Počuli ste už o komunite Karaimov?

Návšteva pobaltskej Litvy sa nezaobíde bez prehliadky nádherného ostrovného hradu Trakaj, ktorý sa rozprestiera necelých 30 km od hlavného mesta Vilnius. Hrad nechal vybudovať v polovici 14.storočia knieža Keštutis ako obranu pred nájazdmi rádu Teutónskych rytierov, ktorý sa v tom období usiloval o pokresťančenie tejto pohanskej krajiny. V 15.storočí Trakaj prosperoval ako centrum vojenského a politicko-ekonomického života. Rovnako ako celé Poľsko-Litovské velkokniežatstvo, ktoré bolo v tom období jedno z najmocnejších európskych mocností siahajúci od Baltského mora až k Čiernemu. Je to jeden z mála plne zrekonštruovaných hradov na území Litvy a táto náročná rekonštrukcia prebiehala desiatky rokov. Trakaj bol obývaný rôznymi národnostnými menšinami a plnil úlohu multinacionálneho centra. Žili tu spoločne Litovci, Rusi, Poliaci, Nemci, Židia a boli zastúpení aj anglickí kupci. Svoj vplyv tu majú aj Karaimovia či Tatári. Katolícke kostoly sa miešali s moslimskými mešitami, pravoslávnymi cerkvami či karaimskými kenesami. Vytautas viedol vojnu proti tzv. Zlatej horde, ktorý v 13. storočí vznikol ako súčasť mongolskej veľríše na obrovskom priestore východnej Európy a Sibíri. V druhej polovici 15.storočia sa však rozpadla a Vytautas sa dostal až na územie krymského čiernomorského pobrežia a Karaimov priniesol do Litvy z územia dnešného Krymu. Išlo o 383 rodín, ktoré presídlil do Trakaja a ďalších miest v Litve. Karaimovia boli svojmu pánovi oddaní, pracovali v ovocinárstve, remeselnej výrobe či obchode, a boli obdarení radou privilégií. Karaimský jazyk patrí do turkotatárskej jazykovej skupiny a ich náboženstvom je karaitský judaizmus, ktorého základom je Tanach (Starý Zákon), a neuznáva ústnu Tóru. Ich modlitebňou je kenesa (druh synagógy) a bývajú v tradičných farebných drevených domoch s troma oknami. Trakaj je považovaný za karaimské duchovné centrum nielen v Litve, ale aj v Poľsku a na Kryme. V súčasnosti ich žije v Trakaji 65 a v celej Litve 260. Táto národnostná menšina sa neustále zmenšuje vznikom miešaných manželstiev a vplyvom iných kultúr a náboženstiev. V úzadí je aj karaimský jazyk, naopak, veľkým turistickým lákadlom je ich tradičný pokrm zvaný Kybynlar. Ide o taštičky z lístkového cesta plnené mletým mäsom, zeleninou či špenátom so syrom. Podávajú sa horúce, častokrát s čistým vývarom, a jedia sa rukami. Taštišky zapíjame tradičným pivom Švyturys a s výhľadom na jazero Galvé, na ktorom sa tento rozprávkový hrad rozprestiera, a sledujeme návštevníkov na lodiach či vodných bicykloch užívajúc si voľné chvíle na najkrajšom hrade v Litve.