Fórum

98 príspevkov

09

18:11

máj

2016

Posledné chvíle v Perzii Viac o krajine

Posledné chvíle v Perzii

Pozdravujeme z básnického Širázu. Ani nevieme ako a naše perzské dni sa chýlia ku koncu. Vychutnali sme si unikátny Esfahán s jeho nádhernými mešitami, bazárovými uličkami, záhradami aj slávnymi mostami. Vieme rozoznávať pravé perzské koberce, videli sme ako vznikajú perzské miniatúry a posedeli si v čajovni aj pri vodnej fajke medzi Iráncami. Máme za sebou tisíce pozdravov, milých slov od domácich, potrasení rúk a úsmevov so slovami „Welcome to Iran“. Toto je iný svet. Svet v ktorom je stále človek na prvom mieste a z domácich to úprimne cítiť. V púštnom Yazde sme sa túlali hlineným labyrintom, ktorý slnko poriadne rozpálilo, no vyliezli sme aj na zoroastriánske veže mlčania, nazreli na posvätný plameň a vyštverali sme sa na strechu domu odkiaľ sme si panorámu púštneho mesta užili. Posledné dva dni sa naša cesta trochu viac ponorila do histórie a rozpovedali sme si všetko od Kýra Veľkého, cez slávne bitky Dáreia I. a Xerxésa I. až po Alexandra Veľkého. Tieto všetky mená kráčali totiž tými istými miestami ako my. Nazreli sme do starovekých Pasargád, s údivom hľadeli na hrobky kráľov v Naqs-e Rostam a niekoľko hodín sa túlali ruinami palácov v slávnom Perzepolise. Toto miesto je vždy jeden z vrcholov zájazdu. Včera sme si posedeli pri šírázskych hrobkách básnikov a pri Hafézovi sme si vychutnali kanvičky čaju. Širáz sme si nechali na dnes. Kamkoľvek sa tu človek pohne, natrafí na krásu. Perzské záhrady, kadžarské paláce, cibuľkovité kupoly mešít, nekonečné bazárové uličky a útulné čajovne v starých karavanserájoch. Toto miesto má čosi v sebe. Nakúpili sme posledné suveníry, oriešky, pistácie, sladkosti a zajtra nás máte doma, tak sa bude na čo tešiť. Budeme Vám rozprávať o Iráne. O tom aký skutočne je a nie o tom ako ho ukazujú v televízii. Nebudete nám veriť, že patrí k najbezpečnejším krajinám sveta s neskutočne milými ľuďmi, ale my sme to zažili na vlastnej koži. Choda hafez!

02

20:39

máj

2016

Teheránsky deň Viac o krajine

Teheránsky deň

Dni v Perzii nemôžu mať len 24 hodín, pretože sme toho zažili v Teheráne toľko, že sa to snáď ani nedá stihnúť. Snažíme sa naše cesty posúvať ďalej a tým, že sme v Iráne ako doma si to vieme dovoliť a tak sme včerajšiu večer strávili naozaj unikátne. Do reštaurácii chodia všetci turisti, no tým, že máme v Iráne dlhoročných priateľov, celá naša skupinka sa ocitla v pravej iránskej domácnosti na tradičnej večeri. Žiadne kebaby s ryžou, ale poctivá domáca strava tak ako si ju doma pripravujú Iránci. Kopec zeleniny, dusený baklažán, tha chin, omáčky s orientálnymi koreninami, geniálny jogurt, skvelý melón a čaj. Naše ženy si zložili šatky a celé posedenie sa nieslo v znamení príjemnej návštevy. Koľko ľudí poznáte, čo bolo takto u Iráncov doma? Lovci zážitkov! Teherán nám ukázal svoju krásnu stránku. Ráno sme sa prechádzali bazárom Tajirish a potom sa ukryli do parku, kde sme objavili paláce poslednej dynastie Pahlaví. Videli sme ako býval do revolúcie korunný princ Mohammed Reza, ktorému nikdy nebolo dopriate stať sa panovníkom. Mali sme šťastie a nazreli sme do múzea šperkov. Toľko bohatstva a drahokamov na jednom mieste človek len tak nevidí. Stihli sme aj múzeum plné archeologických pokladov a rozpovedali si prvé príbehy o slávnej perzskej histórii, ktorú si pozrieme priamo na miestach akými sú Perzepolis a Pasargady. Stratili sme sa v uličkách teheránskeho bazáru a odviezli sa metrom. Je čísté, moderné a mnohé európske krajiny by mu závideli. „Down with USA“. Takýto nápis nám privítal hneď ako sme vystúpili z metra a tak sme vedeli, že sme sa ocitli pri americkej ambasáde. Teda bývalej, pretože dnes toto miesto volajú „hniezdo špionáže“, no do histórie vošlo ako miesto veľkej drámy, ktorú naposledy opísal aj známy film Argo. Posedeli sme si na zmrzline a oddýchli sme si po celodennej prehliadke Teheránu. To mesto v sebe niečo má! My už vieme čo.

01

21:03

máj

2016

Posvätný Mašad Viac o krajine

Posvätný Mašad

Naše iránske dni sa začali. Dnes večer sme pristáli v hlavnom meste Teheráne a to znamená, že už je za nami provincia Chorasán, kde leží pútnický magnet menom Mašad. Predstavte si trojmiliónové mesto obklopené ostrými kopcami pohoria Binalud, tisíce domov, áut, motoriek a v jeho strede sa objaví unikátny komplex ozdobený zlatými minaretmi a obrovskou zlatou kupolou. Tak by sa dal v skratke charakterizovať posvätný Mašad. Skrýva však oveľa viac. Ešte pred tým sme však objavili starobylý Tús. Mesto prepletené s osudmi básnika Ferdúsiho, ktorý vošiel do perzských dejín ako muž, „ktorý zachránil perzštinu“. V západnej Európe mu dokonca prischla prezývka „perzský Shakespeare“ a jeho veľdielo Šáhnáme si dodnes opakujú generácie Iráncov a príbehy udatného Rostama sa rozprávajú z pokolenia na pokolenie. Ferdúsi sa stal našim prvým básnikom na tejto ceste a ešte sa s niekoľkými stretneme. Žiaden národ tak nemiluje poéziu ako práve Irán. Šáhnáme má doma každá domácnosť. Koľko ľudí mú u nás doma zbierky našich najväčších básnikov? A koľkí si ich verše recitujú len tak v parku pre radosť? Nazreli sme aj pod kupole stavby Haruniye a mohli sa ponoriť do víru Mašadu. Prvé iránske kebaby, chlieb, jogurty či dúšky čaju. Mašad a svätyňa Emáma Rezu očarí každého. Človek si nedokáže predstaviť jeho monumentalitu. Veď má takmer 600 tisíc metrov štvorcových a denne ju navštívia desaťtisíce ľudí. Turistov tu niet a tak sme jediní Európania túlajúci sa nádvoriami tohto komplexu. Navštívil ho každý, kto sa do týchto končín zatúlal od kráľov, cez cestovateľov ako Ibn Battuta až po Roberta Byrona až po pútnikov z islamského sveta od Maroka až po Brunej. Fascinujúce miesto, ktoré má potenciál poraziť aj Mekku. Koniec koncov, pútnikov sem zavíta viac. Niektoré zdroje hovoria o 20 miliónoch ľudí ročne, ktorých sem pritiahne aura emáma Rezu, ôsmeho šiítskeho emáma, ktorého nechal otráviť abbásovský kalif Ma´mun, pretože sa bál o svoje postavenie. Dodnes sa na to nezabudlo. Po spoločnej prehliadke sme sa rozptýlili do mesta a postupne sa dostávali jeden po druhom do svätyne na miesta, ktoré nie sú pre nás bežne prístupné. Má to nádych dobrodružstva, prechádzať sa bránami a čakať či si nás niekto všimne a keď všetko dopadne dobre, ocitneme sa na mieste pretkanom unikátnosťou. Strieborná mreže hrobky ukrývajú emáma Rezu a náboženská extáza zaplnila každý centimeter priestoru. Zážitok aký sa ťažko popisuje. Zážitok, ktorý treba zažiť aby človek pochopil jeho unikátnosť a jedinečnosť.

18

20:18

okt

2015

Lepšie raz vidieť... Viac o krajine

Lepšie raz vidieť...

Lepšie raz vidieť... O Iráne sme vedeli, že sa tam strieľa, že je to krajina čierných závojov a z hrozna sa vyrábajú iba hrozienka. S trochu zmiešanýmí pocitmi sme sa pre tento zájazd rozhodli a ubezpečili sme sa, akú moc majú média, keď chcú niekoho zdiskreditovať. Nie je to žiaden zatracovaný Irán, ale veľkolepá Perzská ríša, ktorú nepoložili na kolená ani vojny ani embargo. Je to moderná, dynamicky sa rozvíjajúca ekonomika, nekonečné dialnice, moderné mestá, štát sebestačný v každom smere a hlavne obrovská historia. Sú tu nádherné perzské záhrady, najfarebnejšie mešity a najkrajšie námestie na svete, o ktorom sa hovorí, že je polovica sveta. Druhá polovica je vraj v raji. Irán je bezpečná a čistá krajina. Je to aj v ľuďoch.Sú priateľskí a milí. Z každej strany bolo počuť: Welcome in our country a nasledovali príjemné debaty, bez žiadných bočných úmyslov. Za to, že sa s nimi odfotite dostanete nejakú maličkosť. Je to hrdý a príjemný národ, ženy sú veľmi pekné, decentne oblečené s rafinovanými farebnými šatkami na hlave. Všetci žijú spoločný život.Stretávajú sa, debatujú, posedávajú po večeroch v parkoch alebo pri mauzoleách ich básnikov a recitujú s hrdosťou ich verše. Všade plno žien, mužov a detí a všade pohoda. My sme na to všetko tak trochu pozabudli. O Iráne a o jeho atmosfére sa ťažko píše. Treba to vidieť.Naozaj sa niet čoho báť. Možno o pár rokov už tam nebudeme jediní turisti a možno aj tí ľudia sa posunú naším smerom, čo by bola večná škoda. Bubo, ako vždy, nesklamalo. Ďakujeme, že organizácia zo strany kancelárie bola bezchybná, že pustili zájazd so štyrmi účastnikmi a skvelý sprievodca po každej stránke Tomáš Kubuš. Ďakujeme. Náš odkaz pre ostatných: naozaj sa nemáte čoho báť!

04

17:21

okt

2015

Širáz a posledné nákupy v bazárových uličkách Viac o krajine

Širáz a posledné nákupy v bazárových uličkách

Širáz a posledné nákupy v bazárových uličkách Širáz, Širáz. Mesto básnikov, lásky, krásnych bazárových uličiek, farebných mešít a historické príbehy starobylých perzských miest. Pre každého znamená Širáz niečo iné, no nám sa zapísal ako mesto nabité pokojom perzských, rajských záhrad, kadžarských palácov, miliónov zrkadielok v šiítskych svätyniach a nákupoch na tradičných bazároch. Na vlastné oči sme spoznali dedičstvo perzskej ríše vpísané do ruín Perzepolisu. Kráčali sme popod obrovské stĺpy, rozprávali si príbehy o kráľoch a ich výbojoch a zhodli sa na tom, že perzská civilizácia je unikátna. To isté nám dokazoval aj Širáz. Včerajší deň sme navštevovali básnikov Khajua, Saadiho a napokon slávneho Haféza, kde sa ponad hrobku vznáša pokoj prevtelený do ruží a nesmrteľných veršov veľkého básnika. Jeho verše zľudoveli a dnes ich ľudia používajú aj v bežnej komunikácii. Aj my sme si vypočuli niektoré verše v spevavom perzskom jazyku. Večer sme si pri západe slnka posedeli na kanvici čierneho čaju a len tak sa oddávali sladkému ničnerobeniu a nasávaniu atmosféry celého miesta. Dnes sme v spoznávaní Širázu pokračovali a vychutnali si mešity s dokonalou hrou svetla a farieb, posedeli sme si v záhradách Narandžestanu a dostali sme sa na najposvätnejšie miesto Širázu v podobe svätyne Šách Čerách. Za posledné mesiace ju tak zmenili, že sa tu objavili nové nádvoria a celé mešity. Neskutočné čo tu dokázali postaviť. Kráčali sme s Iráncami útrobami svätyne a dotýkali sa strieborných mreží, kde spočíva telo brata Emáma Rezu. Každý k nim príde, pobozká ich, priloží k nim čelo, modlí sa ticho alebo všetci nahlas a spoločne. Hrobke sa nikto neotočí chrbtom a tak spoločne kráčame dozadu, aby sme dodržali všetky rituály. V pevnosti Karima Khana sme si povedali, prečo má Širáz šikmú vežu a napokon sme sa po dobrom obede v tradičnej perzskej reštaurácii roztrúsili po bazárových uličkách. Podvečer sme si ešte posedeli v starom karavanseáji na káve a čaji a spomínali na tie geniálne veci, čo sme tu prežili. Krásne sme sa zhodli na tom, že Irán ani tak netvoria pamiatky (ktoré sú tu skutočne unikátne), ale Irán to sú neskutočne milí ľudia. Kedy sa Vám naposledy stalo, že Vás ľudia zastavili na ulici, podali Vám ruku a popriali všetko najlepšie v ich krajine? Že sa len tak pristavili, aby sa pozhovárali? Už ani nespočítame koľko krásnych ľudí sme stretli a koľko vecí sme sa od nich dozvedeli. Irán je všetko, len nie to čo nám o ňom hovoria správy či noviny. Zatvorte ich, vypnite televízor a cestujte. Cestujte do Iránu. Neskutočne Vás táto krajina obohatí a už Vás nikto neoklame. Zajtra nás máte doma a tešte sa na naše orientálne príbehy, ktoré nám ani nebudete veriť!

02

19:43

okt

2015

Vábenie púštnych miest Viac o krajine

Vábenie púštnych miest

Vábenie púštnych miest Pozdravujeme z večerného Širázu, pred dvomi hodinkami sme dorazili do mesta básnikov, starých bazárov a rajských perzských záhrad. Nasledujúce dva dni sa budeme túlať jeho ulicami, stáť v tieni jeho mešít a zjednávať na nekonečných trhoch pistácie, granátové jablká a hodvábne šatky. Kým sme sa tu ocitli prešli sme kus niekdajšej Perzie a zostali sme očarení aká je Irán pestrá krajina. Zažili sme zelené oázy, malé dedinky, mestečká, vyprahnuté roviny posiate kameňmi, vysoké kopce, pahorky, ostré kamenné štíty a poľnohospodárske políčky so záhradami. Akoby tu bolo všetko na čo si človek spomenie. Včerajší deň mal prívlastok „púštny“, pretože nás naše putovanie doviedli do priestoru medzi veľkými púšťami Dašt-e Kavir a Dašt-e Lut. Prvý krát sme sa stretli s púštnou architektúrou a obdivovali tak v Meybode sardobu či yachčal. Že neviete, čo to znamená? Poďte s nami do Iránu a dozviete sa nielen čo to je, ale aj ako tieto stavby fungujú. V Naine pri staručkej Piatkovej mešite, ktorá si ešte pamätá vládu Seldžukovcov sme si pod stromami vychutnali kávu a čaj a v Meybode zase v štýlovom karavanseraji zo 17.storočia, ktorý nechal postaviť slávny panovník Šáh Abbás sme ochutnávali kebaby s kopcami ryže ochutenej o brusnice. Z každého kúta na tu na nás dýcha exotika orientu. V autobuse sme si dali ďaľšiu lekciu perzštiny a tak vieme bez problémov čítať všetky čísla, orientujeme sa v základných pozdravoch, zdvorilostných frázach, vieme povedať odkiaľ sme a Iránci z nás majú úprimnu radosť, že sa nekĺžeme len po povrchu, ale dostávame sa Iránu hlboko pod kožu. Púštny Yazd sa počas dňa poriadne rozpálil a tak máme síce október, ale teplomer so svojimi číslami atakoval takmer 35 stupňov. Vyliezli sme na Veže mlčania a vieme čo sa dialo za ich múrmi, no sledovali sme aj ako horí posvätný oheň zoroastriánov, ktorý horí nepretržite od roku 470. Práve Yazd je totiž centrom zoroastriánstva a tak sme sa o ňom dozvedeli viac. Viete prečo si zoroastriáni pri oslave narodenín zaželajú, aby sa človek dožil 120 rokov? Spýtajte sa nás. Hlinený labyrint Yazdu nás ukryl do svojho tieňa a kúsok za kúskom vydával svoje tajomstvá od mešít až po badghíry a zaujímavé kľučky. Zo strechy vysokého domu sme sa pokochali panorámu hlineného Yazdu a pred slnkom sme sa ukryli na nádvorie tradičného, luxusného domu. Pri Amir Čakmaku sme nakúpili typické cukrovinky a flákali sa uličkami večerného mesta za zvuku modlitieb, pretože sa mesto pripravovalo na sviatok a spomienku na to, že v oáze Qadir určil podľa šiítov prorok Muhammad za svojho nasledovníka Alího. Jeho meno tak trepoce vo vetre na stovkách zástav a celé mesto sa pripravuje na piatkové oslavy. S Yazdom sme si pridali ďalší nádherný kamienok do našej iránskej mozaiky. Ešte ich niekoľko pozbierame.

30

14:49

sep

2015

Mešity, paláce, mosty, čajovne a bazárové uličky Viac o krajine

Mešity, paláce, mosty, čajovne a bazárové uličky

Mešity, paláce, mosty, čajovne a bazárové uličky Naše posledné septembrové dni v Iráne patria najjagavejšiemu klenotu spomedzi všetkých perzských miest, ktoré hrdo nosí meno Esfahán. Kamkoľvek sa v meste pohneme, tam na nás útočí krása perzskej architektúry a príbehy vpísané do kupol a fasád starých budov. Videli sme už posvätný Mašad, chaotický a obrovský Teherán, ale Esfahán je mesto aké tu jednoducho nemá páru. Čakal by práve tu v Iráne niekto druhé najväčšie námestie sveta? My sme ho už prešli skrz naskrz niekoľko krát, aby sme videli všetko čím je obklopené. Hľadali sme fresky umelca Rezu Abbasiho na bazárovom portáli, sledovali zlatý chvost páva, ktorý dokreslí slnko operencovi na kupole mešity šejka Lotfolláha, kráčali umeleckým bazárom a za neustáleho udierania nástrojov o mosadzné či kovové tácky sme obdivovali zručnosť perzkých majstrov. V obrovskej Emámovej mešite sme si pokecali s miestnym duchovným, ktorý má na hlave čierny turban, čo v iránskej tradícii znamená, že jeho rodokmeň siaha až k prorokovi Mohammedovi (viď náš instagram). Je iné rozprávať sa o islame s ľuďmi tu a iné počúvať o ňom vymyslené veci z našich správ od ľudí, ktorí nikdy neboli v islamskej krajine. Pod obrovskou dvojitou kupolou sme si skúsili ozvenu dokonalejšiu než v gréckom Epidaure a v medrese sme hľadeli na kamenné slnečné hodiny, ktoré ukazovali kedy končí žiakom vyučovanie. Preliezli sme palác Ali Qapu, hľadeli na Esfahán z miest odkiaľ sa na neho díval jeho staviteľ Šáh Abbás I. začiatkom 17.storočia a napokon sa ocitli v hudobnom kiosku. Tu v Esfaháne budete mať pocit, že sa okolo vás stále niečo deje a naša skupinka je zo všetkého unesená. „Tomáš, keď už si myslíme že sme videli najkrajšie veci, odrazu sa objavia ešte krajšie“. Užívame si to tu a to sme sa ešte pozreli aj do ďalších palácov. Dnešný Esfahán ich má z doby dynastie Safávidov už len tri a všetky sme dokonale spoznali. Irán to nie sú len pamiatky, ale aj unikátna kuchyňa. Na obed sme si v tradičnej reštaurácii posadali na tacht okolo malej fontánky a objednali si perzský fesendžun. Predstavte si ryžu ochutenú šafranom a brusnicami, ktorú si zajedáte kuraťom ponoreným v hustej omáčke zo sladkých granátových jabĺk a vlašských orechov. Nie, nedá sa to predstaviť, preto treba prísť do Perzie a ucítiť chuť tejto kuchyne na vlastnom jazyku. Podvečer sme si sadli do miestnej čajovne ukrytej v spleti bazárových uličiek na vodnú fajku a nekonečné poháriky čierneho čaju s nasekaným nabatom. Tak sa nám páčilo, že akonáhle dopíšem tento príspevok bežíme tam opäť! Dnes sme zažívali unikátne veci aké dokáže Esfahán namiešať. Videli sme ako sa trasú slávne minarety, vyliezli sme na pahork k chrámu ohňa Ateškádé, kráčali obrovskou Piatkovou mešitou, ktorá sa prebojovala do Unesca a napokon sme počuli ako bijú zvony v kresťanskej štvrti. Kostol? V Iráne? Že sa to nezhoduje s našimi skreslenými predstavami? Presne o tom to je! Irán je najkrajšm príkladom toho, že je lepšie raz vidieť ako sto krát počut. Kráčali sme kresťanskou štvrťou Jolfa, nadýchli sa fresiek v obrovskej katedrále Vank a ako bonbónik sme sa poprechdzali najkrajšími esfahánskymi mostami. Ešte posledné nákupy na miestnych bazároch. Je to však nebezpečné. Tie krásne veci, ktoré nakupujeme už nemáme kam dávať!

27

21:08

sep

2015

Palácmi perzských panovníkov Viac o krajine

Palácmi perzských panovníkov

Palácmi perzských panovníkov Cesta starobylou Perziou a dnešným Iránom nás priviedla do obrovského kolosu menom Teherán. Mnohí si myslia, že je to šedivé, neinšpiratívne miesto a dokonca niektorí radia vynechať ho zo svojej cesty po Iráne, no my vieme, že to nie je pravda. Hlavné mesto iránskej islamskej republiky je krásne zasadené v údolí pod vysokými kopcami Alborzu za ktorými sa rozlieva Kaspické more. Má viac než 10 miliónov obyvateľov a keď ho človek sleduje z pristávajúceho lietadla, tak má pred ním rešpekt. Celý deň nás dnes Teherán bavil svojimi zaujímavosťami a hoci na našej ceste uvidíme aj historickejšie miesta, pre 19. a 20.storočie, bol Teherán najdôležitejším mestom krajiny a práve tu sa utvárali jeho dejiny. Ráno sme sa zastavili pri oblúku Azadi, ktorý vošiel do dejín počas revolúcie 1979, kedy sa Irán premenil na islamskú krajinu. Odviezli sme sa na sever a na vlastné oči videli ako sa južný a severný Teherán od seba neuveriteľne líšia. Život v severnej časti je takmer 5-násobne drahší než na juhu, no aj tak ho tí čo môžu vyhľadávajú. Úbočie Alborzu patrí palácovému komplexu Saad Abad za ktorého neznámym menom sa skrývajú paláce poslednej panovníckej dynastie Pahlaví. Rozpovedali sme si príbehy oboch šáhov a pekne jeden po druhom sme si vychutnali aj paláce. Zelený, ukrytý medzi stromami je krásne zladený a strohý, pretože patril Reza Chánovi a Biely palác, ten dýcha luxusom, ktorý mnohým Iráncom vyrazil dych. Za jeho stenami pulzuje aj kúsok našej histórie, pretože takmer v každej komnate visí zo stropu luxusný luster, ktorý pochádza z Československa. Je zaujímavé kráčať týmito komnatami, pretože sa tu tvorila história. Posledný šách musel z krajiny utiecť a na vlastnej koži pocítil pokrytectvo západu, keď sa mu odrazu všetci otočili chrbtom. Aj Kaddáfi by o tom vedel čo to povedať a podobný pocit by určite vedel popísať aj Bašár al-Assad. Svoje miesto posledného odpočinku tak Šáh našiel až v egyptskej Káhire. Nenavšítivli sme však len panovnícky palác Pahlaví, ale pre porovnanie sme nazreli aj do miest, ktoré obývali Kadžarovci, predposledná dynastia Perzie. Za nimi sme museli prejsť do južného Teheránu a tak sme objavili metro, kde sme boli vítanou atrakciou a mnohí sa nás pýtali odkiaľ sme, ako sa nám tu páči a želali nám všetko dobré. Len tak v metre. Len tak bez toho, že by niečo od nás chceli. Len tak, pretože sú Iránci. Sme tu len pár dní a už nespočítame koľkí ľudia nám zapriali krásny pobyt v ich krajine. Tu je pohostinnosť živé slovo, nie výmysel prepletený s nacionalizmom. Kadžarovci milovali zrkadielka a pri svojom paláci ich museli použiť tisíce a my sme zostali očarení. Napokon sme sa túlali bazárom, pozreli si tradičné perzské zurcháne, dali si večeru na našom obľúbenom mieste, ktorú sme preplietli s morušovou a šafranovou zmrzlinou. Teherán má čosi do seba a my to už vieme!

25

19:11

sep

2015

Šiítska Mekka Viac o krajine

Šiítska Mekka

Šiítska Mekka Iránsky Mašhad je miesto aké nemá vo svete páru. Má niekoľko naj a hoci je pomerne neznámym pre Európana, tak Iránec k nemu hľadí s nesmierným a uprímnym rešpektom. Oči islamského sveta sa teraz upierajú na posvätnú Mekku, kde prebieha každoročný hadž, no pútnici prúdia po tisícoch aj sem do severovýchodného Iránu, do provincie Chorasán, kde sa pod zlatou kupolou ukrýva hrobka milovaného emáma Rezu, jediného šítskeho emáma pochovaného do perzskej zeme. Šíti z Iránu, južného Iraku, Bahrajnu, Pakistanu, Azerbajdžanu, Turecka či Libanonu sa tu navzájom miešajú a vytvárajú zaujímavú mozaiku ľudských tvárí a národností. Mašhad je magnetom a ten si pripútal aj nás. Dnešné ráno sme sa ocitli na nádvorí najväčšieho náboženského komplexu celej krajiny a sledovali ako sa ľudia pripravujú na piatkovú modlitbu, ktorá mala onedlho prísť. Areál emáma Rezu pripomína úľ či mravenisko, ktoré niekto rozmrvil obrovskou paličkou a ľudia sa hýbu sem a tam. Elektrizujúca atmosféra. Nádvorie strieda nádvorie a keď už si človek myslí, že im musí byť koniec, objaví sa ďalšie. Fasády odrážajú tyrkysovo-modrú architektúru Timurovskej dynastie, ktorú tu zasiala Gohár Šháh, manželka Timurovho syna Šáh Rúcha, tam kde sa pridala do mozaík žltá, tam nechali svoje odtlačky perzskí Safávidi a poletujúci vtáci a ružové pozadia prezrádzajú Kadžarovcov. Je krásne pozrieť sa na stenu a hneď vďaka tomu vedieť z akého obdobia pochádza. Z brány sa ozve hluk a dnu sa prediera hlúčik ľudí. Muži nesú nad svojimi hlavami otvorenú truhlu, aby sa nebožtík mohol na svojej poslednej ceste rozlúčiť s Emámom Rezom. Za nimi prichádza ďalší. Deje sa tu všetko. Akoby sa celý Mašhad koncentroval v jednom komplexe so svojimi smútkam a radosťami. Kráčali sme nádvoriami a opakovali si, aké krásne miesto vidíme. Pozná u nás niekto Mašhad? Pre nás je bránou do Iránu a hoci sa tu aklimatizujeme šokom, patrí to k vrcholom zájazdu. Po tom ako sme si vychutnali posvätnú atmosféru komplexu sme objavili aj zvyšné pamiatky mesta, porozprávali si príbeh Nádira Šáha a vrhli sa na spoznávanie iránskej kuchyne. Táto cesta nesie v sebe ducha gurmánstva a tak sa máme na čo tešiť. Neviem či dokážu robiť niekde lepšie kebaby ako v Iráne a to som ich už zjedol stovky. Poobede sme sa odviezli do Túsu a spoznali Šáhnamé a jej autora Ferdúsiho. Už vieme kto je to Rostám, koho zabil kováč Káve, ako rozdelil moc Faridún aj to koho predstavoval tyran Dahák a prečo Džamšíd prišiel o svoj trón. Perzské príbehy sú večné a nikdy neprestanú fascinovať. Pri nádhernej stavbe menom Haruniye zo 14.storočia sme si posedeli pri poháriku čaju a mohli sa vrátiť do Mašhadu, aby sme sa vrhli na nákup šafranu. Nikde ho nenájdete viac než v Mašhade a my to dobre vieme. Bez šafranu sa odtiaľto neodchádza.

04

09:40

jún

2015

Iran- Perzska risa Viac o krajine

Iran- Perzska risa

Ahoj Bubaci, uz bude tomu takmer mesiac,co sme sa vratili z Iranu a stale spominame na tuto netradicnu a krasnu dovolenku.Preto by sme sa chceli s Vami podelit o nase dojmy.Iran nie je vsednou dovolenkou a aj my sme odchadzali neisti ,ci sme si vybrali spravne,ale zajazd predcil nase ocakavania vo vsetkych smeroch.Je to zaiste aj vdaka vyborne zvladnutej organizacii zo stranu Buba a hlavne nasadenia vynikajuceho sprievodcu Tomasa-velka vdaka- a aj miestnej sprievodkyne,ktori Iran dokladne poznaju a priblizia do detailov.Zajazd bol plny zazitkov z kultury krajiny a poznavania velmi milych Irancov,strava bola vynikajuca.Preto cestu do Iranu odporucame vsetkym ,ktori maju chut na vlastnej kozi spoznat tuto cast sveta,o ktorej Vam mediavela pozitivneho neprinasaju.Naozaj to stoji za to . M.aS. Kubankovci

08

18:11

máj

2015

Staroveká Perzia a perzská poézia Viac o krajine

Staroveká Perzia a perzská poézia

Naša cesta niekdajšou Perziou ešte neskončila a tak pozradvujeme domov z mesta umelcov, básnikov a nekonečných bazárov. Našim domov sa stal legendárny Širáz, ktorý sa v Iráne považuje za synonymum pre poéziu. Aj my sme si ju dnes v Širáze vychutnali a stretli sme sa s veľkými básnikmi akými bol súfijský mystik Khaju, cestovateľ Saádi, ktorý do svojich veršov zaklial morálne ponaučenia a napokon sme strávili čas so slávnym Hafézom, miláčikom Iráncov. Jeho básne ospevujú ženy, víno, užívanie si života a tak ho Iránci milujú za odkaz, ktorý Haféz zaklial do ich kultúry. Aj dnes bolo pri hrobke rušno. Stretávali sa tu rodiny, mladé páry, priatelia, jednotlivci, no všetkých spájalo jedno. Každý prišiel pod kupolu hrobky, dotkol sa prstami alabastrového kenotafu s vytesanými veršami nesmrteľného básnika a v duchu či potichu si ich prečítal či zarecitoval. S Hafézom sme sa rozlúčili pri kanvičke čierneho čaju za tónov perzskej hudby. Nielen básnikov sme v Širáze navštívili, ale zastavili sme sa aj v paláci Narandžestan či v nádhernej mešite Nasir-o-Molk. Aj zajtra tu trávime ešte niekoľko hodín a už si brúsime zuby na miestny bazár. Dnes sme tu mali piatok a tak je bazár zatvorený, aby ľudia mohli tráviť čas s rodinami či na výletoch, no zajtra si ho naplno vychutnáme a budeme rozmýšľať, kam nabalíme všetky suveníry, ktoré sme za ten čas nakúpili. Zajtra ešte vyplníme škáry v batožine pistáciami, orieškami, koreninami či sladkosťami a je to. Keďže je v piatok islamské mesto takmer prázdne, aj my sme sa vybrali mimo Širázu a vychutnali sme si svet slávnej Perzie. Iránci obsadili takmer všetky lúky či rovné plochy a pred svoje autá vytiahli koberce, deky či prestieradlá a na niekoľko hodín si spravili piknik. Iránec na piknik nepotrebuje krásnu lúku či pokoj prírody, on si ten pokoj spraví kdekoľvek a tak si sem tam dajú koberec aj na chodník či meter od hlavnej cesty. Nevadí im hluk, prach, špina, sú na svojom koberci, sú s ľuďmi ktorých majú radi a je im dobre. Videli sme a zažili sme Perzepolis! Úžasne miesto, unikát v histórii a klenot Perzie na ktorý sú dodnes Iránci hrdí. Mysleli by ste si, že sa o svoje predislamské pamiatky nezaujímajú? Ak by ste boli dnes v Perzepolise, videli by ste ako si vážia svoju históriu! Tak ako prastaré národy, aj my sme kráčali Bránou národov a obdivovali mýtické stvorenia, ktorú ju strážili. Býčie telo, hlava muža a krídla. Podobné stáli aj v Ninive či Nimrude, ktoré sa len prednedávnom rozsypali na prach a beztvarú hŕbu kamenia. Za bránou národy nesúce dary pre Dáreia či Xerxésa museli čakať, kým ich pozvali dnu na audienciu, no my sme kráčali ďalej a ocitli sme sa zoči voči slávnemu schodisku vedúcemu k palácu Apadana. Tie reliéfy jednoducho nemajú chybu. Vždy keď tu som, na ne hľadím s údivom akoby som ich nikdy nevidel a vždy v nich hľadám to čo som naposled prehliadol. Majú v sebe mágiu overenú 2500 rokmi. Muselo to byť krásne byť tu vtedy, keď národy hľadiace z kameňa skutočne kráčali týmito priestormi a stretli sa s kráľom, aby mu na Nový rok priniesli dary a potvrdili tak jeho výsostné postavenie. Kto vie ako by Perzepolis vyzeral, keby sa Alexander nebol tak veľmi hneval na to, že Xerxés zničil aténsku Akropolu a keby sa so svojmi mužmi neopil a nevznikol by požiar. Dnes to môžeme len hádať, no aj teraz v ruinách je to skvost a neskutočný ťahák moderného Iránu. A keď sme už dnes strávili toľko času s perzskými básnikmi, tak sa jednou básňou môžeme rozlúčiť. Napísal ju síce Omar Chajjám, ktorý nie je pochovaný v Širáze, ale predstavuje špičku perzskej poézie a jeho nadčasové verše, nás aj dnes môžu veľa naučiť... Chajjám, máš hlavu vínom opitú? Buď šťastný! Vo vlasoch milej tvár máš ukrytú? Buď šťastný! Všetko, čo je, sa stane tým, čo nie je Predstav si, že už nie si tu! Buď šťastný! Pozemská púť, ako bola táto, druhá nebude Príležitosť stretnúť kamarátov druhá nebude Čo môžeme chytiť? Túto chvíľu V tejto chvíli je tu chvíľa na to – druhá nebude

05

13:43

máj

2015

Perla Perzia, Holubie veže a pozvanie do iránskej rodiny na pohár čaju Viac o krajine

Perla Perzia, Holubie veže a pozvanie do iránskej rodiny na pohár čaju

Už druhý deň si naplno užívame krásy Esfahánu, najmalebnejšieho spomedzi všetkých iránskych miest. Včera sme sa ním túlali od rána, aby sme neobišli ani jednu krásnu vec rozmiestnenú v starom meste. Niekoľko hodín sme strávili na Emámovom námesti vyšperkovanými perzskými diamantmi. Zatúlali sme sa do bazáru, aby sme si ukázali miesta kam sa ukladal tovar, hľadali maľby na monumentálnom vstupe do bazáru až sme napokon skončili pod majestátnou kupolou mešity Šejka Lotfolláha. V celej niekdajšej Perzie niet krajšej mešity, než je práve Šejk Lotfolláh. Precíznosť, dômyselnosť a vynaliezavosť perzskej architektúry tu vyráža dych a keď lúče slnka dopadnú na postavu páva a nakreslia mu zlatý chvost, vtedy telom prebehnú zimomriavky. V paláci Ali Qapu sme si predstavovali ako sa Šáh Abbás I. pozerá na svoje námestie a na hráčov konského póla, ktoré Peržania tak milovali. Esfahán sa tradične spája so skvelými miestnymi špecialitami a tak sme dali na obed kebaby bokom a ochutnali perzský fesendžun s geniálnym prepojením granátových jabĺk, vlašských orechov, šafranovej ryže a kuracieho mäsa. Poobede sme sa túlali palácmi, hovorili si príbehy ukryté do malieb v Čehel Sotúne a napokon si vychutnali ticho v paláci Hašt Behešt, ktorý bol svojho času najkrajším palácom široko ďaleko. V koryte rieke Zayandeh sa konečne objavila voda a tak dostal slávny kamenný most Si-o-Seh Pol nazad časť svojej duše. Je krásne vidieť koryto naplnené vodou a domáci si to patrične užívajú. Mladé páry sa vozia v umelých labutích loďkách, zaparkujú v strede rieky a konečne sú na pár minút sami bez pohľadov rušného mesta. Iní si posadali pod piliere a namáčajú si nohy. Šofér nám prezradil, že keď pustili koncom minulého roka nazad vodu, že sa tu ocitol a na nábreží boli tisíce ľudí, ktorí sa na túto udalosť prišlo pozrieť. My sme sa ním prešli a je stále krásny. Večer sme sa postretávali na námestí po nákupoch a sadli si do tradičnej čajovne ukrytej v zastrčenej uličke. Vypili sme niekoľko pohárikov čierneho čaju, nahádzali do neho kúsky nabatu, zajedli ho presladenými koláčikmi a užívali si perzský sen. Dnešné ráno bolo nesmierne zaujímavé, pretože sme si dali za úlohu preskúmať tradičné holubie veže, ktoré preslávili Esfahán. Nie sú v centre, ale na okraji mesta a sú tak ukryté, že ani domáci často krát nevedia úplne presne kam ísť. Nevzdali sme to a po dvoch otočkách sme odrazu stáli zoči voči Holubičej veži. Nikde nikoho, žiaden turista, nie sú zakreslené takmer ani na mapách a autobus tu už nevideli domáci niekoľko mesiacov. O týchto vežiach písal už aj slávny arabský cestovateľ Ibn Battuta a kedysi ich tu bolo viac než 3000. Stoja roztrúsené po okolí, niektoré v ruinách, niektoré v celku a sú krásne. Okrem prvej sme našli aj druhú, ešte zaujímavejšiu vežu, hoci „len“ z 18.storočia. Pohľadali sme chlapíka s kľúčom a tak sme sa dostali dnu. Fascinujúca architektúra a schody vedúce až nahor. Interiér vypĺňali tisíce malých otvorov, kam sa kedysi zlietavali holuby a ľudia tak získavali hnojivo pre svoje záhrady. Toto je pravý, nefalšovaný, neturistický Esfahán, ktorý v bežných bedekroch nenájdete! Perzia slávna svojou pohostinnosťou nás krásne prekvapila. Pri prvej z veží nás milá rodina odrazu všetkých pozvala k sebe domov na pohár čaju. Posadali sme si na koberec a pani domu pre nás pripravila čaj, kým muž zháňal sladkosti, aby nás pohostil. Krásne, úprimne, iránske stretnutie, ktoré vystihuje podstatu perzskej duše. Slováci o sebe radi hovoria, že sú pohostinní, ale to len takí, ktorí nikdy neboli v týchto končinách. Peržania, to je synonymom pohostinnosti. Až po takomto stretnutí sme sa vybrali pod Trasúce sa minarety, ktoré opäť začali s trasením a tak nám všetko neskutočne krásne vychádza. Sadli sme si do tieňa s miskou šafranovo-granátovo jablkovou zmrzlinou a počkali, kým sa slávne minarety zatrasú. Skvelé. Ako finálnu bodku sme si nechali arménsku štvrť Džolfa s prekrásnou katedrálou Vank a následným obedom, ktorý bol tak výdatný, že sme sa akurát dokotúlali do hotela. Chvíľku oddýchneme a už aj ideme na námestie, aby sme dokončili nákupy a večer sa stretneme pri našej čajovni na posledný esfahánsky čaj. Zajtra ho už totiž budeme popíjať v Yazde.

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu