Fórum

47 príspevkov

09

15:39

máj

2019

Už ste počuli o Takinovi?

Už ste počuli o Takinovi?

V lesoch nad hlavným mestom Bhutánu - Thimphu sa schováva jedno zvláštne stvorenie. No nie je to len tak hocijaké zviera, jedná sa totiž o národné zviera Bhutánu, ktoré sa volá Takin. Už ste o ňom počuli? Začnime pekne legendou. Práve tá hovorí, že bláznivý mních Drukpa Kunley, prezývaný tiež “Božský blázon”, ktorý prišiel do Bhutánu v 15. stor. putoval po krajine a svojským spôsobom obracal ľudí na správnu cestu budhizmu. Jedného dňa ľudia chceli od neho zázrak. Keďže bol veľmi hladný, tak si dal priniesť kravu s capom a na posedenie ich zjedol. Zostali po nich len kosti, z ktorých potom priložením hlavy capa na kostru kravy po zázračnom lusknutí prstov vytvoril takina. Od vtedy je toto stvorenie na svete. V minulosti obýval oblasti Bhutánu, Číny, Asámu a severnej Barmy. Dnes, žiaľ, patrí k ohrozeným druhom zvierat a v prírode sa dá vidieť veľmi ťažko. Žije v nadmorských výškach medzi 2200-4300 m a zoskupuje sa v malých stádach okolo 10 kusov. Počas zimného obdobia zostupuje do nížin, kde vyhľadáva pastviny a lepšie podmienky na prečkanie zimy. Na prvý pohľad vám môže takin pripomínať telom bizóna, rohmi pakoňa, nosom losa a svojou rýchlosťou a schopnosťou skákať po skalách kamzíka. Koža takina produkuje olej, ktorý ho efektívne chráni proti zlým poveternostným podmienkam, a tak je dobre vybavený do drsných podmienok Himalájí. Bhutánci sú na neho patrične hrdí a hrá dôležitú úlohu v rámci ich kultúrneho a prírodného dedičstva.  

Už ste počuli o Takinovi?

Robert Taraba

06

11:34

máj

2019

Bhután si udržiava svoje tradície a BUBO s ním

Bhután si udržiava svoje tradície a BUBO s ním

Pri návšteve tohto horského kráľovstva si uvedomíte, že celý Bhután je akousi skladačkou detailov, ktoré spoločne vytvárajú krajinu šťastia. Kráľovstvo známe tým, že kráľ v nej meria hrubé domáce šťastie namiesto HDP pozná v zahraničí viac a viac ľudí. Počet turistov každým rokom rastie a aj napriek tomu, že sa tempo rastu v poslednom roku výrazne spomalilo, oproti 5 rokom dozadu si Bhután počet svojich návštevníkov zdvojnásobil. Aj preto je jednou z priorít kráľovstva zachovávať si tradície a hodnoty. Vidíme to všade naokolo. Jednotnú tradičnú architektúru nájdeme vo všetkých mestách a aj na vidieku. Výnimkou nie sú ani hotely, administratívne budovy a dokonca ani medzinárodné letisko v Paro. Všetky budovy podliehajú prísnym normám kultúrneho dedičstva krajiny a vytvárajú tak jednotný originálny štýl. Keď sa začneme baviť o oblečení, aj v ňom fungujú isté pravidlá. Nie že by bhutánska mládež nenosila moderné oblečenie, no ak pracujete v administratíve, štátnej správe, v hoteloch, s turistami, alebo navštevujete významné miesta, mali by ste mať na sebe tradičné oblečenie. A práve príležitosť vyskúšať si ho na sebe sme si nemohli nechať ujsť. Mužské tradičné oblečenie sa nazýva Gho. Jedná sa o voľný kimonu podobný odev, ktorý je opásaný látkovým opaskom a siaha po kolená. Nad opaskom je látka podkasaná a vytvára tak akúsi kapsu, ktorou sa Bhutánci hrdia ako najväčším vreckom na svete. Hlavnou súčasťou ženského kroja sú šaty Kira, čo je farebne pruhovaný pruh látky ovinutý, prepásaný okolo tela a na ramene upevnený kovovými sponami.  

