Fórum

10276 príspevkov

13

20:42

sep

2019

Posvätné pohrebisko vikingských kráľov - Gamla Uppsala Viac o krajine

Posvätné pohrebisko vikingských kráľov - Gamla Uppsala

Po návšteve Uppsalskej katedrály s najvyššími vežami v Škandinávii sa presunieme v čase o pár storočí späť až do mestečka Gamla Uppsala. Gamla Uppsala, známa aj ako Stará Uppsala leží len 4 km severne od Uppsaly a je jedným z najväčších a najdôležitejších miest vo Švédsku. Je to síce pohrebisko, povedzme si na rovinu, ale krása tohto miesta vás milo prekvapí. V okolí sa nachádza 300 kopcov, ktorých pôvod sa datuje od 6. do 12. storočia. Tri najstaršie z nich sú tiež najpôsobivejšie. Legenda hovorí, že obsahujú pozostatky predvikingských kráľov Aun, Egil a Adils, ktorí sa objavujú v ságe islandského historika Snorre Sturlasona. Ynglinga sága z 12. storočia podľa Odina hovorí: “Všetci mŕtvi ľudia by mali byť spálení a ich veci položené s nimi na hromadu, a popol bude hodený do mora, alebo pochovaný na zemi. Takto Odin povedal, že každý príde do Valhally s bohatstvom, ktoré si počas života nahromadil a v posvätnom živote si užije všetko, čo sám pochoval na zemi. Pre mužov by sa mal pahorok navyšovať na ich pamiatku a pre všetkých ostatných bojovníkov sa mal postaviť stojaci kameň, ktorý by zostal dlho po Odinovom čase. Bola to ich viera, čím vyšší dym je vo vzduchu, tým lepšie sa bude človek mať v ďalšom živote.” Každopádne, toto miesto dýcha históriou a má v sebe akési tajomno a mytologický príbeh. Na druhej strane by bol hriech obísť tento skutočný švédsky vidiek, ktorý nám dáva možnosť na chvíľu utiecť od ruchu veľkomesta a zastaviť čas. Čo poviete?

Posvätné pohrebisko vikingských kráľov - Gamla Uppsala

Eva Andrejcová

12

15:08

sep

2019

Vodné srdce Kirgizska

Vodné srdce Kirgizska

Do Biškeku prichádzame nad ránom. Pred nami je prvý deň v strednej Ázii. Nebudeme sa zbytočne zaťažovať veľkým oddychovaním, a čas, ktorý tu máme, využijeme na plno. Po kvalitných raňajkách a rannej sprche rovno nasadáme do nášho autobusu a so šoférom Vladimírom vyrážame smerom na najznámejšie jazero Kirgizska Issyk Kul. Nie je to za rohom, aby sme sa k tomuto slávnemu jazeru dostali, musíme prejsť hodiny po nie vždy najlepších kirgizských cestách. Táto cesta ale stojí za to. Issyk Kul je jedným z najväčších jazier sveta a v Kirgizsku ho pozná každý. Môžeme ho pokojne nazvať vodným srdcom krajiny a kirgizskou národnou pýchou. Po hodine a pol cesty prichádzame na našu prvú dnešnú zastávku. Je ňou minaret Burana, pozostatok mesta Basalgun z 9. storočia nášho letopočtu. Minaret sa nám ukazuje v plnej kráse aj so zasneženými vrcholkami pohoria Tian Shan v pozadí. Minaret dôkladne vyfotíme a užívame si prvé lúče kirgizského slnka. Ráno predpoveď ešte hovorila o daždi, ale my v Bubo sa nedáme odradiť. Momentálne to vyzerá o sto percent lepšie, mraky sa roztrhali a počasie nám praje. Cesta od minaretu k jazeru je ešte dlhá, ale sama o sebe je zážitkom. Postupne stúpame do hôr a okolo nás sa týčia vrcholy s nadmorskou výškou 3000 metrov. Po romantickej ceste sa konečne dostávame k jazeru. Dávame si kvalitný obed a smerujeme na brehy tohto prírodného skvostu. Issyk Kul je druhým najväčším vysokohorským jazerom na svete. Práve tu zastavovali obchodníci na hodvábnej ceste na svojich úmorných cestách z Ázie do Európy. Práve tu sa formovali a padali nomádske kráľovstvá, ktoré ovládali tento kút sveta po stáročia. Po prastarých kultúrach nám ostali ako pripomienky petroglyfy na brehoch jazera. Po inšpekcii týchto kamenných svedkov doby prichádzame na samotné pláže srdca Kirgizska. Jazero vyzerá ako malé more. Aj keď má v okolí mesta Cholpon Ata, kde sa nachádzame, šírku takmer 60 kilometrov, tak na jeho druhom brehu zreteľne vidíme majestátny reťazec hôr. Aj keď je jazero v nadmorskej výške 1800 metrov, tak v porovnaní s mohutnými velikánmi Tian Shanu vyzerá akoby bolo na rovine. Keď sa rozhliadnete okolo seba, tak vidíte obrovské telo jazera a všade okolo neho zasnežené štíty. Je to pohľad, aký nezažijete ani pri najväčšom vysokohorskom jazere Titicaca. Issyk Kul je v skratke úchvatné. Voda je studená, ale ovlažíme si nohy a Jožo sa dokonca na pár minút nekompromisne vrhne do jeho vĺn. Vidieť Issyk Kul a zomrieť. Je to nádherný pocit a zážitok pre celú skupinu. Cestou späť do Biškeku si robíme ešte malé gurmánske okienko a zastavujeme pri jurtách miestnych obchodníkov na ochutnávku Kumisu, fermentovaného konského mlieka. Toto v Európe nenájdete, je to výlučne stredoázijská špecialita. Po dlhom dni neskoro večer prichádzame do Biškeku. Sme síce unavení, ale prvý deň v strednej Ázii za to stál. „Ďakujeme za krásny deň“ vraví klientka Oksana: „To sú zážitky, sme tu prvý deň, ale mám pocit že sme tu týždeň!“. A to len začíname. Čaká nás Kirgizsko, Kazachstan, Uzbekistan, Tadžikistan a Turkmenistan. Veľká cesta strednou Áziu štartuje!  

S

Samuel Kĺč z BUBO

11

18:54

sep

2019

Múzeum farmárskych domov v Osake Viac o krajine

Múzeum farmárskych domov v Osake

Počas našej cesty Japonskom máme možnosť spoznať historické časti Kjóta aj supermoderné štvrte Tokia. Ak je pre vás lákavejšie práve “cestovanie do histórie”, v Osake máme možnosť nazrieť do pôvodných farmárskych príbytkov z obdobia Edo. Jedno z prvých múzeí pod holým nebom v Japonsku sa nachádza v parku Ryokuchi, kam sa dopravíme metrom Midosuji a vystúpime na zastávke Ryokuchikoen. Zo stanice prejdeme parkom k asi 10 minút vzdialenému areálu múzea, ktoré má rozlohu 36 000 metrov štvorcových. Otvorené je každý deň (okrem pondelka) od 9:30 do 17:00. Za vstupné 500 japonských jenov máme možnosť nahliadnuť do 12 dobových domčekov. Všetky príbytky pochádzajú z obdobia Edo, teda zo 17. až 19. storočia, a môžeme tu pozorovať unikátne spôsoby adaptácie stavby, podľa využitia a podnebia v rôznych častiach Japonska. Jedna z najvýznamnejších budov, ktoré sú aj súčasťou dedičstva UNESCO, pochádza z lokality Shirakawa, prefektúry Gifu. Ide o strmú strechu pripomínajúcu modliace sa ruky, a preto sa nazýva “gassho-zukuri”. Vďaka svojej unikátnej strmej streche, kde nie sú použité klince, je dom pripravený odolať aj veľkému množstvu snehu, ktorého v tejto lokalite počas zimy napadne niekoľko metrov. Unikátom je aj orientácia domu zo severu na juh, aby sa dom vyhol silným vetrom a zároveň, aby sa počas zimy sneh topil na oboch stranách strechy rovnakou rýchlosťou. Aj keď má dom niekedy aj tri nadzemné poschodia, na bývanie sa využívalo len prízemie. Poschodia boli počas sezóny využívané na chov priadky morušovej, ktorá bola naskladaná v celej streche v niekoľkých vrstvách, takže počas toho, ako larvy konzumovali listy, ste mali pocit, akoby ste boli v úle s nimi. Následne boli hodvábne vlákna predané v mestách, čo prinieslo dostatočnú obživu aj v takto inak nehostinných podmienkach, kde napríklad pestovanie ryže nebolo možné.

Múzeum farmárskych domov v Osake

Juraj Lošonský

11

12:54

sep

2019

Najkrajšia pláž v Írsku. Áno, v Írsku

Najkrajšia pláž v Írsku. Áno, v Írsku

S BUBOM chodíme tam, kam iní nechodia. Jedným z takých miest je aj najkrajšia pláž Írska - 5 kilometrov dlhá Inch Beach, Inch Strand alebo írsky An Inse. Krajina je známa svojou zeleňou všade navôkol, škriatkom Leprikonom, trojlístkom, sviatkom Svätého Patrika, harfou, keltským krížom, plemenom írskeho vlkodava… Je toho viac, než dosť. Málokto však tuší, že Inch Beach je miesto, kam ak by ste nešli, akoby ste v pravom Írsku ani neboli. Víta nás slnečné počasie, pieskové, miestami 5 metrov vysoké duny, ktoré sú ako jediné v Írsku neporušené, keďže ich zozadu pred vplyvom veterného počasia chránia kopce Slieve Mish. Spredu nádherne rozbúrený Atlantický Oceán, najkrajší pocit. Gurmánsky zážitok pre BUBO lovcov sme nenechali náhode a v populárnej reštaurácii Sammy’s priamo na pláži sme ochutnali najznámejšiu írsku pochúťku - Chowder - hustú mliečnu polievkovú omáčku so zeleninou a tromi rôznymi druhmi rýb (losos, hnedá a biela treska), čerstvo vylovených priamo z Atlantického oceánu. Mušle nesmeli chýbať, Írsko je predsa najväčším exportérom mušlí v Európe. Nechávame klientom dostatok času, aby sa prešli až na koniec pláže objaviť 350 miliónov rokov staré skameneliny. Niektorí dýchame atmosféru romantickej pláže s netypickým slnečným počasím. V momente stretávame Andrewa, lokálneho inštruktora surfu s blonďavými dredami, ktorý nám po krátkej konverzácii podáva neoprény a surfy, a hor sa do 10 stupňovej vody Atlantiku. Adamovi z BUBA som dala rýchlokurz surfovania, tzv. suchý tréning, ktorý po pár minútach “chytá” svoju prvú vlnu! BUBO klientky Naďka a Anetka nás napäte sledovali a nahrávali, spoločne sa tešili z našich úspechov. Luxusná pláž v Európe nesklamala, Andrew nás ubezpečuje, že máme najkrajšie počasie za posledný mesiac. Pláž môžete vidieť aj vo filme režiséra Davida Leana - Ryanova Dcéra z roku 1970, ktorý zobrazuje náročný život rodiny počas Veľkonočného povstania z roku 1916. Alebo ju zažijete na vlastnej koži s BUBOM?  

Najkrajšia pláž v Írsku. Áno, v Írsku

Diana Vozárová

11

11:58

sep

2019

BUBO na Conor Pass s Jarom a lagúnou

BUBO na Conor Pass s Jarom a lagúnou

Predstavte si 50 odtieňov zelenej trávy, voľne pasúce sa ovečky a kravy, vodopády tečúce do prírodných jazier, Atlantický Oceán v nie tak ďalekej diaľke a najzápadnejší horský priechod v EÚ, na ktorý sa autobus svojou šírkou nezmestí. Toto je Conor Pass, nachádzajúci sa vo výške 456 metrov nad morom, ktorý BUBO absolvuje v rámci svojej okružnej poznávacej cesty Írskom. Peninsula Dingle, na ktorej sa tento horský priechod nachádza je tvorený pre dobrodružné povahy. Oproti idúce autá, absolvujúce Wild Atlantic Way, ktorej je Conor Pass súčasťou, spoza mohutných írskych hôr zbadáte až pri strete s nimi, častokrát cúvajúc k najbližšej výhybke. Príroda ako vystrihnutá z gýčových katalógov naživo. Zastavujeme na fotopauzu pri oficiálnom parkovisku pre 10 áut, kde v sobotu ráno pri našej prvej zastávke ešte nestojí a nefotí tieto dych berúce výhľady žiaden turista okrem nás a Jara. Mladý pán z Nových Zámkov, ktorý pricestoval za prácou prvotne do Dublinu. Po pár rokoch ho však oblasť okolo Dingle nadchla natoľko, že sa tu rozhodol stráviť život pri venovaní sa jeho najväčšej vášni - foteniu. V sobotu ráno si tu rozloží svoje ručne poskladané stolíky a ponúka návštevníkom fotografie z celej oblasti Kerry. Bubáci sú nadšení, všetci vášnivo kupujú Jarove jedinečné fotografie na pamiatku toho, čo práve vidia pred sebou, pretože na tieto pohľady nechce nikto z nás zabudnúť. Jazero Lough Doon (názov si všetci zapamätáme ako “lagúna”) si fotíme z každého uhla - geologicky významné jazero, ktoré je plochou o polovicu menšie ako naše Popradské pleso, avšak hĺbkou vyše 200 metrov, je dodnes záujmovým bodom vedcov skúmajúcich jeho pôvod. Vysoká koncentrácia sírovodíka a jeho blízka poloha pri Atlantickom Oceáne nabáda na rôzne názory jeho vzniku. Jednou z nich je aj veľká biblická Potopa sveta, avšak miesto usadenia tohto prírodného divu úplne nesedí. V roku 2020 sme tu opäť - Jaro s novými, autentickými fotografiami a BUBO s luxusnými pohľadmi Írskej nádhery v súkromí.  

BUBO na Conor Pass s Jarom a lagúnou

Diana Vozárová

09

14:02

sep

2019

Expo v Osake spred takmer 50 rokov Viac o krajine

Expo v Osake spred takmer 50 rokov

Od polovice marca do polovice septembra 1970 sa v Osake konala svetová výstava Expo. Nechýbali ukážky inovácií a svetovej kultúry s mottom “Pokrok a harmónia ľudstva”. Počas šiestich mesiacov tu bolo možné navštíviť pavilóny 78 krajín z celého sveta, a verte, že sa bolo na čo pozerať - koniec šesťdesiatych rokov sa viedol v mene úspešného pristátia na mesiaci, a tak aj USA prezentovali svoj projekt Apollo, a Sovietsky zväz svoju kozmickú loď Sojuz. Aj keď dnes tu už nenájdeme veľa pôvodných stavieb, stále je tu čo vidieť a približne polhodinová cesta z centra Osaky určite stojí za to. Momentálne nájdeme v areáli už len symbol Expo ‘70, a to slnečnú vežu a Japonskú záhradu. Hoci na našej ceste Japonskom navštívime množstvo chrámov a svätýň, ktoré sú obkolesené krásnymi záhradami, táto jedna je predsa len výnimočná. Je rozdelená na štyri časti, ktoré symbolizujú prierez japonskou históriou: od staroveku až po modernu. Nájdeme tu bambusový lesík, horský vodopád či jazero s lotosovými kvetmi, no akýmsi stredobodom tejto záhrady je krásne veľké jazierko, ktoré vytvára čínsky znak - srdce. V blízkosti japonskej záhrady sa nachádza aj národné múzeum etnológie s obrovskou zbierkou, ktorú sa oplatí vidieť. Zvyšná časť areálu bola revitalizovaná do nádherného parku, ktorý stojí za to navštíviť najmä na jar počas kvitnutia čerešní; spolu je ich tu vysadených viac ako päť tisíc, a s krásnymi záhonmi rozkvitnutých kvetov vytvárajú jedno z najkrajších miest v Osake. Ak by ste chceli získať nadhľad nad takmer 300 hektármi Expo parku, pri vstupe sa nachádza najväčšie ruské koleso v Japonsku: s výškou 123 metrov, 72 kabínkami a cesta okolo trvá 18 minút. Ak máte radi zvieratká a akváriá, v blízkosti sa nachádza novootvorená interaktívna aquazoo, kde je časť priestorov úplne otvorená, a vy tak môžete zažiť blízkosť zvierat, ako na safari. Samozrejmosťou je aj zbierka rybičiek a morských príšer, ktorá však nie je taká rozsiahla ako v akváriu Kaiyukan. Záver dňa môžete stráviť v obrovskom nákupnom komplexe plných obchodov, alebo sa môžeme presunúť do neďalekej farmárskej ľudovej dediny, ktorú si predstavíme nabudúce.

Expo v Osake spred takmer 50 rokov

Juraj Lošonský

08

12:10

sep

2019

Nový luxusný hotel CIRQA v Arequipe, Peru Viac o krajine

Nový luxusný hotel CIRQA v Arequipe, Peru

Ak si plánujete cestu na Machu Picchu a nechcete využiť možnosť priameho letu z Limy do Cuzca, ale radšej zvolíte podzemnú trasu, tak vaše kroky pravdepodobne povedú aj do „bieleho mesta“ Arequipa. Je to druhé najväčšie mesto v Peru. Človek až neverí, keď mu povedia, že je 10x menšie než Lima. Určite však stojí za krátku zastávku, nakoľko čo sa historického významu, pamiatok a gastronómie týka, tak za Limou vôbec nezaostáva. Vychutnajte si pobyt v bielom meste, zapísanom na zozname UNESCO (od roku 2000) pod sopkou El Mistri, v najnovšom luxusnom boutique hoteli, ktorý tu otvorili. Hotel CIRQA sa nachádza v centre mesta, jeden blok od hlavného námestia. Vyjdete z hotela, zabočíte buď dva krát doľava alebo dva krát doprava a ste tam. Táto unikátna a exkluzívne zrekonštruovaná budova ponúka 11 prestížnych izieb, ktoré sa delia do 3 kategórií (Boveda, Aposento, Claustro) a ktoré sú lokalizované okolo dvoch dvorčekov. Boveda je vhodná na 1 prenocovanie, Aposento a Claustro na 2 a viac prenocovaní. Má ísť v súčasnosti o najlepší hotel v meste, ktorý zároveň ponúka pobytové balíčky Half Board (raňajky + obed/večera) a Fully Inclusive Plus (raňajky, obed, večera a navyše zdarma využitie VIP lounge na letisku v Arequipe, s letiskovým transferom a zdarma je aj 2x poldňová alebo 1x celodenná exkurzia po meste so sprievodcom, ktorý spolupracuje priamo s hotelom). Samotná budova pochádza z roku 1540, a to je rok, kedy bola Arequipa založená. Steny sú z vulkanického kameňa, starostlivo opracované, celá architektúra pôsobí dnes viac než príjemne a v kombinácii s vysoko kvalitným servisom vytvára neskutočný dojem, a hosť má pocit výnimočnosti. Spojenie histórie a pôvabnej krásy a autentickosti mesta sa viac než podarilo. Rekonštrukcia izieb je neuveriteľná. Izby sú vybavené sofistikovaným nábytkom, jemné posteľné prádlo, niektorým izbách ponechali pôvodne vysoké stropy. Izby disponujú s TV, Netflix, klimatizované, vykurované, mini-bar zdarma, housekeeping až tri krát denne. Upratovačka k dispozícií 24 hodín denne, využitie práčovne a čistenie obuvi zdarma. V súčasnej dobe dorábajú ešte reštauráciu a záhradu na streche hotela, odkiaľ bude 360° výhľad na mesto. Toto sa plánuje otvoriť ku koncu roku 2019. Do tej doby jedlo servírujú v pôvabnej záhrade vo dvore, kde sú možnosti stolovať buď v krytej alebo nekrytej časti. V samotnej Arequipe nájdete mnoho príjemných reštaurácií, no treba upozorniť na výbornú reštauráciu hotela. Aj táto hotelová kuchyňa je inšpirovaná chuťami a ingredienciami tradičnej arequipskej picanterie, ktorá je typická svojou hojnosťou, používaním lokálnych produktov a korenín. Bienvenido al Peru

Nový luxusný hotel CIRQA v Arequipe, Peru

Daniela Mihaldova

07

05:33

sep

2019

Relax na ostrove Miyajima Viac o krajine

Relax na ostrove Miyajima

Ostrov Miyajima, známy predovšetkým ikonickou plávajúcou tori bránou, množstvom chrámov a svätýň, je vzdialený len hodinku cesty od nášho hotela v Hirošime. Najprv využijeme regionálnu vlakovú dopravu, ktorá je rovnako presná a spoľahlivá ako Shinkansen, ktorým sme išli včera. Na stanici Miyajimaguchi prestúpime na trajekt, ktorým sa preplavíme na ostrov Miyajima. Počas plavby si najprv na oboch stranách môžeme všimnúť farmy na ustrice, ktoré sú veľkou špecialitou na tomto ostrove, a po chvíli sa nám na pravej strane ukáže majestátna, viac ako 16-metrová tori brána. Ostrov známy predovšetkým touto bránou má však aj iné skryté poklady, nádherný komplex chrámov Daisho-in by ste určite nemali vynechať. Ak máte radi turistiku, na najvyšší vrch ostrova horu Misen vedie približne dvojhodinová cesta, na konci ktorej budete mať úžasný výhľad na celý ostrov. Pod vrchol sa dá dopraviť aj lanovkou, z ktorej rovnako výhľady stoja za to. Dnes nás však láka niečo iné. Keďže počas augusta sa teploty vyšplhajú aj nad 35 stupňov Celzia, po prehliadke historického a kultúrneho centra volíme smer rekreačný park Tsutsumigaura. Na verejnú dopravu po ostrove slúži takzvaný “Maple liner”, čo je vlastne niekoľko mikrobusov, ktoré premávajú na trase Aquarium - trajekt - Tsutsumigaura park. Cena jednosmerného lístku je 300 yenov a cesta spred budovy prístavu nám trvá asi 10 minút. Po chvíli sa po ľavej strane vynorí cieľ našej dnešnej cesty - 700 metrov dlhá pláž Tsutsumigaura. Nie sú to pláže ako na Bali, ale pri takých vysokých teplotách má pre nás aj táto pláž cenu zlata. Samozrejmosťou je sprcha a zapožičanie slnečníka s lehátkami. Nuž a potom už nasleduje vytúžené osvieženie v Tichom oceáne.

Relax na ostrove Miyajima

Juraj Lošonský

05

11:39

sep

2019

Okonomiyaki v Hirošime: Najlepšia japonská placka Viac o krajine

Okonomiyaki v Hirošime: Najlepšia japonská placka

Včera okolo obeda sme dorazili do Hirošimy, kde sme sa prepravili japonským Shinkansenom. Cesta z 800 kilometrov vzdialeného Tokia nám vďaka prepravným rýchlostiam - dosahujúcim 320 kilometrov za hodinu - ubehla veľmi rýchlo. Dovedna trvala menej ako 4 hodiny. Po ubytovaní v hoteli Grand Fresa vo výbornej lokalite a s vyhliadkou na mierový park a múzeum sme sa vybrali na prehliadku. Príprava, zhodenie bomby, následky a zabránenie ďalšiemu podobnému nešťastiu. To sú hlavné témy a motívy hirošimského múzea. Nasleduje prehliadka naprieč parkom a prejdenie okolo najznámejšej budovy, teda Atómového domu, ktorá prežila výbuch. Následne ešte prechádzame do bočnej uličky. Tu stojí malá tabuľka s nápisom “hypocentrum”, pričom práve tu vo výške 600 metrov nad nami 6. augusta 1945 o 8:15 vybuchla atómová bomba “little boy”. Explózia vyvolala bezprostrednú teplotu vzduchu viac ako 5 tisíc stupňov Celzia okamžite zabila 70 000 ľudí a na následky ožiarenia do konca roku 1945 zomrelo ďalších 70 000 ľudí, spolu to bolo 40% celkovej populácie Hirošimy. Dnes je však toto mesto s čiernou škvrnou vo svojej histórii iné - ide o moderné, živé mesto s populáciou 1,2 milióna obyvateľov. Prechádzame cez rušnú nákupnú ulicu Hondori, ktorá tvorí moderné centrum mesta, až na jej koniec, kde nás čaká dnešný gastronomický zážitok - Okonomiyaki. Je to tradičná japonská placka, ktorej názov by sa dal preložiť ako “to čo máš rád, upečené”. Už samotný názov nám evokuje, že sa bude skladať z viacerých ingrediencií. Základnú variantu tvorí placka, podobná našej palacinke, ku ktorej sa takpovediac pripojí ešte kapusta, klíčky, rezance, slanina a na vrchu nesmie chýbať vajíčková palacinka potretá štedrou vrstvou “okonomiyaki omáčky”. Tá je podobná Worčestrovej omáčke. Samozrejme, túto základnú verziu si môžete vylepšiť o ďalšie ingrediencie ako syr, chobotnice, tuniak, morské plody a iné. Príprava jedla prebieha na stole pred vami a pre všetkých súčasne. Práve tu sa ukáže majstrovstvo kuchára, ktorý nám predvedie svoje zručnosti. Ako sa hovorí, oči jedia prvé a my s úžasom pozeráme na celý proces prípravy, pokiaľ nám placka “nepristane” na stôl priamo pred nami. Potom sa už s chuťou púšťame do hirošimskej špeciality Okonomiyaki.

Okonomiyaki v Hirošime: Najlepšia japonská placka

Juraj Lošonský

05

09:31

sep

2019

Kávová limonáda a jej dokonale osviežujúca chuť Viac o krajine

Kávová limonáda a jej dokonale osviežujúca chuť

Nachádzame sa na kávovej plantáži Finca del Cafe v Kolumbii, kde sme sa dnes dozvedeli všetky dôležité informácie o káve. Ešte pred tým, ako sme sa prešli kávovou plantážou, nás miestni farmári pohostili šálkou kávy zo 100 % kávy Arabica. Kolumbia patrí medzi najväčších svetových producentov akostnej plantážovej kávy, predovšetkým odrody Arabica. Cítili sme v nej jemnú kyslosť a výraznejšie ovocné tóny. Táto odroda obsahuje menej kofeínu a viac cukrov a olejov. Keď sme kávu dopili a privoňali si k šálke, zacítili sme nádhernú vôňu medu. Povzbudení a plní energie sme sa presunuli na kávovú plantáž, kde nám kolumbijský farmár ukázal celý proces pestovania kávy, ako od malého semienka vyrastie po niekoľkých rokoch strom kávovníka, ktorý dáva farmárom úrodu v podobe červených plodín. Priblížil nám celý proces a prezradil nám svoje know-how. Káva bola do Kolumbie privezená začiatkom 19. storočia vďaka jezuitským misionárom. Pestuje sa najmä v regióne Paisa, a to hlavne v jeho departmentoch Caldas (Manizales), Risaralda (Pereira) a Quindío (Armenia), ktoré spolu tvoria tzv. "kávovú os". Vypestuje sa tu ročne viac ako 500 000 ton kávy, ide predovšetkým o žiadanú Arabicu, zvlášť odrody Bourbon, Typica, Caturra a Maragogype. Kávové oblasti siahajú od výbežkov Ánd až ku Kordillerám. Vďaka tomu sa káva pestuje vo veľmi rozdielnych klimatických podmienkach, čo umožňuje dozrievanie a zber plodov v rôznom čase po celý rok. Kolumbijská plantážová káva Arabica je veľmi jemná, má aromatickú a hodvábnu chuť a obsahuje nižší obsah kofeínu. Káva sa stala hlavným exportným artiklom tohto latinskoamerického štátu, prispeli k tomu silné marketingové kampane, ktoré mali za cieľ posilniť povedomie o kolumbijskej káve, o jej kvalite a rozmanitosti jej chutí. Kolumbia patrila k prvým krajinám, ktoré pochopili silu marketingu pri predaji kávy. Vybudovali okolo svojej kávy značku, ktorá reprezentovala kvalitnú a poctivú kávu od lokálnych farmárov. V roku 1958 vytvorili postavu farmára Juana Valdeza, ktorý sa stal symbolom Kolumbie ako krajiny, ktorá pestuje kvalitnú kávu. Založili takzvanú organizáciu „Nacional de cafeteros“ (FNC), ktorá bola zložená z množstva farmárov z celej krajiny. Spoločnými silami si farmári dokázali vydobyť lepšie dane na export kávy, čím sa stali konkurencieschopnými nielen kvalitou, ale aj cenami. Naša prehliadka nebola len o rozprávaní, o tom ako sa pestuje táto plodina, no lovci zážitkov si vyskúšali samotný zber kávy na vlastnej koži. Oblečení do ponča, s klobúkmi na hlave a s košíkmi okolo pása bola naša prehliadka úžasným zážitkom. Už ste niekedy pili kávovú limonádu? Práve takúto delikatesu sme si vychutnali na záver našej kávovej exkurzie priamo na farme v Kolumbii. Toto úžasné prekvapenie na nás čakalo v tento teplý slnečný deň a bola to skutočná čerešnička na torte. Originálna chuť a prirodzená energia tohto kávového osvieženia v sebe spájali citrusový nádych a lahodnú chuť kávy. My v BUBO vieme, kde je najlepšie miesto tento osviežujúci nápoj vyskúšať, a aj takýmto spôsobom vás chceme inšpirovať, aby ste navštívili Kolumbiu spolu s nami a vychutnali si to najlepšie z jej kuchyne a taktiež sa pokochali jej prírodnými krásami, ktorých je skutočne veľké množstvo.

Kávová limonáda a jej dokonale osviežujúca chuť

Alena Spišáková

03

17:02

sep

2019

Každý deň TOP Viac o krajine

Každý deň TOP

Rozhodnutie ísť na tak veľkú cestu s Bubom nebolo náhodné, lebo som si už cestovanie s nimi zažil a bola to pre mňa garancia kvality. No realita ešte viac prekonala aj moje vysoké očakávania. Tak ako píšem - každý deň bol TOP. Už som si ani nevedel predstaviť, čo sa dá ešte zažiť a uvidieť. Všetko do seba zapadalo, nič sme nevynechali a mali kopec bonusov navyše. Skvelá sprievodkyňa Katka Foltánová dokázala zvládnuť aj nepredstaviteľné situácie, ktoré ja dokážem vyrobiť, keď sa v mene ulovenia skvelého záberu stratím a zrazu neviem kde som. Dopravila ma bezpečne cez všetky krajiny až na Slovensko a za to veľká vďaka. No hlavne vďaka za zážitky na mojej "ceste snov" so zájazdom To najlepšie z Južnej Ameriky v auguste 2019.

Každý deň TOP

Lubor Kobich

30

20:11

aug

2019

Slnečný kotúč nad Ayutthayou Viac o krajine

Slnečný kotúč nad Ayutthayou

Pamätám si to ráno ako by to bolo včera. Bolo deň po splne a prvé ranné lúče začali prenikať do našej hotelovej izby v kráľovskom hoteli Royal v Bangkoku, kde sme boli ubytovaní. Postavila som sa k oknu, aby som odhrnula záclonu a vpustila do vnútra prichádzajúci deň, a v tom som za oknami zbadala niečo, čo mi vyčarilo úsmev na tvári. Mám rada tie skoré rána, keď vidíte na oblohe zároveň vychádzajúce trblietajúce slnko a do toho ustupujúci mesiac, ktorý sa práve ukladá k spánku, hlavne keď je v splne. Hneď som vedela, že je pred nami výnimočný deň plný zaujímavých prekvapení a zážitkov. Naše cesty viedli totižto do starovekej Ayutthaji, ktorá sa nachádza 80 km severne od Bangkoku. Ayutthaja bola v rokoch 1351 až 1767 najvýznamnejším mestom Siamského kráľovstva a zároveň patrila medzi kultúrne a intelektuálne centrá tej doby. Kráľovské mesto malo množstvo chrámov, veľmi rozvinutú architektúru a infraštruktúru a na svoju dobu veľmi pokročilý hydraulický systém na rozvod vody. Dnes spadá pod svetové kultúrne dedičstvo UNESCO. Ako prvý z trojice komplexov sme navštívili môj obľúbený Wat Yai Chai Mongkhon. Je to chrámový komplex s desiatkami sôch Budhu v oranžových a žltých rúchach v rôznych polohách a veľkostiach. Jedna zo sôch ležiaceho Budhu meria viac ako 7 metrov, viete si to predstaviť? A prečo je Budha zobrazovaný v rôznych polohách? Mohli by sme ich napočítať vyše 300. Pretože Budhisti veria, že meditovať, prípadne dosiahnuť stavu úplného duševného pokoja, ide za každých okolností, v akomkoľvek čase a popri každej jednej činnosti. A tu sa dostávame tiež k odpovedi, prečo je práve tento chrám jedným z mojich obľúbených. Je to totižto ako jeden z mála v Ayutthaje tzv. „živím“ chrámom, v ktorom stále žijú budhistickí mnísi, ktorí sa tu venujú meditácii a štúdiu budhizmu. V Thajsku je totižto zvykom, že muž medzi 6 až 70 rokom života strávi určitú časť života v kláštore a venuje sa čisto rozjímaniu a meditácií. Páči sa mi tiež úvaha, s ktorou som sa stretla práve v Thajsku: „buď medituj niekoľko hodín denne, alebo choď počas roka na niekoľko týždňov do kláštora.“ Viete si predstaviť aplikovať túto teóriu na klasického konzumného Stredoeurópana, to by bolo radosti. Vráťme sa ale k slnečnému kotúču a grand finále tohto príspevku. Ak poznáte tie správne miesta, máte možnosť si v komplexe zakúpiť za symbolický poplatok kvet lotosu a zopár vonných tyčiniek, ktoré keď zapálite v chráme, vás podľa budhistickej tradície spoja s vašim vyšším ja. Posadila som sa v chráme, v tichosti, sama so sebou. Pamätám si, ako mi bolo pekne a ako som v duchu poďakovala za ten moment spokojnosti, ktorý práve prežívam. Po niekoľkých minútach som vyšla von z chrámu a začala sa prechádzať po rozkvitnutých záhradách komplexu. Zrazu všetko stíchlo, všetko spomalilo, ľudia sa zastavili a všetci do jedného začali ukazovať hore k oblohe. Okolo slnka sa v tom momente vytvorilo niekoľko svetelných prstencov, ktoré na oblohe predviedli nebeské, dych vyrážajúce divadlo, priamo nad Ayutthajskou posvätnou stupou Yai Chai Mongkhon, obklopenou niekoľkými monumentálnymi sochami Budhu. Bolo to magické, bolo to nezabudnuteľné a v podstate aj ťažko opísateľné. Treba zažiť. BUBO lovci zážitkov, nabudúce poďte s nami..

Slnečný kotúč nad Ayutthayou

Miroslava Dlhá

ODPORÚČANÉ ZÁJAZDY

Priekopníci luxusných expedícií

Najvyššie zľavy teraz!