Fórum

10472 príspevkov

17:06

jan

2020

Červená pyramída v Dahšúre

Našou ďalšou zástavkou na Dahšúrskych poliach je druhá najväčšia pyramída Egypta, tzv. Červená pyramída. Bola postavená faraónom Snorfu, zakladateľom 4. dynastie starovekého Egypta, otcom legendárneho Cheopsa. Práve Snorfu ako vôbec prvý panovník začal experimentovať s výstavbou monumentálnych pyramíd. Po menšom neúspechu lomenej pyramídy, o ktorej píšem viac v predchádzajúcom blogu, vychytal všetky architektonické „muchy“ a postavil v tej dobe najväčšiu a najvyššiu pyramídu svojho druhu, podobnú tým v Gíze. Červená pyramída má dokonalý tvar kvadratického ihlanu rozmerov 220 m x 220 m a jej výška dosahuje 105 m. Červenú farbu jej dodáva špeciálny vápenec, ktorý bol na stavbu použitý. Vstup do pyramídy je so severnej strany a subštruktúra je pomerne jednoduchá s dvomi predsieňami a pohrebnou komorou. Prvé dve komory sa nachádzajú súbežne, paralelne vedľa seba a o niekoľko desiatok metrov leží kráľovská komora, ktorá je však prázdna, bez sarkofágu. Výhodou návštevy práve tejto pyramídy je, že tu s najväčšou pravdepodobnosťou budete úplne sami a môžete si plne vychutnať jej tajomnú atmosféru. Chodby a komory sú z časti osvetlené elektrickými lampami, ale niekedy sa stáva, že nastane výpadok prúdu a vy zostanete v pyramíde úplne bez svetla, to je ale zážitok však? Ak sa nebojíte, pridajte sa k nám a zažite toto dobrodružstvo spolu s nami..

Viac Poznávacie zájazdy: Egypt

Miroslava Dlhá

15:50

jan

2020

Viac o krajine

Jazda na policajných trojkolkách po Dahšúre

Náš BUBO zájazd Egypt- maximálne poznanie je v skutku plný poznania a dobrodružstva. Veď si len prestavte takýto deň.. Ráno sa zobudíme v Gíze s výhľadom na pyramídy priamo z hotelovej izby, po raňajkách strávime celé dopoludnie na Gízskej plošine. Pozrieme si pyramídy z vonku aj z vnútra a presunieme sa k Veľkej Sfinge. Odtiaľ sa presunieme naším klimatizovaným autobusom asi 30 km južne od Káhiry do oblasti zvanej Sakkara, kde si pozrieme najstaršiu dochovanú pyramídu celého Egypta, postavenú faraónom Džoserom, a jedno z najstarších pohrebísk na západnej strane Nílu vôbec. My v BUBO vám ale chceme ukázať ešte o čosi viac a tak sa po výdatnom obede a krátkom oddychu vyberáme na Dahšurské polia, kde sa nachádzajú jedny z najvýznamnejších a zároveň najpôsobivejších pyramíd v Egypte, postavené faraónom Snorfu, otcom známeho faraóna Cheopsa, ktorý bol zakladateľom 4. dynastie- dynastie staviteľov pyramíd. Práve Snorfu začal experimentovať s výstavbou ihlanovitých pyramíd a tieto monumenty môžeme zaradiť do vývojového štádia medzi stupňovitými pyramídami predchádzajúceho obdobia v Sakkare a pravými pyramídami v Gíze. Našou prvou zástavkou je tzv. skosená alebo lomená pyramída. Zaujímavosťou je, že táto pyramída sa vo výške asi 45 m láme do menšieho uhlu, takže vyzerá ako pyramída na pyramíde. Zo začiatku ju stavitelia začali stavať v uhle niečo cez 54 stupňov, zo základňou 185m X 185 m, neskôr si však pravdepodobne uvedomili, že takýto tlak samotná stavba nemôže ustáť a tak zmenili uhol na 42 stupňov, čo dodáva pyramíde veľmi pozoruhodný tvar. Stojíme asi 500 m pred pyramídou a žasneme, sme tam sami, žiadni turisti, len my BUBÁCI. V tom sa spoza pyramíd začne víriť púštny prach a v diaľke zbadáme niekoľko prichádzajúcich trojkoliek. Patria policajtom, strážcom územia a tak ich s napätím pozorujeme a premýšľame čo od nás asi môžu chcieť. „Ahojte priatelia, ako sa máte?“ zastavili sa pri nás s úsmevom na tvári. A ako to už v Egypte býva, za pár drobných nám ponúkli komfortný odvoz až ku pyramíde, ktorý sme s radosťou využili. A bol to teda ZÁŽITOK.. po púšti, na policajných trojkolkách a smer skosená pyramída. Cítite ten vietor vo vlasoch? A deň sa zďaleka nekončí...