Bhután si udržiava svoje tradície a BUBO s ním

Robert Taraba

03

17:20

nov

2018

Tam, kde tigrice lietajú

Tam, kde tigrice lietajú

Tigrie hniezdo je jednoznačne najznámejšou pamiatkou Bhutánu. Jeho návštevu nevynechá snáď ani jeden turista, ktorý sem príde. Tento malý chrám, visiaci na útese 900 metrov nad dnom doliny Paro, už desaťročia provokuje fantáziu a vzbudzuje záujem v Európanoch. Aj preto je notoricky ťažké vychutnať si ho tak, aby ho človek mal len sám pre seba. Nám sa to dnes podarilo. Ráno sme sa zmobilizovali už o šiestej a o 6:30 sme parkovali na parkovisku pod kláštorom ako prvá skupina. K jeho bránam nás čakala síce ešte dvojhodinová túra, ale pripravili sme si dobrú štartovaciu pozíciu. Výšľap hore nie je úplne jednoduchý a pre záujemcov sú dokonca k dispozícii kone, ktoré vedia človeka zviezť do polky svahu. Druhú hodinu ale musí ísť každý po vlastných, a zadychčia sa aj športovci. Nie je to ale nič nemožne ťažké a turistovi sú odmenou nádherné výhľady na exotický himalájsky les porastený machom a rozbujnenými lišajníkmi. Po hodine a pol chôdze prichádzame na známu vyhliadku, odkiaľ sa fotia všetky slávne výhľady na kláštor. Pred nami sa na skale vypína najsvätejšie miesto celého Bhutánu a na schodoch medzi nami a ním je presne 0 turistov, okrem našej skupiny. Aj tí, ktorým sa ráno nechcelo veľmi vstávať, sa dostávajú do euforickej nálady, ktorá graduje, keď dosiahneme samotný kláštor a okrem nás sa v ňom nepohybuje prakticky nikto okrem bezpečnostnej služby. Prechádzame hlavné miestnosti, miestny sprievodca Rinche nám rozpráva legendy o miestnom svätcovi Padmasambaovi, ktorý sem priletel na tigrici, aby porazil démona a následne tri roky, tri mesiace a tri dni meditoval v jaskyni. Vidíme aj jeho sochu, ktorá údajne vie rozprávať a ktorej sa oheň ani nedotkne, a na koniec aj vlezieme do pukliny, kde mala pristáť tigrica so slávnym svätcom na svojom chrbte. Človek akoby sa preniesol do iného sveta, do malebnej ríše bhutánskych povier, kde je všetko možné a dobro víťazí nad zlom za pomoci kúziel a lietajúcich tigrov. Celý zážitok umocňuje, že kláštor máme výlučne pre seba a prvých turistov stretávame až keď sa vydávame na spiatočnú cestu zo skaly, kde stojí. Teraz už sedíme pohodlne na príjemnom hoteli v Paro, ale všetkým nám chodí pred očami obraz slávneho Tigrieho hniezda, visiaceho na skale nad nekonečnou priepasťou, ako vystupuje z hmly a jeho zlaté strechy odrážajú prvé lúče slnka. A tí viac naklonení fantázii až takmer čakajú, kedy sa na obzore objaví tigrica, ktorá k nemu opäť prilieta. 

