Čakajte prosím...

Fórum

10127 príspevkov

17

16:10

máj

2019

Po stopách Ludwiga  Burckhardta

Po stopách Ludwiga Burckhardta

V roku 1812 sa Švajčiarskemu dobrodruhovi zo skalnej úžiny zjavila nádherná stavba , bola to dnes už známa “pokladnica” Petry . Dnes po 207 rokoch sa táto nádhera zjavila aj mne. Al Khazneh poznám z videí , filmov a fotografií, ale aj tak to bol pre mňa magický okamih, keď som zbadal jej nádheru. Neviem si vôbec predstaviť, čo musel pociťovať tento dobrodruh v 19 storočí, keď o stratenom meste počul len legendy a naraz sa Petra stala skutočnosťou.

M

Matej Bucko

15

20:02

máj

2019

Hipsterský Tallin

Hipsterský Tallin

Túlanie sa pôvabnými uličkami v historickom centre Tallinna je vždy mojou obľúbenou aktivitou. Bez ohľadu na to, koľkokrát som už toto čarovné mesto navštívila, vždy ma chytí za srdce jeho kompaktné centrum obohnané stredovekými hradbami. V tomto meste sa prenesiete pár storočí dozadu a pri pohári vychladeného õlu (piva) alebo ovocného vínka v dobovej reštaurácii človek ľahko zabudne, že žijeme v modernom 21.storočí. Čo sa mne osobne na Talline veľmi páči, je rôznorodosť mesta. Každá štvrť je iná, všetko má svoje pomyselné hranice a perfektne spolu ladí. Okrem historického centra mesta – Vanalinn, ktoré je rozdelené na horné a dolné mesto, tu nájdete napríklad aj štvrť Telleskivi. Stačí prejsť hlavnou vlakovou stanicou Balti Jaam severozápadne od centra a dostanete sa do úplne odlišnej štvrti s názvom Telliskivi. Bývalé budovy tovární Tallinčania prerobili na dynamické kultúrne centrum v roku 2009. Sovietska mechanika, lokomotívy a transformátory sú už síce preč, ale ich priemyselné ozveny zostávajú. Fasády budov sú skrášlené farebným street artom a miesto sa stalo epicentrom umelcov, spevákov, básnikov, DJ-ov, designérov či nomádov na voľnej nohe. Nájdete tu štúdia umelcov, alternatívne divadlo, kreatívne startupy, designerské obchody, blší trh, workshopy, prednášky či výstavy. Telleskivi je skutočne hipsterská mekka - takmer 600 kultúrnych udalostí ročne sa odohrá práve v tejto lokalite. Na obrázku sa nachádza dielo známeho portugalského umelca Bordala II., ktorý touto 8 metrov veľkou plechovou inštaláciou upozornil na takmer vyhynutý výskyt veveričiek v Estónsku. Navyše nájdete tu jedny z najlepších reštaurácií a barov v celom Talline. Jednou z nich je reštaurácia F-Hoone - bývalá továreň na ortuť. Ochutnajte špeciálne lokálne pivo Põhjala alebo tradičný Vana Tallin likér. Bohémska gastronómia vás tiež dostane do kolien. Vegetariáni, vegáni či mäsožravci, všetci si prídu na svoje. Západné, východné či exotické vplyvy sa pretavujú do miestnej kuchyne. Vynikajúca zmrzlináreň La Muu na rohu zas ponúka vlastnoručne vyrobenú zmrzlinu s netradičnými príchuťami ako slanina-javorový sirup, uhľovo čierna biela čokoláda či veganský malinový sorbet. Estónsko je skutočne pivovarnícka republika. V posledných rokoch sa akoby roztrhlo vrece s lokálnymi mikropivovarmi. Milovníci piva určite nevynechajte výčapovňu St. Vitus. Nachádza sa len pár metrov za železničnou stanicou a ponúka viac ako 20 druhov pív. Terviseks!  

I

Ivana Ďurčová, BUBO

13

14:53

máj

2019

Čínska mystika na rieke Li

Čínska mystika na rieke Li

Rieka Li neďaleko mesta Guilin v srdci juhočínskej provincie Guangxi je pokladaná za jedno z najkrajších miest Číny. Jej okolie je posiate stovkami vápencových vrchov, vytvárajúcich stereotypnú scenériu juhu krajiny stredu. Len málo miest na svete sa jej vyrovná. Podobné útvary nájdeme len tu v Číne, vo vietnamskej Dračej zátoke a na Krabi v Thajsku. Z týchto miest je podľa mňa práve rieka Li najkrajšia. Ako sa blížime k jej brehom, tak sa zdá, že počasie nám nepraje. Silno prší a všetci mierne klesajú na duchu. „Nebojte sa, bude to mystická atmosféra“ hovorím. Čo tým myslím? Oblaky. „Dážď je veľmi silný a určite nevydrží dlho“ konštatujem. Ako nastupujeme na loď, tak sa potvrdzujú moje slová a prestáva pršať. Tu zatajujem dych. Vyjde to a budú oblaky, alebo sa vytvorí len silná hmla a okolité kopce ledva uvidíme? Vyrážame a z nášho výborného miesta na prove lode so súkromným balkónom jastríme po prvých skalách. Po 20 minútach napätia sa hmla pomaly čistí a okolo zalesnených vápencových skál sa začínajú tvoriť belostné mraky. Vyšlo nám to! Atmosféra, ktorá sa tu tvorí po daždi nemá obdoby. Mohutné skalné útesy posiate zeleňou sa vynárajú z oblakov a opäť sa do nich ponárajú. Scenéria sa mení každých pár metrov a skaly s oblakmi vyzerajú z každého uhla inak. Púšťame sa do fotenia, ale nie je to ľahké. Skál je mnoho a prúdy mrakov, ktoré ich obtekajú sú vďačným objektom pre každého nadšenca s fotoaparátom. Nastáva hodina absolútneho zaujatia okolím. Skaly vyzerajú teraz po daždi ešte lepšie ako na snímkach so slnkom, zhoduje sa celá skupina. Krajina okolo nás vyzerá ako tradičná čínska maľba. Rieka tečie svojím tempom medzi horami, oblaky vytvárajú pásy okolo stredov skalných obrov a celá scenéria akoby tiekla zároveň s riekou. Atmosféru týchto chvíľ je ťažko vystihnúť iným slovom ako mystika. Tu človek pochopí čínskych lyrikov a maliarov, ktorí desiatky generácií prichádzali práve na rieku Li po inšpiráciu. Počasie sa stále vylepšuje a miestami mrakmi presvitne aj slnko. Mraky sa ale tvrdohlavo aj naďalej držia okolo vápencových obrov. Máme šťastie, práve toto počasie svedčí Guilinu najlepšie. Užívame si plavbu vyše troch hodín. Na konci sa vyloďujeme v mestečku Yangshuo, nakupujeme suveníry a popíjame kvalitnú európsku kávu. Pred očami nám ale ostáva nádherný pohľad na zasnenú krajinu okolo rieky Li, ktorá sa nám ukázala vo svojej plnej tajuplnej kráse.  

S

Samuel Kĺč z BUBO

13

08:56

máj

2019

Všetko naj Aksoltan!!

Všetko naj Aksoltan!!

Predstavte si krajinu, ktorá je približne 10-násobne väčšia než Slovensko. A teraz si predstavte, že približne 80 percent tejto rozlohy pokrýva nehostinné suché územie (vo väčšine svojej rozlohy definované ako púšť). A ešte kúsok popustáme uzdu svojej fantázie a predstavme si, že na tomto území sa nachádzajú jedny z najväčších zásob zemného plynu na našej planéte.. máte? Tak teraz tejto krajine dajme meno: Turkmenistan. V hlavnom meste sa nám podaril parádny zážitok: synovi majiteľa nášho dlhoročného partnera v Turkmenistane sa narodila dcéra. Oslavy to boli veľkolepé a pozvanie na parádny obed sme dostali aj my. Stretala sa tu smotánka celého mesta, parádne vyobliekané dámy v drahých, ručne zdobených krojoch sa predbiehali v decentnosti a takých tých typických strojených úsmevoch, kedy neviete, čo máte povedať, ale chcete byť slušný k hostiteľovi. Niekoľko chodov od úvodných jednohubiek po bohatý plov bolo pred nás predkladaných v snehobielych rukavičkách. Absolútne delikatesy sme si vychutnávali jednu po druhej a na záver prišlo prekvapenie pre nás, ženské osadenstvo. Keďže novonarodené dieťa je dievčatko, je tu zvykom obdarovávať ženských hostí darčekmi. A tak sme z oslavy odchádzali s naozaj bohatou výslužkou. Som zvedavá, koľkí z nás používajú tieto parádne suveníry ako je napríklad súprava uterákov alebo zapekacia sklená, tzv. jenská misa doma aj dodnes!! Ale hlavne, veľa zdravia malej Aksoltan!! Nech sa jej v živote darí asi aspoň tak ako predchádzajúcim generáciám v jej rodine!!  

Všetko naj Aksoltan!!

Katarína Líšková

13

08:53

máj

2019

Selfie

Selfie

Vy ešte nemáte selfie z Uzbekistanu? Tak rýchlo to treba napraviť.. v posledných rokoch cestuje stále viac a viac ľudí, a preto kúty sveta, kde ste pred nedávnom stali len sami, sa postupne zapĺňajú. Poďte s nami na miesta, kde ešte masový turizmus úplne nedorazil. Ale svet sa mení, stihnite to!! Vedeli ste napríklad, že za prvý tzv. fotografický autoportrét je považovaný dagerotyp z roku 1839? Zhotovil ho Robert Cornelius, keď si prvýkrát sadol pred svoj objektív a „cvakol“. Ono to cvaknutie nebolo úplne jednoduché. Vyhotovenie odrazu obrazu na svetlocitlivom materiáli trvalo nejaký ten čas. Tak napríklad Cornelius nielen že počas svojej „selfie“ stihol odkryť kryt objektívu, on sa stihol aj presunúť pred stoličku, sadnúť si a cca minútku tam sedieť, a potom skočiť pred objektív a zakryť ho. To, čo my dnes spravíme natočením objektívu na seba a spravením jedného „cvak“ alebo žmurknutia do telefónu. Uzbekistan je krajinou, ktorá vás svojou históriu dostane. Nielen Samarkand, ale aj Buchara, z ktorej je táto fotografia, vás neprestanú udivovať. Budete cvakať hlavne očami a ukladať si svoje spomienky do databázy, ktorá nedevalvuje ani rokmi: vaša cestovateľská pamäť.  

Selfie

Katarína Líšková

13

08:50

máj

2019

Lyžovačka v Kazachstane

Lyžovačka v Kazachstane

Dlhoročné hlavné mesto Kazachstanu má geniálnu polohu. Nachádza sa len cca 25km od jedného z najväčších lyžiarskych centier Strednej Ázie. Miestni dokonca tvrdia, že so svojimi 12km zjazdoviek je aj najväčšie. Zvažovali aj o podaní kandidatúry na zimné OH v roku 2018, od ktorej sa nakoniec odskočilo. V každom prípade, ak ste v Almaty, určite sa oplatí zájsť na Symbulak. Klasickým systémom kabínkových lanoviek sa dokážete vyviesť až do nadmorskej výšky cez 3000 metrov nad morom. Z tohto bodu je aj výhľad na ľadovec, ktorý sa pomaličky zosúva z holých skalných stien podľa toho, v akom ročnom období sa sem vyberiete. Ak máte šťastie, a vonku je ešte dostatočná zima, tak hneď pri základnej stanici lanovky na Symbulak sa nachádza aj preslávený Medeu. Najväčšia ľadová plocha položená v nadmorskej výške nad 1500 metrov na svete. Cez 10 000 metrov štvorcových ľadu je pripravených pre dychtivých športovcov. Dajú sa tu požičať korčule a cez víkendy je tu parádna „podívaná“ na celé Almaty, ktoré sa sem chodí vyšantiť. Medeu, že vraj, drží rekord v počte svetových rekordov, ktoré tu od jeho otvorenia v roku 1951 padli. Čísla sa šplhajú až k 200. Miestni hovoria, že je to optimálnou kombináciou dokonalého sovietskeho zamrazovacieho systému, unikátnym zložením miestnej vody a nadmorskou výškou.. Nečudo, že Medeu bolo po dlhé roky tréningovým strediskom číslo jedna sovietskeho zimného olympijského teamu, a hlavne rýchlokorčuliari si túto plochu nedokážu vynachváliť..  

Lyžovačka v Kazachstane

Katarína Líšková

12

14:27

máj

2019

Srdcom najväčšieho vodopádu Ázie

Srdcom najväčšieho vodopádu Ázie

Počuli ste niekedy o vodopáde Huangguoshu? Nie? Nie je to prekvapivé. Aj keď tento majestátny vodopád s výškou 78 a šírkou 101 metrov je pokladaný za najväčší vodopád Ázie, tak jeho poloha v málo známej provincii Guizhou v južnej Číne z neho robí skôr cestovateľskú kuriozitu. Samozrejme, že na našej ceste južnými provinciami Číny sme ho nemohli opomenúť. Ako schádzame chodníkom zasadeným v bujnom poraste juhočínskeho krasu, tak vodopád počujeme skôr, ako ho vidíme. Znie ale o niečo slabšie ako po minulé razy, to som si hneď všimol. Miestny sprievodca Jason vysvetľuje, že už dlho nepršalo. „Znamená to, že môžeme ísť do vnútra?“ pýtam sa. „Áno, prúd je síce slabší, ale dobrá správa je, že môžeme ísť do vnútra“ odvetí Jason. Čo znamená ísť do vnútra vodopádu? Huangguoshu je zasadený vo vápencovom krase, ktorý je silne zvetraný a pretkaný množstvom jaskýň. Jedna z nich prechádza priamo srdcom vodopádu a viete prejsť rovno poza vodnú záclonu ktorá sa leje z vrchu. Neváhame ani minútu a vydávame sa na cestičku do vnútra vodopádu. Ako sa blížime k jaskyni, tak je čím ďalej vlhkejšie. Voda z vodopádu tvorí malé kvapôčky, ktoré sa nesú vzduchom desiatky metrov. Keď vchádzame do samotnej jaskyne, tak vlhkosť sa mení na mokro. Aj keď neprechádzame priamo cez tok vodopádu, ale za ním, tak zo stropu padajú kvapky a miestami tečie voda po zemi. Pokračujeme v stiesnenom priestore niekoľko metrov, keď zrazu sa otvorí balkón a stojíme priamo medzi dvoma tokmi vodopádu. Po pravej aj ľavej strane vidíme, ako sa desiatky metrov pod nás rúti voda a s mohutnou penou dopadá do jazera! Pokračujeme ďalej, nie je to ešte všetko. Míňame nádobu, kde cez bambusovú rúru priteká voda z vodopádu a môžete si v nej opláchnuť ruky a prichádzame na malý balkónik priamo za hlavným tokom vodopádu. Priamo pred nami, na dosah ruky, sa z výšky 78 metrov rútia metre kubické vody. Hukot je ohlušujúci, ale pocit blízkosti tomuto divu prírody je ešte silnejší! Sme priamo v srdci najväčšieho vodopádu Ázie! Po chvíľke sa ale musíme pohnúť, inak budeme celí premočení. Pokračujeme ďalej a vychádzame z druhej strany vodopádu. Tu síce mokrí, ale nadšení musíme skonštatovať, že cesta srdcom vodopádu sa zaraďuje medzi najkrajšie zážitky z našej cesty južnou Čínou!  

S

Samuel Kĺč z BUBO

12

07:46

máj

2019

Prehliadka Brazzaville

Prehliadka Brazzaville

Hlavné mesto Republiky Kongo je značne dôležitým mestom. Brazzaville bolo hlavným mestom Francúzskej Rovníkovej Afriky (Afrique équatoriale française) a počas II. svetovej vojny dokonca hlavným mestom slobodného Francúzska. Jednou z atrakcií mesta je dom postavený pre generála Charlesa de Gaullea, ktorý tu žil počas Vichystického režimu. V Brazzaville žije tretina obyvateľov celého štátu, a aj keď je prímorské mesto Pointe Noire považované tradične za vyspelejšie a európskejšie, investície sú v Brazzaville omnoho vyššie a veľké zmeny na seba nedajú dlho čakať. Navštívil som teraz Brazzaville presne po 10 tich rokoch, a zmeny sú obrovské. Brazzaville je položené približne 500km južne od rovníka a 500km východne od Atlantického oceánu - vo vnútrozemí na brehoch rieky Kongo nad perejami, oproti hlavnému mestu Demokratickej republiky Kongo, Kinshase. Zrejme ide o 2 najbližšie položené hlavné mestá na našej planéte, veď cez rieku je to asi kilometer, dva (podľa stavu vody). Jedinou konkurenciou je Vatikán, ktorý je enklávou Ríma. Plus, môžete argumentovať, že Vatikán je per se mestským štátom. Má vôbec hlavné mesto? Ramallah je od Jeruzalema vzdialený 25 km a Bratislava od Viedne 66km. Obe Konžské mestá majú strategickú polohu; nad nimi, proti prúdu, je rieka Kongo splavná, no odtiaľto až po oceán splavná nie je. Toto mesto má vyše 100 ročnú históriu, a tak, skutočne, ako mesto vyzerá. Mnohé africké hlavné mestá ako napríklad Lilongwe (Malawi) či Yamoussoukro ( Pobrežie Slonoviny), Gaborone (Botswana) sú iba širokými asfaltovými cestami vystavanými v strede buša, a bez akéhokoľvek života. Brazzaville je živým mestom. Má iba niečo vyše milióna obyvateľov (1.3 mil.), čo je málo (veď Kinshasa má 12 miliónov a mnohí tvrdia, že značne viac…), a preto často na cestovateľov pôsobí ospalým dojmom. No to iba do chvíle, ak zavítate do černošských štvrtí ako Poto Poto či Bakongo. Tu vidíte davy ľudí a pochopíte, že černosi preferujú takéto chaotické, no pravdivé prostredie pred upratanými sterilnými európskymi ulicami. Sú na široké avenue svojho mesta hrdí, no nechcú tu bývať. Dobre je im na trhu, kde brodia kaluže mútnej vody na hlinených cestách. Brazzaville, ako je zrejmé z toho čo píšem vyššie, môžeme rozdeliť na “Európsku” časť a “Africkú” časť. Európska časť začína na letisku Maya Maya, odkiaľ sa kamkoľvek do centra dostanete za 10 minút. Letisko je naddimenzované, novučičké a jediná biznis lounge Eben lounge je okrem nádherných drevených sôch značne insitná. Na letisku je jediný duty free shop. Z letiska vedú do vášho hotela nové široké asfaltové cesty, a tak je Brazzaville veľkou africkou výnimkou, kde veľké dopravné zápchy nepoznajú. Toto sa pri udržaní mieru a následnej prosperite krajiny, samozrejme, zmení. Väčšina hotelov sa nachádza na ulici Avenue de l’Amitie, kde je asi 6 hotelov. Prešiel som všetky, a aj najlepší Olympic Palace, ktorý si píše 5 hviezdičiek, by v Európe dostal tak 2 a pol. No bazén 5 hviezdičkový je. Ostatné hotely nemajú na izbách dve postele (napríklad pre dvoch mužov) ale iba jednu -takto je to všade v Kongu. Druhým miestom hotelov sú ulice paralelné s riekou Kongo. Cena je vyššia asi o 30%. Najvyšším hotelom v meste a jednoznačne najlepším je Radisson Blue. Je to ikona mesta s najlepšou polohou v centre a priamo na rieke Kongo s troma bazénmi a fungujúcim wifi. Aj tu však počítajte s výpadkami elektriny, a vtedy výťahy ani kávovar nefungujú. Asi 250 metrov od Radissonu je hotel Saphir, africký luxus s bazénom, z ktorého voľne pobehujúca antilopa pije vodu. Na chodbách olejomaľby, množstvo livrejovaného služobníctva, (majú aj twin rooms), slušnú reštauráciu s rozsiahlym 3 chodovým menu za 8 Euro (štvrtinová cena oproti ¼ km vzdialenému Radissonu). Napriek dokonalému room servisu, je hotel africký, a teda špinavý a wifi funguje premenlivo. Radisson stojí cca 300 Euro a Saphir cca 110 Euro. Raňajky v Kongu väčšinou nebývajú v cene hotela. P R E H L I A D K A: Prehliadku mesta by som začal pri bazilike Svätej Anny, čo je najkrajšia budova mesta. Od Radissonu je to 10 minút peši. Obrovský kostol so zelenou strechou a oblúkovou konštrukciou v interiéri. Omše sú 6.15, 12.30 a 17.00 každý deň. V nedeľu sú omše 6.30, 9.00 a 10.30. Africká omša je veľkým zážitkom, tanečným koncertom. Ak by sa Vám táto omša nepáčila, tak stačí vyjsť von a na druhej strane cesty, na druhej strane kruhového objazdu (Rond Point Poto-Poto) máte ďalšie 2 konkurenčné kostoly. Nie také pekné, namiesto oblúkov majú plechovú strechu, ale o to viac kazateľ kričí, či veriaci spievajú. Z kruhového objazdu vedie Avenue de la Paix a všetko vpravo je africké trhovisko Poto- Poto. Poprechádzajte sa ním k malej mešite (biela vykachličkovaná) a cestou si môžete kúpiť plnenú bagetu, či od obchodníka z Mauritánie domorodé černošské farebné oblečenie. Potom prejdite veľkú avenue a zamierte k Veľkej mešite. Od Sainte Anne ku Grand Mosque je to asi 7- 10 minút peši. Najväčšia mešita Konga je schovaná, ale po 500 metroch sa objavia impresívne zelené kupole. Aj keď sa nedostanete dnu, je to veľmi zaujímavé miesto, hlinené ulice, predajcovia bieleho moslimského oblečenia (džalábijí) a hálal jedál. Brazzaville je značne kozmopolitné mesto a moslimovia aj Číňania tu žijú mnoho mnoho generácií. Z Avenue de la Paix od Basilique St. Anne vidieť aj vežu Nabemba, ktorá je so svojou výškou 106 metrov najvyššou budovou v krajine. Dosť zvláštna, absolútne sa nehodiaca a notoricky predražená stavba. Taxíkom pôjdete určite okolo, veži sa nedá vyhnúť. Od Grande Mosque sa otočíte a peši mierite späť. Cestou už v blízkosti hotela Radisson, oproti budove veľvyslanectva Francúzska, je stará budova pošty. Zamierte sem pokochať sa olejomaľbami známej umeleckej školy z Poto Poto, ktorú v roku 1951 založil Pierre Lods. Obrazy si môžete aj kúpiť a s vývozom nie je žiaden problém. Prejdete ďalších 100 metrov a ste pred ruským kultúrnym centrom s bustou Gagarina. Ak ste v meste dlhšie (ja som bol obidva krát po 3 až 4 dni), tak si na plagátikoch pred bránou prečítate, aké kultúrne podujatia Rusi organizujú. Túto trasu viete prejsť ľahko peši, a takto vlastne spoznáte kompletné centrum mesta. Ráno aj pred západom slnka ešte v centre mesta odporúčam navštíviť La Corniche, novovybudovanú ulicu hneď pri rieke. Promenáda je ukončená (večer vysvieteným) mostom Pont du 15 aout 1960, čo je most, ktorý nevedie nikam a jeho moderný tvar v dnešnej dobe značne preskakuje ostatnú architektúru mesta. Vraj hlavným dôvodom jeho stavby bolo naštvať vtedajšieho prezidenta Demokratickej Republiky Kongo Josepha Kabilu, ktorý mal obrovský, vysvietený most presne pred oknom svojej pracovne na druhej strane rieky. Ráno tu športujú ľudia, skôr ako behajú chodia a o 16.00 cez víkendy Corniche zatvoria a konajú sa tu rôzne aktivity. Ideálne vybehnúť sem z Radissonu pred raňajkami, je to peši asi 4 minúty, pri ruskom kultúrnom centre pred Casinom (v obrovskom supermarket Géant Casino si kúpite čokoľvek, ale skoro nič, čo je vyrobené v Kongu) zabočíte vľavo. Ráno je to tu romantické, možno bude nad Kongom hmla, teplo bude určite, vtáky ráno hlasno spievajú, všade to vonia ..a po rieke na drevených pirogách veslujú rybári. POKRAČOVANIE PREHLIADKY (už taxíkom) Základom prehliadky Brazzaville je navštíviť pereje – Les Rapides. Nachádzajú sa asi 15-20 minút taxíkom z mesta pri Pont du Djoué. Taxikár vie, kam vás zaviesť, je tu jediná reštaurácia Les Rapides. Reštaurácia je jednoduchá a nechápete, že ju nevylepšia, ale ak vás to má ukľudniť, oproti cez rieku sa nachádza reštaurácia Chez Tintin, ktorá vyzerá ešte horšie. Vstúpte do reštaurácie dverami – väčšina nie je krytá (nesmie teda pršať)- a sadnite si asi 100 metrov rovno pod košatý mangovník. Tu je aj vyhliadka na pereje najlepšia. Vždy keď som tu bol (3x), tak sa deti kúpali v perejách, skákali do nich, šantili, umývali sa. Je to perfektné miesto, kde pochopíte, že Kongo je naozaj smerom k oceánu nesplavné, a nebyť týchto perejí, tak sú obe Kongá omnoho rozvinutejšie. Ale na druhej strane by sa nezachovali tak husté pralesy a Kongo by teda už nebolo Kongom. Rieka Kongo je obrovským zážitkom. Tretia najvodnatejšia rieka sveta je druhou najdlhšou v Afrike (4700 km, po Níle) a má druhé najrozsiahlejšie povodie na svete (3.7 mil. km², po Amazonke). Raz som tu stál koncom apríla a začiatkom mája a jasne som videl, že v decembri boli pereje omnoho mohutnejšie, veď prietok je až o 50% vyšší. Cestou z centra sa zastavte u veľkej bielej sochy objaviteľa mesta Taliana, šľachtica Pietro Savorgnan de Brazza (2 minúty taxíkom z Radissonu), potom u Hotel de Ville, modernistickej radnice –všetko je po ceste k perejám (taxík pôjde okolo), a potom môžete odbočiť k domu Charlesa de Gaulla, aj keď dnes je v ňom rezidencia francúzskeho veľvyslanca a vysoký plot, a tak nič neuvidíte. No mojím obľúbeným miestom je najväčší trh mesta v štvrti Bacongo, ktorý sa vola Marché Total. Predávajú tu všetko od bezdrôtových slúchadiel na iPhone (falošné za 1/10 originálnej ceny) až po netopiere a opice (na jedlo). Má to ohromnú šťavu kedykoľvek. Toto je to pravé Kongo a trh je ešte lepší, ešte chaotickejší než Poto Poto. Bacongo je mojou najobľúbenejšou časťou v Brazzaville, aj keď toto žiadna príručka nepíše. Je pre skúsených cestovateľov, ktorí sa neboja, ale to, čo dostanete späť, dostanete iba v Kongu. Ohromnú energiu, exotiku, je to fotografická extáza. Pre týchto, čo chcú vidieť všetko cestou k Les Rapides môžete vo štvrti Plateaux odbočiť na ulicu Generála de Gaulla a pozrieť si sídlo prezidenta. S fotografovaním je v krajinne zmietajúcej sa v opakovanej občianskej vojne so silným policajným a vojenským aparátom, logicky, problém. Cestou na letisko budete prechádzať okolo nových budov, čínskej architektúry, ktoré sú obrovské, ale bez ducha. Toto nie je nutnosť vidieť, ale aj tak sa im nevyhnete. Bezpečnosť: Tá je v Kongu legitímnou otázkou. Mnohé africké mestá sú v noci nebezpečné, napríklad Douala (Kamerun) či Luanda (Angola) sa po zotmení stávajú bojiskom, a to, že sa vás pokúsia násilne okradnúť je viac menej istotou. Brazzaville je na tom z tohoto hľadiska omnoho lepšie. Treba si však uvedomiť, že posledné boje tu v okolí prebiehali až do decembra 2017, a keď sú boje, tak je situácia o to horšia. V Brazzaville sa ľudia značne neradi fotia, je to úplne iné, ako napríklad v susednej Angole či Gabone. No dá sa fotiť, iba musíte mať tuto poznámku na pamäti. Taxíky berte tie natrené na zeleno, je ich spústa a prakticky všade v meste sa dostanete za 1000 až 2000 CEFA, čo je asi 1.5 až 3 Eurá. Ak má taxík zastavovať (pri soche De Brazza a pod) a ide vlastne o prehliadku a ceny idú nad 10 Euro a viac. Vo všetkých krajinách na rovníku je riziko tropických chorôb vysoké. Od 17.00 sa preto chráňte proti vpichnutiu komárov, noste dlhé rukávy a majte pri sebe kvalitný repelent. Deti sa v perejách Konga kúpu, ale hlavne v decembri a januári sú pereje vskutku nebezpečné, a tak opatrne. Najväčším základom dnešnej bezpečnosti v Kongu je sledovať politickú situáciu. REŠTAURÁCIE: Odporúčam navštíviť 3 reštaurácie a oblasť nočných barov Jednak Les Rapides, kde síce lietajú muchy, ale poloha je úžasná. Objednajte si 0.65 l pivo (v teple padne vhod väčší objem, a iný tu ani neponúkajú), donesú vám pohár so servítkou, aby ste si ho mohli utrieť, a nechajú vrchnák, aby ste si pivo zatvárali pred muchami. Dá sa tu aj najesť. Ak si objednáte jedlo, rátajte s dvoma hodinami, kým vám ho prinesú. Obsluha je však milá a zvyknutá na turistov. Ak nejakých v meste stretnete, bude to práve na tomto mieste (väčšinou Francúzi) Moja najobľúbenejšia je jednoznačne Mami Wata, hneď vedľa Radissonu (Radisson je vysoká budova, a tak je orientácia ľahšia), ktorá má úžasné ambiente a pôsobí luxusne. Menu stojí cca 25 Euro, čo je stále menej než v Radissone. Pozor, ak tu budete robiť fotografie, reštaurácia je plná domácich politikov, ktorí to nemajú radi. Môžete si dať pizzu (ak ste dlho v Afrike, tak padne vhod) ale odporúčam krevety v cognacovej omáčke. Pre tých, čo hľadajú špeciality, odporúčam ochutnať nasolenú rybu (aj keď pozor na kosti) s malými baklažánmi. Ako prílohu vyskúšajte okrem ryže maniok (kasavu) a pečené banány. Jedlo má francúzsky šarm a ide o jednu z najlepších kuchýň v celom štáte. Viete si tu dať aj obed, reštaurácia je otvorená, ale má z vrchu strechu a je teda krytá proti dažďu, ktorý je na rovníku dennou záležitosťou. Ak idete na večeru, majte dlhé nohavice, dlhú košeľu a nasprejujte sa kvalitným repelentom (DEET nad 40%). Sedíte na drevenej terase nad riekou Kongo, mohutná rieka sa okolo Vás valí, sem tam prevesluje okolo na drevenej piroge rybár a vy si pripadáte ako v prírodopisnom filme. Oproti cez rieku jasne vidíte budovy Kinshasy. Rieka vonia, všade okolo vás je botanická záhrada, vtáky večer spievajú hlasnejšie, čašníci majú perfektné uniformy. Kolonializmus už skončil? 