Fórum

10572 príspevkov

07

15:01

aug

2020

Netflix street food championship Viac o krajine

Netflix street food championship

Netflix street food championship Už ste vyskúšali v Mexiku typické jedlo pre oblasť Oaxaca, tlayudas? Bola to tá kukuričná tortilla (spravidla má priemer 30 centimetrov alebo viac) a na rošte bola opečená do chrumkava. Možno Vás poteší fakt, že v júli na Netflixe hľadali v Latinskej Amerike najlepšie street food a tlayudas z Oaxaca (46.8%) tesne vyhralo nad peruánskym ceviche (45.3%). Tlayudas vďaka svojej hrúbke a opečeniu má dlhú dobu spotreby, pokiaľ je umiestnená na suchom mieste. Aj keď je tlayuda jedným z typov kukuričných tortíl, ktoré sú v Mexiku podávané takmer ku všetkým jedlám, jej chuť je úplne odlišná. Je pripravovaná v bežnej hlinenej miske, následne sa uloží do tenate (misa vyrobená z palmových listov). Získava charakteristickú konzistenciu: od pružnej po polo krehkú, mierne vlhkú, čerstvú, ťažko žuvateľnú pre tých, ktorí nie sú zvyknutí. Tiež je známa ľahkou arómou spálenej tortilly, ktorá je však naozaj jemná a dodáva jej špecifickú chuť. Klasická tlayuda je zvyčajne potretá nerafinovanou bravčovou masťou, pomazánkou z pomixovaných fazúľ, kapustou a avokádom. Často sa pridá syr, známy tiež ako oaxacký syr, pražená repa alebo hovädzie mäso a pikantná omáčka molcajete. Samotné náplne závisia od reštaurácie či pouličného predajcu, alebo od toho, na čo máte zrovna chuť vy. Placka sa servíruje buď otvorená, alebo prepolená. Chutné, rýchle, voňavé a víťazne!

06

15:00

aug

2020

Zdolali sme najvyšší vrch "Ovčích ostrovov"

Zdolali sme najvyšší vrch "Ovčích ostrovov"

Zdolali sme najvyšší vrch "Ovčích ostrovov" Dnešný plán je jasný. Zdolať najvyšší kopec Faerských ostrovov. Po výdatných raňajkách vyrážame z hlavného mesta Torshavn približne hodinu cesty na ďalší z ostrovov - Eysturoy. Najvyšší vrch Slættaratindur s výškou 880 m.n.m sa totiž nachádza práve na ňom. Na Eysturoy sa dostávame mostom a pokračujeme smerom na sever do dedinky Eiði. Pred príchodom do nej pozorujeme na druhej strane prielivu krásny vodopád Fossá. Ten je pýchou ostrova Streymoy, na ktorom leží Torshavn a z ktorého sme dnes vyrážali. Prichádzame na drobné parkovisko, z kadiaľ začneme šlapať na samotný vrchol. Ten je momentálne ukrytý v oblakoch, no zostávame optimisticky naladení, pretože podľa predpovede by sme mali mať šťastie. Veríme, že sa nám ukážu pekné výhľady. Prekračujeme schodíkmi plot, ktorý oddeľuje parkovisko od pastvín. Cesta nie je nijak značená, no je celkom jasne vyšlapaná. Máme so sebou samozrejme aj GPS mapu, ktorú plánujeme použiť v záverečnom zdolavaní vrcholu. Cesta stúpa prudko na hor po teréne, ktorý je blatistý a tak sa to miestami aj trochu šmýka. Po absolvovaní vyše 1/3 cesty sa už šliape lepšie, pretože chodník stúpa miernejšie. Kde tu sa nám odkrýva hmla a my si začíname užívať výhľady. Záverečný úsek je skalnatý a človek sa tu veľmi ľahko stratí z chodníka, v podstate sú tu dva, z toho iba jeden vás privedie až na samotný vrchol. Posledné metre a my stojíme na ploche, kde by sa kľudne zmestilo fotbalové ihrisko. Vrchol Slættaratindur je totiž plochý. Obloha sa pretrháva a my fotíme jednu fotku za druhou. Zrazu pod sebou počujeme hlasy turistov, ktorí nevedia nájsť cestu hore. Rukou im ukazuje kadiaľ majú ísť a o chvíľu si už gratulujeme k dosiahnutiu najvyššieho vrchu Faerov. Krásny zážitok spojený s príjemnou športovou aktivistov, keď na úseku 2,5 km zdoláte cca 500 výškových metrov.

05

21:44

aug

2020

Ako tento rok trávia leto Islanďania Viac o krajine

Ako tento rok trávia leto Islanďania

Ako tento rok trávia leto Islanďania Súčasná svetová situácia v podobe COVID-19 prináša so sebou viacero noviniek, obmedzení, ale aj príležitostí. Pre Islanďanov je leto obdobím, kedy sa mnoho z nich vyberie do zahraničia na dovolenku. Vyhľadávanými sú slnečné destinácie, ktoré sú ako stvorené na relax pri mori. Dlhé roky sa na Islande teší obľube napríklad Tenerife. Tento rok, ale severania zostávajú na svojom ostrove a užívajú si leto v jednej z najbezpečnejších krajín sveta. Dlhodobo má Island veľmi dobré čísla a jednoznačne k tomu prispieva fakt, že po vzorke Farských ostrovov prejde testom na COVID-19 každý jeden návštevník a aj domáci vracajúci sa z cudziny. Rekordné čísla v návštevnosti Islandu tento rok určite nepadnú a na ostrove je momentálne toľko zahraničných turistov ako pred 10timi rokmi. Kto dnes po ostrove jednoznačne najviac cestuje sú samotní Islanďania. Práve oni využívajú zľavové poukazy, ktoré pre nich pripravila vláda. Majú tak výrazne zlacnené ubytovanie, atrakcie a služby. Ide tak o podporu turizmu na ostrove a zároveň motivácia domácich podporiť lokálny biznis. Momentálne to využíva veľká časť Islanďanov a môžete ich stretnúť po celom ostrove, čo je rozhodne sympatickejšie ako davy turistov, ktorí sa častokrát nevedia správať v prírode. Islanďania tú svoju nesmierne milujú a je pre nich na prvom mieste, čo vyžaruje z každého domáceho návštevníka. Jediným obmedzením je maximálny počet návštevníkov na podujatiach, čo narušilo chod niektorých známych festivalov, športových podujatí, letných kempov a kultúrnych akcií. Zaujímavosťou je aj to, že ak navštívite turistický najpopulárnejšiu atrakciu ostrova, ktorou je slávna Modrá lagúna, budete si ju užívať v príjemnej atmosfére domácich návštevníkov. Tí sa do nej po rokoch opäť vrátili po tom, čo sa stala pre nich až moc turisticky navštevovanou destináciou. Neváhajte a príďte aj vy spoznať Island tak, ako ste ho mali možnosť spoznávať pred tým než sa z neho stala jedna z najpopulárnejších destinácií na svete a to bez turistov. Vďaka BUBO to viete zažiť už tento rok!

05

16:44

aug

2020

Prvá atómová elektráreň Viac o krajine

Prvá atómová elektráreň

Prvá atómová elektráreň Zvykli sme si, že v Spojených arabských emirátoch nie je nič nemožné. Lyžiarske stredisko, umelé ostrovy, najvyšší mrakodrap na svete. Teraz budú ako prvá krajina na arabskom polostrove a zároveň v celom arabskom svete mať atómovú elektráreň. Je viac ako potrebná, obrovská spotreba energie totiž každým rokom rastie. Elektráreň Barakah, v regióne Al Dhafran v emiráte Abu Dhabi, stavaná v spolupráci s kórejskou firmou Korea Electric Power Corporation, mala byť pôvodne spustená už v roku 2017, ale spustenie prvého reaktoru (zo štyroch) sa niekoľkokrát odložilo. Tentoraz by sa im to už malo podariť. Svet je v očakávaní, samotný vládca šejk Mohammed al-Maktoum potvrdil spustenie, ako to sám nazval, prvého mieroveho jadrového reaktoru v Arabskom svete. Emiráty sú tak o krok bližšie k svojmu cieľu - štvrtina spotreby elektrickej energie bude pochádzať z bezpečných, čistých a obnoviteľných zdrojov. Samotnému procesu už naozaj nič nebráni - spustenie odobril aj Federálny úrad pre jadrovú reguláciu (FANR). Ostávajú ešte ostatné tri reaktory, ale to už iba otázka času - v Emirátoch nie je nič nemožné. Ktovie, aký projekt si pre nás šejkovia prichystajú nabudúce. Spojené arabské emiráty si dôkladne pozriete pri našom zájazde Arábia - 11 sultanátov, kráľovstiev a emirátov. Foto: nápis na dibajskom letiskú hovorí za všetko! L.Kučera

05

14:23

aug

2020

Po sopke na snežných skútroch Viac o krajine

Po sopke na snežných skútroch

Po sopke na snežných skútroch Dnes sme zažili deň s nadupaným programom. Presúvali sme sa južným pobrežím Islandu a zastavovali sa na tých najkrajších miestach. No nie len to! Pre väčšinu z nás to bol naozaj akčný deň. Zastavujeme pri kempe za vodopádom Seljalandsfoss, kde meníme náš autobus za špeciálne upravený Mercedes s obrovskými pneumatikami. Je to taký islandský špeciál, ktorý bežne v obchode s autami nekúpite. Takéto autá si Islanďania prerábajú jednoducho sami. Predtým než do neho nastúpime si vyberáme naše veľkosti overalov a skúšame si prilby. Auto sa rozbieha, my opúšťame asfaltovú cestu a začíname prudko stúpať. Po chvíli jazdy náš skúsený šofér začína preverovať kvality týchto islandských nezmarov. Prudké stúpanie, striedajú veľké skaly, blato, sneh, no po približne hodinovej jazde prichádzame na miesto, kde sú na ľadovci pokrytím snehom odparkované naše snežné skútre. Vystupujeme z auta a dýchame svieži, chladný vzduch v nadmorskej výške približne 900 m.n.m. Sme pod vrcholom 1651 m vysokej slávnej sopky Eyjafjallajökull, ktorá v roku 2010 preslávila Island a narobila problémy v leteckej doprave. Pamätáte si to? Aj vy ste vtedy uviazli niekde vo svete? Obliekame si špeciálnu výbavu, nasledujú informácie ako sa skúter ovláda, kde je plyn, brzda, že máme brzdiť hlavne motorom a nezabudnúť pri zatáčaní vyvažovať skúter a nerovný terén. Jazda ako sa patrí a my postupne stúpame až na samotný vrchol sopky k pôvodnému kráteru sopky. Počasie nám praje tak si vychutnávame výhľady do samotnej kaldery sopky, na pobrežie a tak isto do živelného vnútrozemia ostrova, kam smerujeme zajtra. Zo samotného vrcholu náš čaká jazda popri lávovom poli, až sa dostávame k nášmu odstavenému autu. Cesta dole je hádam ešte dobrodružnejšia a počas jazdy počuť ako náš šofér za jazdy upravuje tlak v pneumatikách aby sme prekonali aj ten najzložitejší terén. Po troch hodinách sa vraciame na miesto z kadiaľ sme vyhrážali a sršíme nadšením. Toto je jednoznačne jeden z top zážitkov, ktorý každému z vás odporúčame!

05

13:36

aug

2020

Kolíska Islandskej demokracie Viac o krajine

Kolíska Islandskej demokracie

Kolíska Islandskej demokracie Ráno opúšťame Reykjavík a vydávame sa približne hodinu cesty na miesto najstaršieho národného parku Islandu. Thingvellir sa v roku 1944 stal prvým NP ostrova a neskôr v roku 1983 bol zapísaný aj do zoznamu svätového dedicstva UNESCO. Jedná sa o dôležitú kultúrnu no aj prírodnú pamiatku, ktorá sa ročne teší veľkému množstvu návštevníkov, vzhľadom na to, že je prvou zastávkou vrámci Zlatého okruhu. Prichádzame na horné parkovisko NP, kde sa ideme pokochať výhľadom z prvej vyhliadky. Počasie nám neskutočne praje a výhľad na najväčšie jazero Islandu - Thingvallavatn, s rozlohou 84 km² je naozaj nádherný. (Pre porovnanie – Liptovská Mara – 27 km², Lipno na Vltave má 48,7 km²) Terénom údolia, ktoré je značne členité, preteká riečka Öxará. Sme na mieste tektonického zlomu, kde sa od seba oddeľuje eurázijská a americká kontinentálna platňa rýchlosťou približne 2 cm za rok. Litosferické dosky sa od seba vzďaľujú a celá pláň, na ktorú sa dívame, sa rozširuje a údolie prepadá. Od hornej vyhliadky prechádzame vybudovaným chodníkom k stožiaru s islandskou vlajkou. Toto miesto je pre ostrovanov veľmi významné. V roku 930 tu bol založený islandský parlament Althing, ktorý patrí k tým najstarším parlamentom sveta. Roky rokúce sa na tomto mieste stretávali zástupcovia z celého ostrova, spolu s ich náčelníkmi. Cesta sem nikomu z ostrova netrvala dlhšie ako dva týždne. Popri príjmaní zákonov (niektoré z nich platia dokonca až do dnes), riešenia sporov, udeľovania trestov, sa tu konal aj veľký festival. Nadvezovali sa nové priateľstvá, dohadovali obchody, hrali hry, pilo sa a tancovalo. Parlament fungoval na tomto mieste až do 19. storočia, keď bol presťahovaný do Reykjavíku. No aj tak je toto miesto pre Islanďanov naďalej významné. Tu prijali ústavu, nezávislosť od Dánov a dodnes sa tu stretávajú a oslavujú veľké výročia a historické udalosti. Naproti vidíme budovu drobného kostolíka a pri ňom národný cintorín. Hneď vedľa sídli správa NP. Chodníkom a sústavou mostíkov cez rečku Öxará prechádzame k parkovisku z kaďiaľ budeme pokračovať ďalej. No máme dobrý čas a preto sa ešte ideme prejsť k prvému vodopádu na našej ceste. Sympatický Öxaráfoss je ukrytý medzi skalami, no vedie k nemu cestička a váš BUBO sprievodca vás k nemu isto nasmeruje.

02

23:14

aug

2020

Výstup na PICO

Výstup na PICO

Výstup na PICO Stáť na najvyššom vrchu najdlhšieho pohoria sveta - to je niečo. Prečo to nerobí veľa ľudí? Lebo o tom jednoducho nevedia. Tak ako o Košickom maratóne... Tie najvyššie vrchy planéty sú nám ľuďom jasne viditeľné a Nanga Parbat je tak prekrásna a masívna hora, že ten pohľad si zapamätá každý. Potom sú vrchy ako Mauna Kea - najvyšší vrch Havajských ostrovov, ktorý má “iba” 4207m, ale pod morom vyše 5 km, a tak v USA (sú to predsa len obchodníci) tvrdia, že je vyššia než Mt. Everest. Čo takto zamerať sa na tieto vrchy, predsa len sa ľahšie zdolávajú ~} Azorské ostrovy prirovnávajú často k Havajským. No OK. Ja by som Sao Miguel prirovnal skôr k Réunionu. Podobne tu veľa prší. No po Mauna Kea mi začalo vŕtať hlavou, že obdobných vrchov musí byť viac. V okolí Mt. Pico na Azorách je možno najviac vorvaňov na svete. Jacques Cousteau raz pripevnil na vorvaňa balónik a ten sa po tom, čo sa potopil viac než 3 km do hĺbky, roztrhol. Okolo ostrova Pico je hĺbka 6 080m. Čiže sopka Montanha do Pico je pod hladinou 6 080m a nad hladinou 2351m, čo je spolu 8 431m, a je to o 306m viac než má Nanga Parbat. Nedá sa na ňu vyjsť autom, ako na Mauna Kea, ale dá sa na ňu vyjsť pešo - aj amatér to dokáže. Ďalšou vecou prečo sem ísť je to, že Mt. Pico je najvyšším vrchom Stredoatlantického chrbátu, čo je podmorské pohorie vytvorené výstupom magny zo zemského plášťa. Na niektorých miestach sú pohoria tak vysoké, že sa dostávajú nad hladinu oceána a my ich vidíme v podobe ostrovov. Na severe nad hladinou trčí ostrov Jana Mayena, potom ide pohorie krížom cez Island a tu na Azorských ostrovoch prechádza cez ostrov Pico, na ktorom stojím (nie hlavný ostrov Sao Miguel, kam chodia turisti). Ďalej chrbát pohoria prechádza na juh Skaly sv. Petra a Paula (patria k ostrovom Fernando de Noronha), ktoré objavil totálnou náhodou na svojej ceste do Indie portugalský kapitán Garcia de Noronha. Súostrovie 100km severne od rovníka navštívil aj Charles Darwin na svojej ceste okolo sveta, či môj vzor, polárnik, Ernest Shackletton. Následne podmorská priekopa Romanche, hlboká 7, 7km, oddeľuje severný Stredoatlantický chrbát od južného. Apropo, toto dlhočizné pohorie je súčasťou väčšieho celku - Stredooceánskeho chrbátu, dlhého 65 000km (čo je 5x toľko ako najdlhšie pohorie na Zemi – americké Kordillery 13 400km). Na južnej pologuli patria k Stredoatlantickému chrbátu vrchy, ostrovy, ktoré patria Británii - 7,6 stupňa južne od rovníka sa nachádza Accesion, potom je to sv. Helena, miesto, kde zomrel Napoleon Bonaparte a Tristan da Cunha. Ideme ďalej na juh až po ostrov Bouet, 1700km severne od Antarktídy, ktorý patrí Nórsku a je považovaný za najodľahlejší ostrov na svete. Stredoatlantický chrbát oddeľuje Euroázijskú tektonickú platňu od Americkej a na južnej pologuli Africkú litosferickú platňu od Juhamerickej. Presne tu teda stojím, medzi Európou a Amerikou. Sopka Pico je zároveň najvyšším vrchom Portugalska, keďže Azorské ostrovy sú autonómnou provinciou, ktorá však stále spadá pod Portugalsko. Najvyššie vrchy Stredoatlantického chrbáta sú na ostrove Jan Mayne, a na Islande tiež dosahuje cez 2 000 metrov, ako aj na Tristan da Cunha, no absolútne najvyšším vrchom je Pico. Je to unikát, ktorý zdolalo minimum Slovákov. Nie preto, že by to nedali, ale pretože nevedeli, že sem majú ísť. Teraz sa to však zmení. My sme horský národ, a preto nemusíte úplne veriť blogom v angličtine, ktoré z výstupu robia horor:  ”Ak si nezoberiete sprievodcu, riskujete svoj život”. Nezobral som si sprievodcu, ale 10-ročnú dcéru. No pozor, ja nepíšem pre bežných ľudí, ale pre cestovateľov, a nevyzývam k podceneniu prípravy; samozrejme, že v horách je každý zodpovedný za seba. Ja osobne som vyšiel na desiatky vrchov. Pred pár týždňami som bol na najvyššom vrchu Faerských ostrovov a dole v chate mi povedali, že riskujem život, lebo je hmla a nemám sprievodcu. Vtedy bola so mnou druhá dcéra. Chcem len povedať, že skúsený turista ľahko zdolá Pico, a my Slováci sme omnoho skúsenejší ako prví osadníci ostrova Pico - Portugalci a Holanďania. Vyjsť na Pico je drahé. Plus, musíte tomu prispôsobiť celú dovolenku. Okrem plaviek si pribaliť vibramky - nad členky (dole sme išli dlhšie než hore, čo sa mi stalo asi prvý raz v živote, no ten terén je naozaj náročný), čiapku, čelovku, rukavice, 1.5 l vody na osobu, nepremokavú vetrovku, GPS - hmla je tu stále, atď. Vyraziť z hotela odporúčam ráno pred raňajkami, pred 6:00. A môžete zvážiť vybehnúť hore o 4:00, aby ste stáli hore na východ slnka. Niektorí na vrchole aj prespávajú (teraz to bolo zakázané). Autom sa vyveziete do výšky cca 1200m a následne, po značenej ceste, ste hore. Po dvoch hodinách (píše sa, že normálne to trvá 4, bacha, je to ťažká túra) sme na vrchole krátera. Polomer 700m, hĺbka 30 metrov. No odtiaľ treba ísť ešte vyššie na strmý vrch, a to zaberie ďalších 30 minút. Dole nám to trvalo 3 hodiny. Z vrcholu sopky sa pozeráte na svet z inej perspektívy. A tu na Mt. Pico vidíte celý ostrov a aj susedné Faila a Sao Georgé. Práve Stredoatlantický chrbát oddeľuje Európsku a Severoamerickú litosferickú dosku, takže určite vidíte na východ Európu a na západ Ameriku. Samozrejme, po návrate to spracujem pre vás lepšie. Verím, že ste tieto informácie doteraz nevedeli. Zdravia vás profesionáli z BUBO, ktorí realizujú zájazdy pre profesionálov v iných oboroch.

