Čakajte prosím...

Fórum

10129 príspevkov

23

15:54

máj

2019

Magické skalné mesto Petra a jej poklady

Magické skalné mesto Petra a jej poklady

Zdá sa, že nie je dielom ľudskej tvorivej ruky, namáhavé spracovanie, ktoré podmanila úžasná fantázia; Ale zo skaly, ako keby vyrástlo čarovné kúzlo, večná, tichá, nádherná, jediná! ~John William Burgon~ Báseň, ktorá Vás ponorí do tajov bájneho mesta Petra v Jordánsku a navodí vo Vás atmosféru, ktorá vládne v tomto kráľovskom meste Nabatejcov. Starobylá Petra bola založené v 3. storočí pred naším letopočtom, patrila Nabatejcom, ktorí si ju zvolili za hlavné mesto svojho kráľovstva. Pôvodne mala táto oblasť slúžiť ako posvätné pohrebisko, no postupom času sa ukázalo, že poloha mesta je okrem iného ideálna pre obchod. Obchodovanie sa po niekoľko storočí stalo hlavnou činnosťou Nabatejcov, vďaka ktorej Petra rozkvitala a stala sa tak dôležitou križovatkou obchodných ciest medzi Arábiou, Egyptom a Sýriou. Petra najviac prekvitala v období pred dvetisíc rokmi, kedy tu žilo približne 30 000 obyvateľov. Mesto malo vybudovaný moderný zavlažovací systém, ktorý ľuďom umožňoval nielen prežiť, ale aj udržiavať okázalú záhradu s bazénom v centre mesta, pestovať plodiny, vyrábať víno a olivový olej. Archeológovia tu objavili zložitú podzemnú sieť, vďaka ktorej bol usmerňovaný tok vody v čase dažďov. Všetky tunajšie stavby, vrátane chrámov a amfiteátra, boli vytesané do pieskovca, a práve preto sa Petra stala svetovým unikátom a snom každého cestovateľa. Počas nášho BCA Training campu v Jordánsku sme sa v skorých ranných hodinách vybrali do Mojžišovho údolia (Wadi Musa), kde sa ukrýva tento novodobý div sveta. Môj sen o bájnej Petre sa stal skutočnosťou od momentu, kedy som kráčala prašnou uličkou údolia Siq. Presne týmito miestami kráčal v roku 1812 švajčiarsky dobrodruh Johann Ludwig Burckhardt, kedy objavil magické skalné mesto Petra, ktoré sa roky ukrývalo pred svetom v Šárskych horách. Na konci údolia Siq sa nám spomedzi skál vynorila azda najznámejšia a pre mnohých najkrajšia stavba celej Petry - Pokladnica "Al Khazneh". Budova je vytesaná priamo do ružového pieskovca a stala sa tvárou a symbolom tohto magického mesta. Počas dňa je Pokladnica najrušnejším miestom z celej Petry plné turistov, ktorí sa pred ňou fotia, využívajú Wifi zónu, miestni Vám ponúkajú odvoz na ťave, a práve preto je ideálne prísť v skorých ranných hodinách, či vrátiť sa tu na západ slnka, čo bolo aj naším plánom. Ešte predtým ako zapadne slnko na nás čakalo množstvo ďalších pokladov, ktoré čarovná Petra toľké roky ukrývala. Pokračujeme v našej ceste, prechádzame okolo Rímskeho divadla, ktoré bolo vytesané taktiež do skaly približne pre 3000 divákov. Po obsadení mesta Rimanmi bolo divadlo rozšírené na vyššiu kapacitu približne 8000 ľudí. Na kopci oproti sa nachádzajú Kráľovské hrobky: Palácová, Korintská, Hodvábna, Urnová (poradie zľava), ktoré sú vytesané do svahu hory Umm al-Amr. Schádzame Kolonádnou ulicou, lemovanou rímskymi stĺpmi, nachádzal sa tu miestny trh a bola hlavnou nákupnou tepnou v Petre. Po niekoľkých schodoch sa z ulice dostávame k zrúcaninám Veľkého Chrámu, odkiaľ zbadáte impozantnú stavbu, voľne stojaci chrám Qasr al-Bint, ktorý bol kedysi celý pokrytý mramorom, no dnes tu stoja už len jeho ruiny. Týmto sa dostávame na trasu „Monastery Trail“, ktorá nás po zdolaní 850 schodov zaviedla ku kláštoru Ad Deir. Tento úchvatný architektonický skvost je najväčšou vyrezávanou pamiatkou v meste s rozmermi výška 45 m a šírka 50 m. Úžasná atmosféra, pokoj, málo turistov, nádherné výhľady, to všetko nás privítalo po príchode k tomuto ďalšiemu pokladu Petry a uvedomili sme si, že ten výstup stál naozaj za to. Poobede sme sa vrátili k Pokladnici, aby sme si vychutnali pohľad na Pokladnicu z výšky na protiľahlej skale. Neverili by ste, ako sa zmení atmosféra tohto bájneho mesta, keď sa odtiaľ postupne vytratia všetci turisti. Ak sa chcete vybrať na výhľad bez sprievodcu, musíte sa vydať dlhšou trasou od Pokladnice smerom vpravo po ceste „Al-Khubtha Trail“, ktorá Vás približne za hodinu privedie strmým chodníkom hore nad Pokladnicu. My sme vyskúšali tú kratšiu, neoficiálnu, trošku náročnejšiu, naľavo od Pokladnice. Netreba sa báť riskovať, lebo to najväčšie dobrodružstvo začína, až keď prekročíte svoju komfortnú zónu. Prihovorila som sa malému 12 ročnému chlapcovi s menom Pasan, ktorý nás sprevádzal až na vrchol k beduínskemu stanu, keďže prístup bez sprievodu nie je povolený. Oznamuje o tom tabuľa na začiatku výstupu, a tak sme sa dohodli, že za 5 JOD na osobu nás vyvedie hore na kopec. Počas svojho skákania zo skaly na skalu, mi Pasan porozprával o tom, ako žije so svojou rodinou v jaskyni a so šibalským úsmevom sa mi priznal, že sa mu moc nechce učiť. Po 15 minútach zdolávaní niekoľkých kolmých stien a hustých kríkov sme dorazili do beduínskeho stanu na vrchu, odkiaľ sme sa mohli kochať pohľadom na majestátnu Pokladnicu. Beduín, ktorý sedel na kraji vysokej skaly, nám ponúkol tradičný čaj, ktorého šálku opláchol len tak lavóre. Bol už podvečer, slnko zapadalo za Pokladnicu, tak si viete predstaviť, koľko ľudí už z toho pohára v ten deň pilo :) Nevadilo nám to, lebo práve takéto momenty dodávajú hodnotu danému okamihu a robia pre nás cestovanie čarovným. Po dopití čaju a poslednom pohľade na Pokladnicu zhora schádzame dole po skalách a pomaly sa vraciame naspäť na parkovisko údolím Siq, v ktorom už nie sú skoro žiadni turisti, a my si vychutnávame posledné chvíle bájneho mesta.  

A

Alena Ajka Spišáková

23

13:28

máj

2019

Cesta okolo sveta kapitola 2: Čína

Cesta okolo sveta kapitola 2: Čína

Peking, hlavné mesto krajiny stredu. Práve táto gigantická metropola je našou druhou zastávkou na ceste okolo svet naprieč Pacifikom. Prvý večer sa rozhliadame po okolí a využívame geniálnu polohu nášho hotela Sunworld Dynasty, priamo na centrálnej promenáde Wangfujing. Prechádzame sa vysvieteným mestom a každý musí uznať, že Peking je jasným príkladom, že Čína nie je žiadna lacná výrobňa, ale jedno z najrozvinutejších moderných miest na svete. Druhý deň nezaháľame a hneď zaránky smerujeme k najznámejšej pamiatke Číny – na veľký múr. Počasie nám praje a je príjemne slnečno. V Pekingu to tak nie je vždy, ale slnko tu vídame oveľa častejšie ako by si človek myslel podľa správ z našich médií, ktoré o hlavnom meste Číny pojednávajú takmer výlučne v súvislosti so smogom. Úspešne prechádzame naším prenajatým mikrobusom hustou Pekingskou dopravou a po hodine a štvrť sa pred nami otvára výhľad na náš úsek múru, priesmyk Juyongguan, tiež známy ako prvá nedobytná pevnosť múru. Počasie je skutočne nádherné, popred slnko priebežne prechádzajú obláčiky, aby nebolo príliš teplo, a chodiť po múre je priam radosť. Tento úsek je aj menej frekventovaný, a tak sa nám darí si uchmatnúť miestami múr len pre nás, aby sme mali kvalitnú fotodokumentáciu našej cesty. Užívame si krásne počasie a príjemnú atmosféru celé dopoludnie a príjemne unavení sa z múru vraciame dole. „Asi začnem chodiť na turistiku“ hovorí Hana „Toto sa mi zatiaľ najviac páčilo, super zážitok“. Nasadáme späť do nášho mikrobusu a vraciame sa smerom do mesta. Po príjemnom čínskom obede nás čaká ďalšia z perličiek Pekingu, letný palác. Nádherné počasie trvá a fotíme si slnkom zaliatu panorámu letného sídla dynastie Čing aj s jeho legendárnou mramorovou loďou, aj vďaka ktorej je letný palác zapísaný v UNESCO. Plavba po umelom jazere Kunming v lúčoch poobedňajšieho slnka dotvára dokonalú pohodu, ktorú zažívame v meste, o ktorom mnohí tvrdia, že je veľké, hlučné a neprehľadné. Večer nás čaká slávna miestna špecialita, Pekingská kačka a zajtra Zakázané mesto, Námestie Nebeského pokoja a prehliadka miestnych tradičných štvrtí, Hutongov. S nami aj za dva dni v Pekingu prejdete toľko, koľko sami nezvládnete. Hlavné mesto ríše stredu si užívame naplno a pomaly sa pripravujeme na našu ďalšiu zastávku, Tokio.  

S

Samuel Kĺč z BUBO

22

14:48

máj

2019

Cesta okolo sveta kapitola 1: India

Cesta okolo sveta kapitola 1: India

Cesta okolo sveta. Sen mnohých cestovateľov. Robíme ju na viacero spôsobov. Svet je veľký a je viac možností, ako ho obísť naraz. Tu pôjdeme naprieč Pacifikom. Mimo iného nás čakajú Nový Zéland, Tahiti alebo Veľkonočný ostrov. Čaká nás 23 dní plných presunov, preletov, ale hlavne zážitkov! Všetko má ale svoj začiatok a my štartujeme v najväčšom meste Indie, Dillí. Na takúto cestu je to ideálny úvod. Dillí ako také je druhou najväčšou aglomeráciu na svete (po Tokiu, ktoré nás tiež čaká) a srdce indickej kultúry. Samotný premiér Nehru povedal, že ak by mal človek na Indiu jeden deň, tak by mal navštíviť Dillí. My máme dni tri a práve tu začíname. Hneď po východe z letiska nás ohromuje ruch, hluk, pohyb a život všade okolo nás. India je pre každého cestovateľa šokom a Dillí je ako celá mohutná India v malom vydaní. Z nášho kvalitného 5* hotela Lalit to máme na skok na viacero miest. Sme priamo v centre nového Dillí neďaleko hlavného námestia Connaught place. Odtiaľto sa rýchlo zoznamujeme s metropolou Indie. Prvý deň nás čaká staré Dillí. Na cyklorikšiach si užívame nekonečný ruch a úzke uličky bývalého centra mogulskej ríše, nakupujeme koreniny na najväčšom trhu s koreniami v Ázii a vychutnávame si pohľady na nádhernú piatkovú mešitu z červeného pieskovca s mramorovou intarziou. Poobede nás čaká historické UNESCO centrum prvého moslimského sultanátu v Indii Qutab Minar a nákupy na obchodnej triede Janpat. Nádherný deň ukončíme v Bar Be Que reštaurácii priamo na Connaught Place, kde si vychutnávame výborné Indické grilované špeciality. Dnešok bol doslova ako z rozprávky. S Indiou ale nekončíme a za dva celé dni stíhame ozaj maximum. Na druhý deň nás čaká Agra a symbol Indie Taj Mahal. Štvorhodinová jazda v našom kvalitnom autobuse ubehne ako voda a cestou si objasňujeme, aká je India skutočne veľká a rozmanitá. Počasie nám praje a načasovanie máme ideálne. Ako prichádzame k Taju, tak je dokonalé svetlo a práve odchádzajú skupiny, ktoré tento monument monumentov okupovali ráno. Keď prejdeme pieskovcovou bránou, tak sa nám ukazuje Taj Mahal v takej kráse, ako málokedy. Lúče dopoludňajšieho slnka ho dokonale osvetľujú a povestné davy sú podstatne redšie, ako je to zvykom. Dokonca opar, ktorý je tu bežným úkazom vôbec neexituje a vidíme túto nádhernú stavbu v plnej kráse. Cvakáme množstvo záberov a vchádzame aj do hlavnej hrobkovej miestnosti. Nemusíme sa tlačiť a máme na všetko dostatok času. „Dobre sme to načasovali“ vraví náš klient Juro, keď sa po hodine fotenia opäť stretávame „Práve začína opar“. Má pravdu a okolo Taju sa začína formovať jemná hmla spôsobená vlhkosťou z neďalekej rieky. Nám to ale nevadí. My máme Taj Mahal nafotený ako z katalógu. Prehliadku ukončíme ešte návštevou slávnej pevnosti v Agre, a hor sa smer Dillí. Nad ránom nás čaká let a naša cesta okolo sveta pokračuje. Ďalšia zastávka Peking.  

S

Samuel Kĺč z BUBO

22

13:21

máj

2019

Čítanie na hladine mora

Čítanie na hladine mora

Najnižšie položené miesto na Zemi. 10 krát slanšie ako bežné more, bez jediného žijúceho organizmu v ňom a s blahodarnými účinkami na naše zdravie. To všetko o Mŕtvom mori viem, ale konečne som mal možnosť zažiť legendárne čítanie na hladine na vlastnej koži. Juraj Ondrejčík z BUBO nám pripravil skvelú exkurziu križiackej pevnosti KERAK , odkiaľ sme sa vybrali do rezortu DEAD SEA HOTEL SPA. Ihneď po príjazde na ubytovanie som neváhal a vybral sa smerom na pláž. Po ceste som míňal niekoľko pekných bazénov, barov a reštaurácií. Pláž bola vzdialená asi 5min pohodovým tempom od mojej izby, čiže naozaj veľmi blízko. Ako som dorazil, odložil som si veci na jednu z plážových lavičiek, zobral do rúk katalóg BUBO, a poďme nato. Pomaly som začal kráčať do mora. Prvé kroky boli rovnaké ako pri inom mori - hladina sa zvyšuje, cítiť slanosť, teplota bola príjemná. Vodu som mal už po trup a stále som kráčal. Netrpezlivo som očakával, čo nastane. Naraz sa to stalo -dno som prestal cítiť a vodu som mal približne po prsia. HA! ONO TO NAOZAJ FUNGUJE! Vôbec som sa neponáral, keď som stratil dno. Ostal som na hladine ako bójka. Chvíľu mi trvalo, pokiaľ mi hlava spracovala, že sa naozaj neponorím a nemusím mať žiadnu obavu. Pocit to bol naozaj neobyčajný. Pozrel som na ľudí okolo a videl som, že aj ostatní spracovávajú podobný pocit. Ľahol som si na hladinu a bez najmenšej námahy som ostal na hladine. Chopil som do rúk katalóg a začal v ňom listovať. Čítal som na hladine mora, a to len vďaka BUBO.  

M

Matej Bučko

22

13:19

máj

2019

Zlepšujeme karmu

Zlepšujeme karmu

Žiadne vyspávanie, je 5:30 ráno a vyrážame z hotela. Kam máme namierené? Za mníchmi, za desiatkami mníchov, ktorí každé jedno ráno prechádzajú laoským mestečkom Luang Prabang a zbierajú milodary. Prečo to robia? V malom 65tisícovom mestečku sú až dve tisícky mníchov. Oni nesmú žobrať (pretože budhizmus žobranie zakazuje), ale poskytujú nám možnosť vylepšenia karmy, ak im niečím prispejeme. Preto za tieto dary ani neďakujú. Ostatní turisti si to len fotia a neveriacky pozerajú na dlhočizné rady oranžovo odetých mníchov. My sa vďaka BUBO ale aktívne zúčastňujeme. Umyjeme sa, vyzujeme sa, posadíme sa na vopred pripravené stoličky s koberčekmi neďaleko budhistického kláštora. Pred každým z nás sa nachádza miska ryže a každému okoloidúcemu mníchovi vložíme do jeho nádobky za hrsť ryže. Milodary rozdané, karma skupiny vylepšená, a možno aj preto nám ešte ani raz nepršalo, aj napriek negatívnym predpovediam počasia. Poďte s nami do Laosu a dozviete sa viac :)  

M

Martin Lipinský z BUBO

22

13:13

máj

2019

Zážitkový vnútroštátny let

Zážitkový vnútroštátny let

Od vnútroštátnych mjanmarských letísk človek nemôže mať žiadne prehnané očakávania. Ale letisku Heho neďaleko jazera Inle nám vyrazilo dych. Odletová hala v horšom stave než autobusová stanica v Užhorode. Nápis Departure je nenápadne situovaný pri reklame na pivo. Informačná tabuľa o odletoch a príletoch? Nie načo, netreba. Odbavenie batožiny prebehlo len uskladnením batožiny do vozíka (niečo medzi fúrikom a vlečkou) pri zriadenkyni. Tzv. „dutyfree“ priestor (viem, že na vnútroštatnom lete nezmysel, ale chápeme sa) oddelený od čakárne len znudeným pracovníkom ostrahy, ktorého viac zaujímal facebook na mobile než nejaké tekutiny v príručnej batožine. Ale najviac aj tak pobavila letenka s pokynom na voľné sedenie. BUBO našťastie vie, ako to tu chodí, a všetko prebehlo tak ako malo. A my sme sa úspešne presunuli k thajským hraniciam a pokračovali v zájazde.  

M

Martin Lipinský z BUBO

22

10:07

máj

2019

Xi'an  – Cisárske mesto, kde začínala Hodvábna Cesta

Xi'an – Cisárske mesto, kde začínala Hodvábna Cesta

Absolvovali sme nočný presun lôžkovým vlakom, ktorý bol sám o sebe zážitkom. Hneď ráno sme navštívili fabriku na výrobu terakotových vojakov a dali sme si skvelý, dlho očakávaný obed, ktorý nás mal pripraviť na zážitok obrovských rozmerov - úžasná Terakotova armáda. Kto nevidel a nezažil stretnutie s Terakotovými vojakmi na živo, ťažko uverí, čo dokázal cisár Čchin Š’-chuang-ti vybudovať v 3 storočí pnl. Po noci strávenej vo vlaku a celodennom nabitom programe sme unavení, ale čaká nás ešte jedno miesto. Jedno z mojich obľúbených miest - Moslimská štvrť v Xi'ane. Úžasne, pulzujúce miesto plné stánkov s jedlom a milých, večne usmiatych ľudí. Grilovaná jahňacina na drevenej paličke – tzv. šašlik, tofu od výmyslu sveta, sépie, domáca zmrzlina, skvelé zemiaky na červenej paprike, cesnaku, jarnej cibuľke a chilli, a, pravdaže, nemôžu chýbať stánky so šťavami pripravované z granátových jabĺk. Vône, večerný ruch, ľudia a celková atmosféra tejto štvrte je neopísateľná. Prechádzame davom, aby sme sa dostali do „epicentra“ , kde sa nachádza krásna záhrada, ktorá sa pýši jedinečnou mešitou. Je to najväčšia mešita v celej Číne, ktorá bola postavená za dynastie Ming. Minaret a mešita sú postavené v klasickom čínskom štýle, podľa feng šuej princípov, a nasmerovaná, samozrejme, k Mekke – krásne stavby. S úžasom sa prechádzame po areály (teda skôr záhradnom komplexe). Na konci sa nachádza modlitebňa, určená výhradne pre mužov. Prišli sme akurát počas večernej modlitby. Do vnútra je, pravdaže, vstup zakázaný, ale cez otvorené vstupy je vidieť do vnútra, a tak sa kocháme jedinečnou atmosférou. Neopísateľný pocit a ďalší ulovený zážitok počas našej cesty Čínou. Poďte aj vy s BUBO loviť zážitky do Číny.  

Xi'an  – Cisárske mesto, kde začínala Hodvábna Cesta

Adam Chylík z BUBO

21

09:32

máj

2019

Súkromie na Al Keraku (hrad len pre vyvolených?)

Súkromie na Al Keraku (hrad len pre vyvolených?)

Al Kerak (zjednodušene Kerak alebo Karak) je mestečko ležiace vo výške asi 950 m.n.m, pri ktorom sa na úpätí kopcov vyníma rovnomenný hrad Kerak, vzdialený asi 2,5 hodiny autom na sever od svetoznámej jordánskej Petry. My sme sa po dobytí celej Petry, v tretí deň zájazdu BCA Training Camp: Jordánsko, postupne presúvali v doobedňajších hodinách smerom k Mŕtvemu moru. A hrad Al Kerak bol po ceste, vstup stojí 2 jordánske dináre, toaleta pred vstupom 0,5 JD - tak prečo sa nezastaviť?!. Za tento zážitok a nápad, ktorý sa v pôvodnom nabitom itinerári zájazdu ani nenachádzal, jednoznačne vďačíme sprievodcom Jirkovi a Jurovi z BUBO (na fotke - v pozadí Mamelucká rezidencia a vrchné poschodie masívneho hradu) a nášmu lokálnemu sprievodcovi Wasfimu, ktorí nám opäť umožnili vidieť o niečo viac. A vidíte, aké máme súkromie? Nikto okrem nás! Na toto miesto sa totiž vôbec nie je jednoduché dostať - úzke cesty mestečka pod hradom v kombinácii s autami domácich, zaparkovaných pozdĺž celej cesty, bránia väčšine turistických autobusov vstúpiť. My sme to zvládli v príjemnom klimatizovanom minibuse a dokonca v sobotu - v druhý deň arabského víkendu, kedy je po uliciach najviac domácich (pre info - Arabi majú voľno počas nášho piatku a soboty, naša nedeľa je ich pondelok). Aj preto sme si tento históriou opradený hrad užívali takmer sami. Al Kerak je najvýznamnejší hrad v dnešnom Jordánsku a jeden z troch najkrajších a najväčších na celom Blízkom východe. Má strategickú geografickú pozíciu a bol postavený v priebehu 12. storočia. Hrubé steny hradu mali za úlohu vyvažovať Jordánsku klímu - veľmi teplé dni (priemerná denná teplota okolo 30 stupňov počas takmer celého roka) a veľmi studené zimné noci. Hrad má v sebe mnoho zákutí pre bádateľov ako som ja, takže tajné miestnosti, staré väznice a úzke uličky, po ktorých je možné sa prechádzať jedine v skrčenej polohe mi viac než učarovali. Hrad má dokonca niekoľko kamenných častí, ktoré pri výstavbe nemuseli byť pospájané blatom zmiešaným so steblami suchej trávy (vtedajšia náhrada cementu), a predsa držali pokope. Pri kopuloidných a oblúkových tvaroch je teda na prvý pohľad vidieť, že títo Arabi boli skvelými a inteligentnými architektmi už vtedy. Je až neuveriteľné, že sme vďaka BUBO mohli toto miesto navštíviť a po výdatnom obede v hotelovej reštaurácii Falcon v podobe švédskych stolov, kde sa miešala kombinácia tradičných aj známych jedál (verím, že by si za 10-15 JD každý prišiel na svoje) sa pomaly presunúť s ešte väčšou radosťou ďalej k Mŕtvemu Moru. Na záver ešte tip pre podobne zážitkovo chtivých - po ceste z Petry na Kerak sa asi po hodine autom nachádza tradičný jordánsky “motorest”, tzv. Jerusalem pillars gift shop, kde je určite fajn zastaviť sa na vodu alebo kávu. Výber suvenírov je síce obrovský, v priemere sú však 2-3 násobne drahšie ako napríklad v Petre. Sama som však mala obrovský chtíč, že “ten koberček” domov si predsa len odtiaľ odnesiem!  

D

Diana Vozárová

18

17:10

máj

2019

Vyzuj si topánky a odlož pušku

Vyzuj si topánky a odlož pušku

-dodatočne uverejňujem tento príspevok zo zimných Špicberg- Každý dom ma nezávislé kúrenie, šnúra trčí z domu a smeruje k autu. V nárazníku majú koncovku. Keď je auto odparkované, nenaštartuješ. Nafta od -20 zamŕza, na plnú nádrž nafty dodáš 4 l benzínu. Dízel musíš urobiť dlhé trate, a tu mesto má celkovú dĺžku 700 metrov a nie je teda kde a kam jazdiť.  Reštauráciu Nansen otvorili minulý týždeň a Funke lodge, kde bývame, vo februári 2018, teda presne pred rokom. Predtým bola 25 rokov zatvorená. Ide jednoznačne o najlepší hotel Špicberg a je presne v duchu toho čo sa mi páči – má dušu. V jedálni na raňajky som si ako profesionál v turistickom businesse obsadil najlepší stôl, a teraz sa kochám. Je desať hodín a svetlo, svetlooo. Je 20. februára a slnko malo v hlavnom meste vyjsť 15. februára po viac než troch mesiacoch absolútnej tmy. No musí byť jasné, že skutočnosť je iná a v meste vsadenom medzi vysokými špicatými horami slnko v skutočnosti nevidíte. No nastane čosi ako Modrá hodinka, kedy sa z tmy vynoria drevené domčeky červenej, zelenej a žltej farby. Chcete vidieť slnko? Musíte vyjsť hore na končiar. No vtedy pozor na ľadové medvede, na neúprosnú, rýchlu šelmu, ktorá je 2x väčšia ako tiger a stovku behá pod 9 sekúnd…. No teraz sa kochám. Advent fjord je dole, šedý, pokojný, uzučký, na konci je trochu ľadu, ale inak už 15 rokov nezamrzol. Ľadovce Lars a Longyer z jedálne nevidím, to musím vyjsť z hlavnej budovy. Sedím tu v úžasnom pokoji, hrá pokojná hudba k tomu nádhernému výjavu pred oknami. Všetci sme bosí, teda bez topánok. Topánky si pri vstupe do hotela musíte vyzuť, je na to miestnosť, ktorá pripomína lyžiareň a tam si prezujete kožené papučky. Zvláštny zvyk, ktorý som nezažil ani na severe Nórska, možno iba v japonskom Ryokane. Pri vstupe do každého domu aj do kostola sa to takto robí, “Odlož si pušku a topánky, a potom vstúp.” Dvere sa nikdy nezamykajú, aby si sa mohol schovať pred útočiacim medveďom. No nezamykajú sa ani autá…veď ciest je tu maximálne 60km a auto sa teda nedá ukradnúť. Práve sa preberá prípad ruského turistu, ktorý si požičal pušku a potom vykradol miestnu banku, zobral peniaze, utiekol, no následne sa vrátil, veď tu niet kam utiecť…. V reštaurácii Nansen nás obsluhuje čašník potetovaný, s veľkou bradou, je to Jiří, ktorý tu žije 5 mesiacov. “Stačí povedať, že máš depku a môžeš ostať kedykoľvek doma” hovorí “Základ je nezačať piť…” “Pred troma rokmi tu na tento kopec vyšli 2 turistky, Talianky, a napadol ich medveď, tá jedna skočila dole, 20 metrov padla, celá sa dolámala, no prežila, druhej vyžral medveď vnútornosti.” “Keď ideš na snežnom skútri, tak musíte byť dvaja, nikdy nevieš či nepadneš do kravasu aj so skútrom 8 metrov. Je tu stále tma a minule kamošovi vbehla lyža skútru pod rúru, leteeel ďaleko, a potom museli jeho skúter vytiahnuť teréňakom” Svet sa mení a civilizuje, polárne, ešte nedávno nedostupné, oblasti sa dostanú na mapu turistov. Dobrodruhovia už budú musieť vyraziť ďalej. Napríklad do ruskej Arktídy…alebo do Zeme kráľovnej Maud na Antarktíde. No a ak sa na to pozrieme naopak, tak Špicbergy sú teraz pre Vás bližšie. Nielenže prežijete, ale si to aj užijete! A prečo nevyraziť na Špicbergy s BUBO? Sme priekopníkmi v luxusných polárnych expedíciách.  

Vyzuj si topánky a odlož pušku

Ľuboš Fellner

18

06:00

máj

2019

Top pamiatky Jordánska s Bubákmi.

Top pamiatky Jordánska s Bubákmi.

Dobre najedení, relatívne oddýchnutí sme sa vybrali odhaliť jeden zo siedmich divov sveta a loviť s Bubákmi zážitky. Históriou dýchajúce skalné mesto Petra patrí od roku 1985 aj do svetového dedičstva UNESCO. Kúpa lístkov za pomoci miestneho sprievodcu, ktorý nás doprevádzal počas všetkých dní, bola rýchlo vybavená, a tak plní očakávania smerujeme do kľukatého údolia Siq, kde prehliadka Petry začína. Magické miesta skalného údolia nás vtiahli do svojej tajomnosti. Od skorého rána Petra pomaličky ožívala príchodom turistov a domácich obchodníkov. Tí ponúkajú rôzne suveníry a služby, ako jazda na koni, ťave, voze či na ustaranom oslíkovi. Postupne odhaľujeme z pod rúška tajomné miesta, ktoré poznáme z filmov Indiána Jonesa a známych fotografií. Jednou z nich je monumentálna červená pokladnica Khazneh, ktorá sa zrazu objavila v spleti uličiek pred našimi očami, a my sme boli príjemne očarení. Na mieste chrámu sú opäť všadeprítomní Nabatejskí obchodníci a lanária vás na svoje produkty. Je zaujímavé, že uprostred púštnych skál sa môžete napojiť zdarma na Wifi. Milou príhodou bolo stretnutie s detskými predajcami suvenírov, podebatovali sme s nimi, a možno nakoniec aj vás presvedčí ich nevinný pohľad a radostný úsmev o tom, aby ste im prispeli. Celá BUBO partia kráčame ďalej, cestou míňame ďalšie nádherné do skál vytesané pamiatky ako divadlo, kolonády, či stovky hrobiek, ktoré sú roztrúsené po celom údolí. V čase obeda je slnko vysoko nad nami a teplota stúpa. Našťastie na každom dohľadnom úseku sú obchodíky, kde sa dá kúpiť voda a nejaké občerstvenie. Samozrejme, turistom sú k dispozícii, aj reštaurácie, kde sa dá dobre najesť. My sme túto možnosť využili a cenu sme dokázali aj decentne skresať. Pomalými krokmi sme prešli takmer celým údolím a pred nami ostala posledná zastávka v programe, a tou bol výstup ku kláštoru AD Deir. Na tento stredne náročný 40 minútový výstup odporúčam zabezpečiť si dostatok vody a robiť krátke prestávky. Avšak vyšliapaním si 800 schodmi stojí za tú námahu. Veľa ľudí sa touto trasou nedá, takže je to heroický výkon pre vás to vyšliapať, kde si môžete povedať: Zvládol som to! Okrem dobrého pocitu z prekonania svojej možno lenivosti je krásne vidieť aj samotný chrám AD Deir. Postavený Nabatejským klasickým štýlom upúta svojou veľkoleposťou nejedného turistu. Boli tu natočené aj zábery z filmu Transformers, čo je celkom zaujímavé sa dozvedieť. Okrem toho sa na skalnatom kopci nachádza obchod a posedenie, kde sme načerpali sily a občerstvili sa pivkom, nanukom, ba dokonca aj vodnou fajkou. Kúsoček od chrámu je situovaný aj nádherný panoramatický výhľad na kopcovitý, pieskom posiaty reliéf s ojedinelou vegetáciou. Na styčnom bode výhľadu je aj malý obchodík, kde sme sa občerstvili lahodným čajom a vychutnávali si celý ten pôžitok. Prípadne si môžete kúpiť aj nejaký suvenír a podľahnete pôvabu miestnej pôvabnej predajkyne. Cestou späť mal každý rozchod, tak bolo na nás, kam sa ešte vyberieme a čo zaujímavé v Petre objavíme. A veruže bolo ešte čo obzerať.  

F

Filip Švec

18

03:56

máj

2019

Koniec dňa neznamená všetko

Koniec dňa neznamená všetko

Dnes sme absolvovali nádherný trip . Celodenný výlet do Petry mi ukázal toto krásne Nabadejské mesto. Za krásny výlet ďakujem nášmu sprievodcovi Jirkovi, ktorý mal naozaj obrovský rozhľad nad touto pamiatkou. S pokojným pocitom som prišiel na hotelovú izbu, kde som si užíval oddych. „Poďme sa pozrieť na Bazén” oslovil má spolubývajúci Michal. Neváhal som, zobral som plavky a vyrazili sme. Osvieženie padlo naozaj vhod, pretože dnes bolo teplo. Až po pár “dĺžok” som si to celé uvedomil. Bazén a terasa, kde sme sa nachádzali boli smerované rovno na západ. Na západ nad skalné mesto, kde práve zapadalo slnko . Ako sa posledné lúče dotýkali zeme, vytvárali nádherné divadlo, ktoré sme sledovali rovno z bazéna . Určité veci človek musí zažiť, aby pochopil ich krásu, a západ slnka v Jordánsku bol jednou s týchto vecí. Po celom dni som mal na mysli, že má už nič neprekvapí, a predsa sa stalo.  

M

Matej Bucko

17

20:28

máj

2019

Ad- Deir

Ad- Deir

V tento deň sme so skupinkou 11. ľudí absolvovali cestu do Petry, ktorá patrí k jednému zo 7. divov sveta. Tento zážitok by som doprial zažiť každému a precítiť atmosféru tohto neodolateľného miesta v Jordánsku s jedinečnou kultúrou, ktoré dýcha a žije svojou históriou. Na fotke je vyobrazený kláštor Ad- Deir, ktorý bol postavený v 3. storočí a bol postavený pre náboženské účely. Pridanou hodnotu toho kláštora je najlepšie osvetlenie slnečnými lúčmi, ktoré pomôžu dotvoriť neodolateľnú fotku. Ad- Deir je najväčšou do skaly vyrezávanou pamiatkou v meste s rozmermi 45m výška a 50m šírka. Tento kláštor vám je pravdepodobne povedomý a nemýlite sa, zábery ste mohli vidieť aj v známom filme Transformers. Neďaleko od kláštora (približne 10 minút, pomalým tempom) sa nachádza vyhliadka The View, z ktorej môžete zazrieť Wadi- Arab, Izrael a Palestínu. Na tomto mieste si môžete vychutnať lahodný čaj s magickým výhľadom, taktiež miesto, ktoré si nemôžete nechať ujsť. Cestou po Petre natrafíte na mnoho miestnych predajcov ponúkajúcich široký sortiment od suvenírov až po občerstvenie. Toto miesto by malo byť určite na zozname miest, ktoré musíte vidieť. Túto návštevu odporúčam navštíviť s profesionálnym sprievodom, a tým jednoznačne BUBO je. Tip na záver: zjednávajte ceny, patrí to k tomuto miestu!  

M

Michal Čičmanec

ODPORÚČANÉ ZÁJAZDY