S

Samo Kĺč z BUBO

02

17:38

nov

2018

Kult falusov

Kult falusov

Predstavte si, že kráčate po ulici a okolo Vás sú po domoch pokreslené vztýčené penisy. Vandalizmus? Grafity? Nie, Bhután! Rôzne kultúry interpretujú rôzne symboly rôzne a v rámci niektorých kultúr môže byť penis silne pozitívny symbol. Najlepším príkladom je práve Bhután, kde od 15teho storočia miestni zdobia svoje domy takými nezvyklými kresbami. Čo taký falus na dome teda znamená? Je to ochranný symbol, ktorý má odohnať zlé sily. V rámci severozápadného Bhutánu bývavali obrázky penisov úplne bežné a aj keď dnes vláda pomaly tlačí na ich odstraňovanie v súlade so západnými normami, tak stále ich človek ľahko nájde. Najlepšie miesto kde hľadať, je chrám Chimi Lhakanh pri meste Punakha. Tento chrám má korene priamo u miestneho svätého Drukpu Kunleyho známeho ako „Božský blázon“. Ten prišiel do tohto kraja z Tibetu a rozhodol sa budhizmus šíriť neortodoxnými metódami, ako súloženie a pitie alkoholu. Veľmi rýchlo sa stal miláčikom bežných bhutáncov a jeho ľudový výklad budhistickej doktríny si zachoval popularitu dodnes. Práve Kunley začal na steny domov maľovať vztýčené penisy a dokonca takéto totemy stavať aj na strechy domov, aby odohnal zlých duchov. Dodnes je známy ako patrón pôrodnosti, a do chrámu Chimi Lhakhang prichádzajú denne stovky žien, ktoré mnísi požehnávajú 25 centimetrovým dreveným penisom, ktorý sem mal priniesť ešte Kunley v 15. storočí. Symbolický úder týmto „bleskom ohnivej múdrosti“, ako o ňom hovoril Božský Blázon, Vám prinesie nielen plodnosť, ale aj šťastie. Práve preto sme sa dali „ovaliť“ aj my a následne sme sa kochali ľudovou tvorivosťou v priľahlej dedine Yowakha. Nenájdete tu ani jeden dom bez falusu na stene... 

S

Samo Kĺč z BUBO

04

10:42

máj

2018

V bhutánskych krojoch za tradičnou lukostreľbou Viac o krajine

V bhutánskych krojoch za tradičnou lukostreľbou

Po tom ako sme objavili čajové plantáže Dardželingu, kláštory Sikkimu a zaujímavosti Západného Bengálska, na nás čaká zaujímavá cesta, na konci ktorej bude stáť exotický, neznámy a málo navštevovaný Bhután. Aj napriek tomu, že sem stále chodí málo turistov, my sme tu každý rok a sme tu už ako doma. Hranica medzi indickým Jaigaonom a bhutánskym Phutsholingom takmer neexistuje. Teda, keby si ju človek nevšimol, ani by neexistovala. Posledné pečiatky z Indie a odrazu sa ocitnete za Bhutánskou bránou a teda v krajine, ktorá sa tak často spomína v súvislosti so Šángri-Lá. Tu v Bhutáne je všetko inak. India akoby sa stratila a Bhután nás pohltí. Prvý chrám, modlitebné mlynčeky, domáci, oblečení v krojoch, muži v Gho, ženy v Kira a všade cítiť pokoj. Túlame sa mestečkom, sadneme si na kávu a sledujeme život. Aj o tomto je Bhután o nenaháňaní sa, sledovaní a učení sa. Ďalší deň sme bhutánskymi cestami zamierili sem do mesta Paro. Patrí medzi najznámejšie v krajine aj vďaka medzinárodnému letisku (jedinému v krajine), odkiaľ budeme odlietať aj my. Paro je rozťahané v údolí obklopenom horami a vysokými štítmi. Pozrieme sa na múzeum, prelezieme historický dzong aj starý most, kde sa natáčali scény k filmu Malý Budha a objavujeme, ako vyzerajú tanaky, tradičné drevorezby či rôzne šťastné symboly. Paro je mesto, v ktorom je toho máličko, ale tá atmosféra, tá nás dokonale opije. Ulicami sa túlajú psi, na ryžových políčkach sa ešte nepracuje a každú chvíľku sa prevaľujú oblaky, aby ukázali niektorý zo zasnežených štítov. Ideme za zážitkami a aj tie sú tu v Paro, ak viete, kde hľadať. Všetci sa prezlečieme do bhutánskych krojov za pomoci domácich. Bhutánsky mužský kroj Gho je na prvý pohľad tak komplikovaný, že by sme si ho sami ani nevedeli obliecť. Každá zo žien si vyberie svoju farbu kroja Kira a takto oblečení berieme do rúk luky a ideme si skúsiť lukostreľbu, národný šport Bhutánu. Mohli sme strieľať len tak ako sme prišli, ale kedy inokedy bude mať človek takúto šancu? My tieto šance nepremeškáme. Bhutánci strieľajú v Thimphu na štadióne na vzdialenosť takmer 150 metrov, ale my si hovoríme, že na začiatok nám stačí aj pár metrov, aj záhrada vzadu za tradičným bhutánskym domom. Náprah tetivy, pustiť a prásk. Vedľa! Ono to chvíľku trvá, kým sa zastrieľame, ale niektorým z nás to potom ide celkom skvelo. Viete čo sa stane, ak niekto trafí terč? Vtedy sa Bhutánci pochytajú za ruky a rituálne si zatancujú na oslavu. Po každom jednom šípe zapichnutom v terči! Lukostreľba je v Bhutáne šport číslo jedna a je to takmer jediný šport, v ktorom Bhután preteká na olympiáde. Prvý krát strieľali Bhutánci v 1984 v Los Angeles a odvtedy sa minimálne dvaja zúčastnia na každej letnej olympiáde. Paradoxne, ešte nikdy nevyhrali zlatú medailu, ale oni sa smejú, že je to preto, lebo sa na olympiáde nestrieľa z diaľky, na akú si zvyknutí, ale strieľa sa o pár desiatok metrov bližšie. Strieľame ďalej a po tejto milej zábave sa túlame Parom. Ešte je niekoľko geniálnych zážitkov pred nami!  

V bhutánskych krojoch za tradičnou lukostreľbou

Tomáš Kubuš z BUBO

06

17:56

dec

2016

Neopakovateľné zážitky a mimoriadny sprievodca

Neopakovateľné zážitky a mimoriadny sprievodca

Úvodem poznamenám, že jsme byli skupina turistů, která již absolvovala řadu obdobných zájezdů (Himaláje, Ekvádor – Galapágy, Peru, Bolívie, Chile, Patagonie, Brazilie, atd, atd) s Vaší, ale i jinými CK, což dává tomuto hodnocení globální, průřezový a srovnávací charakter. 1. Program zájezdu byl splněn v plném rozsahu 2. Organizační zajištění přes složitosti vyplývajících z programu zahrnující řadu navštívených zemí a lokalit od sebe značně vzdálených, vyžadujících mnohdy přesné časové návaznosti, vazby na přejezdy (letadla, autobusy, místní přesuny), ubytování včetně společného stravování, probíhalo hladce a plynule - bez kritických připomínek. 3. Vedoucí zájezdu Peter Salaj. Vyjímečná osobnost! S mimořádným zájmem zajišťoval vše potřebné pro hladký a bezproblémový průběh zájezdu, což se podařilo v plném rozsahu. Svými odbornými a hlubokými znalostmi o navštívených zemích a lokalitách vyčerpávajícím a citlivým způsobem s nekonečnou trpělivostí zvládal mnohdy záludné otázky účastníků. Svým veskrze pozitívním laděním vytvářel v kolektivu stav pohody a spokojenosti. Organizační talent, který navenek nedal na sobě znát, nepřenášel na jiné nervozitu a problémy spojené s celou organizací zájezdu. Vše probíhalo až neuvěřitelně hladce v podmínkách, které nelze hodnotit jako jednoduché. 4. Zvlášť pozitivně je třeba hodnotit nejen sestavení programu zájezdu, ale i úroveň ubytovaní a společného stravování, zejména v Bhútánu, Sikkimu a Dardžilingu, dále spolupráci s místními průvodci, kteří splňovali veškeré odborné předpoklady pro zdárný průběh zájezdu. Zejména lze ocenit schopnosti řidičů autobusu, kteří zvládli vše bez jediného problému. Cestování autobusem cesty necesty bylo pro nás též silným zážitkem. Závěrem lze konstatovat, že zájezd i přes značnou náročnost splnil veškerá očekávání co do náplně a organizačního zajištění a vstoupí tak jako trvalý soubor neopakovatelných zážitků do života všech účastníků zájezdu. Děkujeme a těšíme se na další spolupráci s Vaší CK. Zvláštní poděkování tlumočte panu Peterovi Salajovi V Brně dne 1.12. 2016 Ing. Jaroslav Kalous, jménem kolektivu účastníků zájezdu z Brna

J

Jaroslav Kalous

31

15:20

okt

2016

Let z Bhutanu do Nepalu je najkrajsi na svete!

Let z Bhutanu do Nepalu je najkrajsi na svete!

Rano uz pred siedmou hodinou vzlietlo lietadlo spolocnosti Bhutan Airlines s exkluzivnou BUBO skupinkou 7 cestovatelskych fajnsmekrov z letiska Paro smerom do Kathmandu. Kvalifikaciu na pristavanie a odlet z Paro ma len 6 pilotov na svete a Paro sa radi na druhu priecku najnebezpecnejsich letisk na svete (prva je Lukla v Nepale). Nase lietadlo je uz pripravene na startovacej linii, pred nami relativne kratka rozbehova draha a na jej konci nam v ceste stoja himalajske vrcholky. Vzlietneme vobec? Tolko co sa odlepime od zeme tak pilot manevruje lietadlo z jednej strany na druhu aby sa vyhol stitom a v podstate kopiruje teren doliny, kym naberieme dostatocnu vysku. Je to uplne sialene, ak si vezmeme, ze sme vo vzduchu a ci sa pozrieme napravo alebo nalavo, tak na oboch stranach su hory vyssie ako nasa letova vyska. Citime sa ako v nejakej pocitacovej hre a niektori z nas radsej ani nedychaju a len nehybne sedia so zatvorenymi ocami az do momentu, kedy sa ozve pipnutie oznamujuce, ze sa mozeme odopnut. Ti, ktori mali doteraz oci zavrete, zrazu nemozu uverit tomu co vidia. Na letisko sme prisli v dostatocnom predstihu a vybavili sme si sedenie na strane s vyhladom na Himalaje. Su od nas doslova na dotyk... najprv Kancenconga, potom Makalu a na zaver Everest. To vsetko pri skvelej viditelnosti, bez mrakov a s vyhladom az daleko do Tibetu. Existuje vobec krajsi let na svete ako prelet v tesnej blizkosti najvyssich stitov planety za idilickeho pocasia? My si myslime, ze lepsie to uz byt nemoze! Pristavame v Kathmandu, hodinky posuvame o 15 minut dozadu a vrhame sa rovno do centra historickeho mesta, v ktorom prave vrcholia oslavy festivalu svetiel Diwali. Po Bhutane je to teda poriadny sok na vsetky nase zmysly a po sotva 50 minutovom lete sme presvedceni, ze sme pristali niekde na uplne inej planete! Je neuveritelne aku kratku vzdialenost staci prejst, aby sa zmenilo uplne vsetko :) Pozdravujeme domov!

P

Peter Salaj

31

14:02

okt

2016

Top pamiatka Bhutanu: Tigrie Hniezdo

Top pamiatka Bhutanu: Tigrie Hniezdo

Tesne po vychode slnka odchadzame z nasho luxusneho rezortu na bhutansky sposob s priestrannymi izbami, velkym balkonom a vyhladom na jedinu medzinarodnu pristavaciu drahu v celej krajine. Paro je zname tym, ze sa tu nachadza druhe najnebezpecnejsie letisko na svete (prva je Lukla v Nepale) a sledovat pristatie airbusov z nasich balkonov s vyhladom na okolite himalajske stity je ozaj vynimocnym zazitkom. Este sa sem vratime, ale dnes rano odchadzame skoro, pretoze sa chceme vyhnut turistickemu navalu na Tigrie Hniezdo. Aj ked slovne spojenie turisticky naval a Bhutan spolu vobec nepasuju, no my sme si uz za ten tyzden co tu sme zvykli na minimum turistov a malicke skupinky navstevnikov. Bhutan je este stale turistickym priemyslom neobjavene a prehliadane malicke kralovstvo v Himalajach, rozlohou o nieco mensie ako Slovensko a s poctom obyvatelov len nieco cez 700 tisic. Tigrie Hniezdo je akoby z uplne inej planety. Je to subor chramov a klastorov z 8.storocia, postavenych priamo na skale vo vyske takmer 3200m nad morom. Ked sa na Hniezdo pozriete zdola, tak vobec nechapete ako sa tam da dostat a uverite tomu, ze to je jednoducho nemozne. No predsa to ide! Trek s prevysenim 900m zaciname skoro rano. Mame cas, mame priestor a zvladne to kazdy, kto v sebe najde odhodlanie a davku nadsenia. Ved kto by nechcel prist na miesto, kam tantricky majster a jogin Guru Rinpoce priletel pred 1300 rokmi z Tibetu na lietajucej tigrici a meditoval v jaskyni presne 3 mesiace, 3 tyzdne, 3 dni, 3 hodiny, 3 minuty a 3 sekundy? Na miesto, kde tisice farebnych modlitebnych vlajociek trepocu vo vetre a kde veriaci tocia modlitebne mlynceky? Na miesto, kde ked na chvilu zatvorite oci, tak si budete mysliet, ze ste v rozpravkovom svete? A najlepsie na tom celom je, ze aj ked ich otvorite tak sa nic nezmeni a vy naozaj uverite, ze rozpravky skutocne existuju!

P

Peter Salaj

31

13:58

okt

2016

Ako vyzeraju bhutanske hrady, alebo co su to dzongy?

Ako vyzeraju bhutanske hrady, alebo co su to dzongy?

Prichadzame na miesto, kam sa pravidelne kazdy rok presuvaju mnisi z ich letneho sidla v Thimphu do ich zimneho sidla tu v Punakhe. Na sutoku dvoch riek s menami Matka a Otec stoji od roku 1637 uzasna stavba, ktora ak by bola v Europe tak by tu bolo milion turistov. Okrem nas je tu este skupinka talianskych navstevnikov a zopar miestnych. Prechadzame po moste cez rieku Otec a pred nami stoji nekompromisne najkrajsi dzong v Bhutane. Dzongy su stare bhutanske pevnosti, kde sa sustredila nabozenska a politicka moc pod jednou strechou. Este stale do dnesnych dni su niektore z nich vyuzivane ako miesta s kancelariami a taktiez ako ubytovne pre mnichov a duchovnych. V casoch ked na Bhutan utocili najazdy Tibetanov a Mongolov, ludia z celeho okolia sa prisli skryt do dzongov, z ktorych mali mnohe podzemne katakomby plne zasob jedla, aby bojovnici a obycajni ludia odolali najazdom zo severu aj po dobu niekolkych mesiacov. Mnoho dzongov bolo postavenych aj velmi blizko alebo priamo na riekach a vnutri okrem katakomb sa casto skryvaju aj desiatky oltarov a malych chramov. Dzongy su tradicne postavene z utlaceneho blata, kamenov a dreva. Boli postavene bez akychkolvek architektonickych planov a uplne bez klincov. Velke kusy dreva boli podlozene lanami, aby v pripade zemetrasenia dokazali odolat otrasom a mury nepopraskali. Su malovane na bielo s cervenymi strechami a vyzeraju ako obrovske hrady. Pocuvat vyklad, fotit alebo len tak sa nechat unasat atmosferou tohto vynimocneho miesta? Nastastie tu mame dostatok casu a stihame vsetko!

P

Peter Salaj

28

16:07

okt

2016

V Bhutane dostanete pozehnanie velkym drevenym penisom!

V Bhutane dostanete pozehnanie velkym drevenym penisom!

