Po rozporuplných odporučeniach z mnohých strán sme si vybrali dovolenku na Kube, zistiť, čo je teda realita. V hlavnom meste sme sa ubytovali asi v jednom z najlepších hotelov v dobrej štvrti. Čakali nás čisté, priestranné izby. To, že nám chýbalo mydlo nám bolo jasné až na druhý deň. Pri prehliadke mesta ho pýtali vždy a všade, samozrejme okrem cucov. Rušivá bola prítomnosť svoriek mačiek (pri otvorení izbových dverí sme jedným pohľadom napočítali hneď osem, a nie všetky vyzerali zdravé). Myšlienku, čo voľne žijúce mačky majú za potravu, či tam nie sú, aby ich poživne bolo čo najmenej, sme hneď radšej odohnali. Mačky boli všade a vo všetkých hoteloch. Dvojdňovú prehliadku Havany sme našťastie zvládli naštudovaním nášho bedekera, lebo informácie sprievodcu boli často neúplné, nepresné, načo bol aj upozornený. Tiež logistika pochodu mestom bola zvláštna, niektoré miesta sme v priebehu dvoch až troch hodín míňali opakovane. Mnohé otázky ostali nezodpovedané, alebo s odporučením: „Tak si to choď vybaviť“. Sklamanie bolo asi preto, že sme boli doteraz na Bubo zájazdoch hýčkaní vynikajúcimi sprievodcami. Mnohé historické budovy v meste boli zreštaurované, vyzerali veľmi pekne, zaujímavá bola i návšteva výrobcu cigár. Skoro všetkých fascinovali staré historické autá, mnohé z nich vo vynikajúcom stave s prerobenými novými motormi a inou výbavou. Tretí deň sme boli autobusom v múzeu výroby rumu, výborný zážitok a v manufaktúrnej fabrike výroby cigár (to treba vidieť). Po štyroch dňoch sme sa presunuli k nášmu druhému hotelu na pobreží Karibiku. Izba skromnejšia, vyzerala čistá. Ale v kúpeľni nás privítali zástupcovia švábov. Mužská časť upokojovala, že šváby sú čistotné tvory a neublížia. Ženské osadenstvo prudko protestovalo, že sme si zaplatili izbu pre dvoch a teda viacerí tam nemajú čo robiť. Nevieme, či šváby samou zvedavosťou, kto prišiel, upchali prvý deň sprchu (netiekla voda), no druhý deň už fungovala, ale zase neodtekala. Za dverami izby ako sme už spomínali, nám robili špalier mačky. V zlepšenej nálade po piňakoláde a mochitách sme išli na pláž. Len škoda, že nás nikto neupozornil na obrovskú armádu piesočných mušiek, ktoré nás pri západe slnka tak dokúsali, že s následkami sa trápime ešte niekoľko dní po príchode domov. V rámci tohto ubytovania sme si prezreli veľmi pekné mesto Trinidad. Celú cestu sme absolvovali v nových, komfortných, dobre vybavených a čistých autobusoch s ochotnými, slušnými a spoľahlivými šoférmi. Cesty – ako u nás – časté výmole, ale na niektorých úsekoch boli aj osemprúdové autostrády (pozor, pohybovali sa na nich aj povozy s koňmi), čo sme im úprimne závideli. Hlavnými suvenírmi boli rum a cigary. Pevne veríme, že majitelia a vedúci v CK nič nevedia o špekulatívnych praktikách s cigarami, využívajúc aktívne klientov (!!!). Povinný kubánsky sprievodca v autobuse zaryte mlčal, nič nepovedal o svojej krajine, ľuďoch, kultúre, zvykoch. Mal v podstate platenú dovolenku, potencovanú ešte našou zbierkou cucov s odporučením minimálneho príspevku. Pred rozdelením do posledných rezortov v relaxačnej časti dovolenky sme mali na vyplnenie dotazníkov CK asi 60- 90 sekúnd a bolo to päť dní pred ukončením zájazdu. Hotelový rezort, ktorý sme si vybrali, bol výborný po každej stránke (až na prítomné mačky), čistý, komfortne vybavený, nádherná biela pláž a úžasné azúrovo čisté more. Personál bol veľmi ochotní, rečovo zdatní a ústretoví. Kvalita a výber jedla na vysokej úrovni, tu by sme ostali aj dlhšie. Ale čakalo nás už havanské letisko. Už vopred upozornení sme hľadali dlhý rad pred odbavovacími pultami. Ale taký rad sme naozaj nečakali. Fyzicky sme si odstáli skoro dve hodiny a v rámci pokusov o predbiehanie hraničné situácie násilia. Po tomto zážitku sme chceli stráviť niekoľko hodín čakania na lietadlo vo „VIP“ reštaurácii. Napriek pomerne bohatej ponuke na jedálnom lístku mali len dve veci (ale horčica a káva boli dobré). Po návšteve toalety sme druhú návštevu kalkulovali až v lietadle. Také sú naše postrehy a spomienky na ostrov slobody, kde i po viac ako päťdesiatich rokoch po revolúcii majú prídelový systém na základné potraviny, s ktorého utieklo oficiálne vyše dvoch miliónov Kubáncov, na ostrov s prekrásnou prírodou, milými bežnými ľuďmi, kde vyrábajú ten najlepší rum, kde sa dokážu spontánne baviť a kde asi majú kult mačiek. Na viedenskom letisku sme si vysoko cenili prítomnosť šoféra autobusu, napriek niekoľko hodinovému meškaniu lietadiel. S pozdravom 6 Bubákov