Viac Poznávacie zájazdy: Egypt

Miroslava Dlhá

15:20

jan

2020

Viac o krajine

Exotika plávajúcich trhov

Ďalšia cesta Thajskom začína, ďalší splnený sen sa zhmotňuje do reality a okamihy sa menia na zážitky. Presne takto to má byť a presne preto sme tu. Vyrážame z milovaného Bangkoku na juh, juhovýchod, aby sme dosiahli jedno z najobľúbenejších miest v okolí hlavného mesta a teda plávajúce trhy. Trhovísk fungujúcich na vode by ste v Thajsku (a nielen v ňom) našli v krajine niekoľko, no niektoré sú malé, zapadnuté, neznáme a iné žiaria už z diaľky. Presne takým je trhovisko Damnoen Saduak, ktorý máme v programe aj my. Áno patrí medzi najznámejšie trhy Thajska a tým pádom tu čakajte veľa turistov, ale akonáhle prídete na toto miesto, obavy sa rozplynú, všadeprítomná exotika vás pohltí a ste očarení farebnými podnetmi a dokonalými chuťami. Nasadneme do našich prenajatých lodiek a úzkymi klongami si razíme cestu do srdca trhoviska, tam kde je najviac lodiek, kde je chaos ako na bazároch Tisíc a jednej noci a tam kde dostáva exotika svoje meno. Plavba kanálmi trvá dvadsať, možno dvadsaťpäť minút, ktoré sú natoľko intenzívne, že sa neustále pozeráme okolo seba na tú krásu. Drevené domčeky postavené na koloch, chrámový komplex so sediacim Budhom, kvety, štíhle palmy ozdobené kokosovými orechmi, domáci ignorujúci realitu a žijúci si svoj vlastný život a ak máme šťastie, sem tam sa z vody vynorí varan, jeden z thajských symbolov šťastia. Srdce trhoviska hrá farbami, kričí vôňami polievok servírovaných priamo z lodiek, kde sa miešajú ryžové rezance, citrónová tráva, čili a iné výrazné chute. Zlákajú vás kilá exotického ovocia od rambutanov cez čompu, pitháje, miniatúrne banániky, sladučké ananásy, papáje až po žlté „srdiečka“ jackfruitov. Ani neviete na čo skôr siahnuť, čo skôr ochutnať a presne preto si vždy pripravíme ochutnávku najzaujímavejšieho, sezónneho ovocia, aby ste o nič chutné neprišli. Prvé zjednávanie, prvé suveníry, sošky drevených slonov pre štastie, ale aj pohárik thajskej, kráľovskej kávy u našej známej, ktorá má pre nás vždy pripravené miesto. Plávajúce trhy sú fascinujúcim miestom a hoci som sedel na brehu ich kanálov už viac než dvadsať krát, dokážu ma nadchnúť, aby som odchádzal nadšený. Nie len ja. Slovíčko nadšenosť máme v BUBO veľmi rad a presne to je ten gól za ktorým ideme. Nechceme, aby ste boli spokojní, radi vás uvidíme nadšených a presne preto sme tu, aby sme si vychutnávali krásy tohto sveta. Naša cesta Thajskom je toho príkladom!

Viac Poznávacie zájazdy: Thajsko

Tomáš Kubuš

15:13

jan

2020

Viac o krajine

Vodopády Lary Croft

Národný park Phnom Kulen, v preklade doslova “hora Liči” je ideálnym miestom na jednodňový výlet v okolí mesta Siem Reap. My v BUBO sa v druhom najväčšom meste Kambodže zastavíme pri návšteve bájnej ríše Angkor, odtiaľ to máme iba na skok. Hlavnou atrakciou tohto národného parku sú však vodopády na vrchole hory Kulen a je to tiež skvelé miesto na piknik v kambodžskom štýle, s hojdacími sieťami a prístreškami, aby vás ochránil pred slnkom. Cesta z Siem Reap trvá asi 1,5 až 2 hodiny, a ak pôjdete autom alebo motocyklom až na vrchol, musíte vyraziť skoro, pretože cesta je jednosmerná. Hovorí sa, že práve v Phnom Kulene vyhlásil kráľ Džajavarman II. nezávislosť Kambodže od Javy, a tu sa zrodila staroveká khmérska ríša. Prvá časť vodopádu je pomerne plochá a vhodná pre rodiny alebo malé deti, ktoré sa chcú ponoriť do osviežujúcej studenej vody; až po schodoch sa dostaneme k spodnej časti vodopádu, ktorý je hlavnou atrakciou národného parku. Vodopád má svoje čaro v každom ročnom období, voda nie je veľmi hlboká a vo väčšine častí vodnej nádrže pod vodopádom si môžeme pokojne zaplávať. Zatiaľ čo väčšina ľudí pozná spojenie chrámu Ta Prohm a filmu Tomb Raider, je menej známe, že vodopád Phnom Kulen sa vo filme objavil tiež. Vo filme vybehne Lara Croft na vrchol vodopádu, kde skočí do povodia pod ňou; rozhodne by sme to však neodporúčali, voda je relatívne plytká. My však pri kúpaní môžeme pozorovať mladých mníchov, čo je rozhodne zážitok.

Viac Poznávacie zájazdy: Kambodža

Eva Andrejcová

11:18

jan

2020

Viac o krajine

Český Livingstone

Pri Livingstonovom múzeu v meste Livingstone v Zambii sa nachádza nenápadná busta. Na podstavci busty je napísané: „Cestovateľ a výskumník v južnej Afrike, autor kníh o histórii, kultúre a etnografii kmeňov Lozi, Mbunda, Tonga, Ila, San a Ngwato a kníh o vtáctve v južnej Afrike. Autor prvej mapy Viktóriiných vodopádov.“ Pamätník je venovaný rodákovi z východočeských Holic, Emilovi Holubovi. Aký bol život jedného z najväčších českých cestovateľov? Svoje putovanie po Afrike začal v Kapskom meste v roku 1872, kam prišiel z Veľkej Británie. Inšpirovaný Davidom Livingstonom sa rozhodol prejsť neobjavené miesta na africkom kontinente. Na svoju prvú cestu po kontinente si však musel zarobiť, a tak ako absolvent lekárskej fakulty pracoval ako lekár v diamantových baniach. Po čase sa vydal na cestu k už objaveným Viktóriiným vodopádom, ktoré ako prvý zakreslil do mapy. Tento čin mu zabezpečil slávu doma aj vo svete. Zorganizoval výstavu, písal knihy a dokonca dostal finančný dar od cisára na svoju ďalšiu cestu. Vo Viedni sa stretol so svojou budúcou manželkou a spolu odišli na druhú cestu do Afriky. Spoločne mali dokázať niečo, čo sa ešte nikomu predtým nepodarilo. Prejsť z Kapského mesta do Egypta. Ani dostatočné vybavenie a početný sprievod ich žiaľ neochránil pred nepriateľsky naladenými miestnymi náčelníkmi a maláriou. Celá výprava bola napadnutá kmeňom Mašukulumbov a pri útoku jeden z ich sprievodcov zomrel. Vyčerpaní a na pokraji síl sa museli vrátiť domov. Emil Holub pokračoval vo svojej práci, písal články a knihy a prednášal dokonca v USA, kde takto zbieral peniaze na svoju ďalšiu cestu. Tretej plánovanej cesty sa žiaľ nedožil. Zomrel v roku 1902 vo Viedni. Jeho meno však už bude navždy spojené s Viktóriinými vodopádmi, ktoré ako prvý zakreslil do mapy. Dokonca aj potomkovia Mašukulumbov - Ilovia sú na Emila Holuba hrdí, keďže ako jediný opísal zvyky, zbrane a dokonca aj účesy ich predkov.

Viac Poznávacie zájazdy: Zambia

Jaroslav Kondač

17:19

jan

2020

Veľký sultán je mŕtvy!

Ak by som mal odporučiť len jednu jedinú arabskú krajinu z Perzského zálivu, bol by to rozhodne Omán. Nepochybne ma na tom zásluhu aj jeho (už bývalý) sultán, s ktorým sa v týchto dňoch lúči celá krajina i arabský svet. V piatok – 10. januára 2020 – vo veku 79 rokov zomrel veľký ománsky sultán Qaboos (Kabus). Ak by ste si čítali o dnešnom Ománe pred sultánom Qaboosom, možno by vám pripadala táto krajina neuveriteľná a položili by ste si otázku – toto ešte niekde existuje v 20. storočí? Legálne otroctvo či zákaz počúvania hudby, zákaz pozerať futbal... aj takéto pre nás absurdity by sme tu našli len pred pár desaťročiami. No nový panovník Qaboos mnohé tieto prvky poslal tam, kam zrejme patria... do časov minulých a spravil viacero reforiem. Akoby preniesol krajinu z temného stredoveku na svetlo dnešného sveta. A z Ománu spravil pre turistov jednu z najlákavejších krajín, ktorá sa bežne umiestňovala v cestovateľských rebríčkoch ako top skokan roka. Qaboos nemal rodinu. Nezanechal teda dediča. Mnohí Arabi mi o ňom šeptom rozprávali, že je homosexuál... a tí teda v tomto arabsko-moslimskom svete vítaní nie sú. Táto téma je radšej tabu. No aj tí, čo si to o ňom mysleli, nehovorili o ňom zle. Obľúbený sultán je teda mŕtvy. Novým panovníkom Ománu sa len pár hodín po jeho smrti stal jeho bratranec Hajsam bin Tarík. Ľudia pôsobia bez obáv, bo nový sultán bol po boku toho predošlého, a teda bude mať rovnaké či podobné zmýšľanie a bude viesť krajinu ďalej dobrým smerom – tak hovoria prvé ohlasy. Snáď sa nemýlia, a Omán bude naďalej (nie len pre mňa) tou najlákavejšou perlou zálivu.

Viac Poznávacie zájazdy: Omán

František Kekely, BUBO

21:57

jan

2020

Viac o krajine

Skvelá cesta

Výborná cesta, ktorú sme si skvele užili.

Viac Poznávacie zájazdy: Vietnam

Peter

21:15

jan

2020

Viac o krajine

Symbol slobody a Ameriky

Pri zmienke USA alebo New Yorku sa mnohým vybaví aj 46 metrov vysoká Socha Slobody. Francúzsky dar pre USA v roku 1886 nie je len symbolom slobody a vzájomnej pomoci a spolupráce týchto dvoch krajín. Bola to tiež prvá vec, ktorú ľudia prichádzajúci do USA s vidinou lepšieho života uvideli po niekoľko týždňovej plavbe z Európy. Socha Slobody sa nachádza na ostrove Liberty Island, na ktorý premáva trajekt. Hneď vedľa leží takisto dôležitý ostrov Ellis Island. Tento ostrov predstavoval vstupnú bránu pre všetkých imigrantov prichádzajúcich do USA na prelome 19. a 20. storočia. Medzi nimi aj takmer pol milióna Slovákov, ktorí sa vydali za vidinou lepšieho života. Ak je vaším snom návšteva Sochy Slobody, myslite na to vopred. Hoci máte počas nášho zájazdu dostatok času aj pre tento program, počet návštevníkov je limitovaný, a lístky je lepšie kúpiť vopred. Návšteva oboch ostrovov a ich múzeí je v podstate zadarmo. Platíte len za trajekt, ktorý premáva z juhu Manhattanu na Liberty Island, druhá zastávka je Ellis Island, a naspäť na Manhattan. Prichádza pravidelne v 20-30 minútových intervaloch, a teda či vystúpite neskôr aj na Ellis Islande je len na vás. Ak máte čas, určite to odporúčame. Lístok na trajekt ideálne kúpite cez internet. Stojí 18 $ a vyberáte si konkrétny deň a hodinu. Hoci trajekt premáva pravidelne ako kyvadlová doprava, a naspäť môžete nastúpiť na ktorýkoľvek, lístky sú počas najväčšej sezóny často dávno vypredané. Premyslite si to ešte doma. Denne sa dostane na ostrov so Sochou Slobody 20 000 návštevníkov. POZOR, nezahŕňa to automaticky prístup do vnútra Sochy Slobody alebo do jej podstavca. Pri kúpe lístkov si preto premyslite, čo presne chcete. Lístok do podstavca (vrátane trajektu) stojí 19,25$ a až úplne do koruny zaplatíte len o pár dolárov viac. Rozdiel v cene je zanedbateľný, čo však môže prekaziť plány je počet dostupných lístkov. Do podstavca sa denne dostane 4 000 ľudí, do koruny už len 500. Preto je potrebné si túto návštevu premyslieť najskôr. Počas letnej sezóny sú tieto možnosti vypredané aj 3 mesiace vopred! Výstup do koruny tiež vyžaduje trochu fyzických schopností. Nie je tam vybudovaný výťah, a pre výhľad musíte zvládnuť 162 úzkych schodov. Aj keby ste sa predsa len do koruny nedostali, ostrov, výhľad na Manhattan a blízky pohľad na Sochu Slobody stoja za to.

Viac Poznávacie zájazdy: USA

Monika Šeniglová

14:24

jan

2020

Viac o krajine

SKOK Z NEBA

Alebo SKY JUMP, práve tak sa volá ďalšia adrenalínová disciplína, ktorú si môžete na Novom Zélande vyskúšať. Nie každý však nájde na to odvahu. Avšak našiel sa Bubák Julo, ktorý si „Skok z neba“ vyskúšal. Sky Tower je televízna veža týčiaca sa nad centrom najväčšieho mesta krajiny, veža, z ktorej odpaľujú novoročné ohňostroje ako jedni z prvých na svete, symbol a neodmysliteľná súčasť panorámy mesta Auckland. Meria aj vrátane antény 328 metrov a je najvyššou nielen na Novom Zélande, ale aj na južnej pologuli. Samotný zoskok z veže alebo by sa dalo povedať aj voľný pád je z výšky 192 metrov, z úrovne vyhliadky, z ktorej sa tí menej odvážni môžu pokochať krásnymi pohľadmi takmer na celé mesto. Pred skokom dostanete podrobné školenie, oblečú vás aj do špeciálnej kombinézy. Už len poriadne pripevniť a ide sa na to. Pri zoskoku, ktorý trvá 11 sekúnd, dosiahnete rýchlosť až 85 kilometrov za hodinu. Poriadna dávka adrenalínu! A tú pocítite už len keď sa postavíte na okraj plošiny a pozriete sa dole smerom k zemi. Je to ako keby ste skočili z 53. poschodia. Dolu pod vežou sa váš „pád“ spomalí a pohodlne pristanete na plošine. Nezabudnuteľný zážitok, ktorých, práve takýchto adrenalínových, môžete na Novom Zélande zažiť viac.

Viac Poznávacie zájazdy: Nový Zéland

Veronika Hulíková, BUBO

01:10

jan

2020

Viac o krajine

Kmene čiernych Hmongov

Po príchode do Sa Py, sme sa ocitli v malom útulnom mestečku, plnom tradícií, ktoré sa nachádza v severnej časti Vietnamu. Pred jedným z hotelov sme sa zišli s ľuďmi z kmeňa čiernych Hmongov, konkrétne so ženami, ktoré si hovoria Tao. Ženy z kmeňa čiernych Hmongov nosia tradičné oblečenie čiernej farby vyrábané z bavlny. Pôvodne svoje šaty údajne šili z konope, majú kabátiky a nohavice či sukne vo farbe indiga s pruhovanými okrajmi, ktoré bohato zdobia striebornými šperkami a starými mincami. Rastlina obsahujúca prírodné farbivo indigo tu rastie všade na okolí ako burina. Pri farbení látky nepoužívajú ustaľovač, čo spôsobuje, že nemajú čierne len šaty, ale aj pokožku. Tieto kmene sa nachádzajú na území južnej Číny už viac ako osem tisíc rokov. Momentálne ich nájdeme v severnej časti Vietnamu, v častiach Laosu a Thajsku, skladajú sa z mnohých rôznych podskupín. Ženy Tao sa od ostatných odlišujú napríklad tým, že namiesto klobúkov nosia vo svojich vlasoch zapichnutý krásny veľký hrebeň. Spolu s miestnymi ženami sme sa zoznámili aj so slečnou Van, ktorá nám robila sprievodkyňu, vedela dobre po anglicky a bola samozrejme tiež súčasťou kmeňa čiernych Hmongov. Život Hmongov pripomína stredovek i dnes, niekoľko generácií býva často aj s domácimi zvieratami v drevených chatrčiach bez elektriny. Dievčatá z kmeňov prejdú denne niekoľko desiatok kilometrov, nosia svoje ručne vyrábané, tkané oblečenie, koberčeky a suveníry na trh do najbližšieho mesta Sa Pa. Cestou naspäť neobídu naprázdno, nakúpia potreby pre rodinu a popritom sprevádzajú turistov; prechádzať sa s nimi terasovými ryžovými políčkami je zážitok.

Viac Poznávacie zájazdy: Vietnam

Eva Andrejcová

15:30

jan

2020

Viac o krajine

Inšpiratívne stretnutie s hrdinom z Bornea

Ostrov Borneo je známy svojou rozmanitou faunou, flórou a najstarším dažďovým pralesom na svete, ktorého vek sa odhaduje na 140 miliónov rokov. Táto jedinečná krajina je domovom veľkého množstva endemitov a ohrozených druhov. Po návšteve najstaršieho rehabilitačného centra pre orangutany na svete sme sa presunuli len niekoľko metrov na opačnú stranu. Tu totiž sídli útulok pre najmenšieho medvedíka na svete - medveďa malajského. Vyskytuje sa len v juhovýchodnej Ázii a jeho populácia výrazne klesá z dôvodu odlesňovania a pytliactva. V tradičnej čínskej medicíne sa žlč z tohto zvieraťa považovala za magickú zložku a používala do mastičiek. Dnes je podľa IUCN ohrozeným druhom vo voľnej prírode. Prechádzame dreveným mostom v korunách stromov a v srdci džungle hľadáme malých, čiernych mackov, ktorí dorastajú do výšky približne 1,5 m. Na jednom zo stanovísk stretávame skupinu miestnych sprievodcov. Uprostred nich zanietene rozpráva zakladateľ tejto záchrannej stanice Wong Siew Te. S úsmevom víta celú našu BUBO skupinu a odpovedá na naše otázky. Po vyštudovaní biológie ho jeho profesor naviedol na bližšie skúmanie medveďa malajského. Je to totiž druhý najvzácnejší medveď hneď po pande, o ktorom sa však málo vie. „Fascinuje ma a teší, keď vidím, ako sa tieto zvieratá správajú v prirodzenom prostredí. Na druhej strane život v klietke, pytliactvo a úbytok ich prirodzeného prostredia, ktoré ohrozujú ich prežitie, ma presvedčili, že som ten správny človek, ktorý im môže pomôcť.“ Útulok funguje od roku 2008 a odvtedy už pomohol 62 medvedíkom, z čoho 7 sa podarilo vrátiť do voľnej prírody. Stredisko slúži nie len ako rehabilitačné centrum pre zachránené medvede, ale tiež ako výskumná stanica, kde môže Wong podrobnejšie skúmať tieto jedinečné medvede, a zároveň ako edukačné miesto, kde vzdeláva ďalších nadšencov. „Aj keď rodina nežije spolu a samica sa stará o malé sama, vyskytuje sa u nich veľmi pekný rituál maznania, objímania a hladkania pred párením. Samica je gravidná tri mesiace a následne malé vychováva a kojí približne tri až štyri roky. Dožívajú sa však iba 15 rokov, preto sa považuje za veľký úspech, ak má samička za život aspoň štyri malé, a to je tiež dôvod, prečo ich populácia klesá,“ rozpráva nám so záujmom Wong. „Majú veľké predné tlapy a neprimerane veľkú a silnú tlamu. Všetko preto, aby sa mohli vyšplhať na stromy vysoké aj 40 metrov a otvoriť si napríklad taký kokosový orech, či rozdriapať kôru stromu a vyjesť všetky chrobáky. Hmyz a ovocie je základom ich stravy. Milujú figy, larvy, vajíčka, ale najlepším dezertom je med,“ dodáva a jeho nadšenie už stihlo nakaziť aj nás. Stojíme na drevenej terase uprostred džungle, z každej strany pod sebou vidíme medvede malajské, a s pánom Wongom, ktorý je považovaný za hrdinu voľne žijúcich zvierat sa rozprávame o medveďoch, o prírode, o životnom poslaní a o podstate a dôležitosti dobra v tomto svete. BUBO opäť dokázalo vytvoriť z jednoduchej návštevy útulku zážitok, a my na ceste za ďalším ohrozeným druhom, Kahauom nosatým, rozmýšľame, ako šíriť dobré skutky ďalej.

Viac Poznávacie zájazdy: Malajzia

Patrícia Mrázková

22:18

jan

2020

Viac o krajine

Feira da Glória

Je nedeľa dopoludnia a historické centrum Ria de Janeiro zíva prázdnotou. Cariocas (obyvatelia Ria) si užívajú horúce dni na bielych plážach Copacabany či Ipanemy. Ak chceme však nahliadnuť do života Cariocas, trhovisko je to ideálne miesto. Je to tzv. melting pot - tam sa to všetko mieša. Každú nedeľu sa centrom diania stane rušné trhovisko v časti Gloria. Prechádzame úvodnou časťou, akýmsi bazárom starých a použitých vecí, neskôr nám zavoňajú streetfoodove stánky s tradičným brazílskym jedlom a postupne prechádzame k hlučným predajcom ovocia a zeleniny. Chuť miestneho tropického ovocia nemá konkurenciu. Ochutnáte údajne najsladšie ovocie na svete - anonu trojlupienkovú alebo čerimoju (na fotke)? Alebo dáte prednosť sladučkým banánom, marakuji, mangu, papáji, exotickej guajave, açai alebo cupuaçu? Zastavíte sa v stánku s miestnymi palacinkami zvanými tapioca, vyrobenými z maniokovej múky? Osviežte sa tradičným nápojom z cukrovej trstiny. Na tomto trhu vám ho budú donekonečna dolievať. Sladkú chuť zjemníte nakrájanou limetkou. Nedeľná atmosféra sa nesie v rytme samby a bossa novy a my s BUBO sa nechávame unášať.