Chlapik menom Drukpa Kunley bol hardcore radikalny skeptik budhizmu, ktory nenavidel institucie, nenavidel budhisticke skoly a nenavidel vsetko a vsetkych, ktori mu hovorili co a ako ma robit. Kazal ludom aby sa vzdy na vsetko pytali a nikdy nic neakceptovali len tak ako nejaky fakt, bez toho aby tomu porozumeli. Poukazoval na absurdnosti vsetkeho tradicneho a ludia v Bhutane ho poznami pod menom Bozsky Blazon. Zil v 15. storoci a bol znamy este pod jednou prezyvkou a to ako "svatec piatich tisicov zien" a uplne najznamejsi bol vdaka tomu, ze dokazal priniest nirvanu kazdej zene so svojim "ohnivym bleskom mudrosti", co bola prezyvka ktoru dal svojmu vlastnemu penisu! Podla bhutanskej mytologie, ak tento svatec prave nepomahal zenam dosiahnut osvietenie, tak dokazal roztocit svoj ohnivy blesk mudrosti ako vrtulnik a odletiet kam len chcel. Ked sa mu uz nechcelo lietat, tak sa venoval inej uslachtilej cinnosti a bojoval proti demonom a zlym duchom, ktori obtazovali dedincanov. Jednoducho opat roztocil svoj penis a vsetkych pobil, no a z tych zlych sa potom stali dobri bozikovia ktori ochranovali a pomahali dedincanom. No a v tom vsetkom co robil bol taky dobry, ze do dnesneho dna sa k nemu zeny v Bhutane modlia, ziadaju ho o plodnost a kreslia si na domy jeho ohnivy blesk mudrosti aby ochranili svoje rodiny pred demonmi a zlymi duchmi. Tak si to len skuste predstavit, tento chlapik bol taky uzasny v posteli, ze aj 600 rokov potom co zomrel sa ludia modlia k jeho penisu a cele rodiny si ho kreslia na svoje domy! Ani nasa BUBO skupina neodolala a v klastore Bozskeho Blazna sme vsetci dostali od mnichov pozehnanie s velkym drevenym penisom po hlave! Caka nas velmi plodne obdobie :)

P

Peter Salaj

27

14:31

okt

2016

Thimphu je plne jedinecnosti a spontannych napadov

Thimphu je plne jedinecnosti a spontannych napadov

Slnko sa uz pomaly prediera cez Himalaje a osvetluje izby na nasom utulnom hoteli v Thimphu, hlavnom meste horskeho kralovstva menom Bhutan. Zobudzame sa do dalsieho rana a dnes nas caka celodenna prehliadka jedineho hlavneho mesta na svete, ktore nema ziaden semafor. Ono tu kedysi semafory boli, lenze obyvatelia sa proti vydobytku techniky vzburili, pretoze im prisli velmi neosobne. A tak teraz maju zivy semafor vo forme policajta, ktory svojimi tanecnymi kreaciami riadi dopravu v centre tohto 90 tisicoveho mesta. Ideme sa pozriet na corten (stupu) postavenu na pamiatku tretieho bhutanskejo krala z rodu Wangchuck. Krala mali vsetci velmi radi, pretoze priniesol do krajiny vzdelanie a zdravotnictvo, pre vsetkych a zdarma. Len jemu samemu to nepomohlo a ked dostal rakovinu tak sa odisiel liecit do Juhoafrickej Republiky. Ked odchadzal z Bhutanu tak uz vedel ze zomrie a vedeli to aj vsetci ludia v Bhutane, ze krala uz vidia naposledy a uz sa nevrati spat. A tak ludia spravili zbierku a postavili v strede mesta velku stupu na pamiatku kralovi, a to este za jeho zivota! Dodnes okolo stupy kruzia budhisti a prosia za zbavenie sveta od vsetkeho utrpenia. Aj ked stupa postavena v 1974 ma len velmi kratku historiu, toto miesto je doslova nabite spiritualnou energiou a je to skutocny zazitok chodit dookola spolu s ostatnymi veriacimi. Potom sa ideme pozriet do miestnej ZOO, no je to vpodstate len vybeh pre niekolko zvierat. Thimphu kedysi ZOO malo, lenze tyranie a obmedzovanie slobody zvierat je v rozpore s budhistickou filozofiou, tak kral nariadil aby vsetky zvierata vypustili do prirody. Medzi nimi aj narodne bhutanske zviera menom takin. Takiny sa ale vratili spat a tak kral pre nich musel vyclenit specialny vybeh, kde by sa im dobre zilo. Obzerame si takina, asi 300kg cudo s telom kravy a s hlavou kozy a nechapeme odkial toto zviera vobec prislo. Miestni v tom maju ale uplne jasno. Isty mnich zijuci pred niekolkymi storociami, tzv Bozsky Blazon, raz zjedol na posedenie celu kravu a celu kozu. Dedincania od neho ziadali nejaky zazrak a tak tento mnich zobral koziu lebku, polozil ju na kosti kravy a prikazal tomuto tvorovi zit v horach. A tak vznikol takin! Vzacny parnokopytnik zijuci vo vyskach viac ako 3500m. Cudnejsie zviera ste este nevideli! No a na zaver este ideme na bhutansku postu, ktora ponuka jednu uplne genialnu sluzbu - odfotia vas a vytlacia vam postove znamky s vasim portretom a s kralovskou peciatkou! Nase tvare sa stavaju unikatnym zberatelskym kuskom, ktory by nam zavidel nejeden filatelista. Len malokedy sprievodca zazije situaciu, kedy skupina chce naraz poslat pohladnice a listy vsetkym svojim znamim a celej rodine! Vsetci srdecne pozdravujeme z Bhutanu a nezabudnite si doma skontrolovat svoje postove schranky! :)

