla sa aj praktická otázka: čo budeme jesť? Koniec koncov, aj partizáni mali žalúdky, ktoré bolo potrebné nasýtiť a dodať energiu na ďalšie boje. V hustých lesoch by bolo pestovanie ryže príliš nápadné a preto bolo potrebné nájsť dostupný a dostatočne výživný zdroj obživy. Touto “vyvolenou” potravinou sa stala tapioka (známa aj ako maniok), nenápadná rastlina, ktorej plody vizuálne aj chuťovo pripomínajú zemiaky. Nevyžaduje si toľko starostlivosti ako ryža a jej nadzemná časť je pre netrénované oko ľahko splynuteľná s okolitou džungľou. Jedlá časť sa, podobne ako u zemiakov, nachádza pod zemou a tradične sa pred varením ošúpe a nechá niekoľko hodín vo vode, ktorá z nej “vytiahne” prípadné škodlivé látky. A keďže potrebujeme dobrý obed niečím zapiť, a čaj je priveľký luxus, partizáni pili chuťovo špecifickú alternatívu: nápoj z pandanu. Táto nenápadná rastlinka vyzerá ako obyčajná tráva, ale počas odboja bola vítaným osviežením. Uvarený maniok a pandanový čaj máme možnosť ochutnať v Cu Chi tuneloch neďaleko Saigonu, tak teda dobrú chuť, a nazdavie!  

Partizánsky jedálniček

Michaela Šimonová

ODPORÚČANÉ ZÁJAZDY

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva