Fórum

10362 príspevkov

12

00:20

nov

2019

Raj na zemi - Bora Bora

Raj na zemi - Bora Bora

Po vyše dvoch týždňoch premakaného programu vrámci našej Cesty okolo sveta naprieč Pacifikom si naša BUBO skupina už zaslúžila trochu vydýchnuť. Tak ako napovedá aj samotný názov zájazdu, miesto na náš relax sme zvolili uprostred Pacifiku a to konkrétne vo Francúzskej Polynézii. Tá sa skladá z vyše 118 ostrovov a zaberá územie veľké ako Európa. Patrí do Polynézie a my sme sem prelietali z najväčšieho mesta Polynézie a zároveň najväčšieho mesta Nového Zélandu - Aucklandu. Prileteli sme na najväčší ostrov Tahiti s hlavným mestom Papeete, z kadiaľ sme následne pokračovali preletom ďalej na jeden z najznámejších atolov - Bora Bora. Samotné letisko je umiestnené na prstenci atolu a na hotel sme sa presúvali súkromnou loďou. Náš hotel sa nachádzal na súkromnom ostrove a s hlavným ostrovom bol prepojený pravidelným lodným autobusom. Po príchode nás očakával príjemný personál pozostávajúci z miestnych ľudí a francúzskeho manažéra. Po celý čas bolo o nás maximálne postarané. Jedlá boli gurmanskym zážitkom, krásna voda a pocit privatnosti dodali tomuto miestu niečo, čo zažijete na málo miestach na svete. Ozajstný raj na zemi a my sme si tu užívali nádherné 4 dni oddychu. No je na čase ísť ďalej a nás čaká najodlahlejsie miesto našej cesty a zároveň sveta, Veľkonočný ostrov.

Raj na zemi - Bora Bora

Robert Taraba

09

21:30

nov

2019

Mohamad má dnes narodeniny Viac o krajine

Mohamad má dnes narodeniny

Dnes sa narodil Mohamed. Kto to vlastne bol? Islam ma vždy fascinoval. Počúvame o ňom vždy zlé. Teroristi. Utláčajú ženy. Militantné náboženstvo. Nič nerobia. Nedodržia slovo. Atď., každý si aj sám vieme dopísať mnohé, čo sme počuli a čomu mnohí veríme. Moje prvé skúsenosti s arabmi boli v Maroku: s množstvom hustlerov, obchodníkov, doterných klamárov. No naučil som sa povedať nie, a všetko sa razom vyriešilo. V Sýrii na nás všetci moslimovia kričali Welcome to Alaska, friend. To bolo pred 25 rokmi. Potom som sa v Kašmíre tak pohádal s predajcom kobercov, že to vyzeralo, že ma až podreže. Moslim jeden hnusný, nechcel mi zľaviť na moju cenu. Keď som do Kašmíru prišiel následne, tak mi hovorí - “Lubo, my nie sme friends”, a mňa napadla príhoda pred rokom, že som to asi prehnal, a keď ma nestihol podrezať pred rokom, tak teraz mi povie, že tieto 4 dni, čo som v Shrinagare, to dokoná. “Ľubo, my nie sme priatelia. Ľubo, my sme bratia” Odľahlo mi, a pochopil som, že aj tu si úspešní obchodníci vážia kvalitných súperov. Tí ich niekedy dajú trošku “dole”, ale zasa naučia. Veď iba pod tlakom vznikajú diamanty, a človek musí neustále trénovať. Odvtedy sme priatelia, a v Kašmíre, ako viete, sa neustále dejú veci - teroristické útoky, vojenské zásahy atď. -, no ja tu mám brata. Postupne som prešiel všetky islamské krajiny sveta. A tak sa logicky po obdobných príhodách môj vzťah k islamu zmenil. Naučil som sa, pochopil som. Islam skĺbil znalosti z predchádzajúcich dvoch monoteistických náboženstiev Blízkeho východu. Judaizmu a Kresťanstva. Snažil sa vymaniť, odlíšiť, ale zároveň nechať to výhodné, čo už tieto predchádzajúce filozofie vymysleli. Islam je praktický, a zavádza jasné pravidlá. Predchádzajúci proroci to nedomysleli úplne - tvrdia moslimovia. Bol to až prorok Mohamed, ktorému archanjel Gabriel zvestoval náuku. No čo to bolo za človeka, ktorý by mal dnes narodeniny? Mohamed musel byť veľmi inteligentný a bojovný. A ani mu nič iné neostávalo. Rodákovi z Mekky (570 po Kristovi), keď mal 6 rokov, zomrela matka, a otca (z rodu Hašimovcov- ako dnes Jordánsky kráľ) nikdy nevidel (umrel ešte pred jeho narodením)! Mohamed sa musel v živote prebíjať sám. Aj keď z dobrej rodiny, žil v chudobe. Ako vyjsť z chudoby? Zobral si o 15 rokov staršiu Chadídžu. Respektíve 40 ročná Chadídža si zobrala 25 ročného zajačika. Mali evidentne dobré manželstvo, a narodili sa im 4 dcéry a 2 synovia (tí umreli v detstve). Chadídža bola zároveň Mohamedovou nasledovníčkou v jeho novom učení. Bola prvým moslimom sveta, ak nerátame samotného Mohameda. Druhým moslimom bol Ali. Mohamed sa Stal prorokom, keď mal 40, a to sa jeho susedom v Mekke nepáčilo, a tak ho vyhnali - musel odísť do Mediny (rok 622), mesta na severe. V tento rok sa začína moslimský kalendár - moslimský rok 0. V Medine strávil 10 rokov. Narodil sa v dobe, kedy vznikla potreba arabský svet zjednotiť - zanikali rodové pravidlá, a vznikala túžba po presadení sa jednotlivca. Nie až taká silná ako v novej Amerike, ale aj tak na túto oblasť v blízkosti Afriky, kde je kmeň a klan všetkým, to bolo prevratné. Mohamedova dcéra Fatima je najznámejšou: vzala si Mohamedovho bratranca Alího. Šiiti často tvrdia, že ide o jedinú skutočnú Mohamedovu dcéru, a tie ostatné 3 mala Chadídža z predchádzajúcich manželstiev. Keď zomrela, Mohamed si zobral iné ženy - spolu ďalších 12 žien. Väčšinou išlo o vdovy, a všetko ženy zobraté z politických dôvodov - manželky boli z jednotlivých klanov, dcéry jeho nasledovníkov – kalifov; Známy je prípad Aiše, dcéry Abu Bakra, ktorú si Mohamed ako 59 ročný vzal ako 6 ročnú. No keď sa to nám kresťanom zdá zvláštne, moslimovia sa bránia, že manželstvo bolo “ konzumované” až keď mala deväť. Abu Bakr- bohatý obchodník a svokor Mohameda - bol od Mohameda o 3 roky mladší. Stal sa prvým Rašidským kalifom. Sunniti považujú Abu Bakra za najlepšieho moslima hneď po Mohamedovi. Šiiti za podvodníka, ktorý uchmatol následníctvo Alímu. Mohamed by mal dnes narodeniny, a keby videl, čo vytvoril, bol by hrdý - jeho náboženstvo spája mnoho národov, a zjednocuje úplne odlišných ľudí v jednej kultúre. 2 miliardy ľudí! Bol by smutný, keby videl ľudí z ISIS a iných teroristov. Islam, to je mier. Všetko dobre prajem ľudom dobrej vôle. Fotografia: Na tomto mieste Mojžiš buchol palicou (tá, čo sa premenila z hada) o skalu, a vytryskla voda

Mohamad má dnes narodeniny

Ľuboš Fellner

08

07:53

nov

2019

Fázy dňa v Luang Prabang

Fázy dňa v Luang Prabang

Len máloktoré mesto v juhovýchodnej Ázii pripomína svojím životom európske mesto. Centrum je chránené UNESCOM, a v meste a širšom okolí žije 50 000 obyvateľov. Skoro vstávame, ale nechceme spať, aby nám neunikol ani jeden odtienok života v kráľovskom Prabangu. Deň tu plynie vo svojich stereotypných fázach a každá z nich je zážitkom. Ráno je Luang Prabang prehliadkou nielen nádherného východu slnka nad miestom, v ktorom sa Nam Khan vlieva do Mekongu, či ranného trhu s ochutnávkou laoskej kávy a ovocia, ale aj prehliadkou duchovného života juhovýchodnej Ázie. Ulice sú zaplnené v tichu kráčajúcimi mníchmi so svojimi okrovými rúchami a žobravými misami. Zvyšujeme karmy prispením hrudkou lepkavej ryže. V Luang Prabang je viac ako 30 živých kláštorov. Veľmi nevšedné mesto. A najmä po zotmení, keď si miestni predavači rozložia svoje bambusové rohože pred brány Kráľovského paláca a predávajú nádherné ručné suveníry, ožíva mesto priam elegantným ruchom. Pred trhom tuktukári a za trhom ulica plná výborných reštaurácií s fusion cuisine... francúzske kaviarničky i príjemné bary, kde sa sedí na schodoch s drinkom v rukách. A na ulici hrá slepý muzikant na tradičnom nástroji phin, čo je brnkací strunový hudobný nástroj podobný lutne. Celá atmosféra je nenútená, príjemná, opisujúca atmosféru ospalej krajiny Laos - prírodne bohatej, s mladým obyvateľstvom a pokladmi, ktoré je treba objavovať, kým sú nedotknuté komerciou.

K

Katarína Pivovarníková

07

14:57

nov

2019

Angkorská maska Viac o krajine

Angkorská maska

Úsmev ako maska Angkor je asi najznámejšou pamiatkou v oblasti juhovýchodnej Ázie. Nachádza sa pár kilometrov od rušného kambodžského mesta Siem Reap. Celá lokalita je historicky aktívnym územím, na ktorom sa striedali veľké kráľovstvá Khmérov, Siamu, a istá časť dejín tohto územia spadá pod barmskú históriu. Zájazd Najkrajšie pamiatky sveta je natoľko komplexný, že toto územie môžeme logicky spoznávať, ísť viac do hĺbky a najmä pospájať si súvislosti. Vyhliadkovým preletom z laoského Luang Prabang prichádzame do Siem Reap-u. Už z lietadla obdivujeme obrovské územie, ktoré je po monzúnoch zaliate jazerom Tonle Sap. Zhora je tiež najlepšie vidno kľúč angkorského úspechu - umelo vybudovanú vodnú nádrž - tzv. západný baraj - zdroj pitnej vody pre starých Khmérov a vody pre zavlažovanie ryžových polí v čase khmérskej expanzie. Khméri vytvorili zavlažovací systém, ktorý doposiaľ nebol prekonaný ani obnovený tak, ako fungoval v čase od 11. do 13.storočia na území dnešnej Kambodže. Angkorská civilizácia bola určite výnimočnou. A zanechala po sebe výnimočné monumenty. Jedným z nich je unikátny chrám Bayon. Jedno z diel veľkého kráľa Džajavarmana VII. z 12.storočia. Je viac než len chrámom, a je o niečo iný ako všetky ostatné pamiatky Angkoru. Prechádzame jeho dvoranou a potom vystupujeme hore na jednu z jeho terás, tak veľmi blízko tým známym tváram. Vyzerajú rovnako, a predsa je každá iná. Rozoznávame tvár s najväčším úsmevom aj s najkrajším nosom. Čia je to tvár? Verzií je niekoľko - možno tvár samotného budovateľa - kráľa Džajavarmana VII., možno kráľ bodhisátvy - budhistického božstva -, ktorý sa v Kambodži volá Lokešvára. Tie tváre sú ako masky. Keď sa na ne človek zapozerá, a zrazu zatvorí oči, stále mu v podvedomí ostane ten nebadaný kamenný úsmev. Bayon, chrám vnútorného úsmevu. Pamiatka, ktorú si človek akosi hlbšie zapíše do svojho vnútra. Záleží len na nás.

K

Katarína Pivovarníková z BUBO

07

13:15

nov

2019

Ryba Sv. Petra: pochúťka z Genezaretského jazera Viac o krajine

Ryba Sv. Petra: pochúťka z Genezaretského jazera

Genezaretské jazero, známe aj ako Galilejské more, je cieľom mnohých pútnikov. Aj my z BUBO trávime deň poznávaním tohto krásneho kraja v severnej časti Izraela, a naša prvá zastávka je na idylickom mieste Yardenit, jednom z krstných miest rieky Jordán. Menšie aj väčšie skupiny pútnikov sa po areáli pohybujú v bielych krstných rúchach, a my si vychutnávame príjemné počasie a prechádzku areálom, tí odvážnejší aspoň namočia nohy do Biblickej rieky. A práve v takomto príjemnom prostredí sa zastavujeme na obed. Naše menu nepriamo súvisí aj s ďalším miestom na brehu jazera, Tabghe, na ktorom mal Ježiš zázračne rozmnožiť chlieb a ryby, aby nasýtil davy. Ak hádate, že naša obedová špecialita je ryba, hádate správne. A ako väčšina vecí pri Genezaretskom jazere, aj táto pochúťka má biblické spojenie, a je známa ako ryba Sv. Petra. Ako prišla k tomuto príhodnému menu? Podľa Biblie sa pýtali vyberači daní z Chrámu sv. Petra, či Ježiš zaplatil daň. Keď sa Peter na to opýtal Krista, ten mu povedal, aby šiel k jazeru, hodil návnadu, a prvá ryba, ktorú vytiahne, bude mať v ústach mincu, ktorou zaplatí požadovanú daň. Nuž, v ústach rýb, ktoré nám servírovali, žiadne mince neboli, ale zato boli mimoriadne chutné. S viac ako dvetisíc ročnou tradíciou rybolovu je kulinárskym zážitkom ochutnať vyšperkovanú prípravu tohto druhu tilapie, ktorá sa v arabčine nazýva musht. Najčastejšie sa servíruje grilovaná alebo opečená v celku s ryžou alebo zemiakmi, a predjedlo tvorí bohatý výber čerstvých šalátov, hummusu a pity, ktoré zasýtia urgentný hlad a čakanie na hlavný chod. Výborný obed zavŕšime domácim dezertom, ktorý tvoria sladké ďatle a voňavá káva s kardamónom.  

Ryba Sv. Petra: pochúťka z Genezaretského jazera

Michaela Šimonová

06

16:54

nov

2019

Na dotyk Mount Everestu Viac o krajine

Na dotyk Mount Everestu

Himaláje, strecha sveta, najvyššie hory planéty, sen mnohých cestovateľov. Tu v Káthmandu sa zdajú ozaj na dosah. Ale ako sa s nimi dostať do priameho kontaktu? Samozrejme, je možnosť nasadiť si trekovú výbavu a pustiť sa po horských cestách až do ich srdca. Nato ale nemá každý čas. My sme ale našli spôsob ako sa dostať priamo do srdca najväčších veľhôr sveta. Ráno je jasné. Káthmandu je síce zahalené v tradičnom hmlisto-smogovom opare, ale obloha sa zdá jasná. Predpoveď je dobrá. Nad Himalájami má byť slnko. A my prichádzame na miestne letisko. Náš dnešný cieľ je ambiciózny - Mount Everest. Nejdeme ale na bežný prelet, ako desiatky ľudí okolo nás. Naším cieľom je dnes Kallapatar - najznámejšia vyhliadka na horu hôr na svete. Čaká nás vrtuľník, dva prestupy a niekoľko minút pod najslávnejším kopcom planéty. Vyjde to? Všetci sme napätí. Počasie je výborné, ubezpečujú nás miestni. A tak ideme na to! Z Káthmandu letíme 45 minút na najnebezpečnejšie komerčné letisko na svete - Lukla. Zaliate slnečnými lúčmi ale vôbec nepôsobí nebezpečne. Toto mestečko ukryté hlboko v nepálskych Himalájach je začiatočným bodom pre turistov smerujúcich k Everestu. Pre nás je po hladkom lete a mäkkom pristátí čerpacou stanicou, kde doplníme palivo a vyrážame vyššie – do regiónu Khumbu, pod samotný Mount Everest. Vzduch je hore riedky. Zastavujeme ešte na planinách pod hlavným masívom. Helikoptéra nevie vyletieť až k hlavnému údoliu pod horou hôr s piatimi pasažiermi, a tak ideme na dva krát. Po krátkej prestávke a fotografiách divej horskej prírody prichádza náš čas, a ideme hore. Letíme nad presláveným ľadovcom Khumbu. „Najprv urobíme prelet a potom pristaneme na vyhliadke Kalapattar“ hovorí nám pilot a naberá výšku. Ide tak vysoko, že tomu sami neveríme. Helikoptéra prelieta až nad samotným ľadopádom Khumbu, do výšky druhého výškového tábora. „Sme 6000 metrov nad morom“ hovorí pilot „Tu táboria už len horolezci pre samotným pokusom o výstup“. Je to úchvatné. Počasie nám praje, a my sme v srdci Himalájí. Nad nami sa vypína najvyššia hora sveta, a my prelietame nad najslávnejším ľadovcom planéty. Po úžasnom prelete parkujeme vrtuľník na vyhliadke Kalapattar a púšťame sa do fotografií. Môžeme tu ostať len pár minút. Palivo sa rýchlo míňa a vzhľadom na obrovský výškový rozdiel, za hodinu a pol sme nabrali 4000 výškových metrov, nám hrozí aj výšková choroba. Ale aj tých 10 minút, čo tu trávime, nám stačí na zážitok života. Pred nami je majestátny ľadovec Khumbu, nad ním masív Mount Everestu a v popredí legendárne Nupse - rozcvička pre horolezcov smerujúcich na Everest. Fotíme o život, a po dokonalej desaťminútovke nastupujeme späť do helikoptéry. So zastávkou na krátky oddych v najvyššom hoteli planéty Everest view Hotel pomaly smerujeme do Káthmandu tráviť zážitok. Máme za sebou dokonalé dopoludnie v srdci Himalájí. Dnes sme sa doslova dotkli Mount Everestu!

S

Samuel Kĺč z BUBO

06

15:58

nov

2019

Thanaka - aby sme boli krásne Viac o krajine

Thanaka - aby sme boli krásne

Kozmetický svet sa v Mjanmarsku stále spája s thanakou. Ide o kultúrnu špecifickosť, niečo, čo Vám hneď napovie, v ktorej krajine sa nachádzate. Thanaka = barmská tvár. Ide o žltkavú pastu, ktorú si ženy, dievčatá a deti natierajú na citlivé oblasti tváre - najčastejšie na líca, nos, čelo... Tváre malých detičiek sú často celé potreté thanakou. Tradičný barmský „make-up“ je čisto bio, eko, raw produkt. Vyrába sa z dreva stromu thanaka. Pod týmto pojmom sa ukrýva viac ako jeden druh stromu, najčastejšie však ide o dulu bengálsku alebo, latinsky, Limonia acidissima, ktorej plodom je tzv. drevené jablko. Drevo stromu thanaka sa nastrúha - namelie na kameni na jemný prášok, ktorý sa následne zmieša s vodou - a make-up je pripravený. V obchodoch i pouličných stánkoch po celej krajine môžete kúpiť už vopred pripravenú pastu, nepotrebujete vláčiť drevený klátik so sebou. Thanaka je najlepší spôsob, ako si ochrániť pokožku tváre pred silným barmským slnkom. Najmä počas dní, kedy sme v Bagane medzi tisíckami pagod, alebo na jazeru Inle; keď ho brázdime na otvorených loďkách, siahneme po thanake, ktorá chladí naše líčka po celý deň a zanecháva pokožku krásne vláčnu a jemnú. Miestne ženy ju používajú aj ako medicínu pri uštipnutí hmyzom, komárom, a s pridaním napríklad šťavy z limetky je thanaka účinná pri boji s akné. Thanaku sme si zamilovali aj my, a cestujeme s krásnymi lístočkami na líčkach.

K

Katarína Pivovarníková z BUBO

06

07:53

nov

2019

Mandalay Hill Viac o krajine

Mandalay Hill

Mandalay, mesto umenia, duchovné centrum celého dnešného Mjanmarska. So svojimi 1,5 miliónmi obyvateľov je druhým najväčším mestom krajiny, ale jeho význam hľadáme v nie tak dávnej minulosti. V priebehu 18. a 19. storočia bol hlavným mestom Hornej Barmy. V čase, keď sa na juhu pomaly udomácňujú britský kolonialisti, na severe ešte všetko funguje ako za starých baganských čias - budujú sa paláce z tíkového dreva, a vzácne zobrazenia Budhov sú olepované zlatými papierikmi. Dnes je z paláca umelý skanzen, a mesto vybudované na rovine je zaprášené od množstva automobilov i bicyklov, a na prvý pohľad nie je najromantickejšou destináciou. Avšak Mandalay je o objavovaní a dobýjaní. Treba poznať históriu. Samotné mesto vzniklo na základe predpovede astrológa, že len v Mandalay bude posledné barmské kráľovstvo úspešné. Poverčivý, no rovnako schopný kráľ Mindon Min nezaváhal. Staré pomenovanie mesta Yadanarborn znamená mesto drahokamov, ktoré objavujeme každou hodinou strávenou v povodí toku rieky Iravadi. Chrám so sochou Mahamuni Budhu je druhým najposvätnejším budhistickým pútnickým miestom. So svojou vzácnou sochou s 15 cm vrstvou zlata zanecháva v našich mysliach akýsi pokoj. Po všetkých chrámoch, ktorými sme počas putovania Krajinou zlata a budhizmu prešli, je pomyselnou čerešničkou na torte. Celý chrám je akosi iný, a na rozdiel od veľkolepej Shwedagonskej pagody, dobre ukrytý aj pred turistickými autobusmi. A po ňom pomaly vystupujeme kľukatými cestičkami až na Mandalajskú horu. Pozorujeme západ slnka, a ako Siddharta Gautama pred 2500 rokmi, i my si vravíme, že toto mesto raz bude veľké a slávne.

K

Katarína Pivovarníková z BUBO

06

07:37

nov

2019

Mekong, Matka rieka Viac o krajine

Mekong, Matka rieka

Mekong je najväčšou riekou juhovýchodnej Ázie. Matka rieka, tak sa jeho názov prekladá, je dlhá 4350 km. V rámci Ázie je na siedmom mieste, a celosvetovo je 12.najväčšou riekou. Z Tibetskej náhornej plošiny prechádza z Číny cez Mjanmarsko, tzv. horný Mekong, ďalej cez Laos, Kambodžu - dolný Mekong. Skrze deltu rozvetvenú až na sedem ramien vo Vietname ústi do Juhočínskeho mora. Svoju rodičovskú úlohu v regióne realizuje na 100% - voda z jej toku zabezpečuje potravu pre 100 miliónov ľudí. Ročne z Mekongu vylovia rybári 1,3 miliardy ton rýb, čo je 4x väčší úlovok než v Severnom mori. Je tu zaznamenaných viac ako 1300 druhov rýb, mimo iných tu možno zazrieť delfína irawádskeho. Na brehoch rieky žije viac ako 800 druhov hadov, 430 druhov cicavcov, a nad Mekongom lieta viac ako 1200 druhov vtáctva. Matka rieka preteká etnicky veľmi diverzifikovaným územím. V jej povodí žije obyvateľstvo, ktoré môžeme začleniť do viac ako 100 odlišných etník. Povodie rieky sa zapojilo do ekologického projektu "interceptors". Ide o stroj na solárny pohon, ktorého úlohou je vyčistiť najznečistenejšie vodné toky od plastového odpadu.  V rámci našej cesty Najkrajšie pamiatky sveta splavíme Mekong na úseku dlhom viac ako 300 km. Plavba na rodinnej drevenej loďke nám zaberie celý deň. Prináša nám však absolútne novú skúsenosť, na ktorú v našich zemepisných šírkach nie sme zvyknutí. Čas strávený na rieke je jedinečným zážitkom. Vyrážame z Thajska, ale hneď vidíme brehy Laosu, do ktorého vnútrozemia plavbou postupne prenikáme. Scenéria je ako z prírodopisného filmu. Prudké kopce zarastené nepriechodnou bujnou džungľou, vodné byvoly , ktoré sa lenivo pasú na brehu, a niektoré z nich sa chladia kúpeľom v rieke, deti horských etník, ktoré skáču do vody a šantia na piesočnatých násypoch, ostré kamenné ostrovy trčiace z hladiny... Niekedy nevieme posúdiť, či je to realita, alebo len snenie. Plavba po rieke Mekong prichádza vo chvíli, kedy opúšťame prvú krajinu - Mjanmarsko. Sme plní dojmov a zážitkov, a ako plynie rieka, tak sa aj naše spomienky ukladajú, a prežívame ich skrze spoločné rozprávanie ešte raz. Neviem si predstaviť lepšie utužovanie a spoznávanie na cestách. Zlatým klincom je obed pripravený rodinou, ktorej patrí loď. Pre mnohých z nás je to najlepší gastro‒zážitok na ceste. Jedlo pripravené pre BUBO skupinku zo srdca a s takou láskou, že to cítime v každom súste. Mekong sme si zaslúžili a užili sme si ho naplno. Ako sa pomaly stmieva, prichádzame do prístavu v mestečku Luang Prabang. Výborný začiatok spoznávania Laosu, každý deň na tejto ceste prináša nové, jedinečné zážitky! 

K

Katarína Pivovarníková z BUBO

04

01:22

nov

2019

Presun cez Altiplano Viac o krajine

Presun cez Altiplano

Dnes sa budeme celý deň presúvať cez nádhernú prírodu. Budeme prechádzať náhornou plošinou Altiplano, medzi Peru a Bolíviou. Po tibetskej je to druhá najväčšia náhorná plošina, čo sa týka rozlohy. Odchádzame ráno a máme namierené rovno na hranicu s Bolíviou. Čím skôr vyrazíme, tým lepšie, aby sme čo najskôr dorazili do Cusca. Opäť sa nachádzame v Desaguadere. Tu to už dobre poznáme. Míňame posledné bolivianos a pokračujeme. Nastupujeme na autobus a vyrážame smer Cusco, veľký cieľ našej cesty - a následne Machu Picchu. Pozeráme z okna - púšte z južného Peru vystriedali zelené scenérie. Pribudli lamy a alpaky. Indiánske mestečká peruánskeho vidieka sú všade naokolo, stavby a búdy z pálených aj nepálených tehál Adobe sú všade okolo nás. Pred nami už sa pomaly ukazuje priesmyk La Raya so svojou výškou 4 335m.n.m. Odfotíme sa s tabuľou, lamou, a môžeme pokračovať. Prichádza tma, a my sa pomaly, ale iste približujeme ku Cuscu, hlavnému mestu ríše Inkov. Prichádzame do mesta a mierime rovno do centra. Krásne námestie Plaza Mayor pár metrov od nás, španielske paláce vystavané na inkských základoch. Ráno sme boli v Bolívii, večer zaspávame v Cuscu! Foto: priesmyk La Raya je najvyšší bod našej dnešnej cesty

Presun cez Altiplano

Ľubor Kučera

03

18:51

nov

2019

Viete ako sa vyrába saké? Viac o krajine

Viete ako sa vyrába saké?

Výroba saké je veľmi zaujímavou témou, no rovnako zaujímavé sú aj ďalšie dôležité fakty o tomto japonskom alkoholickom nápoji. V prvom rade by sme si mali vysvetliť význam slova saké. Toto slovo totiž v japončine označuje akýkoľvek alkoholický nápoj. Podľa japonských zákonov sa nápoj, ktorý my nazývame saké, označuje ako “seishu”. Hoci sa saké u nás, ale aj vo svete vyslovuje s dlhým e, správne by sa malo vyslovovať krátko - sake. Ak navyše použijete zlý akcent, môže sa stať, že si v reštaurácii namiesto nápoja vypýtate lososa. Treba ho preto vyslovovať krátko a bez akcentu. Saké chuťou trochu pripomína víno, možno aj preto sa mu nesprávne, aj keď sami Japonci ho tak občas volajú, hovorí ryžové víno. Pokiaľ ale ide o proces výroby, ten sa od výroby vína značne líši, a s trochou predstavivosti sa skôr podobá výrobe piva. Výroba vína je pomerne jednoduchá. Bobule hrozna totiž obsahujú dostatok cukru, ktorý sa pomocou kvasiniek premení na alkohol. Víno je zrelé alebo hotové v momente, keď sa minie zásoba cukru, alebo keď je úroveň alkoholu v nádrži tak vysoká, že kvasinky zabije. Proces výroby saké je ale o niečo zložitejší, a podobá sa skôr výrobe piva. Zatiaľ čo pri výrobe piva sa deje proces premeny škrobov na cukry a proces kvasenia cukrov na alkohol oddelene, pri saké sa deje súčasne, čo sa nazýva paralelná fermentácia. My si teraz celý tento proces vysvetlíme. Základom kvalitného saké je pochopiteľne ryža. Ryža na výrobu saké sa od jedlej ryže líši tým, že má výrazne menej proteínov a lipidov a má väčšie a silnejšie zrná. Je doslova nejedlá, využíva sa výhradne na výrobu saké. V Japonsku sa pestuje okolo 80 druhov ryže na saké, niektoré sú populárnejšie a, samozrejme, drahšie, iné zase lacnejšie a menej kvalitné. Ďalšou významnou ingredienciou, ktorá zohráva veľkú úlohu pri finálnej kvalite saké, je voda. Obsah minerálov a iných zložiek vo vode môže radikálne zmeniť kvalitu finálneho produktu. Ak napríklad voda obsahuje priveľa železa, sfarbí saké do žlta a pripraví ho o chuť. Podstatná je ale aj tvrdosť vody, mäkšia voda má za následok sladšie saké, tvrdšia zasa suchšiu, trpkejšiu chuť. Celý proces výroby saké začína obrúsením ryžových zŕn. Keďže ryžové zrná majú najvyšší obsah škrobu vo svojom jadre, prebytočné plevy obsahujúce proteíny a oleje sa musia odstrániť. Percento obrúsenia zásadne ovplyvňuje kvalitu saké, bežne sa stretávame s variantami obrúsenia na 70%, ale môže to byť aj 50% alebo menej. Ľudia si často tento údaj na fľaši mýlia s obsahom alkoholu. Toho je však v saké oveľa menej, ale k tomu sa dostaneme neskôr. Pre zaujímavosť, ryžový prášok, ktorý pri obrusovaní vzniká, sa ďalej používa na výrobu rôznych japonských dezertov. Potom ako sa ryžové zrná obrúsia, nechajú sa v závislosti na percentách obrúsenia niekoľko hodín “oddychovať”, aby nasiakli vlhkosť zo vzduchu. Robí sa to preto, aby zrná pri ďalšom procese máčania vo vode nepopraskali. Po niekoľkohodinovom následnom máčaní vo vode je ryža pripravená na ďalší dôležitý proces - naparovanie, pri ktorom sa ryža defacto uvarí. V niektorých fabrikách sa naparovanie robí v špeciálnych nádobách, v iných zasa na naparovacom páse. Tento proces je dôkladne kontrolovaný, pretože prevarená ryža by fermentovala príliš rýchlo a naopak, z nedovarenej ryže by fermentoval iba povrch zrna. Po naparení a ochladení sa ryža rozdelí na dve časti. Jedna časť putuje do kvasných nádob, ktoré kedysi bývali drevené, dnes už väčšinou nerezové, druhá časť sa posype špeciálnou plesňou. Pleseň “koji” (Aspergillus Oryza) pomocou enzýmov začne štiepiť škrob obsiahnutý v ryžových zrnách na jednoduchšie cukry. Tento proces trvá približne 5 až 7 dní, a je takisto prísne kontrolovaný. Deje sa vo viac-menej sterilnom prostredí za stálej kontroly teploty a stupňa samotnej fermentácie. Po tomto prvotnom stupni fermentácie sa do ryže pridá voda a kvasinková kultúra (Saccharomyces Cerevisiae), a táto hmota sa pri 4 °C nechá fermentovať ďalších 7 dní. Počas prvých štyroch dní tejto fázy sa do hmoty pridáva ďalšia voda a zvyšná predkvasená časť ryže, ktorá sa po naparení oddelila. Finálna hmota sa v japončine nazýva “moromi”. Táto hmota sa nechá ďalej fermentovať pri 15–20 °C po dobu 2-3 týždňov. Práve počas tejto fázy prebieha tzv. paralelná fermentácia, čiže proces štiepenia škrobov na cukry a proces fermentácie cukrov na alkohol sa dejú súčasne. Po 2-3 týždňoch fermentácie je hmota pripravená na filtráciu – proces, ktorým sa z hmoty získava samotné saké. Filtrácia prebieha buď v špeciálnych nádobách tzv. samostekaním, odstreďovaním alebo lisovaním. Počas tohto procesu sa do hmoty niekedy pridáva destilovaný, tzv. pivovarnícky alkohol, ktorý pomáha zachovať charakteristickú chuť a vôňu. Filtráciou získané saké má spravidla obsah alkoholu okolo 20%, dorieďuje sa preto vodou na finálnych 15-16%. Takto pripravené saké sa ešte necháva dozrieť niekoľko týždňov až mesiacov v nerezových alebo keramických nádobách a následne sa plní do fliaš. Okolo servírovania saké existuje hotová kultúra; nádobiek a pohárikov nájdete na trhu od výmyslu sveta. Niektoré jednoduché, iné dizajnové, vtipné, hravé, tradičné, moderné... Saké sa môže podávať chladené, izbovej teploty alebo aj zohriate. Ak by vám saké na prvý krát nezachutilo, dajte mu druhú šancu, z vlastnej skúsenosti viem, že sa to oplatí :) Ostáva už len japonský prípitok - kanpai!   Na fotografii tradičné sudy na saké opletané ryžovými lanami

Viete ako sa vyrába saké?

Martin Ferenčík

03

14:22

nov

2019

Oltár Oltárov – najoslavovanejší deň v Mexiku Viac o krajine

Oltár Oltárov – najoslavovanejší deň v Mexiku

Na návštevu Mexika ste si nemohli vybrať lepší termín. Prečo? Dnes sa totiž oslavuje Dia de los Muertos, a my bubáci sme pri tom. Dia de los Muertos je najoslavovanejší deň v Mexickom kalendári. Deň mŕtvych, alebo po našom sviatok všetkých svätých je v mexickom ponímaní oslavovaný s veľkou gráciou a dlhoročnou tradíciou. Rodiny stavajú svojim zosnulým oltáre, na ktoré okrem ich fotografie umiestňujú kvety, a dary, ktoré mali zosnulí počas života radi. Veria totiž, že práve v tento deň, za pomoci ,alebrijes’, teda mýtických nadprirodzených stvorení, sa vedia zosnulí vrátiť k nám a osláviť tento deň s nami. Oltáre sa nestavajú iba v domácnostiach, ale všade po krajine. My, ako správni lovci zážitkov, si pôjdeme pozrieť ,Oltár oltárov’, ktorý sa nachádza v samotnom srdci hlavného mesta, na námestí Zócalo v Mexiko City. Každoročne Ofrenda Monumental – alebo hlavný oltár ‒ prekvapuje svojich návštevníkov inou témou. V roku 2019 sa konalo hlasovanie o hlavnú tému, a z 20 miliónov 896 hlasov vyhral umelec Vladimír Maisin Topete. ,, Cieľom výstavy je poukázať na rozmanitosť osláv v Spojených štátoch Mexických bez toho, aby sme opustili jedno miesto – Zócalo. Sú tu rozmiestnené 4 hlavné body reprezentujúce svetové strany, v ktorých si pozrieme 4 krásne, no zato rozličné oltáre z rôznych regiónov Mexika” povedal autor. Tento rok nám hlavný oltár v Mexiko City priblíži rôzne typy oltárov a osláv, ktoré sa vzhľadom na rozlohu krajiny a rozmanitosť domorodého obyvateľstva v regiónoch odlišujú. Každý z oltárov reprezentuje regionálne remeselné prvky a zdobenie, konfety, ručne maľované detaily, ako aj zvukové a svetelné prvky, ktoré divákovi spríjemnia celý zážitok. Vďaka týmto oltárom, ktoré sú vystavené, naši predkovia a ich duše budú môcť poputovať do ríše mŕtvych, a vďaka špeciálnej svetelnej šou si pripomenieme všetkých milovaných, ktorí nás na Dia de los Muertos prídu znovu navštíviť.

Oltár Oltárov – najoslavovanejší deň v Mexiku

Laura Lackovičová

ODPORÚČANÉ ZÁJAZDY