Všetko dobré v novom roku prajem. Kto sledujete BUBO Instagram, tak ste s nami pri veľkých oslavách boli. 300 klientov s nami slávilo na Maldivách, 140 klientov na juhu v tropickom voňavom Ománe, plnom kokosovníkových paliem. Viac zájazdov sme mali v Afrike, či už na juhu, alebo na safari v Keni a Tanzánii – je super sezóna a milióny pakoňov tiahnu zo Serengeti do Masai Mara a okrem gepardov sme pri tom boli aj my z BUBO. Karibské pláže Mexika, Kuba ... Naši klienti si aspoň trošku oddýchli, nabrali prirodzene D-vitamín (vedci ho odporúčajú brať perorálne, ako najväčší zabijak aktuálneho driftu coronavirusu). My v BUBO sme boli všade, kde to len išlo, a aj tam, kde to nešlo. Omán sme napríklad vypísali v deň, kedy Omán pre turistov zrušil víza. No všetko sa razom zmenilo a nakoniec som sa značne zapotil, aby všetko prebehlo dobre – išlo samozrejme o covidove formality a hŕbu potvrdení a pečiatok. Na Silvestra som bol preč, a tak chcem aspoň takto popriať všetko dobré pracovníkom BUBO, našim skvelým sprievodcom, našim klientom. Všetko dobré vám v roku 2021 prajem – návrat do normálu a lepšieho normálu! Máme za sebou určite najťažší rok našej existencie - BUBO je tu bezmála 30 rokov. BUBO zo dňa na deň zobrali prácu. Žiadnu pomoc sme nedostali a čo sme dostali bol doslova výsmech. Ja som však rád, že BUBO sa nevzdáva - sme zvyknutí pomôcť si sami. Pripravili sme pre našich klientov a pre ľudí, čo cestovanie milujú, veľký projekt - BLOGY (odklik nižšie, alebo si hore kliknite BLOG). Ja som celý rok tvrdo makal a písal a písal. Plus som rád, že BUBO naďalej realizuje svoje cesty – určite najviac zo všetkých cestoviek v SR. Tiež sme v marci (opäť) zaplatili najvyššie dane zo všetkých cestoviek. Viem, že pre menej zdatné cestovky vypravovanie zájazdov nie je možné, a čakajú na oficiálne otvorenie. Držím palce. My sme nepolitizovali, ale sme cestovali. Ja nerád sedávam na mítingoch, nerád lamentujem nad rozliatym mliekom, a radšej robím, cestujem a píšem (pozrite si moje blogy v našom novom projekte na www.bubo.sk/blog) o cestách. Nikdy som nebol členom žiadneho združenia a nerobil intrigy. Naopak vytváram združenie ľudí, ktorí skutočne milujú cestovanie. A títo ľudia, naši klienti, cestujú aj teraz! Takýchto ľudí som mal aj na ceste do Ománu. Včera sme si pripomenuli výročie troch kráľov, ktorí priniesli do Betlehemu zlato, myrhu a kadidlo. Najviac sa ho v danej dobe urobilo (je to živica kadidlovníka) práve v oblasti Dofar, odkiaľ sme včera prileteli. V dobe narodenia Ježiša sa kadidlo vyvažovalo zlatom, čiže kilo kadidla malo hodnotu ako kilo zlata. Dnes sa Omán snaží získať financie z turizmu. Po smrti sultána Kábusa bin Saíd, ktorý zomrel presne pred rokom (10. januára), vládne nový sultán, ktorý si svoju moc ešte len musí upevniť. A tak je, čo sa týka pandémie covidu -19, opatrný tak ako všetci populistickí vládcovia. Musí byť, inak ho oponenti zničia. A tak sme boli v Salalah na našej dlhočíznej pláži sami. Bielučký piesok, skutočne teplý oceán, z ktorého skáču delfíny. Drinky sme pili priamo z kokosového orecha a chodievali behávať k Al Baleed, čo je pamiatka pod patronátom UNESCO. Kedysi sa tu zastavil aj Marco Polo. Jedlo bolo fantastické, ako aj servis - boli sme tu prvá skupina - a starali sa o nás, ako o kráľov! Poviem vám, bolo fantasticky. Poklona ľuďom, čo si s nami trúfli teraz cez Silvestra vyraziť. Nie je to zrovna populárne. Situácia na Slovensku je pochmúrna a to sa prenáša aj do našich myslí. Myslím si, že ešte len vyjde na povrch zvýšený počet samovrážd, depresií a veľkých (celkových) strát, ktoré dlhodobé lock downy spôsobujú. Nekritizujem našu vládu, nemajú to ľahké. V celom svete, ktorý je, bohužiaľ, väčšinou populistický, je to rovnaké. Politik sa musí chrániť, novinár musí mať na článku kliky a tak dokola; hlava XXII. Keby sultán Kábus žil, tak Omán otvorený ostane, no teraz sa opäť uzavrel, respektíve, vzniklo čosi, čo nie je ani to ani ono. Takéto čosi je však úžasná šanca pre skúsených cestovateľov, ktorí sa dokážu pohybovať na hrane a vychutnávajú si unikát doby. Neviete prečo ešte nie je appka, kde sa bude dať očkovanie proti covidu vložiť, aby sme mohli ľahšie cestovať? Hm? Moja žena je ako lekárka už zaočkovaná a ja by som sa dal ešte dnes. No aj keď je zaočkovaná, musela si v Ománe dať urobiť PCR test. Aj všetci, čo už covid prekonali a majú protilátky. Nechcem kritizovať ani Omán, u nás je to rovnaké. Neexistuje už naozaj žiaden novinár na našej planéte, ktorý napíše o tomto chaose pravdu? Takýto chaos, nedokonalosť nie je iba u nás, chaos je na celom svete. Čiže kritizovať našu vládu je hlúposť. Skôr iba poukazovať na nefunkčné body a pomáhať. Očkuje sa. Ale aj tak Vás do krajín nepustia, lebo to nie je nikde poznačené. To sa však nerobí, a umelo sa vytvárajú tábory „rúškarov“ a „čipovačov“. Nikto nerieši ten chaos, všetci sa boja povedať pravdu. Ani sa niet čo diviť, aj keď ste lekár a vyjadríte sa, tak vás zmetú milióny „znalcov“... No verím, že toto do pár mesiacov skončí a o tri roky niekto pravdu napíše, a lekárov a tých, čo mali odvahu povedať pravdu, omilostia. Pozrite sa, aká strašná situácia je na Slovensku dnes. Kto to spôsobil? Cestovatelia, ktorí cestujú za poznaním a na úrovni, to rozhodne neboli! Ja vás chcem vyzvať na cestovanie!!!! Odvážnym šťastie praje a nemusíte byť extrémne scestovaní, aby ste cítili ten obrovský rozdiel. Na vrchole Kilimandžára som v polovici novembra bol 2 hodiny sám – to sa už podľa mňa nedá zopakovať ani keby ste bol prezident USA. Teraz na Silvestra na ománskych bielych plážach sme boli iba naša skupina. Za týždeň som narátal 3 obláčiky, ktoré boli nad hlavou iba 3 hodinky, inak krásna sýtomodrá obloha a slnko. Bolo to úžasné!! Keď nám na Silvestra zahrali „Mám Ťa rád“ od Duchoňa, tak sme všetci vybehli na piesok a tancovali do rána. Arabská smotánka, ktorá prišla na oslavu Nového roka do nášho hotela, si nás hodiny a hodiny natáčala. Toto ešte nevideli.... Prajem si, aby sa svet otvoril. Prajem si, aby sa svet znormálnil. Už v roku 2021. Viem, že populizmus západných médií a politikov v „západnej civilizácii“ zastaví až to, keď nás kúpia Číňania - ale to nebude dlho trvať. No najbližších 10 rokov tu populizmus a riešenie zbytočných „liberálnych“ tém bude. Ázia pôjde prudko hore a stagnujúca Európa bude upadať. Zastaviť sa to nedá, sami sa z toho už nevieme dostať, sme v pasci. Nevadí... Cestovanie však bude lepšie – svet nebude tak preplnený a cestovanie pre tých, čo vyrazia ihneď, bude prevratné. Pamätajte, scestovaný človek je šťastnejší a žije dlhšie! Nečítajte médiá - znížte svoju prezenciu na sociálnych sieťach. Cestujte! Budete sami sebou a omnoho spokojnejší.
Jeden z najznámejších filmov s tématikou Afriky, ktorý bol natočený na základe knižnej predlohy. Celý príbeh si pripomíname pri návšteve Múzea Karen Blixen v Nairobi. Veď kto by už nevidel tento slávny film v ktorom hlavné postavy stvárnili Meryl Streep a Robert Redford. Alebo ste priamo čítali knihu z pera tejto slávnej dánskej autorky? Návšteva tohto unikátneho múzea nám priblíži koloniálny život zo začiatku dvadsiateho storočia. Aké to bolo sem vtedy prísť a začať nový život na čiernom kontinente? Venovať sa novému biznisu - pestovaniu kávy, ktorý nemusel dopadnúť vôbec úspechom. Zamestnávať a spolupracovať s komunitou miestnych kmeňov Kikuyov a Masajov musela byť rozhodne výzva. No Karen si ich srdce jednoznačne získala. Aj keď jej život nebol jednoduchý, dom ktorý navštívime nám rozpovie viac. No nechá nás zamyslieť sa aj nad tým, či by sme boli schopný toto všetko v tej dobe podstúpiť. Ako múzeum slúži pôvodný dom z roku 1912 do ktorého sa Karen s barónom Blixenom presťahovala v roku 1917 a stal sa ich druhým farmárskym domom pre ich 4500 akrovú farmu, ktorej 600 akrov bolo čisto na produkciu kávy. V dome Karen zostala žiť aj po rozvode s barónom a jeho miesto až do tragickej leteckej nehody zaujal jej priateľ a životná láska Denis. V roku 1931 sa napokon Karen vrátila do jej rodného Dánska a začala sa venovať písaniu. Aký bol príbeh tohto domu po jej odchode a čo prezradí tento dom zo súkromia Karen Blinxen sa dozviete na našom zájazde v Keni.