3. No a potom je nutnosťou navštíviť “Ngandu”, lokálnu černošskú reštauráciu vo štvrti Bakongo. Sedíte vlastne na kraji hlinenej cesty, umelohmotné stoly a stoličky, studené pivko Ngok a k tomu ugrilované kura a maniok či plantány. Iba si sedíte a okolo chodia predavači s búrskymi orieškami (nie sú vypražené, ako sme zvyknutí u nás, ale mäkšie a čerstvé), či orechmi cola, ktoré keď rozkúšete, nebudete spať celú noc. Práve na týchto miestach sa v Brazzaville objavujú partie “les sapeurs” (Societe des Ambianceurs et des Personnes Elegantes) vyštramákovaných chlapíkov v dandiovskom oblečení s klobúkmi, ktorí zabávajú ľudí priamo na ulici. Dojem luxusu a totálnej úrovne kontrastuje s okolitým prostredím, hlinou a, celkovo, africkým milieu. No atmosféra v nganda je pre mňa to najkrajšie, čo sa dá v Brazzaville zažiť. Sapeurs hľadajte pri reštaurácii Le Lampadaire v Bakongo na Rue Bernard Fouékéle, kam sa dostanete po hlinenej ceste z Avenue Matsoua- ale oni sa pohybujú z reštaurácie do reštaurácie a nikdy nie sú na tom istom mieste, proste typické Kongo – musíte ich nájsť. 4. Cez víkend môžete vyskúšať ešte kultúrnu scénu mesta – nechajte sa taxíkom odviesť k Palacio, čo je známy klub, veľká budova, kde diskotéku otvárajú o polnoci. Dovtedy vojdite do nenápadných barov okolo, kde si pri pivku vychutnáte stand up comedy (vo francúzštine), skvelých raperov, tanečníkov a iných zabávačov. Výborné! Tu pocítite kultúrnu silu mesta. V týchto malých baroch budete jedinými belochmi. Tieto rady totižto v žiadnom bedekri nenájdete a všetci turisti sa riadia iba svojimi zdrojmi. Tie sú našťastie absolútne neaktuálne a píšu ich ľudia, ktorí sa v Afrike nevyznajú, boja sa vstúpiť skutočne dovnútra a ich návštevy sa zameriavajú na európsku časť mesta. Na diskotéky je vstup 2 až 4 eurá a samotné ženy bez doprovodu majú vstup zakázaný. Čo vidieť navyše? Pohrebisko tankov. V roku 2009 som ešte na uliciach Brazzaville videl (a nafotil) tanky. Teraz, ak chcete tanky vidieť, zaplaťte si výlet severne od mesta. Je to kúsok, ale dostanete ho za klasickú konžskú cenu 499 USD/osobu, a v cene je iba doprava. Plus, pozor- sprievodca nevie skoro nič a mnohohodinové meškania či zrušenie prehliadky sú normálom. Aj na takýto jednoduchý výlet musíte mať čas. Plavba po rieke Kongo. Drevená piroga s motorom premáva z reštaurácie Mami Wata. Na hodinu stojí 70 Euro. Dlhší výlet na ostrov Ille M’Bamou dvojnásobok. Do pirogy sa zmestí asi 6 ľudí, ale aj viac. Na rezerváciu volajte: 05 521 72 18. Gorilia rezervácia. Pre milovníkov prírody je tu Réserve Naturelle de Gorilles de Lésio- Louna- Léfini. Podľa toho, či prší, trvá cesta jedným smerom od 4 do 6 hodín. Preto je lepšie nerobiť tento výlet “na otočku”, ale mať výbavu včítane moskytieri a prespať tu. Reštaurácie neexistujú, a preto musíte mať stravu so sebou. Musíte byť jednoducho plne autonómni. Situácia sa zmení, ale najbližšie roky rapídne zlepšenie nečakajte. Cestovať Kongom samostatne je jednoducho pre skúsených. Plus, v Kongu (je jedno ktorom) všetky veci: ubytovanie, doprava, stoja viac. Pozor, počul som prípady ľudí, čo prišli svojím autom až do tejto rezervácie a vstup im nebol umožnený, lebo rangeri tam práve v tej chvíli neboli prítomní. Taktiež je veľmi malá šanca, že gorily uvidíte. Pri zlej politickej situácii v oblasti Pool môže byť táto cesta nebezpečná. Kinshasa. Veľký brat na druhej strane mohutnej rieky. Pre mňa osobne to bol obrovský zážitok. Prejsť cez zhrdzavené obrovské brány, chytiť do ruky roztrhané peniaze Demokratickej republiky Kongo, krajiny ktorá má 20x toľko obyvateľov ako Kongo-Brazzaville. Vstúpite do hlavného mesta jednej z najchudobnejších krajín sveta. “Žobrák, ktorý má plne vrecká diamantové” hovorí sa o “Veľkom Kongu” a Vy ste TU. Ak je vojna, či sa konajú voľby (a to môže viesť k rebélii) majetnejší domorodci vo veľkom trajektami prechádzajú na druhú stranu, respektíve, využívajú 5 minútový let. Raz je zlá situácia tam, raz tam. Kinshasa je pre silné povahy, no je to paráda iba tu byť. Pointe Noire. Prímorské mesto plávajúce na ropných peniazoch. Najbohatšie mesto štátu so silnou európskou komunitou expatov. Mesto pláží a diskoték. Okrem Brazzaville ide vlastne o druhé mesto krajiny. Ostatné mestá, bol som aj v Dolisie (tretie najväčšie mesto) a bol som aj v Ouésso (centrum severu) sú vlastne dedinami. Pointe Noire – Punta Negra je rozdelené taktiež na európsku časť okolo Avenue Charles de Gaulle, ktorá začína pri historickej budove železničnej stanice. A africkú časť okolo Grande Marche. Záplava modrých taxíkov a preplnené ulice, aké môžete vidieť iba v Kongu a Nigérii. TOP 10 Pereje rieky Kongo Práve kvôli týmto perejám je druhá najdlhšia rieka Afriky nesplavná. Práve tu tesne nad perejami ležia obidve hlavné mestá. Pereje sú teda dôležitým, ale aj úžasným miestom, Kongo sa tu zúži, má šírku “iba” kilometer. Voda hučí, deti do perejí skáču a antimalarické pivko (komár neznáša ak vo vašom pote cíti B vitamín) Ngok s logom krokodíla tu chutí najlepšie. Najbližšie hlavné mestá sveta Ak nerátame Vatikán a Rím, potom sú Brazzaville (hlavné mesto Republiky Kongo) a Kinshasa (hlavné mesto Demokratickej republiky Kongo) dvoma najbližšie ležiacimi hlavnými mestami sveta. Ide teda o svetovú TOpku, a preto si ju treba vychutnať. Ideálne, ak sa prechádzate po Cornishi, kde vidíte zreteľné budovy veľkého brata (Kinshasa je najväčším frankofónnym mestom sveta a najväčším africkým mestom južne od rovníka). Let z mesta do mesta trvá 5 minút. Ja som túto vzdialenosť 2x zdolal na lodičke… Po prvýkrát nás vítali ako prvých Slovákov, ešte takúto národnosť nemali zapísanú… No aj dnes sa poľahky zaradíte medzi prvých 10 Slovákov, ktorí sa preplavili z jedného hlavného mesta do druhého. Stále ide o značne exotický počin. Hlavné mesto Francúzskej rovníkovej Afriky Brazzaville malo výsadné postavenie. Francúzi odtiaľto riadili obrovské územie (2.5 milióna km²) na ktorom sa dnes nachádzajú štáty: Stredoafrická republika, Čad, Gabon, časť Kamerunu (Francúzska časť), Republika Kongo. Afrique équatoriale française vydávalo dokonca vlastné poštové známky. Zastavte sa napríklad v budove pošty. Bacongo Rozsiahla černošská štvrť, kam zavíta veľmi málo cestovateľov. Je rozdelené do množstva častí, napríklad “Slobodná Angola”, “Marche Total” a pod. Budete tu jediným belochom a zažijete tú najpravejšiu Afriku. Predavači na trhu prichádzajú zďaleka a predávajú neuveriteľné veci. Uličky barov, kde hostia sedia na kraji cesty. Kostolíky, ktoré nie sú na mape, ale o to hlasnejšie sa v nich bubnuje. Energia, smiech, temperament, hlinené cesty a kaluže vody. Raj pre skúsených fotografov (fotí sa ťažko). Mauzóleum de Brazza Cestovateľovi a šľachticovi Pietro Savorgnanovi de Brazza treba vzdať hold. Pietro nám všetkým môže byť vzorom, ako sa má cestovať a správať k domorodcom. Bol veľkým človekom zo značne vplyvnej rodiny a nevyvyšoval sa, naopak jednal s domorodcami s úctou a uprednostňoval dohody namiesto zbraní. 2. októbra 2006 priletelo lietadlo s pozostatkami tohoto veľkého muža a jeho rodiny na letisko Maya Maya, kde ho čakali traja prezidenti a preniesli ich do mauzólea, pred ktorým stojí známa socha. Určite sa zastavte. V mauzóleu budete sami. Obyvatelia mesta veria, že je to centrum kindoki = čiernej mágie a boja sa vstúpiť. Krypte mauzólea sa hovorí “lebka rovníkovej Afriky.” 6. Obed v Mami Wata Ide o tak výnimočné miesto, že som ho zaradil medzi TOP 10 mesta. Je pre mňa až zarážajúce, že ho bedekre (Lonely Planet, Bradt guide, zo Slovenska a Čiech sem ľudia nechodia) neudávajú ako TOPku. Hlavne ak máte radi veci na úrovni, budete nadšení. V centrálnej Afrike ide o totálne výnimočné miesto. Pokojne môžem konštatovať že ide o jednu z dvoch najlepších reštaurácii na ploche 2.5 milióna km². 7. Bazilika svätej Anny Nie je to Notre Dame, ale ide o najkrajšiu budovu mesta. Určite sa sem vyberte počas omše, tie sú v Kongu skvelé. 8. Les Sapeurs Originálna subkultúra, ktorá je mne osobne omnoho sympatikejšia, než u nás moderní hipstery. Hipster vyzerá hnusne, je to jaskyniar a zakladá si na tom. Z hipstera srší chudoba a priemernosť, všetci vopred vieme čo povie, mračí sa. Sapeurs sú pravým opakom, sú originálni, ľudia new age, ktorí rozdávajú radosť, pozitívnu energiu a sú cool. Muži ale aj ženy majú oblek od Yves Saint Lauranta, motýlik od Versaceho a okuliare od Diora. Nielen farebne motýliky, ale aj exotické kravaty či šatky, traky, vychádzkové paličky, nádherné klobúky. No zladenie je prehnané, farby extrémne odvážne, presný opak európskej striedmosti. No pritom to sedí. Pásikavé košele a nohavice sú zladené z hodvábnou podšívkou saka a farebnými topánkami z krokodílej kože. Šaty Saupeura stoja v priemere 3000 Euro, a to hovoríme o ľuďoch, čo bývajú v domoch, kde neexistuje tečúca voda. Louise Vuitton, Gucci, Cartier, Givenci nakúpených v “sola”, čo v jazyku lingala znamená second hand, alebo zdedený po rodičoch. Okázalý luxus a okolo africká realita. O to viac sa les sapeurs vynímajú. Les Sapeurs nájdete v baroch v Bacongo cez víkendy alebo na pohreboch. 9. Kultúra Francúzskeho Konga Nielen Les Sapeurs sú dôkazom toho, že v Kongu majú ľudia umelecký talent. Trúfajú si na niečo, na čo my belosi nemáme. Tá extravagancia a temperament sa sem hodia. Maliarska škola z Poto Poto, produkuje  na náš vkus farebnejšie obrazy, ale zastavte sa. Možno niečo objavíte. Pablo Picasso zbieral masky z rovníkovej Afriky a tieto obrazy z tejto kultúri vychádzajú taktiež. Pri tak malom počte turistov viete získať zaujímavú olejomaľbu za veľmi prijateľnú cenu. Stand up commedy a živá hudba v nočných baroch cez víkendy je ďalšou výnimočnou ukážkou. O tanci nehovoriac. ... Obrovský zážitok! V tých baroch som bol vždy sám, nikdy ani jeden beloch. Toto je stále veľká výnimočnosť Brazzaville. Toto mesto je skutočné. 10. Veža Nabemba Tento konkávny cylinder je najvyššou stavbou celej krajiny. Architektom bol Jean Marie Legrand, vežu nejdete na ulici Amilcara Cabrala a nedokážete ju prehliadnuť, keďže viac razy pôjdete okolo. V roku 1997 počas občianskej vojny bola rozstrieľaná, ale zreštaurovali ju (za premrštenú cenu), a teraz ide o jednu z neprehliadnuteľných atrakcií mesta v blízkosti rieky. 11. Blízkosť džungle -toto je niečo navyše Napriek neustálemu rozvoju je Brazzaville, položené iba 500 km južne od rovníka, miestom, kde keď zapichnete do zeme metlu, o rok je z nej košatý strom. 30 metrov vysoké stromy tu rastú menej ako 10 rokov, bambusy sú obrovských rozmerov. V mierových časoch treba vyraziť za mesto a užiť si abundantnú prírodu. Stretnete gorilu? Každým rokom máte väčšiu a väčšiu šancu. Ja som ich v Republike Kongo videl. Prajem veľa šťastia aj vám. Slovo na záver: Brazzaville je, ako celé Kongo, drahým mestom. Ak sa teda chcete priblížiť k európskemu štandardu služieb. Ak sa uspokojíte s africkým štandardom, tak je to lacné. Streeet food stojí 1 Euro a pivo v pouličných stánkoch aj menej. Každopádne, Brazzaville je bezpečným a príjemným mestom. Slovo príjemné sa používa v spojitosti s Kongom málokedy, ale Brazzaville príjemným mestom je. Násilných trestných činov je viac v Bratislave ako tu a mesto je pokojné a voňavé. Áno, v Kongu nefunguje nič! Najjednoduchšie, inde úplne bežné úkony – napríklad poslať pohľadnicu – požadujú od vás vydanie množstva energie, a aj tak máte menej ako 50%, že pohľadnica dorazí do cieľa. A to je tak so všetkým. O to lepšie si môžete oddýchnuť, lebo veci aj tak fungovať nebudú. Skúste nerobiť nič, ako to vedia práve Afričania z oblasti rovníka. Skúste si deň, dva v bývalom hlavnom meste “Slobodného Francúzska” užívať maximálnu slobodu. Nerobte nič a užívajte si život! Foto: raňajky do postele v hoteli Saphire v centre Brazzaville, foto Ľuboš Fellner  

Prehliadka Brazzaville

Ľuboš Fellner

11

14:34

máj

2019

Kde tigre preskakujú rokliny

Kde tigre preskakujú rokliny

V horách severne od slávneho mestečka Lijiang sa ukrýva jedna z najhlbších roklín našej planéty. Zasadená medzi snežnú horu Haba a jeden z najslávnejších vrchov Číny Snežnú horu jadeitového draka dosahuje Roklina skákajúceho tigra hĺbku až 3800 metrov. Ako sa približujeme k jej vchodu máme pocit, že zasnežené vrcholky kopcov splývajú so zamračenou oblohou. Naším cieľom je najužší bod tohto prírodného divu na hlavnom prítoku rieky Yangtze. Tu má roklina šírku iba 37 metrov a rieka Jinsha, z ktorej sa o niekoľko kilometrov nižšie stáva slávna Dlhá rieka sa tu prebíja cez horský masív nevídanou silou. Uprostred jej toku stojí jediný kameň zvaný Tigria skala. Legenda o ňom vraví, že práve on slúžil ako odrazový bod pre tigra, ktorý v tomto bode roklinu preskočil, aby unikol poľovníkom. Podľa neho má aj roklina názov - Roklina skákajúceho tigra. Ako schádzame po úbočí dole k rieke, tak nás začína ohlušovať vlnobitie. Z dna rokliny znie ako rozbehnutý vlak, ktorý sa rúti priamo na nás. Tu vidí človek silu vody. Len kilometer vyššie tečie Jinsha úplne pokojne, a nikdy by ste nečakali, že sa zmení na besnú riavu, ktorá bičuje útesy priamo pred nami! Pereje sú ako domy, vidíte prúdy, protiprúdy, penu a vodu tak divokú, že vyzerá ako zhmotnený hnev matky zeme. Zúrivý, to je správne pomenovanie pre tok rieky Jinshe v rokline skákajúceho tigra. Je to prírodné divadlo, ktoré diváka doslova mesmerizuje. Vlny sa lámu o Tigriu skalu, narážajú do seba, tvoria sa víry, a voda každú sekundu vyzerá inak. Človek sa až zamýšľa, čo si museli myslieť britský rafteri, ktorí sa tieto pereje pokúsili splaviť v 80. rokoch. Už ich nikdy nenašli. Vôbec to nie je prekvapivé. Sila prírody sa na málo miestach ukazuje tak zjavne, ako práve tu. Nevieme prestať fotiť. Zábery sú síce podobné, ale predsa iné. Rieka sa každú chvíľu mení, je to predstavenie matky prírody, ktoré by mal človek vidieť aspoň raz za život. S ťažkosťami sa odtŕhame od divej riavy a začíname vystupovať po schodoch späť na okraj rokliny. Je ich okolo 700. Takýto pohľad si človek musí zaslúžiť. Nik ale neľutuje. Roklina skákajúceho tigra a besná Jinsha je hodná každého jedného kroku, ktorý by človek musel podniknúť, aby ich videl!  

S

Samuel Kĺč z BUBO

09

15:39

máj

2019

Už ste počuli o Takinovi?

Už ste počuli o Takinovi?

V lesoch nad hlavným mestom Bhutánu - Thimphu sa schováva jedno zvláštne stvorenie. No nie je to len tak hocijaké zviera, jedná sa totiž o národné zviera Bhutánu, ktoré sa volá Takin. Už ste o ňom počuli? Začnime pekne legendou. Práve tá hovorí, že bláznivý mních Drukpa Kunley, prezývaný tiež “Božský blázon”, ktorý prišiel do Bhutánu v 15. stor. putoval po krajine a svojským spôsobom obracal ľudí na správnu cestu budhizmu. Jedného dňa ľudia chceli od neho zázrak. Keďže bol veľmi hladný, tak si dal priniesť kravu s capom a na posedenie ich zjedol. Zostali po nich len kosti, z ktorých potom priložením hlavy capa na kostru kravy po zázračnom lusknutí prstov vytvoril takina. Od vtedy je toto stvorenie na svete. V minulosti obýval oblasti Bhutánu, Číny, Asámu a severnej Barmy. Dnes, žiaľ, patrí k ohrozeným druhom zvierat a v prírode sa dá vidieť veľmi ťažko. Žije v nadmorských výškach medzi 2200-4300 m a zoskupuje sa v malých stádach okolo 10 kusov. Počas zimného obdobia zostupuje do nížin, kde vyhľadáva pastviny a lepšie podmienky na prečkanie zimy. Na prvý pohľad vám môže takin pripomínať telom bizóna, rohmi pakoňa, nosom losa a svojou rýchlosťou a schopnosťou skákať po skalách kamzíka. Koža takina produkuje olej, ktorý ho efektívne chráni proti zlým poveternostným podmienkam, a tak je dobre vybavený do drsných podmienok Himalájí. Bhutánci sú na neho patrične hrdí a hrá dôležitú úlohu v rámci ich kultúrneho a prírodného dedičstva.  

Už ste počuli o Takinovi?

Robert Taraba

09

13:40

máj

2019

Čína, akú chcete zažiť

Čína, akú chcete zažiť

Z historického Dali pokračujeme po novučičkej diaľnici do ešte viac historického mesta Lijiang. Táto perla Yunnanu je vo svete dobre známa, ako jedno z najlepšie zachovaných starobylých čínskych mestečiek. U nás je to ale stále málo známe miesto, a mnohí nevedia, čo očakávať. Lijiang je ale úžasný! Je to práve tá Čína, ako si ju predstavujete z historických románov, a nájdete tu atmosféru, akú ľudia márne hľadajú v modernom Šanghaji, alebo v megalomanskom Pekingu. Prechádzame uličkami starého mesta a máme pocit, že sme sa vrátili v čase o 200 rokov. Ľudia sú síce už moderne oblečení, a každý má smartfón, ale uličky akoby nejaká vyššia sila zakonzervovala presne tak, ako boli počas éry imperiálnej Číny. Z jednoposchodových domčekov s tradičnými šindľovými strechami nám predajcovia hlučne ponúkajú svoj tovar, zo studne priamo na korze naberajú miestni vodu – v prvej nádrži tečie voda na pitie, v druhej sa umýva zelenina a tretia nádrž slúži na pranie. Cez cestu nám zrazu prejde prasa. Človek má pocit, akoby sa ocitol v historickom filme! Zastavujeme sa v stánku s jačím mäsom. Ochutnali ste niekedy sušeného jaka v chilli marináde? Je výborný, a kedykoľvek porazí bežnú hovädzinu. V takomto historickom meste by človek možno očakával jednoduchšie podmienky. Opak je pri tom pravdou. Po hodinovej prechádzke medzi stánkami a okolo hlavného námestia si sadáme na príjemnú terasu reštaurácie Sakuria. Dáte si čapované pšeničné pivo alebo španielske víno? Sú k dispozícii! Doplnené skvelým čínskym jedlom je to posedenie jedna báseň. Skúšame miestne hríby, tradičné čínske zemiakové placky, a pre veľký úspech, aj jaka s cibuľkou. Hostina, akú v Európe nikde nezažijete! Po príjemnej večeri sa vyberáme živými ulicami Lijiangu späť do nášho hotela priamo v pešej zóne. Mesto žije, v baroch hrá živá hudba, a my nakupujeme všetky suveníry, ktoré sme ani nevedeli, že potrebujeme. Lijiang je v skratke výborným miestom s duchom a atmosférou, kde na Vás história dýcha na každom kroku. Je to presne tá Čína, ktorú chcete zažiť!  

S

Samuel Kĺč z BUBO

08

15:33

máj

2019

Tri pagody

Tri pagody

Pokračujeme južnou Čínou smerom na sever. Zo subtropických nížin Yunnanu sa presúvame do hôr, do bájneho mesta Dali. Práve toto neznáme mesto bývalo centrom kráľovstva Nanzhao, ktoré dominovalo juhovýchodnej Ázii v 9. storočí nášho letopočtu. Dnes je to príjemné malé mesto na brehoch jazera Erhai, kde sa snúbi história s kultúrou čínskych menšín. Prichádzame o desiatej ráno rýchlovlakom z Kunmingu. Je to trať, ktorá pred dvoma rokmi neexistovala, ale dnes po nej prejde vyše 12 vlakových súprav denne. Čína ide dopredu. Dali sa dnes delí na novú a starú časť. Rýchlo unikáme z modernej aglomerácie plnej výškových budov a západnej infraštruktúry a prichádzame do starého Dali. Naším cieľom sú tri pagody na brehoch jazera Erhai. Táto trojica historických budov má za sebou 900 rokov histórie, a akokoľvek sa to zdá neuveriteľné, tak prežila vojny, zemetrasenia a aj ľuďmi zapríčinené katastrofy, ktoré ničili okolie Dali. Ako vstupujeme do areálu, dýcha na nás história. Pred nami sa na úpätí hory Cangshan vypínajú tri majestátne pagody, ktoré dokonale prežili test času. Je to krásny pohľad, ktorý nenájdete nikde inde v Číne. Ústredná pagoda Qianxun meria takmer 70 metrov a je jednou z najvyšších v Číne. Dve pagody, ktoré jej susedia sú postavené tak, aby trojica spolu tvorila dokonalý trojuholník. Toto nenájdete nikde v krajine stredu. Počasie je krásne a my cvakáme jednu fotografiu za druhou. „Poďte ešte za mnou a urobíme si snímok aj s odrazom“ hovorím skupine a vediem ich k malému jazierku za pagodami, kde sa dá v pokojnom počasí odfotiť celá trojica aj s odrazmi vo vode. Je to krásne, a to, že okolo je minimum turistov, pridáva miestu svojskú atmosféru. Je to krásny pohľad a užívame si čaro okamihu naplno. Keď sa nasýtime pagod, tak stúpame hore schodmi do chrámu, ku ktorému pagody patria. Chongsheng má síce bohatú tradíciu, ale neprežil búrlivé roky Maovej vlády a musel byť postavený nanovo. Dnes je síce cítiť novotou, ale má ducha, ako málo čínskych chrámov. Odmenou za stovky vyšliapaných schodov nám sú krásne chrámové budovy a budhistická bohoslužba v centrálnom chráme. Počúvame spev mníchov, otierame si pot z čela a myslíme si, že síce sme si výstup museli zaslúžiť, ale stojí to za každý moment. Cestou dole ešte fotíme posledné zábery slávnej trojice pagod a uberáme sa k autobusu. Čaká nás ešte staré mesto Dali so svojou osobitou atmosférou, ktorú mnohí turisti márne hľadajú vo veľkých mestách východnej Číny. Yunnan je síce možno trochu od ruky od najznámejších pamiatok Číny, ale zato je to jedno z najkrajších miest ríše stredu!  

S

Samuel Kĺč z BUBO

ODPORÚČANÉ ZÁJAZDY