Fórum

10189 príspevkov

09

14:23

júl

2019

Ako sa podarilo Mongolom vytvoriť najväčší štát? (časť B) Viac o krajine

Ako sa podarilo Mongolom vytvoriť najväčší štát? (časť B)

Faktor - Zmysel pre kreatívnu taktiku. Predstavte si situáciu, 13.storočie., ste obyčajný sedliak, roľník alebo remeselník. Všetci poddaní sú povolaní do zbrane. A proti vám stoja šikmookí bojovníci. V živote ste nič také nevideli. Majú dvojité helmy (to ale neviete), na nich rohy. Vrchnú časť prilieb si zapália a na vás sa rúti rohatý šikmooký jazdec na koni s horiacou hlavou. Rozumom roľníka sa rozutekáte kadeľahšie. Odmietate bojovať s diablami z pekla. A aj takýmto spôsobom sa dostali Mongoli až do strednej Európy. 4. Faktor - zásobovanie. Nenáročný tradičný nomádsky spôsob života vyriešil aj zásobovací problém väčšiny armád. Živé zvieratá, ktoré si buď brali z domoviny alebo boli získané ako vojnová korisť, veľmi jednoducho a rýchlo skončili na grile. Mongoli nemajú problém ani s konzumáciou konského mäsa, takže veľmi prakticky riešili aj problém zranených zvierat z bojov. Ideálna možnosť bola, ak tieto zvieratá vedeli aj podojiť (jaky, kravy, kone...), a mali tým vyriešené aj zásobovanie čerstvými mliečnymi výrobkami.  

M

Martin Lipinský z BUBO

09

14:16

júl

2019

Ako sa podarilo Mongolom vytvoriť najväčší štát? (časť A) Viac o krajine

Ako sa podarilo Mongolom vytvoriť najväčší štát? (časť A)

Možno ste si už v živote lámali hlavu nad tým, ako je možné, že pastieri a nomádi vytvorili najväčší štátny útvar na svete? Ako to bolo možne si v krátkosti vysvetlíme :) 1. faktor - Džingischán. Húževnatý kmeňový líder, ktorý dokázal zjednotiť niekoľko kmeňov a vytvoriť základ svojej veľkolepej armády. Veľmi prezieravo a progresívne udelil svojim vojakom náboženskú slobodu výrokom: "Kým mi vaše modlitby prinesú víťazstvá, uctievajte si kohokoľvek. Aj tak sa všetci každý deň otáčame smerom k oblohe, ktorá nám zosiela dážď a slnko." 2. Faktor- reforma armády. Mongolskí vojaci nefungovali ako európske armády na základe lojálnych šľachticov a rytierskych armád. Mongoli mali vojsko rozdelené na jazdu, pešiakov a lukostrelcov, ktorých považovali za najlepších na svete. Kamenná stéla v historickom múzeu v Ulanbátare zaznamenáva rekord v podobe vystreleného šípu do vzdialenosti 850m. Najlepší strelci vedeli zamieriť a vystreliť aj tri šípy súčasne so smrtiacou silou a najrýchlejší zakladali šípy do lukov v intervaloch piatich sekúnd. Kam sa hrabe Robin Hood alebo Green Arrow. Jednotky boli rozdelené po 10tkach a nad nimi stál desiatnik. Ak zahynul jeden vojak z desaťmiestnej jednotky, desiatnik mal právo zabiť zvyšných 9 vojakov, ak vyhodnotil, že sa smrti ich spolubojovníka dalo zabrániť. To malo obrovský význam z pohľadu morálky. Aj absolútne cudzí ľudia priradení ku konkrétnej jednotke boli odkázaní na tímovosť a súdržnosť.  

M

Martin Lipinský z BUBO

09

14:10

júl

2019

Čo vymysleli Mongoli? Viac o krajine

Čo vymysleli Mongoli?

Leto vrcholí, teploty sa šplhajú nad 30°C, a vy dostanete chuť na zmrzlinu. Nebyť Mongolov, tak túto pochúťku dnes nemáme. Tradičný mongolský spôsob života je založený na neustálom migrovaní po pasienkoch, aby ich stáda nehladovali. Dlhým presunom prispôsobili aj jedálniček. Zatiaľ čo v časoch najtuhšej zimy sa veľmi nepresúvajú, vtedy konzumujú všetky druhy mäsa tzv. mongolian barbecue. V teplejších mesiacoch konzumujú najmä mliečne výrobky. Jogurty, čerstvé mlieko, syry, smotana alebo dokonca sušený kumis; to je súčasťou bežného jedálnička nomádov. Prvá zmrzlina vznikla práve pri prvých nočných mrazíkoch, keď sa nomádi presúvali na koňoch medzi osadami. Vytrvalé cválanie na koni dokázalo smotanu, pripevnenú v mechoch na sedle, vyšľahať do veľmi jemnej podoby. A to bol práve prvý predchodca dnešnej obľúbenej pochúťky - zmrzliny.  

M

Martin Lipinský z BUBO

09

04:01

júl

2019

Chile Peru Bolívia - Začíname: Lima Viac o krajine

Chile Peru Bolívia - Začíname: Lima

Začíname v majestátnom Meste kráľov. Väčšina turistov Limu obchádza (čo je veľká škoda), ale my v BUBO chceme tomuto mestu venovať čas a pochopiť tak súvislosti. Bývalá metropola španielskeho miestokráľovstva v Južnej Amerike a centrum Nového sveta. Práve odtiaľto vyrážali španielski conquistadori na ďalšie výpravy smerom na juh kontinentu. Už počas prvých metrov krásnym koloniálnym centrom pochopíte, prečo sa Lime hovorí aj mesto balkónov. Sú ich tu stovky a niektoré z nich sú naozaj umelecky vyrezávané skvosty. Prehliadku začíname v kláštore San Francisco, ktorý patrí k najkrajším v Novom svete, aj vďaka originálnym, zachovaným kachličkám azulejos. Máte zrazu pocit, že sa nachádzate v čarovnej Andalúzii? Španieli priviezli okrem svojej kultúry aj originálne azulejos práve z tohto španielskeho regiónu. Po prehliadke kláštora nemôžeme vynechať vzrušujúce katakomby, ktoré patria k najzachovalejším na kontinente. V neďalekom parku si pozrieme jedinú sochu Francisca Pizzara v meste a z tohto miesta uvidíme aj rozsiahle štvrte chudobných , tzv. „pueblos jovenes“. Lima, to je kontrast bohatých a chudobných štvrtí. Pokračujeme uličkami Limy, až prídeme k najstaršej univerzite v Novom svete: Universidad San Marcos. Medzi jej absolventov patria napr. známy predstaviteľ avantgardy César Vallejo, alebo držiteľ Nobelovej ceny Mario Vargas Llosa. Pokračujeme, na osvieženie si na ulici kúpime čerstvé ovocné šťavy za pár soles, a prídeme na námestie Plaza San Martín. Kto bol tento známy libertador („osloboditeľ“), a prečo má v strede námestia sochu? Magické námestie, kde koloniálne budovy vystriedali tie republikové z 19.storočia, má úžasnú atmosféru, hlavne večer po zotmení, a je to priam ideálne miesto na vychutnanie si najznámejšieho peruánskeho drinku, Pisco sour. Po obchodnej ulici Jirón de la Unión sa opäť dostávame do koloniálneho centra priamo na najznámejšie námestie, Plaza Mayor. Palmy, prezidentský palác a katedrála, v ktorej sú uložené pozostatky Francisca Pizarra, pokoriteľa ríše Inkov a prvého miestokráľa. Donedávna sa tu nachádzala aj jeho socha. Už sme aj vyhladli, a preto je čas na obed v TOP reštaurácii, doslova pár metrov od námestia. Málokto vie, že peruánska kuchyňa patrí k najlepším na svete a Peru získalo niekoľkokrát za sebou ocenenie TOP gastronomická destinácia sveta. Ochutnávame „peruánske sushi“ Ceviche (marinované ryby v limetkovom náleve), alebo typické Lomo Saltado. Kde sa v Lime nachádza Národný futbalový štadión? Krásne parky ako napr. Parque de La Exposición, alebo Parque de La Reserva. Večer ešte stíhame posledný drink dnešného dňa. V Lime navyše ponúkame aj možnosť objednať si prémiový hotel Sheraton, vzdialený len pár stoviek metrov od historického centra. Tak čo, ochutnáte s BUBO Južnú Ameriku?  

Chile Peru Bolívia - Začíname: Lima

Ľubor Kučera

08

20:02

júl

2019

Kam ísť do Mexika? Viac o krajine

Kam ísť do Mexika?

Mexiko je obrovská krajina, ktorá vás doslova ovalí farbami, vôňami, chuťami. Po prvý raz sa mi tam nechcelo ísť, zdalo sa mi to nudné: tí malí, špinaví Mexičania, utekajúci načierno do USA… No všetko je ako obvykle inak, a ja som našiel hrdé Mexiko s ohromnou, 3500 rokov starou históriou. Indiánske Mexiko, ale aj belošské – poznám tu viacerých veľvyslancov a sú to kultivovaní ľudia na vysokej úrovni. Bezmála 2 milióny km² a 130 mil obyvateľov je ohromne veľa. Mexiko je svojské a to čo nájdete tu, nenájdete nikde nikde na svete. Indiáni, pyramídy, džungľa, sopky, sombrera… Začneme v hlavnom meste v Mexico city. MEXICO CITY je jedným z najväčších miest sveta, metropolitná oblasť má 22 miliónov obyvateľov, čo je viac než New York. Corona čaká za rohom vo večernom bare. Veľmi príjemná klíma v meste, ktoré sa nachádza v nadmorskej výške 2200 metrov nad morom. Múzeum antropológie je pravdepodobne najkvalitnejšie múzeum svojho druhu na svete a zaoberá sa štúdiom predkolumbovského obdobia a kultúry na území Ameriky. Dozviete sa kto boli Mayovia a Aztékovia. TEOTIHUACÁN- miesto, kde sa ľudia stávajú bohmi. Tretia najväčšia pyramída na svete –ale najväčšia, na ktorú sa dá vyjsť. Všade vo svete je výstup na vrchol pyramíd už zakázaný – no tu to ešte ide. Kto má chuť vystúpiť na vrchol pyramídy Slnka, či Mesiaca? Prečo tu zrazu vypadáva mobilný signál? Môj otec je fyzikálny chemik, univerzitný profesor, doktor vied a ja som bol vychovaný k obdivu k prírodným vedám a matematike. No aj on hovoril, že na vrchole pyramídy niečo cítil – my sa tu všetci chytíme za ruky, odrecitujeme tajnú aztécku formulku- a vy to taktiež ucítite. Je to miesto, ktoré mení veci, vaše zblúdené molekuly zrazu do seba lepšie zapadnú… V roku 500 n. l. bol Teotihuacán šiestym najväčším mestom na svete. Katolícke Mexiko – na jednej strane indiánske, na druhej strane sú to silnejší katolíci než Poliaci. My navštevujeme okrem Metropitnej katedrály na Zocale, či nádherných kostolov v Pueble a Cholule aj tretie najnavštevovanejšie katolícke pútnické miesto na celom svete - baziliku našej Panny Márii Guadalupskej. Nám v BUBO sa veľmi páči Convento de San Antonio- v Izamale – v žltom meste Yucatánu – to sú menej navštevované miesta. Čo také menej navštevované sa dá vidieť v Mexico city? Odporučil by som Los Voladores – lietajúci indiáni sa odvíjajú na lanách dlhých desiatky metrov za sprievodu tradičnej hudby, riskujúc život. Plaza Garibaldi; námestie, kde je najviac mariachis v Mexiku, dajte si tequila a nehanbite sa zatancovať si priamo na namasti s domácimi. Skúste sa vrátiť do hotela miestnym metrom, ktoré jazdí na gumených pneumatikách a denne prevezie viac ľudí než žije na celom Slovensku. Kam ďalej z Mexico city? Acapulco. Stretávali sa tu Elizabeth Taylor, Elvis Presley, Kennedyovci, Belmondo, či prvý filmový Tarzan...  Okúpeme sa v Tichom oceáne, lodičkou vyrazíme na ostrovy s kokteilom v ruke. No najúžasnejšie na Acapulcu sú skokani zo skaly La Quebrada- už ich za tie roky poznáme, a tak sa dostaneme blízko, odrazia sa a pomaly letia z výšky 12 poschodového paneláku.. Musia trafiť prílivovú vlnu, aby sa nezabili. Potom, keď sa vyštverajú späť hore, tak idú ako prví za našou skupinkou, a fotíme sa. Je to ohromný zážitok, ktorý garantujeme. Odtiaľto sa stočíme na juh a vyrážame okolo Popocatépetl cez prérie plné 10m vysokých kaktusov do mesta, ktoré zhmotňuje Mexiko ako také, do Oaxacy. Zastavujeme sa na mnohých zastávkach, no Oaxaca si zachovala svoj indiánsky šmrnc. Biele či modré šaty, prútené obrovské sombrerá. Ak viete kde hľadať, tak skoro na každom našom tripe zavítame na oslavu – masky, stuhy vo vlasoch a klobúkoch, ktoré vyzerajú ako veľká torta, tie tradičné šaty, pestrofarebné látky, ktoré iba vyjadrujú temperament krajiny. Móda tu ostala po španielskych kolonizátoroch a ešte dnes tu nosia sukne, ako naše prababky. V okolí mesta večnej jari navštevujeme 3 zaujímavosti: najstarší strom, Biely vrch a výrobňu mezqalu. Čo je luxusnejšia tequila? 1/ Taxodium Mucronatum nie sú čary Heryhi Potreba, ale latinský názov pre strom v mestečku Santa María del Tule. Je to druh tisovca a predpokladá sa, že má viac ako 2000 rokov! Ide vraj o najväčší strom v Amerike - priemer pňa je viac ako 14 metrov, priemer koruny je neuveriteľných 58 metrov. Predstavte si, že tento strom zažil Zapotékov, španielskych Konkvistádorov, Aztékov, ale aj Zapotékov 2/ Tých ideme pozrieť na Monte Alban . Biely vrch. Prví na tento kopec prišli Olmékovia pred 3500 rokmi –čiže ide o prvú mezoamerickú civilizáciu. Predstavte si, že títo ‘’blázni‘’ iba vyše dvesto rokov zarovnávali vrch kopca na to, aby tam mohli postaviť svoje chrámy, paláce a ihrisko na loptovú hru. Po Olmékoch sem prišli Zapotékovia niekedy okolo 3. storočia pnl a boli tu až do 9 storočia nl. Poslední boli Mixtékovia - tí sem prišli okolo 12. storočia. Monte Alban navštevuje minimum turistov, a je to vskutku úchvatné miesto- iba tak rozpažíte ruky a vychutnávate si minimum turistov. 3/ no a následne si už zaslúžime prehliadku výrobne mezqualu s ochutnávkou. Tequily sa ročne vyrobí v Mexiku 300 miliónov litrov. Mezcal sa vyrába z Agave tradičným spôsobom a je ho omnoho menej, a preto je vzácnejší a mne chutí viac. Je to podobné ako cognac a armanyac na juhozápade Francúzska. Biele poháriky, limetka, soľ- a šup do seba – len pozor, aby ste neboli posledný, lebo na spodku každej fľaše mezcalu je červík. Prešli sme okolo zasneženej sopky, prériou kaktusov, v Mexiku je však aj džungľa, dostaneme sa aj tam? Áno, je to v štáte Chiapas, ktorý je súčasťou nášho zájazdu Veľký okruh Mexikom. Nachádzajú sa tu nádherné modré vodopády Aqua Azul, v ktorých sa vždy kúpeme –máme miesta, kde sme jediní turisti. No a potom navštevujeme moje najobľúbenejšie pyramídy, ukryté v džungli, úžasné Palenque. Vládol tu panovník Pakal, a to 68 rokov, v dobe, keď sa ľudia bežne dožívali polovicu. Uvidíte jeho hrobku, kráľovský palác, palisády mestského štátu Palenque . Prejdeme sa po 32 pyramídach, odkrytých – či lepšie povedané odhalených. Celkovo ich tu je okolo 1400 a väčšina je zahalená "v závoji" pralesa. Taktiež, zlomok turistov a ja Palenque úprimne odporúčam. Milujem tu aj stravu– my si myslíme, že poznáme Tacos či Burito, ale tu to chutí inak – základom je kukurica, fazuľa, čili, avokádo a čokoláda, ktorú používajú aj do slaných jedál. Nebudeme vás nútiť jest chapulines- čo sú lúčne koníky, ale keby ste to nevedeli, pokladali by ste ich za čipsy. Čerstvé mexické tacos sú tou najzdravšou stravou a vegetariáni si prídu na svoje. Tradičná mexická kuchyňa bola zapísaná do zoznamu UNESCO medzi nehmotné pamiatky ľudstva. Poznáme tu super reštaurácie a kaviarne, kde chodila aj Frida Kahlo, aj v tomto ohľade uvidíte, že cestu pre Vás pripravili odborníci –veď od roku 2002 sme na Slovensku najväčším organizátorom zájazdov do Mexika a vlastníme veľa diplomov z Mexickej ambasády. Záver je pri Karibiku, niekde v okolí presláveného Cancúnu. Presne tak. Na záver vstúpime na Yucatánsky polostrov, prejdeme cez koloniálnu Meridu, novodobý div sveta v Chitzen Itza a potom končíme pri Karibiku, či už v Cancune či v Playa del Carmen. Neskutočné azúrové more takmer bez vĺn – teplý Karibik. Kúpanie, šnorchlovanie, margarita. Odporúčam hotel Iberostar Paraiso Beach Playa del Carmen, ktorý má veľmi dobrý pomer medzi cenou a veľmi slušnou úrovňou – ide o 5 hviezdičkový all inclsuive hotel priamo na pláži. Bude sa Vám páčiť. Tí, čo nájdete energiu, určite vyrazte na Tulum, kde je taktiež krásna pláž, ale aj jediná mayská pyramída na brehu mora. Kúpeme sa tu aj v cenotes, ktoré využívali už starí Mayovia. Mexiko je fantastická krajina s mystickou históriou, plná pyramíd, katedrál a šamanizmu. A, samozrejme, nádherné pláže Tichého oceána a Karibského mora. Mexiko Vás spoločne so mnou pozýva na objavovanie; tak Vamos amigos! Lokálne oslavy, strieľania ohňostrojov, svadba; mariachi začnú hrať pred naším hotelom serenade. V Mexiku sa prvá “corrida” konala už v roku 1526 na oslavu návratu Hernana Corteza do Tenochtitlanu; Toreadori z Aquacalientes sa predvádzajú v umení s lasom. Jazda metrom v Mexico city, ktorým denne prejde viac ľudí, než obýva Slovensko. Benito Juarez, bol mexickým hrdinom, mexickým prezidentom indiánskeho pôvodu a mal iba neuveriteľných 137cm, a tým sa zaradil medzi najmenšieho svetového lídra v histórii. Narodil sa 20. marca ako ja, a tento dátum Mexičania veľmi oslavujú, veď začína jarná rovnodennosť a po Kukulkánovej pyramíde v Chitzen Itza práve dnes zlieza had (vytváraný tieňom) dole dovnútra. Temazcla je indiánska sauna –s medom a kakaom  

Kam ísť do Mexika?

Ľuboš Fellner

08

19:59

júl

2019

Prečo ísť na východ USA? Viac o krajine

Prečo ísť na východ USA?

Odletíte a v ten istý deň priletíte do New Yorku. Staneme sa súčasťou tohto živého organizmu hneď od začiatku. Po ubytovaní budeme mať ešte šancu si užiť večerný New York. Times square, známe ako pupok sveta, je plné deň-noc, alebo si pôjdete užiť výhľad z Empire State Building či Rockeffelerovho centra. Sme v meste, ktoré nikdy nespí, tak hurá doň. Viete recept na kokteil Manhattan? Prvý raz sa podával tu na večierku, ktorý organizovala mama Winstona Churchila. Ochutnáme a spoločne si zaspievame Sinatrov NEW YORK, NEW YORK a po troch prejdeme na Jay-Z štýl. Prehliadku máme prepracovanú, naši sprievodcovia v New Yorku žijú, ja osobne som tu bol vyše 10x, mám New York veľmi rád, bežal som tu dva polmaratóny a jeden krát som zabehol aj celý New Yorský maratón. Bol som tu na Silvestra, v lete, a vždy bolo dobre - mám k tomu mestu jednoducho vzťah. Prehliadku začneme na dolnom Manhattane, na mieste, kde New York ešte ako Nový Amsterdam vznikol. Z Battery parku je pohľad na Ellis Island a na Sochu slobody. Okolo najstaršieho parčíku v New Yorku a soche útočiaceho býka – ktorého môžete chytiť pre šťastie za ligotavé testes - sa prejdeme k pravdepodobne najbohatšiemu kostolíku na svete, kostolu Trinity. Pozrieme sa na pamätník 9/11, miesto, kde stáli Dvojičky svetového obchodného centra a dnes sa tu stavia nový New York. Miesto hrozného teroristického útoku sa zmenilo na pietne a finančné centrum, pýchu mesta miest. Zastavte sa v hypermodernom obchodnom dome Westfield s najväčším Apple store-om sveta – spolumajiteľom bol rodák z Fiľakova Frank Lowy. Videl som New York z Empire state building, z Rockefeller centra, ale veľmi sa mi páčila jazda výťahom v mrakodrape - 1. Svetové Obchodné Centrum. Ide o najvyššiu budovu západnej pologule. Za 47 sekúnd zažijete prerod Manhattanu z čias holandského starostu Petra Stewesanta až po dnešok. Najprv boli na tomto skalnatom ostrove lesy plné indiánov, postupne začali vyrastať v Novom Holandsku domy veľmi podobné tým v Amsterdame. Boom nastal začiatkom 20. storočia, kedy sa začal Manhattan neuveriteľne ťahať do výšky. Keďže WTC sa nachádza na spodnej strane Manhattanu, vidíte ho celý a máte výborný výhľad aj na Sochu Slobody a najmenej známu štvrť NYC, na Staten Island. Tam sa začína newyorský maratón a z južného cípu Manhattanu sem chodí kompa, ktorá je aj v tomto roku zadarmo. Prejdeme sa po Wall street a povieme si niečo o tomto „divokom“ mieste, ktoré sa mnohokrát stalo predlohou filmov. Wall street nás dovedie k East river a k vyhliadke na Brooklynský most. Z dolného Manhattanu sa presunieme cez Taliansku a Čínsku štvrť okolo mrakodrapu – známej Žehličky a Empire state bulding -na horný koniec. V tejto časti sa nachádza slávny Central park s chronicky známymi miestami. Columbus circle, Dakota building, Strawberry fields, Trumpove klzisko a hotel Plaza. V Dakota bulding býval Leonard Bernstein aj John Lenon. Pri hoteli Plaza –ktorý poznáte z filmu Sám doma- sa začína známa nákupná zóna Piatej avenue. Na Piatej je nádherne a bohato vyzdobený kostol sv.Patrika, no aj skvelé obchody, a je jedno či nakupujete, alebo chcete iba pozrieť najnovšie trendy. Deň ešte neskončil a v meste je čo preskúmavať - napríklad najnovšie vystúpenie na Broadwayi. Ubytovanie? Ja mám rád trošku obstarožný hotel Waldorf Astoria. Je tým hotelom, ktorý má fluidum a históriu. 10 rokov tu bývala Paris Hilton, no kvôli tomu by som sem nešiel - od čias Herberta Hovera tu spal každý prezident USA (každý prezident USA od roku 1931). Izby tu dlhodobo vlastnil Frank Sinatra či Marylyn Monroe; keď bol v New Yorku, spával tu Charlie Chaplin. Spali tu mnohí králi, či už Monacké knieža, alebo terajšia Britská kráľovná – hotel má dobrú polohu. Ďalší deň si pozrieme Manhattan z vody. Plavba nás zoberie po rieke Hudson k soche Slobody, okolo Dolného Manhattanu do East River a popod mosty Brooklyn, Manhattan a Williamsburg k centrále OSN. V New Yorku je možností neúrekom - nákupy, galérie, super reštaurácie, alebo relax v Central Parku. Naši BUBO sprievodcovia Vám radi poradia a nájdu niečo presne pre Vás. New York je geniálny a stojí za opakovanú návštevu –uvidíte, že ak ho prejdete s niekým kto sa vyzná a hľadá zážitky, kde nestretnete tisíce iných turistov, bude sa Vám páčiť viac. BUBO ako najväčší organizátor zájazdov do USA dostalo plaketu priamo z Washingtonu. Kam pokračovať z New Yorku? Určite do hlavného mesta USA, do veľmi príjemnej metropoly, do Washingtonu. Hlavné mesto USA WASHINGTON DC bolo vytvorené umelo z darovaných pozemkov Virgínie a Marylandu. Najprv boli postavené dve najdôležitejšie budovy – Capitol a sídlo prezidenta. Od roku 1800 je plne funkčné a ostalo ako hlavné mesto rastúcich spojených štátov do dnešných dní. Prejdeme celý National Mall od Bieleho domu, okolo Lincolnovho pamätníka, cez múzeum letectva a vesmíru po Capitol. Prehliadku zakončíme pri Fordovom divadle, kde bol postrelený Abraham Lincoln. Okrem National Mall sa tu nachádza aj známy cintorín Arlington, kde je pochovaný aj JFK so svojou rodinou. Neďaleko je Pentagon, chronicky známa budova ministerstva obrany USA. Mesto má peknú úpravu, je tu pohoda a po uponáhľanom a preplnenom New Yorku pôsobí ako balzam. No a následne odletíme do mesta slávnych a bohatých. Miami je opäť úplne iným mestom ako bol New York a Washington a vy ho musíte vidieť a hlavne zažiť. Tu odporúčam Legendu Miami Beach a celej Ameriky: luxusný hotel Ritz Carlton South Beach leží na najprestížnejšej adrese v Miami, ide o hotel, ktorý udáva trend. Pláž je priamo pred hotelom asi 30 metrov od hotelového bazéna. Cesta do centra Miami trvá 15 minút, do nákupného centra Sawgrass Mills hodinka. Hotel je postavený v tradičnom retro štýle, mramor, starožitnosti, žiaden gýč. Ritz Carlton je luxusný hotel pre najnáročnejších klientov. V okolí nájdete množstvo malých reštaurácií a nikdy sa nenudíte. Čo si možno ešte k východnému pobrežiu USA pridať? Východ USA sa dá spojiť s najväčším mestom Kanady Torontom – prejsť cez Niagarské vodopády – do New Yorku; toto sa dá kvalitne stihnúť za 9 dní aj s letmi. Najlepším spojením je prejsť východ USA z New Yorku do Washingtonu a spojiť si ho s all inclusive oddychom v Karibiku, napríklad na Arube či Jamajke. Toto sa dá stihnúť za 12 dní. Bahamy či luxusné Turks and Caicos sú iba 1½ hodinky letu z Miami, a tu vás očakávajú jedny z najkrajších pláží sveta s tyrkysovou modrou a cukrovým pieskom. Ideálna kombinácia = spoznávanie a nákupy v USA a oddych pri Karibiku.  

Prečo ísť na východ USA?

Ľuboš Fellner

08

12:56

júl

2019

Smutná správa z Indonézie

Smutná správa z Indonézie

Nasledujúce riadky chcem adresovať hlavne tým, ktorí s nami absolvovali zájazdy v Indonézii a zažili nášho tamojšieho lokálneho sprievodcu Budiho, no verím, že aj ostatní si z nich niečo vezmú. Momentálne som v Japonsku, sprevádzam skvelý zájazd. Boli sme práve v cisárskych záhradách, keď mi pípla na WhatsAppe správa z neznámeho čísla v znení “happy new year”. Prečítal som si ju viackrát, aby som uveril, že naozaj čítam to, čo čítam. Podľa predvoľby bolo číslo z Indonézie, kde síce pár ľudí poznám, no stále mi to nedávalo zmyslel. Zasmial som tomuto vtipu od neznámeho človeka, správu som ignoroval a išiel ďalej. Po ďalšej správe nadväzujúcej na tú prvú mi však už do smiechu nebolo. Predstavil sa mi v nej Budiho syn, ospravedlnil sa, že píše až teraz, ale že prechádza otcov telefón a odpisuje na správy, lebo jeho otec leží už niekoľko mesiacov v kritickom stave, a vraj to s ním nevyzerá dobre. V zápätí pripojil aj fotografiu Budiho, ležiaceho na lôžku a napojeného na hadičky. Zabolel ma pohľad na muža, ktorý si ma len nedávno tak získal svojou láskavosťou, múdrosťou, nákazlivým úsmevom a radostnou iskrou v očiach. Človek, ktorý toho vie o svojej krajine tak veľa; a s obdivuhodnou ochotou, trpezlivosťou a radosťou sa s nami o tieto vedomosti podelil. Človek, ktorého si každý hneď zamiloval a tešil sa na ďalší deň strávený v jeho prítomnosti. Pre tých, čo ste nemali tú možnosť ho spoznať; Budi je miestny sprievodca v Indonézii, ktorý už roky sprevádza aj naše zájazdy a spolu so sprievodcami BUBO vám túto krajinu pomáha čo najviac spoznať. Je to drobný pán s obrovskou charizmou a ešte väčším srdcom. Stačí, aby sa usmial - čo robí prakticky stále - a váš deň je krajší. Jeho neodmysliteľnou súčasťou je malá pletená čiapočka, pripomínajúca židovskú jarmulku, hoci Budi (ako už jeho meno tak trochu navádza si myslieť) je budhista. Podľa vlastných slov denne medituje, neje mäso, nepije alkohol. Okrem budhizmu ale dokázal pútavo rozprávať aj o hinduizme či islame. Prehliadky chrámov Borobudur a Prambanan s ním boli ako návrat v čase; pozná tam doslova každý kameň. Keď sme cestovali na Bromo, predebatoval som s ním celú cestu. Nedalo mi, a spýtal som sa aj na to, či je ženatý. So širokým úsmevom odpovedal “Yees!” “A môžem sa spýtať, máte aj deti?” pokračoval som. “Ó áno, máme päť detí. My sme taká vtipná rodina. Moja žena je moslimka, ja som budhista. Naše prvé dve dcéry sú moslimky po mame, ďalší syn je budhista po mne, ale berie to dosť vážne, zrejme sa stane mníchom. No a ďalšie dve deti sú kresťania. Syn katolík a najmladšia dcéra protestantka.” Chvíľu nám všetkým trvalo, kým sme túto informáciu spracovali. “A to sa ako dá??” zazneli po chvíli prekvapeného ticha otázky od ľudí. Ja som sa v duchu pýtal to isté, tak som sa spýtal aj nahlas. “Ako sa dá dosiahnuť, mať deti štyroch vierovyznaní?” Budi, usmiaty od ucha k uchu, hovorí: “Jednoducho. Prvé dcéry si osvojili islam po mame, ďalší syn budhizmus po mne. No a keď sa narodili ďalšie deti, bol som v situácii, že som si mohol dovoliť im dopriať lepšie vzdelanie; tak som ich dal do súkromných škôl. Obe boli kresťanské, jedna katolícka a druhá protestantská. No keďže deti v tomto prostredí vyrastali, osvojili si vieru svojich spolužiakov.” V Indonézii sa totiž musíte hlásiť k nejakej viere, ateizmus tu prakticky neexistuje. Ľudí, ktorí sa nehlásia k žiadnemu náboženstvu je tu minimum, no “na papieri” sa kvôli diskriminácii okolia k nejakému vždy hlásia. “A ako dokáže fungovať rodina, v ktorej žijú pokope štyri rôzne vierovyznania?” Pýtame sa ďalej. “Veľmi jednoducho, až na to, že stále niečo oslavujeme” odpovedá so širokým úsmevom Budi. “Každú chvíľu je nejaký sviatok, ktorý niekto z nás oslavuje. Ešteže nemáme v rodine hinduistu.” Dodáva vtipne. “Aj so stravou je to trochu komplikované, ten neje to, tá zase to, syn budhista sa stravuje veľmi skromne, ten si varí sám, ale inak nemáme žiaden problém.” Niečo, čo si v našej krajine nevieme ani predstaviť, dokonca s mnohými ľuďmi sa o tom nedá ani rozprávať, je v Budiho indonézskej rodine realita, iba taký úsmevný fakt. Mal som nutkanie si Budiho posadiť pred kameru a tento rozhovor s ním natočiť ako interview, a doma ho zverejniť. Dnes ma mrzí, že som to neurobil. Neviem, či ešte budem mať druhú šancu. Tento krásny človek dnes leží v kritickom stave a ja neviem, či sa ešte stretneme. Priznám sa, neviem koľko má rokov, vždy mi je hlúpe sa pýtať, hlavne v krajinách, kde by to mohlo vyznieť drzo, neslušne. Japonci majú na to takú fintu, spýtate sa na znamenie v čínskom kalendári. Ale ani to som neurobil. Ak ste Budiho na našich zájazdoch stretli, venujte mu prosím myšlienku, možno dostanem druhú šancu a nabudúce vám napíšem o jeho rodine viac. A možno sa ho spýtam aj na znamenie v čínskom kalendári. Drž sa Budi, verím, že sa ešte stretneme. Martin  

Smutná správa z Indonézie

Martin Ferenčík

07

10:09

júl

2019

Tento pohľad z nášho hotela si zamilujete! Viac o krajine

Tento pohľad z nášho hotela si zamilujete!

Stúpame od jedného z najkrajších fjordov Nórska s názvom Nærøyfjord. Smerujeme po ceste číslo E16, ktorá je hlavnou spojnicou medzi Oslom a Bergenom. Po sérií tunelov odbáčame k nášmu hotelu, ten sa nachádza pri malej dedinke Stalheim v nadmorskej výške 368 m.n.m. História tohto miesta je veľmi zaujímavá. Už v roku 1647 sa Stalheim stal poštovou farmou na vtedy novo otvorenej Oslo - Bergen poštovej ceste. V roku 1750 bola táto poštová farma rozšírená o prvú poštovú budovu a ku koncu devätnásteho storočia v roku 1885 tu postavili prvý hotel. Súčasný horský hotel Stalhaim je z roku 1960 a zachytáva v sebe históriu a spomienky dvadsiateho storočia. Celkovo tu nájdete 124 izieb, neskutočnú panoramatickú vyhliadku do jedného z najkrajších údolí Nórska, a pritom máte možnosť zadarmo navštíviť malý skanzen ľudových domčekov. Aj preto bolo toto miesto inšpiráciou pre mnohých maliarov a umelcov, ktorých diela nájdete dnes visieť v Národnej galérii. Jednoznačne odporúčame aj návštevu hotelovej reštaurácie, kde si budete pochutnávať na bufete zloženom z tradičných nórskych špecialít. Zaujímavosťou je aj stará cesta Stalheimskleiva, ktorá je dnes už jednosmerná a bude sa vám hádam zdať nemožné, že bola v minulosti obojsmerná. Dokončená bola v r. 1846, a počas jej dĺžky 1,75 km budete pri sklone až 18 % prekonávať 13 zákrut. Málokto si na ňu trúfne, no BUBO tu so svojím nórskym šoférom Odd-Martinom jazdí už roky, a tak sa ocitnete v tých najlepších rukách. Odmenou vám budú nezabudnuteľné výhľady do údolia a na dva krásne vodopády Sivlefossen a Stalheimfossen. Neváhajte, zájazd do Nórska stíhate ešte tento rok!  

Tento pohľad z nášho hotela si zamilujete!

Robert Taraba

07

08:48

júl

2019

Ako nám hanojský Quán bò nuong zachránil žalúdky Viac o krajine

Ako nám hanojský Quán bò nuong zachránil žalúdky

Prvý deň nášho zájazdu Vietnam, Kambodža sme začali v meste Hanoi. Večerné prechádzky starým mestom s názvom Hoan Kiem prinášajú omnoho viac ako čakáme - je piatok, pár hlavných ulíc centra uzatvorila miestna polícia a z klasickej chaotickej, neustále trúbiacej motocyklovej premávky sa okolo 19:00 razom stáva miestny trh s predajnými stánkami všetkého druhu. O lokálnom street food, alebo po slovensky “jedle na ulici” nehovoriac. Je však miestnym pravidlom, že všetky podniky na ulici by sa mali zatvárať o polnoci. Hanojská polícia autami prechádza uličkami a miestnych podnikateľov napomína osobne, jedného za druhým. Nikomu sa totiž zatvárať nechce - Vietnamci ulicou žijú a cítiť to na každom kroku. Od piva vyhnali aj nás. Žalúdok si ale pýtal niečo pod zub pred spaním, my však v uličkách starého mesta sledujeme už len lokálnych Vietnamcov, sediacich na tradičných, farebne plastových stoličkách “detskej” veľkosti spoločne večerať, po ich celodenných šichtách. Nebolo by to BUBO, keby sa s nočným hladom len tak uspokojilo! Zachádzame do bočnej uličky neďaleko nášho hotela Skylark a vidíme prázdne plastové stolíky. Vietnamci ich popri večeri ešte nestihli upratať. Spomaľujeme chôdzu, vidíme jedinečnú šancu, ako naplniť naše hladné žalúdky a zároveň uspokojiť naše chuťové bunky. Pribieha k nám miestny pán s jedálnym menu v ruke. Ukazuje, čo si máme dať. Názov Fried Beef neznie úplne lákavo, ale dlho neváhame, dávame si povedať. Po pár minútach nám postupne prinášajú malú keramickú misku pre každého - prázdnu. Potom sójovú omáčku v jednej miske, limetkový dip s chilli v miskách pre každého. Margarín v dózičke. Celý tanier surového hovädzieho mäsa, na ňom naukladaná, posekaná zelenina v podobe cibule, paradajok a jarnej cibuľky. Ananás, drobné hubičky. Vzápätí prinášajú obrovský horák s panvicou a alobalom na ňom. “Čo s tým mám robiť?” hovorím si. Zrazu panvica začne syčať a my vieme, že si na panvicu musíme naukladať všetko surové zo susediaceho taniera. Pochúťka ako nikdy, sami si pripravíte kvalitné jedlo na “variči”, dopečené podľa vlastnej chuti a kombinácií. Pomedzi to nám občas vypínajú svetlo nad hlavami a po celej ulici.. Možno preto, aby ich miestna polícia neodchytila kvôli obsluhovaniu po polnoci. Ako sa hovorí, na dobré sa čaká - trávime tam vyše hodiny opekaním miestneho jedla a následným vychutnávaním vietnamského gurmánskeho luxusu. Pri pohľade na domácich, ktorí hadicou čistia riady z celého dňa, napokon, odchádzame viac než spokojní. Quán bò nướng; ďakujem, chutilo.  

Ako nám hanojský Quán bò nuong zachránil žalúdky

Diana Vozárová

05

21:32

júl

2019

Saperavi

Saperavi

Keď sa povie víno, čo vás prvé napadne? Toskánsko, Francúzsko.. ? Skvasený nápoj z bobúľ rôzneho ovocia vrátane hrozna sa popíjal, pravdepodobne, už v Číne niekedy 7000 rokov pred Kristom. Ak však máme na mysli víno, ako nápoj veľmi podobný tomu, ktorý dnes tak radi popíjame po celom svete, tak väčšina historikov zabodne prst niekde na Južný Kaukaz. A rodu verný Gruzínec vás bude presviedčať o tom, že víno pochádza z jeho domoviny. A tak aj my neodoláme a na našom zájazde južným Kaukazom sa necháme zlákať hneď do niekoľkých viníc v bájnom údolí Alazani, ktoré až priveľmi pripomína Toskánsko. A všade nám skloňujú odrodu SAPERAVI. Je to tzv. modrá odroda. Jej víno je sýtočervenej, takmer nepriehľadnej farby, veď „saperavi“ znamená farba alebo farbivo. Víno sa tu vyrába tou najtradičnejšou metódou, ktorú domáci deklarujú na niekoľko tisíc rokov pred Kristom, kedy sa vo veľkých keramických nádobách zvaných kvevri zakopaných do zeme uskladňoval mušt bez pridania žiadnych aditív a, samozrejme, chemikálií. Hrozno sa pekne rozmliaždilo a aj so šupkami a kôstkami sa uložilo do obrovských keramických nádob a tam si pekne bublalo prikryté veľkým kameňom, až kým nebolo pripravené pre konzumáciu druhom homo sapiens sapiens. Alebo saperavi sapiens? :)  

Saperavi

Katarína Líšková

05

21:31

júl

2019

Noemova archa a jeho hrob

Noemova archa a jeho hrob

Kde je Noemov hrob? Každý z nás pozná bájny biblický príbeh o Noemovej Arche a veľkej potope, ale zamysleli ste sa niekedy nad tým, kde skončil samotný Noe? Ľudia v Nachičevane áno. Že vám Nachičevan nič nehovorí? Tak sa poponáhľajte, kým tento kúsok zeme o niečo menší než Nitriansky kraj neobjavia davy turistov. Nachičevan je exkláva Azerbajdžanu a je od svojej „domovskej“ krajiny oddelená Arménskom. Domáci tvrdia, že práve tu „odparkovali“ potomkovia Noeho, ktorý svoju slávnu archu „odparkoval“ na bájnej hore Ararat. Dokonca jeden zo symbolov Nachičevanu je tzv. Hadia Hora, ktorá má tvar rozpoleného hadieho jazyka. Že vraj preto, že keď tadiaľ plával Noe, šuchol si dno svojej lode a hora týčiaca sa dnes nad krajinou a vtedy pod vodou sa rozdvojila. „Noe to odparkoval na Ararate, ale jeho potomkovia sa usídlili práve tu. A to sme my, obyvatelia Nachičevanu.“ Snaží sa nás presvedčiť domáci sprievodca pri hrobe so zlatou kupolou, o ktorej s obľubou tvrdia, že je posledným miestom odpočinku práve bájneho praotca. A kde veríte vy, že odpočíva Noe?  

Noemova archa a jeho hrob

Katarína Líšková

05

21:29

júl

2019

Tamada

Tamada

Pri slove Ararat sa niektorým vybaví majestátny dvojkopec. Národný symbol Arménska, ktorý, paradoxne, leží v Turecku. S úctyhodnou výškou 5137 a 3896 metrov nad morom sa Veľký a Malý Ararat nakláňajú nad svojou domovinou. Oba takmer vždy aj v letných mesiacoch so snehovou čapičkou, viditeľnou aj z hlavného mesta Arménska, Jerevanu. A práve tu si dávame to, čo sa iným vybaví pod slovom Ararat. Koňak alebo brandy? Stolu predsedá skúsený TAMADA. Tamada je niečo geniálne. Hneď by som to zaviedla aj u nás doma. Je to človek, ktorý sa stará o stôl tak, že má naporúdzi šťavnaté a dlhé prípitky, ktoré nielen majú byť originálne a vtipné, ale zároveň aj tradície dodržiavajúce. Tamada je akýsi „konferencier“, ktorý sa stará o stôl. Vie, kedy ma pozdvihnúť čaše, kedy pripiť na domácich a kedy na hostí. Vie rozumne svoje prípitky mať dlhé na toľko, aby ste už mali chuť na ďalší dúšok, ale zároveň si vážili jeho slová a počkali až do konca jeho rečníckeho prejavu. Dobrý Tamada je dar, ako všetko v živote. Je to talent, básnik s filozofickou hĺbkou. Bohém aj učiteľ, vychutnávač aj skúsený ochutnávač života, ktorého alkohol počas hostiny nikdy nemôže zlomiť. „Tak na zdravie!!!“ správny Tamada by povedal najmenej niekoľkominútový prípitok.. my sa zatiaľ len učíme, ale tým najlepším. 20ročnú edíciu Dvin si zamiloval aj Churchill na konferencii na Jalte a od toho momentu mu každý rok posielali najmenej 400 fliaš!! „Na zdravie!! Arménsku a jeho rýchlym koňom a našim statočným srdciam a spoločným cestám..!!“ tak by možno začínal aj príhovor Tamadu.. Alebo: „na zdravie naším ženám a naším milenkám, aby sa nikdy nestretli!!“ Aj takto by mohol začínať príspevok Tamadu. Vyberte sa s nami Kaukazom a zažijete to na vlastnej koži  

Tamada

Katarína Líšková

ODPORÚČANÉ ZÁJAZDY

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva