O Masajoch, resp. ľuďoch Maasai, určite každý niečo počul, čítal, alebo videl v televízii dokument. Masajovia patria medzi najextravagantnejšie kmene v Keni a Tanzánii, a práve spôsob ich života je to, čo k nim priťahuje stále viac a viac zvedavcov z vyspelých krajín. Masajovia prišli do Kene, pravdepodobne, zhruba pred 500 rokmi, keď migrovali južným smerom z regiónu spodného Nílu niekde zo Sudánsko - Etiópskych hraníc cez jazero Turkana až do úrodnej oblasti priekopovej prepadliny na hraniciach Tanzánie. V 19. storočí si vyslúžili reputáciu silných a krutých bojovníkov, ktorí často podnikali invazívne výpady v skupinách až hlboko do susedných teritórií, aby kradli dobytok a vyberali poplatky z pobrežných obchodných karavanov. Počas koloniálnej éry Briti presťahovali, resp. vysťahovali, Masajov z ich pastvín do menej úrodného regiónu savany na juhu. Aj napriek tomu vo veľkom meradle dodržiavali svoj tradičný nomádsky spôsob života, pásli dobytok na obrovských územiach a žili v dočasných dedinkách (Manyattas) v okrúhlych chatrčiach oplotených pichľavým akáciovým plotom, ktorý slúžil ako ochrana proti divej zveri, samozrejme, aj proti levom. My s BUBO skupinou ideme takúto dedinu masajov navštíviť. Je samozrejmé, že vyberú od nás pri vstupe do dediny vstupné. Novodobí masajovia sú veľkí obchodníci, a preto požadujú od nás finančnú protihodnotu. Samozrejme, všetci ich chceme podporiť a zároveň dozvedieť sa viac o ich tajuplnom živote. Domáci Masaj Brian sa nás ujme a privíta nás vo svojej dedine. Na privítanie nám predvedú tri tance. Oslavný tanec, v ktorom bojovníci oslavujú výhru nad nepriateľom, alebo levom. Ženský tanec, pri oslave narodenia dieťaťa, a tradičný tanec masajských bojovníkov, ich cieľom je vyskočiť čo najvyššie do vzduchu. Kto vyskočí vyššie, je považovaný za silnejšieho a atraktívnejšieho alfa samca. Masajovia radi vyzývajú do "súboja", a tak vyzvali aj mňa. Nečakali však, že s mojou výškou 191 cm ich takmer všetkých v skokoch porazím. Podali mi ruku a skonštatovali, že bol by zo mňa dobrý bojovník :) Po vstupe do dedinky sa nachádzame na otvorenom priestranstve, niečo ako ich dedinské námestie, okolo ktorého majú svoje z hliny a blata zbúchané domčeky, ktoré na prvý pohľad ledva stoja. Toto priestranstvo využívajú cez deň ako hlavné miesto diania a cez noc sem, do stredu, naženú kravičky a kozy, aby boli chránené pred nepriateľmi. Pravdaže, toto "námestie" aj tak vyzerá ako by tam kravy spali, keďže všade sú samé obrovské kravince, a je nemožné sa im všetkým vyhnúť. Miestni muži nám ukážu ako zakladajú oheň iba za pomoci drievok a prezradia, že spodná časť, ktorá pustí uhlík, musí byť z tvrdého dreva a palička, ktorou trú o spodnú časť, musí byť z mäkkého dreva. Taktiež nám Brian vysvetľuje, že ich jedálniček pozostáva najmä z mlieka a krvi, ktorú berú z ich dobytka. Denne vypijú približne liter krvi, ktorú si riedia s mliekom a potom vypijú. Masajské bohatstvo sa nemeria v peniazoch, ale počtom dobytka. Tzn., že iba málokedy zabijú svoj dobytok. Masajovia sú predovšetkým pastieri a množstvo úrodných pozemkov, kde by mohli pestovať zeleninu a ovocie, radšej vymenili alebo predali za pastviny. Mäso z divých zvierat majú masajovia zakázané jesť, okrem byvola afrického a elanda - antilopy losej. Ideme sa pozrieť do jedného z príbytkov, ktoré sú viac ako len jednoduché. Pre našinca je nepredstaviteľné tam stráviť čo i len jednu noc, a oni nám o tom rozprávajú ako o veľmi kvalitnom ubytovaní. Je krásne vidieť rozdiely, ktoré medzi ľuďmi vytvoril systém, v ktorom dnes žijeme. Popritom, ako nám Brian ukazoval svoje obydlie, rozprával, ako sú mladí masajskí chlapci zasväcovaní do úlohy bojovníkov (Moran). Ich povinnosťou je dozerať na dobytok a ochraňovať ho pred nepriateľmi. Majú striktné zákazy, medzi ktoré patrí aj zákaz sobáša a konzumácie alkoholu až pokým nedospejú a nestanú sa tzv. Eunoto, teda starší, resp. dospelí. Ženy sa zasa od mladého veku učia variť, starať sa o domácnosť a najmä, ako postaviť dom. Medzi masajmi pretrváva polygamia, čiže mnohoženstvo, no iba "bohatý" bojovník alebo náčelník si môže dovoliť 10 žien. Každá žena si však musí postaviť svoj dom, v ktorom býva separátne so svojím dieťaťom, a pravidelne ju chodí manžel navštevovať. Ďalšou, už takmer poslednou vecou, ktorú nám masajovia chceli ukázať, je ich zručnosť. Predstavili nám miestneho kováča, ktorý vyrába železné predmety, hroty, oštepy a zároveň aj rôzne suveníry; a vlastne všetko, čo je spojené so železom a kutím. Kováč sa nám pochválil, že nástroj, ktorým kuje, mu venoval jeho otec, ktorý ho dostal od svojho otca, a ten od svojho otca. Tento nástroj má životnosť viac než 150 rokov, na čo je veľmi hrdý. Po vyčerpávajúcej prednáške o masajskej kultúre nastal čas pozrieť si ich nádherné suveníry, ktoré sme si zakúpili, a tak ich finančne aj podporili. Treba však dobre cenu vyjednať, nakoľko ich prvotná cena za magnetku môže byť kľudne aj 30USD, a nakoniec ju spustia na 5USD. Sú to obchodníci a nás bielych vidia všetci ako bohatých ľudí, tak sa snažia vyťažiť z nás čo najviac. My však radi pomôžeme, hlavne kúpou ich ručne vyrobených farebných korálkových náhrdelníkov alebo náramkov. Pre Masajov majú farby rôzne významy, a aj keď sa niekedy význam farieb môže líšiť od regiónu, tak všeobecne predstavujú: čierna symbolizuje dážď, oranžová zobrazuje dúhu, svetlomodrá vodu, zlatá je symbolom spodných vôd, žltá je jednoznačne slnko, červená znamená krv alebo odvahu, tmavomodrá je vykresľovaná ako boh, biela znamená mier a zelená, jedna z najdôležitejších farieb, znamená život. Ak je voda, tak sú aj zelené pastviny a šťastné kravičky, teda šťastní Masajovia. Vidieť tento život z bezprostrednej blízkosti nenahradí ani ten najlepší dokument na svete a opäť tu platí pravidlo, radšej raz vidieť a zažiť, ako stokrát počuť. My sa osobne lúčime s obyvateľmi tejto dedinky a ďakujeme im, že nám ukázali zákulisie ich jednoduchého, no v našich očiach drsného života.
Vstávame do slnečného dňa a dnes máme pred sebou prehliadku Národného parku Everglades na Floride v Miami. Je 8 hodín ráno a my plný očakávania sadáme do auta a vyrážame smer Everglades. Brány parku sa otvárajú o 9 a naša BUBO skupinka chce byť medzi prvými a užiť si ničím nerušenú prehliadku. Podarilo sa, je tu iba naša skupinka a ďalšie dve autá. Kupujeme lístky a vyrážame na plavbu vznášadlom po močariskách tohto úžasného parku, kde ako na jedinom mieste na svete spolu žijú aligátory a krokodíly. V tomto 3. najväčsom parku v USA po Death Valley a Yellowstone, rozprestierajúci sa na rozlohe 6 100 kilometrov štvorcových žije viac ako 26 druhov hadov, 22 druhov vtákov, 38 druhov rýb a korytnačiek, viac ako 150 druhov hmyzu.
Po krátkej inštruktáži, čo nás čaká počas plavby po Everglades vyrážame loviť zážitky. Plavíme sa po nádhernej pomalo tečúcej rieke, ktorá za deň pretečie, iba približne 1,6 km a 80% parku tvorí tráva, ktorá umožňuje život v tejto oblasti. Spomínaná tráva vie byť pre človeka veľmi nebezpečná, aj keď na pohľad nevyzerá, je veľmi ostrá a dokáže ľahko porezať, dokonca jej nerobí problém rozrezať riflové nohavice. Ako sa ďalej plavíme môžeme pozorovať nádherné vtáctvo, rastliny, ryby a korytnačky. Naším cieľom bolo zazrieť aligátora vo voľnej prírode, čo sa nám počas plavby nepodarilo, pretože bolo až príliš teplo a aligátory sa chladili na dne rieky, kde vydržia stráviť až 50 minút bez nadýchnutia. Aj keď sme na plavbe nezazreli aligátora sme nadšení a pokračujeme ďalej v programne Everglades, kde o 9.45 začína prehliadke aligátorov a krokodílov na farme. My však ešte máme čas a ideme sa poprechádzať po parku. Každý z nás si túži domov priniesť fotku aligátora a tak kráčame smerom k farme, kde za plotom môžeme vidieť aligátory počas odpočinku. Nadšene si fotíme aligátorov a kocháme sa okolitou prírodou, ako si tak kráčame po chodníku vedľa rieky späť na náš program a fotíme si spoza plotu posledné fotky aligátorov, sa na nás z opačnej strany chodníka upreným pohľadom pozerá aligátor medzi, ktorým nás už nedelí žiadny plot. Pri tejto situácií nám trochu zbledli tváre a poskočil tep ale urobili sme vytúžené fotky voľného aligátora, ktorý bol od nás pár metrov a mierne sme pobehli na náš program.
Avšak nemusíte sa ničoho báť tieto aligátory sú tu pod dohľadom skúsených pracovníkov, zvyknuté na ľudí.
