Taipingské povstanie

Krvavé taipingské povstanie (1850-1864) si v polovici 19. st. vyžiadalo životy asi 20 miliónov Číňanov. Dochádzalo síce k nepredstaviteľnému násiliu, ale tapingská ideológia bola veľmi zaujímavá. Zakladateľ hnutia, príslušník hanského subetnika Hakka, menom Hong Xiuquan veril, že je synom Božím a bratom Ježiša Krista.

Honga motivovali kresťanské vízie (ktoré v ňom podnecovali stretnutia s misionármi v Guangzhou) a zášť z neúspechu v úradníckych skúškach, aby sa vydal na svoju náboženskú cestu k ovládnutiu Číny. Povzbudený mnohými nespokojnými roľníkmi vyhlásil v roku 1851 založenie Taiping Tianguo (Nebeské kráľovstvo veľkého mieru). Išlo mu o to, aby svet zbavil dynastie Qing a usporiadal radikálnu novú spoločnosť. Mandžuovia boli biblicky považovaní za diablov, ktorých bolo nutné zničiť.

Taipingovia vyvinuli novú podobu kresťanského komunizmu so zdieľaním majetku, spoločnou pokladňou a oddelenými pohlaviami (ženy išli do boja pod velením ostrieľaných bojovníčok). Homosexualita bola zakázaná pod trestom smrti a mimo zákon bola postavená aj prostitúcia, fajčenie ópia a viazanie nôh (footbinding).

Postupné sľuby povstalcov k sebe priťahovali verných nasledovníkov, ktorí boli odhodlaní bojovať proti qingskému dvoru a vznikla tak disciplinovaná armáda s miliónom členov. Po neúspešnom obliehaní Guilinu (33 dní) sa taipingské povstanie rozšírilo mimo južnú Čínu, prehnalo sa úrodným údolím Dlhej rieky cez Wuchang a jeho jednotky 9.3.1853 dobyli veľké opevnené mesto Nanking.

Celá mandžuská populácia mesta bola popravená.
Po ceste Taipingovia obsadili centrum provincie Hunan Changsha, ale nepodarilo sa im ho dobyť. Za sebou zanechali spustošené provincie Hunan a Hubei. Nanking sa stal centrom hnutia a bol premenovaný na Tianjing – Nebeské hlavné mesto. Hong Xiuquan sám sebe udelil absolutistický titul Nebeský kráľ. Z Nankingu útočili Taipingovia na zvyšok Číny.

Veľké škody utrpelo mesto Hangzhou, ktoré vzbúrencom podľahlo v roku 1861. Ťažko vydobyté zisky však rebelom začali unikať. Získanie Nankingu bol síce dramatický úspech, ale signalizoval začiatok úpadku. Dobyté územia sa postupne vracali späť pod kontrolu vlády dynastie Qing a roku 1853 neuspela severná taipingská expedícia, ktorá mala dobyť Peking. Rovnako tak zlyhala neskoršia západná expedícia s cieľom obsadiť Šanghaj.

Hong Xiuquan sa snažil naviazať silnú alianciu s kresťanskými západnými mocnosťami, avšak jeho učenie odlišnej verzie kresťanstva nebolo prijaté. Pokiaľ by západ akceptoval jeho verziu, dynastia Qing by takmer určite bola zvrhnutá. Hong sa veľmi bál ľudí, ktorí si svojvoľne privlastnili nejaké postavenie a preto odstránil mnoho vplyvných vysoko postavených rebelov, čo mnohých členov Taipingov povzbudilo k dezercii. Moc zdieľali Hongovi neschopní príbuzní a hnutie bolo postupne demoralizované.

Do konca roku 1863 boli stratené mnohé územia a nepodarenú expedíciu útočiacu na Šanghaj odrazila mandžuská armáda (tzv. Vždy víťazná armáda) s podporou západu, ktorá nakoniec obľahla mesto Nanking. Hong zomrel počas obkľúčenia mesta a mesto sa vzdalo 19.7.1864 po ťažkých bojoch, keď Taipingovia bojovali do posledného muža alebo namiesto kapitulácie radšej páchali samovraždy.

Tí vzbúrenci, ktorí sa rozptýlili po južnej Číne a utiekli, boli prenasledovaní a nemilosrdne odstránení. Taipingský systém je v čínskej histórii jedinečný a mnoho historikov ho považuje za predchodcu čínskeho komunizmu. Taipingská ideológia, ktorá zavrhovala čínske tradície, bola ostro protikonfuciánska a radikálne experimentálne, zdôrazňovala bratstvo, rovnosť a spoločné vlastníctvo. Niektorí Taipingovia naďalej propagovali demokratické zásady a spriadali plány na ekonomickú transformáciu.

Celú štruktúru taipingského sociálneho plánovania držali pohromade kresťanské prikázania. Členovia komunistickej strany ich pripomínajú ako zástancov prostých ľudí a prispôsobili históriu tak, aby pre verejnosť naznačili vhodné paralely. Pokiaľ by sa Taipingom podarilo naplniť ich poslanie, stala by sa Čína najľudnatejšou kresťanskou zemou na svete. Avšak odborníci tvrdia, že tieto zásady by však nakoniec viedli ku konfliktu so zbytkom kresťanov. V Nankingu je aj múzeum tohto povstania, ktoré vyobrazuje fascinujúcu kroniku tohto obdobia. Toto múzeum je povinnou zástavkou pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o komplikovanú históriu kresťanskej Číny. Toto povstanie bolo jedným z najkrvavejších v histórii Číny.

Nanešťastie Hongovo sídlo v Nankingu bolo zrovnané so zemou a tak sa zachovalo len na pár dokumentov a dosiek a tak niektoré divoké sociálne experimenty tejto sekty ostanú navždy tajomstvom.