Čakajte prosím...

Fórum

9988 príspevkov

13

11:49

jan

2019

Chrám hodný bohov

Chrám hodný bohov

Dnešný deň začína veľmi skoro ráno, ešte za tmy, a považujeme ho za vyvrcholenie nášho programu. O 5 hodine rannej odchádzame z hotela a smerujeme k bránam dávno strateného mesta v džungli, Angkoru. Po zhruba 20-tich minútach sme na hlavnej bráne, kde musíme vystúpiť z autobusa a ešte, ako také mátohy, sa musíme nechať odfotiť predajcami lístkov do areálu. Je to kvôli tomu, aby sa lístky nefalšovali a neposúvali z osoby na osobu. Každý si dávame na krk lístok v nepremokavom puzdre, ktorý dnes budeme potrebovať do každej sekcie chrámového mesta. Pre silvestrovskú BUBO skupinu bol toto jeden z najočakávanejších dní zájazdu, pretože veľkoleposť samotného chrámu sa ani nedá vysloviť, treba ho len zažiť. Angkor bola Khmérska ríša, ktorá sa na kambodžskej planine objavila v 9. storočí. Rozkvitala najmä za vlády kráľa Suryavarmana II. a Jayavarmana VII. a práve ten druhý je považovaný za "boha-kráľa" krajiny Kampuchea, teda bývalá Kambodža. Po páde ríše v 15. storočí sa hlavné mesto krajiny presťahovalo do terajšieho hlavného mesta Phnom Pénh a Angkor stratil svoju dôležitosť až tak, že dlhé roky o ňom vonkajší svet absolútne netušil. My však pokračujeme za brány mesta a svietime si pod nohy, aby sme sa nepotkli na niektorom z kameňov. Východ slnka máme v BUBO oveľa radšej ako západ, a to z viacerých dôvodov. Po prvé - vyhliadka na chrám Angkor Wat nie je enormne preplnená čínskymi turistami, cez ktorých sa mnohokrát ani nedá nič odfotiť. Po druhé, ráno je teplotne oveľa príjemnejšie a človek si dokáže vychutnať pohľady bez toho, aby sa piekol na slnku a potil. Po tretie, vychádzajúce slnko po pravej strane chrámu vytvára neskutočné pohľady na chrám odrážajúci sa v jazierkach pred ním a keď sú ešte aj ranné oblaky, tak vytvárajú krásne farebné pozadie. Takmer hodinu sme si tu dali rozchod a 20 minút po východe slnka sme sa stretli na moste pred chrámom. Do chrámu vchádzame cez Gopuru, bohato ornamentové vchodové dvere s vežami. Gopury sú jednou z hlavných charakteristických čŕt Khmérskej kultúry a architektúry. Samotný Angkor Wat je obklopený obdĺžnikovým múrom vysokým 4,5 metra a s plochou 1000 x 800 metrov. Hneď za ním je pás otvorenej zeme a celú plochu obklopuje 190m široká priekopa symbolizujúca more. Do chrámu sa dá dostať iba východnou alebo západnou bránou, my sme si na vstup zvolili tú západnú. Chrám má 3 úrovne a je vybudovaný na terase nad mestom, aby pripomínal vrch a mal symbolizovať hinduistickú posvätnú horu Meru. Centrálna časť má 5 veží usporiadaných tak, že 4 veže sú v rohoch a 1 v strede (tvar zvaný Quincunx). V strednej časti sa s BUBO skupinou postavíme do radu na hlavnú vežu, ktorá má od zeme po terasu 37 metrov. Hinduizmus má 37 nebies a 32 pekiel, takže metráž na tejto stavbe nie je žiadna náhoda. Nie je náhoda ani to, že kráľ Suryavarman II. chrám staval presne 37 rokov. Práce na stavbe trvali od roku 1113 do roku 1150. On sám nechal chrám zasvätiť bohu Vishnu, ktorý je po bohu Shiva najvyšším v hinduistickom náboženstve. Veril, že ak by chrám nebol majestátny, veľkolepý, luxusný a všetky superlatívy, ktoré si viete predstaviť, tak Vishnu by sa na neho mohol uraziť. Ostatní však tvrdia, že kráľ si pre seba staval hrobku, v ktorej bude a aj je pochovaný. To by možno aj vysvetľovalo, prečo je chrám orientovaný na západ a niektoré basreliéfy sú usporiadané v protismere hodinových ručičiek. Všetko je však len otázkou diskusie súčasných vedcov a archeológov. My sme už vyšľapali po strmých schodoch hore na vežu a fotoaparáty sa nám žhavia, nakoľko nevieme čo skôr fotiť. Krásne basreliéfy zobrazujúce božstvo, tanečníčky Apsara a hinduistickí bohovia nás nútia zamýšľať sa nad geniálnosťou stavbárov tej doby, ktorí, pomocou tak primitívnych nástrojov, vysekali najkrajší hinduistický chrám na svete. Nehovoriac o tom, že pieskovec, ktorý použili na stavbu, museli prepravovať na pltiach po rieke Siem Reap z pohoria Kulen, čo im trvalo 40 rokov, čiže relatívne krátky čas, ak prihliadneme na vtedajšiu techniku. Celá stavba si vyžiadala viac ako 5 miliónov ton pieskovca, čo je takmer rovnaké množstvo, aké má Chefrénova pyramída v Egypte. Úžasné !!! Dĺžka času, ktorý môžu turisti stráviť hore na veži je 15 minút, takto to je úradmi limitované, aby sa ľudia stihli striedať, no naša skupinka bola tak fascinovaná, že sme limit prekročili o viac ako 10 minút. Vysvetlili sme si príbeh "Čerenia oceána mlieka", ktorý je celý zobrazený na basreliéfoch vonkajšej steny hradieb Angkor Watu. Príbeh zobrazuje scénu 92 dobrých bohov (Divas) a 88 démonov (Asuras), ktorí ťahajú hada Naga, aby získali elixír večnosti. Pre nás je momentálne elixír večnosti nadšenosť z prítomnosti v najväčšom chráme Khmérov, v najväčšom chrámovom meste na svete. Po historických výkladoch nechávam voľný priestor na osobné užitie si nádhery tohto chrámu a trvalé zvečnenie spomienok, ktoré každému účastníkovi BUBO zájazdu zostanú v pamäti až do smrti. Máme to! Máme splnený sen, po ktorom sme túžili už vyše 30 rokov, prezradili mi Majka s Renátou. Angkor Wat patrí medzi najkrajšie hinduistické chrámy a stavby na svete, aké s nami môžete vidieť. Neváhajte teda a poďte aj Vy spoznať tajomnú kultúru a históriu Khmérskej ríše na zájazde Vietnam, Kambodža.  

M

Marek Melúch z BUBO

12

15:10

jan

2019

Naša thajská BUBO rodina

Naša thajská BUBO rodina

Zážitky môžu byť rôzne. Môžu to byť fascinujúce miesta, mimoriadne udalosti, výborné jedlá, ale napríklad aj zaujímavé osobnosti. Nenájdeme ich na každom kroku, ale keď ich objavíme tak sa ich vždy pevne držíme. A práve jednu takúto zážitkovú osobnosť máme v talóne v najznámejšom thajskom letovisku, Krabi, Jeho občianske meno je Somruch, ale všetci kto s nami za posledných 15 rokov Thajsko navštívili ho poznajú pod menom Mr. Big. A nepoznajú ho len naši klienti. Keď sa spomenie jeho meno, tak každý, kto pozná miestne pomery zbystrí. Vlastní niekoľko hotelov a lodí a má vlastnú cestovnú kanceláriu. Je uznávaným podnikateľom a jeho meno doslova otvára dvere. Bolí Vás zub? Zajtra príde najznámejší zubár provincie, o 11tej máte vyšetrenie. Blíži sa tropická búrka? Máme informácie o jej pohybe priamo z ministerstva vnútra. Stratili ste telefón? Policajný kapitán volá priamo Bigovi. Proste vybaví všetko možné a aj pár vecí, ktoré možné nie sú. To sú všetko praktické prednosti, ale to by nestačilo aby nám tak neoddeliteľne prirástol k srdcu. Najlepší je nie, keď sa naťahuje s veliteľom prístavu aby nám pustili na výlet loď aj keď iných pustiť nechcú, ale keď dofrčí na svojom skútri na našu rodinnú základňu a začne sa všetkým venovať. „Ooo, doctor, doctor, I bring medicine“ (Oooo, som doktor, doktor, prinesiem lieky), vraví jednoducho angličtinou Big a pred Jara s oškretým kolenom postaví fľašu whisky. „To je pekná baba“ hovorí lámavou slovenčinou a ukazuje na okoloidúce thajské dievčatá a tľapká pritom Joža po ramene. Najpamätnejšie sú možno ale hudobné vystúpenia spojené s koordinovanými chorálmi „ó Macejko“ v slovensko-thajskej angličtine. V skratke ázijsko-slovenský mix aký nezažijete snáď nikde inde. Mr. Big je jednoducho našou predĺženou rukou v Thajsku a za 15 rokov spolupráce sa stal nie len našim partnerom a kamarátom, ale doslova našou thajskou rodinnou, na ktorú sa môžeme spoľahnúť v tom dobrom aj v zlom a bez ktorej si naše pôsobenie v krajine úsmevov ani nevieme predstaviť!  

T

Tomáš Kubuš a Samuel Klc z Bubo

11

03:04

jan

2019

Krabi a Smaragdové jazierko

Krabi a Smaragdové jazierko

Thajské Krabi má toľko miest, že vás zamestnajú pokojne aj na 2 či 3 týždne. Vozíme sa loďkami po opustených ostrovoch, šnorchľujeme, jazdíme kajakmi v mangrovníkových lesoch a môžete tu ísť aj na kurz varenia dokonalých thajských jedál, navštevovať chrámy či iné zaujímavosti. My sme sa tentokrát trochu netradične vybrali k smaragdovým jazierkam Emerald Pools. Média boli plné tropickej búrky Pabuk, ktorá sa nás takpovediac (okrem dažďu) netýkala, ale Thajci obmedzili plavby loďkami a tak sme vymysleli únik zo sveta do divočiny. Smaragdové jazierka Emerald Pools sú len cca hodinku cesty od Ao Nangu, kde je náš druhý domov. Odrazu sa ocitnete v strede ničoho a po dobrom thajskom obede sa vydáme naprieč novým zážitkom. Kráčame cestičkou a spoločnosť nám robia len neviditeľné cikády. Neskutočne dokážu zvyšovať frekvenciu až má človek pocit, akoby sa v lese preháňali motorové píly. Konečne je tu! Šup do plaviek a do vody. Veľké jazierko obklopené lesom, kde tu sa potôčiky vody predbiehajú medzi kmeňmi stromov a do toho sa kúpeme v príjemnej vode. Takto si média tropickú búrku Pabuk asi nepredstavovali. Krabi sa vlastne ani netýkala, preto sme hneď domov poslali video, aby si každý mohol pozrieť, že sa u nás nič nedialo. Mnohí sa v jazierku vybláznili a zostal čas aj na prechádzku k Blue Pool, teda k modrému jazierku. To je najkrajším bodom celej oblasti. Predstavte si, že kráčate lesom a prebíjate sa tropickým vlhkom, prekročíte niekoľko obrovských koreňových systémov a odrazu stojíte zoči voči jazierku tak krásnemu až si pretriete oči či je skutočné. Tie odtiene modrej, čistej, krásnej modrej až tyrkysovej sú ako z plátna. Tu sa našťastie nesmie kúpať a tak ho môžete len pozorovať. Thajská príroda je u nás stále tak neznáma! Okúpaní sa cestou nazad zastavíme pri známom Tiger Cave Temple, teda pri Tigrom chráme, kde nájdete jaskyne so sochami tigrov, no najväčším lákadlom je schodisko, ktoré vedie na vrchol kopca až k malej svätyni. Hore vedie „len“ 1237 schodov a tak sa mnohým zatočila hlava, no našli sa aj tí, čo si to poctivo odšliapali tam aj nazad a užili si výhľad na exotické Krabi. Zážitky tu ležia všade, stačí len prísť, vziať ich, pochopiť a užiť si ich. Večer sme už zaspávali v Ao Nangu po skvelom streetfoode v podobe morských plodov, grilovaných rýb a iných dobrôt. O chvíľku vyrážame znovu, tak sa pridajte!  

T

Tomáš Kubuš a Samuel Kĺč, BUBO

03

09:45

jan

2019

Silvester v exotike

Silvester v exotike

Silvester v šľapkách a tričku? Áno, aj tento zážitok sme ulovili na Srí Lanke. Už stretnutie na letisku v Kolombe predznamenávalo že tento zájazd bude stáť za to. Usmiati milovníci tepla sa hneď po pristátí poprezliekali z teplých zimných búnd do kraťasov a tričiek a vyrazili sme na poznávaciu časť nášho výletu. Lahodné miestne banány a prípitok arrackom - lokálnou pálenkou z kvetov kokosovej palmy, ako prvý kontakt s krajinou ešte viac umocnili dobrú náladu. Posvätný strom Bódhi, ktorý pochádza z Indie, priamo zo stromu, pod ktorým Siddharta Gautama kedysi meditoval, dosiahol osvietenie a stal sa Budhom, chrámy starovekých kráľov Srí Lanky, večne usmiati domorodci ochotní kedykoľvek pomôcť, chutné miestne ovocie, vynikajúca aj keď často pikantná strava, výhľady zo starobylej Sigiriye, čajové plantáže a najlepší čaj, opice, slony, hodváb, drahokamy.. Koniec roka ako z rozprávky. Po poznávacej časti prišiel zaslúžený oddych pod palmami, na slnkom zaliatych srílanských plážach. Kým my chceme do nového roka vstúpiť opálení a na lehátkach chytáme bronz, domáci sa intenzívne chystajú na polnočný ohňostroj. Po vynikajúcej večeri a pár drinkoch prichádza moment na ktorý všetci netrpezlivo čakáme. Odrátavanie sekúnd starého roka a vítanie toho nového za sprievodu bohatej “fireshow” ako ju volajú domáci. Príjemný pocit, keď si toto všetko môžete vychutnať vonku na terase, v letnom oblečení. Prvé dni nového roka pokračujeme v tom, čo sme začali ešte v tom minulom - tvrdo pracujeme na tom aby sme si domov odniesli okrem ulovených zážitkov aj peknú bronzovú farbu. Ešte sa pár krát hodíme do vĺn príjemne teplého mora a spokojní môžeme letieť domov. Srí Lanka ani na Silvestra nesklamala, kam pôjdeme o rok?  

Silvester v exotike

Martin Ferenčík

29

13:42

dec

2018

Tequila z Jalisca, mezcal z Oaxacy a GIN Z YUCATANU!

Tequila z Jalisca, mezcal z Oaxacy a GIN Z YUCATANU!

Tequilu všetci poznajú, mezcal za ňou nijako nezaostáva...no keď budete najbližšie v juhovýchodnom cípe Mexika, na Yucatánskom polostrove (kde leží jeden z novodobých divov sveta Chichen Itza a Cancún) a budete chcieť ochutnať niečo, čo bude reprezentovať túto oblasť, neváhajte siahnuť aj po niečom novom! Hľadajte Katun! Miestny liehovar vyprodukuje 130 l nového ginu denne. Jeho príbeh sa točí okolo mena Roberto Brinkman Camara, ktorý svoje skúsenosti získal v istom liehovare na mezcal. Keď sa po niekoľkých rokoch vrátil domov na Yucatán, vytvoril výnimočný gin reprezentujúci všetky chute Yucatanu. Len čo sa ráno zobudí vo svojej hojdacej sieti, ponáhľa sa do Conkalu, aby sa pustil do práce. Ingrediencie do ginu pestuje doma a v roku 2018 predal už 4500 fliaš. Výsledkom jeho snáh je teda Katun, prvý yucatánsky gin, dostupný zatiaľ iba v Mexiku. Jeho logo zobrazuje hlavné elementy Mexika. Mayské legendy, posvätný strom ceiba, iguanu a jaguara. Za jednu fľašku dáte 31 USD. Salud!  

D

Daniela Mihaldova

27

02:26

dec

2018

Vitajte v Patagónii

Vitajte v Patagónii

Prichádzame do El Calafate. Patagóniu ponúkame v BUBO už dlho a program máme dobre prepracovaný. Je to krásny kus zeme, ktorý sa nachádza na juhu Argentíny a Chile. Jeden zo štyroch argentínskych regiónov, ktorý je síce najväčší (930 tisíc km²), ale zároveň najmenej osídlený. Celý argentínsky región Patagónia má iba niečo vyše 2,3 milióna obyvateľov. To je iba 2,5 človeka na km². Ale ak chcete vidieť panenskú prírodu, ktorá ešte nie je vo veľkom objavená turistami, poďte do Patagónie. Príjemný let z Európy priamo do Buenos Aires. Tu počkáme na ďalší let a letíme ďalšie tri hodiny priamo do mestečka El Calafate. Dostalo názov podľa sladkých plodov, ktoré tu v okolí rastú a stali sa vďačným artiklom. Pristávame na letisku blízko najväčšieho z patagónskych jazier na juhu a tiež jedného z najhlbších, Lago Argentino. Presun do El Calafate, ktoré Vám bude pripomínať alpské, alebo iné malebné mestečká. Moje slová sa potvrdia už po prvej prechádzke, ktorú si po meste urobíme. Vďaka jazeru dýchame výborný vzduch, pri ktorom máme pocit, že sme vo výške aspoň 1500 mnm, my sme však iba vo výške cca 200 m. Ochutnávame doslova povinnú zmrzlinu z plodu Calafate. Na hlavnej ulici nájdete všetko potrebné: zmenárne, potraviny, reštaurácie, ktoré ponúkajú aj najznámejšiu špecialitu - Cordero Patagónes al disco( jahňa pripravené v špeciálnej panvici), výbavu do hôr aj rôzne suveníry. Všetci sa už tešíme na Perito Moreno, známy ľadovec, ktorý pomaly postupuje na polostrov, ktorý na nachádza oproti nemu a raz za cca dva roky sa zrúti, z čoho je vždy úžasne divadlo. Vyrážame smer Národný Park Los Glaciares, približne 80 km od El Calafate. Po vstupe do NP prechádzame ešte poslednými zákrutami a zrazu sa Perito pred nami objaví. Po prvých dych berúcich fotkách prichádzame do prístavu. “Grupo BUBO”, už nás tu poznajú. Nastupujeme na loď a ideme si túto nádheru pozrieť z blízka. Loď sa dostane do blízkosti na iba približne 300 m. Pozeráme na 50 m vysokú stenu ľadu pred nami a nestačíme fotiť. Ľadovec je, okrem iného, známy aj tým, že každú chvíľu, nečakane, odpadne kus ľadu. Vyhlasujem súťaž o BUBO tričko, kto najkrajšie zachytí padajúce kusy. Nie je to ľahká úloha, ale naši klienti sa do toho s chuťou pustili. Plavba trvá vyše hodiny a tak majú dosť času. Vidieť tento ľadovec doslova v akcii je zážitok - a tie my lovíme. Ale ďalší nás ešte len čaká. Pomaličky sa vraciame do prístavu a narážame na problém - doslova narážame. Cestu nám totiž zatarasili ľadové kryhy. Aj miestni guidi mi hovoria, že toto tu ešte nezažili. Z brehu nás pozorujú ďalší záujemcovia o plavbu a sledujú naše zúfalé pokusy dostať sa k mólu. Neostáva nám nič iné ako ľadové kusy našou loďou odtiahnuť.. postupne sa vraciame, členovia posádky hádžu laná a odťahujú jednotlivé kusy. Tak ako povedal Hannibal “cestu si nájdem alebo spravím”, sme si cestu doslova spravili a v poriadku sme vystúpili z lode. Sme nadšení! Máme na zozname ďalší neobvyklý zážitok, ktorý sa neopakuje každý deň. No a my pokračujeme. Sledujte instastories aj z tejto cesty na @bubotravelagency Foto: Odťahovanie ľadovca v akcii. Ľ.Kučera.  

Vitajte v Patagónii

Ľubor Kučera, BUBO

20

22:23

dec

2018

Noc na cintoríne

Noc na cintoríne

Taxikár nás doviezol tak blízko, ako sa len dalo a my sme potom museli prejsť peši “len” 200 metrov cez zablatené pole, aby sme sa dostali k cintorínu. Nevedeli sme presne kam ideme, jediným spôsobom ako vidieť na cestu bolo svietiť si s našimi telefónmi, žiadni ľudia okolo nás a my sme išli uprostred noci NA CINTORÍN! Áno, aj ja som sa tu už trochu bála… Jediné, čo ma ukľudňovalo bola vôňa jedla a hudba, ktorá prichádzala z druhej strany (myslím z druhej strany poľa, nie z druhého sveta). Keby som teraz povedala, že som bola prekvapená, keď sme dorazili, asi by to nebola pravda. Totiž, chvíľu som nechápala vôbec nič z toho, čo som videla – obrovské množstvo ľudí mladých aj starých, bohatých aj chudobných, živých a pravdepodobne aj mŕtvych, ktorí sa prišli spoločne zabaviť. Hroby sú vyzdobené kvetmi a ich lupeňmi, farebným pieskom a sviečkami. Rodiny sedia okolo, babičky vo vyšívaných krojoch naberajú na taniere jedlo svojim deťom, vnúčatám a pravnúčatám, ktoré sú poobliekané ako malé Katrinky (alebo strašidlá, spidermani a supermani). Ľudia rozprávajú vtipné príhody zo života tých, nad ktorými hrobmi sedia. Vzadu v rohu sedí vždy rodina, ktorá na náhrobnom kameni hrá domino a popíja pri tom mezcal. Povedali mi, že ho ani nehrajú preto, že by ich to tak veľmi bavilo, ale preto, že to bol obľúbený koníček ich otca. Hudobníci mariachi majú veľmi veľa práce, keďže každá rodina si ich volá práve k ich hrobom, aby tam zanôtili práve ich najobľúbenejšiu skladbu. Nie tie smutné, ktoré každého donútia plakať, skôr tie, ktoré strhávajú do tanca. A áno, oni tam dokonca aj tancujú.  

Noc na cintoríne

Petra Kovacova z BUBO

20

21:15

dec

2018

Dabbawala, nosiči obedov

Dabbawala, nosiči obedov

V Indii si človek hovorí, že tu už ho nemôže nič prekvapiť a predsa sa vždy niečo nájde. Nosiči obedov Dabbawala sú unikátom, ktorý nájdete iba v najväčšom indickom meste Bombay. Je to združenie asi 5000 mužov, ktorí vždy doobeda vyzdvihnú balíček s domácim jedlom od indickej manželky a presne načas ho dopravia jej manželovi do kancelárie alebo továrne, aby si mužík aj v práci mohol pochutnať na teplom obede. Celé to vzniklo, keď do Bombaya začali prichádzať prisťahovalci z okolia za prácou. Často bývali na okrajoch mesta, ale pracovali v centre. Každý deň teda ženy navarili obed a odniesli ho mužom do práce. Lenže časom si niekto všimol, že aj 5-10 žien z jedného domu ide do mesta tým istým smerom. A tak tento všímavý človek navrhol ženám, že ak mu budú celý mesiac variť jedlo zdarma, on im tie obedy do mesta odnesie. Dnes sa za služby Dabbawalu už platí peniazmi, mesiac donášky obedov, 6 krát v týždni, stojí 1000 rupií, teda necelých 13 eur. Dabbawala vyzdvihne obed doma a prepravuje sa buď na bicykli, pešo alebo pomocou vlakov a autobusov. Je určených niekoľko výmenných miest, kde sa Dabbawalovia stretávajú a odovzdávajú si obedáre. Na takom mieste zásielku preberie iný Dabbawala a ide s ňou ďalší kus cesty. Adresu doručenia vyčítajú zo značiek napísaných na obedároch. Tento systém značenia je unikátny a tajný, pomocou niekoľkých znakov rozpoznajú presnú adresu kam obed odniesť a tiež miesto, kde musia potom prázdny obedár vrátiť. Väčšina nosičov je negramotná a vedia prečítať len tých pár značiek, čo majú napísané na zásielke. Napriek tomu počet chýb, čo robia, je absolútne minimálny. Zásielka dorazí na nesprávne miesto len raz za dva mesiace. Keď si zoberieme, že každý deň dopravia až 200 000 obedov, také minimálne chyby sú naozaj obdivuhodné. Napriek tomu, že v Indii takmer nič nefunguje načas, Dabbawalovia vždy svoje obedy dopravia bez omeškania. Traduje sa príbeh o tom, ako britský princ Charles prišiel do Bombay a chcel sa stretnúť s Dabbawalom. Prišiel na miesto, kde si odovzdávajú obedáre, presne v daný čas a čakal. Keď sa objavil prvý Dabbawala, princ Charles ho oslovil a požiadal, či by s ním mohol spraviť rozhovor. Dabbawala mu odvetil, že nie, teraz nemá čas, musí doručiť obed. Všetci boli samozrejme šokovaní jeho drzosťou. „Vieš ty vôbec, s kým hovoríš? Toto je britský princ Charles“, snažili sa ho priviesť k rozumu. Dabbawala na neho pozrel a odvetil „Mne je jedno aký princ to je, môj princ čaká na svoj obed a ja mu ho musím doručiť včas. Keď so mnou chce hovoriť, nech počká, za pol hodinu som späť“. A Charles vraj naozaj počkal.  

Dabbawala, nosiči obedov

Katarína Líšková ml. z BUBO

20

19:30

dec

2018

Pol Sambol

Pol Sambol

Srí Lanka je známa svojou vynikajúcou kuchyňou. Hovorí sa ,že miestni obyvatelia jedia tri krát denne. Na raňajky majú kari s ryžou, na obed kari s ryžou a na večeru, aby mali trošku zmenu, si dajú ryžu s kari. Nám by sa takéto stravovanie mohlo zdať príliš jednotvárne, ale Srí lanské kari je tak rôznorodé, že aj keby ho jete celý rok, každé vaše jedlo by pozostávalo z iných surovín. Nie je to len kari a ryža, ale aj rôzne prílohy, ochucovadlá, ktoré jedlu dodávajú vždy inú chuť. Jedno z najobľúbenejších ochucovadiel je Pol Sambol. Na prípravu je veľmi jednoduchý a pani Hiruni, domáca v rodine, kam chodíme na obed, nás vždy rada naučí, ako na to. Takže najskôr si otvoríme kokosový orech a vyškriabeme z neho dužinu. Dostaneme teda niečo ako čerstvý, strúhaný kokos. V mažiari rozdrvíme čili papričky, s nakrájanou cibuľkou a soľou, až kým nám z toho nevznikne červená pasta. Do tejto pasty potom vmiešame náš nastrúhaný kokos a celé to pokvapkáme citrónovou šťavou. Kokos sa nám zafarbí načerveno, sýtosť farby záleží na tom, ako máte radi štipľavé a teda koľko čili dáte. Hotovo. Pol Sambol podávame ako prílohu k akémukoľvek jedlu. Určite by bol chutný aj k rezňu.  

Pol Sambol

Katarína Líšková ml. z BUBO

20

09:19

dec

2018

Tequila rekord

Tequila rekord

Keď sa povie Mexiko, väčšinu ľudí napadne ako prvé tequila. A o tequile sa v Mexiku v dnešných dňoch naozaj aj veľa hovorí. Podaril sa im totižto ďalší rekord. Medzi januárom a novembrom 2018 exportovali do zahraničia rekordných 209,7 miliónov litrov (najväčší odberateľ je USA = cca 80% exportu mieri tam). Agávy tam teda rastie viac než dosť. Podľa čísel si v roku 2018 vyprodukovali 300 miliónov litrov tohto nápoja. Snívate o Mexiku? Zaslúžite si pohárik, dva, niekde na pláži? Pridajte sa k našim Lovcom zážitkov! Odchádzame 25. januára, 8. februára, 22. februára, 23. marca aj 8. apríla. Čiže prvých päť novoročných termínov zájazdu Mexiko veľký okruh odchádza a ďalšie sa postupne napĺňajú. Tešíme sa na Vás!  

D

Daniela Mihaldova, BUBO

13

08:41

dec

2018

Najvyššia hora na svete s najkrajším hviezdnym nebom

Najvyššia hora na svete s najkrajším hviezdnym nebom

Z Mikronézie prelietame do poslednej destinácie leteckého spojenia "the Island Hopper" od United Airlines na linke Guam-Chuuk-Pohnpei-Kwajalein-Majuro-Honolulu. Na ostrove Oahu čakáme iba dve hodiny na ďalší let na jeden z ôsmych hlavných ostrovov Havaja, na ostrov island of Hawaiʻi. Z Oahu na island of Hawaiʻi letíme s havajskými aerolinkami a dĺžka letu je iba 45 minút. Pristávame v meste Kona, kde si okamžite berieme auto, s ktorým si budeme môcť prejsť tie najzaujímavejšie miesta tohto vulkanického ostrova. Začneme rannou kávičkou na farme v oblasti Kona, ktorá je slávna svojou kávou. Havaj je jeden z mála amerických štátov, kde sa pestuje káva. Tá tu má ideálne podmienky na rast, v pôde sú vzácne sopečné minerály, slnko tu nie je až tak silné a takmer každý deň sú tu jemné zrážky. Navyše, kávy v tejto oblasti je málo a preto je tak vzácna. Po rannej kávičke pokračujeme do parku s typickom havajským menom - Pu'uhonua O Hōnaunau. Je to historické miesto, kde mohli tí, ktorí porušili Kapu (bola to "havajská ústava" o tom čo sa mohlo a čo nie) a boli odsúdení na smrť, nájsť svoju ochranu. Bolo to neutrálne miesto. Sú tam ukážky rôznych predmetov, ktoré používali pôvodní obyvatelia napr. kanoe, siete na ryby, sochy tiki, ktoré často krát symbolizovali náčelníkov a rôznych ochrancov. Poobede si berieme všetky teplé veci, ktoré so sebou máme a vyrážame na najvyššiu horu na svete. Mauna Kea má nadmorskú výšku 4207 metrov nad morom, keď k nej prirátame ale zvyšných 5000 metrov, ktoré sa nachádzajú pod hladinou oceánu, tak ide naozaj o jednu z najvyšších hôr na svete. Havaj je 50. štátom USA od roku 1959. Aj vďaka tomu bude viesť až na samotný vrch asfaltová cesta, toto je jednoducho americký štandard. Po ceste nemôžme zabudnúť dotankovať, lebo až na vrch nie je žiadna pumpa a trasa od nášho hotela na vrch neaktívnej sopky a späť je cca 250 km strmej cesty z nadmorskej výšky pár metrov až do 4200 metrov. Toto je jeden z mnohých know how, ktoré v BUBO ovládame, vďaka tomu, že na miesta sa spätne vraciame už niekoľko rokov. V nadmorskej výške 3000 mnm sa nachádza visitor centre, v ktorom si musíme dať povinnú 30 minútovú pauzu na aklimatizáciu. Tu na seba oblečieme všetky vrstvy oblečenia, ktoré máme v batožine. Na pláži bude teplota okolo 27 stupňov, ale na vrchu Mauna Kea sa teplota rapídne zníži a bude sa pohybovať okolo teploty 4 stupňov. Po príchode na samotný vrch si najskôr vychutnávame jeden z najkrajších západov slnka, po ktorom prišla krásna inverzia a my sme sa ocitli nad oblakmi. S príchodom tmy je zakázané svietiť hocijakým bielym a žltým svetlom. Dôvod pochopíte, keď sa pozriete nad seba. My sa pozeráme na krásne hviezdne nebo a máme pocit, akoby mliečna dráha bola od nás vzdialená len pár kilometrov.      

M

Martin Šimko, BUBO

13

08:26

dec

2018

Deň na privátnom ostrove, ulovený 2 metrový tuniak a oslavy miestneho Mikuláša

Deň na privátnom ostrove, ulovený 2 metrový tuniak a oslavy miestneho Mikuláša

Vystupujeme v ďalšej exotickej destinácií, ktorou je ostrov Majuro na Marshallových ostrovoch. Je to ostrov, kde sa nachádzajú dokopy len 3 hotely a BUBO je ubytované v tom najlepšom Marshall Island Resort. Ostrov má tvar valcového prstenca, ktorý je obmývaný Tichým oceánom. Vo vnútornej lagúne sa nachádza niekoľko vrakov potopených lodí a lietadiel z druhej svetovej vojny, vrátane jedného potopeného vrtuľníka, ku ktorému sa pôjdeme aj šnorchlovať. Zvyšok dňa strávime na privátnom ostrove Eneko, kde si vychutnávame idylický, tropický výhľad na palmy, ktoré lemujú krásnu bielu piesočnatú pláž so žiarivo tyrkysovou lagúnou. Severnú časť tohto prstenca, tvoria desiatky malých ostrovčekov, ktoré sa pri odlive dajú prejsť na pešo. Budete ale potrebovať pevnú obuv, nakoľko pri odlive budete prechádzať cez skamenelé koraly. Naopak, pri prílive sú medzi nimi extrémne silné prúdy, s ktorými by sa potrápil aj ten najlepší plavec. Preto si treba sledovať čas, kedy prichádza príliv! Ďalšie ráno odchádzame súkromnou loďou s kapitánom Benom na rybačku do otvorených vôd Tichého oceánu. Loď je vybavené štyrmi udicami, s extrémnou tvrdosťou a profesionálnymi navijakmi na morské ryby. Na tejto 6 hodinovej rybačke sa nám podarilo uloviť dva krásne kúsky dvojmetrových tuniakov, tri kusy ryby mahi mahi a jednu krásnu zubatú baracudu. Najväčším zážitkom tohto dňa bol útok žraloka, pri tom, ako sme z vody ťahali rybu mahi mahi. Z tej sme na loď vytiahli iba polku tela. Pri tom, ako sme ju ťahali z vody, prišiel ďalší záber. Nanešťastie, žralok z nej odtrhol iba zadnú časť, kde nebol žiadny hák a tak sa nám žraloka nepodarilo vytiahnuť von. Nevadí, možno nabudúce! Po príchode naspäť na pevninu sme išli s domácimi oslavovať ich sviatok s názvom Gospel Day. My na Slovensku sme 6.12. slávili svätého Mikuláša. Na Marshallových ostrovoch Mikuláš nechodí a domáci tu 7.12. majú sviatok s názvom Gospel Day. Celý ostrov si autá a lode obmotajú nafúknutými balónmi. Na nákladné autá a lode naložia hudobné nástroje, na ktorých hrajú a po celom ostrove trúbia, spievajú, tancujú, a čo je najdôležitejšie, popri ceste a popri vode stoja malé decká, ktorým starší pripravili mikulášske balíky plné sladkostí, presne tak ako ich poznáme u nás doma. Tieto balíky vyhadzujú z áut a z lodí deckám. Celým ostrovom ide vlna radosti a smiechu, čoho sme boli súčasťou aj my s našou 5 člennou BUBO skupinou.  

M

Martin Šimko, BUBO