13
11:49
jan
2019
Chrám hodný bohov
Dnešný deň začína veľmi skoro ráno, ešte za tmy, a považujeme ho za vyvrcholenie nášho programu. O 5 hodine rannej odchádzame z hotela a smerujeme k bránam dávno strateného mesta v džungli, Angkoru. Po zhruba 20-tich minútach sme na hlavnej bráne, kde musíme vystúpiť z autobusa a ešte, ako také mátohy, sa musíme nechať odfotiť predajcami lístkov do areálu. Je to kvôli tomu, aby sa lístky nefalšovali a neposúvali z osoby na osobu. Každý si dávame na krk lístok v nepremokavom puzdre, ktorý dnes budeme potrebovať do každej sekcie chrámového mesta. Pre silvestrovskú BUBO skupinu bol toto jeden z najočakávanejších dní zájazdu, pretože veľkoleposť samotného chrámu sa ani nedá vysloviť, treba ho len zažiť. Angkor bola Khmérska ríša, ktorá sa na kambodžskej planine objavila v 9. storočí. Rozkvitala najmä za vlády kráľa Suryavarmana II. a Jayavarmana VII. a práve ten druhý je považovaný za "boha-kráľa" krajiny Kampuchea, teda bývalá Kambodža. Po páde ríše v 15. storočí sa hlavné mesto krajiny presťahovalo do terajšieho hlavného mesta Phnom Pénh a Angkor stratil svoju dôležitosť až tak, že dlhé roky o ňom vonkajší svet absolútne netušil. My však pokračujeme za brány mesta a svietime si pod nohy, aby sme sa nepotkli na niektorom z kameňov. Východ slnka máme v BUBO oveľa radšej ako západ, a to z viacerých dôvodov. Po prvé - vyhliadka na chrám Angkor Wat nie je enormne preplnená čínskymi turistami, cez ktorých sa mnohokrát ani nedá nič odfotiť. Po druhé, ráno je teplotne oveľa príjemnejšie a človek si dokáže vychutnať pohľady bez toho, aby sa piekol na slnku a potil. Po tretie, vychádzajúce slnko po pravej strane chrámu vytvára neskutočné pohľady na chrám odrážajúci sa v jazierkach pred ním a keď sú ešte aj ranné oblaky, tak vytvárajú krásne farebné pozadie. Takmer hodinu sme si tu dali rozchod a 20 minút po východe slnka sme sa stretli na moste pred chrámom. Do chrámu vchádzame cez Gopuru, bohato ornamentové vchodové dvere s vežami. Gopury sú jednou z hlavných charakteristických čŕt Khmérskej kultúry a architektúry. Samotný Angkor Wat je obklopený obdĺžnikovým múrom vysokým 4,5 metra a s plochou 1000 x 800 metrov. Hneď za ním je pás otvorenej zeme a celú plochu obklopuje 190m široká priekopa symbolizujúca more. Do chrámu sa dá dostať iba východnou alebo západnou bránou, my sme si na vstup zvolili tú západnú. Chrám má 3 úrovne a je vybudovaný na terase nad mestom, aby pripomínal vrch a mal symbolizovať hinduistickú posvätnú horu Meru. Centrálna časť má 5 veží usporiadaných tak, že 4 veže sú v rohoch a 1 v strede (tvar zvaný Quincunx). V strednej časti sa s BUBO skupinou postavíme do radu na hlavnú vežu, ktorá má od zeme po terasu 37 metrov. Hinduizmus má 37 nebies a 32 pekiel, takže metráž na tejto stavbe nie je žiadna náhoda. Nie je náhoda ani to, že kráľ Suryavarman II. chrám staval presne 37 rokov. Práce na stavbe trvali od roku 1113 do roku 1150. On sám nechal chrám zasvätiť bohu Vishnu, ktorý je po bohu Shiva najvyšším v hinduistickom náboženstve. Veril, že ak by chrám nebol majestátny, veľkolepý, luxusný a všetky superlatívy, ktoré si viete predstaviť, tak Vishnu by sa na neho mohol uraziť. Ostatní však tvrdia, že kráľ si pre seba staval hrobku, v ktorej bude a aj je pochovaný. To by možno aj vysvetľovalo, prečo je chrám orientovaný na západ a niektoré basreliéfy sú usporiadané v protismere hodinových ručičiek. Všetko je však len otázkou diskusie súčasných vedcov a archeológov. My sme už vyšľapali po strmých schodoch hore na vežu a fotoaparáty sa nám žhavia, nakoľko nevieme čo skôr fotiť. Krásne basreliéfy zobrazujúce božstvo, tanečníčky Apsara a hinduistickí bohovia nás nútia zamýšľať sa nad geniálnosťou stavbárov tej doby, ktorí, pomocou tak primitívnych nástrojov, vysekali najkrajší hinduistický chrám na svete. Nehovoriac o tom, že pieskovec, ktorý použili na stavbu, museli prepravovať na pltiach po rieke Siem Reap z pohoria Kulen, čo im trvalo 40 rokov, čiže relatívne krátky čas, ak prihliadneme na vtedajšiu techniku. Celá stavba si vyžiadala viac ako 5 miliónov ton pieskovca, čo je takmer rovnaké množstvo, aké má Chefrénova pyramída v Egypte. Úžasné !!! Dĺžka času, ktorý môžu turisti stráviť hore na veži je 15 minút, takto to je úradmi limitované, aby sa ľudia stihli striedať, no naša skupinka bola tak fascinovaná, že sme limit prekročili o viac ako 10 minút. Vysvetlili sme si príbeh "Čerenia oceána mlieka", ktorý je celý zobrazený na basreliéfoch vonkajšej steny hradieb Angkor Watu. Príbeh zobrazuje scénu 92 dobrých bohov (Divas) a 88 démonov (Asuras), ktorí ťahajú hada Naga, aby získali elixír večnosti. Pre nás je momentálne elixír večnosti nadšenosť z prítomnosti v najväčšom chráme Khmérov, v najväčšom chrámovom meste na svete. Po historických výkladoch nechávam voľný priestor na osobné užitie si nádhery tohto chrámu a trvalé zvečnenie spomienok, ktoré každému účastníkovi BUBO zájazdu zostanú v pamäti až do smrti. Máme to! Máme splnený sen, po ktorom sme túžili už vyše 30 rokov, prezradili mi Majka s Renátou. Angkor Wat patrí medzi najkrajšie hinduistické chrámy a stavby na svete, aké s nami môžete vidieť. Neváhajte teda a poďte aj Vy spoznať tajomnú kultúru a históriu Khmérskej ríše na zájazde Vietnam, Kambodža.
M
Marek Melúch z BUBO
-330x.JPG)
-330x.jpg)