27

12:42

júl

2020

Za zážitkami na Kurskú kosu Viac o krajine

Za zážitkami na Kurskú kosu

Za zážitkami na Kurskú kosu Čo by ste povedali na Pobaltie? Ako to, že tento región je k nám tak blízko, a pritom je tak neznámym? Stačí preskočiť Poľsko a odrazu sa rozlejú nížiny Litvy nasiaknuté nielen históriou, ale aj príbehmi a zážitkami, ktoré tu nájdete stále príjemne autentické. Presne do Litvy sme sa teraz vybrali. Čo o tejto krajine viete len tak z hlavy? Však toho veľa nie je? A práve cestovanie do týchto krajín nám dokáže otvoriť nové obzory a ukázať, aké zaujímavé veci sa tu kedysi diali. Medzi najväčší zážitok z Litvy patrí návšteva tzv. Kurskej kosy, unikátneho výbežku, ktorý si Litva delí s ruskou enklávou Kaliningradu. Vyberieme sa krajinou bez jediného kopca. Vedeli ste, že najvyšším vrchom Litvy je pahorok Aukštojas s nadmorskou výškou 293m n.m? Aby ste si to vedeli predstaviť, Kamzík nad Bratislavou meria cca 439m n.m., Urpín nad Banskou Bystricou 510 m n.m. a Zobor nad Nitrou dokonca 586 m n.m.. Táto rovina nás privedie až na samotný východ krajiny, tam kde na brehu mora leží prístavné mesto Klaipeda. Kedysi bolo na mapách známe ako Memel a dokonca sa tu v 1939 zastavil Hitler, keď sa rozhodol tieto končiny anektovať ešte pred 2.svetovou vojnou! Dnes dýcha Klaipeda modernou architektúrou, kde sa miešajú predstavy Škandinávie, Nemecka či Pobaltia do jednej veľmi príjemnej zmesi. Kúsok za centrom premáva trajekt na Kurskú kosu (niekedy nájdete aj Kuršská kosa). Táto časť Litvy je unikátom, a keďže unikátne veci nás po svete lákajú, musíme ju vidieť na vlastné oči. Litovská časť Kurskej kosy má necelých 50 kilometrov a veľká väčšina z nej vyzerá ako borovicový či brezový les, rozťahaný na úzkom pásiku zeme, ktorý od seba oddeľuje chladný Baltik a lagúnu zvanú Neringa. Na kose nájdete štyri mestečká, no tým najzaujímavejším je Nida na samotnom juhu. Ak by sme od nej pokračovali ešte ďalšie dva, tri kilometre, už by sme prekročili hranicu Ruska. Nida je na prvý pohľad príjemná. Zhluk drevených domčekov, nad ktorými stoja tradičné Kurenwimpel, ozdobené rôznymi emblémami. Keď tu budeme spolu, ukážeme si tie najkrajšie a vysvetlíme si ich význam. Aj na nich však cítiť nemecký vplyv, ktorý v týchto končinách zakorenili ešte v časoch veľkého Pruska. Dokonca sem chodil oddychovať aj Thomas Mann, kedy tu býval vo svojom domčeku s výhľadom na lagúnu. Najväčším zážitkom Kurskej kosy sú obrovské pieskové duny. Zdedili prezývku „európska Sahara“ a dvíhajú sa za Nidou tak, akoby rástli priamo z lagúny. Priamo k dunám vedie cestička cez les a neskôr aj k brehom zálivu. Až potom začne stúpať do drevených schodov a raz dva sme hore. Hore znamená stáť na najvyššej a najväčšej pieskovej dune celého Pobaltia, na dune zvanej Parnidis, ktorá má výšku 52 metrov. Unikátnu atmosféru podčiarkne aj to, že tu je absolútne minimum ľudí. V tomto je cestovanie dnes fantastické. Nikde sa s nikým netlačíte, top pamiatky krajiny sú len naše, a na tieto zážitky sa nezabudne. Priamo na dune vedie aj cestička a pod nohami vám behá „Sahara“. Sadneme na dunu, sledujeme more, neďaleké Rusko a zvlnenú, piesočnú krajinu. Chcete toto zažiť? Na rozlúčku s Nidou si sadneme na tradičnú, údenú rybu neďaleko prístavu. Tradičnou rybou je tu Pleskáč, skvelo pripravený s čiernym chlebom, a nad hlavou lietajú čajky. Pobaltie nie je nudný kút zeme, ale región plný zážitkov, ktorý objavujeme spoločne už roky. Prečo by práve tento mal byť výnimkou?

21

23:38

júl

2020

Štvornohá pomoc Viac o krajine

Štvornohá pomoc

Štvornohá pomoc Polícia v Čile má novú metódu na odhaľovanie vírusu Covid – 19... respektíve, nových pomocníkov. Miestne policajné zložky začali trénovať troch zlatých retrieverov a jedného labradora vo veku 4 a 5 rokov. Dovtedy si svoj dokonalý čuch trénovali pri hľadaní drog, výbušnín, prípadne stratených osôb. Tréningový program je výsledkom spolupráce Čilskej polície, tzv. Carabineros, a Katolíckej univerzity. Vydali sa v šľapajach podobného tréningu, ktorý už prebieha vo Francúzsku. Na pripomenutie, psy majú viac ako 330 miliónov čuchových receptorov a "rýchlosť" v čuchaní až 250 rôznych ľudí za hodinu. Samotný vírus nemá zápach, ale infekcia produkuje rôzne zmeny v metabolizme, čo vedie k odlišnému pachu potu a ten vedia tieto šikovné psy detekovať. Výsledky sú sľubné, podľa doterajších testov v Európe a v Dubaji sa ukazuje efektívnosť až 95% v odhaľovaní prípadov Covid - 19. Očakáva sa, že takéto využitie bude možné aj v budúcnosti - existujú dôkazy, že tieto štvornohé stvorenia sú prirodzené biodetektory a dokážu odhaliť tuberkulózu či parazitickú infekciu. Zdá sa, že psy opäť svojim dvojnohým priateľom pomôžu - v prípade spomínaného čilského tréningu sa spomína nasadenie v priebehu augusta. Foto: pohľad na Santiago de Chile. Ľ. Kučera

13

19:34

júl

2020

2020 mid-year crime index

2020 mid-year crime index

2020 mid-year crime index Možno už mnohí z vás majú približnú predstavu, kam povedú vaše ďalšie cesty po skončení krízy, no niektorým k finálnemu rozhodnutiu môže trochu dopomôcť napr. aj Numbeo a jeho aktuálny rebríček kriminality vo svete: v polovici roka 2020 patria medzi najbezpečnejšie krajiny sveta Qatar, Taiwan, Spojené arabské emiráty, Gruzínsko, Omán, Hongkong, Švajčiarsko a Japonsko. Slovensko sa umiestnilo v prvej tridsiatke a má približne rovnaké hodnotenie ako Kuba, Brunej, Čína, Singapur či Portugalsko. Ak by sme pozerali napr. iba na krajiny Ameriky, tak Kuba je spomedzi všetkých na tom aktuálne najlepšie a nasleduje za ňou Kanada, Nikaragua, Panama, USA a Chile. V Afrike boli najlepšie vyhodnotené krajiny ako Rwanda, Maurícius, Egypt, Maroko či Etiópia. Do celkového rebríčka bolo zapojených a posudzovaných 133 krajín sveta. A kde je bezpečne podľa nás v BUBO? Dozviete sa v tomto článku: https://bubo.sk/blog/bezpecnost-v-cestovani. Kamkoľvek sa vyberiete, prajeme šťastné cesty a bezpečné návraty!

10

08:27

júl

2020

Slávna aténska Akropola plná zážitkov a bez turistov!

Slávna aténska Akropola plná zážitkov a bez turistov!

Slávna aténska Akropola plná zážitkov a bez turistov! Po čase sa naše cesty opäť pomaličky ale isto rozbiehajú a svet už nie je tak tesný ako pred dvomi či tromi mesiacmi. Snívali ste niekedy o tom, ako asi vyzerajú najslávnejšie miesta, trebárs Európy, bez turistov? Teraz tá možnosť je. Samozrejme, sú krajiny, kde je situácia horšia, sú také, kde svieti zelená a presne takou krajinou je krásne, staroveké a aj súčasné Grécko. Akropola bez turistov? Grécka Agora, kde namiesto ľudí počujete len vietor odrážajúci sa od starovekých ruín či cikády? Pred rokom či piatimi to bolo nemožné zažiť a dnes je to realita. Samozrejme, nebude to dlho trvať a turisti sa vrátia, ale toto leto je ešte šanca vidieť svetoznáme miesta ponorené do ticha, pokoja a kľudu, a to je obrovským zážitkom. Kráčame hore na Akropolu, a Propylae sú krásne prázdne. Vynárajú sa prvé stĺpy: maličký, no fotogenický chrám Athény Niké z bieleho pentelského mramoru a o pár krokov za nimi sa otvorí pohľad na slávny Parthenón. V celých Aténach či v Grécku niet slávnejšej stavby ako práve Parthenón. Patril Athéne, ochrankyni mesta, a vdýchli mu dušu v priebehu 5.storočia pr.Kr., kedy sa dostal do rúk umelcom, akými boli Iktínos a Kallikratés, no génius tejto stavby bol Feidias, ktorý neskôr zhotovil aj slávnu sochu Dia Olympského. Bola tak fantastická, že sa prebojovala na zoznam 7 starovekých divov sveta! Ako Feidias napokon dopadol a kam sa stratili jeho výtvory z Akropole? To všetko si povieme priamo na mieste, priamo tu na Akropole, pretože počúvať staroveké príbehy na miestach, kde sa tvorili je zážitok, na aký nezabudnete. Parthenón si nepamätá vojská nebojácneho Xerxésa, ktorý v roku 480 pr.Kr. vypálil Atény, ale od svojho postavenia a dokončenia v roku 438 pr.Kr. si pamätá všetko, čo sa pod Akropolou aj priamo na nej odohralo. Parthenón videl, ako upadá grécka demokracia, pamätá si Rimanov, ktorí si na Atény aj helénsky svet robili už pridlho chúťky, pamätá si aj na to, ako sa odrazu zo sveta vytratili grécki aj rímski bohovia a nahradili ich kríže, ktoré sa začali objavovať na nových stavbách, no pamätá si aj polmesiace, Osmanov, sklad pušného prachu a benátsku loď, ktorá vystrelila do jej útrob. Tam pamäť Parthenónu končí, no neskôr sa prebral chrám k životu a dnes opäť ochotne rozpráva svoje príbehy! Nikoho tu niet! Žiadne davy, žiadna zápcha na ceste k chrámu. Nikto; takúto prázdnu Akropolu si človek ani len nevysníva. Kráčame jej rozpálenou cestičkou a ani za rohom nikto nie je. Strávime tu hodinu a za ten čas sa tu okrem nás vystrieda ani nie desať ľudí. Toto je luxusný zážitok, ktorý sa ešte stále zažiť dnes dá! Akropola je úžasné miesto. Celé Atény máte ako na dlani. Rozlievajú sa od zálivu, od prístavu v Pireu a už medzi oboma miestami nie je hranica, všetko splýva do jednej bielej, snehobielej kopy utkanej z domov či domčekov. Výškové budovy nekazia panorámu, a tak dokážu vyniknúť pahorky. Z jednej strany Fillopapos s pomníkom, odkiaľ je na Akropolu najkrajší výhľad v meste, a na strane opačnej Lykavittos, pripomínajúci pyramídu, na ktorom sa zaleskne malý biely kláštor sv.Juraja. Kedysi tu podľa povesti žili vlci, a tu si človek spomenie na Rím, jeho bájne založenie... Romulus, Remus, vlčica Rhea. Pavučina starovekej mytológie vystreľuje ďalšie vlákno. Krásne Karyatídy držia na svojom tele nádherný chrám Erechteion a sú symbolom ženskej krásy. Vedeli ste, že aj vo Viedni ich viete nájsť? Akropola je miesto, ktoré by mal každý človek zažiť na vlastnej koži a my sa sem koncom augusta vraciame. Tak čo, budeme spoločne odkrývať príbehy a tajomstvá starovekých Grékov priamo na tomto mieste?

25

11:18

jún

2020

Thajsko je naozaj také, ako sa to o ňom hovori – dokonalé! Viac o krajine

Thajsko je naozaj také, ako sa to o ňom hovori – dokonalé!

Zájazd Zadná India sa z väčšej časti týka Thajska, v jeho poslednej tretine sa prechádza Malajziou a graduje v Singapure. Bezpochyby jedna z najobľúbenejších dovolenkových destinácií pre cestovateľov z celého sveta. U mňa nebola medzi prvými navštívenými, napriek tomu som vedela, že ju zo zoznamu nemožno vynechať. Bála som sa enormného množstva turistov. Moja obava sa pričinením vyššej moci tentokrát nenaplnila, pretože začínajúci corona vírus asi väčšinu ľudí od cestovania odradil. A tak som si túto nádhernú krajinu vychutnala bez preplnených pamiatok, bez preplnených ulíc, vo veľkej pohode a zároveň veľmi intenzívne. Spolu s trinástimi odvážnymi spolucestovateľmi, ktorí tak, ako ja, verili v Bubo, že to dopadne dobre. Nenechali sme sa ovplyvniť tlakom situácie a užili sme si Thajsko od severu až na juh dokonale. A keď sa šírenie vírusu ukázalo byť nezastaviteľné, Bubo sa s nadhľadom postaralo o náš bezproblémový návrat domov. Isteže to bola výzva aj pre nášho mladého sprievodcu Jara Kondača, ktorý vedenie nášho zájazdu v týchto neštandardných podmienkach, spolu so svojím kolegom z druhej skupiny, zvládol vynikajúco. Umožnil nám užiť si každý deň a každý bod programu, akoby sa nič nedialo, ale my sme pritom kdesi vo vnútri cítili, že sa deje. Jarko sa venoval každému z nás jednotlivo s veľkou zodpovednosťou, obetavosťou, pochopením aj pre individuálne záujmy, profesionálne a zároveň priateľsky a dokázal tak svoje kvality a my všetci sme mu boli za to v každej chvíli vďační. Ďakujem, Jarko, že aj vďaka Tebe bolo moje spoznávanie Thajska plnohodnotné, ničím nerušené, veľmi príjemné. Rada by som vyzdvihla aj prirodzenú milotu a ústretovosť lokálneho partnera, šéfa penziónu na Krabi, jeho pohotovosť a ochotu postarať sa o náš dokonalý pobyt v tomto letovisku, ktoré mi pripadalo ako raj na Zemi. Je zjavné, že Bubo je v Ao Nangu doma. Slovenská vlajka v lobby, takmer vlastná masérňa vzdialená len pár minút chôdze, domácka atmosféra. Každý vie, že tyrkysové Andamanské more je priezračne čisté a príjemne teplé, pláže s jemným pieskom biele, že Thajci sú usmievaví a vážia si návštevníkov i cudzincov, že thajská kuchyňa je svetovo vychýrená, že thajské masáže sú blahodárne. Že Thajsko vie ponúknuť aj zážitky, ktoré by sa inde ťažko hľadali. Že okrem nespočetných stúp, ohromujúceho Bangkoku, kvalitných ciest, výborných nočných autobusov, flóry hýriacej farbami a vôňami sa tu dá zažiť aj veľa srandy, napríklad s majestátnymi slonmi. Veď do r. 1916 sa Thajsko nazývalo aj krajinou bieleho slona, čo súviselo s jeho bohatou históriou. Verte, že cmukaná pusa, ktorá pristane na vašom líci zo slonieho chobota je naozaj jedinečný zážitok. Ako aj kúpanie so slonmi v bahennom jazierku, ich kŕmenie, či trek na sloňom chrbte bambusovým lesom. No a keď ochutnáte jedlo, ktoré vám miestni sprievodcovia v okolí Chiang Mai pripravia na ohni v bambuse pod vodopádmi, v ktorých sa predtým osviežite, tak si poviete, že ste iba málokedy jedli niečo lepšie a autentickejšie. A to všetko bez davov turistov, samy v teplom objatí prírody a v spoločnosti perfektných Bubákov, ktorí cítia a myslia podobne ako vy. Možno nás tak zomklo práve to jednoduché ubytovanie v spoločnej izbe v severnom Thajsku, možno to bola aj corona. A možno aj náš sprievodca. A možno to, že Thajsko je skutočne dokonalé. Škoda, že sme tento zájazd nemohli dokončiť podľa plánu, iste aj Malajzia a Singapur by nás boli obohatili o nové zážitky a poznanie, ale ja som vďačná aj za to, že sme si v tejto situácii, keď sa už v nasledujúcej chvíli svet na pár mesiacov zastavil, dokázali vychutnať očarujúce Thajsko naplno. Vďaka skvelému sprievodcovi Jarkovi, vďaka najlepšej cestovke Bubo a vďaka najlepšej skupine spolucestovateľov, akú som na svojich cestách stretla. A na záver ešte: škoda, že sú dnes ľudia natoľko zaujatí správami o nebezpečnom víruse, že snáď ani nevedia pochopiť, že my sme sa počas nášho putovania JV Áziou mohli mať naozaj tak veľmi dobre.