P

Peter Salaj

26

16:42

okt

2016

Posledne Sangri-La je v krajine hrmiaceho draka

Posledne Sangri-La je v krajine hrmiaceho draka

Zobudzame sa v Bhutane, len 300m od Indickej hranice, no prakticky okamzite je citit, ze tu panuje ina atmosfera. Ludia su milsi, usmievavejsi, napomocnejsi, pohostinnejsi a uplne bez stresu. Nie ze by sa v Indii nejak extra stresovali, ale tu z ludi vyzaruje pokoj, pokora, vyrovnanost a este nieco co sa slovami neda opisat... Vedeli ste, ze az 90% cestovatelov do Bhutanu leti z Kathmandu, asi 8% z Kalkaty a Dhaky a len necele 2% pridu do krajiny hrmiaceho draka po zemi? V preklade to znamena to, ze ideme po absolutne neturistickej trase, na ktorej je biela tvar este stale nezvycajny ukaz a ludia sa za nami s usmevom obzeraju a uz z dialky na nas mavaju. My chceme ale Bhutanu skutocne preniknut pod kozu a po vcerajsej navsteve miestneho kina sa dnes rozhodujeme navstivit miestnu skolu. Kupujeme vyse 50 zositov, niekolko desiatok ceruziek a struhadiel, farbicky a jedneho velkeho plysoveho medveda, aby sme neprisli na navstevu s prazdnymi rukami. Prichadzame na jedinu skolu siroko daleko, ktora taktiez sluzi aj ako internatna skola pre decka ktore to maju do skoly daleko. Deti tu zacinaju den modlitbami este pred vychodom slnka, potom sa vsetci zhromazdia pred triedami kde im riaditel popraje stastny den a vyucovanie sa moze zacat. V krajine kde miesto hrubeho domaceho produktu meraju hrube domace stastie je stastie velmi dolezite. Navstevujeme triedu prvacikov, ktori uz vsetci stoja v pozore a zborovo nas pozdravia good morning! Urobime detom kratku prednasku o tom kto sme a z akej dialky sme prisli, vsetko to preklada ucitelka a deti nevedia uverit vlastnym ociam. A my tiez nie. Fascinuju nas uzasne detske prace, ich nastenka, kresby, sposob znamkovania (od 1 do 50), hodnotenie spravania (dobre = anjelik, zle = cerveny demon), ich skolske uniformy a celkova usporiadanost, jednoduchost a vybavenie triedy. Fotime sa spolu s detmi a mame aj tu cest stretnut sa s riaditelom skoly. No poviem vam, vysmiatejsieho a pohodovejsieho cloveka ste este nevideli. Na skole taktiez od utleho veku ucia deti separovat odpad, kedze Bhutan sa snazi stat prvym 100% ekologickym a organickym bio statom na svete. A ked sme uz pri slove bio, tak miestna strava je absolutne uzasna. Jest cerstvu ekologicky vypestovanu bio zeleninu je doslova bozsky zazitok. Viete ako chuti karfiol, fazula, hrasok alebo paradajka? Vy si len myslite ze viete, ale verte mi, ze neviete! Do Bhutanu by mali chodit ludia z celeho sveta na ozdravne pobyty. Psychicke aj fyzicke. Tato krajina je skutocny liek a balzam na dusu. Vitajte v raji, v poslednom Sangri-La!

P

Peter Salaj

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva