Zájazd do Číny a Tibetu bol nesmierne zaujímavý. Neboli v ňom žiadne „hluché miesta“. Dostali sme dobrú hodnotu za svoje peniaze – Bubo splnilo všetko, čo sľúbilo a ešte aj trochu navyše. Avšak hovorí sa: There is a fly in every ointment. Tu sú teda tie muchy: Počuli sme, a na internete našli, úplné ódy na čínske vlaky. Že sú neporovnateľné so slovenskými, ten náš že bude hermeticky uzavretý, zastane len tri, alebo štyri rázy atď... Starú Belú! Záchody a otvorené umyvárky boli špinavé, vlak uzavretý nebol a zastal hádam 15 krát. Nás v kupé prvej triedy veľmi neobťažovali, ale chodbička bola často plná. Predstavte si teraz slovenskú turistku, ktorá sa v nočnej košieľke, možno aj bez nohavičiek, prediera na wécko pomedzi čínskych sedliakov, ktorí si nesú stokilové batohy a vypliešťajú na ňu oči. A povedzme, že má slabé zdržiaky a musí ísť dva alebo trikrát... Scenéria, ktorú sme však videli z vlaku bola úchvatná. Mám ešte jednu pripomienku: Nedalo by sa na zájazdy odlietať cez deň? Viem, že nočný let teoreticky ušetrí deň, ale ak je dlhý, človek po ňom od únavy stráca v podstate dva dni.
