Čakajte prosím...

Fórum

10042 príspevkov

14

08:25

mar

2019

Výstup na aktívnu sopku na nespútanej Sumatre

Výstup na aktívnu sopku na nespútanej Sumatre

Indonézia je nádherná a očarujúca krajina, ktorá toho ponúka fakt neúrekom. Viac než pätnásťtisíc ostrovov skrýva neuveriteľné prírodné krásy. My sa momentálne nachádzame na jednom z nich - na Sumatre. Vstávame skoro ráno a okolo štvrtej opúšťame hotel na okraji horského mesta Berastagi. Vonku je ešte tma a príjemne sviežo. Chystáme sa vyliezť na stále aktívnu sopku Sibayak, do výšky 2049 metrov. Po dvadsať minútovej jazde autom serpentínami hore, začíname šliapať po strmej a rozbitej asfaltovej ceste. Tu je dôležité sa neponáhľať a nezadýchať sa. Po chvíli opúšťame asfaltku a vstupujeme do džungle. Naokolo nie je skoro nič vidno a my len tušíme koľko bujného porastu a života sa okolo nás nachádza. Po chvíli končí aj ten a my ďalej stúpame po otvorenej kamenistej ceste smerom hore. V diaľke je možné zazrieť Sinabung, ďalší aktívny vulkán, ktorý sa týči do výšky skoro dva a pol kilometra. Momentálne len spokojne odfukuje a z kotla sa mu dvíha len minimum dymu, no 19. februára 2018 miestnych pekne vystrašil. Soptil kúdole hustého, sivého dymu a prachu až do výšky piatich kilometrov. My s BUBO sme tu prišli o pár dní neskôr a videli sme už len tenký, červený cícerok lávy vytekajúci z kotla. Stúpame ďalej, na otvorenej planine začína trochu pofukovať, a ochladzuje sa. Po chvíli už nikto nepochybuje, že sa nachádzame na aktívnej sopke. Čoraz silnejšie sa nám do nosa vrýva štipľavý siričitý smrad a v diaľke je počuť čoraz intenzívnejšie syčanie. Prechádzame okolo stanov kemperov, ktorí sa tu rozhodli stráviť noc, aby boli medzi prvými hore. Čaká nás ešte finálny, najstrmší výstup po vratkých kameňoch, a okolo šiestej ráno, tesne pred východom slnka, sme na vrchole. Obsadíme najlepšie miesta na fotenie, a s prvými slnečnými lúčmi začína nádherné prírodné divadlo. Postupne sa pod nami ukazuje malebné údolie s mestom Berastagi a ďalšími menšími sopkami. Severným smerom je dokonca vidieť Medan, najväčšie mesto na ostrove, vzdialené približne 50 km vzdušnou čiarou, kde naše Sumatranské dobrodružstvo pred pár dňami začalo. Za nami sa nachádza samotná kaldera sopky Sibayak, ktorá už oddychuje viac než 130 rokov. Po dostatočnom vynadívaní sa na ranným slnkom zaliate údolie schádzame rovnakou cestou dole. Obchádzame kalderu z blízka a mierime priamo k syčiacim gejzírom síri. Pozorovať nesmiernu silu prírody z takto bezprostrednej blízkosti je neopísateľný zážitok, a málokto odolá možnosti zapózovať a vyfotiť sa pár centimetrov od tohto úžasného sopečného divadla. Cestou späť pozorujeme prírodné krásy, ktoré boli cestou hore pred nami skryté v tme. Postupne sa ukazuje exotická vegetácia, najprv len malé kríky a paprade, neskôr už nefalšovaná džungľa, plná obrovských palmových listov ako z Jurského parku. Fakt sme tadiaľto šli hore? Pýtajú sa mnohí. Po úspešnom zdolaní sopky nás, samozrejme, čaká zaslúžená odmena - prírodné pramene priamo pod sopkou. Horúca voda v dokopy šestnástich bazénoch pôsobí ako balzam na naše nohy a celé telo. Užívame si zaslúžený odpočinok a načerpávame síl na ďalšie dobrodružstvá a zážitky, ktoré nás na Sumatre ešte čakajú. foto: Výhľad na údolie zo sopky. Tomáš Horňák  

Výstup na aktívnu sopku na nespútanej Sumatre

Tomáš Horňák, BUBO

14

00:10

mar

2019

Martin a Spomienky na Afriku

Martin a Spomienky na Afriku

Bola som tam keď si začínal na zájazde v roku 2014 Taliansko - Grécko, stála som pri tebe keď ťa Ľuboš Fellner kriesil a rozlúčila som sa s tebou na NAADAME v Mongolsku v júli 2018, keď si končil svoju životnú púť, teraz to už viem. Vtedy keď sme si zamávali a poslal si mi svoj oslňujúci úsmev, na ktorý všetci spomínajú, všetci ktorým chýbaš. Vtedy som netušila, že ťa už nikdy neuvidím živého, s tvojim úsmevom prešibaného uličníka a však nezabudnuteľne vrúcne úprimného človeka. Tak si ťa budem pamätať. Pretože Martin tak miloval Afriku, tak mi nedá uviesť krásny citát zo Spomienok na Afriku od Karen Blixen, znel takto " Byť oheň pohltil prach mého těla, nermoutí mě to. Tam, kde jsem, je dobře být." Pre Tvoju večnú pamiatku ešte verše z Coleridgeovej Písně o starém námořníkovi, ktorú Karen Blixen tiež spomína vo svojom románe. Ja som vybrala tieto: Kde hrob, v němž leží? Kde může hrob toho poctivce být? na kraji zdroje, kde ční Hevellyn u cesty větvemi břízy kryt. Dub, v létě jenž sladce šumíval v sluch, jenž spouštěl v jeseni listí své v luh, a v zimě se s větry severu rval, kde stál pad a tam se břízy kmen vzpjal. Prach kosti reka dnes, meč jeho rez, však duše, doufám, přišla do nebes! Ty sladký květe, s bohem buď, kéž tobě los lepší vzplane, než já tušit mohu! - "a tvuj hrob ať proslaví se" -

I

Ivana Schérová

13

13:25

mar

2019

Bogota z výšin

Bogota z výšin

Kolumbia je v Amerike nový tiger, a my v BUBO to dobre vieme. Klienti pristávajú v Bogote na letisku El Dorado, ktoré patrí k najmodernejším v Latinskej Amerike. Letisko, ktoré je na 3.mieste v počte prepravených cestujúcich, a na 1.mieste v cargo preprave. Presúvame sa do hotela v modernej štvrti na severe mesta, a čaká nás komplexná prehliadka mesta. Bogota, 3.najväčšie mesto Južnej Ameriky, rozhodne má čo návštevníkom ukázať. A kde inde začať, ako na vrchu Montserrate, známom pútnickom mieste, odkiaľ je krásny výhľad na celé okolie? Desaťmiliónová Bogota nemá metro, a je to vidieť. Preto odporúčame vyraziť najneskôr o 8. Montserrate ste možno navštívili v Katalánsku, a tento v Bogote je rovnako zaujímavý. Z výšky 2640m do výšky 3150m. Hore sa dostaneme pozemnou lanovkou, ktorú tu postavili Švajčiari. Pútnici sem chodia pešo, a je to naozaj makačka. Po asi 12 min jazde sa dostaneme hore a ešte musíme prekonať približne 100 výškových metrov. Po chodníčku vpravo prechádzame krížovou cestou a dostaneme sa ku kláštoru El señor Caído zo 17.storočia, ktorý celému miestu dominuje. Ukážeme si zhora celé mesto, bohatú časť na severe, chudobnejšie štvrte na juhu, najvyšší mrakodrap v meste Torre Bacatá a aj ten, ktorý sa ešte len stavia a má ambíciu byť najvyšší. Ochutnávame čaj z koky, ktorý nám veľmi dobre padne, a lepšie sa po ňom aj v tejto výške dýcha. Nebojte sa, koka nie je kokaín! Užívame si tento výhľad, sŕkame čaj na tomto magickom mieste, ktoré bolo posvätné dávno pred príchodom Španielov, v časoch, keď tu žil indiánsky kmeň Muisca. Na túto vyhliadku si vyhraďte minimálne 2/2,5 hodiny. A my pokračujeme. Lanovkou dole a naším súkromným prenajatým autobusom sme za pár minút v centre. Čakajú nás ďalšie zaujímavé miesta. Unikátne múzeum zlata, ktoré patrí medzi klenoty Bogoty, so svojou zbierkou zlata v počte 55 tisíc artefaktov. Ochutnáte pražené mravce, alebo si necháte miesto na miestnu gurmánsku špecialitu, hustú a výživnú polievku Ajiaco? Cez námestie Plaza Bolívar až do historickej farebnej štvrte La Candelaria. V BUBO sme dotiahli tento zájazd do dokonalosti, a za pár rokov to takto budú robiť všetci. Ľuboš Fellner tu bol minulý rok dvakrát, prečítajte si jeho kvalitný blog o prehliadke Bogoty: https://bubo.sk/blog/bogota-prehliadka A my pokračujeme v našej ceste po Kolumbii! Sledujte instastories aj z tejto cesty na @bubotravelagency Foto: Kláštor El señor Caído. Autor: Ľ.Kučera.  

Bogota z výšin

Ľubor Kučera

11

21:06

mar

2019

Martin Hrnko

Martin Hrnko

Ako rýchlo sa dá obrátiť názor, ako rýchlo vie prísť niekto o život. Z krátkej správy, že nejaký poslanec prišiel o rodinu, až má jeden, dvaja na jazyku takmer uštipačné poznámky. A stačí krátky pohľad na foto a z nejakej anonymnej obete je zrazu Maťo. Maťo - skvelý priateľ, spoločník a popri tom tak trochu aj sprievodca BUBO na dlhej trase od Pekingu až do Dillí. Spoločné debaty v hotelových izbách a baroch, hodiny v autobuse na takmer nekonečných cestách Tibetu, nezabudnuteľné párty a jazdy v nočných kluboch a uliciach Kathmandu, ochutnávky všetkého viac či menej jedlého v Indii. Za mesiac po svojom boku spoznáte človeka takmer dokonale. A Maťo bol rozhodne skvelý človek. Aj keď sme od tej dovolenky v roku 2014 viac neboli v kontakte, bol tu ale ten pocit. Pocit, že niekde stále je, že je naďalej mnohým iným ľuďom na cestách skvelým spoločníkom, sprievodcom, človekom. Ten pocit je zrazu preč. A je mi z toho veľmi, veľmi smutno. R.I.P Maťo

P

Peter Dorák

11

19:30

mar

2019

Martin

Martin

V roku 2016 sme boli s Martinom na Madagaskare. Je mi veľmi ľúto jeho straty a tej strašnej nehody, ktorá v nedeľu poznačila mnoho rodín. Každému kto mu bol blízky touto cestou chcem vysloviť úprimnú sústrasť.

B

Brigita Krakovská

11

12:20

mar

2019

Martin Hrnko

Martin Hrnko

Včera sme sa dozvedeli o páde lietadla v Addis Abeba. V prvom momente ma ani nenapadli kto v tom lietadle sedel. Až v spojitosti s cestovanim mi docvaklo, že v tom lietadle sedel Martin s rodinou. Martin nas sprevadzal pred tromi rokmi v USA, konkretne sme s nim prešli New York. Bol to velmi skromný, milý a scestovaný človek. Je naozaj veľkou stratou nielen pre vašu cestovku, ale aj pre množstvo klientov. Je to naozaj paradox, že ho zabilo práve to, čo najviac miloval - cestovanie. Martin , odpočívaj v pokoji.

E

Erika Letkova

10

14:56

mar

2019

Martin Hrnko

Martin Hrnko

Je nedeľa obed a ja nemám chuť do jedla. Pre nás, čo veľa cestujeme a nikdy nie sme doma, je nedeľný obed sviatkom – svätosťou. No ja sa práve dozvedám, že padlo lietadlo pri lete z Addis Abeba do Nairobi a ešte to nie je potvrdené, ale bol v ňom Martin. Ihneď volám na naše letenkové oddelenie, šéfovi sprievodcov, šéfovi produkcie a destinačnému manažérovi pre Afriku. My chlapi, čo zažívame dosť náročné veci, a pri cestovaní zažijete všeličo, si o sebe myslíme, že sme tvrdí, ale teraz mám slzy v očiach. Martina som mal veľmi rád, mal som k nemu blízky vzťah. Svoj prvý zájazd v lete 2014 sa totiž išiel zaučiť priamo so mnou. Ja som bol hlavným sprievodcom na poznávacom zájazde Taliansko – Grécko a Martin bol pomocným, zaúčajúcim sa. Vyšli sme vtedy na Vezuv nad Neapolom aj na grécky Olymp. Keď sa hlásil do BUBO, v dotazníku napísal: Ako hodnotíte svoj záujem o (známkujte ako v škole): História: 1 Príroda: 1 Politické dianie vo svete: 2 Umenie: 1 Architektúra: 1 Šport: 3 Cestovanie: 1 A naozaj bol neuveriteľne dobrý v referátoch o umení, histórii, architektúre. V Olympii, mieste konania prvých olympijských hier, sme si vyskúšali disciplínu beh na štadióne. Nebežali sme nahí, ale Martin do toho dal všetko a potom som ho musel kriesiť, došlo mu zle. Mal veľmi rád jedlo a bolo to na ňom vidieť. Nešportoval. No bol veľmi inteligentný a svoju záľubu v jedle premenil na gurmánskeho špecialistu, a keď som bol teraz v januári v Kapskom meste, tak to bol on, kto mi poradil reštauráciu Baia na Waterfronte, a áno – perfektný tip! Písali sme si aj na Vianoce... Ja 21 Dec 2018 Martin Tebe chcem zaželať ešte pokojné Vianoce zvlášť. Beriem ťa ako svojho žiaka… Príliš veľa sprevádzaš. Hodilo by sa ti na chvíľku zastať a spracovať “veci”. Každopádne všetko dobre prajem, Ľubo On Dátum: 21. decembra 2018, 12:12:04 SEČ Ahoj Ľuboš, Ďakujem, aj Tebe prajem pekné Vianoce. Sprevádzanie a cestovanie ma baví a som rád “v teréne”. Keby sa dalo, tak sprevádzam ešte viac, ale rok má málo dní :) Martin Hrnko Teraz si opäť čítam dotazník, ktorý pred príchodom do BUBO vyplnil: Ako ste sa dozvedeli o CK BUBO? Cestovnú kanceláriu BUBO poznám už od jej vzniku, keď som sa ešte ako študent inšpiroval pútavými katalógmi exotických zájazdov pri vymýšľaní vlastných ciest do sveta. Prečo sa zaujímate o prácu sprievodcu práve pre CK BUBO? Rád by som pracoval pre CK, ktorá je na trhu poznávacích zájazdov lídrom a garantom kvality. Už iba dostať sa k nám je ťažké. Z 800 (osemsto) uchádzačov prijmeme 8. Monitorujeme naše lety, naše zájazdy, no Martin teraz neletel na náš zájazd, ale na svoju dovolenku. Ďalší zájazd mu mal začať 18. marca v Nairobi. Jeho posledný zájazd „Juhoafrická republika, Namíbia, Botswana, Zimbabwe“ skončil a 6 klientov odletelo domov bezpečne a s nadšením. Martin bol sakra dobrý sprievodca! 5 klientov letelo spoločnosťou Emirates a Qatar do Prahy a jedna klientka spoločnosťou Emirates do Viedne. Martin s mamou a sestrou chceli ísť na safari a za kmeňom Samburu a na Zanzibar. Presnú trasu nevieme, lebo to si Martin robil sám. On sa iba pýtal ostatných sprievodcov na pikošky. Na kmeň Samburu je najlepším odborníkom na Slovensku Martin Karniš, ktorý je naším destinačným manažérom na Afriku. S Martinom Hrnkom Afriku opakovane prešiel. O národnom parku Samburu sa rozprávali pred dvoma mesiacmi... Bohužiaľ, tam už nedoletel. Lietadlo - 4 mesiace starý = úplne nový Boeing – sa zrútil 60 km južne od Addis Abeba. Martin Karniš volal nášmu dlhoročnému partnerovi do Addis Abeby, aby zistil viac. Ešte pred 30 minútami nebola národnosť Slovensko na BBC potvrdená. Mali sme stále nádej. Nevedeli sme, kto bol na palube, lebo letenky sme jeho rodine my nerobili, a všetko si zariadil Martin sám. On lietanie miloval. Ešte včera si písal s ďalšou sprievodkyňou Veronikou Hulíkovou, ktorá dnes oddychuje na Bali medzi dvoma zájazdmi, a takto sprostredkovane vieme, že letel aj s mamou a so sestrou. Je to ohromná tragédia a ja chcem za celé BUBO vyjadriť úprimnú sústrasť pozostalým. Martin je veľkou stratou pre našu firmu, bol fakt dobrý. No ja osobne cítim ohromnú stratu. My dvaja sme sa míňali na Slovensku a tak bola jediná šanca stretnúť sa niekde vo svete. Videli sme sa o siedmej ráno na dubajskom letisku. Ja som sa po mnohých mnohých rokoch dostal na južný pól a oslavoval som a Martin chcel byť pri tom. Cestovanie miloval.  Chválil som Martina za to, ako vyzerá a čo robí. Martin začal športovať, výrazne schudol, skutočne sa veľmi posunul aj v rozhľade. Hovoril som mu, že som naňho hrdý. Trošku som sa cítil ako jeho učiteľ... Martin mi dal knihu o Madagaskare, aby som ju zaniesol domov, aby mu nezaťažovala batožinu. Ako záložku v nej používal pohľadnicu boha Ngatoroirangi. Ide o polynézskeho hviezdneho boha, cestovateľa. Martin bol cestovateľom, je cestovateľom, bude cestovateľom. Ostáva tu s nami v našich srdciach. Česť jeho pamiatke! Fotografia: leto 2014 po prebehnutí a kriesení v Olympii. Verím, že zajtra budem mať lepšie fotografie. No Martin sa aj v ťažkých chvíľach smial.  

Martin Hrnko

Ľuboš Fellner

10

03:58

mar

2019

Malý kúsok raja

Malý kúsok raja

Slnko svieti a voda okolo nás je priezračne tyrkysová. Naša loď Nitcha brázdi vlny Andamanského mora. Smerujeme k ostrovu Phi Phi Leh, menšiemu ostrovu slávneho súostrovia Phi Phi. Tento ostrov je známy predovšetkým plážou Maya, kde sa natáčal film pláž. My ale nejdeme sem. Maya bay je zatvorená pre znečistenie turizmom, ale Phi Phi Leh skrýva aj iné nádherné zákutia. Naším cieľom je zátoka Pileh. Tento prírodný div je morská zátoka vytvorená eróziou a odplavovaním piesku z ostrova. Vyzerá ako morský priesmyk medzi obrovskými vápencovými skalami. Ako sa k zátoke blížime, tak voda naberá nové odtiene tyrkysovej a je čím ďalej tým priezračnejšia. Naša loď musí spomaliť. Vápencové skaliská sa otvárajú do ústia širokého asi sto metrov a pred nami sa otvára lagúna Pileh. Do vnútra vstupujeme úplne pomaly. Musíme si vychutnať atmosféru, keď sa plavíte popri majestátnych skalách Andamanského mora a vo vode všade okolo seba vidíte stovky koralov. Voda tu má len okolo dvoch metrov a je tak kryštálovo čistá, že vidíte každú rybičku. Keď je silný odliv, tak sa sem dokonca loďou ani nedá dostať. My to ale máme dobre naplánované a náš skúsený kapitán s prezývkou Big Man (je ozaj veľký na Thajčana) nás isto prevádza úskaliami koralových bariér. Po pár minútach prechádzame za koraly a dostávame sa do hlbšej časti lagúny. Nie je tu žiadna pláž ani miesto, kde by ste vystúpili z lode, ale aj tak je to dokonalé miesto na kúpanie. Loď parkujeme na kotve, vyliezame na provu a šup do vody! Šípku? Salto? Bombu? Predvedieme všetko! Voda má vyše troch metrov, dno je čistý piesok a okolo Vás sú po všetkých stranách obrovské hnedasté vápencové útesy. V spojení s teplým andamanským slnkom je toto miesto dokonalou idylkou a malým kúskom raja!  

S

Samuel Kĺč a Adam Chýlik z BUBO

07

20:58

mar

2019

Zlatý vodopád

Zlatý vodopád

Dnes sme vyrazili na Zlatý islandský trojuholník. Známy vodopád GULLFOSS, aktívny gejzír STROKKUR a slávny GEYSIR, ktorý dal meno všetkým gejzírom. THINGVELLIR a kontinentálna trhlina ALMANNAGIA, kde sa Európa a Amerika od seba neúprosne vzďaľujú. Miesto najstaršieho fungujúceho parlamentu na svete. No venovať sa budem vodopádu Gullfoss, ktorý v preklade znamená zlatý vodopád. Ak máte šťastie na slnečné počasie, je zdobený krásnou dúhou. Nachádza sa v hornej časti rieky rieky Hvítá, ktorá patrí k tým najmohutnejším na Islande. Voda na mieste vodopádu steká kaskádovite dolu vo dvoch fázach. V prvej časti je spád 11 metrov a v druhej 22 metrov vysoký. Obe fázy ústia do 2,5 km dlhého kaňonu. Ten bol vytvorený na konci poslednej doby ľadovej pôsobením povodňových vĺn. No každý rok sa nám pôsobením erózie predĺži o 25 cm. Nad vodopádmi sú nebezpečné pereje, ktoré sú spojené s rôznymi ľudovými príbehmi. No jedna legenda je zaručene pravdivá a hovorí o Sigríđur Tómasdóttir, ktorá je často krát označovaná ako prvá environmentalistika Islandu. Samotná Sigríđur robila v minulosti sprievodkyňu pre návštevníkov z rôznych kútov sveta, ktorí chceli vidieť vodopád. Napriek tomu, že nemala vzdelanie, bola veľmi sčítaná a umelecky založená. Narodila sa v roku 1874 a žila tu na otcovej farme počas celého svojho života. Sigríđur so svojou sestrou nechala vybudovať prvú cestu vedúcu k vodopádu. No žiaľ na prelome 19. storočia chceli zahraniční investori prísť podvodom k pozemku na ktorom leží slávny vodopád. Chceli na tomto úseku rieky vybudovať hydroelektráreň a zničiť tak vodopád. Proti tomu sa postavila Sigríđur Tómasdóttir a celý život bojovala za jeho záchranu. Dokonca sa vyhrážala, že ak sa tu hydroelektráreň vybuduje, tak z nej na protest skočí a zabije sa. Našťastie vďaka pomoci jej advokáta Sveinna Björnssona se podarilo vodopád zachrániť. Gullfoss sa tak stal majetkom ľudu Islandu pod podmienkou, že sa tu nikdy žiadna hydroelektráreň nevybuduje. Nachádza sa tu aj pamätník na Sigríđur, ktorej vďačíme za záchranu tohto krásneho vodopádu.  

Zlatý vodopád

Robert Taraba

07

19:30

mar

2019

Najpopulárnejšia lagúna Islandu

Najpopulárnejšia lagúna Islandu

Vyrazili sme z Reykjavíku smerom na juh po polostrove Reykjanes. Rovnakou cestou by sme sa dostali aj na medzinárodné letisko v Keflavíku, no my odbáčame z cesty a smerujeme na Grindavík. Práve pri tomto mestečku sa nachádza jedna za najnavštevovanejších atrakcií Islandu. Blaa lónið, ako znie názov Modrej lagúny v islandčine. Nachádza sa približne 13 km od medzinárodného letiska Keflavík a 39 km od hlavného mesta. Naše spoznávanie Islandu vrcholí a my si ideme užiť zaslúžený oddych. Keď sa k nej blížime ukazujem na obrovský kúdeľ horúcej pary, ktorá v diaľke stúpa zo zeme. Sme uprostred lávového poľa, kde v roku 1976 vyrástla jedna z geotermálnych elektrární Islandu s názvom Svatsengi. Práve tu sa čerpá zo zeme para, ktorá roztáča turbíny a vyrába tak elektrickú energiu. Para sa zredukuje na horúcu vodu, ktorá sa ešte používa vo výmenníkoch na ohrievanie vody, ktorou sa vykurujú domácnosti a používa sa ako teplá úžitková voda. No čo s minerálnou vodou, ktorá sa už nedá nijak energeticky využiť? V minulosti ju domáci vylievali priamo uprostred lávového poľa. Pričom toto miesto sa rýchlo stalo obľúbeným medzi domácimi. Vyhľadávali ho pre svoju unikátnu vodu a kremičité bahno. Práve to má liečivé účinky na pokožku a dodnes sa v modrej lagúne využíva. Spolu s termálnou vodou, ktorá pochádza z mora a v hĺbke skoro 1 km sa prehrieva na vysokú teplotu. Islanďania dokázali tento prírodný potenciál absolútne využiť. Keď tu v minulosti vybudovali prvý termálny bazén, asi ani netušili, ako sa toto miesto za niekoľko rokov zmení. Dnes tu nájdeme niekoľko hotelov, luxusnú reštauráciu, kúpeľnú časť a obchod s kozmetikou priamo z Modrej lagúny. Popularita tohto miesta je veľká a svedčia o tom aj štatistiky. Nenadarmo toto miesto navštívi ročne cez 1,3 milióna turistov. Zatiaľ čo v minulosti ste sem len prišli a kúpili ste si vstup na mieste, dnes si musíte robiť rezerváciu dopredu a naplánovať si tak vašu návštevu na konkrétny čas. No stojí to stále za to. Nehovoriac o tom, že BUBO vám vstup pohodlne a zaručene zabezpečí. Ľudí je tu viac ako v minulosti, ale Modrá lagúna je na to kapacitne vybavená. Či už je to personál, skrinky, reštaurácie, sprchy. Na všetko sa myslelo a tak si môžete toto miesto užiť naplno. Aj keď samozrejme platí, že ak sem zamierite mimo hlavnej sezóny, o to bude váš zážitok z tohto miesta lukratívnejší. Rozhodne stojí za to vychutnať si miestnu atrakciu aj s drinkom v ruke, ktorý si objednáte jednoducho a priamo z vody modrej lagúny. Jediným obmedzením pre vás bude maximálny počet troch alkoholických nápojov, ktorý nemôžete prekročiť. V tom vám zabráni aj moderný spôsob platenia a otvárania skriniek s osobnými vecami v podobe náramku na vašej ruke.  

Najpopulárnejšia lagúna Islandu

Robert Taraba

05

20:13

mar

2019

Oslavy piva na Islande

Oslavy piva na Islande

Mnoho z vás vie, že v Škandinávii, a teda aj na Islande, je do dnešnej doby prohibícia. Tá sa prejavuje tak, že v bežných potravinách nekúpite alkohol. Kúpite tam iba pivo s maximálnym obsahom alkoholu do 1%. Ak si však chcete kúpiť fľašu vína, pivo alebo niečo ostrejšie, musíte zájsť do špecializovaného obchodu, ktorý spravuje štát. Obchod sa volá Vinbudin a okrem toho, že má naozaj obmedzené otváracie hodiny, alkohol v ňom je naozaj príšerne drahý. Alternatívou sú reštaurácie a bary s licenciou. Zaujímavosťou rozhodne zostáva, že Islanďania si dali v minulom storočí pauzu od pitia piva, a to hneď na 74 rokov. Tento absolútny zákaz predaja a konzumácie piva prerušilo až referendum v roku 1989. A teda keď sme my prežívali revolúciu u nás doma, Island prežíval tú svoju. Výsledkom nej bolo opätovné obnovenie pivovarov a povolenia predávať pivo, a, samozrejme, ho aj konzumovať. Udialo sa to presne 1. marca 1989 a preto je tento deň dodnes sviatkom piva. Aj keď sa jedná o neoficiálny sviatok, ulice a všetky puby v meste v tento deň praskajú vo švíkoch. Všetci pijú pivo a radujú sa, že ho môžu piť slobodne a koľko len chcú. V tento deň nájdete v meste rôzne akcie na pivo a tak si ich môžete dopriať kľudne viac. Totiž v bežný deň a mimo happy hours zaplatíte za 0,5 l piva približne 9€. Napriek tomu, že o Islande hovoríme ako o krajine s relatívne krátkou pivnou kultúrou, nájdeme tu množstvo pivovarov. Najväčšími pivovarmi sú Viking a Gull. No Island má dnes množstvo malých pivovarov, ktoré sa predháňajú kto navarí lepšie pivo. My z BUBO sme tieto oslavy piva nemohli vynechať a tak, ako každý rok, sme sa vybrali do centra mesta do nami obľúbených podnikov. Keďže bol piatok, atmosféra bola naozaj skvelá a mnohí z nás budú na tento večer ešte dlho spomínať. Pridáte sa budúci rok k nám a oslávite spolu s nami islandský sviatok piva?  

Oslavy piva na Islande

Robert Taraba

05

17:39

mar

2019

Sahara

Sahara

Slnko ešte nevyšlo. Je chladné, skoré ráno a my už “stepujeme” pred hotelom. Z kuchyne nám Mohamed vynáša misy plné jedla, až to vyzerá, že namiesto Sahary ideme na svadbu. Sú zabalené len tak ledabolo a ja neverím, že z toho po dunách nedonesieme jednu jednoliatu raňajkovú zmesku. Z termosky sa parí čaj a vôňa prekvapivo lahodnej hotelovej kávy zapĺňa priestor nášho auta. Dnes presadáme z autobusu do konvoja 4x4. Dnes “cesta je cieľ” sa napĺňa do posledného písmena, keďže asfalt po chvíli končí a kolesá našich áut sa predierajú kamenistou krajinou akoby odkrajovali z koláča. Pred nami zatiaľ čierno čierna tma a nad nami pole rozsypaných hviezd, ktoré svietia tak jasno, že by ste si čítať korán mohli. Po cca hodinke cesty dorazíme k miestu, kde sa to hemží ťavami. Stále je tma a naše reflektory sú jediný zdroj silného svetla. Ťavy pôsobia absolútne flegmatickým dojmom. Buď im dali vypiť hektolitre makového odvaru alebo len jednoducho sú oddané svojmu osudu- vyniesť nás na najvyššiu dunu v púšti a odtiaľ pozorovať východ slnka. Keby nemali otvorené oči, tak mám pocit, že spia. Hýbu sa len veľmi pomaly. Všetko je tak trochu spomalené. Len ja kráčam rýchlo, lebo piesok pod mojimi nohami je studený ako čerstvo zamrznutý ľad. Kebyže neviem, že sme na Sahare, tak odprisahám, že sa zúčastňujem expedície za polárny kruh. A potom to príde: všetko navôkol sa rýchlo mení. Krajina zrazu dostáva svoje kontúry a brieždenie pôsobí ako autopilot nejakého impresionistického softwaru. Je to absolútne dych berúce divadlo. Duny vôkol nás menia farby tak, že nestačíme cvakať očami. Všetkým nám padla sánka. Len ťavy vyzerajú, že to s nimi nič nespravilo. Je to ako sedieť pri mori a kochať sa krásou vĺn, ktoré zakaždým prinášajú nové obrazce.. len úplne inak :) prichádzajú prvé slnečné lúče a opäť všetko dostáva nové farby a tvary. Rodia sa tiene, ktoré sa postupne predlžujú a dunám robia nádherne a majestátne siluety. Príroda je proste jedno dokonalé predstavenie a my máme dnes lístky do VIP lóže..  

Sahara

Katarína Líšková